Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. marec 2021

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/217/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711212645
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2021:6711212645.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu

Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700
(adresa na doručovanie: Regionálne riaditeľstvo, Námestie SNP 98/2, 960 47 Zvolen), proti žalovanému
G. G., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. N. X. XX, XXX XX N. X., zastúpenému Mgr. Milanom Kantuľákom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Na pažiti 19, 831 01 Bratislava, o zaplatenie 1.022,54 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 1.022,54 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 1.022,54 Eur od 25.08.2011 do zaplatenia voči žalovanému z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu celého konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.08.2011, ktorá bola doručená súdu dňa 26.08.2011 domáhal voči
žalovanému zaplatenia 1.022,54 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.022,54
Eur od 25.08.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.09.2010 mu
bolo oznámené hlásenie škodovej udalosti od jeho poisteného VB Leasing SK spol. s r.o. Bratislava
prostredníctvom spoločnosti NITRANS MG, s.r.o., Nitra - havarijné poistenie motorového vozidla, v

ktorom mu bolo oznámené, že dňa 12.09.2010 došlo k poškodeniu čelného skla autobusu EČV:
J. XXXDK, ktoré podľa nahlásenia poistnej udalosti mal spôsobiť žalovaný, keď mal stáť v uličke
autobusu pod vplyvom alkoholu a pri nepredvídanom brzdení preletel cez uličku a nárazom ramena a
hlavy poškodil čelné sklo autobusu. Aj napriek tomu, že sedadlo je vybavené bezpečnostným pásom,
žalovaným nebolo použité. Na základe vyjadrenia vodičov autobusu si svoje zavinenie uznal s tým, že
škodu po príchode domov uhradí. K zraneniu osôb vrátane žalovaného v autobuse nedošlo. V zmysle
zaregistrovanej poistnej udalosti č. PU 1041042009 dňa 01.10.2010 za opravu poškodeného čelného

skla poukázal na účet opravcu EUROP AUTOSKLO SK, s.r.o., Nitra po odpočítaní spoluúčasti sumu
vo výške 1.022,54 Eur. Právne zdôvodnil žalobu ustanoveniami § 813 a § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalovaného na to listom zo dňa 29.09.2010 vyzval, aby mu zaplatil pohľadávku vo výške
1.022,54 Eur, ktorú žalovaný odmietol uhradiť. Preto podal voči nemu žalobu na súd.

2. O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom č.k. 28Ro/242/2011-28 zo dňa 25.10.2011,
ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti platobnému rozkazu č.k. 28Ro/242/2011-28 zo dňa 25.10.2011 podal žalovaný včas odpor s
odôvodnením vo veci samej.4. Nakoľko proti platobnému rozkazu č.k. 28Ro/242/2011-28 zo dňa 25.10.2011 podal včas odpor
žalovaný, ktorý odôvodnil vo veci samej, zrušil sa tým zo zákona tento platobný rozkaz v plnom rozsahu
a súd vo veci nariadil pojednávanie, keď podľa § 174 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len O.s.p.), ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje
sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

5. Žalovaný v odpore zo dňa 18.11.2011, ktorý bol doručený súdu dňa 18.11.2011 uviedol, že
považuje uplatňovaný nárok žalobcu v celom rozsahu za nedôvodný. Žaloba žalobou od neho požaduje

nahradiť škodu podľa § 813 Občianskeho zákonníka s tým, že táto bola spôsobená jeho nárazom
ako cestujúceho do čelného skla autobusu po náhlom nepredvídanom brzdení. Tento dopravný
prostriedok prevádzkuje spoločnosť NITRANS MG, s.r.o., so sídlom Štúrova 1436/24, 949 01 Nitra, IČO:
43893 376 (ďalej len „prevádzkovateľ“). Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov je upravená v ustanoveniach § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka a je osobitným druhom
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na

vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie. Zodpovednosť prevádzkovateľa za škodu
podľa § 427 Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou
povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou
škodou musí byť príčinná súvislosť. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva
pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného

prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického
charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym
spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. V záujme ochrany tretích osôb sa
riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla je
toto riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že

každýprevádzkovateľjezozákonapoistenýpreprípadvznikusvojejzodpovednostizaškoduspôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. V danej právnej veci vzniknutá škoda, a táto skutočnosť nie je medzi
účastníkmisporná,vzniklavpríčinnejsúvislostisosobitnoupovahouprevádzkydopravnéhoprostriedku.
Pri prechádzaní uličkou medzi sedadlami v príčinnej súvislosti s náhlym prudkým zabrzdením narazil do
čelného skla. Jedná sa preto o škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Z

ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za vzniknutú škodu zodpovedá prevádzkovateľ.
Pokiaľžalobcaplnilzpoistnejzmluvy,jevecouposúdeniavzťahovmedzižalobcomaprevádzkovateľom,
či plnil dôvodne alebo nie. Táto otázka však nie je predmetom tohto konania. Preto má za to, že právo na
akékoľvekplneniežalobcovivočinemunevzniklo,právenaopak,onmáprávonanáhraduujmynazdraví
mu spôsobenej prevádzkovateľom. Tvrdenia žalobcu o vplyvoch alkoholu, nepoužití bezpečnostných

pásov a uznaní záväzku sú účelové lživé tvrdenia bez právneho významu uvádzané v snahe preniesť
svoju zodpovednosť na neho a tým sa vyhnúť objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa za škodu
podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru neexistuje žiaden právny dôvod,
ktorý by ho zaväzoval k uhradeniu žalovanej sumy, preto žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

6. Okresný súd (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ resp. „prvoinštančný súd“) rozhodol
o žalobe žalobcu rozsudkom č.k. 14C/217/2011-146 zo dňa 16.11.2012, ktorým uložil povinnosť
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.022,54 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
1.022,54 Eur od 25.08.2011 do zaplatenia a trovy konania 61,- Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku (prvý výrok) a žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,50 % ročne
zo sumy 1.022,54 Eur od 25.08.2011 do zaplatenia zamietol (druhý výrok). Na základe vykonaného
dokazovania prvoinštančný súd dospel k záveru, že za škodu, ku ktorej došlo dňa 12.09.2010 v Poľsku
na motorovom vozidle, autobuse EČV: J. XXXDK (poškodenie čelného skla autobusu) zodpovedá
žalovaný, ktorý porušil zákonnú právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovenia § 45 ods.

2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 8/2009 Z.z.“), nakoľko svojim správaním ohrozoval bezpečnosť cestnej premávky tým, že pri
jazde autobusu nezotrvával ako prepravovaná osoba na zahraničnom zájazde do Estónska na svojom
sedadle, nachádzal sa v prednej časti autobusu, stál v „uličke“ autobusu a to bezdôvodne resp. bez
opodstatneného dôvodu, pričom pri náhlom prudkom a nepredvídateľnom brzdení autobusu preletel

hlavou a plecom do čelného skla z vnútra autobusu, keď týmto nárazom došlo k poškodeniu („rozbitiu“)
čelného skla autobusu. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 420 ods. 1, 3, § 427, § 428, § 442
ods. 1, § 813 ods. 1, 2, § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadeniavlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení neskorších predpisov, § 45 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z..

7.Protirozsudkuprvoinštančnéhosúdužalovanýpodalodvolanie.Oodvolanížalovanéhoprotirozsudku
prvoinštančného súdu rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (ďalej aj „krajský súd“
alebo „odvolací súd“) uznesením Sp.zn.: 13Co/200/2019-189 zo dňa 29.07.2020. Týmto uznesením
odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1.022,54 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.022,54 Eur od

25.08.2011 do zaplatenia (časť prvého výroku) a v závislom výroku o trovách konania (časť prvého
výroku), zrušil a vec prvoinštančnému súdu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolací súd v uznesení konštatoval, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca žalobou voči žalovanému
uplatnil nárok podľa § 813 Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že v pozícii poisťovateľa poskytol
poistenému (VB Leasing SK spol. s r.o. Bratislava) poistné plnenie vo výške 1.022,54 Eur za poškodenie

čelného skla poisteného autobusu EČV: J. XXX O., ktoré mal spôsobiť žalovaný, keď mal stáť v uličke
autobusu pod vplyvom alkoholu a pri nepredvídanom brzdení preletel cez uličku a nárazom ramena a
hlavypoškodilčelnéskloautobusu.Vposudzovanejvecitakakoďalejuvádzaodvolacísúdvzrušujúcom
uznesení z vykonaného dokazovania pred prvoinštačným súdom vyplynulo, že k vymršteniu žalovaného
a následne k nárazu do čelného skla autobusu došlo v dôsledku prudkého zabrzdenia motorového

vozidla (autobusu), pričom na uvedenú kardinálnu okolnosť súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
neprihliadol. Súd prvej inštancie ďalej neskúmal, či príčinou zabrzdenia autobusu bolo správanie sa
žalovaného, či práve žalovaný bol tou osobou, ktorá obmedzila vodiča autobusu vo vedení autobusu,
v dôsledku čoho vodič musel prudko zabrzdiť, či zo strany zamestnanca prevádzkovateľa vozidla
(vodiča) boli dané žalovanému pokyny v zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 zákona o cestnej premávke.

Podľa judikatúry je škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku, ak bola spôsobená prudkým
brzdením motorového vozidla i v prípade, ak pred ním idúce motorové vozidlo neočakávane zastalo.
Ak teda súd prvej inštancie ustálil, že „ku vzniku škody nedošlo okolnosťami spočívajúcimi v osobitnej
povahe prevádzky dopravného prostriedku, autobusu, ale ku škode došlo porušením zákonnej, teda
nie zmluvnej právnej povinnosti žalovaným, keď tento za túto škodu zodpovedá podľa § 420 ods. 1

Občianskeho zákonníka“, išlo o nesprávny právny záver prvoinštančného súdu. Odvolací súd ďalej v
uznesení konštatuje, že v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného je treba súhlasiť so žalovaným,
že z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný bol upozornený vodičmi autobusu v zmysle § 5 ods.
2 NV SR č. 554/2006 Z.z. o povinnom používaní bezpečnostných pásov a detských zadržiavacích
zariadení vo vozidlách určených kategórií, ktoré sa vzťahuje na používanie bezpečnostných systémov

vo vozidlách kategórie M2, M3, pričom žalovaný v čase vzniku škodovej udalosti bol osobou stojacou
a nie sediacou osobou. Zo skutkových okolností doposiaľ zistených prvoinštančným súdom vyplýva, že
žalovaný bol účastníkom zájazdu na trase Zvolen - Estónsko - Zvolen. Podľa názoru odvolacieho súdu
od cestujúcich na trase Zvolen - Estónsko - Zvolen nie je možné spravodlivo vyžadovať (prihliadnuc už
len na základné potreby človeka), aby po celú cestu sa v autobuse ani len nepostavili, resp. sa neprešli,

keďže v autobuse sa nachádzajú priestory na státie. Odvolací súd ďalej dodal, že ak vodič zistí, že
niektorázprepravovanýchosôbohrozujebezpečnosťcestnejpremávky,atonajmätým,ženerešpektuje
jeho pokyny na vlastnú bezpečnú prepravu a svojim správaním mu bráni vozidlo bezpečne ovládať, musí
vodič tohto motorového vozidla urobiť také účinné opatrenia, vrátane okamžitého zastavenia vozidla,
aby takému správaniu zabránil (viď judikát publikovaný pod R43/1998). Vzhľadom na tieto skutočnosti

odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok prvoinštačného súdu v odvolaním napadnutom
výroku zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods.
1 CSP, pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku prvoinštančného súdu podľa § 387
CSP a ani na jeho zmenu podľa § 388 CSP. Úlohou prvoinštančného súdu bude rozhodnúť o žalobnom

nároku v zmysle ustanovenia § 813 Občianskeho zákonníka prihliadnuc na to, že ide o osobitný nárok
poisťovne proti subjektom, ktoré za škodu zodpovedajú, pričom súd prvej inštancie najprv ustáli, či
žalovaný zodpovedá za vznik škody, a to po vyriešení kardinálnej otázky, či k vzniku škody (ne)došlo v
súvislostisozvláštnoupovahouprevádzkyautobusupodľa§427Občianskehozákonníkaačiknáhlemu
zabrzdeniu autobusu došlo práve správaním sa žalovaného. Zdôraznil, že súd prvej inštancie je viazaný

právnym názorom odvolacieho súdu v tejto veci.

9. V súdenej veci súdne konanie začalo na základe žaloby žalobcu, ktorá bola doručená
prvoinštančnému súdu dňa 26.08.2011, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok, ktorý bol ku dňu 30.06.2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(„CSP“).Tentonadobudolúčinnosťdňa01.07.2016.Zustanovenia§470ods.1CSPvyplýva,žeaknieje
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa

§ 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 470 ods. 2 druhá veta CSP, ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Nakoľko v predmetnej veci síce konanie začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku, po vrátení veci prvoinštančnému súdu odvolacím súdom na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie pokračoval ďalej v konaní aplikujúc príslušné ustanovenia Civilného
sporového poriadku s odkazom na § 470 ods. 1 a ods. 2 CSP.

11. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

12. Do odvolacieho konania prvoinštančný súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného ako strany
sporu, listinnými dôkazmi, výpoveďami svedkov F. G., S. S., F.. Z.Á. G., Z.. S. I., F.. S. N., F.. M.. K. V.,

V. N., keď zistil nasledovný skutkový stav:

13. Dňa 20.09.2010 žalobcovi ako poisťovateľovi bolo oznámené hlásenie škodovej udalosti od
jeho poisteného spoločnosti VB Leasing SK, spol. s r.o., Bratislava, IČO: 31378528 prostredníctvom
spoločnosti NITRANS MG, s.r.o., Nitra, IČO: 43893376 a to havarijné poistenie motorového vozidla, v

ktorom táto spoločnosť žalobcovi oznámila, že dňa 12.09.2010 v Poľsku došlo k poškodeniu motorového
vozidla, konkrétne autobusu, EČV: J. XXXDK (ďalej len „autobus“), a to tým spôsobom, že žalovaný
počas jazdy autobusu v autobuse chodil údajne pod vplyvom alkoholu, pričom vodič autobusu ubrzdil
a žalovaný nárazom vletel do čelného skla autobusu, čím došlo k poškodeniu čelného skla autobusu
(čl. 10 - 14 spisu).

14. Dňa 20.09.2010 sa uskutočnila ohliadka poškodeného autobusu, o čom svedčí Zápis o poškodení
vozidla ku škodovej udalosti z PZ, číslo: PU 1041042009 za účasti spoločnosti NITRANS MG, s.r.o.,
Nitra, obsahujúci i nákres poškodeného čelného skla autobusu (čl. 5 spisu).

15. Dňa 20.09.2010 spoločnosť NITRANS MG, s.r.o., Nitra udelila žalobcovi ako poisťovateľovi súhlas
k úhrade poistného plnenia z poistnej udalosti zo dňa 12.09.2010, číslo poistnej udalosti: 1041042009
na motorovom vozidle továrenskej značky Mercedes Benz 0350, EČV: J. XXXDK priamo zmluvnému
opravcovi poisťovne, a zaviazala sa uhradiť opravcovi rozdiel medzi fakturovanou sumou a poistným
plnením poistiteľa (čl. 4 spisu).

16. Podľa Výpočtu výšky poistného plnenia a výslednej kalkulácie poistného plnenia žalobcu zo dňa
28.09.2010, číslo PU: 1041042009 bola vyčíslená výsledná kalkulácia poistného plnenia v príčinnej
súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou na sumu 1.022,54 Eur takto: náklady na opravu 1.354,48
Eur, spoluúčasť: - 331,94 Eur, spolu k výplate: 1.022,54 Eur, keď k tomuto bol doložený doklad, faktúra

za opravu autobusu, EČV: J. XXXDK č. 420010939 dodávateľa EUROP AUTOSKLO SK, s.r.o., Nitra,
IČO: 35922273, vystavená pre spoločnosť NITRANS MG, s.r.o., Nitra dňa 20.09.2010, splatná dňa
04.10.2010 na sumu 1.611,83 Eur s DPH, bez DPH na sumu 1.354,48 Eur, keď išlo o faktúru za opravu
čelného skla autobusu EČV: NR 455DK (čl. 6, čl. 17 spisu).

17. Žalobca listom zo dňa 28.09.2010 označeným ako Vec: Likvidácia škodovej udalosti, škodová
udalosť číslo: 1041042009, dátum a miesto vzniku škody: 12.09.2010, EČV motorového vozidla: J.
XXXDK oznámil spoločnosti NITRANS MG, s.r.o., Nitra, že škodu na motorovom vozidle, autobuse
EČV: J. XXXDK likvidoval podľa doložených dokladov za opravu v zmysle ustanovených procesných
Všeobecných poistných podmienok a Zmluvných dojednaní s tým, že sumu 1.022,54 Eur po odpočítaní

DPH a spoluúčasti poukázal priamo na účet opravcu. Náklady na opravu boli vyčíslené celkom na sumu
1.354,48 Eur, od čoho bola odrátaná spoluúčasť 10 %, min. 331,94 Eur, keď potom výsledné poistné
plnenie predstavovalo sumu 1.022,54 Eur (čl. 7 spisu).18. Žalobca na to listom zo dňa 29.09.2010 označeným ako Vec: číslo: 1041042009, žalovanému
oznámil, že ohľadne poistnej udalosti zo dňa 12.09.2010 v Poľsku ku dňu 28.09.2010 poukázal z
havarijného poistenia motorového vozidla EČV: J. XXXDK poistenému (poškodenému) poistné plnenie

vovýške1.022,54Eur.Prijehovýpočteakovýchodiskováhodnotavozidlabolapoužitásuma316.006,11
Eur. Ďalej v liste oznámil žalovanému, ako došlo k poistnej udalosti s tým, že podľa neho za škodu
spôsobenú pri tejto poistnej udalosti zodpovedá on, teda žalovaný, a to podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pričom podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka na neho ako poisťovateľa prešlo právo
poisteného na náhradu škody do výšky vyplateného poistného plnenia. Súčasne ho vyzval na úhradu

sumy 1.022,54 Eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto listu na jeho účet (čl. 9 spisu).

19. Žalovaný na tento list žalobcu reagoval listom zo dňa 05.10.2010 označeným ako: Vec: Vyjadrenie,
pričom tento list bol žalobcovi doručený dňa 06.10.2010, v ktorom žalovaný žalobcovi oznámil, že vo veci
poškodenia čelného skla autobusu považuje jeho nárok za nedôvodný a to v celom rozsahu s tým že
poukázal na osobitné ustanovenie § 427 ods. 1 v spojení s ustanovením § 428 Občianskeho zákonníka,

ktoré uzákoňuje zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla ako objektívnu zodpovednosť,
ktorej sa môže zbaviť len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré možno od neho požadovať. K skutkovému priebehu škodovej udalosti uviedol, že vodič
autobusu svojou neopatrnou jazdou v rýchlosti neprispôsobenej predvídateľným okolnostiam náhle
prudko zabrzdil, čoho následkom došlo k jeho zraneniam hlavy a chrbtice, ktoré vyžadujú dlhodobé

liečenie. Náhle zníženie rýchlosti spôsobilo taktiež vymrštenie ostatných cestujúcich, ktorí narazili do
sedadiel. Takáto situácia bola spôsobená neopatrnou jazdou, pričom nebola ojedinelá (čl. 18 spisu).

20. Žalobca ďalej do súdneho konania dokladoval výpis zo svojho účtu v peňažnom ústave o poukázaní
sumy 1.022,54 Eur dňa 01.10.2010 opravcovi poškodeného autobusu (čl. 23 spisu) a Poistku číslo:

700284640, číslo návrhu: 9941764633, poistenie vozidiel - havarijné poistenie ohľadne motorového
vozidla, EČV: J. XXXDK zo dňa 08.12.2008, k tomu príslušnú Poistnú zmluvu, číslo návrhu: 9941764633
zo dňa 03.12.2008, ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú a dodatok k poistnej zmluve číslo:
700284640, číslo návrhu: 9941764633 zo dňa 15.12.2008 (čl. 49 - 54 spisu), tiež fotodokumentáciu
ohľadne poškodenia autobusu (čl. 65, 67 spisu).

21. Podľa výpisu z evidencie vozidiel Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, Nábrežie
mládeže 1, 950 08 Nitra zo dňa 11.06.2012 zaslaného súdu ako prílohy sprievodného listu, číslo: ORPZ-
NR-0DI2-EMVO-256/2012 zo dňa 11.06.2012 ohľadne motorového vozidla, EČV: J. XXXDK Mercedes
Benz - autobus, od dňa 17.12.2008 je evidovaný ako držiteľ tohto motorového vozidla spoločnosť

NITRANS MG, s.r.o., Nitra. Odo dňa 17.05.2006 do dňa 04.05.2010 ako vlastník tohto motorového
vozidla bola evidovaná spoločnosť VB Leasing SK, spol. s r.o., Bratislava, keď od 05.05.2010 ako
vlastníktohtomotorovéhovozidlajeevidovanáspoločnosťNITRANSMG,s.r.o.,Nitra.Súčasnektomuto
bola doložená i aktuálna karta, evidenčná karta tohto motorového vozidla, a to zo dňa 11.06.2012, podľa
ktorej vlastníkom i držiteľom motorového vozidla, EČV: NR 455DK v súčasnom období je spoločnosť

NITRANS MG, s.r.o., Nitra.

22. Z výsluchu žalovaného, ako účastníka konania súd zistil, že bol účastníkom zájazdu do Estónska,
keď tento zájazd organizoval „vidiecky parlament“ a to Banskobystrického kraja. Nepamätal si presne
čas zájazdu, ale bolo to asi od 12.09.2010 do 17.09.2010. K skutkovej okolnosti vypovedal, že v Poľsku

bola svetelná križovatka, bolo to niekde mimo mesta, na diaľnici, na križovatke zasvietila červená, vodič
autobusu si nevšimol červenú, a až potom, čo druhý vodič, ktorý sedel vedľa zakričal „brzdi!“, tak vodič
autobusu prudko zabrzdil, na čo sa on už neudržal, pretože brzdenie bolo príliš prudké a preletel hlavou
a plecom do čelného skla z vnútra autobusu, pričom sa toto sklo rozbilo. Pritom si udrel hlavu a plece.
Ostatní účastníci zájazdu si tiež viac menej udreli hlavy, pretože brzdenie bolo prudké. On pred brzdením

autobusu stál v uličke autobusu. Stál v uličke autobusu preto, že zájazd, resp. cesta zájazdu bola dlhá,
preto sa občas aj prešiel po uličke autobusu. Po tejto udalosti sa ostatní účastníci zájazdu pýtali, čo bude
ďalej, bol to len začiatok zájazdu, preto povedal, aby išli ďalej. Polícia k tomuto privolaná nebola, tiež
nevyhľadalpotomtolekárskeošetrenie,lekárskeošetrenievyhľadalažpotom,čosavrátilnaúzemieSR.
Mal podvrtnutú krčnú chrbticu, nebol však práceneschopný, keďže je podnikateľ. Žiadne nároky z tohto

poškodenia si neuplatnil. Čo sa týka požívania alkoholu, trochu sa v autobuse popíjalo, ale nie veľa. Bol
tovpodstatezačiatokcesty.Čibolautobusvybavenýbezpečnostnýmipásmi,tosinespomínal.Vodičiich
nepoučili o tom, že sedadlá sú vybavené bezpečnostným pásom. Či v autobuse boli nálepky o poučení,
že sedadlá sú vybavené bezpečnostnými pásmi, to si s odstupom času nespomínal. Po tomto nárazevodič pokračoval v jazde, kým nenašiel odstavné parkovisko. On bol po tejto udalosti mierne otrasený,
dali si preto prestávku asi hodinu, keď vtedy niektorý z vodičov sa ho pýtal, čo ďalej. On na to povedal,
že nechce pokaziť zájazd, teda aby pokračovali ďalej. Vtedy sa o škode nerozprávali. Zájazd trval pár

dní, otázka škody sa niekedy počas tohto zájazdu otvorila. Vodiči sa ho pýtali, či má poistku. On povedal,
že má nejaké poistky, ale nepotreboval záležitosť riešiť cez neho, lebo sa necítil byť vinný. Potom sa
už k celej udalosti nevracal, až po čase mu začal volať majiteľ spoločnosti NITRANS a vyhrážal sa mu
nejakým platobným rozkazom, žiadal uhradiť celú škodu. Poslal mu aj nejakú faktúru, ktorú mu vrátil s
tým, že ju neuznáva. Následne sa mu vyhrážal právnikmi, tak povedal, že nech to riešia právnici. Akou

rýchlosťou išiel autobus pred škodovou udalosťou, teda predtým, než začal brzdiť, to nevedel uviesť. Či
bola snaha vodičov autobusu riešiť škodovú udalosť aj tak, aby bola privolaná polícia, k tomu uviedol,
že ak takáto snaha bola, bolo to tesne po tom náraze, ale presne si nespomínal, lebo bol otrasený.

23. Z výpovede svedka F.. Z. G., G. W. S. XXXX/XX, X. súd zistil, že tiež bol účastníkom zájazdu. Pri
ceste autobusom sedel asi v piatej rade v smere za vodičom, ale na pravej strane autobusu, nie na ľavej

strane autobusu. Pred danou škodovou udalosťou v autobuse on sedel. Nebol pripútaný pri tejto jazde
bezpečnostným pásom. Nevedel, že sedadlo autobusu, na ktorom sedel je vybavené bezpečnostným
pásom. Ani na okne autobusu si nevšimol o tom nálepku. Ani vodiči nespomínali, žeby bol autobus
vybavený bezpečnostnými pásmi. Žalovaný predtým, než došlo k nárazu stál v uličke, asi na úrovni
vodičov autobusu. K predmetnej udalosti došlo v Poľsku. Pamätal si, že zrazu vodič autobusu začal

prudko brzdiť, keď po tomto brzdení niektoré veci v autobuse, ktoré boli poukladané hore popadali a ich
cestujúcich, teda konkrétne aj jeho po tomto brzdení hodilo na prednú sedačku pred ním. Neutrpel pri
tom žiadne zranenie. Čo sa týka situácie na ceste pred touto udalosťou, teda aká bola dopravná situácia,
k tomu sa vyjadriť nevedel. Len po udalosti sa dozvedel, nevie či už od účastníkov zájazdu, alebo od
vodičov, že tam bola križovatka, a že vodiči museli prudko zabrzdiť. Po tomto brzdení žalovaného, tak

ako všetkých v autobuse hodilo dopredu, žalovaný pri tom narazil do čelného skla autobusu, ktoré sa
po tomto náraze rozbilo. Následne sa pokračovalo v ceste, neriešila sa situácia, či sa zavolá lekárska
služba, alebo polícia. Videl však, že žalovaný si držal hlavu. Čo sa týka požívania alkoholu v autobuse,
tak ako pri každom zájazde, tak aj na ich zájazde sa bežne alkohol ponúkal, ale nie výnimočne veľa.
Sám konkrétne nevidel žalovaného predtým, ako došlo k škodovej udalosti, žeby požil alkohol. Jemu z

autobusuponárazesaniknesťažoval,žebysapoprudkombrzdenízranil.Čosatýkarýchlostiautobusu,
podľa neho šoféri dodržiavali predpísanú rýchlosť, lebo za porušenie rýchlosti sa dávali v Poľsku dosť
vysoké pokuty. Žalovaný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť situáciu, ktorá nastala na križovatke.

24. Z výpovede svedkyne Z.. S. I., G. J.. Š.. S.. O. XXXX/XX, V. N., súd zistil, že tiež bola účastníčkou

predmetného zájazdu do Estónska. Sedela v zadnej časti autobusu na ľavej strane. Keď došlo k
incidentu, sedela na sedadle na svojom mieste. V jednom momentne pocítila prudké zabrzdenie
autobusu, pričom potom narazila hlavou do sedadla pred ňou. Čo sa týka dopravnej situácie pred touto
udalosťou, túto nevnímala, začala ju vnímať až po tomto incidente. Išlo však o veľmi prudké zabrzdenie,
predtým autobusom išli plynule. Len následne sa dozvedela, že autobus pribrzdil preto, že pred ním bolo

nejaké auto. Čo sa týka žalovaného, ten bol pred nárazom v prednej časti autobusu, sedel, alebo stál.
Nevidela ho, a nevidela priamo ani či po brzdení narazil do čelného skla autobusu. Po tejto udalosti sa
rozprávala ona s vodičmi autobusu. Pýtala sa, čo sa vlastne stlalo, prečo tak prudko vodič pribrzdil, ale
nepamätala si, čo jej na to povedali. Tiež nevedela, že sedadlá sú v autobuse vybavené bezpečnostnými
pásmi, nebola o tom poučená. Počas jazdy nebola pripútaná v autobuse bezpečnostným pásom. Ani si

nevšimla na skle autobusu ohľadne tohto upozornenia, teda že sedadlá sú vybavené bezpečnostnými
pásmi. Po náraze sa rozprávala i so žalovaným, pýtala sa ho na jeho zdravotný stav. Pribrzdenie bolo
prudké, preto všetci zostali v šoku. Predtým ako došlo k tejto udalosti videla, že v autobuse sa požíval
alkohol, videla, že ho požíval i žalovaný. Požívali ho však aj ostatní účastníci zájazdu. Samotná cesta
trvala nejakých 20 až 21 hodín, počas tejto cesty účastníci zájazdu sa po autobuse pohybovali voľne, ju

osobnežiadenzvodičovnenapomenul,žesanemôžeprechádzaťpoautobuse,čitakurobiliuostatných,
to nevedela uviesť. Čo sa týka samotnej jazdy, nešlo v tomto prípade o prvý prípad, keď vodiči počas
jazdy prudko zabrzdili. Aj po tejto udalosti účastníci zájazdu sa naďalej prechádzali počas jazdy po
autobuse. Po tejto udalosti sa určite medzi sebou účastníci zájazdu bavili o tom, či pre zdravotný stav
žalovaného privolajú záchrannú službu. Či pri tom boli i vodiči, to nevedela uviesť.

25. Z výpovede svedka F.. S. N., G. V. XX, súd zistil, že tiež bol účastný zájazdu do Estónska. Podľa
jeho názoru išlo o najhorší zájazd, čo sa týka organizovania týchto zájazdov a to vzhľadom na posádku
autobusu, konkrétne vodičov, ktorí hneď spôsobili nervozitu v autobuse. Keďže viezli osádku 40 až 50ľudí, nebolo dôvodom cez mikrofón ich okrikovať, keď mal niekto potrebu ísť na toaletu, ale mali robiť
pravidelné prestávky. Tiež to bolo spôsobom jazdy, išli do Estónska, už po prvých 100 km zablúdili a
viedli ich dobre že nie cez poľnú cestu. On mal v autobuse sedadlo v smere jazdy na pravej strane,

bola to posledná sedačka za dverami autobusu. Teda išlo o poslednú sedačku pred prvými dverami
autobusu. Sedel tak asi v polovici. Sedel v uličke, teda na sedadle v uličke, nie pri okne. Či sedačka
bola vybavená bezpečnostným pásom, to nevie ani doteraz. Cestujúci počas jazdy autobusu chodili
po autobuse, minimálne chodili oslovovať vedúceho zájazdu, aby vodiči pustili nejakú hudbu. Pred
rozbitím čelného skla autobusu v autobuse on sedel na svojom mieste. Čo sa týka žalovaného, všimol

si, že pred týmto sa postavil a išiel do prednej časti autobusu. Alkohol sa pri jazde požíval, pri takýchto
zájazdoch sa alkohol požíva vždy, ale nikto nebol opitý. So žalovaným si spolu pripili na šťastnú cestu
a šťastný návrat. Pred udalosťou išli po nejakej štvorprúdovej ceste, podľa neho to bola diaľnica, čo
jeho zaujalo bolo to, že na takejto ceste nikdy nevidel semafory, a tu semafory boli. V smere ich jazdy
svietilo červené svetlo na semaforoch, ešte hovoril svojmu spolusediacemu „máme červené svetlo,
neuberá“. Približovali sa k semaforu konštantnou rýchlosťou, autobus išiel stále rovnakou rýchlosťou bez

akéhokoľvekpribrzdenia.Keďužbolidosťblízko,takaniniepresemafory,aleprenejakéauto,ktorébolo
pred nimi a ktoré zastalo na semaforoch pred nimi počul druhého vodiča vykríknuť „stoj, zastaň, brzdi!“,
na čo vodič autobusu začal prudko brzdiť. Všetkých ich potom „oplieskalo“, nie však nejako vážne.
Po tomto žalovaný narazil do čelného skla autobusu. Po tomto náraze čelné sklo na autobuse zostalo
dosť vážne popraskané. Bezprostredne po tomto nezastali, ale zastali následne na nejakom parkovisku.

Vodiči hneď skontaktovali dopravnú spoločnosť, tiež nejaký servis, či im vedia podať informáciu, kde sa
nachádzavsmereichjazdynejakýservis.Jedenzvodičovtiežskonštatoval,žestakýmtosklomnemôžu
ísť ďalej. Po tomto incidente bola všeobecná nervozita, lebo vodič ich obvinil, že sú všetci opití. Dokonca
to povedal aj niekomu do telefónu. Na to počul len krik a nadávky ostatných spolucestujúcich, ako to
mohol povedať. Žalovaného sa pýtal na jeho subjektívne pocity, v podstate bol prvým, kto mu poskytoval

pomoc. Pýtal sa ho, či majú privolať záchranku, na čo on povedal, že nie, že to nie je také vážne. Vyjadril
sa, že môžu pokračovať ďalej v ceste. Padla tu však aj alternatíva, či sa nevrátia na Slovensko. O polícii
neuvažovali, že ju privolajú, to mali riešiť vodiči. Autobus zastal na červenú na križovatke po výkriku
spoluvodiča, zastal však tesne na červenú pred križovatkou. Vtedy došlo k nárazu žalovaného o čelné
sklo. Autobus bol vybavený toaletami, ale tie boli zamknuté a vodiči ich do nich nepúšťali. Nemohli ich

teda jednoducho používať. S týmto bol všeobecný nesúhlas. Za danej situácie nebola možnosť, aby
žalovaný zabránil kolízii, ktorá nastala, nijakým spôsobom on neovplyvňoval jazdu vodiča. I po tomto
incidente bol znovu stav taký, že účastníci zájazdu sa voľne pohybovali po autobuse, i on sám tak robil.
Išlo o cestu 1400 km dlhú, nedalo sa len pri ceste sedieť. Vodiči ich ani pred incidentom, ani po incidente
nenapomínali, aby sedeli na svojich miestach.

26. Z výpovede svedka F.. M.. K. V., G. G. XXXX/X, G. G. súd zistil, že tiež bol účastníkom zájazdu.
Bol organizátorom, zastupoval organizáciu, ktorá zájazd organizovala. Pri ceste autobusom sedel na
druhej sedačke na pravej strane. Bezprostredne predtým, ako došlo k rozbitiu čelného skla na autobuse,
žalovaný stál vedľa vodiča, ktorý nešoféroval, stál v uličke autobusu. Dôvodom, prečo žalovaný stál

v uličke autobusu bolo to, že chcel niečo povedať cestujúcim do mikrofónu. Vodič, ktorý v tom čase
viedol autobus jazdil nekoncentrovane, nesústredne. Prejavovalo sa to jeho neprofesionálnou reakciou
na situáciu na ceste. Teda mal zohľadňovať to, že vezie osoby, a nie náklad. To znamená, že pri jazde sa
rozbieha plynule a plynule i brzdí a nestrháva sa volant. Sám dopravnú situáciu pred danou škodovou
udalosťou na ceste nevnímal. Cestu nesledoval. Pred incidentom pocítil však prudké zabrzdenie. Po

tomto žalovaný vletel do predného skla autobusu, lebo sa neudržal sedadla, pri ktorom stál. On pri ceste
nebol pripútaný bezpečnostným pásom, nevedel, že autobus je vybavený bezpečnostným pásmi. Ani
vodiči ich na to neupozornili. Podľa neho počas jazdy nebol nikto pripútaný v autobuse bezpečnostným
pásom. Alkohol sa v autobuse požíval, ale nikto nebol opitý, ani žalovaný nebol opitý. Čo si pamätal
potom, vodiči, keď zastali, tak telefonovali svojmu majiteľovi a povedali mu, že všetci účastníci zájazdu

sú opití, čo sa dotklo všetkých účastníkov zájazdu. Po brzdení on sedel, po brzdení narazil do predného
sedadla pred ním. Žalovaný po náraze vypovedal, že sa mu trochu točí hlava, ale že nemusí ísť k
lekárovi. S vodičmi sa následne rozprávali po tomto len v tom duchu, či budú pokračovať v ceste ďalej
a to vzhľadom k tomu, že sklo na autobuse bolo prasknuté, bola urobená i fotodokumentácia. Podľa
neho to nebolo také prasknutie, žeby sa nedalo pokračovať v jazde. V tomto duchu sa preto aj s vodičmi

dohodli, že zavolajú majiteľovi, aby zohnal po ceste nejaký servis na výmenu skla. K výmene skla však
počas zájazdu nedošlo, pretože žiaden servis po ceste nemal k dispozícii takéto sklo. Počas zájazdu bol
problém s toaletami, práve preto za ním chodili cestujúci, keď chceli, aby to povedal vodičom, toaleta v
autobuse bola, ale vodiči im povedali, aby ju využívali len v krajom prípade, že im na toalety budú robiťzastávky. Takže toaletu v autobuse nevyužívali. Keď nastúpili do autobusu, vodiči boli veľmi žoviálni,
milí, mysleli si, že to bude dobrý zájazd. Ale počas zájazdu sa vyskytli problémy, a to preto, že neboli tak
často zastávky na toaletu, ako ľudia potrebovali, tiež sa im zdalo, že trasa nie je zvolená najvhodnejšie a

najkvalitnejším smerom, pričom po tomto incidente nastali veľmi zlé vzťahy medzi cestujúcimi a vodičmi.
Jeden vodič bol kvalitný, ale druhý bol menej kvalitný. Ten menej kvalitný bol ten, ktorý viedol autobus
pred škodovou udalosťou. Po škodovej udalosti skorej uvažovali o tom, ako sa ďalej bude pokračovať a
za akých podmienok, a či je to reálne. Čo si spomenul, nakoľko bol vedúci zájazdu, vodiči ho informovali
o tom, že majiteľ spoločnosti zistil po ceste 3 alebo 4 servisy na výmenu čelného skla autobusu, ale ani

v jednom čelné sklo na výmenu nemali. Preto zájazd absolvovali i s prasknutým sklom.

27. Z výpovede svedka V. N., G. S.. V.. Š. XXXX/XX, X. súd zistil, že tiež bol účastníkom zájazdu do
Estónska.Vautobusesedelzhrubavpolovicinapravejstranepriokne.Nevedel,žeautobusjevybavený
bezpečnostnými pásmi. Počas jazdy nebol pripútaný bezpečnostným pásom. Pásy neboli viditeľné, a
ani ho na to nikto neupozornil, že sa má pripútať. Určite nikto zo zájazdu nebol pripútaný bezpečnostným

pásom v autobuse. On v autobuse sedel vedľa F.. S. N.. Pred škodovou udalosťou mu tento niekoľkokrát
zopakoval, že sa vodič nejako rúti pred križovatkou, kde svietila červená. Po nejakom čase počuli výkrik
od vodiča, ktorý sedel za ním „brzdi! brzdi!“. Na to vodič autobusu dupol na brzdu, všetci urobili pohyb
smerom dopredu, ktorý každému spôsobil, kto nebol pripravený na danú situáciu nejaký úder, takže sa
poudierali. On sám sa udrel na sedačku pred ním. Žalovaného nevidel pred týmto brzdením. V podstate

nevedel ani, kde mal sedadlo. Nepamätal si, či pred týmto brzdením stál žalovaný v uličke, alebo sedel
na sedačke. Po tomto incidente však videl, že bolo prasknuté čelné sklo na autobuse. Vysvitlo, že vodič
autobusu prudko zabrzdil, evidentne sa nemohol venovať dopravnej situácii a tak sa stalo, že žalovaný
narazil do čelného skla. Alkohol sa počas jazdy požíval. Všetci popíjali. Teda takmer všetci. Žalovaného
priamo nevidel, žeby požíval pred touto udalosťou alkohol. Ale určite sa niečo v autobuse popíjalo, určite

však nikto nebol opitý. Po tomto incidente žalovaný bol otrasený. On sa zvlášť však o jeho zdravotný
stav nezaujímal. Následne autobus zastavil za križovatkou niekde na benzínovej pumpe. Následne išli
zisťovať skutkový stav ohľadne čelného skla autobusu, teda či sa v zájazde môže pokračovať alebo nie.
On sa však na tomto riešení nepodieľal. Výsledok bol taký, že pokračovali v jazde. Autobus nevpálil
do križovatky, keby vpálil do križovatky, tak sa mohlo stať oveľa väčšie nešťastie. Vodiči ich nikdy

neupozorňovali, ani nevyzývali, že musia sedieť v autobuse na svojich miestach. Ľudia sa po autobuse
presúvali jeden k druhému, bolo tam viacej vzájomne známych, bolo to tiež za účelom toalety. Aj sám sa
za týmto účelom pohyboval v autobuse. Aj po tejto udalosti sa ľudia určite pohybovali po autobuse, i keď
to bolo v menšom množstve. Ani po tomto ich vodiči neupozorňovali, že majú sedieť na svojich miestach.

28. Z výpovede svedka S. S., G. O. W. XXX/XX, Z. súd zistil, že dňa 12.09.2010 bol zamestnancom
spoločnosti NITRANS MG, s.r.o. ako vodič, keď bol jedným z vodičov autobusu. Odo dňa 11.01.2011
nie je už zamestnancom tejto spoločnosti. Čo si pamätal z udalosti k tomu uviedol, že v Poľsku pri
meste „Čestachowa“ došlo k poškodeniu čelného skla autobusu, on v tom čase autobus neriadil, riadil
ho vodič F. G.. Pred škodovou udalosťou zastali na semafore na červenej. Toto zastavenie bolo pred

križovatkou. Pred nimi však boli ešte nejaké motorové vozidlá, a oni autobusom zastali za nimi. Na
križovatke svietila červená. Zastavenie bolo bežné. Čo sa týka rýchlosti autobusu pred zastavením,
išlo vlastne o oblasť mesta, križovatky tu boli jedna za druhou, určite sa nešlo viacej ako 50 km/
hod. Žalovaného si pamätal ako účastníka tohto zájazdu. Tento stál pred škodovou udalosťou v uličke
autobusu na jeho úrovni, teda na úrovni, kde on sedel ako druhý vodič autobusu. Všetky sedadlá

autobusu boli vybavené bezpečnostnými pásmi. Účastníkov zájazdu nepoučovali o tom, že každá
sedačka v autobuse je vybavená bezpečnostným pásom, avšak na skle pri každej sedačke bola o tomto
poučení zodpovedajúca nálepka. Takéto poučenia nevykonávali. Pri rozjazde na zelenú následne vodič
autobusu zaradil rýchlosť jednotku, pretože rozjazd ďalej bol do kopca. Potom nastala taká situácia, že
motorové vozidlo pred autobusom, ale nie to bezprostredne pred ním jazdiace, ale až ďalšie z nejakých

dôvodov zastalo, pričom vodič autobusu musel riešiť túto situáciu a teda náhle zabrzdil. Sám by inak
túto situáciu neriešil, riešil by ju takisto. Žalovaný stál v uličke, táto situácia ho prinútila zaprieť sa
spätne do cesty, jeho snahou bolo zostať rovno, ale autobus pribrzdil, u žalovaného nastalo bezvládie a
celou váhou narazil do čelného skla autobus, sklo na autobuse sa rozbilo. Situáciu do vnútra autobusu
nesledoval, takže sa nevedel vyjadriť, či aj niektorí ďalší cestujúci pred týmto brzdením v autobuse

stáli. Alkohol v autobuse sa požíval, v podstate sa požíval počas celej cesty. Videl, že alkohol požíval
i žalovaný. Po tejto udalosti následne zostali stáť blízko križovatky. U žalovaného zisťovali, či sa mu
niečo nestalo. Po vzájomnej dohode medzi nimi ako vodičmi a žalovaným, ako aj ostatnými účastníkmi
zájazdu odstavili autobus na najbližšej odstavnej ploche, teda parkovisku. Tu zostali asi hodinu. Ponúkližalovanému, že zavolajú sanitku povedal, že nebude treba. Rana na jeho hlave bola dosť veľká, tiež
neskôr sa sťažoval, že ho hlava bolí. Navrhli volať i políciu, tiež volali svojho šéfa, po x vzájomných
telefonátoch medzi ním a nimi, tiež účastníkmi zájazdu dospeli k vzájomnej dohode, že sanitku, ani

políciu nie je treba volať. Hneď na mieste žalovaný si vyhradil to, že si je vedomí, že to, čo sa stalo, že za
to bude znášať všetky dôsledky. Neriešili to však hneď, aby im dal všetky doklady, ako to požadoval ich
šéf, ale ostatní účastníci zájazdu sa zaručili, že všetko bude v poriadku. Na mieste zájazdu ho následne
oslovili, keď už bol absolútne triezvy, a keď si bol vedomí všetkého čo sa stalo, keď im prisľúbil, že im
dá doklady o svojej totožnosti, keď pred odchodom z Estónska im tieto údaje z dokladov poskytol. Mal

počas trvania zájazdu, ktorý trval 10 dní čas na to, aby si všetko rozmyslel, mohol to zaprieť, ale neurobil
to tak, naopak postavil sa k situácii ako chlap. Vyslovene síce nepovedal, že škodu nahradí, ale povedal,
že keď sa vrátia zo zájazdu, takže sa ozve a že sa záležitosť dorieši. Žalovaný neuznal svoje zavinenie
písomne, ale podľa neho tým, že im poskytol údaje z dokladov a sľúbil, že sa ozve, takže prisľúbil, že sa
to bude ďalej riešiť. V podstate cesta, ktorou išli pred danou situáciou v Poľsku bola diaľnica cez obec, v
Poľsku je to inak, ako u nás. Aj cez takéto cesty sa zriaďujú križovatky, prechody pre chodcov, u nás to

nie je možné. On by túto cestu v Poľsku prirovnal k ceste prvej triedy u nás, ale v Poľsku to bola diaľnica.
Keď vodič autobusu rozbiehal autobus po zapnutí zelenej svetelnej signalizácie a videl situáciu, tak ako
reflex, ako automatickú reakciu povedal „bacha“, ale bolo to v momente, keď situáciu už riešil vodič
autobusu. Príčinou náhleho zabrzdenia autobusu bola situácia, ktorá nastala po rozbehnutí sa autobusu
po zasvietení zelenej svetelnej signalizácie, teda že druhé auto v poradí pred autobusom náhle zastalo,

zastalo potom aj auto pred autobusom, na čo reagoval vodič autobusu tiež náhlym zabrzdením. Jeho
odhad bol taký, že medzi autobusom a predchádzajúcim motorovým vozidlom bola vzdialenosť asi 1
meter, teda do 1 metra. Žalovaný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť situáciu, ktorá nastala v tomto
čase na ceste. Či bol niekto z ďalších účastníkov zájazdu pripútaný v autobuse, to nekontroloval. Po
škodovej udalosti nikto za ním neprišiel s nejakou sťažnosťou, žeby sa udrel, samozrejme boli sťažnosti

na to, čo to malo byť, lebo to bola samozrejme „rana“.

29. Svedok S. S. podal i písomné Hlásenie o nehode zo dňa 21.11.2010 (čl. 60 - 61 spisu), v ktorom
uviedol, že nehoda sa stala dňa 12.09.2010 v Poľsku pri meste Czestachowa, približne 20 km severne
od mesta smerom na Varšavu okolo 17.00 hod. Všetky tieto údaje zaznamenal tachograf, čo je

prístroj uznaný vo všetkých štátoch EÚ pre určenie tak rýchlosti pred dopravnou nehodou, tak aj pre
určenie všetkých časových úsekov. V tomto čase sedel na sedačke č. 2 za vodičom. Autobus musel
ostať stáť na svetelnej križovatke, keďže dostali červenú. Po rozjazde pred autobusom bezdôvodne
prudko pribrzdil osobný „voz“, a aby nedošlo ku kolízii, tak jeho kolega, ktorý riadil autobus, musel
sa tiež prispôsobiť k situácii a dupol na brzdu. Autobus sa v tomto momente zastavil, čím predošli

zrážke. Lenže sa stalo niečo, s čím nepočítali, teda že v autobuse pohybujúci sa ľudia to „neustanú“.
Napriek tomu, že autobus od výrobcu bol vybavený na každej sedačke bezpečnostným pásom a na
každom okne na to bolo aj upozornenie nálepkou znázorňujúcou nutnosť sa pripútať, cestujúci v tomto
prípade pripútaní neboli. Dokonca voľne sa pohybovali v uličke medzi sedačkami. Cieľom presúvania
jednotlivcov bola konzumácia alkoholu, ponúkanie druhým, alebo dôjsť pre nové zásoby. Autobus pri

rozjazdesapohybovalmožno20km/hod.rýchlosťou,ponáhlombrzdenídotyčnýčloveksaužnemalako
chytiť, stál v inkriminovanú dobu medzi sedačkami, pričom spadol na čelné sklo autobusu. Keď videli, že
sklo je rozbité, zaujímali sa o stav pasažiera. Ponúkli mu, že ho dovezú do najbližšej nemocnice, ale aj
možnosť privolania sanitky. Ani na naliehanie ostatných spolucestujúcich nechcel ani počuť o možnosti,
žeby musel byť ošetrený. Na najbližšom parkovisku počkali asi hodinu, kým ich utvrdil v tom, že je v

poriadku, keď po dohode s vedúcim zájazdu a s ostatnými cestujúcimi následne pokračovali v ceste za
cieľom. Samozrejme celý dej a postup konzultovali s vedením spoločnosti a postupovali podľa dohody.
Dotyčný pasažier v plnej miere uznal mieru zavinenia a na dôkaz tohto poskytol i svoje osobné údaje,
ktoré po návrate odovzdali vedeniu spoločnosti.

30. Z výpovede svedka F. G., G. H. XX súd zistil, že na žalovaného ako účastníka zájazdu si spomína
preto, lebo tento bol viackrát upozorňovaný ním, i jeho kolegom, aby si išiel sadnúť, lebo stál v prednej
časti autobusu a mal telefón. Z telefónu púšťal nejaké pesničky do mikrofónu. V čase škodového deja on
riadil autobus ako vodič. Sledoval cestu a nemal čas sledovať, čo sa deje za ním v autobuse. Dopravná
situácia bola nahustená, ešte hovoril kolegovi, aby upozornil žalovaného, aby si išiel sadnúť. K udalosti

došlotak,ženakrižovatkesapoholnazelenú,natopredautobusomasitretieautovporadínáhleprudko
zabrzdilo, na čo nastala reakcia, že za ním nasledujúce motorové vozidlá tiež zabrzdili, a tak musel
zabrzdiť náhle i on ako vodič autobusu. Nešlo však o prudké zabrzdenie, ale nakoľko išlo o autobus,
autobus sa zakymácal a žalovaný spadol do okna autobusu. V danom prípade išlo o pribrzdenie asina jednom metri, preto nešlo o prudké zabrzdenie. Následne zastali s autobusom, keď hovoril druhému
kolegovi, že zavolajú sanitku, aj políciu, žalovaný to odmietol. Povedal, že všetky náklady uhradí, vie
prečo, lebo tiež bol troška v opitom stave. On ako vodič nechcel pokračovať v jazde, lebo mal obavy o

žalovaného. Žalovaný však tvrdil, že chce pokračovať v ceste. Potom sa telefonovalo majiteľovi, ktorý
povedal, že to so žalovaným prejedná a tým bola kapitola uzavretá. V jazde sa potom pokračovalo.
Sedadlá autobusu boli vybavené bezpečnostnými pásmi. Vpredu je i napísané, že sedadlá sú vybavené
bezpečnostnými pásmi, vždy sa to aj hovorí, že cestujúci na vlastnú bezpečnosť sa majú pripútať, on v
tomto prípade nehovoril, aby sa cestujúci pripútali bezpečnostnými pásmi, či to hovoril jeho kolega, to

on nevie. Po tejto udalosti chceli spísať i papier, žalovaný na to povedal, že je na to ešte čas, že budú
spolu 10 dní, tiež sa vyjadril, že to všetko nahradí. Počas 10 dní zájazdu žalovaný však nemal nikdy
čas, aby sa spísal záznam, ale potom aspoň nejaká iniciatíva z jeho strany bola, keď im dal iniciály a
občiansky preukaz, aby vlastne zistili o koho ide. Pred touto škodovou udalosťou ani vedúci zájazdu,
ani nikto z cestujúcich sa nesťažoval na techniku jazdy, žeby táto nebola dobrá. Po škodovej udalosti
bolo vytýkané, či sa muselo tak prudko zabrzdiť, bolo však vysvetlené, že či je lepšie naraziť do pred

idúcim autom, alebo či je lepšie prudšie pribrzdiť. Podľa neho nešlo o prudké zabrzdenie, žalovaný mal
trošku viacej promile v sebe, takže keby to bolo aj zakymácanie autobusu, tak žalovaný mal problém
udržať stabilitu tela. V danom prípade nešlo o pribrzdenie šmykom. Keby žalovaný si išiel na výzvu
jeho kolegu sadnúť, tak by sa táto situácia nemusela stať. Každé motorové vozidlo, ktoré je vybavené
bezpečnostnými pásmi, tak osoba v ňom má byť pripútaná bezpečnostnými pásmi. To nie je však v

Poľsku. Na výkrik svojho kolegu pred danou situáciou si spomenul, vykríkol niečo ako „pozor!“, ale bola
to sekundová reakcia, on už v čase tohto výkriku brzdil.

31. Svedok F. G. podal i písomné Vyjadrenie zamestnanca k nehodovému deju zo dňa 15.11.2010 (čl.
20 spisu), v ktorom uviedol, že k udalosti došlo počas cesty autobusom na trase Zvolen - Estónsko

- Zvolen, konkrétne dňa 12.09.2010 na území Poľska v meste približne 10 km za Czestachowou,
kde svetelná signalizácia ukázala zelenú, kolóna áut sa pohla na prejazd a v tom tretie auto pred
autobusom prudko zabrzdilo, na čo reagoval rovnako a to pre odvrátenie možnej zrážky s iným vozidlom.
Počas tejto dopravnej situácie G. G., účastník zájazdu stál v uličke autobusu pri prvých sedadlách. Pri
nevyhnutnom zabrzdení G. G., ktorý počas jazdy požíval alkoholické nápoje neustál toto zabrzdenie,

spadol a rozbil predné čelné sklo s najväčšou pravdepodobnosťou ramenom a chrbtom, pričom si udrel
aj hlavu. Odmietol odbornú zdravotnú prvú pomoc, lebo neustále tvrdil, že mu nič nie je. Rovnako
odmietol aj zaevidovanie udalosti príslušným policajným orgánom, nakoľko prehlásil, že bude niesť sám
zodpovednosť za svoje konanie, ktoré viedlo ku vzniku škody na majetku NITRANS MG, s.r.o. Žalovaný
počas celého zájazdu nepožadoval odborné zdravotné ošetrenie z dôvodu tejto udalosti, nakoľko nejavil

žiadne zranenia.

32. Žalobca po odvolacom konaní poukazoval na to, že v zmysle záverov odvolacieho súdu v tejto
veci má prvoinštančný súd po odvolacom konaní skúmať, či k náhlemu zabrzdeniu autobusu došlo
v dôsledku správania sa žalovaného (ktorá okolnosť musela byť odvolaciemu súdu známa), keďže

zo súdneho spisu a výsluchu svedkov vyplýva, že k zabrzdeniu autobusu došlo v dôsledku náhle
vzniknutej kolíznej dopravnej situácie na križovatke pred autobusom jeho poistenca a či k vzniku škody
(ne)došlo v súvislosti so zvláštnou povahou prevádzky autobusu podľa § 427 Občianskeho zákonníka.
A tu si práve žalobca dovolil dať do pozornosti súdu, že k vzniku škody nedošlo v súvislosti „so
zvláštnou povahou prevádzky autobusu“ podľa § 427 Občianskeho zákonníka, ale ku vzniku škody

došlo výhradne z dôvodu nedisciplinovaného správania sa žalovaného počas jazdy autobusom. Pokiaľ
aj došlo k náhlemu zabrzdeniu autobusu, žiaden z cestujúcich účastníkov zájazdu, ktorí riadne sedeli
na svojich miestach, neutrpel škodu a tiež žiaden z cestujúcich účastníkov zájazdu, ktorí riadne sedeli
na svojich miestach, nespôsobil škodu na autobuse. Jedinou príčinou vzniku škody na autobuse bolo
svojvoľné a nedisciplinované správanie sa žalovaného počas jazdy pod vplyvom alkoholu. Pokiaľ škoda

vznikla bez súvislosti so zvláštnou povahou prevádzky, nie je daná zodpovednosť za škodu podľa §
427 Občianskeho zákonníka, tak ako to uvádza odvolací súd v zrušujúcom uznesení. Ďalej poukázal,
že odvolací súd ďalej uviedol, že k vzniku zodpovednosti prevádzateľa autobusovej dopravy podľa §
427 Občianskeho zákonníka nestačí, že škoda vznikla pri prevádzke autobusu, avšak jej podmienkou
je to, aby bola vyvolaná zvláštnosťami jeho prevádzky. Vzhľadom na uvedené má za to, že škoda na

čelnom skle autobusu bola spôsobená bez súvislosti so zvláštnou povahou prevádzky, nebola vyvolaná
zvláštnosťami jeho prevádzky, ale vznikla výlučne v dôsledku správania sa žalovaného v rozpore s §
415 Občianskeho zákonníka a v rozpore s § 45 ods. 2, § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.. Ak by aj súd
pripustil, že škoda vzniknutá na čelnom skle autobusu vznikla v súvislosti s prevádzkou a bola vyvolanázvláštnosťami tejto prevádzky, čo on však namieta, potom v tejto súvislosti poukázal na stanovisko
NS SR publikované pod R3/1984 v zmysle ktorého „prevádzateľ sa môže zbaviť zodpovednosti aj v
prípade, ak je škoda spôsobená zavinením poškodeného. Výlučné zavinenie poškodeného môže viesť

k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti prevádzateľa za škodu, avšak len v tom prípade, ak škoda
bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (§ 427 ods. 1), ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré
majú pôvod v prevádzke. Ak však zavinený protiprávny úkon poškodeného je len jednou z príčin škody
vyvolanej osobitnou povahou prevádzky určitého dopravného prostriedku, a ak bolo treba hľadať ďalšiu
príčinu na strane prevádzkovateľa, potom môže znášať poškodený škodu len pomerne a sčasti za

ňu zodpovedá prevádzateľ“. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu § 415 Občianskeho zákonníka v
zmysle ktorého je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na
prírode a životnom prostredí. Nad rámec uvedeného žalovaný porušil aj § 45 ods. 2 zákona č. 8/2009
Z.z., ako aj § 8 ods. 1 uvedeného zákona. Z výpovede svedka F. G. vyplýva, že žalovaný bol viackrát
upozorňovaný ním, i jeho kolegom, aby si išiel sadnúť, lebo stál v prednej časti autobusu a mal telefón. Z
uvedenéhovyplýva,ženaškodespôsobenejnačelnomsklesavovýraznejmierepodieľalosprávaniesa

samotného žalovaného. V tomto smere žalobca poukázal i na rozsudok NS SR, Sp.zn. 3Cdo 182/2005
zo dňa 29.11.2005. Za príčinu následku treba pritom považovať každé konanie, bez ktorého by následok
nenastal. Určitá okolnosť nestráca povahu príčiny len preto, že okrem nej k následku viedli aj ďalšie
príčiny. Príčinou je každý jav, bez ktorého by iný jav nenastal, alebo by aspoň nenastal spôsobom, akým
nastal. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca ďalej na to, že na vzniku uvedenej škody sa bezpochyby

podieľal aj sám žalovaný svojim nedisciplinovaným správaním sa v rozpore s § 415 Občianskeho
zákonníka, § 45 ods. 2 a § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ak nie v celom rozsahu,
tak určite vo výraznej miere. Na základe týchto skutočností mal za to, že dôkazné bremeno v spore
uniesol a preto i po odvolacom konaní žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu, resp. pri rozhodovaní
zohľadniť výraznú mieru zavinenia za vzniknutú škodu na strane žalovaného. Poukázal i na technický

preukaz autobusu, ktorý bol doložený do súdneho konania ešte pred odvolacím konaním, a ktorý je
súčasťou súdneho spisu, z ktorého vyplýva, že počet miest na státie je v technickom preukaze autobusu
uvedený ako „0“. Z uvedeného je potom zrejmé, že samotný výrobca autobusu nepripúšťa státie v
autobuse, ale každá prepravovaná osoba má počas jazdy autobusu sedieť na svojom sedadle. Preto s
názoromodvolaciehosúduvzrušujúcomuznesení,žepočasjazdyautobusucestujúciakoprepravované

osoby môžu chodiť v uličke autobusu, i keď v danom prípade sa jednalo o dlhú cestu presahujúcu 20
hodín, nesúhlasil. Pre takéto prípady sú určené prestávky, kedy vodiči autobusu sú povinní zastaviť a
poskytnúť takéto prestávky. Navyše, ak sa žalovaný postavil v autobuse do uličky, mal povinnosť sa
riadne držať madiel, ktoré boli namontované na každom operadle sedadla autobusu. Na preukázanie
tejtoskutočnostipredložilpoodvolacomkonanídôkazzadováženýzinternetovejstránkywww.mobile.de

, keď ide o internetový portál ohľadne predaja starších motorových vozidiel na
európskom trhu (č.l. 254 spisu). Z tohto dôkazu jednoznačne podľa neho vyplýva, že autobus, ktorý bol
použitý pri danej jazde mal namontované na každom sedadle madlá. Na tomto dôkaze, ktorý predložil po
odvolacom konaní je uvedený rok výroby autobusu 2005, a ide o presný typ autobusu, ktorý bol použitý
prijazdevdanomprípade.Predložilďalejvýňatokzmanuálunapoužitietakéhototypuautobusu(č.l.255

spisu), z ktorého podľa neho vyplýva, že na takomto type autobusu, ktorý bol použitý i v danom prípade
bola namontovaná svetelná kontrolka zdôrazňujúca použitie bezpečnostných pásov, po naštartovaní
autobusu sa signalizácia na použitie bezpečnostných pásov na 5 minút zapla, po 5 minútach sa vypla.
Žalovaný pri jazde mal tak sedieť na svojom sedadle, mal byť pripútaný bezpečnostným pásom, a pokiaľ
sa v autobuse postavil, bolo jeho povinnosťou sa riadne držať madiel, nakoľko autobus bol vybavený

madlaminadržanie.Totosanestaloavzhľadomajnapoužitiealkoholužalovanýmmalzato,žežalovaný
mal oslabené motorické schopnosti a preto z týchto dôvodov došlo k vzniku škody na autobuse. Z
ustanovenia§45ods.2zákonač.8/2009Z.z.,vyplýva,žeprepravovanéosobynesmúsvojimsprávaním
ohrozovať bezpečnosť cestnej premávky, najmä obmedzovaním vodiča v bezpečnom ovládaní vozidla,
zotrvávaním na miestach, kde by boli ohrozené a vyhadzovaním predmetov z vozidla. Ide o povinnosť

ustanovenú zákonom, kde sa nevyžaduje osobitné upozornenie. Iné dôkazy žalobca po odvolacom
konaní nepredložil a žiadne iné nežiadal vykonať v rámci doplnenia dokazovania.

33. Žalovaný po odvolacom konaní k novým skutkovým tvrdeniam žalobcu uviedol, že nevie, odkiaľ
žalobca vzal istotu, že sa v autobuse nedržal. Tiež nevie odkiaľ berie istotu ohľadne sily nárazu

vzhľadom na jeho hmotnosť a rýchlosť autobusu. V autobuse nestál vpredu, ale „obďaleč“ vzhľadom na
odstup 11 rokov od udalosti si presne na to nespomínal. Nestál však pri vodičovi. Nenarúšal vodičovi
prácu svojim státím. Vodič sa nevenoval riadne premávke na komunikácii, nevšimol si semafor a po
upozornení viacerými pasažiermi opozdene veľmi prudko brzdil, čím došlo k nehode. Spomenul si,že po tejto nehode mal poškodenú chrbticu. Postupoval ľudsky, keď to neriešil, vyliečil sa sám doma
bez práceneschopnosti. Rozporoval dôkazy predložené žalobcom po odvolacom konaní, fotografie,
ktoré žalobca doložil do súdneho konania po odvolacom konaní a na ktorých je znázornený autobus

rozporoval preto, že tieto fotografie, nie sú fotografiami autobusu, ktorý bol použitý pri danej jazde.
Príčinou nehody bola neschopnosť vodiča riadne sa venovať premávke a prevádzke autobusu. Ako aj
krajský súd poznamenal, na ceste, ktorá trvala nejakých 28 hodín, nie je možné neísť na toaletu, nie
je možné nevystrieť sa. Tie paragrafy, ktoré používa žalobca neobviňujú jeho, že škodu spôsobil. Aj
krajský súd poznamenal, že za prevádzku autobusu je zodpovedný ten, kto ho prevádzkuje. Nesúhlasil

však s názorom krajského súdu, že je bezpredmetné zisťovanie, či bolo povinnosťou v Poľsku byť
pri jazde autobusom pripútaný, keďže bol účastníkom premávky, rovnako ako i autobus v Poľskej
republike. Jazda sa preto mala riadiť dopravnými predpismi platnými v tom čase v Poľsku. Žalobu
žiadal preto v celom rozsahu zamietnuť. Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania po odvolacom
konaní, navrhol znalecké dokazovanie na zistenie, či pri tej váhe resp. hmotnosti, ktorú v tom čase
mal, približne 100 kg mohol sa udržať v stoji v autobuse pri takej sile nárazu. Tiež navrhol predložiť

fotky resp. fotodokumentáciu toho autobusu, ktorý bol použitý pri danej jazde, lebo výbava autobusu
sa môže líšiť. Tým spochybnil fotodokumentáciu predloženú žalobcom, ktorá sa netýkala autobusu
použitého pri konkrétnej danej jazde, žalobca len tvrdil, že práve takýto typ autobusu, aký je znázornený
na fotodokumentácii bol použitý pri danej prevádzke.

34. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

35. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

36. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

37. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola

škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

38. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu

poistiteľ poskytol.

39. Podľa § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti
fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.

40. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.“), osoba sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom
alebo iným zadržiavacím zariadením je povinná toto zariadenie použiť; to neplatí pre
a/ vodiča vozidla ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej
polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek, Horskej

záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej služby, Vojenského spravodajstva,
Slovenskej informačnej služby a prepravované osoby, ak si to vyžaduje plnenie ich úloh,
b/ inštruktora autoškoly, ktorý vykonáva výcvik na vedenie motorového vozidla alebo skúšku z odbornej
spôsobilosti,
c/ osobu s telesnou výškou menšou ako 150 cm s výnimkou osoby, ktorá je povinná používať

zadržiavacie zariadenie podľa podmienok ustanovených v osobitnom predpise,
d/ vodiča vozidla taxislužby pri zmluvnej preprave osôb v obci,
e/ osobu, ktorá nemôže byť pripútaná zo zdravotných dôvodov; takáto osoba sa musí preukázať
osvedčením o oslobodení od použitia bezpečnostných systémov vozidla.

41. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z., prepravované osoby nesmú svojím správaním ohrozovať
bezpečnosť cestnej premávky najmä obmedzovaním vodiča v bezpečnom ovládaní vozidla, zotrvaním
na miestach, kde by boli ohrozené, a vyhadzovaním predmetov z vozidla.42. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., cestujúci vozidlom pravidelnej verejnej dopravy osôb
je povinný správať sa pri čakaní, nastupovaní, počas jazdy a pri vystupovaní tak, aby neohrozoval
bezpečnosť ani plynulosť cestnej premávky, najmä nesmie vstupovať na vozovku, okraj nástupišťa

alebo do bezpečnostného priestoru nástupišťa zastávky vyznačeného dopravnou značkou, a to
až do zastavenia vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb. Pritom je povinný poslúchnuť pokyny
zamestnanca prevádzkovateľa takého vozidla.

43. Podľa § 5 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 554/2006 Z.z. o povinnom používaní bezpečnostných

pásov a detských zadržiavacích zariadení vo vozidlách určitých kategórií, vodič vozidla alebo sprievodca
skupiny je povinný informovať prepravované osoby o potrebe používania bezpečnostných systémov
vozidla počas prepravy v premávke na pozemných komunikáciách. Verbálnu informáciu možno doplniť
použitím audiovizuálnych prostriedkov umiestnených vo vozidle. Každé miesto na sedenie musí byť
označené viditeľne umiestneným piktogramom, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1.

44. Na základe vykonaného dokazovania vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu v
zrušujúcom uznesení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému nie je dôvodná.

45. Žalobca v konaní žalobou voči žalovanému uplatnil nárok podľa § 813 Občianskeho zákonníka s
poukazom na to, že v pozícii poisťovateľa poskytol poistenému (VB Leasing SK spol. s r.o. Bratislava)

poistné plnenie vo výške 1.022,54 Eur za poškodenie čelného skla poisteného autobusu EČV: J.
XXX O., ktoré mal spôsobiť žalovaný tým, že mal stáť v uličke autobusu pod vplyvom alkoholu a pri
nepredvídanom brzdení autobusu preletieť cez uličku a nárazom ramena a hlavy poškodiť čelné sklo
autobusu, keď k poškodeniu došlo dňa 12.09.2010 pri zahraničnom zájazde do Estónska. Žalovaný bol
účastníkom tohto zájazdu na trase Zvolen - Estónsko - Zvolen. K škodovej udalosti došlo na území

Poľskej republiky. Žalovaný nebol pripútaný bezpečnostným pásom, nesedel na mieste určenom pre
neho na sedenie v autobuse, ale stál v uličke autobusu.

46. Žalovaný v konaní argumentoval, že jeho zodpovednosť za škodu nie je daná, pretože za škodu
zodpovedáprevádzateľautobusu,nakoľkoškodabolavyvolanáosobitnoupovahouprevádzkyautobusu

a to v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka.

47. Žalobca súhlasil s tým, že pokiaľ škoda vznikla v súvislosti so zvláštnou povahou prevádzky,
tak je daná zodpovednosť za škodu prevádzateľa autobusu podľa § 427 Občianskeho zákonníka,
tak ako to uviedol odvolací súd v zrušujúcom uznesení. Mal však za to, že škoda na čelnom skle

autobusu bola spôsobená, tak ako vyplynulo podľa neho z vykonaného dokazovania, bez súvislosti so
zvláštnoupovahouprevádzkyautobusu,nebolavyvolanázvláštnosťamijehoprevádzky.Vzniklavýlučne
v dôsledku správania sa žalovaného v rozpore s § 415 Občianskeho zákonníka a v rozpore s § 45 ods.
2, § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

48. V zmysle záverov odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení bolo úlohou prvoinštančného súdu po
odvolacom konaní riadnym spôsobom ustáliť, či žalovaný zodpovedá za vznik škody, a to po vyriešení
kardinálnej otázky, či k vzniku škody (ne)došlo v súvislosti zo zvláštnou povahou prevádzky autobusu
podľa § 427 Občianskeho zákonníka a či k náhlemu zabrzdeniu autobusu došlo práve správaním sa
žalovaného.

49. V ustanovení § 427 Občianskeho zákonníka je upravená zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou dopravných prostriedkov. Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú
za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (§ 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rovnako
zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla (§

427 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

50. Úprava zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 a
nasl. Občianskeho zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti (zodpovednosti bez
ohľadu na zavinenie). Zákon vychádza z osobitnej povahy prevádzky dopravných prostriedkov, ktoré

sú zdrojom zvýšeného nebezpečenstva vzniku škody na zdraví a na veciach a zároveň poškodeným
umožňuje účinnú a rýchlu náhradu škody.51. Subjektom zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka je osoba vykonávajúca
dopravu a iný prevádzateľ dopravného prostriedku. Organizáciami vykonávajúcimi dopravu uvedenými v
ustanovení § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú mienené len dopravné organizácie, ktorých hlavnou

hospodárskou činnosťou je riadenie a uskutočňovanie cestnej, železničnej, vodnej a vzdušnej dopravy
osôb a nákladov. Tieto organizácie zodpovedajú vždy za škodu spôsobenú prevádzkou ich dopravných
prostriedkov všetkého druhu podľa ustanovenia § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda na základe
zodpovednosti za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky bez zreteľa zavinenie. Rovnakú
zodpovednosť ako osoba prevádzajúca dopravu (dopravca) má podľa § 427 ods. 2 Občianskeho

zákonníka iný prevádzateľ, ktorý prevádzkuje niektoré z týchto dopravných prostriedkov: a/ motorové
vozidlá (ide o cestné motorové vozidlá podľa zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, vozidlá dráhy podľa zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, pohyblivé pracovné stroje), b/ motorové plavidlá (vrátane plavidiel na
motorový, ako aj nemotorový pohon), c/ motorové, ako aj nemotorové lietadlá.

52. Subjektom zásadne zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je
prevádzateľ motorového vozidla.

53. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka sú:
a/ udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku,

b/ vznik škody,
c/ príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku
a vznikom škody.

54. Základnou podmienkou zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka je to, že ide o škodu

spôsobenú osobitnou povahou prevádzky. Prevádzateľ dopravného prostriedku nezodpovedá za škodu
spôsobenú protiprávnym úkonom, ako je tomu v prípade všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420
Občianskeho zákonníka), ale za škodu spôsobenú objektívnou skutočnosťou, ktorou je nebezpečná
povaha samotnej prevádzky dopravného prostriedku.

55. V danej veci možno súhlasiť s právnym názorom žalobcu, že zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou dopravných prostriedkov sa posudzuje podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka
len vtedy, ak je táto škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a nie vtedy,
ak bola spôsobená porušením právnej povinnosti v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku, ak
nebola vyvolaná povahou tohto prostriedku (R20/1975).

56. Pri výklade pojmu „osobitná povaha prevádzky“ je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe
prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré
sú spôsobilé vyvolať škodu. Na vznik zodpovednosti prevádzateľa autobusovej dopravy podľa § 427
Občianskeho zákonníka teda nestačí, že škoda vznikla pri prevádzke autobusu, ale jej podmienkou je,

aby bola vyvolaná osobitnou povahou jeho prevádzky.

57. V súdenej veci súd nepochybne zistil, že ku škode na autobuse došlo pri prevádzke autobusu,
ktorého prevádzateľom bola spoločnosť NITRANS MG, s.r.o., Nitra, ktorá skutočnosť v konaní medzi
stranami nebola sporná. V konaní nebola sporná ani skutočnosť, že táto spoločnosť je dopravcom

vykonávajúcim autobusovú dopravu, ktorá skutočnosť napokon je známa z verejného registra, ktorým
je Obchodný register Okresného súdu Nitra. Táto spoločnosť v predmete činnosti má okrem iného
vnútroštátnu nepravidelnú autobusovú dopravu a medzinárodnú nepravidelnú autobusovú dopravu. Ide
tak o právnickú osobu vykonávajúcu dopravu (dopravcu), ktorý zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou
povahou prevádzky dopravy podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

58. Z vykonaného dokazovania pred súdom ďalej vyplynulo, že pred tým ako žalovaný narazil z vnútra
autobusu na čelné sklo autobusu, v dôsledku nárazu ktorého došlo k rozbitiu čelného skla autobusu,
vodič autobusu F. G. autobusom náhle a prudko tiež nepredvídane pribrzdil, keď následne došlo k
vymršteniu žalovaného, ktorý stál v uličke autobusu vo vnútri autobusu do čelného skla autobusu a

v dôsledku tohto nárazu k poškodeniu tohto čelného skla. Tieto skutočnosti boli súdom nepochybne
zistené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď z výpovedí všetkých svedkov vypočutých v
súdnom konaní, účastníkov zahraničného zájazdu a vodičov autobusu vyplynulo, že k vymršteniu
žalovaného do čelného skla autobusu došlo v dôsledku činnosti vodiča autobusu, ktorý pri vedenídopravného prostriedku reagoval na náhle vzniknutú kolíznu dopravnú situáciu na križovatke pred
autobusom (pribrzdenie, resp. zastavenie pred ním nie bezprostredne idúcim motorovým vozidlom)
náhlym a prudkým, tiež nepredvídaným zabrzdením autobusu. Príčinou zabrzdenia autobusu teda

nebolo správanie sa žalovaného. V konaní nebolo zistené a napokon ani žalobcom tvrdené, že by práve
žalovaný bol tou osobou, ktorá by obmedzila vodiča autobusu vo vedení autobusu, v dôsledku čoho
by vodič musel prudko zabrzdiť. Príčinou zabrzdenia autobusu tak jednoznačne bola náhle vzniknutá
kolízna dopravná situácia na križovatke pred autobusom, čo napokon pripustil i samotný žalobca na
základe dôkazov (výsluchov svedkov), ktorí boli vypočutí v súdnom konaní na príčinu vymrštenia

žalovaného do čelného skla autobusu.

59. Podľa judikatúry, tak ako dôvodí aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení, je škoda spôsobená
prevádzkou dopravného prostriedku, ak bola spôsobená prudkým brzdením motorového vozidla i
v prípade, ak pred ním idúce motorové vozidlo neočakávane zastalo. Z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že k vymršteniu žalovaného došlo prudkým brzdením autobusu pre kolíznu

dopravnú situáciu, pred ním nie bezprostredne idúce motorové vozidlo prudko pribrzdilo resp.
nepredvídanezastalo.Nazákladepotomuvedenýchskutočnostísúduzatvára,žeknáhlemuzabrzdeniu
autobusu nedošlo pre správanie sa žalovaného. V konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, žiadne
také správanie sa žalovaného, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s náhlym a prudkým zabrzdením
autobusu. Žalobca v konaní netvrdil, a ani nepreukazoval, že by žalovaný, tým že stál v uličke autobusu,

obmedzoval vodiča autobusu vo vedení autobusu, v dôsledku čoho by vodič musel prudko zabrzdiť.
Žalovaný v tomto smere neporušil žiadnu povinnosť.

60. Žalobca v konaní mal za to, že ku vzniku škody nedošlo v súvislosti „so zvláštnou povahou
prevádzky autobusu“ podľa § 427 Občianskeho zákonníka, ale že ku vzniku škody došlo výhradne z

dôvodu nedisciplinovaného správania sa žalovaného počas jazdy autobusom. Preto nemôže byť daná
zodpovednosť za škodu prevádzateľa autobusu podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Poukazoval i
na závery odvolacieho súdu, že k vzniku zodpovednosti prevádzateľa autobusovej dopravy podľa §
427 Občianskeho zákonníka nestačí, že škoda vznikla pri prevádzke autobusu, keď podmienkou tejto
zodpovednosti je to, aby bola vyvolaná zvláštnosťami tejto prevádzky.

61. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov sa posudzuje podľa
ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka len vtedy, ak je táto škoda vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku, a nie vtedy, ak bola spôsobená porušením právnej povinnosti v
súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku, ak nebola vyvolaná povahou tohto prostriedku (R

20/1975).

62. Ako súd už dôvodí, predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho
zákonníka je okrem iného i udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku.
Pri výklade pojmu „osobitná povaha prevádzky“ je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe

prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré
sú spôsobilé vyvolať škodu.

63. Nakoľko žalobca namietal, že škoda na čelnom skle autobusu bola spôsobená bez súvislosti so
zvláštnou povahou prevádzky, nebola vyvolaná zvláštnosťami tejto prevádzky, ale vznikla výlučne v

dôsledku správania sa žalovaného v rozpore s § 415 Občianskeho zákonníka a v rozpore s § 45 ods.
2, § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., súd sa v konaní zaoberal touto námietkou žalobcu.

64. Z ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka vyplýva, že každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

65. Prevenčná povinnosť, ktorú zákon v § 415 Občianskeho zákonníka ukladá každému, znamená,
že každý je povinný zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétne
časové a miestne situácie rozumne požadovať a ktorý je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac
obmedziť riziko vzniku škôd. Použitie ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka (tzv. generálna

prevencia) prichádza do úvahy len v prípadoch, ak nie je konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na
konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Podľa tohto ustanovenia nemožno napríklad posudzovať
správanie sa účastníkov cestnej premávky, pretože pravidlá cestnej premávky sú podrobne upravené
právnymi predpismi (zákon č. 8/2009 Z.z., o cestnej premávke).66. Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní tvrdil, že škoda vznikla výlučne v dôsledku správania sa
žalovaného, ktorý porušil zákonné povinnosti uvedené v § 45 ods. 2, § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009

Z.z., teda konkrétne zákonom stanovené povinnosti zákonom o cestnej premávke, podľa názoru súdu
aplikácia ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka (tzv. generálna prevencia) sa v danom prípade
neaplikuje.

67. Z ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke vyplýva, že osoba sediaca na

sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím zariadením je povinná
toto zariadenie použiť (prvá veta pred bodkočiarkou).

68. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný porušil vyššie uvedenú zákonnú povinnosť, keď pri jazde
autobusu nesedel na svojom mieste ako cestujúci (účastník zahraničného zájazdu) a nebol pripútaný
na tomto mieste bezpečnostným pásom, hoci autobus bol vybavený tým zadržiavacím zariadením.

69. Z vykonaného dokazovania pred súdom vyplynulo, že v čase škodovej udalosti žalovaný nebol
pripútaný bezpečnostným pásom a nesedel na sedadle určenom pre neho na prepravu. Stál v uličke
autobusu. Táto skutočnosť napokon medzi stranami v konaní nebola sporná a vyplynula i z dôkazov
vykonaných súdom, a to z výpovedí svedkov, ktorí boli v konaní na tieto skutočnosti vypočutí. Z

vykonanéhodokazovaniavšakaleďalejvyplynuloajto,žežalovanýnebolupozornenývodičmiautobusu
v zmysle § 5 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 554/2006 Z.z. o povinnom používaní bezpečnostných pásov
a detských zadržiavacích zariadení vo vozidlách určitých kategórii, ktoré sa vzťahuje na používanie
bezpečnostných systémov vo vozidlách kategórie M2, M3 o tom, že každé miesto na sedenie v autobuse
je vybavené bezpečnostným pásom a že je tak potrebné používanie bezpečnostného pásu motorového

vozidla (autobusu) počas prepravy v premávke na pozemných komunikáciách. Žiaden z vodičov pri
svedeckej výpovedi nepotvrdil, že by žalovaného na túto skutočnosť upozornil. Žalovaný tak ako osoba
sediaca na sedadle vybavenom bezpečnostným pásom bol síce povinný podľa § 8 ods. 1 zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke tento bezpečnostný pás použiť, avšak túto zákonnú povinnosť mohol
splniť, keby bol vodičmi autobusu upozornený v zmysle § 5 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 554/2006

Z.z. o povinnom používaní bezpečnostného pásu na svojom sedadle autobusu pri preprave v premávke
na pozemných komunikáciách. Vodiči autobusu, tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, a to zo
samotnej výpovede vodičov, si túto povinnosť nesplnili. Žalovaný tak nemohol mať vedomosť o tom,
že sedadlo, na ktorom je prepravovaný, je vybavené v autobuse bezpečnostným pásom, a keďže túto
vedomosť preukázateľne nemal, lebo vodiči autobusu ho o tom preukázateľne neinformovali, nemohol

ani porušiť zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., teda povinnosť pri jazde
v premávke v autobuse pripútať sa bezpečnostným pásom na sedadle určenom na jeho prepravu. Boli
to práve vodiči autobusu, ktorí zanedbali túto povinnosť vyplývajúcu pre nich z § 5 ods. 2 Nariadenia
vlády SR č. 554/2006 Z.z.. Pokiaľ žalobca po odvolacom konaní dokazoval, že typ autobusu, ktorý
bol použitý pri prevádzke autobusu bol vybavený svetelnou signalizáciou upozorňujúcou na použitie

bezpečnostnýchpásov,ktorásignalizáciasaponaštartovaníautobusuna5minútzapneapo5minútach
vypne, súd k uvedenému dopĺňa, že z ustanovenia § 5 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 554/2006 Z.z.
tiež vyplýva, že povinnosť vodiča informovať prepravované osoby o potrebe používania bezpečnostných
pásov vozidla počas prepravy v premávke na pozemných komunikáciách ako verbálnu (slovnú)
informáciu možno síce doplniť použitím audiovizuálnych prostriedkov umiestnených vo vozidle, ale

uvedené neznamená, že použitie audiovizuálnych prostriedkov umiestnených vo vozidle, teda aj tvrdená
signalizácia upozorňujúca na použitie bezpečnostných pásov v autobuse, nemôže nahradiť verbálne,
teda slovné informovanie prepravovaných osôb o potrebe používania bezpečnostných pásov vodičmi
autobusu. Svetelná signalizácia upozorňujúca na použitie bezpečnostných pásov v autobuse je len
doplnkovým upozornením, ktoré nezbavuje povinnosti vodičov autobusu slovne (verbálne) informovať

prepravované osoby o potrebe používania bezpečnostných pásov vozidla počas prepravy v premávke
na pozemných komunikáciách. Teda, ak by autobus i bol bez pochyby vybavený takouto svetelnou
signalizáciou, vodiči autobusu aj tak mali povinnosť slovne informovať prepravované osoby, teda aj
žalovaného, o potrebe používania bezpečnostného pásu, ktorým bolo vybavené sedadlo žalovaného.
Vodiči preukázateľne túto povinnosť nesplnili, a preto žalovaný nemohol porušiť zákonnú povinnosť

vyplývajúcu pre neho z ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.. Navyše v tomto smere judikatúra
uvádza, že vodič vozidla nesmie okrem iného podľa svojich možností pripustiť, aby prepravované
osoby porušili povinnosti pre nich ustanovené napríklad aj pripútať sa bezpečnostným pásom. Samotnéupozornenie zo strany vodiča na povinnosť pripútať sa bezpečnostným pásom nie je tak bez ďalšieho
dostatočným splnením si tejto povinnosti.

70. K ďalšej námietke žalobcu, že žalovaný porušil ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z.,
a to tým, že ako prepravovaná osoba zotrvával pri prevádzke autobusu v premávke na pozemných
komunikáciách na mieste, kde nebol oprávnený zotrvávať, keďže stál v uličke autobusu vedľa
vodiča autobusu v prednej časti a to pod vplyvom alkoholu bez opodstatneného dôvodu nedržiac
sa madiel sedadla, ktorými bol vybavený daný typ autobusu, ktorú skutočnosť žalobca preukazoval

fotodokumentáciou obdobného typu autobusu, aký bol použitý pri danej prevádzke a to po odvolacom
konaní, ktorý dôkaz však žalovaný rozporoval, súd dodáva, že ani táto námietka žalobcu v konaní nebola
opodstatnená a preukazujúca tvrdenie žalobcu, že škoda na čelnom skle autobusu nebola spôsobená
v príčinnej súvislosti so zvláštnou povahou prevádzky, ale že bola spôsobená nedisciplinovaným
správaním sa žalovaného.

71. Z ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke vyplýva, že prepravované osoby
nesmú svojim správaním ohrozovať bezpečnosť cestnej premávky a to najmä obmedzovaním vodiča v
bezpečnom ovládaní vozidla a zotrvávaním na miestach, kde by boli ohrozené.

72. Z vykonaného dokazovania pred súdom síce vyplynulo, že žalovaný bezprostredne pred prudkým a

náhlym brzdením autobusu nesedel na svojom sedadle, ktoré bolo určené na jeho prepravu, napokon
túto skutočnosť potvrdil i sám žalovaný pri výsluchu, a táto skutočnosť vyplynula i zo svedeckých
výpovedí svedkov vypočutých v konaní, keď žalovaný stál v uličke autobusu, vedľa vodiča, ktorý neriadil
autobus, pričom súdom možno uzavrieť, že stál v uličke a to bez preukázaného opodstatneného dôvodu,
keď zo svedeckej výpovede svedka účastníka zahraničného zájazdu F.. M.. K. V. bolo zistené, že

žalovaný stál vedľa vodiča autobusu, ktorý však nešoféroval (išlo o druhého vodiča autobusu), stál v
uličke autobusu, keď dôvodom jeho státia v uličke bola skutočnosť, že chcel niečo povedať ostatným
cestujúcim do mikrofónu (svedok F. G., vodič riadiaci autobus vypovedal, že „púšťal nejaké pesničky
do mikrofónu“), avšak v konaní žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal, aké prípadné pokyny na
zabránenie takémuto správaniu sa žalovaného boli vodičmi autobusu žalovanému dané, aké účinné

opatrenia vodiči autobusu vykonali, aby zabránili takémuto správaniu sa žalovaného, ak mali za to, že
takýmto nedisciplinovaným správaním znemožňuje motorové vozidlo bezpečne ovládať, a to vrátane
okamžitého zastavenia vozidla a nepokračovania v jazde. Už odvolací súd v zrušujúcom uznesení
poukázal na to, že ak vodič zistí, že niektorá z prepravovaných osôb ohrozuje bezpečnosť cestnej
premávky, a to najmä tým, že nerešpektuje jeho pokyny na vlastnú bezpečnú prepravu a svojim

správaním mu bráni vozidlo bezpečne ovládať, musí vodič tohto motorového vozidla urobiť také účinné
opatrenia, vrátane okamžitého zastavenia vozidla, aby takémuto správaniu zabránil (v tomto smere
odvolací súd poukázal na judikát publikovaný pod R 43/1998). Žalobca v konaní nepredložil žiadne
dôkazy a ani neoznačil na vykonanie na preukázanie, aké účinné opatrenia vodiči autobusu vykonali, ak
mali za to, že žalovaný takýmto správaním znemožňuje bezpečnú prepravu. V tomto ohľade je právne

bezvýznamné, či žalovaný pri tomto správaní bol, alebo nebol pod vplyvom alkoholu v takej miere, ktorá
by ohrozovala bezpečnosť cestnej premávky. Ako súd už dôvodí, bolo povinnosťou vodičov pri tomto
konaní žalovaného urobiť účinné opatrenia, keď v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
Potom je tiež právne irelevantná skutočnosť, na ktorú poukazoval žalobca, že v zmysle technického
preukazu predmetného autobusu je počet miest na státie v autobuse uvedený 0, rovnako je právne

bezvýznamná i nová skutočnosť, ktorú žalobca začal tvrdiť po odvolacom konaní, že žalovaný pri státí sa
nedržal madla sedadla, hoci autobus takéhoto typu bol vybavený madlami na každom sedadle. Navyše
žalovanýsprávnepoukazovalvobranenato,žezožiadnehodôkazupredloženéhožalobcomnevyplýva,
že by sa pri státí madla sedadla nedržal. Všetky tieto skutočnosti, aj keby boli v konaní žalobcom
preukázané,nezbavujúpovinnostivodičovautobusuurobiťúčinnéopatrenianazabráneniesprávaniasa

žalovaného, ak by ohrozovalo bezpečnosť cestnej premávky. Žiadne účinné opatrenia neboli žalobcom
preukázané (prípadné upozornenia vodičov nie sú v tomto ohľade účinnými opatreniami).

73. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípade škoda vznikla
pri prevádzke autobusu a bola vyvolaná zvláštnosťami tejto prevádzky. Súd teda ustaľuje, že ku

vzniku škody došlo okolnosťami spočívajúcimi v osobitnej povahe prevádzky dopravného prostriedku,
autobusu, keď potom je daná objektívna zodpovednosť prevádzateľa tohto dopravného prostriedku za
škodu, ktorá vznikla a z ktorej žalobca v konaní uplatňuje regresný nárok v zmysle § 813 Občianskehozákonníka. Táto zodpovednosť vyplýva z ustanovenia § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je
založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie.

74. Nakoľko súd dospel ďalej k záveru, že škoda vznikla pri prevádzke autobusu, a bola vyvolaná
zvláštnosťami prevádzky autobusu, prevádzateľ autobusu zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v príčinnej
súvislosti s udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, autobusu.

75. Občiansky zákonník v ustanovení § 428 upravuje liberačné dôvody, na základe ktorých sa

prevádzatelia môžu zbaviť zodpovednosti. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti
sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.
Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré možno požadovať.

76.Prvýliberačnýdôvodmožnovyvodiťvýkladomacontrariozprvejvety§428Občianskehozákonníka.

Podľa neho sa prevádzateľ môže svojej zodpovednosti zbaviť, ak preukáže, že škoda nebola spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Druhým liberačným dôvodom je, že škoda bol síce
spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, avšak napriek tomu prevádzateľ nemohol
škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho ako prevádzateľa požadovať.
Tretímliberačnýmdôvodomjepodľa§441Občianskehozákonníkazavineniesamotnéhopoškodeného.

77. Z hľadiska výkladu prvej vety § 428 Občianskeho zákonníka je potrebné rozlišovať medzi:
a/ okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (vnútorné okolnosti), pri ktorých liberácia nie je vôbec
možná a
b/ ostatnými okolnosťami (vonkajšie okolnosti), pri ktorých by prichádzala do úvahy liberácia

prevádzateľa.

78. Prevádzateľ motorového vozidla sa môže zbaviť svojej zodpovednosti iba v tom prípade, ak škoda
nebola ani len čiastočne spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke. O škodu spôsobenú
okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke, ide napríklad vtedy, ak škoda bola spôsobená vonkajšími

okolnosťami prevádzky, ktoré nesúvisia s činnosťou, ktorú možno označiť za prevádzku dopravného
prostriedku. V takýchto prípadoch nie je priama príčina súvislosť medzi okolnosťami, ktoré majú pôvod v
prevádzke a samotnou škodou. V zmysle § 428 Občianskeho zákonníka sa prevádzateľ zodpovednosti
zbaví, ak nejde o škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, ak preukáže, že
škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Pojem „okolnosti,

ktoré majú svoj pôvod v prevádzke“ (§ 428 Občianskeho zákonníka) je užší ako pojem „škoda vyvolaná
osobitnou povahou prevádzky“ (§ 427 Občianskeho zákonníka). Za okolnosť majúcu pôvod v prevádzke
sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, chyba materiálu, nedostatky na strane vodiča, teda „vnútorné“
okolnosti vlastnej prevádzky, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a realizáciou prevádzky.

79. V súdenom prípade tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, škoda bola spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Škoda bola spôsobená okolnosťou vlastnej prevádzky
autobusu, ktorá súvisela s realizáciou prevádzky, s činnosťou vodiča autobusu, ktorý náhlym a prudkým
brzdením reagoval na kolíznu situáciu v cestnej premávke. Škoda nebola spôsobená vonkajšími
okolnosťami, pri ktorých pri prichádzala do úvahy liberácia prevádzateľa v zmysle § 428 druhá veta

Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené v zmysle § 428 prvá veta Občianskeho zákonníka
prevádzateľ sa svojej zodpovednosti v danom prípade nemôže zbaviť, pretože škoda bola spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V týchto prípadoch liberácia nie je možná. Súdna prax
uznala za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke aj škodu v dôsledku prudkého zabrzdenia dopravného
prostriedku, pretože rýchlosť je osobitnou vlastnosťou dopravného prostriedku a prudkosť zastavenia,

prípadne pribrzdenia má pôvod v prevádzke. V danom prípade na veci nemení nič okolnosť, že
k poškodeniu čelného skla autobusu došlo v dôsledku nárazu spôsobeného žalovaným. Liberácia
prevádzateľa autobusu v zmysle § 428 druhej vety Občianskeho zákonníka neprichádzala v danom
prípade do úvahy, pretože bezprostrednou príčinou škody nebola neodvrátiteľná udalosť, a ani okolnosti,
ktoré nemajú pôvod v prevádzke.

80. Škoda v danom prípade nebola spôsobená napríklad žiadnou prírodnou katastrofou, alebo ani inou
vonkajšou okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke.81. Tretí liberačný dôvod možno vyvodiť z ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka o zavinení
poškodeného.Prevádzateľsamôžezodpovednostizbaviťcelkomalebočiastočnevprípade,akješkoda
spôsobená zavinením poškodeného. Zavinenie poškodeného Občiansky zákonník v ustanovení § 427 a

nasl. neupravuje výslovne ako osobitný liberačný dôvod. Treba tu však vychádzať z toho, že ustanovenie
§ 441 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje zavinenie poškodeného, sa musí s ohľadom na svoju
všeobecnú povahu uplatniť aj v tomto osobitnom prípade zodpovednosti (R 3/1984). V tomto sa súd
stotožňuje s právnym názorom žalobcu. Aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka o zavinení
poškodeného však v súdenej veci neprichádza do úvahy, pretože poškodeným je samotný prevádzateľ

dopravného prostriedku.

82. Ako súd už vyššie dôvodí, k náhlemu zabrzdeniu autobusu nedošlo správaním sa žalovaného,
žalovaný tak nezodpovedá za vznik škody, keď k vzniku škody došlo v súvislosti so zvláštnou
povahou prevádzky autobusu, akákoľvek preto spoluzodpovednosť žalovaného, za vzniknutú škodu v
danom prípade je vylúčená z dôvodov, že žalobca nepreukázal tvrdenie, že žalovaný porušil zákonné

povinnosti vytýkané v konaní žalobcom. Stanovisko NS SR publikované pod R 3/1984 v zmysle
ktorého „prevádzateľ sa môže zbaviť zodpovednosti aj v prípade, ak je škoda spôsobená zavinením
poškodeného“ je pre daný prípad neaplikovateľné, keďže žalovaný v danom právnom vzťahu nemá
postavenie poškodeného. Navyše súd nezistil, že by správanie sa žalovaného bolo v príčinnej súvislosti
s náhlym zabrzdením autobusu, keď ku vzniku škody došlo v súvislosti so zvláštnou povahou prevádzky

autobusu. Žalovaný nebol osobou, ktorá obmedzila vodiča autobusu vo vedení autobusu v dôsledku
čoho vodič musel prudko zabrzdiť.

83. Z vyššie uvedených dôvodov súd potom žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 1.022,54 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 25.08.2011 do zaplatenia zamietol.

84. Dôkazy, ktoré po odvolacom konaní navrhol doplniť žalovaný (znalecké dokazovanie,
fotodokumentácia autobusu, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda) súd nevykonal, keďže dospel
k záveru, že doposiaľ vykonané dôkazy postačujú pre záver súdu o tom, že zodpovednosť žalovaného
za danú škodu nie je daná.

85. Vzhľadom na to, že žalobca má postihový nárok podľa § 813 Občianskeho zákonníka ako osobitný
nárok len proti subjektom, ktoré za škodu zodpovedajú, a nakoľko súd dospel k záveru, že žalovaný za
danú škodu nezodpovedá, žalobný nárok bolo dôvodné v celom rozsahu zamietnuť.

86. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

87. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

88. V súdenej veci bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol podľa zásady úspechu a neúspechu v
konaní nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %. Žalobca je
povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

89. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).