Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/129/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311212891
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8311212891.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobkyne: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, M. XX, V. IV,
S. C., zastúpená JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom Námestie slobody 25, Humenné,
proti žalovaným: 1/ R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, U. W. M., 2/ Y. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XX, F., 3/ C. Z., S. U. L. Q., F. 1, Q., K.: XX XXX XXX, právne zastúpenému JUDr. Oľgou
Šompľakovou, advokátkou so sídlom Námestie slobody 19, Humenné, 4/ E. M. C., XX L. L., V. XXXX, E.,
5/ T.. R. U., bytom H. XX, Q., 6/ R. L., XX L. L., V. XXXX, E., o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané,
o odvolaní žalobkyne a žalovaného 3/ proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 22C/162/2011-525

z 25.06.2018 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o trovách štátu tak, že
žalobu zamieta a žalovaným 1/ - 6/ priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol nasledovne, cit.:

„Súd určuje, že dôvody vydedenia žalobkyne nebohým otcom Y. U., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX,
uvedené v listine o vydedení spísanej vo forme W. zápisnice č. W W W W na notárskom úrade R.. V.
V. dňa XX.X.XXXX, nie sú dané.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov konania.

Slovenskej republike nepriznáva náhradu trov konania“.

2. Svoje rozhodnutie postavil na zistení, že po pripustení zmeny petitu žaloby sa ňou žalobkyňa
domáhala určenia, že dôvody jej vydedenia učinené zo strany poručiteľa - jej otca - uvedené v listine
o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice nie sú dané. K naliehavému právnemu záujmu na
požadovanom určení poukázal na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 2Cdo/108/2008 a CPJ č. 165/81 NS
ČSR majúc za to, že v danom prípade ide o žalobu na určenie inej právnej skutočnosti podľa § 175k
ods. 2 OSP, u ktorej naliehavý právny záujem vyplýva z právneho predpisu. Bol názoru, že dôvody

vydedenie nie sú dané, lebo poručiteľ po roku 1996 nedal žalobkyni možnosť, aby akýkoľvek záujem o
neho mohla prejaviť a nebolo preukázané, aby poručiteľ po tomto období prejavil záujem o žalobkyňu,
aby jej oznámil, kde sa nachádza, aby ju kontaktoval nejakým spôsobom. Nemožno spravodlivo žiadať,
aby žalobkyňa niesla zákonné dôsledky vydedenia, pretože situáciu, že o poručiteľa ako jeho potomokneprejavilazáujem,spôsobilvznačnejmiereprávesámporučiteľtým,žejejporoku1996nedalmožnosť
aby o neho mohla akýkoľvek záujem prejaviť. Námietku premlčania vznesenú žalovaným 3/ považoval
za nedôvodnú, lebo poručiteľ zomrel dňa 27.01.2011 a dňa 17.10.2011 bola žalobkyňa oboznámená s

listinou o vydedení, pričom samotnú žalobu podala žalobkyňa sa súde dňa 16.11.2011. Zmenou žaloby
žalobkyňa formálne petit formulovala inak, avšak v konečnom dôsledku sa domáha toho istého práva
ako žalobou zo dňa 16.11.2011, dedenia po poručiteľovi. Pri trovách konania vzhliadol dôvody hodné
osobitného zreteľa a preto ich stranám nepriznal. Súčasne nepriznal ani trovy štátu. Takto ustálený
skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa ust. § 175k ods. 2, § 80 písm. c/ OSP, § 470 ods. 1, §

137 písm. d/ a § 194 ods. 1 CSP, § 469a ods. 1 písm. b/, ods. 2, ods. 3, § 476 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák.,
výrok o trovách konania podľa ust. § 257 CSP a výrok o trovách štátu podľa ust. § 155 CSP.

3. Tento rozsudok včas podanými odvolaniami napadli žalobkyňa a žalovaný 3/.

4. Žalobkyňa ho napadla čo do výroku o trovách konania majúc za to, že bolo na mieste aplikovať ust. §

255 ods. 1 CSP, teda o trovách konania rozhodnúť podľa zásady úspechu a žalobkyni ako plne úspešnej
priznať nárok na náhradu trov konania.

5. Žalovaný 3/ ho napadol čo do vyhovujúceho výroku poukazujúc na odvolacie dôvody uvedené v
ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie

veci). Prvou a podstatnou odvolacou námietkou bolo tvrdenie, že záver súdu prvej inštancie o tom,
že v danom spore bola podaná žaloba podľa § 175k ods. 2 OSP nie je správny, pretože uznesenie
dedičského súdu, ktorým by bola žalobkyňa odkázaná na podanie takejto žaloby, vydané nebolo a
preto prípustnosť podanej žaloby nevyplývala z ust. § 175k ods. 2 OSP, ale naopak vyplýva z ust. § 80
písm. c/ OSP, v zmysle ktorého naliehavý právny záujem na podanej žalobe musí preukázať žalobkyňa.

Žalobkyňa sa nedovolala v premlčacej dobe relatívnej neplatnosti závetu a preto nemá naliehavý právny
záujem na určení, že dôvody vydedenia nie sú dané. Ak naliehavý právny záujem nie je preukázaný,
je vylúčené, aby sa súd zaoberal vecou samou. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného 3/ bolo
tvrdenie, že dedičské právo je majetkové právo, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej 3 - ročnej premlčacej
dobe, a ak žalobkyňa podala zmenu petitu na súde dňa 07.01.2015, podala ho po uplynutí premlčacej

doby, ktorá začala plynúť nasledujúcim dňom po smrti poručiteľa, t.j. dňa 28.01.2011 a skončila dňa
28.01.2014. Súčasne odvolateľ mal za to, že záver súdu o tom, že dôvody vydedenia nie súd dané, je
nesprávny, lebo žalobkyňa v konaní nepreukázala svoje aktívne konanie, ktoré by mohlo byť hodnotené
ako jej aktívny záujem o poručiteľa, lebo len aktívne konanie potomka je možné považovať za jeho
opravdivý záujem o poručiteľa a na druhej strane žalobkyňa nepreukázala, že jej nezáujem o poručiteľa

bol akýmkoľvek spôsobom zapríčinený, či spôsobený poručiteľom, a že tento akýmkoľvek spôsobom
neumožnil žalobkyni, aby sa s ním kontaktovala. Odvolateľ navrhol zmenu rozsudku súdu prvej inštancie
spočívajúcu v zamietnutí žaloby a súčasne uplatnil trovy celého konania.

6. Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení ku odvolaniu žalobkyne mal za to, že aplikácia ust. § 257 CSP

bola dôvodná a opodstatnená.

7. Žalobkyňa naproti tomu odvolaciu argumentáciu žalovaného 3/ považovala za účelovú a nepravdivú
a navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a uplatnila trovy odvolacieho konania.

8. Ďalšie relevantné podania strán pre odvolacie konanie dané neboli.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami - stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359, § 77 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355

ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú základné zákonom predpísané náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil

súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 a § 384 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní predjeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vo výroku vecne
nesprávne, čím boli splnené podmienky pre jeho zmenu podľa § 388 CSP.

10. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku je
len právne posúdenie otázky procesnej prípustnosti podanej žaloby, ktorú posudzoval už súd prvej
inštancie a sporové strany sa k tejto otázke vyjadrili, odvolací súd nepovažoval za potrebné a účelné
na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem

(§ 385 ods. 1 CSP).

11. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, ktorý
žalobe o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, vyhovel, lebo mal za to, že procesná prípustnosť
žaloby vyplýva priamo z ust. § 175k ods. 2 OSP s tým, že z hľadiska hmotného práva dôvody vydedenia
nevzhliadol, ak za nedôvodnú považoval i námietku premlčania vznesenú žalovaným 3/.

12. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie na prvom mieste vyplýva, že žalobkyňa ako jediná
dcéra bola svojim otcom - poručiteľom vydedená, a to listinou o vydedení spísanou vo forme notárskej
zápisnice W. Nz XXXXX/XX, W. XXXX/XX, W. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, spísanej na W. úrade
notárky R.. V. V.. Dôvodom vydedenia žalobkyne bolo, že tá neprejavuje žiadny záujem, ktorý by mala

o otca ako jeho potomok prejavovať. Po rozvode s manželkou dcéra bola zverená do výchovy matky.
S dcérou sa snažil stretávať, aj keď exmanželka si to nepriala a robila rôzne prekážky, aby ich vzťah s
dcérou zničila. V r. XXXX odcestoval do E., odkiaľ sa snažil aspoň telefonicky kontaktovať svoju dcéru.
Finančne jej prispieval podľa vlastných možností. Napriek pokusom z jeho strany dcéra neudržiavala
s ním žiadny osobný, ani písomný kontakt. Z jej strany nikdy nepocítil prejav záujmu o neho, vďaky

za to, že ju finančne podporoval. V r. 1998 ju pozval na návštevu do E.. Náklady na cestu hradil on.
Chcel sa s ňou stretnúť. Dcéra však po prílete bola u neho jeden deň a odišla bez vysvetlenia k svojim
známym k E.. Ku dňu spísania notárskej zápisnice približne 11 rokov nemá s dcérou žiadny kontakt.
Dcéra mu za to celé obdobie ani raz nezatelefonovala, ani raz sa písomne neozvala. Z vyššie uvedeného
je zrejmé, že jeho dcéra Y. o neho trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by mala o neho ako jeho

potomokprejavovať.Týmtozároveňurčil,abyúčinkyadôsledkyvydedeniasavzťahovaliajnapotomkov
vydedenej dcéry Y., prípadne na ich potomkov.

13. Súčasne otec žalobkyne pre prípad svojej smrti ustanovil týchto svojich závetných dedičov: R. Y., nar.
XX.XX.XXXX, podiel XX % (X/X) z celého majetku hnuteľného, aj nehnuteľného, ktorý bude ku dňu smrti

vlastniť, Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, podiel XX % (X/X) z celého majetku hnuteľného, aj nehnuteľného,
ktorý bude ku dňu smrti vlastniť, C. S. U. L., F. 1, Q., podiel XX % (X/XX) z celého majetku hnuteľného,
aj nehnuteľného, ktorý bude ku dňu smrti vlastniť, E. M. C., E., podiel XX % (X/XX) z celého majetku
hnuteľného, aj nehnuteľného, ktorý bude ku dňu smrti vlastniť, R. U., podiel XX % (X/XX) z celého
majetku hnuteľného, aj nehnuteľného, ktorý bude ku dňu smrti vlastniť, R. L., E., podiel X % (X/XX) z

celého majetku hnuteľného, aj nehnuteľného, ktorý bude ku dňu smrti vlastniť (čl. X-X).

14. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie na druhom mieste vyplýva, že dňa 17.10.2011 sa bez
predvolania k notárovi R.. N. U. dostavila žalobkyňa, ktorej bol oboznámený obsah spisu, ako aj obsah
závetu poručiteľa, ktorý zároveň obsahuje aj listinu o vydedení a ktorá uviedla, že dôvod vydedenia

neexistuje, resp. len zo širokého objektívneho pohľadu, a rozhodla sa, že bude namietať neplatnosť
dôvoduvydedeniaabudesauchádzaťodedičstvoakojedinázákonnádedička.Žiadala,abysadedičské
konanie prerušilo s tým, že v lehote do 30.11.2011 preukáže, že podala žalobu na Okresný súd Humenné
o neplatnosť závetu a listiny o vydedenie (čl. 7).

15. Dňa 01.07.2016 nadobudli účinnosť nové civilné kódexy, teda Civilný sporový poriadok a Civilný
mimosporový poriadok. V zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP je potrebné aplikovať Civilný sporový poriadok
aj na toto sporové konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že právne účinky,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti týchto zákonov zostávajú zachované.

16. Podľa § 396 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku konania o dedičstve začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda pred 01.07.2016 sa dokončia podľa doterajších predpisov,
teda podľa Občianskeho súdneho poriadku v znení do 30.06.2016. Preto dedičské konanie po nebohomporučiteľovi - otcovi žalobkyne - sa dokončí podľa doterajších predpisov, teda podľa ust. § 175a až
175zca OSP.

17. Podľa ust. § 175k ods. 2 OSP Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných
skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo
sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak
žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

18. Podľa tohto ustanovenia platí, že ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných
skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo
sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Podľa judikatúry (porov. napr.
rozsudky NS SR, sp. zn. 2Cdo/108/2008, sp. zn. 1Cdo/187/2016) pritom táto žaloba nie je určovacou
žalobou v zmysle § 80 písm. c/ OSP, ale osobitným typom žaloby, u ktorej naliehavý právny záujem
vyplýva z právneho predpisu. To však platí len vtedy, pokiaľ podaná žaloba zodpovedá ust. § 175k ods. 2

OSP,tedapokiaľsažalobcoviaskutočnedomáhajútoho,načoboliodkázaníuznesenímsúduvkonanío
dedičstve. Pokiaľ sa žalobcovia domáhajú určenia niečoho iného než na čo ich odkázalo toto uznesenie,
nejde už o žalobu podľa cit. ust. § 175k ods. 2 OSP, ale o obyčajnú určovaciu žalobu podľa ust. § 80
písm. c/ OSP, u ktorej je potrebné skúmať naliehavý právny záujem na žiadanom určení.

19. V prerokúvanej veci niet uznesenia z dedičského konania, ktorým by bola žalobkyňa odkázaná
na podanie akejkoľvek žaloby. Preto takáto žaloba nemohla mať úspech podľa ust. § 175k ods. 2
OSP, pretože žalobkyňa nebola odkázaná na podanie takejto žaloby. Jej žaloba o určenie, že dôvody
vydedenia nie sú dané, nie je ani žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je, pretože prípadným
vyhovujúcim rozsudkom by sa nekonštatovala existencia alebo neexistencia akéhokoľvek práva. Takáto

žaloba je žalobou o určenie právnej skutočnosti, ako to správne konštatoval i súd prvej inštancie, pretože
sa ňou žalobkyňa domáhala určenia, že určitá skutočnosť (neexistencia konania vytýkaného jej vo
vydedení poručiteľa) má právnu relevanciu ako skutočnosť právna (porov. výklad v už zmieňovanom
rozsudku NS SR, sp. zn. 1Cdo/187/2016, ods. 12 a 13). Taká žaloba bola aj podľa OSP účinného v
čase podania žaloby (§ 80 písm. c/) prípustná len za predpokladu, že to zákon výslovne pripúšťal;

rovnaká úprava vyplýva dnes z § 137 písm. d/ CSP. V prerokúvanej veci však prípustnosť takejto žaloby
nevyplývala ani z § 175k ods. 2 OSP, pretože na jej podanie nebola žalobkyňa odkázaná, ani z iného
právneho predpisu. Preto mala byť táto žaloba ako procesne neprípustná zamietnutá, čo však súd prvej
inštancie správne neurobil.

20. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo

reagované na podstatné a relevantné argumenty strany (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného
súdu SR, sp. zn. II. ÚS 251/04, sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. II. ÚS 200/09 a podobne). Preto ostatné
odvolacie argumenty žalovaného 3/ odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať.

21. Preto odvolací súd postupom podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci
samej zmenil a žalobu zamietol.

22. Vzhľadom na zmenu rozsudku, nebolo potrebné sa vôbec zaoberať odvolacími námietkami
žalobkyne k otázke náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie.

23. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným (§ 77 CSP) bol priznaný
nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Preklad rozhodnutia zabezpečí
prvoinštančný súd.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).