Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. november 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15Er/79/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8706201358
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Berníková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8706201358.2

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, pobočka
Poprad, 1. mája 4053/24, IČO 30807484 proti povinnému J. B.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Š., C.
XXX/XX o vymoženie 92,81 eur (2.796,- Sk) s prísl. vedenou súdnym exekútorom JUDr. Barborou
Hovanovou, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Ing. Kožucha 1, Spišská Nová Ves takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Barbore Hovanovej trovy exekúcie vo výške
47,27 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 25.01.2006 sa začalo
exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 92,81 eur (2.796,- Sk) s prísl. na základe exekučného

titulu rozhodnutia oprávneného č. 700-3010109105-GC04/05 zo dňa 19.11.2005. Súd vydal súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 008297* dňa 28.02.2006.

Dňa 28.10.2014 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a súčasne predložil exekučný spis EX 35/2006.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Súd má preukázané, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného ani hnuteľného majetku,

z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka oprávneného. Povinný sa už dlhodobo viac ako 10
rokov zdržiava mimo územia Slovenskej republiky. Podľa zistení súdneho exekútora žije v Anglicku,
v Londýne. Povinný sa nenachádza v registri Sociálnej poisťovne, bol odhlásený už v roku 2006. Na
základe týchto skutočností má súd jednoznačne preukázané, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie. Exekučné konanie nebolo nikdy koncipované zo strany zákonodarcu ako konanie
trvajúce neobmedzenú dobu, z tohto dôvodu boli stanovené aj dôvody zastavenia exekúcie v prípade

jej neúspešnosti. Aj keď priebeh exekúcie je v prvom rade závislý od požiadaviek oprávneného, táto
vôľa oprávneného je korigovaná aj požiadavkou, aby povinný nebol nadmerne zaťažený exekúciou.
Pretosúdprirozhodovaníozastaveníexekúcienemôžebraťdoúvahyvýlučnestanoviskooprávneného,
ale musí prihliadať na všetko okolnosti prípadu, a ak sú tu splnené podmienky upravené zákonom,
exekúciu zastaviť bez ohľadu na názor oprávneného. V danom prípade súdny exekútor vykonal šetrenie
majetkových pomerov v dostatočnom rozsahu, pričom za celé obdobie 8 rokov nedošlo k zmene

majetkových pomerov povinného. Súd má za to, že všetky zistené skutočnosti o povinnom dostatočne
preukazujú jeho aktuálnu nemajetnosť a rovnako preukazujú, že v tomto prípade nie je reálna zmenapomerov na strane povinného. Súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie § 154 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý sa v zmysle § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku vzťahuje aj na
exekučné konanie a podľa ktorého je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Preto súd aj pri rozhodovaní o zastavení exekučného konania prihliada na aktuálne výsledky šetrenie
majetkových pomerov povinného. Pre rozhodnutie súdu preto nemôže byť základom hypotetická zmena
majetkových pomerov povinného. Aby súd nepristúpil na zastavenie exekúcie, hoci povinný je v danom
časenemajetný,jepotrebné,abytuexistovalskutočnýpredpokladzmenypomerovnastranepovinného.
Vzhľadom na tieto skutočnosti a v súlade s cit. zákonnou úpravou súd exekúciu zastavil. Súd zároveň

poznamenáva, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie
konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého
exekučného titulu.

O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
v platnom znení, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na

úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu a návrhu
súdneho exekútora, súd uložil oprávnenému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými
ustanoveniami vyhlášky MS SR š. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhl. 288/1995 Z.z.“).

Z obsahu spisu EX 35/2006 súd zistil, že vymáhanú pohľadávku uhradil povinný dňa 28.01.2008 priamo
oprávnenému, čo aj oprávnený oznámil súdnemu exekútorovi listom č. 152/2006 E dňa 08.02.2008. Z
tohto dôvodu súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 16 ods. 2 vyhl. 288/1995 Z.z. a nie
podľa § 14 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z., ako si to súdny exekútor uplatnil vo vyčíslení trov exekúcie. Hoci
povinný uhradil vymáhanú pohľadávku priamo oprávnenému a nie súdnemu exekútorovi, považuje sa

táto úhrada za plnenie vymožené v exekúcii, keďže k uhradeniu došlo až po začatí exekučného konania,
teda v jeho priebehu.

Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2012 za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom

dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 16 ods. 2 vyhl. 288/1995 Z.z. ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže
časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní

jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej
pohľadávky.

Podľa § 5 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie,
najmenej však 16,60 eura a najviac 33 193,92 eura.

Podľa § 22 vyhl. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 26 vyhl. 288/1995 Z.z. základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé
eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.

Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 20 % z vymoženej
sumy 92,81 eur, teda odmena 18,56 eur + 20 % DPH t.j. 22,27 eur. Z titulu hotových výdavkov súd priznal

exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 19,94 eur, poplatok za výpis z REGOB 0,20 eur a poplatok
za zisťovanie účtu povinného v bankách 0,70 eur, hotové výdavky spolu 20,84 eur + 20 % DPH t.j. 25,-
eur. Pri rozhodovaní o dani z pridanej hodnoty z hotových výdavkov uplatnenej súdnym exekútorom
súd aplikoval ustanovenie § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012, hoci exekučnékonanie v predmetnej veci začalo dňa 25.01.2006. Rozhodujúcim okamihom pre určenie výšky trov
súdneho exekútora je totiž okamih priznania ich náhrady rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie (II.
ÚS 142/08-14 Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekučného konania takto

vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady
trov exekúcie súdnemu exekútorovi.). Súd preto priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty
z náhrady hotových výdavkov.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu za poštovné vynaložené na vyžiadanie

právoplatnosti a na vrátenie poverenia súdu po skončení exekúcie uplatnené vo výške eur. Súd má za
to, že tieto úkony nie sú úkonmi účelnými na vymáhanie pohľadávky oprávneného. Vrátenie poverenia
súdu je len úkon, ktorým si súdny exekútor plní svoju povinnosť v zmysle § 60 Exekučného poriadku
vrátiť súdu poverenie, na základe ktorého bol oprávnený vykonávať exekúciu. Z tohto dôvodu nepatrí
súdnemu exekútorovi za tento úkon ani odmena a ani náhrada hotových výdavkov, pretože podľa §
200 ods. 1 Exekučného poriadku má súdny exekútor nárok len na náhradu trov potrebných na účelné

vymáhanie nároku. Vyžiadanie právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie je úkonom potrebným len
pre ďalšiu vlastnú činnosť súdneho exekútora, pokiaľ ide o uhradenie jeho trov. Oprávnený disponuje
vlastnýmvyhotovenímuznesenia,atedaprizisťovaníprávoplatnostiniejeodkázanýnačinnosťsúdneho
exekútora, Súd má za to, že vyžiadanie právoplatnosti je činnosť, ktorou exekútor pre štádium konania,
v ktorom sa stáva účastníkom, realizuje svoje právo na náhradu jeho trov a vyžadovať za túto činnosť

od oprávneného náhradu hotových výdavkov, poštovného, nie je dôvodné.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu telekomunikačných výdavkov uplatnených vo výške 4,-
eur, keďže obsah spisu EX 35/2006 ich vynaloženie nepreukázal (faktúrou, dokladom o úhrade a pod.).

Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu
exekútorovi v celkovej výške 47,27 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.