Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 28, 2020

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 10C/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317204402
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Mravec
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2020:5317204402.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudcom JUDr. Michalom Mravcom v právnej veci žalobkyne: Ľ. W., nar.
XX.XX.XXXX,bytomXXXXXI.XXXX,štátnapríslušníčkaSR,zast.JUDr.PeterVachan,LL.M.,advokát,
IČO: 42 350 026, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Poštová banka, a.s.,
IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou
RELEVANS, s.r.o., IČO: 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, v konaní o

určenie neprijateľných zmluvných podmienok a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX. zo dňa 12.03.2015 je
n e p l a t n á.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou na tunajší súd dňa 19.06.2017 žalobkyňa, žiadala, aby súd určil, že dohoda
o zrážkach zo mzdy č. 0XXXXXXXXX zo dňa 12.03.2015, ustanovenia bodu 3.18 Zmluvy o úvere

č. XXXXXXXXXX sú ako neprijateľné zmluvné podmienky Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
12.03.2015 neplatné a Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.03.2015 je bez úrokov a bez
poplatkov.
2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 12.03.2015 Zmluvu o úvere dobrá pôžička
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 20.000,-€. Nakoľko sa dostala do
omeškaniasosplácanímposkytnutéhoúveru,žalovanývyzvallistomzodňa10.03.2017zamestnávateľa

žalobkyne spoločnosť T. - H. I., s.r.o. so sídlom N. XXX na vykonávanie zrážok zo mzdy. Má za to,
že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to najmä Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa
12.03.2015, ktorá nebola so žalobkyňou individuálne dojednaná, bola jej predložená spolu so zmluvou,
pričom ani nevedela, čo má predmetná dohoda zabezpečovať. Má za to, že dohodou o zrážkach zo
mzdy nie je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku a preto je táto v rozpore s ustanovením § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Za neprijateľnú podmienku predmetnej zmluvy o úvere považuje aj bol 3.18
Zmluvy o úvere v ktorom je upravené započítanie platieb v poradí a) poplatky, b) úrok z omeškania,

c) zmluvný úrok z úveru, d) splátka istiny. Táto zmluvná podmienka je v rozpore s ustanovením § 566
Občianskeho zákonníka, v ktorom je uvedené, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie
dlžníka započítava najskôr na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Predmetná zmluvná
podmienka je neprijateľná z dôvodu neprospechu voči spotrebiteľovi, ktorý potom donekonečna spláca
úroky, poplatky, úroky z omeškania bez toho aby mu bola znížená istina pohľadávky. Žalobkyňa citujúc
rozhodnutia súdov, najmä: Rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 27.10.2016, sp. zn. 6Co/150/2015,

Rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 27.1.2015 sp. zn. 5Co/815/2014, Rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 3Cdo 1338/96, rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/144/2014, považuje
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.03.2015 za nekalú praktiku voči spotrebiteľovi, nakoľko jevyhotovená na predtlačenom formulári, nebola individuálne dojednaná tak, ako to požaduje Občiansky
zákonník a okrem toho neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z, o
spotrebiteľských úveroch, najmä: dresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu

alebo sťažnosť; úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie,
index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru
naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského
úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom

s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia - obsahuje len celkovú
výšku mesačnej splátky vrátane úrokov, nie je to rozdelené; zmluva o úvere najmä obsahuje nesprávnu
celkovú čiastku spotrebiteľského úveru, ktorý má byť splatený, v čl. 3.1 Zmluvy o úvere je uvedená suma
32.765,22 €. V skutočnosti má však dlžník platiť splátku vo výške 304,-€ a počet splátok je 108, čo
znamená, že vynásobením dostaneme sumu 32.832,-€. Následne je rovnako nesprávny údaj o RPMN,
ktorý je v inej výške ako je uvedený na zmluve.

K žalobe pripojila: Zmluvu o úvere zo dňa 12.03.2015, dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 12.03.2015,
žiadosť o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 10.03.2017, zoznam veriteľov a záväzkov,
mesačné výdavky, výplatné pásky.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17.08.2017 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť tvrdiac,
že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená riadne a platne a v písomnej forme na samostatnom

dokumente. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nejde vôbec o
zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, ale o samostatný individuálny právny akt
upravujúci spôsob zabezpečenia spotrebiteľského úveru. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dovolená aj v
spotrebiteľských vzťahoch. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti
a žalobkyňa bola dostatočne poučená o tom, že v prípade, ak nebude plniť riadne a dobrovoľne tak,

ako sa zaväzuje v Zmluve o úvere, dôjde k plneniu prostredníctvom zrážok z jej mzdy. Výška možnej
mesačnej zrážky zo mzdy je pritom dohodnutá individuálne a je totožná s mesačnou výškou splátky
úveru podľa zmluvy o úvere. Zrážkami zo mzdy sa nezasiahne do ekonomickej situácie spotrebiteľa. Z
podania žalobkyne nevyplýva, aké neprijateľné zmluvné podmienky by mala Zmluva o úvere obsahovať.
Pokiaľ žalobkyňa namieta, že zmluva neobsahuje adresu veriteľa na uplatnenie reklamácií a sťažností,

táto je uvedená v čl. 4 časť I Reklamačného poriadku. Úroková sadzba spotrebiteľského úveru je
priamo v zmluve o úvere v časti 3.1 uvedená vo výške ročnej úrokovej sadzby 11,90%. Údaj o úrokovej
sadzbe je dostatočne jasný a zrozumiteľný. Suma spotrebiteľského úveru bola vyčíslená správne. Úver
bol poskytnutý v sume 20.000,-€RPMN nie je uvedená v neprospech spotrebiteľa, RPMN je vo výške
12,57%. Absentuje naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti zmluvy o úvere, dohody

o zrážkach zo mzdy a určenia bezúročnosti úveru. Nakoľko sa žalobkyňa nedomáha ochrany svojich
individuálnych spotrebiteľských práv a je dôvodné predpokladať, že rozhodnutie o ňou uplatnených
nárokoch v zmysle petitu žaloby nevyrieši odstránenie neistoty v jej právach, resp. žiadnym spôsobom
nezasiahne do jej postavenia.
K vyjadreniu pripojil reklamačný poriadok banky,

4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila v podaní zo dňa 3.11.2017, v ktorom zotrvala na
žalobe, tvrdiac, že dohoda o zrážkach zo mzdy je z dôvodu jej formulácie a predpripravenej formy
ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Dohoda neobsahovala ani výšku pohľadávky, ktorú má
zabezpečovať ani výšku jednotlivých zrážok, ktoré by sa mali vykonávať. Bola neurčitým a nejasným

právnym úkonom. Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s
požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. V zmluve chýbajú obligatórne náležitosti
v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a to konkrétne správne uvedená výška celkových nákladov,
správne uvedená RPMN a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 2.3.2018 zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení,
poukazujúc na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, Ústavného súdu SR a všeobecných súdov
SR. Má za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy ako samostatný právny úkon nemôže byť hodnotená

ako neprijateľná zmluvná podmienka inej zmluvy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dovolený inštitút aj v
spotrebiteľských vzťahoch. Priemerného spotrebiteľa zaujíma predovšetkým výška úveru a suma, ktorú
výsledne zaplatí. Priemerný spotrebiteľ nebude skúmať každú jednu splátku samostatne. Je zarážajúceak spotrebiteľ, ktorý sa často domáha eurokonformného výkladu, v prípade, že tento výklad nie je v jeho
záujme, žiada o jeho vylúčenie a neprijatie záverov európskeho súdu.

6. Súd rozhodol rozsudkom zo dňa 14.09.2018 č.k. 10C/26/2017 - 67 na základe listinných dôkazov
predložených žalobkyňou a žalovaným tak, že určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX
zo dňa 12.3.2015 je neplatná vo zvyšku žalobu zamietol.

7. Po podaní odvolania žalobkyňou žalovaným odvolací Krajský súd v Žiline uznesením č.k.

10Co/142/2019 - 110 zo dňa 30.12.2019 odvolanie žalobkyne odmietol a rozsudok Okresného súdu
zrušilvovýrokuourčení,žedohodaozrážkachzomzdyč.XXXXXXXXXXzodňa12.03.2015jeneplatná
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Okresný súd po zrušení pôvodného rozsudku, súc viazaný právnym názorom nariadeného súdu
vykonal všetky úkony a doplnenia vykonanie ktorých odvolací súd prikázal.

9. Súd o veci rozhodol na pojednávaní, ktorého sa nezúčastnila žalobkyňa, (neúčasť ospravedlnila).

10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní súdu dňa 28.02.2020 uviedol, že pokiaľ sa jedná
o prejednávanú vec, žalovaný naďalej zastáva názor tak, ako ho prezentoval v jeho písomných

stanoviskách v tejto veci doručených súdu, ktoré sú obsahom súdneho spisu. Žalovaný sa v celom
rozsahu pridržiava všetkých jeho písomných vyjadrení, ktoré doručoval súdu a poukazuje najmä na
obsah jeho odvolania zo dňa 20.11.2018 proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie a taktiež na obsah jeho
vyjadrenia k odvolaniu žalobkyne zo dňa 09.03.2019. Pokiaľ sa jedná o dohodu o zrážkach zo mzdy,
žalovaný naďalej tvrdí, že dohoda o zrážkach zo mzdy je platným právnym úkonom, ktorý uzavrela

žalobkyňa slobodne a vážne, uzavrela ho ako samostatný právny úkon, nie je súčasťou úverovej zmluvy,
podľa názoru žalovaného netvorí neprijateľnú zmluvnú podmienku, dohoda o zrážkach zo mzdy je
súladná so zákonom, obsahuje zákonné náležitosti a preto žalovaný nevidí žiadny dôvod, prečo by
mala byť vyhlásená alebo určená za neplatnú. S prihliadnutím k týmto tvrdeniam žalovaný navrhuje
konajúcemu súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal náhradu trov súdneho konania ako

aj právneho zastúpenia v rozsahu 100 %. V súvislosti s odvolaním proti rozhodnutiu, teda rozsudku
prvej inštancie poukazuje na obsahu formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, z
ktorého vyplýva, že žalobkyňa nebola povinná uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací
prostriedok na zaplatenie úveru, ako to tvrdí v žalobe. V tejto súvislosti poukazuje žalovaný na časť
formulára pre štandardné informácie označenú ako g/ vyžadované záruky a ďalej na časť d/, pokiaľ ide

o časť d/ na príklade, že získanie spotrebiteľského úveru sa musí uzavrieť poistenie na zabezpečenie
spotrebiteľského úveru, odpoveď je nie, ďalšia zmluva o doplnkovej službe, odpoveď je rovnako nie, tzn.
nepravdivé je tvrdenie žalobkyne, že bez toho, aby uzavrela dohodu o zrážkach zo mzdy, by jej nebol
poskytnutý zo strany žalovaného požadovaný spotrebiteľský úver.

11. Súd ďalej vykonal dokazovanie listinami, ktoré do spisu predložila žalobkyňa a žalovaný keď iné
dôkazy navrhnuté neboli a pre rozhodnutie o veci súd nepovažoval za nevyhnutné vykonať ďalšie
dôkazy, ktoré žalobkyňa ako spotrebiteľ a žalovaný nenavrhli (§ 295 CSP).

12.Súdpozrušenípôvodnéhorozsudku(zdôvoduporušeniaprocesnýchprávžalovanejstrany)vykonal

opätovne pojednávanie v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

13. Ako prvú otázku v konaní súd riešil, či daný spor je sporom spotrebiteľským, t.j. takým, ktorý má
svoj základ v spotrebiteľskej zmluve alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 CSP), pričom
dospel k záveru, že tomu tak je. Predmetom konania je určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo

mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.03.2015, ustanovenia bodu 3.18 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a
určenie, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.03.2015 je bez úrokov a bez poplatkov. Podľa
§ 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom od 25.11.2004, spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé,

že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nakoľko v danom prípade žalobca
obsah dohody o zrážkach zo mzdy, vôbec nemohol ovplyvniť. Takúto povahu má aj zmluva o úvere č.
XXXXXXXXXX, bez ohľadu na to, že bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.14. Dokazovanie potvrdilo skutkový stav, ktorý v konaní nebol sporný, a to, že dňa 12.03.2015 došlo
medzi žalobkyňou a žalovaným k uzavretiu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo
poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 20.000 eur. Žalobkyňa sa predmetnou úverovou zmluvou

zaviazala žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v pravidelných 108-mesačných splátkach
po 304 eur, a to spolu s úrokmi a poplatkami. Na základe predmetnej úverovej zmluvy sa tak žalobkyňa
zaviazala celkovo zaplatiť žalovanému sumu 32.765,22 eur. Dňa 12.03.2015 uzavrela žalobkyňa so
žalobcom dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorou bola zabezpečená pohľadávka Banky (žalovaného) voči
Dlžníkovi (žalobkyni) vzniknutá zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Dňa 10.03.2017 požiadal žalovaný

zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu mesačných splátok vo výške 279,- eur zo mzdy žalobkyne.
15. Vychádzajúc z uvedeného aj s poukazom na právny názor súdu druhej inštancie, sa súd zaoberal
vecnou dôvodnosťou žaloby, v zmysle ust. § 137 CSP.
16. Použitie ustanovenia § 137 písm. c) C. s. p., v danej veci neprichádzalo do úvahy. Žaloba,
ktorou sa žalobkyňa (majúca v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha
vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z

dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) C. s. p.. K tomuto
právnemu záveru dospel najvyšší súd už v rozhodnutí z 28. februára 2019 sp. zn. 6 Cdo 127/2017,
v ktorom uviedol, že ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti
porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v
osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona

č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý
právny záujem. Vychádza totiž z predpokladu, že dodávateľ porušuje svoju povinnosť nepoužívať
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Je založená na protiprávnom konaní dodávateľa
voči spotrebiteľovi. Kladným rozhodnutím o takejto žalobe sa priamo nedeklaruje (ne)existencia práva,
ale sa deklaruje existencia nečestnej podmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku. Možno

ju uplatniť len v prípade spotrebiteľskej zmluvy a odlišným je aj účel, ktorému má slúžiť (jej cieľom je
zabrániť používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky).

17. Žaloba o vyslovenie, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve
je neprijateľná, je osobitným právnym prostriedkom ochrany spotrebiteľa, a to obdobne, ako je napríklad

v prípadoch ochrany pred diskrimináciou považovaná za takýto osobitný právny prostriedok ochrany
práva žaloba o vyslovenie, že bolo porušené právo žalobcu na rovnaké zaobchádzanie, alebo v
prípadoch ochrany osobnostných práv žaloba o vyslovenie, že určitý výrok je nepravdivý, resp., že
bolo určitým spôsobom neoprávnene zasiahnuté do osobnostných práv. Povaha takejto žaloby ako
osobitného právneho prostriedku ochrany spotrebiteľa (a teda nie ako určovacej žaloby) bola naznačená

už v rozhodnutí najvyššieho súdu zo 14. septembra 2016 sp. zn. 6 Cdo 389/2015. V tomto rozhodnutí
najvyšší súd v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva, konštatoval, že pod

úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu
škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.

18. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č.
93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá ukladá členským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská

zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok ( čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života
bežných ľudí ( pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51).

Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ:

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ:
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 551 Občianskeho zákonníka:
(1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o

zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
(2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda
predložila.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako
so mzdou.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b), d), g), h), i) a j) zákona č. 129/2010 Z.z.:
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä

poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§137písm.c)zákonač.160/2015Z.z.civilnéhosporovéhoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len ,,CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie

je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu

19. Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 12.03.2015 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným vzhľadom
na ich formulované znenie nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých
obsah by žalobkyňa mohla prípadne ovplyvniť (§ 53 ods.2 Obč. zák.). Preto tieto ustanovenia dohody

o zrážkach zo mzdy nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. To uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy tak ako je naformulovaná,
nespĺňa. Predovšetkým je potrebné uviesť, že výpočet neprijateľných podmienok v ustanovení § 53
ods.4 je uvedený príkladmo. V rámci súdneho preskúmavania jednotlivých ustanovení spotrebiteľských
zmlúv, ktoré nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže súd dôslednou

aplikáciou generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods.1 Obč. zák. okruh týchto podmienok rozšíriť.
Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods.4 Obč. zák. okrem
iného patria aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciou spojenú s neplnením jeho záväzku (§ 53 ods.4 písm. k) Obč.
zák.) prípadne, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou,

alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi (§ 53 ods.4 písm. o) Obč. zák.). Práve
predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky,
keďže iba jej predložením zamestnávateľovi žalobkyne a oznámením výšky jej dlhov podľa vlastného
uváženia žalovaného je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby
žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobkyni prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Aj

napriek tomu, že v dohode o zrážkach zo mzdy je uvedená výška pohľadávky žalovaného 20.000 eur z
titulu zmluvy úvere č. XXXXXXXXXX zároveň v samotnom bode 1 dohody je uvedené „touto dohodou
sa zabezpečuje pohľadávka Banky voči Dlžníkovi vzniknutá zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej
len ,,Zmluva o úvere“) uzavretej medzi Bankou a Dlžníkom dňa 11.03.2015, najmä nárok Banky na
vrátenie poskytnutého úveru vo výške 20.000,-€ na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov

a nákladov Banky spojených s uplatnením týchto nárokov (ďalej len ,,Pohľadávka“)“. Je teda možné, že
v rámci takto žalovaným vyčíslenej pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých
spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Inak povedané sám žalovaný meritórne rozhodne o
celkovej výške dlhu žalobkyne ako spotrebiteľa voči žalovanému ako dodávateľovi, ktorý takto sám
rozhoduje, že jeho plnenie je v súlade s úverovou zmluvou. Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným

procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole primeranosti a žalobkyňa je vystavená neprimeranému
konaniuzostranydodávateľa.Pretosúdmázato,žedohodyozrážkachzomzdytakakosúformulované
umožňuje žalovanému ako dodávateľovi obchádzať účinnú justičnú kontrolu, čím reálne dochádza k
narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobkyne
ako spotrebiteľa a z toho dôvodu je považovaná za neprijateľnú podmienku.

20. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola žalobkyňou podpísaná dňa 12.03.2015 (t.j. v deň keď bola zmluva
o úvere podpísaná žalovaným) a ešte predtým, ako jej bol úver poskytnutý. Z uvedeného vyplýva,
že už v čase pred vznikom zmluvy o úvere bola žalobkyňa ako spotrebiteľ nútená uzatvoriť dohodu
o zrážkach zo mzdy, pričom jej uzavretie nemohla odmietnuť, keďže jej uzavretím bolo podmienené

poskytnutie úveru. Žalobkyňa tak mala na výber, mohla dohodu o zrážkach zo mzdy buď odmietnuť,
čím by si zmarila možnosť, aby jej bol úver poskytnutý, alebo zmluvu o úvere vrátane dohody o
zrážkach zo mzdy podpísať, čím sa podrobila vykonávaniu zrážok zo mzdy bez možnosti akejkoľvek
kontroly opodstatnenosti výšky pohľadávky. Táto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne, predstavuje tak neprijateľnú

zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa a preto je s poukazom na ustanovenie § 53 Obč. zák.
neplatná.21. Vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky, prípadne zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanej vznikli
v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne jeho ďalšie pohľadávky voči žalobkyni, ktoré do
budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov je neurčité, preto neplatné. V čase uzatvárania

dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná,
inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného
zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods.2 Obč. zák. v občianskoprávnych vzťahov, vrátane
zmluvných vzťahoch, majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo
vzťahu k nadradenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, pre ktoré pohľadávky a v akej

výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa.

22. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje
formulovanú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú
nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. žalobkyne. Pri uzatváraní
dohody dlžník - spotrebiteľ musí vedieť druh pohľadávky, ktorú zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy

a v akej výške. Suma 20.000,-€, v bode I. dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s
označením poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie úveru. Aj z týchto dôvodov preto súd
žalobnému návrhu v tejto časti vyhovel.

23. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená vo forme

samostatného právneho úkonu a nie ako súčasť zmluvy o úvere, tento argument neobstojí. Zásadné je,
žedohodaozrážkachzomzdyjedvojstrannýprávnyúkon,aužzosamotnéhooznačeniatohtoprávneho
úkonu ,,dohoda“ je zrejmé, že vyžaduje nevyhnutne pre svoju platnosť dosiahnutie konsenzu oboma
zmluvnými stranami. Žalobkyňa nemala reálnu možnosť uzavrieť zmluvu o úvere bez dohody o zrážkach
zo mzdy. Takéto zabezpečenie dlhu nie je na prospech spotrebiteľa, spotrebiteľ sa svojou neznalosťou

právnych dôsledkov tohto zabezpečovacieho inštitútu dostáva do znevýhodneného postavenia, pretože
veriteľovi je takouto formou umožnené domáhať sa uspokojenia svojho tvrdeného nároku a to aj v
nezákonnej výške bez obmedzení, bez náležitej súdnej kontroly, pričom nemožno vylúčiť ani účel
obchádzania príslušných ustanovení na ochranu spotrebiteľa a vyňatie záväzkového vzťahu zo súdneho
prieskumu. Takáto dohoda o zrážkach zo mzdy bola formulovaná jednostranne v neprospech žalobkyne,

ako spotrebiteľa a ustanovenia takejto dohody zakladajú nerovnováhu v právach spotrebiteľa. Žalovaný
sa na základe predmetnej ,,dohody“ platcovi mzdy spotrebiteľa, ktorý neskúma dôvodnosť a zákonnosť
uzatvorenie ,,dohody“ a je povinný zrážky zo mzdy spotrebiteľa vykonávať vo výške požadovanej
veriteľom, teda bez akéhokoľvek eventuálneho súdneho prieskumu zákonnosti a okolností uzatvorenia
tejto ,,dohody“. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá robí takúto dohodu o zrážkach zo mzdy

neplatnou pre rozpor so zákonom podľa ustanovenia § 39 v spojení s ustanovením § 53 ods. 1, 2 a
5 Obč. zák.

24. Pre úplnosť súd uvádza aj ďalšiu okolnosť podporujúcu záver o neplatnosti dojednania o dohode
o zrážkach zo mzdy. Vychádzajúc z dikcie citovaného zákonného ustanovenia § 551 Občianskeho

zákonníka, súd konštatuje, že zákon pokiaľ upravuje dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, je
pomerne strohý v zákonnej úprave, pričom výslovne požaduje písomnú formu dohody medzi veriteľom
a dlžníkom a ustanovuje, že zrážky nemôžu byť vyššie, než by boli pri výkone súdneho rozhodnutia.
Žiadne ďalšie obligatórne náležitosti zo zákonnej dikcie expresis verbis nevyplývajú, avšak z hľadiska
naplnenia požiadavky určitosti právneho úkonu je zrejmé, že výška zabezpečenej pohľadávky touto

formou by mala z dohody o zrážkach zo mzdy vyplývať a to jasným a nezameniteľným spôsobom.
Taktiež z dohody ako dvojstranného konsenzuálneho právneho úkonu je zrejmé, že obsahom dohody o
zrážkach zo mzdy považuje dojednanie obsiahnuté v ,,dohode“ o zrážkach zo mzdy za neurčité, čo jej
jednoznačne zásadná vada tohto veriteľom zamýšľaného právneho úkonu, ktorý zo svojej povahy má
byť dvojstranným konsenzuálnym právnym úkonom, pretože má za následok jej neurčitosť v esenciálnej

náležitosti tohto právneho úkonu, kde absentuje označenie zabezpečenej pohľadávky. Aj z tohto dôvodu
je takáto ,,dohoda“ okrem poukazu na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako neprijateľná
zmluvná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve, je aj z dôvodu jej neurčitosti a rozporu s
ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný právny úkon.

23. O konkrétnej výške trov súd rozhodne v prípade a po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 CSP), pričom súd rozhodol tak podľa pomeru úspechu. Keďže žalobkyňa mala
úspech 50% a neúspech 50%, súd rozhodol tak, že má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 0%.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o
súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví

kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.