Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 9, 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5Csp/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119273404
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:6119273404.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: F. K. R. P.

and A., a.s., T.: XXX XX XXX , so sídlom J. XXXX/X, O. X - M. XXX XX, Y. republika, konajúca na území
A. republiky prostredníctvom F. K. R. P. and A., a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Z. X/A, XXX
XX K., T.: XX XXX XXX, právne zast. Q. T., s.r.o., so sídlom XX XXX K., E. 9, T.: XX XXX XXX, proti
žalovaným v rade: 1. T.. I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX G. J., B. XXXXX/XX, 2. T.. Z. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom XXX XX G. J., B. XXXXX/XX, obaja žalovaní zastúpení B.. M. R., advokátom so
sídlom XXX XX K., E. 4, o zaplatenie XX.XXX,XX eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v rade 1 a 2 sú p o v i n n í v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť spoločne a

nerozdielne žalobcovi 33.505,04 eur s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 33.342,96
eur od 30.3.2019 do zaplatenia, s tým, že táto povinnosť žalovaných v rade 1 a 2 zaniká v rozsahu,
v akom bude pohľadávka žalobcu uspokojená v rámci konkurzného konania vedeného na Okresnom
súde Nitra pod sp.zn. 32K/1/2019 na majetok dlžníka : EleSvit s.r.o., so sídlom Komárňanská cesta
3, Nové Zámky, IČO 36 563 901.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1 a 2 a to v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu žiadal, aby súd uložil žalovaným v rade 1 a 2
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 33.505,04 eur s prísl. a náhradu trov konania.
Žalovaná suma 33.505,04 eur pozostáva z istiny úveru 33.342,96 eur a vyčísleného úroku z omeškania
vo výške 162,08 eur. Okrem tejto si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 14% ročne zo
sumy 33.342,96 eur od 30.3.2019 do zaplatenia. V návrhu na začatie konania žalobca uviedol, že je
právnická osoba, ktorá podniká v Slovenskej republike vo forme organizačnej zložky UniCredit Bank

Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, so sídlom: Šancová
1/A, 813 33 Bratislava. Dňa 30.7.2009 bola uzatvorená s obchodnou spoločnosť EleSvit s.r.o., so
sídlom: Komárňanská cesta 3, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 563 901 Zmluvu o kontokorentnom úvere
číslo: 000022/CORP/09/031, ku ktorej bol uzavretý Dodatok č. 1 zo dňa 05.08.2010, Dodatok č. 2 zo
dňa 15.06.2012, Dodatok č. 3 zo dňa 20.02.2013, Dodatok č. 4 zo dňa 10.07.2013, Dodatok č. 5
zo dňa 26.07.2016, Dodatok č. 6 zo dňa 13.07.2017 a Dodatok č. 7 zo dňa 14.06.2018 (ďalej len
„Zmluva“). Predmetom uvedenej zmluvy v znení jej dodatkov bol záväzok banky poskytnúť obchodnej

spoločnosti EleSvit s.r.o. ako klientovi úver s úverovým limitom vo výške 42.000,- eur tak, že na ťarchu
zriadeného bežného účtu č.(IBAN) SK65 1111 0000 0066 2416 9004, ktorého majiteľom je klient, vykoná
po dojednanú dobu až do výšky úverového limitu, v určitom čase však najviac do výšky použiteľného
úverového limitu, ak je v tejto zmluve dojednaný, príkazy klienta na platby, aj keď na to klient nemá natomto účte potrebné vlastné peňažné prostriedky. Klient /EleSvit s.r.o. / ako dlžník, sa za podmienok
uvedených v Zmluve zaviazal dať, platiť a zúčtovať v prospech kontokorentného účtu všetky svoje
príjmy a poskytnuté peňažné prostriedky (istina) vrátiť (splatiť úver) tak, aby v deň splatnosti istiny úveru

nebol na kontokorentnom účte vykázaný debetný zostatok účtu, zaplatiť úroky a dojednané odplaty
(poplatky) a náhrady, poskytnúť potrebnú súčinnosť a splniť súvisiace záväzky. Žalobca ďalej v návrhu
uviedol, že dňa 13.7.2017 bola medzi ním ako veriteľom a žalovanou v rade 1 ako ručiteľom uzatvorená
Dohoda o ručení č. 000022F/CORP/09/031 (ďalej len „Dohoda o ručení I “), predmetom ktorej dohody
bolo zabezpečenie záväzku Dlžníka za podmienok uvedených v Zmluve vrátiť peňažné prostriedky

poskytnuté zo strany banky v prospech Dlžníka na základe Zmluvy do sumy 53.000,- eur, ako aj na
zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania a zaplatenie dojednaných poplatkov, prípadne iných dlžných
súm podľa Zmluvy, vrátane prípadu predčasnej splatnosti istiny z dôvodov uvedených v Zmluve, ako aj
pri odstúpení od Zmluvy, alebo jej vypovedaní, alebo vypovedaní poskytnutia úveru, alebo jeho časti,
alebo na vydanie istiny úveru ako bezdôvodného obohatenia, najmä v prípade zrušenia Zmluvy, alebo
v prípade jej neplatnosti a na vydanie úžitkov z predmetu bezdôvodného obohatenia vo výške úrokov a

úrokov z omeškania, na náhradu nákladov účelne vynaložených na uplatnenie práv žalobcu zo Zmluvy
a v súvislosti s ňou, na náhradu škody spôsobenej žalobcovi porušením povinnosti zo záväzkového
vzťahu založeného Zmluvou, alebo touto dohodou, pokiaľ táto škoda nie je krytá záväzkami uvedenými
vyššie. V zmysle čl. III. bod 3.1. Dohody o ručení I sa žalovaná v rade 1 ako ručiteľ zaviazala, že ak
Dlžník/ EleSvit s.r.o./ voči žalobcovi nesplní záväzok v zmysle Zmluvy, uspokojí žalobcu ako ručiteľ v

celom rozsahu dlžníkom nesplneného záväzku. V zmysle čl. IV. bod 4.2. Dohody o ručení I bol žalobca
oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od žalovanej v I. rade len v prípade, že dlžník nesplnil svoj
záväzok. Ak je záväzok splatný v splátkach, žalovaná v 1. rade ručí za celý záväzok aj za každú splátku
a žalobca môže požadovať splnenie splátky, ktorá nebola splnená riadne a včas, alebo celého záväzku,
ak sa stal splatným. V zmysle čl. IV. bod 4.4. Dohody o ručení I je žalovaná v rade 1 povinná splniť svoju

povinnosť v lehote určenej vo výzve žalobcu a ak nie je vo výzve určená, tak do 5 dní od doručenia
takejtovýzvy,atovprospechúčtuurčenéhovovýzve.Žalobcaďalejvnávrhuuviedol,žedňa13.07.2017
uzatvoril ako veriteľ Dohodu o ručení č.000022E/CORP/09/031 aj so žalovaným v rade 2 ako ručiteľom
(ďalej len „Dohoda o ručení II “), predmetom ktorej bolo zabezpečenie záväzku Dlžníka / EleSvit
s.r.o./ za podmienok uvedených v Zmluve vrátiť peňažné prostriedky poskytnuté zo strany žalobcu

v prospech Dlžníka na základe Zmluvy do sumy 53.000,- eur, ako aj na zaplatenie úrokov, úrokov z
omeškania a zaplatenie dojednaných poplatkov, prípadne iných dlžných súm podľa Zmluvy, vrátane
prípadu predčasnej splatnosti istiny z dôvodov uvedených v Zmluve, ako aj pri odstúpení od Zmluvy,
alebo jej vypovedaní, alebo vypovedaní poskytnutia úveru, alebo jej časti, alebo na vydanie istiny úveru
ako bezdôvodného obohatenia, najmä v prípade zrušenia Zmluvy, alebo v prípade jej neplatnosti a

na vydanie úžitkov z predmetu bezdôvodného obohatenia vo výške úrokov a úrokov z omeškania, na
náhradu nákladov účelne vynaložených na uplatnenie práv žalobcu zo Zmluvy a v súvislosti s ňou,
na náhradu škody spôsobenej žalobcovi porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu založeného
Zmluvou alebo touto dohodou, pokiaľ táto škoda nie je krytá záväzkami uvedenými vyššie. V zmysle
čl. III. bod 3.1. Dohody o ručení II sa žalovaný v rade 2 ako ručiteľ zaviazal, že ak Dlžník/ EleSvit

s.r.o./ voči žalobcovi nesplní záväzok v zmysle Zmluvy, uspokojí žalobcu ako ručiteľ v celom rozsahu
Dlžníkom nesplneného záväzku. V zmysle čl. IV. bod 4.2. Dohody o ručení II bol žalobca oprávnený
domáhať sa splnenia záväzku od žalovaného v rade 2 len v prípade, že Dlžník nesplnil svoj záväzok. Ak
je záväzok splatný v splátkach, žalovaný v 2. rade ručí za celý záväzok aj za každú splátku a žalobca
môže požadovať splnenie splátky, ktorá nebola splnená riadne a včas, alebo celého záväzku, ak sa

stal splatným. V zmysle čl. IV. bod 4.4. Dohody o ručení II bol žalovaný v rade 2 povinný splniť svoju
povinnosťvlehoteurčenejvovýzvežalobcuaakniejevovýzveurčená,takdo5dníoddoručeniatakejto
výzvy, a to v prospech účtu určeného vo výzve. Žalobca v návrhu ďalej uviedol, že dňa 08.02.2019
pristúpil k vypovedaniu úverového limitu Dlžníka v zmysle Zmluvy o úvere, na základe čoho sa úverový
limit stal splatným dňa 15.03.2019. Nakoľko Dlžník ku dňu konečnej splatnosti, t.j. ku dňu 15.03.2019

úverový rámec nevyrovnal, dňa 19.03.2019 ho žalobca vyzval na úhradu dlžnej sumy, a to v lehote
5 dní od doručenia predmetnej výzvy. Vzhľadom ku skutočnosti, že Dlžník napriek vyššie uvedenej
výzve svoj záväzok voči žalobcovi riadne a včas nesplnil, pristúpil žalobca k vymáhaniu celého zostatku
nesplateného úveru s príslušenstvom od žalovanej v rade 1 ako ručiteľa v zmysle Dohody o ručení
I a od žalovaného v rade 2 ako ručiteľa v zmysle Dohody o ručení II. Žalobca v návrhu na začatie

konania ďalej uviedol, že listom zo dňa 29.03.2019 vyzval žalovanú v rade 1 ako ručiteľa z Dohody o
ručení I na zaplatenie dlžnej sumy spolu vo výške 33.505,04 eur ku dňu 29.03.2019, z toho istina vo
výške 33.342,96 eur a úrok z omeškania vo výške 162,08 eur, a to v lehote 5 dní od doručenia tejto
výzvy. Žalobca listom zo dňa 29.03.2019 vyzval žalovaného v rade 2 ako ručiteľa z Dohody o ručeníII na zaplatenie dlžnej sumy spolu vo výške 33.505,04 eur ku dňu 29.03.2019, z toho istina vo výške
33.342,96 eur a úrok z omeškania vo výške 162,08 eur, a to v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy.
Žalobca ďalej uviedol, že pre žalovaných vypracoval vyčíslenie pohľadávky, s podrobným rozpisom

jeho finančného nároku podľa jednotlivých položiek. Takto celkový nedoplatok z predčasne ukončenej
Zmluvy ku dňu 03.04.2019 predstavoval sumu vo výške 33.505,04 eur, ktorá pozostávala z istina vo
výške 33.342,96 eur, z dlžného úroku z omeškania do 29.03.2019 vo výške 162,08 eur. Ani dlžník z
úverového vzťahu ani jedenej zo žalovaných ako ručiteľov, žalobcovi ako veriteľovi z uvedenej dlžnej
sumy do podania žaloby nezaplatil nič. Preto sa žalobca ako veriteľ so svojim nárok obrátil na súd.

2. Okresný súd Banská Bystrica, ako kauzálne príslušný súd / § 2 zákona č. 307/2016 Z.z./ návrhu
žalobcu vyhovel a v upomínacom konaní vedenom podľa zákona č. 307/2016 Z.z. vydal dňa 13.5.2019
platobný rozkaz, v ktorom žalovaných v rade 1 a 2 zaviazal na úhradu žalovanej sumy s príslušenstvom
a na náhradu trov konania. Voči uvedenému platobnému rozkazu podali žalovaní 1 a 2 včas odpor.
Žalobca po podaní odporu navrhol v zmysle § 14 ods. 3 cit. zákona pokračovať v konaní na
príslušnom súde. Preto Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu ako vecne a miestne

príslušnému podľa § 13 a § 15 ods. 1 C.s.p. na ďalšie konanie.
3. Žalovaní v rade 1 a 2 / ručitelia/ v odpore uviedli, že žalovaný v rade 2 je jediným spoločníkom
a konateľom spoločnosti EleSvit s.r.o. ( ďalej ako „dlžník ) a zároveň sa žalovaný 2 nachádza aj v
pozícii ručiteľa dlžníka. Súčasne poukázali na to, že žalovaná v rade 1 sa do pozície ručiteľa dostala v
dôsledku omylu, nakoľko pri uzatváraní dohody o ručení zo dňa 13.7.2017 vychádzala zo skutočnosti,

že ručenie poskytuje stabilnej a plne fungujúcej spoločnosti, pričom je preukázateľné, že už v čase
podpisu dohody o ručení mal dlžník zjavné finančné problémy, ktoré jej boli zatajené a v dôsledku
tejto nevedomosti sa stala solidárnym ručiteľom. To, že sa dlžník nachádzal v zlej finančnej kondícii
potvrdzuje aj fakt , že dňa 22.3.2019 bolo na dlžníka zahájené konkurzné konanie , pričom v súčasnej
dobe konkurzné konanie na príslušnom súde stále prebieha a jeho výsledok doposiaľ zrejmý nie je.

Aj z uvedeného dôvodu mali žalovaní v rade 1 a 2 za to, že veriteľ / žalobca/ nemôže vedieť, či a v
akej výške bude jeho pohľadávka v konkurznom konaní uspokojená a preto tvrdenie, že pohľadávka
nie je od dlžníka vymožiteľná považovali žalovaní za predčasné a to aj s odkazom na subsidiárny
charakter inštitútu ručenia. Žalovaní v rade 1 a 2 poukázali aj ani fakt, že zo strany veriteľa im nebolo
umožnenésidohoduoručenípredjejpodpisomriadneprečítaťaoboznámiťsasňouatoprepožiadavku

rýchleho podpisu , ktorú urgoval veriteľ, na základe čoho nevedeli a ani nemohli vedieť, aké podmienky
v sebe zahrňuje záväzok ručenia, nakoľko nebolo v ich úmysle prevziať ručenie za dlžníka a vziať
na seba zodpovednosť za jeho dlhy a to celým ich majetkom. Súčasne žalovaní 1 a 2 poukázali
aj na skutočnosť, že dlžník mal záujem mimosúdnou cestou vyporiadať svoj záväzok voči veriteľovi,
o čom svedčí aj fakt, že dlžník sa obrátil na veriteľa so žiadosťou o odklad jednotlivých splátok, a

to do času, kým si dlžník nezabezpečí nový zdroj príjmu, avšak žiadosti dlžníka nebolo vyhovené a
veriteľ túto žiadosť zamietol ako bezpredmetnú. Z tohto podľa žalovaných 1 a 2 jasne vyplýva, že
dlžník sa nevyhýbal svojej zodpovednosti a ani sa nechcel zbaviť svojej povinnosti voči veriteľovi a preto
považovali skutočnosť, že sa veriteľ so svojou pohľadávkou obrátil na nich ako ručiteľov za predčasnú
a neopodstatnenú, nakoľko ak veriteľ zavinil, že pohľadávku nemohol uspokojiť dlžník, ručiteľ môže

plnenie veriteľovi v celom rozsahu odoprieť. Žalovaní ďalej uviedli, že ich žalobca ako ručiteľov výzvou
zo dňa 29.3.2019 vyzval na splnenie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, pričom im poskytol
na plnenie lehotu 5 dní od doručenia výzvy na planenie , ktorú lehotu považovali vzhľadom na jej dĺžku
a výšku dlžnej sumy za neprimeranú, z čoho podľa nich jasne vyplývalo , že veriteľ okrem toho , že
si nesplnil svoju zákonnú povinnosť, poskytol na plnenie lehotu v rozpore s dobrými mravmi. Podľa

žalovaných išlo vzhľadom na vyššie uvedené v predmetnej situácii o zneužitie práva zo strany žalobcu
ako silnejšej zmluvnej strany a z jeho strany došlo zároveň k porušeniu § 3 odsek 1 Občianskeho
zákonníka, ktorý jasne hovorí, že výkon práv „nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“.
4. K odporu sa vyjadril žalobca podaním založeným pod č.l. 131-132 v spise. Mal za to, že žalovaná
v rade 1 sa nemôže dovolávať omylu, ak si sama nezabezpečila objektívne informácie o okolnostiach,

ktoré považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Žalobca poukázal
na to, že žalovaná v dohode o ručení vyhlásila, že sú jej pomery dlžníka známe. Žalovaná v rade 2
nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce finančné problémy dlžníka, t.j. spoločnosti EleSvit s.r.o. v čase
podpísania dohody o ručení a ani žiadne dôkaz preukazujúci, že žalovaná v rade 1 konala v omyle. Čo
sa týka námietky oboch žalovaných , že v tomto štádiu konania nie možné ustáliť v akej výške bude

pohľadávka žalobcu uspokojená v konkurznom konaní vedenom v súčasnosti na majetok dlžníka a preto
nie je možné vyhodnotiť v súčasnosti pohľadávku voči spoločnosti EleSvit s.r.o. ako nevymožiteľnú, tak
k tejto námietke žalobca uviedol, že je nedôvodná, pretože sa žalovaný už v rámci dohody o ručení
zaviazali, že v prípade ak záväzok nesplní dlžník, urobia tak oni. Žalobca poukázal na to, že dlžník bolvyzvaný na splnenie záväzku, v stanovenej lehote tak neurobil, preto žalobca využil svoje právo a obrátil
sa s nárokom na ručiteľov. Žalobca mal za to, že možnosť uspokojenia žalobcu z ručiteľského záväzku
nie je viazaná na nemožnosť vymoženia pohľadávky od dlžníka. Čo sa týka námietky žalovaných, že im

nebolo umožnené riadne si dohody o ručení pred ich podpisom prečítať, tak aj v tejto súvislosti žalobca
uviedol, že aj túto námietku považuje za nedôvodnú. Poukázal na to, že zo znenia dohôd o ručení
jednoznačne vyplýva, že žalovaný mali možnosť sa s ich obsahom oboznámiť. Čo sa týka námietky
žalovaných, že im bola poskytnutá neprimerane krátka lehota na splnenie záväzku ( 5 dní) a že podľa
nich ide zo strany žalobcu o zneužitie práva a rozpor s dobrými mravmi , tak v tejto súvislosti žalobca

poukázal na článok IV. odsek 4.4 dohôd o ručení, z ktorých vyplýva, že žalovaní v rade 1 a 2 podpisom
predmetných dohôd akceptovali aj 5 dňovú lehotu na plnenie. Okrem toho žalobca poukázal na to,
že žalovaní neplnili ani neskôr, t.j. ani potom, ako im 5 dňová lehota uplynula. Žalobca vzhľadom na
uvedené odpor žalovaných vyhodnotil ako nedôvodný.
5. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadrili žalovaní v rade 1 a 2 a to ich písomným podaním
z 30.7.2019. Uviedli, že splatnosť úveru nastala 15.3.2019. Súčasne poukázali na ustanovenie § 306

odsek 1 Obchodného zákonníka a teda na subsidiárny charakter ručenia, ktorý spočíva v tom, že
ručiteľ nie je povinný uspokojiť pohľadávku veriteľa popri dlžníkovi, ale až po márnom uplatnení nároku
priamo voči dlžníkovi - po nečinnosti dlžníka počas primeranej lehoty. Ručiteľský záväzok sa aktivuje
až okamihom omeškania dlžníka. Preto ak by sa pripustilo, že záväzok plniť namiesto dlžníka vznikol
žalovaným v rade 1 a2 okamihom vyhlásenia o ručení, išlo by podľa žalovaných o popretie základnej

povahy ručenia ako zabezpečovacieho záväzku. Predchádzajúca výzva nie je potrebná iba v prípade,
keď je nepochybné, že dlžník svoj dlh nesplní a ako príklad takéhoto predpokladu a naplnenia tejto
podmienky Obchodný zákonník uvádza vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. V tomto prípade však
kzahájeniukonkurznéhokonanianamajetokdlžníkadošlodňa22.3.2019,tedaažpouskutočnenívýzvy
žalobcu voči dlžníkovi listom zo dňa 19.3.2019, no už predtým prebiehala komunikácia medzi dlžníkom

a žalobcom ohľadne žalobcom požadovaného odkladu jednotlivých splátok, a to do času kým si dlžník
nezabezpečí nový zdroj príjmu, čo podľa žalovaných nemohlo privodiť odôvodnený záver žalobcu,
že jeho pohľadávka voči dlžníkovi bude zo strany dlžníka neuhradená. Žalovaní 1 a 2 mali za to, že
podmienka bezvýslednej výzvy adresovanej dlžníkovi - list zo dňa 19.3.2019, v zmysle ustanovenia §
306 odsek 1 Obchodného zákonníka tak nebola splnená v čase adresovania výzvy žalovaným v rade

1 a 2 ( listom zo dňa 29.3.2019) ako ručiteľom. Opätovne žalovaní 1 a 2 poukázali na ochotu dlžníka
dohodnúť sa s veriteľom na splátkach, na neochotu žalobcu ako veriteľa vyjsť dlžníkovi v tomto smere
v ústrety a taktiež poukázali na neprimeranú 5 dňovú lehotu na plnenie. A opätovne poukázali aj na to,
že sa nemali možnosť riadne oboznámiť s obsahom zmluvy, tvrdili, že ich vôľa v prípade uzatvárania
dohôd o ručení nezodpovedala ich úmyslu. Preto považovali v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka

tieto ich právne úkony za neplatné.
6. Tunajší súd nariadil na prejedanie veci pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu
a právny zástupca žalovaných v rade 1 a 2. Neprítomné boli strany sporu. Právny zástupca žalobcu
na pojednávaní zotrval na tvrdeniach uvedených v žalobe aj v písomnom vyjadrení k odporu. Tak
ako v písomnom vyjadrení k odporu, právny zástupca žalobcu aj na pojednávaní uviedol, že všetky

námietky žalovaných v rade 1 a 2 , vznesené v tomto konaní, považuje za nedôvodné. V súvislosti
so skutočnosťou, že si žalobca prihlásil predmetnú pohľadávku aj v konkurznom konaní vedenom
na majetok dlžníka z úverového vzťahu, t.j. na majetok obchodnej spoločnosti EleSvit s.r.o., právny
zástupca žalobcu upravil na pojednávaní petit žaloby, čo súd posúdil ako návrh na zmenu žaloby o
ktorom rozhodol priamo na predmetnom pojednávaní a umožnil právnemu zástupcovi žalovaných sa k

zmenenému petitu vyjadriť. Pripustením takejto zmeny petitu žaloby bolo zohľadnené prípadné plnenie,
respektíve uspokojenie čo i len časti pohľadávky žalobcu z majetku dlžníka v rámci konkurzného
konania. O navrhnutej zmene petitu súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 9.1.2020 za účasti
právnych zástupcov oboch strán sporu, preto vychádzajúc z obsahu ustanovenia § 142 C.s.p. nebolo
potrebné vyhotovovať písomné znenie predmetného uznesenia. Súd teda pripustil zmenu petitu žaloby

tak,abytentopetitvyjadrilprepojenosťpovinnostižalovaných1a2 akoručiteľov,s povinnosťoudlžníka.
Právny zástupca žalobcov sa na pojednávaní podrobne vyjadril k námietkam žalovaných, ktoré uplatnili
v tomto konaní, považoval ich za bezpredmetné. Súčasne poukázal na to, že žalovaná v 1 rade je v
manželskom zväzku so žalovaným v druhom rade ( konateľ dlžníka ). Je potom zrejmé, že konateľ
dlžníka musel vedieť o ekonomických pomeroch a insolventnosti dlžníka nakoľko bol jediným konateľom

a súčasne spoločníkom dlžníka. Čo sa týka vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, už len z tejto
skutočnosti bolo podľa žalobcu zrejmé, že dlžník nebol schopný splniť svoj záväzok voči žalobcovi , čím
podľa žalobcu odpadla povinnosť písomného vyzvania zo strany žalobcu. Právny zástupca žalovanýchv rade 1 a 2 zase uviedol, že sa pridržiavajú všetkých ich písomných podaní, dokazovanie vo veci
nenavrhol vykonať.

7. Ako bolo uvedené, žalobca sa ako veriteľ v konaní domáhal od žalovaných v rade 1 a 2 ako ručiteľov,
zaplatenia žalovanej sumy a to titulom ručiteľského záväzku žalovaných v rade 1 a 2, vyplývajúceho im
z dohôd o ručení č. 000022F/CORP/09/031 a č. 000022E/CORP/09/03, obe uzavreté dňa 13.7.2017.
Na pojednávaní právni zástupcovia strán spor zotrvali na ich dovtedajších písomných vyjadreniach.
Ďalšie dôkazy nenavrhli vykonať. Súd preto vykonal dokazovanie len listinnými dôkazmi založenými

v spise. Ako bolo uvedené, žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy od žalovaných 1a 2 titulom
ich ručiteľského záväzku voči nemu.

8. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 547 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť
ručiteľovi na požiadanie výšku svojej pohľadávky.
Podľa § 548 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci
ho na to veriteľ písomne vyzval.
Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.

Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.
Podľa § 549 Občianskeho zákonníka ručiteľ môže plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku
nemôže uspokojiť dlžník.
Podľa § 550 Občianskeho zákonníka ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu
za plnenie poskytnuté veriteľovi.

Podľa § 324 ods. 1, Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa§369ods.1a2Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku

alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.
Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

9. Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi založenými v spise mal súd preukázané, že
na základe zmluvy o kontokorentnom úvere číslo : 000022/CORP/09/031 poskytla spoločnosť UniCredit
Bank Slovakia a.s. , IČO 00681709 ako veriteľ, obchodnej spoločnosti EleSvit s.r.o. ako klientovi /
dlžník/ úver za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. K zmluve bolo uzatvorených viacero dodatkov

a počas existencie tohto zmluvného vzťahu došlo v roku 2014 k cezhraničnej fúzie formou zlúčenia
spoločnosti UniCredit Bank Slovakia a.s. so žalobcom a žalobca sa stal nástupnickou spoločnosťou
pôvodného veriteľa z úverového vzťahu. Žalobca teda vstúpil do práva povinností veriteľa zo zmluvy o
kontokorentnom úvere. Ďalej mal súd preukázané, že listom zo dňa 8.2.2019 došlo zo strany žalobcu k
výpovedi úverového limitu v plnej výške a na základe toho sa stal úverový limit splatným dňa 15.3.2019.

Nakoľko dlžník / EleSvit s.r.o./ k uvedenému dňu splatný úverový rámec nevyrovnal , výzvou z 19.3.2019
ho žalobca vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Táto výzva bola doručená aj ručiteľom. Dlžník túto
výzvu na plnenie prevzal 22.3.2019. Keďže napriek tejto výzve dlžník splatnú pohľadávku žalobcovi v
stanovenej lehote 5 dní nezaplatil , výzvami zo dňa 29.3.2019 veriteľ vyzval na plnenie žalovaných v
rade 1 a 2 a to ako ručiteľov. Táto výzva žalovaným 1 a 2 ako ručiteľom bola doručená obom ručiteľom

1.4.2019. Z dohôd o ručení, oboch uzatvorených dňa 13.7.2017 a to č: 000022F/CORP/09/031 a č:
000022E/CORP/09/031, mal súd za preukázané že žalovaná v rade 1 a žalovaná v rade 2 uzavreli
so žalobcom ako veriteľom dohody o ručení, v rámci ktorých sa zaviazali, že ak dlžník voči veriteľovi/
žalobcovi/ nesplní záväzok určený v úvodných ustanoveniach dohody o ručení, veriteľa uspokoja ako
ručitelia v celom rozsahu dlžníkom nesplneného záväzku. Z obsahu dohôd jednoznačne vyplýva, aký

záväzok žalovaní v rade 1 a 2 na seba prevzali. Podľa týchto dohôd sa mal ručiteľský záväzok spravovať
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Z obsahu oboch dohôd o ručení, podpísaných žalovanými
vyplýva, že obaja ručitelia, t.j. žalovaní v rade 1 a 2 , si tieto dohody pred podpisom prečítali, ich
obsahu porozumeli a zhodne vyhlásili, že vyjadruje ich slobodnú, skutočnú a vážnu vôľu a nie sú imznáme okolnosti, ktoré by tento právny úkon robili neplatným. Z internetového výpisu z obchodného
registra spoločnosti EleSvit s.r.o. mal súd preukázané, že žalovaný v rade 2 bol v čase uzatvárania
predmetných dohôd jediným konateľom a spoločníkom dlžníka spoločnosti EleSvit s.r.o.. V konaní

nebolo spochybnené , že žalovaný v rade 2 je a v čase uzavretia dohôd o ručení bol manželom
žalovanej v rade 1. V spore nebolo sporné, že bola uzatvorená zmluva o tomto kontokorentnom úvere
a že došlo k výpovedi úverového limitu, t.j. že sa stal celý limitový úver splatný ku dňu 15.3.2019.
Uvedené žiadna zo strán sporu nenamietala. Taktiež nebolo v konaní sporné v akej výške bol zostatok
úverového limitu splatný ku dňu 15.3.2019 ani uvedené žiadna zo strán nespochybnila. Žiadna zo

strán v tomto konaní relevantný spôsobom nespochybnila výšku žalovanej sumy, ktorej zaplatenia sa
žalobca domáha v tomto konaní voči žalovaným 1 a 2 ako ručiteľom, ani uplatnené príslušenstvo
pohľadávky. V konaní teda nebola sporná žalovaná suma ani jej príslušenstvo, v konaní bola zo strany
žalovaných namietaná len ich vecná pasívna legitimácia, keď tvrdili, že dohody o ručení, ktoré podpísali
sú neplatné - mali byť uvedení do omylu pri uzatváraní dohody. Súčasne poukázali na skutočnosť,
že neboli splnené ani zákonné podmienky týkajúce sa ručenia. Tiež považovali lehotu na plnenie,

ktorá im bola poskytnutá ako ručiteľom za neprimerane krátku a z toho dôvodu konanie žalobcu, ako
konanie v rozpore s dobrými mravmi ( § 3 Občianskeho zákonníka). Tieto tvrdenia žalovaných súd
vyhodnotil ako absolútne nepreukázané. Žalovaní v rade 1 a 2 predmetné dohody o ručení riadne
podpísali a ako bolo uvedené z obsahu týchto dohôd vyplýva, že si boli v tom čase vedomí aké dohody,
s akým obsahom , za účelom zabezpečenia akého konkrétneho záväzku, v akom rozsahu podpisujú.

V prípade žalovaných v rade 1 a 2 sa jedná o manželov, z ktorých žalovaný v rade 2 bol v čase
podpisu dohôd o ručení konateľom a spoločníkom dlžníka, t.j. muselo mu byť známe v akom stave,
v akej finančnej kondícii sa uvedená obchodná spoločnosti, za plnenie ktorej sa zaručili, nachádza.
Preto pokiaľ teraz žalovaná v rade 1 tvrdí, že bola uvedená do omylu, toto jej tvrdenia súd vyhodnotil
ako účelové. Súd pritom poukazuje práv na personálne prepojenie jej manžela- žalovaného v rade

2 na dlžníka - obchodnú spoločnosť EleSvit s.r.o.. Manžel žalovanej v rade 1 bol v čase uzatvárania
dohôd o ručení jediným konateľom a spoločníkom dlžníka, t.j. žalovaná v rade 1 mala nepochybne
dostatok možností zabezpečiť si od manžela dostatok informácií o spoločnosti, za ktorej plnenie sa
zaručila. Čo sa týka námietok žalovaných v rade 1 a 2 , že neboli splnené podmienky podľa zákona k
tomu, aby sa žalobca mohol domáhať plnenia od ručiteľa, ani s týmito sa súd nestotožnil. Písomnými

dohodami o ručení predloženými žalobcom mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovanými v rade 1 a 2 ako ručiteľmi došlo k uzatvoreniu dohody o ručení, v rámci ktorej žalovaní v
rade 1 a 2 písomne vyhlásili, že na seba berú voči žalobcovi ako veriteľovi povinnosť, že uspokoja jeho
pohľadávku , ak ju neuspokojí dlžník ( v tomto prípade EleSvit s.r.o. ). Obe dohody o ručení s oboma
ručiteľmi boli teda uzatvorené v zákonom predpísanej forme ( § 546 Občianskeho zákonníka ). V zmysle

§ 568 Občianskeho zákonníka bol žalobca oprávnený ako veriteľ žiadať splnenie dlhu od ručiteľov ak
ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. V spise sa nachádza písomná výzva, ktorou
žalobca ako veriteľ vyzval dlžníka na plnenie a až po márnom uplynutí lehoty na plnenie, žalobca vyzval
žalovaných v rade 1 a 2, t.j. ručiteľov na splnenie si ich ručiteľského záväzku obsiahnutého v dohodách
o ručení potom, ako splatnú dlžnú sumu v stanovenej lehote napriek písomnej výzve nesplnil dlžník.

Podľa súdu bolo dostatočne preukázané, že boli splnené všetky podmienky v zmysle ustanovenia §
546 Občianskeho zákonníka k tomu , aby sa žalobca ako dlžník mohol obrátiť na ručiteľov a ručiteľov
požiadať o plnenie namiesto dlžníka. Skutočnosť, že bol medzičasom uznesením Okresného súdu
Nitra sp.zn.32K/1/2019 zo dňa 26.3.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 65/2019 dňa 2.4.2019,
na dlžníka vyhlásený konkurz, podľa súdu na uplatnenie nároku voči ručiteľom vplyv nemá, keďže

boli splnené podmienky podľa § 546 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka námietky žalovaných 1 a
2, že boli uvedení do omylu ohľadne nepriaznivej finančnej situácie dlžníka, na doplnenie ešte súdu
uvádza, že právny vzťah medzi veriteľom a ručiteľom dlžníka nemá vplyv na to, či bol ručiteľ predtým
než urobil písomné vyhlásenie o ručení, uvedený dlžníkom do omylu. Okrem toho žalovaní v rade
1 a 2 len niečo tvrdili, niečo namietali, žiadny relevantný dôkaz na preukázanie ich tvrdení, napr. že

si nemohli zmluvu vopred prečítať, že sa nemohli s jej obsahom dostatočne oboznámiť, nenavrhli a
dôkazy na preukázanie týchto tvrdení nenavrhol ani ich právny zástupca. Súd teda dospel k záveru,
že všetky námietky zo strany žalovaný v rade 1 a 2 uvedené v tomto konaní sú jednak nepreukázané,
žalovaní svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázali a na ich preukázanie žiadne dôkazy nenavrhli
vykonať. Okrem toho sú tieto námietky súd vyhodnotil ako nedôvodné, ktorých účelom malo byť zrejme

len oddialenie ich povinnosti plniť za dlžníka. Na doplnenie súd ešte uvádza, že skutočnosť, že by boli
žalovaní v rade 1 a 2 nejakým spôsobom uvedení do omylu a preto by s poukazom na ustanovenie
§ 49a a § 40a Občianskeho zákonníka mali byť právne úkony / vyššie uvedené dohody o ručení /
neplatné, tak tieto svoje tvrdenia nielenže riadne ani nezdôvodnili, ale ako bolo uvedené, relevantnýmspôsobom nepreukázali. Čo sa týka tvrdení žalovaných, že konanie žalobcu je zneužívaním práva
silnejšej strany a je v rozpore s dobrými mravmi / § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka/, tak aj tieto tvrdenia
súd vyhodnotil ako nepreukázané a nedôvodné. Veriteľ nie je povinný akceptovať dlžníkovi neplnenie si

jeho povinností, t.j. akceptovať nesplácanie úveru dohodnutým spôsobom. A veriteľ v prípade, ak dlžník
túto svoju povinnosť poruší , nie je ani povinný umožniť dlžníkovi odklad splátok. Uvedené je výslovne
na dohode zmluvných strán. T.j. ak k takejto dohode, napr. k dohode o odklade splátok, medzi žalobcom
a dlžníkom nedošlo, a naopak žalobca ako veriteľ v súlade so zmluvou odstúpil od úverového limitu, toto
jeho správanie nemôže byť charakterizované ako správanie v rozpore s dobrými mravmi. Veď žalobca

postupoval v súlade so vzájomnou dohodou, podľa platnej zmluvy o úvere. Preto ani tvrdenie o tom,
že žalobca tým, že k takejto dohode o odklade splátok nepristúpil spôsobil / zavinil/ to, že pohľadávku
nemôže dlžník splniť, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. A nedôvodnú sú preto aj tvrdenia žalovaných 1 a
2 , že vzhľadom na uvedené majú v zmysle § 549 Občianskeho zákonníka právo odoprieť plniť ako
ručitelia. Aj čo sa týka zo strany žalovaných namietanej nedostatočnej 5- dňovej lehoty na plnenie, tak
aj túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V tejto súvislosti súd podotýka, že zo znenia oboch

dohôd o ručení vyplynulo, že táto lehota na plnenie môže byť zo strany veriteľa aplikovaná. Veď v článku
IV. bod 4.4 dohody o ručení bolo výslovne uvedené, že ak vo výzve veriteľa nebude určená lehota na
plnenie , tak je ručiteľ povinný plniť do piatych dní od doručenia takejto výzvy.

10. Na základe vykonaného dokazovania dospel teda súd k záveru, že žalovaní v rade 1 a 2 sú ako

ručitelia povinní zaplatiť žalobcovi pohľadávku, ktorú mu zo zmluvy o úvere napriek výzve nezaplatil
dlžník.Žalovanívrade1a2tútopovinnosťnasebaprevzalititulompísomnýchdohôdoručení. Námietky
žalovaných uplatnené v tomto konaní súd vyhodnotil ako nepreukázané a nedôvodné. Preto súd žalobe
v zmysle pripustenej zmeny vyhovel a žalovaných v rade 1 a 2 zaviazal na úhradu žalovanej sumy a
to aj s príslušenstvom pohľadávky- zmluvne dohodnutým úrokom z omeškania. Úrok z omeškania bol

priznaný v súlade s ustanoveniami § 369 a nasl. Obchodného zákonníka , keďže samotná pohľadávka
vznikla na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom podľa ustanovení § 502
a nasl. Obchodného zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že samotná pohľadávka je pohľadávkou
vzniknutou na základe obchodno-záväzkového vzťahu, potom aj príslušenstvo pohľadávky je potrebné
priznať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Čo sa týka prípadného plnenia resp.

uspokojenia pohľadávky žalobcu ako veriteľa v rámci konkurzného konania v súčasnosti vedeného na
Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 32K/1/19 na majetok dlžníka EleSvit s.r.o., tomu zodpovedá petit
rozsudku, ktorým boli žalovaní zaviazaní na úhradu žalovanej sumy spoločne a nerozdielne , avšak
s tým, že táto ich povinnosť zaniká v rozsahu, v akom bude pohľadávka žalobcu uspokojená v rámci
vyššie uvedeného konkurzného konania z majetku dlžníka.

11. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v konaní
úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči
v konaní neúspešným žalovaným v rade 1 a 2. O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným

rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.