Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/92/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117011716
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Bertová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8117011716.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudkyňou JUDr. Johanou Bertovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa

29. septembra 2020 v Prešove takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného

P. T., nar. XX. XX. XXXX v G., trvale bytom M. č. XX, okr. G.,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. XPv/XXX/XX/XXXX zo dňa 22. 8. 2017
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. h) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že

-akoživnostník,spolupracujúcinazákladedohodyovykonaníprácsospol.Q..C..O..Slovakia,s.r.o.,so
sídlom J. č. XX, XXX XX Ľ., IČO: XX XXX XXX vo funkcii stavbyvedúceho dňa 19. 09. 2016 v čase okolo
06.30 hod. v G. na stavbe T. M. L. A.. T. rozdelil prácu trom pracovníkom spol. Q..C..O.. Slovakia, s. r. o. a

dvom pracovníkomzmluvnejsubdodávateľskejspol.C.D.,s.r.o.,sosídlomL.D.č.XX,XXXXXD.,IČO:
XXXXXXXX,kdejednýmznichbolajpoškodenýG.D.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.,G.Č..XXstým,že
mali za úlohu ukončiť debnenie rímsy na stavebnom objekte 241-00 a pripraviť ju na betonáž pričom im
ústne prikázal používať ochranné pracovné prostriedky a že si majú na seba dávať pozor, z čoho nebol
vyhotovený písomný záznam, ale konkrétne školenie o bezpečnosti práce na tomto objekte, bezpečný
pracovný postup, spôsob organizácie práce a konkrétny technologický postup na použitie pracovných
mechanizmov a prostriedkov im neurčil a nepoučil ich o tom, v dôsledku čoho poškodený G. D. dňa 19.
09. 2016 v čase okolo 10.49 hod. na uvedenej stavbe pri týchto prácach pracoval na 4 m hliníkovom

rebríku, ktorý nezabezpečil proti posunutiu, bočnému vychýleniu alebo prevráteniu a skrutkoval z neho
matice na kotevné tyče, ktoré z druhej strany zasúvali do systémového debnenia jeho spolupracovníci,
aj keď mal k dispozícii bezpečné pojazdné lešenie, kde došlo k zosunutiu hliníkového rebríka a k
pádu poškodeného z rebríka z výšky asi 1,5 m na betónový podklad, čím utrpel ťažké zranenie, a to
prasklinu lebky v pravej spánkovo-záhlavnej oblasti, viaceré vnútromozgové a mozočkové krvné výrony,
rozsiahlemozgovolebečnéporaneniaskvantitatívnouporuchouvedomiaapostihnutímvšetkýchštyroch
končatín, viac vľavo s krvácaním nad tvrdú mozgovú plenu v pravej spánkovej oblasti, s krvácaním

pod tvrdú mozgovú plenu v pravej temenno-spánkovo-záhlavnej oblasti, ako aj pomliaždenie mozgu
v pravej temenno-záhlavnej oblasti a ľavej spánkovej oblasti a úrazového krvácania pod pavúčnicu v
temenno-záhlavnej oblasti obojstranne, čo si vyžiadalo okamžité lekárske ošetrenie a hospitalizáciu od
19. 09. 2016 do 02. 11. 2016, ktoré zranenia spôsobili následnú objektívnu práceneschopnosť v rozsahu
niekoľko mesiacov až jeden rok, čím takto P. T., ako zodpovedný stavbyvedúci, ktorý pridelil prácu
poškodenému porušil ustanovenie § 6 ods. 1 písm. i) Zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci, lebo nepoučil primerane poškodeného o bezpečnosti práce, neurčil poškodenému

bezpečný pracovný postup, spôsob organizácie práce a konkrétny technologický postup na použitiepracovných mechanizmov a prostriedkov (použitie rebríka alebo lešenia) pri montáži kotevných tyčí
systémového debnenia),

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkazuje poškodeného G. D., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom
G. XX, D. s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 22. augusta 2017 na obvineného P. T. obžalobu pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm.h)Trestnéhozákona,ktoréhosamaldopustiťtakakojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.02.2018 obžalovaný vyhlásil, že vo vzťahu ku skutku, ktorý

sa mu v obžalobe kladie za vinu je nevinný.

Okresný súd Prešov rozsudkom spisová značka XT/XX/.-XXX zo dňa 08. októbra 2018 oslobodil
obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože
skutok nie je trestným činom.

Uznesením Krajského súdu v Prešove spisová značka Xto/X/XX-XXX dňa 11.06.2019 bol napadnutý
rozsudok Okresného súdu Prešov podľa § 321 ods. 1 písm. b) c) Trestného poriadku v celom rozsahu
zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol
podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu vyplýva, že tento

ustálil, že po vykonanom dokazovaní nebolo doposiaľ spoľahlivo objasnené akú konkrétnu pracovnú
činnosť poškodený v momente, keď došlo k pracovnému úrazu vykonával, pritom poznanie konkrétnej
pracovnej činnosti, ktorú poškodený vykonával v momente úrazu je nevyhnutná pre záver, či použitie
rebríka pri takejto pracovnej činnosti bolo bezpečným pracovným postupom. Ako to bolo totiž vyššie
citované rebrík možno použiť len na krátkodobé a fyzicky nenáročné práce pri použití jednoduchého

náradia, pri ktorom sa osoba vykonávajúca stavebné práce môže pridržiavať aspoň jednou rukou, alebo
jezabezpečenáprotipádu.Aksamáporebríkunosiťnáklad,nesmietobrániťbezpečnémupridržiavanie
sa rukami a rebrík namiesto lešenia ako bezpečnejšieho pracovného prostriedku je možné použiť len v
prípade nízkej miery rizika a krátkeho času používania takéhoto pracovného prostriedku. Po ustálení či
poškodený v momente vzniku pracovného úrazu vkladal závitové tyče do debnenia, alebo na tieto tyče

skrutkoval matice bolo potrebné spoľahlivo objasniť akú hmotnosť a rozmery majú tieto predmety, či je
možné ich vyniesť po rebríku v jednej ruke, tak aby sa poškodený mohol druhou rukou rebríka pridržiavať
a či pri vložení závitovej tyče do debnenia, ktorá má dĺžku cca 1 meter (toto je, ale potrebné spoľahlivo
objasniť), alebo skrutkovaní matice postačí jedna ruka, pretože z doposiaľ vykonaného dokazovania
nevyplýva, že by poškodený (teda osoba) bol zabezpečený proti pádu (nie rebrík), ak by pri vykonávaní

týchto pracovných činností musel použiť obe ruky. Znalec z odboru bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci W.. J. K. síce na hlavnom pojednávaní dňa 10.07.2018 uviedol, že oba technologické postupy,
teda vykonávanie práce aj s rebríka aj z lešenia boli korektné pre vykonanie danej práce, avšak v
bode 2 záveru znaleckého posudku číslo 18/2016 uviedol, že montáž kotevných tyčí systémového
debnenia z jednoduchého hliníkového rebríka nespĺňala podmienky bezpečného pracoviska; kotevné

tyče je potrebné do výšky po rebríku vyniesť a vložiť do otvoru; bezpečnejším pracovným postupom
by bolo túto činnosť vykonávať z lešenia, ktoré bolo na pracovisku. Z uvedeného je zrejmé, že znalec
sa na hlavnom pojednávaní od svojich záverov podaných v písomnom znaleckom posudku odchýlil,
preto bolo potrebné znalca požiadať o vysvetlenie, prečo názor na posudzovanú problematiku zmenil
a aké konkrétne skutočnosti ho k tejto zmene viedli a na podklade tohto vysvetlenia posúdiť vplyv tejto

zmeny na správnosť a úplnosť znaleckého dokazovania a skutkových zistení. Zhrnúc vyššie uvedené
bolo teda potrebné v prvom rade spoľahlivo objasniť aký bol bezpečný pracovný postup pre konkrétnu
pracovnú činnosť, ktorú poškodený v čase úrazu vykonával a následne bolo potrebné na podklade
vykonaného dokazovania spoľahlivo ustáliť, či zamestnávateľ takýto bezpečný pracovný postup určil a či
s ním poškodeného aj preukázateľné oboznámil. Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že poškodený

malbyťdňa29.08.2016poučenýopracovnýchpostupoch,plánebezpečnostiaochranyzdraviapripráci.O identifikačných údajoch nebezpečenstiev a rizík a opatrení mal byť oboznámený s technologickým
postupom, čo vyplýva z predložených prezenčných listín konkrétny obsah týchto poučení či oboznámení
avšak už súčasťou spisu nie je. Nie je preto zrejmé s akými konkrétnymi pracovnými či technologickými

postupmi bol oboznámený, pričom poznanie týchto poučení, či oboznámenie je pre posúdenie splnenia
si povinnosti zamestnávateľa v tomto smere zásadné. Pokiaľ je v spise založená aj prezenčná listina zo
dňa 04.01.2016 svedčiaca o tom, že poškodený bol poučený aj o jednotlivých predpisov na úseku BOZP,
k tomu je nutné uviesť, že okrem toho, že vo vzťahu k používaniu rebríkov bol poučený o neplatnom
právnom predpise, teda vyhláške číslo 59/82 zbierky bola zrušená spolu so zákonom číslo 174/1968

zbierky, ktorý vykonávala skutočnosť, že poškodený bol vo všeobecnosti poučený z obsahu právnych
noriem na úseku BOZP neznamená, že bol poučený o konkrétnom bezpečnom technologickom postupe
pri vykonávaní tej konkrétnej činnosti, ktorú realizoval v čase pracovného úrazu.

Vzhľadom k vyššie uvedenému súd preto vykonal dokazovanie v tomto rozsahu: Na hlavnom
pojednávaní dňa 05.02.2018 obžalovaný P. T. využil svoje právo nevypovedať, preto súd podľa § 258

ods. 4 Trestného poriadku čítal výpoveď obžalovaného zo dňa 14.06.2017 v prípravnom konaní, ktorý
uviedol nasledovné: toho dňa bolo to 19.09.2016 asi o 6:20 hod rozdelil prácu podľa objektov. Piati
pracovníci z toho dvaja z firmy C. stavby D. mali na objekte 241-00 ukončiť debnenie a pripraviť na
betonáž. Predtým boli poučení o dodržiavaní predpisov aj prácach vo výškach a aby každý mal na sebe
ochranné pomôcky teda prilby, vesty a podobne. Asi o 10:45 hod mu volal pán E. C.L., že jeden z

pracovníkov C. a to G. D. údajne padol z rebríka, ale pritom ho nik nevidel ako mal padnúť, respektíve
on bol z druhej strany debnenia. Po príchode na tento objekt bol pán D. v opatere RZP, komunikoval
s nimi a za ich doprovodu šiel k sanitke. Obžalovaný s ním osobne nekomunikoval. Podľa výpovedí
tých štyroch, pán D. mal zakladať tyče do pripraveného debnenia. Mal na to použiť pojazdné lešenie,
respektíve rebrík, ktorý bol opatrený zaisťovacím lankom proti posunutiu, ktorým si mal predmetný rebrík

upevniť. Obžalovaný sa nevie vyjadriť ako došlo k pádu, nakoľko tam nebol. Rovnako obžalovaný nevie
prečo pán Smrek si nezabezpečil ten rebrík voči posunutiu, respektíve vykloneniu z osi. Obžalovaný
uviedol, že presne stanovil kto akú prácu má vykonávať, kde poškodený D. mal zakladať závitové tyče
z jednej strany debnenia a ostatní ho mali z druhej strany ukotviť a následne celé debnenie uzatvoriť
a urovnať, aby bolo možné ho použiť na betonáž. Ohľadom použitia rebríka, alebo prenosného lešenia

obžalovaný uviedol, že pán D. mal možnosť výberu a to buď rebríka a keby mu to robilo problém, mal
použiť lešenie. Obžalovaný striktne nestanovil, že má použiť rebrík alebo lešenie tým, že pokiaľ pôjde
na lešenie musel túto informáciu postúpiť ostatným pracovníkom, aby prišli k nemu aspoň dvaja na
pomoc a to kvôli posúvaniu lešenia. Pokiaľ by použil rebrík, tak mal použiť bezpečnostné lanko. To sa
týka prítomnosti ďalšieho pracovníka pri práci z rebríka obžalovaný uviedol, že pokiaľ má informáciu

zo školení tak vo výške, v ktorej vykonával práce pán D. mohol túto prácu vykonávať aj sám a to za
predpokladu, že bude zaistený bezpečnostným lankom. Ohľadom prilby obžalovaný uviedol, že vedel,
že pán D. mal takú prilbu, ktorá mala zaisťovací remienok pod bradou. Pokiaľ si všímal pána D. na
stavbe, tak nosil prilbu zapnutú bezpečnostným pásikom. Či v čase kedy sa stal úraz, či ju mal zapnutú,
to obžalovaný uviesť nevedel.

Na hlavnom pojednávaní dňa 05.02.2018 bol vypočutý svedok I. D., ktorý k veci uviedol: v čase skutku
pracoval ako výrobný riaditeľ stavebnej výrobe vo firme C.. K samotnému skutku uviedol, že na základe
telefonátu od pána T. sa dozvedel, že ich pracovník spadol z rebríka. Šiel za ním do nemocnice, kde
poškodený G. D. bol pri vedomí a povedal mu, „že šmykol som sa na rebríku a spadol som aj ja už

nepamätám “. Uviedol, že oni dávali pracovníkov pre firmu Q..C..O.. na predmetnú stavbu, kde ich riadili
pracovníci uvedenej firmy. Poškodený absolvoval školenie prakticky každý rok. Aké, to uviedol, mal
na mysli školenie na prácu vo výškach, viazanie proste na práce všetkého druhu. Zároveň oni dávali
zamestnancom pravidelne rukavice, prilby, ktoré mali používať pri práci. Prilba, ktorú vyfasoval mala
remienok na zapnutie.

Dňa 05.02.2018 na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok W.. B. N., ktorý uviedol, že v čase
skutku pracoval ako zamestnanec firmy C. D. ako vedúci pracovník. V čase skutku pracoval na celkom
inej stavbe. O pracovnom úraze sa dozvedel vo večerných hodinách od pána D.. Poškodený bol
zamestnancom v ich spoločnosti. Bol v stálom pracovnom pomere a bol vedúci tesárskej skupiny, keďže

bol z nich najschopnejší a najskúsenejší. On to tam riadil, zadeľoval robotu, on dostal plány, keďže
ich vedel čítať a zadeľoval robotu. V tomto prípade to, ale asi tak nebolo, lebo už vykonával činnosť,
ktorá bežala. Poškodený absolvoval všetky školenia a pravidelne. Napríklad práce vo výškach, požiarna
ochrana, zdravovedu, viazačky práce a zakaždým, keď prídu zamestnanci na stavbu, tak absolvujú tamškolenia. Rovnako mal absolvované školenia práce s bremenami a používaní rebríkov a v jeho prípade
tieto školenia všetky absolvoval 10 rokov po sebe.

Na hlavnom pojednávaní dňa 05.02.2018 bol vypočutý svedok C. E., ktorý uviedol, že v čase skutku bol
stavebný pracovník spoločnosti Q..C..O.. Pracoval na úseku pri debnení. V tom čase, keď sa to stalo bol
otočený chrbtom k tomu čo sa stalo. Bol od toho 10 metrov. Pracoval s kolegom s pánom D.. Po určitom
čase počul buchot - pád rebríka a na to som sa otočil a už videl, že pán je na zemi. Ráno prišli do práce
a bolo, že pôjdu pracovať na to a to miesto povedal im to pán T., že pôjdu vykonávať debnenia. Nebolo

povedané konkrétne, že ten a ten, bolo ich tam asi 8. Hovoril to všetkým, že všetci ideme, že pôjdeme
dokončiť tie debnenia. Povedal im, že má dávať pozor a používať ochranné prostriedky a bezpečnostné.
Konkrétne, že kto čo bude robiť tam nebolo povedané. Mi sme sa medzi sebou rozdelili partia, že kto čo
konkrétne bude robiť. Pracovisko bolo tak rozdelené, že to bola rímsa z jednej strany bol násyp a z druhej
strany bolo treba použiť rebrík, alebo plošinu. Na tomto debnení pracovali asi 3- 4 dni predtým a tá práca
bola súvislá. Raz ročne sú preškoľovaní BOZP a na pracovisku je im povedané, že „ chlapci dodržiavajte

bezpečnostné predpisy “ toto nám bolo takto povedané ráno. Žiadne iné konkrétnejšie školenie sme
nemali. Keď sme začali vykonávať tú prácu povedali nám, lenže ideme zadebniť a sú tam k tomu plánky
a ideme podľa plánkov, ktoré sme mali k dispozícii. My sme už pracovali asi 4 - 5 hodín kým sa to stalo,
mali sme aj bežné prestávky.

Na hlavnom pojednávaní dňa 05.02.2018 bol vypočutý aj svedok B. T., ktorý uviedol, že bol v čase skutku
tesárom. Je zamestnaný v spoločnosti C. stavby D.. Pracujú od pondelka do piatku, ráno prídu do práce
rozdelí sa práca a idú pracovať. V ten deň robili tú stenu, oporný múr. On dával tyče a G. si zobral rebrík.
Nevedel prečo si zobral rebrík a išiel montovať matice. Mal tam aj lešenie, ale nevedel prečo si zobral
rebrík. Pracovali a on si išiel pre ďalšie závitové tyče. Bol už ďaleko od toho miesta, a tak z diaľky kričal

Ľ. čo so mnou čo s ním robil, že spadol rebrík. Pozrel sa cez múr a G. ležal na zemi, a tak sa volala
záchranka. V ten deň svedok nosil závitové tyče na debnenie. Bol tam samotný svedok T., Ľ. a ešte
jeden, ktorého meno nevie uviesť a dávali šuplice cez debnenie. Boli na strane, kde bola rovina a na tej
druhej bol len G., ktorý to z druhej strany zaskrutkovával. Jedna z druhej strany mohla byť vo výške 2,5
metra až 3. Matica je ľahká tak do ruky, to nemá ani 0.5 kila. On zatáčal túto maticu na tú šuplicu, čo

svedok mu dával cez debnenia. Svedok videl rebrík, bol opretý o debnenie. G. zaistený nebol, ale lanko
na rebríku mal. Lanko sa dalo prichytiť o debnenie. Túto činnosť predtým robili asi mesiac. Svedok si
už presne nepamätal ako im konkrétne povedal obžalovaný, že majú robiť. Boli každé ráno poučovaní
o bezpečnosti pri práci, čo povedal. Prilba musí byť, pracovné odevy, všetko a bezpečnosť pri práci. To,
čo bude robiť, to všetko si G. povedal sám. Po iné dni sa táto práca, ktorú robil G. robila vždy z lešenia.

Robili to aj iní, lepšie sa robí z lešenia. Dá sa vyjsť po rebríku na lešenie. Všetko môže byť po ruke. V
minulosti to robil G. vždy z lešenia. To lešenie bolo aj vtedy k dispozícii. Svedok nevidel, že by niekto robil
z rebríka túto prácu, ale už, keď sa robí s rebríkom, tak sa ukotvuje. A keď nie je ukotvený, tak aspoň
jeden ho musí držať. Poškodený prilbu mal, ale svedok sa nevedel vyjadriť či bola zaistená. Rovnako si
nepamätal či prilba mala remienok. On na svojej má. Svedok T. tiež uviedol, že poškodený vtedy nebol

zaistený, lebo lanko nebolo zakotvené, zakvaknuté. To ako majú robiť debnenie na to mali plány, ktoré
mali k dispozícii. On robí to debnenie už 15 rokov tak vie ako sa to robí.

Rovnako 05.02.2018 na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok D. D., ktorý uviedol, že pracoval
s kolegom E. na odstávke. Je zamestnancom spoločnosti Q..C..O.. Ráno prišli do práce tam robili s

kolegom E., oni traja sa od nich presunuli ďalej a v ten inkriminovaný moment boli od nich asi 10 metrov
a to pán N., pán T. a poškodený D.. To čo idú robiť tak to tak prišlo samo. V stavebníctve je to tak, že keď
ste na jednom mieste v jeden deň a potrebujete dokončiť prácu tak na tom mieste ostávate aj ďalšie dni,
sa nepresúvajte z jedného miesta na druhé. Oni zareagovali až na to, že pán N. kričal, že spadol chlap.
On sa venoval práci, nezareagoval žiaden zvuk. Hneď volal rýchlu pomoc, lebo kolegovia, ktorí boli dole

už vraveli, že treba volať RZP. Odhaduje, že na tom úseku pracovali možno 3 až 7 dní dozadu. V ten
deň už nerobili nič ťažkého, jedinú prácu, ktorú mal robiť poškodený bolo prišrubovať maticu a závitovú
tyč. Táto práca sa robila aj z rebríka aj z lešenia. Je to aj z lešenia, je to podľa sedliackeho rozumu
komu čo vyhovovalo, nebolo to nič nezvyčajné, že to robil z rebríka. Každý kto prešiel BOZP školením a
poučením musí vedieť, že pri práci s rebríkom si ho má zabezpečiť. Každý jeden z nich prešiel takýmto

školením a takisto, keď príde na pracovisko - stavenisko prvýkrát, napríklad oni tiež tak boli aj v tomto
prípade poučení ešte raz o BOZP. Takéto školenie trvá hodinu -dve pre každého kto príde. Pán T. dával
pokyny im čo prišli hore s autami, že majú pokračovať v práci. Svedok si myslí, že nebolo určené, že či
to šrubovanie má robiť z rebríka, alebo z lešenia.Na hlavnom pojednávaní dňa 05.02.2018 bol vypočutý aj svedok Ľ. N., ktorý k veci uviedol: každý deň
ráno im majster povie čo majú robiť. Nevie či to povie dobré, alebo zlé nie sú malé deti, ale nepýtajú sa

každú polhodinu čo konkrétne majú robiť. Prišli ráno na stavbu, obžalovaný im povedal čo majú robiť a
aby dodržiavali bezpečnosť. On ostal s T., mali dávať debnenie z jednej strany. Z druhej strany dávali
debnenie a závitové tyče a kolega, ktorého meno nepoznal bol z druhej strany a odrazu počuli buchot,
treskot a nič nevidel, lebo boli z druhej strany. Potom k nemu prileteli, volali záchranku. Dokonca D. ani
nechcel volať záchranku. Poškodený mal z druhej strany dávať matice. Svedok nevedel povedať či sa

tá činnosť vykonávala z rebríka, alebo z lešenia. Niekedy tých majstrov aj ľutuje, lebo denno denne im
neustále hovoria dávajte pozor, nechoďte tam, dodržiavajte BOZP. Všetci boli poučení. Keď sa necítil
spôsobilý na prácu, mohol odmietnuť. Aj v ten deň to bolo stále jedno a to isté dokolečka: dávajte pozor,
práca vo výškach a podobne. Presne im bolo povedané čo idú robiť. Keby niekto nevedel čo sa tým
myslí mohol sa vždy spýtať. Svedok poškodeného nevidel. Poškodený používal rebrík, ale samotný pád
nevidel. Svedok sa nevedel vyjadriť či bol zaistený, alebo nie. Práce sa vykonávali z lešenia boli tam aj

lešenia z predchádzajúceho dňa a mohol ho pokojne použiť. Poškodený dával z druhej strany závitové
matky, šruboval ich. Svedok sa nevedel vyjadriť k váhe tých matiek. Helma sa používala stále, každý
mal ju aj poškodený. Nevedel sa vyjadriť či helmu mal zaistenú.

Na hlavnom pojednávaní dňa 10.07.2018 bol vypočutý znalec W.. J. K., ktorý uviedol, že na základe

uznesenia o pribratí znalca ČVS: M.-XXXX/JU-G.-XXXX číslo znaleckého posudku 18/2016 vypracoval
znalecký posudok na základe dokladov, ktoré boli predložené vo vyšetrovacom spise. Pokiaľ ide o
znalecký posudok 1/2017 tak ten vychádzal už z viacerých dôkazných materiálov. Na základe uznesenia
OR PZ v Prešove číslo spisu M.-XXXX/X-E.-G.-XXXX vypracoval znalecký posudok číslo 1/2017 vo veci
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ku ktorému došlo dňa

19.09.2016včaseokolo10:49hodvPrešovenauliciKošickejnavýstavbekruhovéhoobjazduvblízkosti
ZVL, keď G. D. narodený XX.XX.XXXX po páde z rebríka si poškodil zdravie. Znalec W.. J. K. uviedol,
že na záveroch znaleckých posudkoch trvá a ďalej uviedol, že práca vo výške sa považuje aj pol metra
nad zemou aj menej. Právny predpis hovorí o tom, že od 1,5 metra sa považuje za prácu vo výške, kde
je potrebná lekárska prehliadka, školenia atď. Povinnosť zamestnávateľa určiť konkrétny technologicky

proces pre použitie rebríka, alebo lešenia eventuálne pracovných prostriedkov vyplýva z ustanovenia
§ 6 ods. 1 písm. i) zákona číslo 124 2006 na základe vyhodnotenia rizík v zmysle § 6 ods. 1 písm. c)
a podľa týchto záverov v rámci vyhodnotenia rizík mal zamestnávateľ určiť akým spôsobom bezpečne
bude vykonávať prácu, či z rebríka alebo z lešenia. Oba technologické postupy by boli korektné pre
vykonávanie danej práce. Ako povedal v predchádzajúcej odpovedi, všetko závisí od toho akú pracovnú

činnosť mal vykonávať poškodený, ktorú dostal pridelenú a za akých podmienok závisí od toho aký
pracovný, respektíve aký technologický proces mal vykonávať. V tomto prípade išlo o vynášanie po
rebríkukotevnýchtyčianáslednevkladaniedopripravenýchtechnologickýchotvorovapritomtoprocese
vznikásituácia,žezamestnanecvystupujeporebríku,kdesadržíibajednourukou,pretoževdruhejruke
nesie tovar. Za 2: pri vkladaní tyči, ktorá mala cca 1 meter musí si túto tyč pripraviť v polohe takej, aby ju

dokázal do toho otvoru dostať a vtedy môže dôjsť k tomu, že sa nechcene alebo nekontrolovane vyhne
z osi rebríka. Tento rebrík ako uviedol v znaleckom posudku sa môže posunúť, vyvrátiť a tým pádom
nastane pád z rebríka. Pri vkladaní tyčí musí vynaložiť určitú silu, ktorú vieme rozdeliť na dynamickú,
pretože musí použiť nejakú energiu na to, aby vtlačil do technologického otvoru tú závitovú tyč. Existujú
2 možnosti, ktoré mohli v rámci tohto technologického procesu použiť pri vkladaní tyčí, pri práci z

rebríka. Buď to bude osoba, ktorá mu bude pridržiavať rebrík, aby zabránila vychýleniu tohto rebríka aj
pošmyknutiu, alebo to bude robiť spôsobom, že tento rebrík sa bude preväzovať, upevňovať o pevnú
stenu, ktorá zabráni. To spojenie zabráni vychýleniu rebríka. V tomto prípade v určenom bezpečnom
pracovnom postupe by bolo výhodnejšie používať osobu, ktorá by držala rebrík, ale obidve možnosti
sú korektné.

Na hlavnom pojednávaní dňa 08.10.2018 súd čítal výpoveď svedka poškodeného G. D. zo dňa
14.10.2016 na č. l. 35-48 vyšetrovacieho spisu v zmysle ktorej, poškodený G. D. na presné okolnosti si
už nepamätá. Vie, že počas práce išiel na rebrík, z ktorého spadol. Ako spadol si nepamätá. Pracoval
na kruhovom objazde v Prešove. Mal na hlave prilbu, ale nepamätal si či ju mal upevnenú.

Na hlavnom pojednávaní dňa 08.10.2018 súd čítal aj výpoveď svedka poškodeného G. D. zo dňa
29.12.2016 na č. l. 39-60 z vyšetrovacieho spisu v zmysle, ktorej poškodený G. D. je zamestnancom
firmy, ktorej názov uviesť nevedel a to kvôli tomu úrazu čo utrpel. Do Prešova prišiel asi o 6 hodín15 minút, pričom tam išiel so svojimi kolegami, kde boli štyria, avšak prácu v ten deň vykonával len
s kolegom B. T.. Miestom výkonu jeho práce bol kruhový objazd Prešove smerom na Košice. Ráno
im prácu zadal stavbyvedúci, jeho meno si však nespomínal. Tento deň mal pracovať s tým, že mal

ukladať také skrutky do betónovej steny, kde sa šalovalo z dielcov. Predtým ako išli pracovať tak ráno im
stavbyvedúci urobil školenie BOZP, to sa však nevykonávalo stále. V to ráno však školenie bolo. Majster
teda stavbyvedúci ráno presne určil kto čo bude robiť, pričom on mal robiť to ako už vyššie popísal.
Majster mu povedal, že najlepšie by sa mi táto práca robilo z rebríka, avšak k dispozícii bolo aj lešenie
na kolieskach, teda bolo prenosné. On sa sám rozhodol, že si zoberie rebrík, nakoľko to nebolo vysoko

a navyše práce s lešením by bola prácnejšia, nakoľko by musel tam byť s viacerými kolegami, ktorí by
mu museli s lešením pomáhať. Dodal, že z ich sabinovskej firmy tam vtedy bol on a T. a traja, alebo
štyria pracovníci boli z firmy Q..C..O.. Týchto chlapov po mene si pamätá len jedného, volal sa Ján.
Z jednej strany lešenia bol len on a ostatní boli z druhej strany. Navzájom sme na seba nevideli. Na
rebríku bol asi na 3. alebo 4. stupienku, bolo to asi 1,5 metra nad zemou. Naozaj si nevie spomenúť
ako spadol z toho rebríka. Na hlave mal ochrannú prilbu, bol si tým úplne istý. Jeho prilba je vybavená

ochranným remienkom Nevedel sa však vyjadriť, či ho mám zapnutý. V tom čase ako spadol z rebríka
nikto pri ňom nebol. Rebrík na vrchu bol vybavený bezpečnostným lanom a tým sa mal po položení
rebríka pripútať, aby nedošlo k jeho posunu, ale nepamätal si či sa pripútal, teda rebrík pripútal. Rebrík
nebol nijako viditeľne poškodený.

Na hlavnom pojednávaní dňa 08.10.2018 súd čítal aj výpoveď svedka poškodeného G. D. zo dňa
04.07.2017 na č. l. 61- 71 vyšetrovacieho spisu v zmysle, ktorej poškodený G. D. uviedol, že do práce
prišiel v čase okolo 6:15 hod. Majster T. im povedal teda aj jemu čo sa bude v ten deň robiť, nič iné
nepovedal. On išiel potom vonku na stavbu, kde zobral rebrík. Vyšiel asi 4- 5 stupňov a vkladal do
steny železnú konštrukciu dlhú asi 30 centimetrov. Keď bol na rebríku sa šmykol a spadol s rebríkom.

Presne si to naozaj nepamätá, na zem na betónovú podlahu. Ako išiel pracovať mal na sebe montérky a
rukavice, obuv a prilbu. K prilbe uviedol, že si nepamätá či táto bola vybavená bezpečnostným pásikom
pod bradou. Majster T. určil v ten deň čo sa bude robiť, ale on nevie čo konkrétne komu prikázal robiť.
Poškodený G. D. nevedel uviesť či jeho rebrík na ktorom pracoval mal zaisťovacie lanko. Čo sa týka
popísaniapostupuprácepodľaškoleniavovýškachačipodľatohoajvuvedenýdeňpracovalpoškodený

G. D. uviedol mal by som mať postroj a byť upnutý o lano. V uvedený deň som tak nepracoval. Nevedel
sa k tomu vyjadriť.

Na hlavnom pojednávaní dňa 08.10.2018 bol vypočutý aj znalec C.. G. E., ktorý zotrval na záveroch
znaleckého posudku číslo 090/2016 na č. l. 203 - 216 a v plnej miere naňho odkázal. Znalecký posudok

vypracoval na základe zdravotnej dokumentácie, ktoré mu predložil poškodený a jeho osobného
vyšetrenia zo dňa 10.11.2016 teda necelé 2 mesiace po úraze a poranenie hlavy týkajúcej sa prognózy
konzultoval s primárom nervového oddelenia MUDr. C.. Pri vypracovaní znaleckého posudku zistil,
že poškodený utrpel rozsiahle mozgovo-lebečné poranenia pozostávajúce z praskliny lebky v pravej
spánkovo záhlavnej oblasti, viacerých vnútro mozgových a mozočkového krvných výronov, rozsiahleho

mozgovo-lebečného poranenia s kvantitatívnou poruchou vedomia a postihnutím všetkých štyroch
končatín viac vľavo, z krvácania nad tvrdú plenu mozgovú v pravej spánkovej oblasti, z krvácania pod
tvrdú plenu mozgovú pravej temeno spánkovej záhlavnej oblasti, pomliaždenia mozgu pravej temeno
záhlavnej oblasti a ľavej spánkovej oblasti, úrazového krvácania pod pavučnicu, temeno záhlavnej
oblasti obojstranne. Z medicínskeho hľadiska toto poranenie hodnotil ako ťažké možno povedať až

život ohrozujúce a toto poranenie vzniklo priamym i nepriamym mechanizmom. Priamy mechanizmus
vzniku poranenia sa uplatnil v prípade zlomeniny spánkovej záhlavnej časti lebky, kde na záhlavie
pôsobil tupý plošný predmet násilím v silnej intenzity. Toto s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou až
istotou svedčí o tom, že prvotné násilie, priame násilie spôsobilo na túto stranu lebky, to znamená pravú
spánkovou záhlavnú oblasť. Ostatné poranenia vznikli nepriamym mechanizmom, pretože mozog je v

lebečnej dutine uložený v tekutine v malom množstve, ale on sa tu pri náraze pohybuje zo strany naspäť
ranu, čiže tie poranenia vznikli samotným pohybom po tom prvom náraze odrazom mozgu na rôzne
strany. Čo sa týka doby liečenia u poškodeného videl ešte v dobe kedy sa liečil, kedy pokračoval v liečbe.
Preto sa nemohol vyjadriť ani k dĺžke liečby, respektíve dĺžke práceneschopnosti, ale charakter poranení
svedčí o možnosti veľmi dlhej doby liečenia, respektíve práceneschopnosti. Povedal to bolo 2 mesiace

poúraze,takženevieďalšíosudpoškodeného.Obvyklýživotpoškodenéhobolznačnenarušený,jednak
pobytom v nemocnici v ústavnej liečbe neschopnosťou samostatnej existencie bez dopomoci druhej
osoby z čoho, samozrejme, vyplynulo aj vyradenie z pracovného aj osobného života aj podľa samotného
poškodenia aj podľa jeho zistenia sa jeho stav pomaly zlepšoval. V prípade, ak by poškodený spadol zvýšky 1,5 metra a by mal riadne na hlave bezpečnostnú prilbu k tomu aká je ochrana prilby sa on ťažko
môže vyjadriť, je to skôr vecou odborníkov, ktorí sa zaoberajú bezpečnosťou pri práci. Vo všeobecnosti
saprilbanosí,abyzabránilapoškodeniumozgu.Tentoúrazsvedčíotom,ževmomentepádupoškodený

nemal prilbu na hlave, keďže prilba by zabránila zlom vzniku zlomeniny lebečných kostí, ale aj pritom by
mohlo dôjsť k poškodeniu mozgu tomu istému. Zlomenina v tomto prípade nie je podstatná, tá sa zahojí,
ale k poškodeniu mozgu takéhoto charakteru by došlo s trvaním liečby niekoľko mesiacov.

Okrem vyššie uvedených výsluchov súd v tomto konaní vykonal aj nasledujúce listinné dôkazy ich

prečítaním a to záznamy z Inšpektorátu práce zo dňa 08.12.2016 na č.l. 217- 221, Zápisnica z ohliadky
miesta činu a fotodokumentácia na č. l. 222- 227, Pracovná zmluva a dodatok k pracovnej zmluve na
č. l. 229-231, Záznam oboznámenie zamestnancov C. D. z BOZP na č. l. 232- 234 zo dňa 04.01.2016,
Výkaz vzdelávacej akcie tréning activity rekord zo dňa 04.01.2016 na č.l. 235, Zdravotná dokumentácia
o absolvovaní pravidelnej lekárskej prehliadky na č.l. 238- 242, Osobná karta zamestnancov na č.l. 243,
Záznam zo šetrenia pracovného úrazu na č.l. 244, rukou písaná Lekárska správa MUDr. I. D. na č.l. 245,

Lekárska správa FNsP na č.l. 246- 248, Správa MUDr. T., psychiatria na č.l. 248, Výpis z obchodného
registra C. štart D. na č. l. 249, Výpis z ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného na č. l. 255,
Správa obce Petrovany na č. l. 256, Faktúra potvrdenie o dodaní prilby spolu s certifikátmi na č.l. 257-
260, Faktúra a technické špecifikácie ďalších pracovných odevov na č.l. 262-264, Odpis registra trestov
na č.l. 267.

Z takto vykonaného dokazovania vyplynuli nasledujúce skutočnosti: Zo Záznamu inšpektorátu práce
Prešov, Konštantínova 6, Prešov číslo záznamu IPV-49-43-2.2/Z-J2,A25-16 zo dňa 08.12.2016 na č.l.
218 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že podľa výpovede poškodeného pána D. v čase úrazu mal na
hlave prilbu a obutú pracovnú obuv. Na otázku inšpektora, na ktorom stupni rebríka stal v čase úrazu

poškodený odpovedal, že asi na 3. a 4. stupni od zeme. Poškodený bol oboznámený s právnymi
a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP dňa 04.01.2016, dňa 29.08.2016 bol oboznámený so
všeobecnými zásadami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na stavenisku I / 68 Prešov ODB
Škultétyho - ZVL, II. Fáza s technologickým postupom ako aj s dokumentom identifikačné údaje
nebezpečenstievarizíkaopatrení,ktorézabezpečilafirmaK.,a.s.ďalejbolpredloženýplánbezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci na stavenisku I/ 68 Prešov ODB Š. - ZVL, II. fáza zamestnávateľ má
spracované dokumenty posudzovanie a vyhodnocovanie rizík pri práci, smernicu na poskytovanie a
používanieOOPP,základnépravidláBOZPpopracoviskaakoajdokladoprideleníOOPPpoškodenému
P.. D.. Ďalej zamestnávateľ doložil výučný list P. D. v odbore tesár a záznamy lekárskych preventívnych
prehliadok, posledná je zo dňa 26.08.2016 s výsledkom schopný práce ako tesár, schopný práce vo

výškach. Poškodený P. D. z jednoduchého hliníkového rebríka vykonával jednoduchú fyzicky nenáročnú
prácu. Inšpektor práce po zvážení všetkých zistených skutočností dospel k záveru, že nakoľko k
pracovnému úrazu došlo bez svedkov a príčinu nemožno jednoznačne zistiť, pracovný úraz uznal čo do
skupiny - nezistené príčiny. Záverom je uvedené, že pri vyšetrovaní udalostí neboli zistené porušenia
právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v

príčinnej súvislosti s udalosťou.

Z Pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi C. D., s.r.o. a poškodeným G. D. dňa 07.11.2014 na č.l. 229
vyšetrovacieho spisu vyplýva, že zamestnanec nastúpi do práce dňa 08.11.2014. Zamestnávateľ prijíma
zamestnanca do pracovného pomeru na vykonávanie práce pomocný stavebný robotník - pomocné,

prípravné a manipulačné práce podľa pokynov stavbyvedúceho. Miesto výkonu práce D., L. D. XX.
Pracovný pomer je dohodnutý na dobu určitú do ukončenia stavieb zákazky. V zmysle dodatku č. 1 k
pracovnej zmluve uzatvorenej dňa 07.11.2014 so zamestnancom Petrom D. na č. l. 230 vyšetrovacieho
spisu zo dňa 05. januára 2015 sa týmto dodatkom upravuje pracovná zmluva tak, že pracovná činnosť
je tesárske práce podľa pokynov stavbyvedúceho na stavbe. V zmysle dodatku č. 2 k pracovnej zmluve

uzatvorenej dňa 07.11.2014 so zamestnancom G. D. do dňa 07.01.2016 na č. l. 231 vyšetrovacieho
spisu sa upravujú mzdové podmienky.

ZozáznamuzoboznámeniazamestnancovC.D.s.r.o.NámestieD.Č.XXvD.BOZP,POaposkytovania
prvej pomoci konaného dňa 04.01.2016 na č.l. 232 vyšetrovacieho spisu vyplýva obsah školenia, kde bol

podaný výklad zákona číslo 124 / 2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších
predpisov ako aj ďalšie práce právne predpisy. Zároveň obsahom školenia bola aj vyhláška SUBP číslo
59/1982 zbierky - rebríky. Toto školenie vykonal I. E. autorizovaný bezpečnostný technik. Na prezenčnej
listine k tomuto oboznámeniu je podpísaný aj poškodený G. D.Z Výkazu vzdelávacej akcie training activity record zo dňa 04.01.2016 na č.l. 235 vyplýva, že išlo o
opakovacie školenie obsluhovateľov pre viazanie a zavesovanie bremien. V zmysle prezenčnej listiny

sa na tomto školení zúčastnil aj poškodený G. D., ktorý to potvrdil svojim podpisom

Obsahom Zdravotnej dokumentácie o absolvovaní pravidelnej lekárskej prehliadky naposledy zo dňa
25.08.2016 je záznam schopný práce vo výškach čo potvrdil všeobecný lekár pre dospelých MUDr. C.
M. tak ako je to uvedené na č.l. 238 vyšetrovacieho spisu.

V zmysle Osobnej karty zamestnanca na meno G. D. na č.l. 243 vyšetrovacieho spisu je uvedené,
aké ochranné prostriedky boli pridelené poškodenému s uvedením dátumu a podpis. V rámci týchto
pracovných prostriedkov je uvedená aj prilba 3 krát a to dňa 03.11.2014, 12.6.2015 a 11.04.2016.

Zo záznamu zo šetrenia pracovného úrazu zo dňa 22.09.2016 na č.l. 244 vyšetrovacieho spisu je

uvedené, že dňa 19.09.2016 o 10:45 na pracovisku stavenisku 1/68 Prešov, odbočkou ulica Š.- ZVL- II.
fázavznikolpoškodenémuG.D.spoločnostiC.D.s.r.o.,L.D.XX,D.pracovnýúraz.Poškodenýpracoval
na objekte 241-00 pri debnení rímsy vjazdu do prechodu. Vykonával činnosť hliníkového rebríka, pričom
vkladal kotevné tyče do debnenia. Údajne došlo k pošmyknutiu sa poškodeného z rebríka vo výške 1,5
metra.Spolupracujúcikolegovianevediapopísaťpresnúpríčinupádu,lebohonevidelizadruhoustranou

debnenia. Pri páde si poranil hlavu, ktorou sa musel údajne udrieť o betónovú podlahu. Poškodený
používal poskytnuté OOPP- ochrannú prilbu a pracovnú obuv. Poškodený po páde uviedol kolegom, že
sa pošmykol a spadol z rebríka. Úraz prešetrila komisia zložená z osôb tam uvedených a to Ing. C. K., P.
T., Ing. P. D., Ing. N. E., D. I., Ing. G. D., T. B., E. C.. Rukou písanej lekárskej správy MUDr. I. D. na č.l. 245
vyplýva, že ide o zlomeninu lebky spánkovej oblasti vpravo, vnútrolebkové krvácanie. Predpokladaná

doba liečby viac ako 6 týždňov. Ide o správu zo dňa 19.09.2016 na č. l. 245 vyšetrovacieho spisu.
Zo správy FNsP J. A. Reimana Prešov 22.09.2016 na č.l. 246-248 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že u
poškodeného G. D. boli zistené lekárom tieto poranenia zlomenina lebky v pravej spánkovej a temennej
oblasti, ložiskové pomliaždenia a krvácanie mozgu v spánkovej oblasti vpravo a temennej oblasti vľavo,
kombinované vnútrolebečné krvácanie nad a pod tvrdú plenu mozgovú. Ide o ťažký pracovný úraz, kde

liečenie trvá viac o 42 dní. Čo sa týka lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia dňa 23.03.2017 je uvedené, že celkový počet bodov je 902,5 bodov. V lekárskej správe
JUDr. R. T.- psychiatra zo dňa 17.03.2017 je konštatovaná u poškodeného G. D. organická porucha
osobnosti a správania zapríčinené chorobou a poškodením a dysfunkciou mozgu. Ide o správu na č.l.
248 vyšetrovacieho spisu.

Z Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 19.06.2017
na meno obžalovaného P.Á. T. na č. l. 255 vyšetrovacieho spisu sú evidované 3 priestupky. Z toho 2
sú ohľadom porušenia pravidiel cestnej premávky.

V zmysle Správy obce Ostrovany zo dňa 03.07.2017 na č. l. 256 vyšetrovacieho spisu P. T. žije v
obci spolu s rodinou, je zamestnaný. Menovaný má v obci dobrú povesť o páchaní trestnej činnosti
menovaným obec nemá vedomosť. Komisiách zriadených obecným zastupiteľstvom jeho správania
konanie prerokované nebolo
V zmysle faktúry číslo 16010045 vyhotovenej 13. januára 2016 dodávateľ C. T. - REPROS a

objednávateľMOSTAVspoločnosťs.r.o.vyplývafakturáciadodávkytovarupodľašpecifikácievdodacom
liste číslo 30338/DP. Z priloženého dodacieho listu číslo 303141/DP z 13.01.2016 dodávateľa C. T.
REPROS odberateľ MOSTAV spoločnosť s.r.o. na č.l. 258 vyplýva dodanie 7 kusov pások k prilbe, 1
kus páska k prilbe, 8 kusov prilba pracovná. Prílohou tohto dodacieho listu sú aj certifikáty na prilby.

Z odpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 19.06.2017 na meno
P.Š. T. na č. l. 267 vyplýva 1 záznam ohľadom rozhodnutia z 23.12.1982, pričom na páchateľa sa hľadí,
akoby nebol odsúdený.

Po vyhlásení uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4to/7/19-429 dňa 11.06.2019, ktorým bol

zrušený rozsudok súdu 1. stupňa a vec vrátená na opätovné prejednanie a rozhodnutie súd doplnil
dokazovanie v nasledujúcom rozsahu.Na hlavnom pojednávaní dňa 17.02.2020 bol vypočutý obžalovaný P. T., ktorý k veci uviedol, že je
živnostník.PracujeprefirmuC.M.R.,s.r.o.Vinkriminovanýdeňtoje19.09.2016malnastarosti3objekty,
nakoľko 1 kolega neprišiel do práce a 2. bol na dovolenke mimo územia Slovenskej republiky. Pracoval

ako stavbyvedúci. Ráno ako každé iné sa stretli na zhromaždisku, kde mali robiť rovnakú prácu ako
robievali už asi mesiac. Krátko ich poučil, preškoľovať on nemôže, ale na poučenie je spôsobilý a každý
sa rozišiel na príslušný objekt. Telefonicky ho informovali, že na objekte 241-00 podjazdu údajne došlo k
pracovnému úrazu. Do 10 minút bol tam, poškodený pán D. bol už v tom čase v opatere RZP. Poškodený
spolu s osobami, ktoré boli prítomné na hlavnom pojednávaní ako svedkovia ukončovali rozpracovanú

časť stavby a to debnenie betónovej steny, protipovodňovej stienky. V tomto debnení boli pripravené
otvory z plastových rúriek kvôli tomu, aby sa tyč nezasekla do armatúry, keď sa bude navliekať. Ide o
jednoduchú prácu, ktorá sa však vykonáva v kolektíve. Môže ju urobiť ktokoľvek z pracovníkov, nakoľko
debnenie už stálo. Túto prácu vykonávali štyria, pričom to bolo jedno kto ju bude vykonávať. On dal
pokyn celej partii, nakoľko sa jednalo o jednoduchú činnosť. Oni sa medzi sebou dohodli kto bude robiť
čo a že sa potom vystriedajú. On nedáva takýto pokyn jednotlivo, aby sa nestalo, že urobí čiastkovú

činnosť a bude im tam 9 hodín stáť. Čo sa týka toho, čo poškodený robil v čase pracovného úrazu
obžalovaný uviedol, že tyče boli dlhé asi cca 90 centimetrov o hmotnosti asi 1 kg. Sú to ľahké veci.
Odborne sa nazývajú závitové tyče, môžu sa nazývať kotviace tyče. Z jednej aj z druhej strany sa
po vložení nasadená tyč matice a tým sa to debnenie uzavrie. Má to zarážky, tam to zastane. Jedna
matica má cca štvrť kila. Obžalovaný nebol prítomný, keď sa to stalo, takže presne nevie povedať čo

poškodený v čase pracovného úrazu robil. Obžalovaný nevedel na čom poškodený v čase pracovného
úrazu stál. Čo sa týka pokynov v rámci bezpečnostných predpisov obžalovaný uviedol, že stretávku mali
v ten deň 19.09.2016 pred 6:30 hod. Dal im pokyn, že potrebuje dokončiť to debnenie, lebo poobede
sa mal zalievať betónom. Dotiahnuť, zatočiť a skontrolovať, či je to kolmo. Pýtal sa ich čo urobili včera,
aby si mohli ustáliť čo je potrebné urobiť dnes, a tak sa rozišli. Z pohľadu spôsobu výkonu tejto práce

pokyn obžalovaného bol pozasúvať tie tyče, pozatáčať matice, skontrolovať kolmosť, dorovnať, ak je to
vyosené. Čo sa týka bezpečnosti práce dal im rovnaké pokyny ako každé ráno a to dodržiavanie OBB
a PO, aby mali požadované ochranné prostriedky to je prilba, rukavice, obuv, vestu, lebo ich kontroloval
bezpečák z Doprastavu, ktorý bol vrchný dodávateľ. Čo sa týka opisu pracoviska obžalovaný uviedol,
bolo to pri ZVL, bola tam jama z pravej aj ľavej strany boli steny až po spodok, bol betónový, tá stená

sa dvíhala v rámci protipovodňových opatrení. Bolo to dané projektom a stena vo výške od 90 do 110
centimetrov, ľavá strana už bola hotová, pravá strana sa práve robila a 02.10.2016 už tú stenu dokončili.
Boltameštemateriál,rebríkabolotamlešenie.Údajnesipoškodenývzaltenrebríkaišielzasunúť,alebo
zatiahnuť maticu. Ten rebrík bol potrebný, nakoľko keby to pracovník robil z lešenia tak dole bol taký malý
výstupok,žetýmpádombynebololešenieblízkosteny.Stenamala287centimetrovpodľadokumentácie

v spise a pokiaľ zasúval, spodná tyč tá sa mohla nachádzať vo výške cca 200- 210 centimetrov z toho
vychádza, že ak použil rebrík mohol stáť na 1. alebo 2. stupienku rebríka. Ostatní chlapi stáli vyššie,
nakoľko stáli na druhej strane a tam bol terén vyššie. Pôda pod nohami táto práca, ktorú robil sa dala
robiť podľa jeho názoru aj z rebríka. Obžalovaný k samotnej matici uviedol, že matica má priemer asi 10
centimetrov a má také krídielka, aby sa to lepšie doťahovalo. Do výšky sa vynáša v ruke, nepotrebujete

na to žiadne iné náradie. Dokonca chlapi mali vo zvyku, že si 5 kusov navliekli na drôt, aby nemuseli
chodiť hore a dole a ten drôt si posúvali a postupne brali tie matice. Ohľadom zabezpečenia pracovníkov
proti pádu pri predmetnej činnosti obžalovaný uviedol, že ak nepoužijeme rebrík mohli použiť lešenie,
ktoré bolo vybavené zábradlím rebríkom na výstup. Hore na rebríku je lanko, ktoré si prichytí o debnenie
a tým je zabezpečený rebrík proti posunu. Čo sa týka samotného pracovníka a jeho zabezpečenia proti

pádu na rebríku obžalovaný k tomu uviedol, že uchytí sa jednou rukou rebríka, alebo debnenia. Ohľadne
školenia a poučovania pracovníkov tejto pracovnej činnosti predtým než sa začali práce na debnenie
celkovo obžalovaný uviedol, že pracovníci, ktorí tam pracovali boli preškolení dňa 26. alebo 28.08.2016
naDoprostaveuvrchnéhododávateľa.BolipoučeníoOBB,protipožiarneopatrenia,protipovodňové.On
tam nebol, zobral ich pracovník Doprastavu do unimobunky zvlášť. On ich tam poučil. Obžalovaný bol

poučený v rámci C.M.R. Dokumenty o tomto školení v spise. Periodicky sa robí školenie vždy v januári,
ten pán poškodený bol školený Sabinove. Obžalovaný nemôže školiť, môže ich len poučiť o tom o čom
boli školení. Konkrétne pána D. poučil o dodržiavaní OBB a PO. Čo sa týka konkrétnych pracovných a
technologických postupov od obžalovaného bol poškodený oboznámený v rozsahu postaviť debnenie,
navliecť tyče, ukotviť. Obžalovaný uviedol, že pán poškodený bol jeden z najstarších pracovníkov, bol

vyučený tesár tento jednoduchý pracovný postup mal byť pre neho samozrejmosťou tak ako pre vodiča
sú dopravné predpisy.Na hlavnom pojednávaní dňa 17.02.2020 bol vypočutý opätovne svedok B. T., ktorý k veci uviedol v
inkriminovaný deň 19.09.2016 bol na stavbe a to, na kruháči v Prešove. Staval sa tam oporný múr.
Pracoval ako robotník, šalovali oporný múr. Ráno okolo 7 vedúci rozdelil robotu, takže oni štyria mali ísť

na ten oporný múr. Svedok nosil matice a ten D. tam nemal čo robiť, zobral si rebrík. Nevedel uviesť
prečo zobral. Pokyn od vedúceho dostali ako skupina štyroch robotníkov. Svedok nevidel ako poškodený
D. spadol. V čase, keď spadol poškodený D. zakrúcal matice. Samotný svedok T. zasúval závitové tyče,
na ktoré pán D. dával matice. Samotná matica môže mať paru deka, nie je to ťažké. Do výšky sa vynáša
v ruke. Svedok pri práci ani jeho kolegovia rebrík nepoužívali, bolo tam lešenie. Svedok poškodeného D.

na rebríku nevidel. Tyče mali dĺžku 120 centimetrov. Na samotné doťahovanie matice sú kliešte, alebo
robí sa to ručne. Poškodený v inkriminovanom čase používal tesárske kladivo, keď poškodený zatáčal
matice tie už tam boli, lebo ich tam nasadzoval on - svedok preto uviedol, že nevidel poškodeného
Smreka používať tesárske kladivo.

Na hlavnom pojednávaní dňa 17.02.2020 bol vypočutý svedok C. E., ktorý uviedol, že v inkriminovaný

deň 19.09.2016 bol na pracovisku. Nadstavovali na betónový múr, pracovali pri ZVLke, bol tam ako
stavebný po pracovník. Bol zamestnancom firmy C.M.R. Nevidel čo sa stalo pánovi D., bol otočený
chrbtom. Počul iba buchot. Na začiatku dňa prišli na pracovisko, bolo tam viacero majstrov vrátane pána
T.. Povedali im, chlapi, choďte robiť, dokončite čo sa robilo včera, teda bolo to debnenie, dokončovanie
toho múru. Presne povedali, aby upevňovali tie debnenia, uzatvárali ich a pripravovali na betonáž.

Uzatvárali sa šrúbtyčou, alebo uzatváraním závitových tyčí. Pán D. mal v čase pracovného úrazu dávať
matice na tie šrúby, aby sa to doťahovalo. Akým spôsobom to robil svedok nevedel uviesť. On v tom
čase oddyletúvaval armatúru. Svedok nevedel uviesť či poškodený používal rebrík, alebo lešenie. Čo
sa týka opisu matice, ktoré používal poškodený D. je to krídlová matica v priemere asi 10 centimetrov s
podložkou. Pracovník ich prenáša ručne viac ako 2, 3 do ruky nezoberie. Každým rokom aj pred začatím

práce sú vo firme školenia aj pred touto prácou boli poučovaní, aby dodržiavali všetky bezpečnostné
predpisy. Boli poučení používať rebríky, lešenia, bezpečnostné pásy, pracovné prostriedky, ktoré sú na
to určené. Boli poučení majstrami. Čo sa týka rozporu jeho výpovede so záznamom zo šetrenia zo dňa
20.09.2016, ktoré podpísal a z ktorého vyplýva, že poškodený mal vkladať tieto tyče do debnenia svedok
uviedol, že poškodený mohol zakladať tyče len, ak by bol na druhej strane múru, kde nebol. Z tej strany,

kde bol mohol už len zakladať matice. Rozporom z jeho výpoveďou zo dňa 06.10.2016 svedok uviedol,
že poškodený bol na rebríku a dával tam matice. Nevedel povedať či zakladal tyče, vie, že pán T. tie
tyče tam vkladal, ale či ich poškodený aj posúval to nevie povedať. Osobne poškodeného Smreka na
rebríku nevidel.

Na hlavnom pojednávaní dňa 17.02.2020 bol vypočutý aj svedok D. D., ktorý uviedol, že dňa 19.09.2016
keď sa stal úraz pánovi D. pracoval so svojím kolegom pánom E.Š. na stavbe, bolo to pri ZVL na kruháči
oporné múry tak ako je ten podjazd. Čo sa týka ranného príchodu do práce mali stredisko tam, kde je
most Wilec Hôrka odtiaľ išli dole, že treba ísť na výpomoc. Jemu konkrétne nikto nepovedal ako má
prácu robiť, ale ide o prácu, ktorú, samozrejme, vie robiť. Svedok nevidel, čo konkrétne robil poškodený

v čase pracovného úrazu, bol otočený smerom na Hanisku. K rozporom s jeho výpoveďou z prípravného
konania zo dňa 04.01.2017 svedok uviedol, že trvá na tom čo povedal v prípravnom konaní. Vedel, že
pán N., T.Á. S. D. majú ísť robiť, ako už uviedol, ladenie závitových tyčí a ich sťahovanie maticami, ale čo
robil konkrétne pán D. v momente pracovného úrazu tak to nevie, lebo ho nevidel. Čo sa týka závitových
tyčí sú o dĺžke 120 až 150 centimetrov. Matice majú veľkosť asi tak do jednej dlane kus, čo sa týka váhy

do 0.5 kilogramu cca. Pracovníci prenášajú tieto matice v ruke, alebo si urobia prípravu a si ich dajú do
vedra. Pri práci na opornom múre na to, aby sa dostali do výšky používali rebrík, bola tam aj plošina.
Svedok nevedel čo používal pán Smrek.

Na pojednávaní dňa 17.02.2020 bol vypočutý aj znalec menom Ing. J. K., ktorý uviedol na základe

uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Prešov vypracoval znalecký posudok číslo 18/2016 kde na
položenú otázku súdom uviedol, že bezpečnejšie bolo vykonávanie vynášania a vkladania závitových
tyčí debnenia prostredníctvom lešenia. Druhý prípad, ktorý využil aj poškodený, že vynášal tyče po
rebríku by bolo bezpečné vtedy, ak by použil istiace lano, ktoré bolo na rebríku namontované a
samotný rebrík so spojovacím lánom upevnil o existujúce debnenie. Na otázku prečo v závere hlavného

pojednávania zmenil svoj názor na problematiku, prečo sa odklonil od svojich záverov, čo ho viedlo k
tejto zmene názoru znalec uviedol, že v závere znaleckého posudku uviedol, že aj poškodený porušil
predpis v tom, že ako znalá osoba tesár, ktorý bol podľa dokladov zamestnávateľa vyučený v tomto
odbore mal vedomosť o používaní rebríka, ktorý bol vyhotovený spôsobom, že bolo možné zaistiť tentorebrík voči vychýleniu, respektíve pošmyknutiu sa rebríka s postavenej polohy. Na hlavnom pojednávaní
boli vznesené pochybnosti o tom, či poškodený vsúval závitové tyče do samotného debnenia zo svojej
strany, to znamená závitové tyče s maticou alebo len vynášal, alebo montoval matice na závitové tyče zo

strany, kde mal určené svoje pracovisko. Pri tvorbe znaleckého posudku vychádzal z dokladov, ktoré boli
uvedené vo vyšetrovacom spise, kde zistil, že jednotlivé výpovede svedkov aj samotného poškodeného
uvádzali, že on tieto závitové tyče po rebríku vynášal aj do jednotlivých otvorov debnenia vúval. V
prípade, že mal tieto závitové tyče po rebríku aj vynášať aj cúvať aj keď po jednom kuse, musel veľmi
opatrne sa posúvať po rebríku z dôvodu, že ak drží v ruke závitovú byť tak ostanú len 2 oporné body to

znamená, že stojí na nohách a v tom čase prekladanie ruky o ďalší stupeň nemá zaistenú stabilitu na
rebríku. Z toho dôvodu uviedol, že aj poškodený porušil bezpečnosť práce, keď nechránil svoje zdravie
a nezaistil si rebrík pomocou kotviaceho lana, aby nedošlo k jeho vychýleniu. To isté platí aj v prípade,
ak by vynášal, respektíve pracoval na rebríku spôsobom, že by na závitovú tyč, ktorá trčí zo samotného
debnenia buď v dostatočnej dĺžke, alebo minimálnej dĺžke a to z toho dôvodu je potrebné ju pridržiavať,
aby mohol naskrutkovať samotnú maticu na závitovú tyč. Ak poškodený len montoval matice, nemení

to nič na záveroch znaleckého posudku, pretože tak ako to uviedol v 1. a 2. znaleckom posudku aj
samotný poškodený mal za povinnosť si chrániť zdravie a použiť bezpečný pracovný postup, pre ktorý
sa rozhodol aj napriek tomu, že nebol priamo nadriadeným zamestnancom určený. Mal právo túto prácu
nevykonávať, ak nebol určený bezpečný spôsob výkonu činnosti či už na rebríku, alebo lešení. Ten
postup je taký istý. Obidva spôsoby použité pri montáži samotnej matice, to znamená použitie lešenia,

respektíve použitie rebríka by bolo zo strany poškodeného bezpečné, ak by použil bezpečný výstup na
lešenie,ktorébybolozaistenéprotiposunutiuazároveňbybolbezpečnýpracovnýpostupzachovaný,ak
byuvedenýrebríkbolzaistenývočiposunutiu.Nariadenievlády392/2006hovoríopoužívanípracovných
prostriedkov.Niččobolouvedenévovyšetrovacomspisenenasvedčovalotomu,žehliníkovírebrík,ktorý
bol použitý na výkon práce poškodeného nespĺňal podmienky bezpečného pracovného prostriedku. Ak

použijeme túto variantu, že poškodený vykonával len montáž matíc na závitové tyče konštatuje, že
táto pracovná činnosť pomocou hliníkového rebríka bola adekvátna náročnosti vykonávanej práce za
podmienky ako som už uviedol, že tento rebrík bol zaistený proti vykriveniu. Vo väčšine prípadov sa tento
pracovný postup vykonáva takým spôsobom, že samotné matice sa vynášajú buď vo zväzku, podotýka,
že samotné matice sú vyrobené pravdepodobne z duralovej liatiny, teda nemajú vysokú hmotnosť a

samotný posun po rebríku nie je komplikovaný. Iný je proces samotnej montáže matice na závitovú
tyč. Rebrík musí byť po zaistení proti posunutiu z dôvodu, že pri samotnej montáži matíc môže dôjsť k
vychýleniu zamestnanca z osi rebríka kedy vznikajú šikmé sily, ktoré pôsobia na rebrík a z toho dôvodu
je rebrík možné prevrhnúť do strany. Z toho dôvodu sa rebríky istia voči posunutiu. V prípade, ak by
bol rebrík zaistení voči posunutiu uvedeným lanom, ktorý tento rebrík obsahoval môže zamestnanec, ak

je to potrebné prevlečením jednej z končatín pomedzi postrannice rebríka prichytiť, napríklad závitovú
tyč a druhou rukou naskrutkovať maticu. Technologický postup montáže ako aj zaisťovanie debnenia
spočíva v tom, že na závitovú tyč sa naskrutkuje matica do určitej hĺbky závitovej tyče zhruba tých 20
až 25 centimetrov. Vsunie sa do pripraveného otvoru, ktorý je v systémovom debnení vytvorený a ak
je spolupráca pripravená tak, že na druhej strane toho debnenia je ďalšia osoba, naskrutkuje závitovú

tyč maticu ručne až na doraz a je potom na dohode medzi zamestnancami, z ktorej strany sa táto
matica doťahuje. Nestačí dotiahnuť ručne, doťahuje sa to špeciálnym kľúčom alebo kladivom. V tomto
konkrétnom prípade som predpokladal, že doťahovanie samotných matíc prebiehalo z bezpečného
pracovného priestoru, teda z opačnej strany ako sa nachádzal poškodený, pretože tam bol vytvorený
násyp, teda nebolo tam potrebné vykonávať činnosť ani z rebríka ani z lešenia. Je možné doťahovať aj

jedným človekom, avšak z titulu časového je to obtiažne, pretože by musel obchádzať celú postavenú
stenu, ale dá sa to.

Na hlavnom pojednávaní dňa 09.07.2020 bol vypočutý poškodený svedok G. D., ktorý uviedol, že
je na invalidnom dôchodku nemôže pracovať kvôli tomu úrazu, ktorý sa teraz prejednáva. Má 70 %

obmedzenie činnosti zo Sociálnej poisťovne, bol v kóme nepovedali mu pre akú diagnózu mu dali 70
%. V ten deň si pamätá, že vyšiel na rebrík na 3. stupeň potom spadol a odvtedy si nepamätá nič.
Nevie povedať, prečo spadol, pamätá si, že vyberal kovové tyčky von. Zatáčal aj matice. Prečo použil
rebrík, to si nepamätá. Nerobil s rebríkom nič, aby bol bezpečný. Rebrík bol opretý o zem a o betónovú
stenu. Obžalovaný pán T. mu v ten deň nehovoril nič. Bolo to tak, že on tam bol sám a oni prišli neskôr.

Nepamätal si, k tomu povedal, že má vykonávať túto prácu. Nevie, kto s ním spolupracoval v ten deň.
Po úraze sa liečil od septembra do 03.11. nepamätá si rok. Nevie o nikom viacej nič povedať. Túto
prácu, ktorú vykonával v deň úrazu nerobil deň predtým. Vykonával ju niekto iný. Nikto mu nehovoril
ako má prácu robiť. On to vedel podľa toho, že videl ako sa to vyberá a zakladá. Zo steny to dával a zosteny to vyberal. Niekedy áno niekedy nie. V konkrétny deň to tam dával. Dával tam tyčky, na ktorých
sedelo debnenie. Vložil jednu tyčku a hneď natáčal maticu. Tu maticu mal v tesárskej kapsičke. Tyčku
zobral zo spodku a niesol ju hore rebríkom. Niesol ich po jednom. Bola to kovová tyč, možno mala 2

kilogramy. Svedok poškodený nevedel, či niekto to robil aj inak ako z rebríka. Môže sa to robiť aj inak
ako z rebríka. Na tom mieste bolo aj lešenie, ale bolo ťažké on by ho nepotiahol. Predtým túto činnosť
na tejto stavbe nerobil na prvom turnuse. Svedok poškodený uviedol, že si nepamätá, či mal školenie
na systém Doka. To by mal vedieť zamestnávateľ. So systémom DOKA v minulosti pracoval, poznal ho.
Povolenie na práce vo výškach mal, keď bol v Košiciach na školenie tam bolo všetko. Nepamätá si či

bol počas maródky na nejakom školení od úrazu si nepamätá všetko. Lešenie, ktoré bolo v čase skutku
na mieste, kde vykonával prácu chcel použiť, ale bolo ťažké sám ho nevedel potiahnuť, tak ho nepoužil.
Inokedy tam boli viacerí a ťahali ho spoločne. Nikoho nepožiadal o pomoc, lebo tam nikto nebol a bol
sám. Oni prišli neskôr. Pred tým než spadol z rebríka tam tiež nikto nebol, bol tam sám. V blízkosti tam
boli, ale boli to iné firmy. Nepamätá si či na druhej strane steny, do ktorej vkladov tyče boli aj iné osoby,
ale sám v tom systéme debnenia Doka to nemôže urobiť je treba, aby bol niekto na druhej strane. Čo sa

týka štandardného rozdelenia práce to im povedal pán T. čo majú robiť deň predtým. Povedal, že majú
tam prísť a čakať na ostatných. Pán T. im povedal mená, ktoré mali tam ísť má na mysli tú stavbu, kde
sa stal úraz. Pán T. mi povedal, aby sa dohodli kto bude navrchu a kto naspodku robiť. V to ráno, keď
spadol sa nedohadovali, lebo keď prišiel bol tam sám a čo mal iné robiť, keď bol sám. O tom, že prišli
ostatní pracovníci nevedel, že prišli ani kedy prišli. Ráno sa s pánom T. nestretol. Obuté mal normálne

robotnícke bagandže, mal aj prilbu, ale nevie či ju mal upevnenú remienkom.

Na hlavnom pojednávaní dňa 09.07.2020 bol vypočutý svedok Ľ. N., ktorý uviedol, že dátum si
nepamätá, bolo to pred dvomi rokmi. Pamätá si len, že tam vtedy nikto nebol. Oni len dobehli, lebo počuli,
že spadol a chceli volať záchranku, čo však poškodený odmietal. Nevie, čo poškodený robil v tom čase,

keď spadol. Robil na inom mieste, keď našli poškodeného na zemi bol tam pri ňom rebrík. Čo robil v čase
pádu poškodený mu nie je zrejmé, každé ráno sú pri každej práci ako malé deti poučovaní, aby na seba
dávali pozor, niekedy je to ťažké na psychiku to každý deň počúvať. Aj v ten deň, keď sa stal úraz boli
poučovaní, stretli sa, stále tak ako sú tu dnes. Rozdelili im prácu a poučovali ich o bezpečnosti dokonca
majú právo odmietnuť prácu, ak majú strach alebo, ak chcú iné pracovné pomôcky. V inkriminovanom

čase deň predtým, alebo deň po tom sa na predmetnej stavbe vykonávala taká činnosť, že bolo potrebné
do debnenia vložiť kovové tyče a utiahnuť to maticami. V čase pádu to pán D. robiť nemohol, lebo tam
nebol nikto iný a sám to urobiť nemohol. Svedok sám vykonáva túto činnosť, ale vždy na to potrebuje
druhú osobu, ktorá mu aspoň pridrží rebrík, alebo pridrží tyč, keď zatáča maticu. Podľa jeho odhadu
matica a tyč váži 200 gramov. Nevie to presne, je to veľké asi tak do ruky a prenáša sa to v ruke.

S poškodeným sa na žiadnom školení bezpečnosti práce nezúčastnil, lebo je na subdodávke a on je
C.M.R. To ráno boli poučovaní na centrálnom stanovisku, kde majú unimobunky. Nevie presne uviesť kto
tam všetko bol. K rozporom v porovnaní s jeho výpoveďou uskutočnenou dňa 05.02.2018 pri vyšetrovaní
svedok uviedol, že napriek tomu, že v roku 2018 súdu uviedol, že poškodený dával z druhej strany
závitové matky, šruboval ich a dneska uviedol, že nevie čo v tom čase robil. Svedok si naozaj nepamätá

čo v tom čase robil aj keď to možno vtedy povedal, pretože tam nebol a prišiel, až keď poškodený spadol
na zem. Všeobecne pri takejto činnosti používajú aj lešenie aj rebríky, aj plošiny. O použití niečoho z
uvedeného rozhodne vedúci, alebo sa môžu rozhodnúť aj oni ako pracovníci.

Na hlavnom pojednávaní dňa 09.07.2020 bol vypočutý aj svedok I. E., ktorý uviedol, že bol

školiteľom firmy MOSTAV Sabinov s.r.o., nakoľko takýto zamestnávateľ má povinnosť každý rok školiť
zamestnancov o bezpečnosti práce. On pre nich túto činnosť vykonával. Plnenie vykonával len formálne,
ale presne v zápisniciach uvádzal z čoho konkrétne a z akých právnych predpisov boli školení. K
školeniu, ktoré sa konalo 04.01.2016 uviedol, že som školil pracovníkov okrem iného aj zo zákona
124/2016 o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Školil som o ohrození a miere rizík v stavebníctve.

Bolatamprebratáajvyhláška147/2013,kdesaspomínaajčinnosťprácevovýškach.Citovalajvyhlášku
59/1982 zbierky, kde sa pojednávalo o prácach na rebríkoch. Prácu vo výškach školil v tom zmysle, že
práca vo výške je, ak je to vyššie ako 1,5 metra. Vtedy sa používajú aj konkrétne pracovné prostriedky,
ktoré na školení konkretizuje. Sú to laná, ktoré sa môžu zakliesniť, aby ten pracovník nespadol, potom
sú to siete, ktoré ho chránia a podobne. Sú tam zábrany umiestnené za zamestnancom. Poučoval

poslucháčov, že rebrík by mal byť certifikovaný, v dobrom technickom stave a každý rebrík by mal mať
návod na použitie. Pri rebríkoch sa vykonávajú vizuálne prehliadky a pred každým použitím rebríka
vizuálnu prehliadku vykoná pracovník, ktorý vie použiť rebrík. Zamestnancov školí vo všeobecnosti,
nezaoberal sa konkrétnymi technologickými postupmi, je to vecou zamestnávateľa. Obsahom jehoškolenia je aj to, že ak pracovník pracuje vo výške vyššej ako 5 metrov má použiť osobné zabezpečenie.
Obsahom školenia nie je to kedy, aký rebrík použiť. Obsahom jeho školení nie je poučenie o tom ako
presne z hľadiska bezpečnosti práce postupovať pri vykonávaní tej, ktorej činnosti zamestnancov. Na

školení uvádzal, že rebrík musí byť postavený pevne a osoba sa nesmie vychyľovať. Pevne znamená,
že má byť na pevnej položke. Ohľadom zabezpečenia rebríka, napríklad lanom nič také neškolil. Svedok
uviedol, že na školení uvádzal, že u rebríkov ľahkých zliatin sa zabezpečuje spodnými prvkami, ktoré
rozširujú základňu rebríka.

V zmysle § 157 ods. 1 Trestného zákona, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví
potrestá sa odňatím slobody na 6 mesiacov až 2 roky. § 157 ods. 2 písm. a) Trestného zákona odňatím
slobody na 1 rok až 5 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším
spôsobom konania. V zmysle § 138 písm. h) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania
sa rozumie spáchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho
zamestnania postavenia, alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.

Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení
neskorších predpisov zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať
každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami

bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť.

Podľa § 6 ods. 1 písm. i) citovaného zákona zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci je povinný určovať bezpečné pracovné postupy.

Podľa bodov 5.1.1 a 5.1.2 prílohy č. 2 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych
bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, ak sa podľa
osobitného predpisu a § 3 tohto nariadenia vlády dočasná práca vo výške nemôže vykonávať bezpečne
a vo vhodných ergonomických podmienkach zhodnej plochy, musia sa vybrať najvhodnejšie pracovné
prostriedky na zaistenie a zachovanie bezpečných pracovných podmienok, kolektívne ochranné

opatrenia musia mať prednosť pred individuálnymi ochrannými opatreniami, rozmery pracovných
prostriedkov musia byť primerané charakteru práce, ktorá sa má vykonať, predpokladanému zaťaženiu
a musia umožňovať bezpečný pohyb, najvhodnejší pracovný prostriedok na prístup na dočasné
pracoviská vo výške sa musí vybrať podľa frekvencie jeho používania podľa výšky, ktorá sa má
dosiahnuť a dĺžky používania, rebríky sa môžu používať ako pracovné stanovištia na prácu vo výške

len za okolností, za ktorých vzhľadom na bod 5.1.1 nie je odôvodnené používanie iných bezpečnejších
pracovných prostriedkov z dôvodu nízkej miery rizika a krátkeho času používania, alebo takých
charakteristík miesta, ktoré zamestnávateľ nemôže zmeniť.

Podľa bodu 5.2.3 prílohy č. 2 vyššie citovaného nariadenia vlády rebríky sa musia používať tak, aby

zamestnanci mohli kedykoľvek bezpečne stáť a bezpečne sa držať, ak sa má po rebríku nosiť náklad,
nesmie to brániť bezpečnému pridržiavaniu sa rukami.

Podľa bodu 4.2. prílohy č. 1 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 147/2013 Z.z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach

a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných
činností v znení neskorších predpisov, rebrík možno používať len na krátkodobé a fyzicky nenáročné
práce, pri použití jednoduchého náradia, pri ktorých sa osoba vykonávajúca stavebné práce môže
pridržiavať aspoň jednou rukou alebo je zabezpečená proti pádu.

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je
trestným činom.

Objektom trestného činu ublíženia na zdraví je zdravie ľudí. Subjektom tohto trestného činu, teda
páchateľom môže byť každá trestne zodpovedná fyzická osoba. Z hľadiska subjektívnej stránky sa

vyžaduje nedbanlivosť. Z hľadiska objektívnej stránky môže byť trestný čin ublíženia na zdraví spáchaný
konaním, alebo opomenutím. Druhým obligatórnym znakom charakterizujúcim objektívnu stránku
trestného činu je následok, teda spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví v tomto prípade. Tretím obligatórnym
znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví je takzvaný Nexus,teda príčinný vzťah medzi konaním a následkom. Príčinou následku je len také konanie, bez ktorého
by následok nenastal. Každé konanie však nie je rovnakou príčinou následku. Akékoľvek konanie, ktoré
je príčinou následku významného z hľadiska trestného práva nemôže zakladať trestnú zodpovednosť.

Trestná zodpovednosť by potom siahala príliš ďaleko. Človek by zodpovedal aj za následky, ktoré sú
jeho konaniu veľmi vzdialené. Takéto konania sa v trestnom práve riešia skúmaním zavinenia. Trestná
zodpovednosť je obmedzená len na tie následky, ktoré páchateľ svojím konaním zavinil. Zavinenie
pritom musí zahŕňať nielen následok, ale aj priebeh príčinnej súvislosti aspoň vo všeobecných črtách.
Ak v trestnej zodpovednosti za následok stačí nedbanlivosť treba skúmať, či trestne zodpovedná osoba

mala a mohla predvídať následok, vzhľadom na okolnosti a jej osobné pomery. Okolnosťami sa v tomto
prípade rozumie priebeh príčinnej súvislosti. Príčinný vzťah ako obligatórny znak sa musí zisťovať a
dokazovať rovnako ako ostatné skutočnosti významné pre trestnú zodpovednosť. Pokiaľ na pričítanie
následku stačí nedbanlivosť vyžaduje sa, aby páchateľ vývoj príčinnej súvislosti a následok predvídal a
bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ho nespôsobí, alebo aby páchateľ príčinný priebeh a
následok podľa okolností a svojich osobných pomerov predvídať mal a mohol. Podľa tejto zásady bude

treba posúdiť zodpovednosť obžalovaného.

Súd sa osobitne zameral na otázky, ktoré bolo potrebné v konaní vyriešiť podľa pokynov Krajského súdu
v uznesení, ktorým bol rozsudok Okresného súdu zrušený. A to sa týka odpovede na otázku čo robil
poškodený v čase pádu. Súd pritom poukazuje na tú skutočnosť, ktorá vyplynula z dokazovania a to, že

poškodený bol v čase pádu sám a nikto ho nevidel. Neexistuje teda svedok, ktorý by potvrdil čo presne
poškodený v čase pádu robil, respektíve či stál na rebríku, alebo či z neho spadol a za akých presne
okolností. Samotný poškodený G. D. vo svojich výpovediach uvádzal, že vyberal kovové tyče von a
zatáčal matice. Stál pritom na rebríku a pošmykol sa. Dôveryhodnosť jeho výpovedí je však znížená s
poukazom na zranenia, ktoré utrpel a na poškodenie mozgu, ktoré bolo ich následkom. Jedine svedok

T. bez uvedenia bližších okolností potvrdil, že poškodený Smrek stál na rebríku a zatáčal matice. Z
uvedeného preto mal súd za preukázané, že poškodený v čase pádu stál na rebríku a zatáčal matice
do debnenia.

Z výpovedí svedkov ako aj znalcov mal súd za preukázané, že montovanie matíc na upevnenie

debnenia, ako činnosť, ktorú mal poškodený D. v čase pádu vykonávať bola krátkodobá a fyzicky
nenáročná práca, a teda bolo možné pri nej použiť rebrík. Poškodený sa teda mohol jednou rukou
rebríka pridržiavať. Zároveň všetci vypočutí uviedli, že rebrík bol zabezpečený proti pádu a to lankom.
Uvedené vyplynulo z výpovedí svedkov, ale najmä z výpovedí znalca Ing. K.. Ten na dôvažok uviedol,
že poškodený sám porušil bezpečnostný predpis, keď neukotvil rebrík a nezabezpečil ho teda proti

posunutiu. Oba spôsoby na použitie rebríka aj lešenia boli bezpečné a nič v spise nenasvedčuje, žeby
rebrík nespĺňal podmienky bezpečného pracovného prostriedku. Pracovná činnosť pomocou rebríka
bola adekvátna náročnosti vykonania práce, avšak rebrík mal byť zaistený. V tomto smere znalec Ing. K.
aj vysvetlil zmenu svojich postojov v znaleckom posudku oproti výpovediam na hlavnom pojednávaní,
pričom poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní došlo k objasneniu, čo presne poškodený v čase

pádu robil teda, že zatáčal matice, čo počas vyšetrovania nebolo zrejmé.

Vypočutí svedkovia T., ale aj poškodený D. a samotný obžalovaný T. sa zhodli, že tyče a matice, ktoré
bolopotrebnévyniesťdovýškymalihmotnosťadekvátnuktomu,žesavynášalivrukách,respektívenato
určenom nosiči do výšky samotnými pracovníkmi. Tyče mali podľa ich výpovedí 90 až 150 centimetrov,

ich hmotnosť bola do 1 kilogramu a samotné matice mali podľa ich výpovedí od 0,25 kilogramov až
do 0,5 kilogramov hmotnosti. Súd mal preto za to, že bolo možné ich vyniesť po rebríku a zároveň sa
pridržiavať jednou rukou, aby pracovník nespadol. Čo sa týka bezpečného pracovného postupu pre
zatáčanie matíc, ktoré mal vykonávať poškodený D., mal súd preto za to, že takýmto postupom je
použitie rebríka aj použitie lešenia za účelom, aby pracovník držiac v ruke maticu túto dostal do potrebnej

výšky a maticu zatočil. Čo sa týka rebríka, tento rebrík mal byť zaistený na to určeným lankom.

Zamestnávateľom poškodeného G. D. bola spoločnosť MOSTAV Sabinov, s.r.o, V konaní bolo
preukázané, že táto spoločnosť zabezpečovala pre svojich zamestnancov vrátane pána D. pravidelné
školenia ohľadom bezpečnosti práce a zároveň prác vo výškach. Samotný poškodený bol tesárom s

dlhoročnými skúsenosťami. V konaní bol vypočutý Ing. E., ktorý podrobne opísal obsah školení, ktoré
boli okrem iného poskytnuté aj samotnému poškodenému D. v rámci ktorého, uviedol, že poučoval
poslucháčov aj o prácach vo výškach najmä o práce vo výške nad 1,5 metra a o spôsobe zabezpečenia
proti pádu. Všetci vypočutí svedkovia sa v podstate zhodovali na tom, že sú pravidelne poučovanío bezpečnosti a o pravidlách, ktoré musia za účelom dodržania vlastnej bezpečnosti na stavbe
dodržiavať a to nielen zo strany samotného zamestnávateľa, ale aj zo strany zamestnancov tohto
zamestnávateľa, ktorí sú nadriadenými jednotlivým pracovníkom. Zamestnanci boli podľa ich výpovedí

poučovaní o vhodnosti používania rebríkov, lešení, respektíve bezpečných pracovných postupov.
Samotný obžalovaný T. ako majster a teda priamy riadiaci pracovník poškodeného D. mal v ten deň
všetkých poučovať o potrebe dodržiavania bezpečnosti práce. Aj keď samotný poškodený D. vo svojej
výpovedi hovoril, že nikto mu nepovedal ako má prácu robiť, zároveň uviedol, že vedel ako sa predmetná
práca vykonáva, lebo to videl ako sa vyberajú a zakladajú tyče a matice. Vedel, že sa to môže robiť

aj inak ako z rebríka bolo tam lešenie, ale toto lešenie nepoužil. Podľa jeho výpovede dostal pokyn od
obžalovaného T. minimálne v tom rozsahu, že má počkať na ostatných, avšak tento pokyn nedodržal.
Samotný poškodený D. v súlade s výpoveďami ostatných svedkov vypovedal, že boli pravidelne a
často školení z pravidiel bezpečnosti pri práci ako aj o spôsobe práce vo výškach. Poškodený D.C. si
nepamätal či zabezpečil rebrík proti posunutiu pri svojej práci a to na to určeným lankom.

Nebolo preukázané čo bolo presnou príčinou pádu poškodeného. Možno sa len domnievať, že to bolo
práve neukotvenie rebríka. Aj keď obžalovaný T. pracovníkov v inkriminovaný deň nepoučil konkrétne o
postupe pri použití rebríka, teda o povinnosti jeho ukotvenia, respektíve prichytenia, poškodený a ostatní
pracovníci podľa vyjadrenia poškodeného a svedkov boli dostatočne poučení o bezpečnosti pri práci s
rebríkom a o prácach vo výškach. Boli skúsení a poškodený bol v príslušnom odbore tesár vyučený.

Súd má za to, že ukotvenie rebríka pri práci vo výškach je rutinná záležitosť a je možné predpokladať,
že skúsený pracovník na stavbe, ktorý bol opakovane poučený o spôsobe vykonávania prác vo výškach
a o zabezpečení pred pádom ovláda tento pracovný postup a nie je potrebné ho osobitne denne o tom
poučovať. Je preto potrebné vyhodnotiť, že školenia zabezpečené zamestnávateľom MOSTAV Sabinov
s.r.o. ako aj poučenia samotným obžalovaným T. k vykonávaným prácam zabezpečili pre pracovníkov

bezpečný pracovný postup, s ktorým bol aj poškodený oboznámený.

Súd je toho názoru, že v tomto prípade úplne absentuje príčinná súvislosť medzi opomenutím
obžalovaného spočívajúcom v nepoučení poškodeného D. o jeho povinnosti zabezpečiť používaný
rebrík proti pádu jeho prichytením na to určeným lanom aj keď bol na to upozorňovaný na všeobecných

školenia, ktoré mu boli zamestnávateľom poskytnuté a následkom, ktorý nastal- teda, že došlo dôsledku
pádu poškodeného k jeho poškodeniu zdravia. Vyhodnotením dostupných okolností, najmä s ohľadom
na to, že obžalovaný mal vedomosť o tom, že ide o nenáročnú prácu, samotný poškodený D. bol
skúseným pracovníkom, ktorý opakované obdobné práce na rebríku vykonával, ale osobitne s ohľadom
na to, že poškodený D. bol pravidelne v dostatočnom rozsahu na školeniach o bezpečnosti práce

poučovaný o potrebe pri prácach vo výškach zabezpečiť sa pred pádom, z čoho mohol obžalovaný pri
určovanípracovnýchpostupovužvychádzať,jesúdpresvedčený,žeobžalovanýnenesiezodpovednosť
za následok ani v rovine nedbanlivosti, keďže vzhľadom na uvedené nemohol predvídať, žeby
poškodený D. nevedel o tom, že má zabezpečiť rebrík proti jeho posunutiu, a tak sa ochrániť pred
pádom. S poukazom na pravidelné poučenie na školeniach, ktoré boli poskytnuté poškodenému D. o

povinnostiach dodržiavať bezpečnosť pri práci vo výškach, osobitne zabezpečiť sa pred pádom z rebríka
je okolnosťou na základe, ktorej obžalovaný, T. nemohol predvídať, že poškodený G. D. predmetný
rebrík nezabezpečí pred pádom. Zároveň nemožno prijať ani záver, že by sa obžalovaný T. bol spoliehal
na to, že svojim opomenutím poučiť poškodeného Smreka, aby zabezpečil rebrík pred pádom teda bez
primeraných dôvodov spoliehal, že nespôsobí u poškodeného D. poškodenie zdravia v dôsledku pádu.

Za dôležitú povinnosť možno všeobecne považovať povinnosť, ktorej porušenie za danej situácie
spravidla zvyšuje nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie, prípadne môže ísť o škodu na majetku
alebo na iných právach obete. Ide o povinnosti, ktoré pre páchateľa vyplývajú z jeho pôsobnosti
v pracovnom alebo funkčnom zaradení, prípadne vyplývajú zo zákona alebo z iného všeobecne

záväzného právneho predpisu. (Najvyšší súd SR,spisová značka: XTdo/XX/XXXX )
Porušením dôležitej povinnosti sa rozumie závažnejšie neplnenie si povinností alebo také porušenie ,
ktoré je nad rámec ich bežného plnenia. V praxi je najčastejším porušenie takýchto povinností v doprave.
Ide pritom o porušenie takej povinnosti, ktorá má spravidla za následok usmrtenie alebo spôsobenie
ťažkej ujmy na zdraví (napr. R 13/1965, R 11/1964, R 36/1984 a ďalšie). V prípade napr. ekonomickej

trestnej činnosti je porušením dôležitej povinnosti také jej porušenie, s ktorým sa spája spravidla vznik
vysokej škody. Plnenie uloženej dôležitej povinnosti má byť prioritou povinného [R 28/1992]. Medzi
porušením takej povinnosti a následkom trestného činu musí byť zistená príčinná súvislosť (R 31/1966).Za porušenie dôležitej povinnosti nemožno mechanicky pokladať porušenie akejkoľvek povinnosti, ale
len porušenie takej povinnosti, ktorej následkom obvykle môže byť taký výrazný zásah do práv iných,
že ak príde k porušeniu tejto dôležitej povinnosti v príčinnej súvislosti s trestným činom, podstatne sa

zvyšuje účinnosť tohto trestného činu oproti bežnému činu obdobného charakteru (R 31/1966). Pritom
nejde o porušenie dôležitej povinnosti, aj keď porušenie tejto povinnosti môže mať v konkrétnom prípade
fatálne následky, ak vo všeobecnosti nejde o dôležitú povinnosť (BURDA, E., ČENTÉŠ, J., KOLESÁR,
J., ZÁHORA, J. a kol.: Trestný zákon. Všeobecná časť. Komentár - I.diel. 1. vyd. Praha : C. H. Beck,
2010, s. 1043).

Dôležitosť porušenia povinnosti stavbyvedúceho poučovať zamestnancov o bezpečnom spôsobe
použitia rebríka pri práci vo výškach je značne znížená tým, že zamestnanci sú pravidelne
komplexne poučovaní zamestnávateľom na školeniach vykonávaných certifikovanými osobami z odboru
bezpečnosti pri práci, čím dochádza k ich rozsiahlemu poučovaniu.

Berúc do úvahy, že pri zatáčaní matíc do debnenia šlo o prácu vo výške cca od 1 do 2 m , samotné matice
neboli natoľko ťažké, aby ich nebolo možné vyniesť v jednej ruke (vážili podľa výpovedi svedkov od 0,25
do 0,5 kg), bolo možné ich vynášaš aj v na to určenom nosiči a rebrík bol vybavený bezpečnostným
lankom, ktoré mal poškodený použiť, s prihliadnutím na výpovede svedkov a najmä znalca K., že
použitie rebríka na konkrétnu činnosť- zatáčanie matíc do debnenia bolo bezpečné, možno uzavrieť,

že obžalovaný určil bezpečný pracovný postup pre zatáčanie matíc do debnenia a teda v tomto smere
neporušil svoju dôležitú povinnosť stavbyvedúceho vyplývajúcu mu z § 6 ods. 1 písm. i) Zákona č.
124/2006 Z.z.o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Možno teda uzavrieť, že v tomto prípade nedošlo k naplneniu obligatórneho znaku objektívnej stránky

skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví, teda príčinného vzťahu medzi opomenutím
obžalovaného poučiť poškodeného o spôsobe použitia rebríka pred samotným vykonaním práce
a následkom, ktorým je poškodenie zdravia poškodeného. Zároveň toto opomenutie obžalovaného
nemožno považovať za porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania
postavenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu nie je
trestným činom, preto obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov spisová značka 2Pv 572/16/7707-21 zo dňa 22.08.2017 pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138

písm. a) Trestného zákona.

Z dôvodu, že súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil odkázal poškodeného s jeho nárokom na
náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na
Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť
výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.
V prípade obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť

obmedzená, za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u
mladistvého tiež orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.