Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. december 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/210/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414200615
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:8414200615.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcov: 1/ H.
L., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. M. XXXX/X, F., 2/ F. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. M. XXXX/X, F.,
žalobcovia 1/, 2/ zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Michalom Petríkom, advokátom so sídlom
O. XX, J., proti žalovaným: 1/ E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, 2/ Y. J. nar. XX. XX. XXXX, bytom
R. XXX, o zaplatenie 11.200,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 5C/319/2014-818 zo dňa 16. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 5C/319/2014-818 zo dňa 16. 05. 2019 žalobu žalobcov o
zaplateniesumy11.200,-eursúrokomzomeškaniavovýške8,25%ročneod16.11.2013dozaplatenia
zamietol a žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu účelne vynaložených trov
konaniavrozsahu100%,ovýškektorýchbuderozhodnutésamostatnýmrozhodnutímpoprávoplatnosti
rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou podanou dňa 04.02.2014 domáhali voči žalovaným

1/, 2/ a voči spoločnosti JP PROGRESS, s. r. o., so sídlom Sklené 391 ako žalovanému 3/, zaplatenia
sumy 11.200,- eur s príslušenstvom titulom vrátenia pôžičky poskytnutej žalovaným 1/, 2/, ktorá bola
použitá a spotrebovaná pre podnikateľskú činnosť pôvodného žalovaného 3/. Na základe späťvzatia
žaloby žalobcami súd konanie voči žalovanému 3/ uznesením zo dňa 12.04.2016 zastavil. Pôžička mala
byť poskytnutá prostredníctvom vnuka žalobcov H. L. a dcéry žalobcov Z. J. postupne, dňa 09. 02. 2012
vo výške 5.000,- eur, dňa 09. 04. 2012 vo výške 4.000,- eur a dňa 17. 11. 2012 vo výške 3.200,- eur,
spolu vo výške 12.200,- eur, z ktorej sumy bolo vrátených 1.000,- eur dňa 29. 05. 2012.

Citujúc ust. § 657 Občianskeho zákonníka súd žalobu žalobcov zamietol, keď na základe vykonaného
dokazovania pri posúdení zmluvy o pôžičke, ktorá je reálnym kontraktom konštatoval, že žalobcovia
nesporne peniaze požičali, avšak reálne ich odovzdali Z. J. - dcére žalovaných. Peniaze neodovzdali
rodičom Z. J., teda žalovaným, ani nebolo preukázané, že by medzi žalobcami a rodičmi Z. J. bola
dohoda o požičaní finančných prostriedkov, resp. peňazí v konkrétnej výške a v určitých časových
obdobiach. Súd konštatoval, že žalovaní v priebehu konania pôžičku popreli. Syn žalobcov J. L. bol
prítomný pri požičaní peňazí spolu s vnukom žalobcov H. L., avšak aj z ich strany bolo možné preukázať

len tú skutočnosť, že peniaze prevzala od žalobcov Z. J.. Vnuk žalobcov H. L. vo svojej svedeckej
výpovedi netvrdil, že by bol svedkom odovzdania peňazí, ktoré dostala Z. J., jej rodičom, teda takýmto
spôsobom súd nemal preukázanú ani tvrdenú skutočnosť, že finančné prostriedky boli odovzdané
žalovaným. Pri striktnom posúdení zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu potom súd dospel k záveru,že žalovaní 1/, 2/ neboli v konaní pasívne legitimovaní, nakoľko nemal jednoznačne preukázané, že by
finančné prostriedky žalobcovia požičali žalovaným. Žalobcovia požičali finančné prostriedky v dobrej
viere podľa ich vyjadrenia na základe žiadosti ich vnuka H. a jeho vtedy snúbenice Z. J., avšak pokiaľ

bola podaná žaloba žalobcami, že uzavreli zmluvu o pôžičke so žalovanými, toto v konaní preukázané
nebolo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku a žalobcov ako
neúspešnú stranu konania zaviazal zaplatiť žalovaným ako úspešnej strane konania účelne vynaložené
trovy konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/, 2/ odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Žalobcovia v odvolaní poukázali na to, že žalovaní v priebehu konania menili svoje výpovede,
prispôsobiac ich aktuálnemu dôkaznému stavu. Žalovaní pôvodne uvádzali, že si od žalobcov žiadne
finančné prostriedky nepožičali, v záverečnej reči právnej zástupkyne zo dňa 08. 01. 2016 a v odvolaní

zo dňa 13. 09. 2017 sa už uvádza, že si od nich finančné prostriedky osobne neprevzali, ani im neboli
poskytnuté na ich bankové účty, teda netvrdili, že finančné prostriedky od nich neprijali. Poukázali tiež na
rozpory vo výpovediach žalovaných v konaní pred súdom a pred políciou v trestnom konaní. Žalovaní sú
manželia a boli aj spoločne spoločníkmi v obchodnej spoločnosti, avšak na základné otázky vypovedali
úplne rozdielne. Žalovaní nevedeli a nevedia preukázať, že finančné prostriedky použité na vklady do

spoločnosti nepochádzali od nich.
Poukázali tiež na to, že aj pôžička, ktorú si žalovaní požičali od K. Y. bola vyhotovená a podpísaná až
dodatočne, pretože v uvedenej zmluve sa uvádza, že peniaze boli poukázané - požičané dňa 22. 02.
2012, ale zmluva o pôžičke bola podpísaná až 04. 03. 2012. Rovnako zmluva o pôžičke medzi J. L. a
žalovaným 1/ bola podpísaná až po poskytnutí pôžičky a odovzdaní peňazí.

V ďalšom žalobcovia uviedli, že od počiatku tvrdili, že finančné prostriedky odovzdali vnukovi H. L. a
dcére žalovaných, ktorá ich osobne prevzala a následne odovzdala žalovaným. Uvedené preukazuje
výpoveď svedka H. L. zo dňa 16. 04. 2015, ktorý uviedol, že peniaze prevzala Z. J. do kabelky a v
Sklenom ich odovzdala žalovanej 2/ a pri druhom raze vie, že žalovaná 2/ telefonicky poďakovala starej
mame. Uvedené preukazuje aj výpoveď svedkyne Z. J. zo dňa 16. 04. 2015, ktorá uviedla, že si od

žalobcov nikdy peniaze nepožičala, teda je preukázané, že zmluvný vzťah nemohol vzniknúť medzi
ňou a žalobcami. Svedkyňa nepoprela nimi tvrdenú skutočnosť, že jej rodičia - žalovaní si od žalobcov
nepožičali, čo je podľa ich názoru minimálne nepriamy dôkaz, ktorý súd nijako nehodnotil vo vzťahu
svedkyne a žalovaných, medzi ktorými je príbuzenský vzťah a neobjavuje sa ani v odôvodnení rozsudku.
Takisto žalovaní svojim opakovaným tvrdením, že si osobne finančné prostriedky neprevzali, ani im

neboli poskytnuté na ich bankové účty, nevylučujú, že finančné prostriedky prevzali, avšak nie priamo
od žalobcov ale od svojej dcéry, ktorá im ich sprostredkovane reálne odovzdala.
Občiansky zákonník v ust. § 657 neuvádza, že pôžička musí byť odovzdaná priamo z ruky do ruky
ako to prezentujú žalovaní a aj súd v odôvodnení v bode 36. rozsudku. Nevylučuje sa tá skutočnosť,
že finančné prostriedky veriteľa odovzdá dlžníkom sprostredkovateľ, v tomto prípade svedkyňa Z. J..

Zmluvný vzťah nevznikol medzi žalobcami a svedkyňou Z. J., ktorá výslovne poprela, že by si od
žalobcov niečo požičala, ale nepoprela, že by tak neurobili žalovaní. To, že zmluvný vzťah vznikol
medzi žalobcami a žalovanými a došlo k reálnemu odovzdaniu pôžičky preukazuje aj to, že žalovaná
2/ telefonicky poďakovala žalobkyni 2/ za poskytnutie pôžičky. Uvedené uvádzali zhodne žalobkyňa,
svedkovia H. L. a J. L. a preukazujú to aj vklady žalovanej 2/ do spoločnosti cez účtovnú operáciu

označenú ako krátkodobé pôžičky, úvery, výpomoci od iných subjektov, nie od bánk a spoločníkov.
Keď predložili tento dôkaz, začali žalovaní predkladať rôzne iné pôžičky, ktoré uvádzali, že sa týkali
predmetných vkladov, avšak s týmito dôkazmi prišli účelovo až potom, hoci dovtedy tvrdili, že spoločnosť
fungovala, dlhy nemali. Uvedený dôkaz je podstatný, pretože preukazuje, že vklady do spoločnosti robila
fyzická osoba - žalovaná 2/, ktorá ich označovala ako svoje vklady získané z pôžičiek od fyzických

osôb a nie od bánk, resp. že by išlo o ich vlastné peniaze a na druhej strane žalovaná 2/ nepreukázala
iný spôsob nadobudnutia týchto finančných prostriedkov. Tento podstatný dôkaz súd opomenul, pričom
jednoznačne preukazuje, že pôžičku uzavreli žalovaní a že došlo k reálnemu prevzatiu finančných
prostriedkov, ktoré oni potom reálne do spoločnosti aj vkladali, dokonca uviedli aj zdroj týchto peňazí -
pôžička od fyzických osôb v účtovníctve spoločnosti.

Žalobcova ďalej poukázali na to, že súd opomenul pri oboznamovaní oboznámiť listinný dôkaz
predložený na pojednávaní dňa 09. 01. 2019, a to trestné oznámenie J. L..3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť.
Namietali, že odvolanie žalobcov neobsahuje podstatnú náležitosť, a to odvolacie dôvody. V odvolaní

sa žalobcovia zaoberajú len neurčitými skutkovými dôvodmi, porovnávajúc výpovede žalovaných v
trestných a civilných konaniach. Mali zato, že súd vo veci úplne zistil skutkový stav, dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných (v tzv. replike) uviedli, že porovnávanie výpovedí

žalovaných v tomto konaní a v trestnom konaní je podstatný dôkaz, pretože v trestnom konaní žalovaní
vypovedali po zákonnom poučení o následkoch krivej výpovede, zatiaľ čo v súdnom konaní žiadna
hrozba pre prípad krivej výpovede nebola a aj v tejto súvislosti treba hodnotiť ich výpovede v súdnom
a v trestnom konaní.
V ďalšom poukázali na to, že vo veci prebiehajú i trestné konania, pričom navrhli, aby si odvolací súd
vyžiadal do tohto konania i trestné spisy za účelom celkového pohľadu na prejednávanú vec.

Pokiaľ ide o dôvody odvolania, z odvolania je zrejmé, že toto bolo podané z dôvodu, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci a neboli splnené procesné podmienky.

5. Žalovaní vo vyjadrení k replike žalobcov (v tzv. duplike) uviedli, že vyjadrenie žalobcov neobsahuje

žiadne skutočnosti, ktoré by mali mať v danej veci význam. Pokiaľ ide o trestné stíhania, žalobcovia,
resp. ich syn J. L. na nich opakovane podávajú trestné oznámenia, pričom žiadne podozrenie sa dosiaľ
nepreukázalo.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie žalobcov bolo podané včas,

oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a
contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne
správny potvrdil.

7. V prejednávanom spore sa žalobcovia domáhali voči žalovaným zaplatenia sumy 11.200,- eur s
príslušenstvom titulom pôžičky poskytnutej žalovaným 1/, 2/ dňa 09. 02. 2012 vo výške 5.000,- eur, dňa
09. 04. 2012 vo výške 4.000,- eur a dňa 17. 11. 2012 vo výške 3.200,- euro, spolu vo výške 12.200,-
eur, z ktorej sumy bolo vrátených 1.000,- eur dňa 29. 05. 2012. Okresný súd Martin rozsudkom č. k.

5C/319/2014-711 zo dňa 13. 09. 2017 žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ spoločne
a nerozdielne sumu 11.200,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 16.11.2013 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcom 1/, 2/ priznal voči žalovaným 1/, 2/
nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, majúc za preukázané, že došlo
k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalobcami a žalovanými. Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z

omeškania (žalobcovia v žalobe požadovali úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.200,-
eur od 29. 10. 2013 do zaplatenia) súd žalobu zamietol. Na základe odvolania žalovaných Krajský súd
v Žiline ako súd odvolací uznesením č. k. 8Co/352/2017-762 zo dňa 29. 06. 2018 rozsudok okresného
súdu vo výroku, ktorým súd žalobe vyhovel a vo výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so

všetkými skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie a právnu argumentáciu vedúcu k záveru o uzavretí
zmluvy o pôžičke medzi žalobcami a žalovanými dostatočne nevyložil a nezdôvodnil, keď z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia neboli zrejmé úvahy súdu vo vzťahu k jednotlivým podmienkam uvedeným v
hypotéze ust. § 657 Občianskeho zákonníka.

8. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom tak,
ako je uvedené v bode 1. tohto odôvodnenia. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku,
odvolania žalobcov, následných podaní strán konania a obsahu spisu, viazaný dôvodmi a rozsahom
odvolania,dospelkzáveru,žepozrušenípredchádzajúcehorozsudkuavrátenívecisúduprvejinštancie
na ďalšie konanie uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/352/2017-762 zo dňa 29. 06. 2018 súd

prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne
i správne právne posúdil. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku sa riadne zaoberal so všetkými
relevantnými skutkovými i právnymi otázkami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie z hľadiska právneho
posúdenia veci podstatné, z jeho odôvodnenia sú zrejmé i úvahy, ktoré súd viedli k zamietnutiu žaloby,a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 C. s. p. Odvolací súd
podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
Odvolanie žalobcov vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, keď žalobcovia vo svojom odvolaní

neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť správnosť napadnutého
rozhodnutia.

9. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že teória procesného práva
podmieňuje úspech strany konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť

skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.

10. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 C. s. p.,
podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich
tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo

skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu
konania, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané na základe

navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

11. Vychádzajúc z dispozície právnej normy § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcej pôžičku,
mali v prejednávanom spore žalobcovia bremeno tvrdenia, že so žalovanými uzavreli zmluvu o pôžičke
a túto pôžičku aj reálne poskytli (nakoľko v prípade zmluvy o pôžičke ide o reálny kontrakt a k jej

uzavretiu teda dochádza až reálnym plnením) a že žalovaní túto nevrátili. Z tohto bremena tvrdenia
mali dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z pôžičky a jej
skutočné poskytnutie.

12. Existencia právneho vzťahu z pôžičky a jej skutočné poskytnutie v konaní preukázané neboli, pričom

vo vzťahu k uvedeným záverom odvolací súd poukazuje na skutkové závery súdu prvej inštancie v bode
36. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré závery, a následne ich právne posúdenie, považuje za
správne. I keď odvolací súd súhlasí s námietkou žalobcov, že k reálnemu odovzdaniu pôžičky nemusí
dôjsť len priamo, ale táto môže byť odovzdaná i sprostredkovane, v konaní nebolo preukázané, že
by dcéra žalovaných, Z. J., ktorá mala finančné prostriedky od žalobcov prevziať, tieto žalovaným i

odovzdala, resp. ich žalovaným odovzdala v žalobcami uvedených sumách. Z výpovedí žalobcov totiž
nevyplýva, že by žalobcov o poskytnutie pôžičky v určitej výške žiadali priamo žalovaní, o tieto žiadal ich
vnuk H. L. a dcéra žalovaných Z. J., ktorá finančné prostriedky i prevzala. Pokiaľ by aj súd uveril výpovedi
žalobkyne 2/, že jej žalovaná 2/ telefonicky poďakovala za poskytnutie pôžičky, nie je z uvedeného
možné vyvodiť o poďakovanie za akú pôžičku - v akej výške malo ísť. Poskytnutie pôžičky žalovaným

nepreukazuje ani vklad žalovanej do spoločnosti 2/, keďže podľa vyjadrenia žalobcov v odvolaní malo
ísť o pôžičku od fyzických osôb odlišných od bánk a spoločníkov v účtovníctve spoločnosti, a teda by
išlo o pôžičku poskytnutú spoločnosti JP Progress, s. r. o., Sklené, ktorá však zanikla (v prípade, ak by
bola pôžička poskytnutá žalovaným a títo by ju následne vložili do spoločnosti ako vlastný vklad, išlo by
o pôžičku od spoločníka, nie od fyzických osôb odlišných od spoločníkov ako uvádzajú žalobcovia).

13. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov žalobcami v odvolaní, odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným
súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného

práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru
nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

14. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a záverov, odvolací súd rozsudok okresného súdu,

ktorým súd žalobu žalobcov zamietol, ako vecne správny potvrdil, keď v konaní nebolo preukázané
uzavretie zmluvy o pôžičke a reálne odovzdanie finančných prostriedkov medzi žalobcami a žalovanými
podľa tvrdení žalobcov uvedených v žalobe. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil rozsudokokresného súdu aj vo výroku o trovách konania, o ktorých rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C. s. p.,
vo vzťahu ku ktorému žalobcovia neprodukovali žiadne odvolacie námietky.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní 1/, 2/, a to v celom
rozsahu, preto by im vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Nakoľko však žalovaným
v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, odvolací súd im, vychádzajúc zo zásady
hospodárnosti konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (v dôsledku čoho nie je

následne potrebné rozhodovať o výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p., ktorá v
danom prípade predstavuje 0,- eur).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)