Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 29, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/144/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819200632
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819200632.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava
Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: P.. F. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O., F. Q. XXX/XX, zastúpeného: JUDr. Daša Taschová, advokátka so sídlom
Prievidza, M. Hodžu 14/1, proti žalovanej: nesvojpr. Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., X. XX/X,
zastúpenej opatrovníkom: Mesto Prievidza, so sídlom Prievidza, Námestie slobody 14, o zaplatenie

10 475,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k.
8C/4/2019 - 103 zo dňa 12. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a III. z r u š u j e a
vec mu v r a c i ana ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezamietolnávrhnaprerušeniekonania(výrokI.)avýrokom
II. uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 10 475,32 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy4
993,76 eur od 06.02.2019 do zaplatenia, zo sumy 5 481,56 eur od 12.09.2019 do zaplatenia, do 15 dní.
O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu voči žalovanej v rozsahu
100% (výrok III.).

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že je výlučným
vlastníkom bytu č. 4, vo vchode č. XX, na X.p. obytného domu so súp.č. XXXXX na parc.č. CKN 46
a vlastníkom podielu XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na
pozemku parc. č. CKN 46 zastavané plochy a nádvoria o výmere 733 m2. Žalovaná je predchádzajúcou
vlastníčkou predmetného bytu. Žalovaná je pozbavená spôsobilosti na právne úkony a jej opatrovníkom

v zmysle rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.zn. 12Ps/1/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť
28.07.2017,jeMestoPrievidza.Žalobcasastalvlastníkombytunazákladedobrovoľnejdražbyudelením
príklepu na dražbe konanej dňa 28.10.2013 a vyplatením ceny dosiahnutej vydražením v zmysle ust. §-
u 27ods. 1 zák.č. 527/2002 Z.z. Navrhovateľom dražby bol BYTOS - správa bytov PRIEVIDZA, s.r.o.,
pričom dôvodom dražby boli neuhradené platby žalovanej, ako dovtedajšej vlastníčky predmetného bytu
do fondu opráv a zálohové platby za služby súvisiace s užívaním bytu. Zmena vlastníckeho práva na

LV č. 7066 pre k.ú. Prievidza bola vykonaná v katastri nehnuteľností pod Z 6401/2013 - VZ 4016/2013.
Napriek skutočnosti, že žalobca je vlastníkom predmetného bytu, žalovaná predmetný byt do dnešného
dňa nevypratala, užíva ho bez právneho dôvodu a bez akejkoľvek náhrady alebo odplaty žalobcovi
ako vlastníkovi bytu. Žalovaná neuhrádza ani žiadne zálohové platby správcovi domu, ani príspevok
do fondu opráv. Žalobca bol ako vlastník bytu, zaviazaný rozhodnutiami súdu na úhradu nasledovných
platieb: rozsudkom OS Prievidza zo dňa 10.04.2017 sp.zn. 12C/168/2015, právoplatný dňa 05.09.2018,

na úhradu istiny 1 284,52 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 56,35 eur od
01.03.2014 do 31.03.2014, zo sumy 167,62 eur od 01.04.2014 do 30.04.2014, zo sumy 278,89 eurod 01.05.2014 do 31.05.2014, zo sumy 390,16 eur od 01.06.2014 do 30.06.2014, s ročným úrokom z
omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 728,17 eur od 01.07.2014 do 31.07.2014, zo sumy 839,44 eur
od 01.08.2014 do 31.08.2014, zo sumy 950,71 eur od 01.09.2014 do 30.09.2014, s ročným úrokom z

omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 1 061,98 eur od 01.10.2014 do 31.10.2014, zo sumy 1 173,25
eur od 01.11.2014 do 30.11.2014, zo sumy 1 284,52 eur od 01.12.2014 do zaplatenia. Spolu úrok z
omeškania vyčíslený ku dňu 22.11.2018 bol 283,98 eur. Uznesením OS Prievidza zo dňa 26.9.2018
sp.zn. 12C/168/2015 bol zaviazaný na úhradu trov prvostupňového konania v sume 612,09 eur a úhradu
trovodvolaciehokonaniavsume70,25eur,spolunaúhradutrovkonaniavsume682,34eur.Rozsudkom

OS Prievidza zo dňa 25.9.2018 sp.zn. 9Csp/8/2018, právoplatný dňa 21.11.2018 bol zaviazaný na
úhradu istiny 1 162,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 123,64 eur od 01.06.2017
do 30.06.2017, zo sumy 253,64 eur od 01.07.2017 do 31.07.2017, zo sumy 383,44 eur od 01.08.2017
do 31.08.2017, zo sumy 513,34 eur od 01.09.2017 do 30.09.2017, zo sumy 643,24 eur od 01.10.2017
do 31.10.2017, zo sumy 773,14 eur od 01.11.2017 do 30.11.2017, zo sumy 903,04 eur od 01.12.2017 do
31.12.2017,zosumy1032,94eurod01.01.2018do31.01.2018,zosumy1162,84eurod01.02.2018do

zaplatenia. Spolu úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 26.11.2018 bol 66,16 eur. Uznesením OS Prievidza
zo dňa 19.12.2018 sp.zn 9Csp/8/2018, právoplatný dňa 16.1.2019 bol zaviazaný na úhradu trov konania
vo výške 351,98 eur. Platobným rozkazom OS Prievidza zo dňa 03.12.2018 sp.zn. 5Csp/107/2018,
právoplatný dňa 29.12.2018, bol zaviazaný na úhradu sumy 964,87 eur s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 129,90 eur od 01.03.2018 do 31.03.2018, zo sumy 259,80 eur od 01.04.2018 do

30.04.2018, zo sumy 170,47 eur od 01.05.2018 do 31.05.2018, zo sumy 300,37 eur od 01.06.2018 do
30.06.2018, zo sumy 433,27 eur od 01.07.2018 do 31.07.2018, zo sumy 566,17 eur od 01.08.2018 do
31.08.2018, zo sumy 699,07 eur od 01.09.2018 do 30.09.2018, zo sumy 831,97 eur od 01.10.2018 do
31.10.2018, zo sumy 964,87 eur od 01.11.2018 do zaplatenia. Spolu úrok z omeškania vyčíslený ku
dňu 14.12.2018 bol 18,25 eur. Tiež bol zaviazaný na úhradu trov konania sp.zn. 5Csp/107/2018 spolu

v sume 178,82 eur. Na súde t.č. prebieha aj konanie o vypratanie bytu sp.zn. 12C/39/2018. Žalobca
uvedené platby priznané súdom správcovi bytového domu uhradil nasledovne: v zmysle rozsudku zo
dňa 10.4.2017 sp.zn. 12C/168/2015, uhradil žalobca dňa 21.11.2018 istinu 1 284,52 eur, dňa 22.11.2018
úroky z omeškania v sume 283,98 eur, dňa 21.10.2018 trovy konania v sume 682,34 eur. Spolu žalobca
za žalovanú uhradil v zmysle uvedeného rozsudku sumu 2.250,84 eur. V zmysle rozsudku zo dňa

25.9.2018 sp.zn. 9Csp/8/2018 uhradil žalobca dňa 21.11.2018 istinu 1.162,84 eur, dňa 26.11.2018 úroky
zomeškaniavsume66,16eur,dňa08.12.2018trovysúdnehokonaniavsume351,98eur.Spolužalobca
za žalovanú uhradil v zmysle uvedeného rozsudku sumu 1.580,98 eur. V zmysle platobného rozkazu
zo dňa 3.12.2018 sp.zn. 5Csp/107/2018, žalobca uhradil dňa 14.12.2018 istinu v sume 964,87 eur, dňa
14.12.2018 úroky z omeškania v sume 18,25 eur, dňa 14.12.2018 trovy konania v sume 178,82 eur.

Spolu žalobca za žalovanú uhradil v zmysle uvedeného rozsudku sumu 1.161,94 eur. O uvedených
úhradách žalobca súdu predložil potvrdenia o úhrade. Spolu žalobca uhradil spoločnosti BYTOS -správa
bytov PRIEVIDZA, s.r.o., za užívanie bytu žalovanou sumu 4.993,76 eur. Žalovaná využíva spoločné
priestory domu, využíva služby spojené s užívaním bytu - teplo, studená, teplá voda, požíva úžitky z
fondu opráv a údržby a to všetko bez akejkoľvek úhrady žalobcovi ani správcovi domu v zmysle jeho

zálohových predpisov. Pokiaľ chcel žalobca zabrániť následkom neplatenia týchto služieb správcovi
domu - spoločnosti BYTOS - bol nútený všetky dlžné sumy v zmysle právoplatných rozhodnutí súdu
uhradiť. Po podaní žaloby žalobca rozšíril žalobu o sumu 5481,56 eur, ktorá vyplýva z právoplatných
rozhodnutí tunajšieho súdu sp. zn. 12Csp/60/2017, t. j. suma 3104,22 eur, kapitalizovaný úrok z
omeškania 493,07 eur, trovy konania 836,05 eur, sp.zn. 8Csp/68/2019, t. j. suma 873,72 eur istina a

trovy vo výške 52,-eur a 122,50 eur. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a poukázala na odôvodnenie
rozhodnutia súdu uvedeného v súdnom konaní sp. zn. 15C/19/2014, kde ako predbežná otázka bola
riešená otázka platnosti resp. neplatnosti dražby ako právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva
žalobcom. V rámci tohto posúdenia bol súdom vynesený názor, že dražba bola z pohľadu porušenia
procesných postupov zák. č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách neplatná, a preto aj nadobudnutie

vlastníckeho práva príklepom bolo nezákonné, napriek tomu, že žalobca bol zapísaný ako vlastník do
katastra nehnuteľností. Toho času prebieha súdne konanie na základe žaloby žalobcu proti žalovanej o
vypratanie bytu v súdnom konaní 12C/39/2018. Práve posúdenie v danom konaní bude mať zásadný
právny význam na plnenie povinnosti, ktoré sú predmetom nároku uplatneného v tomto súdnom konaní
zo strany žalobcu. Je nepochybné, že žalovaná isté povinnosti z titulu užívania bytu má, avšak nie je

jednoznačné voči ktorému subjektu. Preto navrhla prerušiť toto konanie do právoplatného skončenia
súdneho konania sp.zn. 12C 39/2018.3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. 4,
vo vchode č. 19, na 1.p. obytného domu so súp.č. 20153 na parc. č. CKN 46 a vlastníkom podielu
6200/199533 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku parc. č. CKN 46

zastavané plochy a nádvoria o výmere 733 m2. Žalovaná je predchádzajúcou vlastníčkou predmetného
bytu. Žalobca sa stal vlastníkom bytu na základe dobrovoľnej dražby udelením príklepu na dražbe
konanej dňa 28.10.2013 a vyplatením ceny dosiahnutej vydražením v zmysle ust. §-u 27ods. 1 zák. č.
527/2002 Z. z. Navrhovateľom dražby bol BYTOS - správa bytov PRIEVIDZA, s.r.o., pričom dôvodom
dražby boli neuhradené platby žalovanej, ako dovtedajšej vlastníčky predmetného bytu do fondu opráv

a zálohové platby za služby súvisiace s užívaním bytu. Zmena vlastníckeho práva na LV č. 7066
pre k.ú. Prievidza bola vykonaná v katastri nehnuteľností pod Z 6401/2013 - VZ 4016/2013. Napriek
skutočnosti, že žalobca je vlastníkom predmetného bytu, žalovaná predmetný byt nevypratala. Užíva ho
bez právneho dôvodu a bez akejkoľvek náhrady alebo odplaty žalobcovi ako vlastníkovi bytu.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 126, § 420 ods. 1 až 3, § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníkaa napodkladeprávoplatnýchrozhodnutítunajšiehosúdusp.zn.12C/168/2015,9Csp/8/2018,
5Csp/107/2018, 12Csp/60/2017 a 8Csp/68/2019 zaviazal súd žalovaného na úhradu nesplatenej istiny
vo výške 5481,56 eur spolu s úrokom z omeškania v zmysle § 517 OZ, ktorý si žalobca vyčíslil v súlade
so zákonom vo výške 5% zo sumy 4993,76 eur a zo sumy 5481,56 eur ročne odo dňa omeškaní, t. j.
od 06.02.2019 a 12.09.2019 do zaplatenia. Návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol z dôvodu,

že otázku dôvodnosti vypratania predmetného bytu vie v konaní posúdiť na základe už vykonaných
dôkazov, kedy je evidentné, že hoci je žalobca už vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti viac ako 5 rokov,
žalovaný mu bráni vo výkone jeho práv tým, že predmetný byt bez právneho dôvodu užíva, odmieta
platiť plnenia v súvislosti s užívaním, odovzdať nehnuteľnosť a vypratať ju. Navyše žalovaná odmieta
komunikovať so žalobcom, čím je žalobca nútený uhrádzať všetky plnenia v súvislosti s užívaním bytu,

aby predišiel prípadnej exekúcii. Takéto konanie žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil. Namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP. Uviedla, že súd

prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca je vlastníkom dotknutého bytu na základe dobrovoľnej
dražby, hoci súd v inom konaní sp.zn. 12C/18/2015 v odôvodnení rozsudku zo dňa 10.04.2017
konštatoval, že „ ...vychádzal z odôvodnenia rozsudku v konaní vedenom pod sp.zn. 15C/19/2014, v
ktorom súd prejudiciálne konštatoval, že dražba bola neplatná, a preto žalovaný nenadobudol vlastnícke
právo k bytu, a teda ani nemal byť na liste vlastníctva ako vlastník zapísaný. Súd ...právne uzavrel,

že žalovaný nenadobudol platne vlastnícke právo k predmetnému bytu udelením príklepu a zaplatením
dražobnej ceny, pretože dražobník sa v procese dražby dopustil porušenia § 17 ods. 5, § 19 ods. 1
§ 24 ods. 7 zákona č. 527/2002 Z.z...“. Aj v rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.zn. 9Csp /8/2018
zo dňa 25.09.2018 sa uvádza, že k platnej dražbe nedošlo, žalovaný nenadobudol k predmetnému
bytu vlastnícke právo, pretože k platnému udeleniu príklepu nedošlo, aj keď zaplatil cenu dosiahnutú

vydražením.Subjektom,ktorýbolpovinnývyriešiťotázkuzákonnostidražby,bolžalobcaakojejúčastník.
Nie vinou žalovanej tak neurobil a do troch mesiacov odo dňa príklepu nepožiadal súd o určenie
neplatnosti dražby. Zdôraznila rozhodnutie Okresného súdu Prievidza sp.zn. 15C/19/2014 zo dňa
12.01.2015, kde bola ako predbežná otázka riešená zákonnosť a platnosť dražby a nadobudnutia
vlastníctva bytu žalobcom, s ktorým názorom sa stotožňuje. V konaní bola opomenutá otázka legitimácie

žalobcu aj žalovanej, je potrebné definitívne vyriešiť otázku zákonnosti a platnosti dražby a vlastníckeho
práva žalobcu. Opatrovník opakovane poukázal na problematický vzťah so zastúpenou.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne vyjadril tak, že s ním nesúhlasí a žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Konaním žalovanej je podstatne zasiahnuté do jeho

základných práv a slobôd, je mu odopierané základné ústavné právo nerušene vykonávať vlastnícke
právo a vec riadne užívať. Napriek tomu, že je vlastníkom predmetného bytu a je povinný hradiť (aj hradí)
všetky náklady súvisiace s jeho užívaním v prospech správcu domu, nemá do bytu prístup, nepožíva
žiadne úžitky, na rozdiel od žalovanej, ktorá byt užíva bez akejkoľvek náhrady. Žalobca nie je subjektom,
ktorý by mal riešiť otázku zákonnosti dražby, dokazovať neplatnosť zápisu v katastri nehnuteľností

v prospech neho ako vlastníka. Túto argumentáciu žalovanej považuje za nelogickú. Je logické, že
určovaciu žalobu podáva ten účastník, ktorý nesúhlasí s existujúcim stavom zapísaným vo verejnom
registri. Pokiaľ chce žalovaná popierať aktívnu legitimáciu žalobcu, je tak povinná urobiť jedine ona.
Žalovaná v konaní nepreukázala vlastnícke právo k bytu, tento užíva bez právneho dôvodu, nehradímu žiadnu odplatu. Zdôraznil, že aj rozhodnutiami, citovanými žalovanou, bol zaviazaný na plnenie voči
správcovi bytového domu ako vlastník. Pokiaľ v zákonom určenej lehote dobrovoľnú dražbu nenapadnú
oprávnené osoby, je nenapadnuteľná, teda platná.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov.

8. Podľa ust. § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovanej nariaďovať
pojednávanie.

9. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné čo do výroku I.
potvrdiť ako vecne správny a čo do výroku II. a III. zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

10. Žalovaná uplatnila vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP). Z obsahu odvolania

tiež možno vyvodiť (§ 124 ods. 1 CSP), že namieta nedostatky v odôvodnení rozsudku vo veci samej
(§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).

11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné

konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,

že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady
nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní ( napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
apodobne)aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.

13. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP ide o vadu skutkovú, keď strana
navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto
dôkaz nevykonal.

14. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

15. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.16. Pokiaľ ide o výrok I. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na
prerušenie konania do skončenia konania o vypratanie bytu žalovanou, vedeného na Okresnom súde
Prievidza pod sp.zn. 12C/39/2018, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že na

prerušenie konania neboli splnené zákonné podmienky.

17. Keďže však súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku svoje rozhodnutie v tomto smere
žiadnym spôsobom právne nezdôvodnil (neuviedol žiadne právne ustanovenie, podľa ktorého otázku
(ne)prerušenia konania posudzoval), odvolací súd vyzval strany na vyjadrenie sa k aplikácii § 162 ods.

1 písm. a/, § 164 CSP v zmysle § 382 CSP.

18. Na základe výzvy odvolacieho súdu podľa § 382 CSP žalobca písomne uviedol, že má za to, že
neexistujú zákonné dôvody na prerušenie konania. Nemal vedomosť o konaní, ktoré by riešilo otázku,
ktorú odvolací súd nie je oprávnený v odvolacom konaní riešiť. Taktiež nemal vedomosť o konaní, v
ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie vo veci alebo, ak súd dal na také

konanie podnet. Svoj nárok v prvoinštančnom konaní riadne preukázal, je ako vlastník predmetného
bytu vedený v katastri nehnuteľností. Z tohto skutkového stavu vychádzajú aj rozhodnutia uvedené v
napadnutomrozhodnutísúduprvejinštancie.PoukázalnarozhodnutieKrajskéhosúduvTrenčínesp.zn.
6Co/1048/2015, v ktorom bolo taktiež konštatované, že ak v zákonom určenej lehote dražbu oprávnené
osoby nenapadnú, je nenapadnuteľná, a teda platná. V konaní tiež preukázal, že platby správcovi

domu uhradil, preukázal, že byt nemal možnosť užívať ani ho neužíva, pretože v ňom býva žalovaná.
Zdôraznil, že vlastníctvo k bytu nadobudol v roku 2013, za vydražený byt zaplatil cenu dosiahnutú
vydražením. Žalobca nemá možnosť svoj byt užívať, dokonca do neho nemá ani prístup, užíva ho
žalovaná bez právneho dôvodu. Takéto protiprávne konanie žalovanej nemôže požívať právnu ochranu.
V prípade, že odvolací súd konanie preruší, nastane dlhotrvajúci stav právnej neistoty, v rámci ktorého

bude žalobcovi spôsobovaná škoda. Žalovaná sa k výzve odvolacieho súdu písomne vyjadrila tak, že
opätovne poukázala na právoplatný rozsudok Okresného súdu Prievidza sp.zn. 15C/19/2014 zo dňa
12.01.2015, v rámci ktorého bolo konštatované, že dražba bytu v roku 2013 bola neplatná. Opätovne
potvrdila svoju argumentáciu uvádzanú v odvolaní. Zdôraznila, že konanie o vypratanie bytu vedené
pod sp.zn. 12C/39/2018 doposiaľ nie je skončené, vec sa vedie na Krajskom súde v Trenčíne ako súde

odvolacom pod sp.zn. 19Co/ 119/2019. Podľa jej názoru má práve rozhodnutie o tejto žalobe zásadný
právnyvýznamvovzťahukplneniupovinnostížalovanejvtomtosúdnomkonaníaztohtodôvodužiadala
konanie prerušiť podľa § 164 CSP, keďže v konaní sp.zn. 12C/39/2019 sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní.

19. Podľa § 162 ods. 1 písm. a/ CSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie
je v tomto konaní oprávnený riešiť.

20. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd dal na také konanie podnet.

21. Citované ustanovenie § 162 ods. 1 písm. a/ CSP upravuje jeden z prípadov, keď je súd povinný
prerušiť konanie, a to konkrétne situáciu, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní
oprávnený riešiť ani ako otázku predbežnú. Ide predovšetkým o otázky uvedené v ustanovení § 193

CSP, teda týkajúce sa rozhodnutia ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná; rozhodnutia ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa
týkajú základných ľudských práv a slobôd; rozhodnutia príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný
trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich

spáchal, ako aj rozhodnutia o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti Tieto otázky súd nemôže
v konaní riešiť ako otázky predbežné, a preto ak bez posúdenia týchto otázok nemôže pokračovať
v konaní, konanie preruší. Ostatné otázky, o ktorých inak patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd
posúdiť sám ako predbežnú otázku. Ustanovenie § 164 CSP zasa upravuje možnosť súdu konanie
prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam

pre rozhodnutie súdu alebo ak sám súd dal na také konanie podnet.

22. Predmetom tohto konania je návrh žalobcu, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu peňažnú
sumu ako náhradu plnení, ktoré na základe právoplatných rozhodnutí súdov uhradil v súvislosti sužívaním bytu, ktorého je síce vlastníkom, ale ktorý neužíva a užíva ho žalovaná bez právneho dôvodu.
Predmetom konania sp.zn. 12C/39/2018 je návrh žalobcu na vypratanie žalovanej z predmetného
bytu. Rozsudkom č.k. 12C/39/2018 - 89 zo dňa 20.05.2019, ktorý nenadobudol doposiaľ právoplatnosť

(odvolacie konanie), bola žalovanej uložená povinnosť vypratať dotknutý byt do 30 dní.

23. Keďže v tomto súdnom konaní ide o zaplatenie peňažnej sumy za minulé časové obdobia a v konaní
sp.zn. 12C/39/2018 ide o otázku, či žalovaná v súčasnosti užíva byt na základe nejakého právneho
dôvodu alebo nie a a teda je povinná ho vypratať, v konaní sp.zn. 12C/39/2018 sa tak ani podľa

názoru odvolacieho súdu nerieši otázka, ktorá je nevyhnutná pre rozhodnutie v tomto súdnom konaní
a ktorú by súd nebol oprávnený sám vyriešiť (§ 162 ods. 1 písm. a/ CSP), resp. otázka, ktorá by mala
podstatný vplyv na rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu (§ 164 CSP). Súd zdôrazňuje, že takouto
otázkou môže byť len rozhodnutie o skutočnosti, ktorá je objektívne spôsobilá mať vplyv na rozhodnutie
vo veci samej, pričom v danej veci rozhodnutie vo veci samej nie je objektívne závislé od vyriešenia
otázky, či žalovaná je alebo nie je povinná byt vypratať. Rozhodnutie vo veci samej totiž závisí len od

otázok, ktoré je súd oprávnený v konaní riešiť sám. Súd si sám, bez ohľadu na uvedené súdne konanie
sp.zn. 12C/39/2018, môže posúdiť oprávnenosť nároku žalobcu v tomto konaní v zmysle príslušných
ustanovení hmotného práva. Na základe uvedených skutočností mal odvolací súd zhodne s názorom
súdu prvej inštancie za to, že nie daný zákonný dôvod na prerušenie konania v zmysle návrhu žalovanej,
a preto výrok súdu prvej inštancie, ktorým jej návrh zamietol ako nedôvodný, potvrdil podľa § 387 ods.

1 CSP.

24. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej čo do výroku II. a III. rozsudku, odvolací súd po preskúmaní veci
konštatoval, že je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP.

25. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého
súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. I podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04)
„súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj

právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“.

26. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

27. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je postihnuté
viacerými vadami.

28. Predovšetkým treba uviesť, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje riadne právne
posúdenie veci v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že právne posúdenie veci v zmysle § 220 ods. 2 CSP neznamená
povinnosť púhej citácie určitého zákonného ustanovenia, ale povinnosť zdôvodniť, ako boli použité

právne normy, relevantné pre tú- ktorú vec, povinnosť zdôvodniť splnenie všetkých podmienok
stanovených v hypotéze použitej právnej normy a povinnosť vysporiadať sa relevantnou argumentáciou
strán v konaní.

30. Súd prvej inštancie síce v rozsudku uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom daného bytu, a to

na základe dobrovoľnej dražby konanej dňa 28.10.2013 a žalovaná je predchádzajúcou vlastníčkou
predmetného bytu, ktorá byt stále užíva, avšak v odôvodnení sa nijakým spôsobom nevysporiadal s
právnou argumentáciou žalovanej ohľadne ňou tvrdenej neplatnosti tejto dražby a z toho vyplývajúcej
skutočnosti, že žalobca nie je vlastníkom daného bytu ( a teda nie je aktívne vecne legitimovaný napodanie žaloby v konaní). V tomto smere sa nezaoberal ani ustálenou súdnou praxou ( napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 272/2007 z 22.05.2008, sp.
zn. 2 Cdo 66/2008 z 30.06.2009 (publikovaný pod R 23/2010) a sp.

zn. 5 Cdo 51/2009 z 23.06.2010 a ďalšie), týkajúcej sa (ne)možnosti
posudzovania neplatnosti dobrovoľnej dražby v inom konaní než v konaní podľa ustanovení zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, a to vrátane jej posudzovania ako otázky prejudiciálnej
(predbežnej), čím - hoci z hľadiska obsahu zrejme vychádzal z toho, že predmetná dražba je platná a
vlastníkom bytu je žalobca - nedal odpoveď na zásadnú právnu argumentáciu žalovanej v konaní, s

ktorou bol povinný sa v odôvodnení rozsudku vysporiadať.

31. Ďalej, pokiaľ i súd prvej inštancie ustálil, že žalobca je výlučným vlastníkom daného bytu a žalovaná
je predchádzajúcou vlastníčkou predmetného bytu, ktorá byt stále užíva, pričom žalobcovi v súvislosti
s užívaním bytu neuhrádza žiadne plnenia, nezaoberal sa vôbec právnou povahou uplatneného nároku
žalobcu, resp. tento posúdil zmätočne takým spôsobom, že z napadnutého rozsudku nemožno vyvodiť,

akým právnym titulom vlastne žalobcovi plnenie priznal. V bode 7 rozsudku totiž súd prvej inštancie
cituje ust. § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, týkajúce sa nároku na náhradu škody, ale v
bode 5,9 a 10 uvádza opakovane, že napriek skutočnosti, že žalobca je vlastníkom predmetného
bytu, žalovaná predmetný byt užíva bez právneho dôvodu a bez akejkoľvek náhrady alebo odplaty
žalobcovi ako vlastníkovi bytu, čo evokuje nárok z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2

Občianskeho zákonníka (i keď ho výslovne neuvádza). Keďže súd prvej inštancie ďalej svoje právne
úvahy o povahe žalovaného nároku nijakým ďalším spôsobom nerozvinul, nevykonal tak subsumpciu
skutkového stavu pod hypotézu právnej normy (nie je zrejmé, či a ako posúdil splnenie jednotlivých
zákonných predpokladov pre úspešné uplatnenie nároku zo zodpovednosti za škodu alebo zákonných
predpokladovpreúspešnéuplatnenienárokuzbezdôvodnéhoobohatenia)anamiestotoho rozhodolna

základe úvahy, z ktorej vôbec nevyplýva, či sú naplnené pojmové znaky hypotézy súdom prvej inštancie
citovanej právnej normy § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka), a či môže nastúpiť následok
predpokladaný dispozíciou právnej normy. Preto z napadnutého rozsudku nie je jasné, či skutkový stav
je alebo nie je prípadom predpokladaným hypotézou súdom prvej inštancie použitej právnej normy.

32. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje i na väčšie množstvo zrejmých chýb v písaní v danom rozsudku,
keď súd prvej inštancie v záhlaví rozsudku uvádza, že predmetom konania je nárok žalobcu na
zaplatenie 4 993,76 eur s príslušenstvom, ale výrokom II. rozsudku zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
sumu 10 475,32 eur s prísl., rovnako bode 1 rozsudku uvádza, že žalobca sa podanou žalobou na
tunajšom súde domáhal od žalovaného zaplatenia 10 475,32 eur s prísl. a ďalej v bode 11 rozsudku

zasa uvádza, že „...zaviazal súd žalovaného na úhradu nesplatenej istiny vo výške 5481,56 eur spolu
s úrokom z omeškania v zmysle § 517 OZ...“.

33. Na základe uvedeného odvolací súd konštatoval, že popísané vady odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie sú tak závažného charakteru, že v ich dôsledku je rozhodnutie súdu prvej inštancie

nepreskúmateľné. Svojim postupom tak súd prvej inštancie porušil právo strán na spravodlivý proces a
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celosti podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
S poukazom na zásadu hospodárnosti konania sa odvolací súd nezaoberal hmotnoprávnymi odvolacími
námietkami odvolateľov.

34. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne skutkovo i právne posúdi uplatnený nárok
žalobcu, prípadne doplní dokazovanie na základe procesných návrhov strán, dôsledne sa vysporiada
s argumentáciou oboch strán v konaní a následne vo veci opätovne rozhodne rozsudkom, ktorý bude
spĺňať náležitosti podľa § 220 CSP v zmysle vyššie uvedeného.

35. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného
konania, ako aj o trovách odvolacieho konania /§ 396 ods. 3 CSP/.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).