Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415010083
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4415010083.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky konajúci v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Cvikovej a

prísediacich Ing. Štefana Kovalčíka a Magdalény Birkus v trestnej veci obžalovaného A. U., pre zločin
porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 odsek 1 odsek 3 písmeno a)
Trestného zákona a iné, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn.
2Pv/420/13/4404 z 26.02.2015 a sp.zn. 1Pv/429/13/4404 z 30.09.2016, na hlavnom pojednávaní
konanom v Nových Zámkoch dňa 22.10.2020

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. U., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom
W. č. XX, t.č. vo výkone väzby v

S. a S. U.,

je v i n n ý, ž e

dňa 5. júna 2013 v čase okolo 12.30. hod. v obci N. nad Q. na Z. J. A. L. neoprávnene vnikol do dvora
rodinného domu č. XX poškodenej K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. nad Q., J. A. L. č. XX, ktorá v

tom čase pracovala v predzáhradke, a to tak, že preskočil od ulice plot o výške 150 cm a vnikol tak dvora
rodinného domu, následne prešiel ku garáži, na ktorej sa pokúšal otvoriť dvere a pozemok rodinného
domu opustil preskočením plotu až potom, ako poškodená na neho skríkla,
pričom tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
3T/192/2005 z 16.02.2006, právoplatným dňa 07.03.2006, uznaný vinným aj z trestného činu lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 234 odsek 1 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. a bol mu
uložený úhrnný trest odňatia slobody štyri roky so zaradením na výkon trestu do I. NVS,

teda

neoprávnene vnikol do obydlia iného a spáchal čin prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť
vniknutiu a voči chránenej osobe (osobe vyššieho veku) a opätovne spáchal zločin,

čím spáchal

zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno a)
Trestného zákona v znení zákona č. 334/2012 Z.z. (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 139
odsek 1 písmeno e) Trestného zákona a s poukazom na § 38 odsek 5 Trestného zákona.

Za to a za skutky, z ktorých spáchania bol uznaný vinným pod bodmi 1. a 2. v časti I. rozsudku

Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/25/2015 z 04.07.2019, právoplatným vo výroku o vine dňa
18.08.2020 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn. 1To/15/2020 z 18.08.2020, sa ako zajeden pokračovací prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno
b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom porušovania domovej slobody
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného

zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona a s poukazom na § 38 odsek 5
Trestného zákona

odsudzuje

Podľa § 194 odsek 3 Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 5 Trestného zákona ( za nezistenia žiadnej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písmeno h) Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody 6 (šesť)
rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. nad Q.,
ul. J.A. L. č. XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal pod sp.zn. 2Pv/420/13/4404 dňa 26.02.2015
obžalobu na obvineného A. U. pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek
2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a zločin porušovania domovej slobody
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na

ust. § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase od 13.00. hodiny do 14.25 hodiny dňa 5. júna 2013, v obci N. nad Q., na Z.
J.A.L. číslo XX, po tom, čo videl poškodenú K. I. v prednej záhradke, vošiel spolu s ďalším doposiaľ
nestotožneným páchateľom do rodinného domu tak, že preskočil od susedného dvora, po plechovom

200 l sude betónový deliaci múr o výške 234 cm, vošiel cez odomknuté vchodové dvere do domu
poškodenej a odcudzil finančnú hotovosť 50,-Eur, ďalej 2 obrúčky zo žltého kovu, 1 dámsky prsteň zo
žltého kovu s veľkým oválnym modrým kameňom, 1 pár náušníc okrúhlych zo žltého kovu, 1 pár visiacich
náušníc zo žltého kovu, mierne točené, 1 dámsku retiazku zo žltého kovu, 1 zlatý prívesok, 1 hrubšiu
dámsku retiazku zo žltého kovu, 1 hodinky Prim, 1 dlhú mužskú retiazku zo žltého kovu, s príveskom

štvorlístka, z červeného zlata, 1 retiazku s príveskom blížencov zo žltého kovu, 1 striebornú retiazku
s príveskom blížencov, 1 pánsku hrubú obrúčku s ryhami zo žltého kovu, 1 dámsku obrúčku zo žltého
kovu, 1 dámsky prsteň zo žltého kovu s modrým očkom, 1 dámsky prsteň zo žltého kovu s bielym očkom,
1 prsteň zo žltého kovu, 3 páry dámskych náušníc zo žltého kovu, 1 krížik zo žltého kovu, 1 pánsky
pečatný prsteň zo žltého kovu, čím spôsobili škodu poškodenej K. I., narodenej XX. októbra XXXX,

trvale bytom N. nad Q., na Z. J.A.L. číslo XX vo výške 1.670,-Eur, pričom po tomto čine odišiel aj s
ďalším páchateľom z miesta činu na osobnom motorovom vozidle značky Peugeot s evidenčným číslom
BL XXX EM na doposiaľ nestotožnené miesto,
i napriek tomu, že
rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš spisovej značky 9T 126/12 zo dňa 11.03.2013, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 30.05.2013 bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno
a), písmeno b) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek
1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky a štyri mesiace a pre výkon tohto trestu bol
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal následne dňa 30.09.2016 obžalobu na obvinených
A. U. a ml. U. U. pre pokračovací zločin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20
k § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno e)
Trestného zákona, v súbehu u obvineného A. U. s pokračovacím prečinom krádeže spolupáchateľstvom
podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a u obvineného ml. U. U. spokračovacím prečinom krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 1 Trestného zákona na
tom skutkovom základe, že
napriek tomu, že obvinený A. U. bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši spisovej

značky 9T/126/2012 zo dňa 11.marca 2013 uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1,
odsek 3, písmeno a) a b) Trestného zákona a iné, za čo mu bol podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona
s použitím § 37 písmená h) a m), § 38 odsek 2, odsek 4 a § 42 odsek 1 Trestného zákona uložený
súhrnný trest odňatia slobody 28 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia,

obvinení A. U. a U. U.
1.po predchádzajúcej dohode dňa 8. júna 2013 asi o 10.00 h vošli do domu č. XXX v obci N., kde vošli
do spálne, odkiaľ odcudzili jednu dámsku svadobnú obrúčku zo zlata, jeden prsteň zo zlata s veľkým
červeným očkom a peniaze v sume 870,- Eur, čím spôsobili poškodeným C. R., nar. XX. XX.XXXX a L.
R., nar. XX. XX.XXXX, škodu vo výške 975,- Eur,

2.po predchádzajúcej dohode dňa 8. júna 2013 asi o 10.30 h otvorili odomknutú zámku domu č. XX
v obci N. a vošli takto do tohto domu, odkiaľ z obývacej izby zo šperkovnice odcudzili jeden dámsky
snubný prsteň zo zlata s malým bielym očkom v tvare kocky, jeden dámsky prsteň zo zlata s lístočkom
a jednu dámsku klasickú svadobnú obrúčku s vygravírovanými ružičkami a lístočkami, čím spôsobili

poškodeným A. L. a G. L. škodu vo výške 170,- Eur.

Súd uznesením sp.zn. 2T/25/2015 z 04.10.2016 obe trestné veci spoji na spoločné konanie.

Následne súd obžalobu prokurátora predbežne prejednal na verejnom zasadnutí dňa 19.01.2017

oznámil, že skutky obvineného A. U., ktoré sú predmetom vyššie uvedených obžalôb prokurátora, o
ktorých sa vedie spoločné konanie, budú v ďalšom konaní posudzované ako pokračovací zločin krádeže
podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona v znení zákona
č. 334/2012 Z.z. (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na ust. § 138 písmeno e) Trestného zákona,
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom porušovania

domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. §
139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a súd
súčasne upozornil aj na do úvahy prichádzajúcu možnosť doplnenia skutkovej vety žalovaných trestných
činov o skutkovú okolnosť, vzťahujúcu sa na predchádzajúce odsúdenie obvineného A. U. rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/192/2005 z 16.02.2006, právoplatným dňa 07.03.2006 aj z

trestného činu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 234 odsek 1 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky so zaradením
na jeho výkon do I. NVS.

Súd na podklade podaných obžalôb prokurátora konal proti obvinenému A. U. potom, ako bol vydaný

na územie SR z Českej republiky na výkon trestov odňatia slobody na základe európskych zatýkacích
rozkazov iných súdov SR, a to uznesením Krajského súdu v Hradci Králové sp.zn. 11Nt/8/2014 z
22.04.2014. Obvinený sa síce vo vydávacom konaní nevzdal uplatnenia zásady špeciality, napriek
tomu jeho trestnému stíhaniu v predmetnej trestnej veci zásada špeciality nebránila, a to s poukazom
na článok 30 odsek 3 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci

poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných
veciach z 29.10.1992 v znení protokolu z 29.10.2012.

Na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 odsek 1 a nasl. Trestného poriadku následne
obžalovaný A. U. nepodal žiadne z vyhlásení podľa citovaných ust. Trestného poriadku a obžalovaný

ml. U. U. vyhlásil, že je nevinný zo skutkov, uvedených v obžalobe.

Súd následne na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedkov -
poškodených: K. I., A. L., G. L., C. R. a L. R., svedkov: C. O., F. T., W. U., B.. C. G., U. U., znaleckým
dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.

Okresný súd Nové Zámky na základe vyššie uvedeného dokazovania vo veci rozhodol na hlavnom
pojednávaní dňa 04.07.2019 rozsudkom sp.zn. 2T/25/2015 nasledovne:-v časti I. rozsudku uznal obžalovaného A. U. vinným v bodoch 1 a 2 z pokračovacieho prečinu
krádeže podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona v znení zákona číslo
334/2012 Z.z. ( ďalej len „Trestný zákon“) v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom porušovania

domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného
zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona s poukazom na § 38 odsek 5
Trestného zákona a obžalovaného ml. U. U. vinným v bode 2 z prečinu porušovania domovej slobody
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

obžalovaný A. U.
1. s dosiaľ nestotožnenou osobou po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 8. júna 2013 asi o 10.00
h vošli do dvora rodinného domu č. XXX v obci N., pričom obžalovaný A. U. odpútaval rozhovorom
pozornosť poškodeného C. R., nar. XX.XX.XXXX, zatiaľ čo ďalšia nestotožnená osoba vošla do spálne
rodinného domu, odkiaľ odcudzil jednu dámsku svadobnú obrúčku zo zlata, jeden prsteň zo zlata
s veľkým červeným očkom a peniaze v sume 870,- Eur, s ktorými následne spoločne ušli osobným

motorovým vozidlom, čím spôsobili poškodeným C. R., nar. XX. XX.XXXX a L. R., nar. XX. XX.XXXX,
obaja trvale bytom N. č. XXX škodu vo výške 975,- Eur,

obžalovaní A. U. a ml. U. U.
2. po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 8. júna 2013 asi o 10.30 h vošli cez odomknuté dvere do

domu č. XX v obci N., odkiaľ z obývacej izby zo šperkovnice odcudzili jeden dámsky snubný prsteň zo
zlata s malým bielym očkom v tvare kocky, jeden dámsky prsteň zo zlata s lístočkom a jednu dámsku
klasickú svadobnú obrúčku s vygravírovanými ružičkami a lístočkami, čím spôsobili poškodeným A. L.
nar. XX.XX.XXXX a G. L. nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom N. č. XX škodu vo výške 170,- Eur,

pričom obžalovaný A. U. sa uvedených skutkov dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného
súdu Veľký Krtíš sp.zn. 9T/126/2012 z 11.03.2013, právoplatným dňa 30.05.2013 v spojitosti s
uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2To/48/2013 z 30.05.2013 uznaný vinným z prečinu
krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3, písmeno a), písmeno b) Trestného zákona a iné a bol mu uložený
súhrnný trest odňatia slobody dva roky a štyri mesiace v ústave na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia a
napriek tomu, že obžalovaný A. U. bol rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
3T/192/2005 z 16.02.2006, právoplatným dňa 07.03.2006, uznaný vinným aj z trestného činu lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 234 odsek 1 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. a bol mu
uložený úhrnný trest odňatia slobody štyri roky so zaradením na výkon trestu do I. NVS.

Obžalovanému A. U. súd uložil úhrnný trest odňatia slobody 6 rokov so zaradením na výkon trestu do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, obžalovanému ml. U. U. trest odňatia slobody 4
mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 rok a rozhodol o náhrade škody.

-v časti II. rozsudku súd obžalovaného A. U. podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku oslobodil spod
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 2Pv/420/13/4404 z 26.02.2015, pre
už vyššie uvedený skutok, právne posúdený ako prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k §
212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a zločin porušovania domovej slobody
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na

ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona a poškodenú s nárokom na náhradu škody
odkázal na civilný proces.

-v časti III. rozsudku súd obžalovaného ml. U. U. podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku oslobodil
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 1Pv/429/13/4404 z 30.09.2016,

pre skutok v bode 1 obžaloby, právne posúdený ako prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k §
212 odsek 1 Trestného zákona a zločin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20
k § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1
písmeno e) Trestného zákona a ktorého sa mal dopustiť spoločne s obžalovaným A. U..

Krajský súd v Nitre rozhodoval o odvolaní obžalovaného A. U. proti odsudzujúcemu výroku o vine a proti
výroku o treste vyššie citovaného rozsudku v časti I. a o odvolaní prokurátora proti citovanému rozsudku
v jeho oslobodzujúcich častiach II. a III. a proti výrokom o treste.O uvedených odvolaniach Krajský súd v Nitre rozhodol uznesením sp.zn. 1To/15/2020 z 18.08.2020
tak, že napadnutý rozsudok vo výroku o vine a náhrade škody v časti II. a vo výroku o treste uloženom
obžalovanému A. U. zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a

rozhodol. Súčasne odvolanie obžalovaného A. U. zamietol ako nedôvodné.

CitovanýrozsudoksúduI.stupňasatakvovzťahukobžalovanémuml.U.U.stalprávoplatnýmarovnako
nadobudol právoplatnosť v obžalovaného A. U. odsudzujúcom výroku o vine v časti I. rozsudku.

Pokiaľ ide o oslobodzujúci výrok v časti II. vyššie citovaného rozsudku súd tento oprel o nasledovné
dôkazy, vykonané na hlavnom pojednávaní:

Obžalovaný A. U. poprel spáchanie všetkých zo žalovaných skutkov. Potvrdil, že v roku 2013 bol
vlastníkom motorového vozidla zn. Peugeot 607, ale potom ho predal, pretože bolo havarované. Vo
vzťahu ku skutku v obci N. nad Q. vypovedal, že predmetným svojim motorovým vozidlom bol v uvedenej

obci aj so svojim bratrancom W. U. a U. U., išli za kamarátom W. U. F. T.. Obžalovaný preskočil bránu
do dvora rodinného domu, v ktorom si myslel, že býva T., zbadal tam však jednu pani, opýtal sa jej, či
tam T. býva, a keď mu táto povedala, že nie, hneď bránu preskočil naspäť. Potom už išli k T., kde sa
zdržali, vybavili, čo treba a odišli preč. Obžalovaný tvrdil, že tej pani, do ktorej dvora preskočil, sa aj
ospravedlnil. Preskočenie do dvora rodinného domu poškodenej I. označil za chybu a vysvetľoval, že

pri návšteve F. T. preskakoval plot, pretože T. je z inej vrstvy, vagabund a preto volil tento spôsob jeho
návštevy. Podľa obžalovaného poškodená s F. T. počas ich prítomnosti u neho na návšteve riešila, kto
jej vtedy preskočil do dvora, avšak táto neriešila zmiznutie žiadnych vecí.

Poškodená K. I. ako svedok na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 05.06.2013 v čase okolo

12.30. hod okopávala vo dvore svojho rodinného domu, všimla si, že pred domom suseda T. zastalo
auto a z neho vystúpili traja muži, pričom jeden z nich zvonil a dvaja stáli pri jej plote. Pri okopávaní
zaregistrovala, že jeden z tých mužov (pričom svedkyňa ukázala na obžalovaného A. U.), sa nachádza
na jej dvore a pokúša sa otvoriť dvere na garáži. Skríkla na neho, ten sa rozbehol a preskočil plot smerom
na ulicu. Pýtala sa ho, čo to malo znamenať a on jej tvrdil, že nebol u nich a že sa pomýlil, že chcel

ísť k susedovi, čo ale hovoril ten druhý z mužov. Potom ich sused T. zavolal do vnútra. Svedkyňa si
zapísala EČV vozidla tých mužov a tiež zatelefonovala sestre, čo sa stalo. Ukľudnila sa, znovu vyšla na
dvor a kopala ďalej, pričom mala celý čas zamknutú bránu aj predné dvere domu, jediné, ktoré zostali
otvorené, boli dvere na dome vzadu na terase. Pri okopávaní videla, že jeden z tých mužov sedel na
schodoch pred susedovým domom a ďalší bol vo vnútri, pričom sa rozprávala aj so susedou a dávala

na nich pozor. Svedkyňa tvrdila, že nemohla tušiť, že ďalší si postavil plechový sud zo záhrady suseda
T., preskočil plot do ich záhrady a vošiel do ich domu, čo ale konkrétne nevidela. Svedkyňa po odchode
tých mužov vytýkala susedovi, akých má kamarátov, on ich ospravedlňoval, že sa pomýlili. Svedkyňa v
priebehu dňa nezistila nič, až večer manžel zistil, že skriňa na spálni je vo vnútri rozhádzaná a následne
zistili, že im boli odcudzené peniaze a cennosti, uvedené v obžalobe. Svedkyňa ďalej vypovedala, že

manžel išiel na políciu, ale tam riešili iný prípad, potom na obecnú políciu a v podstate až na druhý deň
podali trestné oznámenie. Polícii odovzdala EČV vozidla ako aj mená mužov, ktorí boli u suseda, pretože
sa ho na nich pýtala. Svedkyňa usudzovala fakt, že v jej dome bol práve obžalovaný A. U. z toho, že
pokiaľ jeden z mužov sedel na schodoch, druhý bol vo vnútri domu, tak jedine obžalovaný mohol byť v
jej dome, pričom tvrdila, že aj sused T. jej neskôr povedal, že práve obžalovaný A. U. prišiel za nimi do

domu a povedal, že už môžu ísť. Svedkyňa tiež vypovedala, že v čase, keď okopávala, nemala výhľad
na tú časť pozemku, pri ktorej bol následne nájdený sud pri plote.

Svedok W. U. potvrdil, že bol dňa 05.06.2013 vo Dvoroch nad Žitavou pozrieť F. T. s obžalovaným A. U.
a U. U., ale rozdielnym od obžalovaného U. U.. Zvonili u T., ale sa pomýlili o jeden dom, tak im pani v

susedstve povedala, že T. býva vedľa a potom ich T. pozval na kávu, pričom vo vnútri u T. bol s A. U., ten
tretí zostal vonku. Tiež vypovedal, že predtým, ako zvonili T., obžalovaný A. U. preskočil do dvora, na to
hneď vyšla staršia pani, ktorej povedali, že hľadajú T. a ona im povedala, že ten býva vedľa, pričom sa
jej ospravedlnili. Tvrdil, že obžalovaný A. U. preskočil do toho dvora, pretože chcel zabúchať na dvere
domu, lebo si neboli istí, či ich T. počul.

Svedok U. U. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, využijúc svoje právo podľa § 130 odsek 2
Trestného poriadku vzhľadom na blízky príbuzenský pomer s obžalovanými.Zo zápisnice o rekognícii súd zistil, že poškodená K. I. ako osobu, ktorá preskočila do dvora jej rodinného
domu dňa 05.06.2013, označila osobu obžalovaného A. U..

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu (skutok zo dňa 05.06.2013) súd zistil, že ohliadka bola vykonaná
dňa 06.06.2013 v čase o 09.40. hod, pričom ohliadka bola zameraná predovšetkým na interiér domu
poškodenej I. a bola pri nej zaistená iba daktyloskopická stopa z papierovej krabice v spálni. Dodatočná
ohliadka miesta činu bola vykonaná až dňa 10.07.2013, pri ktorej bolo zistené, že za domom poškodenej
je hneď murovaná šopa o výške 235 cm, zo strany susedného domu pána T. je vidieť múr šopy, pri

ktorom je plechový hrdzavý sud 200 l, pričom neboli zaistené žiadne stopy.

Vyššie označená daktyloskopická stopa bola predmetom znaleckého skúmania, avšak bola
vyhodnotená ako nevhodná na individuálnu identifikáciu.

Hodnotu poškodenej K. I. dňa 05.06.2013 odcudzených zlatých šperkov, uvádzanú v obžalobe, mal súd

rovnako preukázanú zadováženým odborným vyjadrením.

Z karty vozidla Peugeot 607 V6 HDI, EČV: BL XXX EM čiernej farby, ktorého evidenčné číslo si poznačila
poškodená K. I., súd zistil, že ako jeho budúci vlastník bol v čase skutkov evidovaný obžalovaný A. U..

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/192/2005 z 16.02.2006, právoplatným dňa
07.03.2006, bol obžalovaný A. U. odsúdený aj za trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek
2 k § 234 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody 4
roky so zaradením na výkon trestu do I. NVS.

Vyššie opísané vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach v
zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti a vo svojom rozsudku z 04.07.2019 v časti II. dospel k záveru,
že nebolo dokázané, že sa predmetného skutku dopustil práve obžalovaný A. U..

Tento svoj záver súd odôvodnil tým, že síce na základe vykonaného dokazovania nemal žiadne

pochybnosti o tom, že žalovaný skutok sa stal a že tento i vykazuje znaky trestného činu, keďže v
rozhodnom čase skutočne došlo v rodinnom dome poškodenej K. I. k odcudzeniu v obžalobe opísaných
šperkov zo zlata, ako aj finančnej hotovosti vo výške 50,- Eur a z vykonaného dokazovania vyplýva i
to, že páchateľ vnikol do rodinného domu poškodenej tak, že preskočil betónový deliaci múr, oddeľujúci
pozemok poškodenej od susedného pozemku F. T., odkiaľ páchateľ na preskočenie použil pristavený

plechový sud, avšak podľa názoru súdu zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýval záver, že týmto
páchateľom mal byť práve obžalovaný A. U.. Súd síce prisvedčil logickému úsudku poškodenej,
ktorá potom, čo zaregistrovala obžalovaného A. U. v prednej časti dvora svojho rodinného domu a
bezprostredne potom ho aj z neho vykázala preč, pričom sledovala následne pohyb všetkých troch
návštevníkov suseda T., že pokiaľ jeden z týchto návštevníkov (W. U.) bol po celý čas vo vnútri domu

suseda T. a ďalší jeho spoločník (U. U.) sedel na schodoch pred domom, že týmto páchateľom mohol
byť práve obžalovaný A. U.. Táto domnienka poškodenej však nebola preukázaná žiadnym ďalším
dôkazom, smerujúcim proti obžalovanému. Súd tiež poukázal na to, že obžalovaný A. U. ani nepopieral,
že sa dňa 05.06.2013 nachádzal v blízkosti bydliska poškodenej, ako ani to, že pri príchode k miestu
bydliska ich známeho F. T. preskočil z ulice predné oplotenie dvora poškodenej I.. Bránil sa však tým,

že z jeho strany došlo k omylu a ihneď po oslovení samotnou poškodenou plot ihneď preskočil naspäť.
Obžalovaný však poprel, že by do dvora poškodenej vošiel kedykoľvek následne počas jeho návštevy u
F. T. a popieral tak nielen krádež šperkov a hotovosti poškodenej, ale aj samotné vniknutie do jej dvora
spôsobom, opísaným v obžalobe. Súd bol toho názoru, že záver o tom, že následne obžalovaný A. U.
počas toho, ako jeho spoločník W. U. trávil čas návštevy v dome F. T., preskočil v zadnej časti jeho

pozemku betónový plot a tak vnikol na pozemok poškodenej I., do jej domu a odcudzil z neho veci,
uvádzané v obžalobe, nevyplýva zo žiadneho z vykonaných dôkazov, keďže obžalovaný už potom nebol
videný na pozemku ani v dome poškodenej, a to nielen samotnou poškodenou, ktorá na túto časť svojho
pozemku nemala počas svojej práce v jeho prednej časti od ulice výhľad, ale ani iným svedkom. Pri
ohliadke miesta činu (ktorá bola vykonaná až s veľkým časovým odstupom a dodatok k nej, zameraný na

zadnú časť dvora poškodenej, dokonca ešte neskôr) neboli pritom zaistené žiadne stopy, umožňujúce
identifikovať práve obžalovaného. Účasť obžalovaného A. U. na žalovanom skutku pre súd nevyplývala
ani nepriamo z akéhokoľvek iného na hlavnom pojednávaní vykonaného dôkazu a súdu súčasne nebolinielen navrhnuté, ale samotnému známe žiadne iné dôkazy, ktoré by z tohto hľadiska mohli vec ešte
bližšie objasniť.

Súd pritom z tohto hľadiska rozlišoval skutok, kladený za vinu obžalovanému A. U. podanou obžalobou
prokurátora a faktom jeho zjavne tiež neoprávneného vniknutia na pozemok poškodenej K. I. po jeho
príchode na návštevu k F. T. a ku ktorému došlo v inom čase a za rozdielnych skutkových okolností,
než sú opísané v obžalobnom návrhu prokurátora a teda nesúvisiacich s neoprávneným vniknutím do
samotného domu poškodenej a odcudzením jej šperkov a finančnej hotovosti. Z tohto hľadiska preto

podľa názoru išlo pre absenciu totožnosti skutku o rozdielny skutok, pre ktorý nebola na obžalovaného
v tejto veci podaná obžaloba a preto sa súd z hľadiska posudzovania viny týmto vôbec zaoberal (strana
19 písomného vyhotovenia rozsudku z 04.07.2019).

S poukazom na tieto závery súd postupoval v zmysle zásady „in dubio pro reo - v pochybnostiach v
prospech obvineného“ a obžalovaného A. U. v prípade tohto skutku spod obžaloby oslobodil podľa §

285 písmeno c) Trestného poriadku.

Krajský súd v Nitre vo svojom vyššie citovanom zrušujúcom uznesení uviedol, že pokiaľ ide o skutok
v oslobodzujúcej časti II. odvolaním prokurátora napadnutého rozsudku súd I. stupňa záver ohľadne
nevinyobžalovanéhoA.U.zúžilibavčastinepreukázaniavinyohľadneprečinukrádeže,pričomodvolací

súd poukázal na to, že obžalovaný bol obžalovaný aj za zločin porušovania domovej slobody, ktorého
sa mal dopustiť neoprávneným vstupom na pozemok poškodenej I., ktorá opakovane a hodnoverne
označila osobu obžalovaného A. U. ako tú, ktorá preskočením plotu sa dostala na jej pozemok
a pokúšala sa otvoriť garáž, pričom až na jej výkrik tento pozemok rovnakým spôsobom opustila.
Podľa názoru odvolacieho súdu v súvislosti s iným konaním obžalovaného A. U. na danom mieste v

bezprostrednej časovej súvislosti jeho obranu „zmýlil som sa v pozemku“, nemožno chápať inak ako
svojskú, vyvrátenú obsahom výpovede poškodenej a záznamu z rekognície. Odvolací súd pri zrušení
predmetného oslobodzujúceho výroku odvolaním prokurátora napadnutého rozsudku spolu s výrokom
o náhrade škody a výrokom o treste, uloženom obžalovanému A. U., súd I. stupňa usmernil, že pokiaľ
opätovne uzavrie, že nebolo dokázané, že obžalovaný A. U. sa podieľal na vykradnutí poškodenej I.,

je povinný zohľadniť skutočnosť, že jeho vstup na pozemok poškodenej bol úmyselne neoprávnený a
tento opustil až po výzve poškodenej. Následne je podľa odvolacieho súdu súd I. stupňa povinný po
zohľadnení takéhoto výroku o vine aj v súvislosti s bodmi, pre ktoré je obžalovaný právoplatne uznaný
vinným,povinnýuložiťobžalovanémutrestzavšetkytriskutkyazároveňrozhodnúťonárokupoškodenej
I. na náhradu škody.

Súd, súc viazaný právnym názorom, ktorý vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil odvolací súd, všetky
vo veci vykonané dôkazy vo vzťahu k dotknutému skutku opätovne vyhodnotil v intenciách pokynu
odvolacieho súdu. Na základe vykonaného dokazovania tak súd opätovne dospel k záveru, že žiadnym
z vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že by obžalovaný A. U. dňa 05.06.2013 v čase medzi 13.00.

hod. a 14.25. hod. počas návštevy u F. T. vošiel do dvora poškodenej I. spôsobom opísaným v obžalobe,
t.j. že by počas toho, ako jeho spoločník W. U. trávil čas návštevy v dome F. T., preskočil v zadnej časti
pozemku F. T. betónový plot, vnikol tak na susediaci pozemok poškodenej I., následne do vnútorných
priestorov jej domu a odcudzil z neho veci, uvádzané v obžalobe. Obžalovaný totiž za takýchto okolností
nebol videný na pozemku ani v dome poškodenej, a to nielen samotnou poškodenou, ktorá na túto časť

svojho pozemku nemala počas svojej práce v predzáhradke výhľad, ale ani iným svedkom. Pri ohliadke
miestačinuajejdodatku,inakvykonanýchažsveľkýmčasovýmodstupom,nebolizaistenéžiadnestopy,
ktoré by umožnili identifikovať práve obžalovaného ako osobu, ktorá za takýchto skutkových okolností
bola prítomná vo vnútri v dome poškodenej a odcudzila šperky a finančnú hotovosť.

Z tohto dôvodu súd opätovne uzavrel, že nebolo preukázané, že obžalovaný sa podieľal na vykradnutí
poškodenej I. a ďalej sa zaoberal v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vniknutím
obžalovaného A. U. na pozemok poškodenej I. bezprostredne po jeho príchode k miestu bydliska F.
T.. Z odôvodnenia odvolacím súdom zrušeného oslobodzujúceho výroku v časti II. pôvodne v tejto
veci súdom I. stupňa vyhláseného rozsudku vyplýva, že pozornosti súdu I. stupňa neunikol fakt zjavne

tiež neoprávneného vniknutia obžalovaného A. U. na pozemok poškodenej I. bezprostredne po jeho
príchode na návštevu k F. T. t.j. v čase o XX.XX. hod. tak, že preskočil predný plot rodinného domu
o výške 150 cm, t.j. plot od ulice, následne vo dvore rodinného domu prešiel ku garáži a na tejto sa
pokúsil otvoriť dvere a až na výkrik poškodenej pozemok opustil. Súd však bol názoru, že v tejto častiide o skutok rozdielny od skutku, opísaného v obžalobe (z hľadiska času, skutkových okolností, pokiaľ
ide o spôsob a konkrétne miesto vniknutia na pozemok poškodenej v jeho zadnej časti, následne cez
zadný vchod do rodinného domu a majúcej bezprostredný súvis s odcudzením šperkov a finančnej

hotovosti vo vnútorných priestoroch domu) a ku ktorému podľa výsledkov dokazovania došlo až potom,
ako obžalovaný dvor poškodenej preskočením uličného plotu na jej výzvu opustil a ona následne
vykonávala úkony k zabezpečeniu obydlia, informovania rodinného príslušníka a zápisu evidenčného
čísla vozidla obžalovaného. Z tohto dôvodu sa týmto skutkom vôbec nezaoberal z hľadiska možnej
trestnej zodpovednosti obžalovaného zaň a ani vo vzťahu k nemu nehodnotil obranu obžalovaného.

Odvolací súd sa však s týmto názorom súdu I. stupňa nestotožnil a uložil mu rozhodnúť aj o tejto
časti skutkového deja. Súd I. stupňa preto rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu a súc ním
viazaný obžalovaného A. U. uznal vinným na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku, v zmysle záväzného pokynu odvolacieho súdu tento vstup obžalovaného na pozemok
poškodenej vyhodnotiac ako úmyselne neoprávnený a obranu obžalovaného, prezentujúcu tento ako
omyl, za účelovú a vyvrátenú obsahom výpovede poškodenej a záznamom z rekognície.

Pre uvedený záver súdu postačovali na hlavnom pojednávaní dovtedy vykonané dôkazy s tým, že
ani odvolací súd súdu I. stupňa neuložil vo veci dokazovanie žiadnym spôsobom dopĺňať a súčasne
nepovažujúc za potrebné pre tento svoj záver dopočúvať poškodenú K. I. ani svedka F. T. tak, ako
navrhovala obhajoba a ktorej návrhy na doplnenie dokazovania preto odmietol.

Obžalovaný protiprávnym konaním, opísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku, naplnil všetky zákonné
znaky skutkovej podstaty zločinu porušovania domovej slobody podľa k § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno
b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona
a § 38 odsek 5 Trestného zákona z hľadiska subjektu, subjektívnej stránky, objektu i objektívnej stránky,

pretože úmyselne (§15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu chráneného Trestným
zákonom, a to záujmu na ochrane domovej slobody jednotlivca tým, že neoprávnene vnikol do obydlia
iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a voči chránenej osobe
(osobe vyššieho veku) a opätovne spáchal zločin. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o priamej príčinnej
súvislostimedziuvedenýmprotiprávnymkonanímobžalovaného anásledkomjehočinunajednejstrane

a jeho úmyselným zavinením na strane druhej.

Súd aj tento skutok obžalovaného kvalifikoval podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, pretože
neskorší zákon nie je pre obžalovaného priaznivejší.

Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného A. U. zistil, že tento sa v mieste trvalého bydliska
nezdržiava. Obžalovaný má v evidencii priestupkov záznamy za spáchanie priestupkov aj proti majetku.
Obžalovaný bol dosiaľ opakovane súdne trestaný. Okrem odsúdení, ktoré sú súčasťou popisu skutkov
v odsudzujúcich výrokoch rozsudkov v prejednávanej veci, súd poukazuje aj na jeho odsúdenie
rozsudkom Okresného súdu Galanta sp.zn. 3T/244/2012 z 06.09.2013, právoplatným dňa 24.09.2013,

za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno b) Trestného
zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a za čo
mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody 2 roky a 4 mesiace so zaradením na výkon trestu
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a za súčasného zrušenia výroku o treste
rozsudku Okresného súdu Levice sp.zn. 3T/171/2012 z 22.10.2012. Následne Okresný súd Nitra

trestným rozkazom sp.zn. 2T/61/215 z 30.06.2015, právoplatným dňa 06.08.2015, pri uznaní viny
obžalovaného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno a), písmeno b)
Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona u
obžalovaného upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k vyššie citovanému rozsudku Okresného
súdu Galanta. Obžalovaný bol odsúdený aj v Českej republike rozsudkom Okresného súdu Pardubice

sp.zn. 3T/252/2013 z 03.12.2013, právoplatným dňa 25.02.2014, a to pre trestný čin krádeže a bol mu
uložený trest odňatia slobody 3 roky a 6 mesiacov. Obžalovaný sa bezprostredne po jeho prepustení
z výkonu posledného trestu odňatia slobody znovu dopustil trestnej činnosti, a to v dňoch 15.05.2020
a 20.05.2020 pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k
§ 194 odsek 1 Trestného zákona. Z jeho spáchania bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu

Veľký Krtíš sp.zn. 3T/60/2020 z 20.07.2020, právoplatným dňa 20.07.2020, za čo mu uložený trest
odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Vzhľadom na skutočnosť, že trestný čin vo veci Okresného súdu VeľkýKrtíš sp.zn. 3T/60/2020 obžalovaný spáchal až potom, ako bol dňa 04.07.2020 v tejto veci vyhlásený
prvý ho odsudzujúci rozsudok, neprichádzalo vo vzťahu k nemu do úvahy ukladanie súhrnného trestu.

Súd v prejednávanej veci obžalovanému ukladal trest za všetky tri skutky, t.j. za skutky v právoplatnom
výroku o vine pod bodmi 1. a 2. časti I. rozsudku z 04.07.2019, ako aj za skutok, uvedený vo výrokovej
časti tohto rozsudku a ktoré všetky tri sú dielčími útokmi toho istého pokračovacieho prečinu krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s pokračovacím zločinom porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194

odsek 1, odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1
písmeno e) Trestného zákona a s poukazom na § 38 odsek 5 Trestného zákona.

Súd pri rozhodovaní o treste obžalovanému postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného
zákona, zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho
následok, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd u obžalovaného A. U. nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, ale zistil
u neho priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona (spáchal viac trestných
činov). Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona súd obžalovanému nepriznal,
pretože pred spáchaním skutkov v prejednávanej veci bol odsúdený jedine ako nezahladenými

tými odsudzujúcimi rozsudkami, ktoré sú súčasťou popisu skutkov v odsudzujúcich ho výrokoch v
prejednávanej veci a teda odôvodňujúcich prísnejšiu právnu kvalifikáciu a uloženie i prísnejšieho trestu.
Súd obžalovanému ukladal vzhľadom na jednočinný súbeh trestných činov úhrnný trest podľa zásad
uvedených v ust. § 41 odsek 1 Trestného zákona, pričom najprísnejšie trestným zo zbiehajúcich sa
trestných činov je zločin podľa § 194 odsek 3 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia

slobody 3 až 8 rokov. Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti
u obžalovaného zistenej priťažujúcej okolnosti a pri absencii okolností poľahčujúcich však nezvýšil dolnú
hranicu trestu odňatia slobody podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona, pretože z dôvodu opätovného
spáchania zločinu zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby postupom podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona
o jednu polovicu, t.j. na 5,5 roka. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a

6 mesiacov majúc za to, že trest uvedenej výmery je na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného
dostatočný. Súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu
uloženého mu za úmyselný trestný čin.
Súd je toho názoru, že uložený trest reflektuje závažnosť obžalovaným spáchaných trestných činov

a ich následky v majetkovej sfére poškodených a v oblasti porušenia ich domovej slobody. Súd tiež
nevyhnutne musel prihliadnuť nielen na neskoršie správanie sa obžalovaného, ktorý bol i po spáchaní
žalovaných skutkov súdne trestaný pre zhodnú trestnú činnosť v Českej republike, čo svedčí o jeho
postoji k právnym poriadkom stanoveným normám správania, ale aj na to, že výchovnému účelu
sa zjavne minuli aj všetky obžalovaným nedávno vykonané, aj prísne nepodmienečné tresty odňatia

slobody, keďže sa v podstate ihneď znovu dopustil zhodnej trestnej činnosti s obdobným modus
operandiakovprejednávanejveci.Súdjetohonázoru,žeuloženýtrestsplníúčeltrestunielenzhľadiska
represívneho a individuálnej prevencie (zabráni obžalovanému v páchaní trestnej činnosti a vytvorí u
neho predpoklady pre vedenie riadneho života v budúcnosti) ale aj, a to predovšetkým, z hľadiska
prevencie generálnej tým, že dostatočne ochráni spoločnosť pred páchaním trestnej činnosti zo strany

obžalovaného ako špeciálneho recidivistu a súčasne aj iných odradí od jej páchania.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd obžalovaného neuznal vinným aj z odcudzenia šperkov a finančnej
hotovosti poškodenej K. I., výlučne ktorým titulom uplatnila svoj nárok na náhradu škody, súd ju v súlade
s ust. § 288 odsek 1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309

odsek l Trestného poriadku).V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).