Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. december 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/81/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107222273
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1107222273.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek

senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: 1/ F. O., nar.
X.X.XXXX, XXX XX O. č. X a žalobcu: 2/ Ľ. O., nar. XX.X.XXXX, XXX XX O. č. X, obaja zast.: Fons
iuris, s. r. o., Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, IČO: 47 240 318 proti žalovanému: SR - Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 00
156 621 o určenie neplatnosti právneho úkonu a o odvolaní žalobcu 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I, č.k. 34Cb/65/2008-116 zo dňa 10.7.2012 v znení opravného uznesenia Okresného
súdu Bratislava I č.k. 34Cb/65/2008-255 zo dňa 20.4.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 34Cb/65/2008-116 zo dňa
10.7.2012 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/65/2008-255 zo dňa
20.4.2020 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi 1/ a 2/ nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
prvoinštančný súd tak, že žiadnemu zo strán sporu právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca Farma dobrej nádeje O. - Ľ. O. - SHR,
sosídlomHrašovík1,04442Hrašovík,okr.Košice-okolie,IČO:35549831sažalobouzodňa29.6.2007
domáhal voči žalovanému 1/ Ministerstvu pôdohospodárstva SR, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66
Bratislava, IČO: 00 156 621 a voči žalovanému 2/ Štátnemu podpornému fondu pôdohospodárstva
a potravinárstva, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 31 744 672, (Štátny podporný fond
pôdohospodárstva a potravinárstva bol podľa § 4 zákona č. 553/2001 Z.z. zrušený dňom 1.1.2002)
vyslovenia neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o pôžičke z prostriedkov štátneho podporného fondu

pôdohospodárstva a potravinárstva (ďalej len zmluva o pôžičke) č. 1.44/P-00/PBPF a záložných zmlúv č.
1.44/P-00/P BPF a č. 1.44/P-00/PBPF-1 až 7 uzatvorenými medzi veriteľmi Štátnym podporným fondom
pôdohospodárstvaapotravinárstva,Dobrovičova12,81266Bratislava,IČO:31744672aMinisterstvom
pôdohospodárstva SR so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 00 156 621 a dlžníkom -
žiadateľom Farma dobrej nádeje O. - Ľ. O. - SHR, so sídlom Hrašovík 1, 044 42 Hrašovík, okr. Košice
- okolie, IČO: 31 297 277. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 4.5.2001 mu žalovaný predložil zmluvu o
pôžičkeč.1.44P/00-PBPFzaúčelomčerpaniaúverunazakúpenieobilnéhokombajnu.Žalobcapredložil

žalovanému požadované podklady a zároveň ho upozornil, že zrušil podnikateľskú činnosť ku dňu
1.7.1999. Žalobca uviedol, že v tom čase nevedel posúdiť daný stav veci a spoliehal sa na znalosť
zákona žalovaného. Žalobca tiež uviedol, že nedodržal záväzok dojednaný v zmluve o pôžičke a pôžičku
riadne nesplácal pre druhotnú platobnú neschopnosť. Z tohto dôvodu požiadal žalovaného o zmenusplácania úveru. Žalovaný však nedodržal čl. IX. bod 35 zmluvy a pohľadávku postúpil na vymáhanie
exekútorovi. Žalobca mal za to, že zmluvu o pôžičke č. 1.44/P-00/PBPF a záložné zmluvy č. 1.44/P-00/
P BPF a č. 1.44/P-00/PBPF-1 až 7 z hľadiska subjektov uzavrel dňa 4.5.2001 právne neexistujúci právny

subjekt Ľ. O., SHR, Hrašovík 1, 044 42 Hrašovík, IČO: 31 297 277, ktorý podľa živnostenského registra
vznikol dňa 1.3.1999 a zanikol dňa 1.7.1999, a teda v čase podpisu zmlúv právne neexistoval. Podľa
registra právne začal existovať ako Farma dobrej nádeje - O. až dňa 13.12.2002. Označenie dlžníka v
zmluve o pôžičke, v neprospech ktorého bola táto zmluva uzatvorená a záložné zmluvy, nezodpovedalo
zápisu v živnostenskom registri, v súlade s ktorými taktiež nekonala oprávnená osoba. Poukázal na § 13

ods. 1 a § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka a uviedol, že návrh uvedených zmlúv vyhotovil žalovaný,
a preto prejav vôle, ktorý pripúšťa rôzny výklad, treba vykladať na jeho ťarchu. Žalobca uviedol, že nebol
oprávnený v danom prípade konať, lebo ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 37, § 38
ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to od samého začiatku (ex tunc) a to zmluvy o pôžičke č. 1.44/P-00/
PBPF zároveň aj záložných zmlúv č. 1.44/P-00/P BPF a č. 1.44/P-00/PBPF-1 až 7 (§ 151a, § 151b a
§ 151d Občianskeho zákonníka). Žalobca preto žiadal, aby súd vyslovil absolútnu neplatnosť právneho

úkonu - zmluvy o pôžičke č. 1.44/P-00/PBPF a akcesorických právnych úkonov - záložných zmlúv č.
1.44/P-00/P BPF a č. 1.44/P-00/PBPF-1 až 7. Žalobca uviedol, že na určení neplatnosti uvedených
právnych úkonov má naliehavý právny záujem v zmysle 80 písm. c) O.s.p., pretože je voči nemu ako
povinnému začaté exekučné konanie, navrhnuté žalovaným.

3. Prvoinštančný súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žiadosť na
poskytnutie prostriedkov Štátneho podporného fondu pôdohospodárstva a potravinárstva podal Ľ. O.
ako fyzická osoba dňa 1.3.2000. Ďalej mal za preukázané, že Štátny podporný fond pôdohospodárstva
a potravinárstva SR súhlasil so zabezpečením pôžičky č. 1.44/P-00/PBPF subjektu Ľ. O., SHR - Farma
dobrej nádeje, hnuteľným aj nehnuteľným majetkom v štruktúre a hodnote uvedenej v liste Ľ. O. zo dňa

6.4.2001 č. 1982/2001-131. Súd prvej inštancie tiež zistil, že Ministerstvo pôdohospodárstva SR vydalo
dňa 27.7.2004 rozhodnutie č.k. 7718/104/04-420 na fyzickú osobu Ľ. O., ktorý bol povinný odviesť na
účet Ministerstva pôdohospodárstva SR nesplatené splátky pôžičky v celkovej sume 4.520.436,59 Sk
spolu so zostatkom úrokov v sume 511.641,94 Sk, ako i zvýšených úrokov vo výške 12 % p.a. ku dňu
23.7.2004 v sume 219.118,52 Sk. Ďalej bol povinný uhradiť penále vo výške 0,02 % z dlžnej sumy za

každý, aj začatý deň zadržania prostriedkov, najviac však do výšky dvojnásobku tejto sumy, a to zo sumy
5.251.197,05 Sk počnúc dňom 24.7.2004, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie bolo zmenené tak, že Ľ. O. je povinný odviesť na účet Ministerstva pôdohospodárstva
SR nesplatené splátky pôžičky v celkovej sume 4.520.436,59 Sk spolu s penále vo výške 0,02 % z dlžnej
sumy za každý, aj začatý deň omeškania, najviac však do výšky dvojnásobku tejto sumy, a to zo sumy

5.251.197,05 Sk počnúc dňom 26.7.2004.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žaloba bola podaná
oprávnenou osobou fyzickou osobou, ktorá je totožná s osobou, ktorá podpísala zmluvu o pôžičke a nie
je rozhodujúce, že na zmluve je uvedené iné IČO ako v žalobe, pretože podľa § 3 ods. 1 Obchodného

zákonníka platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, ak sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo
že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie. V danom prípade žalobca uviedol v zmluve o pôžičke
nesprávny údaj o pridelení identifikačného čísla, čo však nemá vplyv na jej platnosť, nakoľko zmluvu
podpísal ako fyzická osoba - samostatne hospodáriaci roľník.

5. V súvislosti s naliehavým právnym záujmom na určení neplatnosti právneho úkonu súd prvej inštancie
uviedol, že žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukázal. Vo všeobecnosti
treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny
stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto

neistota vznikla. Súd ďalej skúmal otázku právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov
(vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych
povinností iným subjektom.

6. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca v konaní v danej veci nepreukázal naliehavosť

právneho záujmu, nakoľko jeho právo nie je ohrozené a jeho postavenie sa tým nestalo neistým. Žalobca
zmluvu o pôžičke uzatvoril v roku 2001 a žalobu voči žalovanému podal až v roku 2007, t.j. až po
začatí exekúcie voči nemu. Žalobca potvrdil na pojednávaní dňa 10.7.2012, že poskytnutými finančnými
prostriedkami žalovaným na základe zmluvy o pôžičke už nedisponuje, avšak je ochotný mu ich vrátiť,avšak nepopiera vedenú exekúciu voči nemu za vzniknutý dlh z pôžičky, preto súd vyhodnotil toto jeho
tvrdenie ako účelové. Konajúci súd ďalej uviedol, že žalobca nedokázal skutočnosti, z ktorých vyplýva
existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. V konaní bolo sporné, či bola zmluva o

pôžičke medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená určite a zrozumiteľne a či bol právny úkon vykonaný
oprávnenou osobou, ktorá mala spôsobilosť na tieto právne úkony podľa zákona.

7. Prvoinštančný súd zo zmluvy o pôžičke č. 1.44/P-00/PBPF zistil, že táto bola uzatvorená medzi
veriteľmi Štátnym podporným fondom pôdohospodárstva a potravinárstva, Dobrovičova 12, 812 66

Bratislava, IČO: 31 744 672 a Ministerstvom pôdohospodárstva SR so sídlom Dobrovičova 12, 812
66 Bratislava, IČO: 00 156 621 a dlžníkom - žiadateľom Farma dobrej nádeje O. - Ľ. O. - SHR, so
sídlom Hrašovík 1, 044 42 Hrašovík, okr. Košice - okolie, IČO: 35 549 831. Z uvedených skutočností
vyplýva, že zmluva o pôžičke bola podpísaná fyzickou osobou, ktorá bola jasne a zrozumiteľne
identifikovaná (v zmluve o pôžičke boli uvedené všetky jeho údaje - meno, priezvisko, adresa aj
rodné číslo). Súd prvej inštancie vychádzal z § 2 ods. 2 písm. d) a ods. 3 Obchodného zákonníka, v

zmysle ktorého podnikateľom podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku
výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. Súd posudzoval vec podľa § 3 ods. 1
Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, ak sa určitej osobe
zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a listinné dôkazy rozhodol prvoinštančný súd tak, že žalobu

zamietol.

8. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodu podľa písm. d) a f) CSP.
V odvolaní namietali, že pôvodný žalobca v dobe podpisu zmluvy nevyhovoval žiadnej z podmienok
uvedených v § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda nebol zapísaný v obchodnom registri, nepodnikal

na základe živnostenského oprávnenia, ani nevykonával poľnohospodársku výrobu a nebol zapísaný
do evidencie podľa osobitného predpisu.

9. V dobe podpisu napadnutej zmluvy bol žalobca obyčajný občan a nie osoba, ktorá podniká.
Žalobca opätovne získal „Osvedčenie o zápise do evidencie samostatného hospodáriaceho roľníka”

až 13.12.2002 a bolo mu v ten istý deň pridelené IČO: 35 549 831. Nové uvedené IČO potreboval po
obdržaní peňazí z fondu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný uzatvoril zmluvu o pôžičke a
poskytol pôžičku právne neexistujúcemu subjektu a tým porušil zákon č. 40/1994 Z.z. Spracovateľom
zmluvybolžalovaný,apretojezodpovednýzaspracovanieavierohodnosťúdajovuvádzanýchvzmluve.

10. K nepreukázaniu naliehavého právneho záujmu žalobca uviedol, že je pravdou, že zmluva o pôžičke
sauzatvoriladňa4.5.2001ažalobunasúdpodalaž4.7.2007,alemedzitýmupozorňovalnaodstránenie
vád z úverovej zmluvy, a to dňa 15.1.2003, 20.2.2004, 13.5.2005 a naposledy dňa 29.5.2006. Z toho
je zrejme, že žalobca od uzatvorenia zmluvy o pôžičke po podanie žaloby na súd vo veci konal. Podľa
názoru žalobcu bola tu splnená podmienka uvedená v § 80 písm. c) OSP (účinného do 30.6.2016).

11. Na základe uvedených skutočností žalobcovia navrhovali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 14.11.2012 uviedol, že súd prvej inštancie

dostatočne zistil skutkový stav veci, vysporiadal sa so všetkými listinnými dôkazmi, oboznámil sa s celým
pripojenýmspisovýmmateriálomavyvodilsprávnyprávnyzáver.Ďalejuviedol,žežalobcaanivodvolaní
neuviedol nové právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutia.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

14. Žalobcovia vo svojej replike zo dňa 29.6.2017 uviedli, že na podanom odvolaní trvajú.

15. Podaním zo dňa 5.9.2017 žalobcovia upravili žalobu tak, že žiadali, aby súd určil, že Zmluva
o pôžičke z prostriedkov štátneho podporného fondu pôdohospodárstva a potravinárstva č. 1.44/
P-00/PBPF, uzatvorená dna 24.5.2001 medzi veriteľmi Štátny podporný fond pôdohospodárstva a
potravinárstva, so sídlom Dobrovičova ul. 12, 812 66 Bratislava ICO 31744672, Slovenskou republikou,za ktorú koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom
Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, a dlžníkom Farma dobrej nádeje - O. Ľ. - SHR, 044 42 Hrašovík,
č. 1, IČO: 31 297 277, je neplatná; aby určil, že Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č.

1.44/P-00/PBPF uzatvorená dňa 24.5.2001 medzi veriteľmi Štátny podporný fond pôdohospodárstva a
potravinárstva, so sídlom Dobrovičova ul. 12, 81266 Bratislava IČO 31744672, Slovenskou republikou,
za ktorú koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom
Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, a dlžníkom Farma dobrej nádeje - O. Ľ. - SHR, 044 42 Hrašovík,
č. 1, IČO: 31 297 277, je neplatná a aby určil, že Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnej

veci č. 1.44/P- 00/PBPF- 1 až 8 uzatvorené dňa 24.5.2001 medzi veriteľmi Štátny podporný fond
pôdohospodárstva a potravinárstva, so sídlom Dobrovičova ul. 12, 812 66 Bratislava IČO: 31 744 672,
Slovenskou republikou, za ktorú koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, a dlžníkom Farma dobrej nádeje - O. Ľ. - SHR,
044 42 Hrašovík, č. 1, IČO: 31 297 277, sú neplatné.

16. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v
rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací
súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto
postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti.

17. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny,
keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec
posúdil správne aj po právnej stránke.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

19. Predmetom konania je určenie neplatnosti právnych úkonov - zmluvy o pôžičke č. 1.44/P-00/
PBPF a akcesorických právnych úkonov - záložných zmlúv č. 1.44/P-00/P BPF a č. 1.44/P-00/PBPF-1

až 7 z dôvodu, že zmluvu o pôžičke č. 1.44/P-00/PBPF a záložné zmluvy č. 1.44/P-00/P BPF a
č. 1.44/P-00/PBPF-1 až 7 uzatvoril dňa 4.5.2001 právne neexistujúci subjekt Ľ.Í. O., SHR, Hrašovík
1, 044 42 Hrašovík, IČO: 31 297 277, ktorý podľa živnostenského registra vznikol dňa 1.3.1999 a
zanikol dňa 1.7.1999, a teda v čase podpisu zmlúv úverovej a záložných právne neexistoval a subjekt
Farma dobrej nádeje - O., IČO: 35 549 831 vznikol až dňa 13.12.2002. Označenie dlžníka v zmluve o

pôžičke, v neprospech ktorého bola táto zmluva uzatvorená a záložné zmluvy, nezodpovedalo zápisu v
živnostenskom registri, v súlade s ktorými taktiež nekonala oprávnená osoba.

20. Podaním zo dňa 5.9.2017 žalobcovia upravili žalobu tak, že žiadali, aby súd určil, že Zmluva
o pôžičke z prostriedkov štátneho podporného fondu pôdohospodárstva a potravinárstva č. 1.44/

P-00/PBPF, uzatvorená dna 24.5.2001 medzi veriteľmi Štátny podporný fond pôdohospodárstva a
potravinárstva, so sídlom Dobrovičova ul. 12, 812 66 Bratislava IČO: 31 744 672, Slovenskou
republikou, za ktorú koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so
sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, a dlžníkom Farma dobrej nádeje - O. Ľ. - SHR, 044 42
Hrašovík, č. 1, IČO: 31 297 277, je neplatná; aby určil, že Zmluva o zriadení záložného práva k

hnuteľnej veci č. 1.44/P-00/PBPF uzatvorená dňa 24.5.2001 medzi veriteľmi Štátny podporný fond
pôdohospodárstva a potravinárstva, so sídlom Dobrovičova ul. 12, 81266 Bratislava IČO: 31 744 672,
Slovenskou republikou, za ktorú koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, a dlžníkom Farma dobrej nádeje - O. Ľ. -
SHR, 044 42 Hrašovík, č. 1, IČO: 31 297 277, je neplatná a aby určil, že Zmluvy o zriadení záložného

práva k nehnuteľnej veci č. 1.44/P- 00/PBPF- 1 až 8 uzatvorené dňa 24.5.2001 medzi veriteľmi Štátny
podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva, so sídlom Dobrovičova ul. 12, 812 66 Bratislava
IČO: 31744672, Slovenskou republikou, za ktorú koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidiekaSlovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, a dlžníkom Farma dobrej nádeje -
O. Ľ. - SHR, 044 42 Hrašovík, č. 1, IČO: 31 297 277, sú neplatné.

21. Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

22.Spoukazomnacitovanéustanovenieodvolacísúdnapodaniežalobcovzodňa5.9.2017neprihliadal
a posudzoval predmet konania vymedzený v žalobe, a to určenie neplatnosti právnych úkonov - zmluvy
o pôžičke č. 1.44/P-00/PBPF a akcesorických právnych úkonov - záložných zmlúv č. 1.44/P-00/P BPF

a č. 1.44/P-00/PBPF-1 až 7.

23. Žalobcovia dôvodili, že citované zmluvy sú neplatné, pretože ich uzatvoril právne neexistujúci subjekt
- Ľ. O., SHR, Hrašovík 1, 044 42 Hrašovík, IČO: 31 297 277. Tento subjekt v čase podpisu zmlúv
(4.5.2001) právne neexistoval, keďže podľa živnostenského registra vznikol až dňa 1.3.1999 a zanikol
dňa 1.7.1999. Ďalej uviedli, že subjekt Farma dobrej nádeje - O., IČO: 35 549 831 vznikol až dňa

13.12.2002. Označenie dlžníka v zmluve o pôžičke, v neprospech ktorého bola táto zmluva uzatvorená
a záložné zmluvy, nezodpovedalo zápisu v živnostenskom registri, v súlade s ktorými taktiež nekonala
oprávnená osoba.

24. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že skutočnosť, že dotknuté zmluvy

podpísala fyzická osoba podnikateľ, ktorá však v tom čase podnikateľom nebola, nespôsobuje
neplatnosť predmetných zmlúv. V danom prípade zmluvy podpísala fyzická osoba Ľ. O., ktorú nie je
možné oddeliť od subjektu fyzickej osoby podnikateľa. Posudzované zmluvy tak nepodpísal neexitujúci
subjekt, ale subjekt Ľ. O. - fyzická osoba.

25. Ďalej odvolací súd poukazuje na § 80 O.s.p. v znení účinnom ku dňu začatia konania, podľa ktorého
možno návrhom na začatie konania uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode,
o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení otcovstva, o osvojení, o
spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona,
z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,

ak je na tom naliehavý právny záujem.

26. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

27. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

28. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

29. V predmetnom konaní bolo rozhodnou otázkou ustálenie, či žalobcovia majú na požadovanom

určení naliehavý právny záujem. Krajský súd uvádza, že povinnosť žalobcov preukázať naliehavý
právny záujem na požadovanom určení vyplýval z § 80 písm. c) O.s.p. Naliehavý právny záujem
je vo všeobecnosti daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by
sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 4Cdo 49/2003 je naliehavý právny záujem daný len vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej

právnej neistoty, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným
právnym prostriedkom odstrániť. Určovacia žaloba má preventívnu povahu a má za účel poskytnúť
ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva
a spravidla tak nie je opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už boli porušené a kde je
preto prostriedkom právnej ochrany žaloba na plnenie. Určovacia žaloba však má miesto v prípadoch,

kedy je určovacou žalobou vytvorený pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a
predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie. Preukázanie naliehavosti právneho záujmu na
požadovanom určení je v zmysle ustálenej judikatúry prvou podmienkou úspešnosti určovacej žaloby.
Existenciunaliehavéhoprávnehozáujmunaurčovacejžalobemusípreukázaťžalobcaaaktútodôkaznúpovinnosť nesplní, jej dôsledkom je zamietajúce rozhodnutie súdu (rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 3Cdo 112/2004), pričom ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Nedostatok
naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby bez toho, aby sa posudzovala jej vecná

opodstatnenosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 M Cdo 7/2004).

30. V posudzovanom prípade žalobcovia nepreukázali, že požadované určenie ovplyvní ich právne
postavenie vo vzťahu k žalovanému, či už v podobe odstránenia spornosti alebo neistoty ich právneho
postavenia alebo že takéto určenie založí prípadnú možnosť uplatnenia akéhokoľvek práva žalobcov

voči žalovanému (uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo 56/2009).

31. Vo vzťahu k uplatneným námietkam ohľadom neúplne zisteného skutkového stavu, vykonaného
dokazovania a z tohto plynúcich zistení súdom prvej inštancie, uvádza krajský súd, že v konaní pred
okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie tejto
sporovej veci, z ktorého krajský súd vychádzal, a to v zmysle § 383 CSP. Dokazovanie predstavuje

procesný postup založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom
zhodnotení. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví
skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu
normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z
najdôležitejších činností súdu v rámci civilného sporového konania, pretože je základným predpokladom

pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia
pravdivosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom k ich úspešnosti,
obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/256/2012). Súd pritom nemusí
rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu konania a procesný postoj strany
sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať

jej návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd
je povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným
spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného
procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, príp.
štádia civilného procesu (sp.zn. IV. ÚS 329/04). K správnemu postupu súdu prvej inštancie poukazuje

krajský súd na ďalší záver vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS
329/2004 z 27. októbra 2004, podľa ktorého ...„ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka
primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným
poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje
svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na

spravodlivý proces“. Zároveň poukazuje krajský súd i na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS
252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že
všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú
tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom
omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na

spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.

32. Odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, preskúmajúc ho v rozsahu a
z dôvodov uvedených v odvolaní za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP časti potvrdil.

33. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalovaný, v dôsledku čoho žalovanému
vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému v priebehu odvolacieho
konania žiadne trovy konania nevznikli, súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018 sp.zn. 7Cdo/14/2018, podľa

ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli,
je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,
že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva).

34. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).