Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 22, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/378/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116221293
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4116221293.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobkyne: Z. L., bytom X. - G., R. XXX/XX, zast. Advokátska kancelária JUDr.

Eva Hlaváčová, s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 12, proti žalovanému: Ing. D. V., bytom X. -G., R. XXX/
XX, v konaní vypratanie nehnuteľnosti, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území G., obec X., okres
X., zapísané na LV č. XXXX, a to parcely registra C, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 250m2, spolu s domom súp. č. XXX, parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 169m2, do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný s tým, že
o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 8.8.2016 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť
vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území G., obec X., okres X., zapísané na LV č.
XXXX, a to parcely registra C, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 250m2, spolu
s domom súp. č. XXX, parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 169m2. Žalobu odôvodnila tým, že je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, zdržuje sa tam žalovaný, odmieta ju opustiť, v minulosti sa tam
zdržiaval so svojou manželkou na základe jej súhlasu, trpela ich tam, začali sa správať nevhodne, až

agresívne, odmietajú sa vzdať užívania nehnuteľností, už uplynula doba, na ktorú bolo jeho užívanie
akceptované.

2.Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa trvá na podanej žalobe, zo strany
žalovaného sa jedná o neoprávnené užívanie. Nehnuteľnosť je vo vlastníctve žalobkyne. Z počiatku to
bolo trpenie žalovaného v nehnuteľnosti, dohoda o užívacom práve neexistuje, pokiaľ žalovaný tvrdí
opak, je na ňom aby to preukázal. Žalobkyňa svoje vlastnícke právo preukázala. Takýto stav je pre ňu

neakceptovateľný. Mala záujem stav zlegalizovať, navrhla žalovanému uzatvorenie nájomnej zmluvy
na čo on nereagoval. Nie je možné žalobkyňu nútiť, aby trpela žalovaného vo svojej nehnuteľnosti
proti svojej vôli. Preto žiada aby súd žalobe vyhovel a žalovaného vypratal. Nežaluje aj manželku
žalovaného z toho dôvodu, že on sám sa vyjadril, že jeho manželka sa zdržiava v ČR, nezdržiava sa v
predmetnej nehnuteľnosti, preto žaloba voči nej o vypratanie by bola nadbytočná. Manželka žalovaného
sa ukrýva pred trestným stíhaním. Žalobkyňa popiera existenciu dohodu, ktorý uvádza žalovaný. Sú to
len jeho tvrdenia, nebol ani účastníkom dedičského konania. Ak by aj uvedené bola pravda, mohla to

manželka žalovaného riešiť v dedičskom konaní, avšak dedičský spis neobsahuje žiadne podmienky
dedičstva, žalobkyňa nemohla vypovedať dohodu, ktorá neexistovala. Môže sa domáhať len vypratania
nehnuteľnosti.3.Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Tieto nadobudla v
dedičskom konaní po matke V. L.. Jednalo sa o rodičovský dom. Účastníkmi dedičského konania boli
ona a jej sestra - manželka žalovaného. V dedičskom konaní bola medzi nimi taká dohoda, že majetok

po mame bude prepísaný na ňu bez protihodnoty pre sestru. Sestra nič nepožadovala, takto sa dohodli.
V rodičovskom dome bývala do roku 2003. Matka bývala v dome sama. Asi posledného polroka pred
smrťou bola u nej, pretože mala zdravotné problémy, nemohla bývať sama. Mama zomrela v roku 2007.
Po jej smrti sa do domu nasťahoval žalovaný s manželkou a 3 deťmi. V čase podávania žaloby v
dome býval žalovaný, jeho dcéra D. a manželka žalovaného. Nikdy žiadna dohoda o užívaní medzi

nimi nebola. Do domu sa žalovaný nasťahoval, pretože boli vysťahovaní z predchádzajúceho bydliska.
Bolo to také tiché trpenie, tichý súhlas z jej strany, že tam boli, pretože nemali kam ísť bývať. O tom,
dokedy tu budú bývať, ako to bude ďalej spolu nekomunikovali. Platili si energie, avšak aj tie platené
celkom neboli. SPP podalo trestné oznámenie z dôvodu neplatenia. Po určitých problémoch v rodine
sa v roku 2012 rozhodla zrušiť im trvalý pobyt. Od svojho návrhu odstúpila, pretože sa bála ako budú
reagovať. Sú to výbušní ľudia, mala strach. Potom žalovaný začal podávať na ňu nezmyselné trestné

oznámenia. Rozhodla sa, že im trvalý pobyt zruší. Stalo sa tak v roku 2015. Trvá na vyprataní. Žalovaný
ich atakuje, vypisuje listy. Po smrti mamy našli krabicu s dokladmi, s papiermi. Notár ich vyzval, aby
predložili LV, doklady k majetku. Zaniesla celú krabicu s dokladmi, papierom sa nerozumie. U notára
povedali, že predložila aj doklady k pozemkom, ktoré boli dávno predané. Požiadala, aby dali veci do
poriadku, prepísala energie na neho, bolo to z dôvodu, že oni si mali platiť energie, ona platila poistku

a daň z nehnuteľnosti. Zrušila mal. D. trvalý pobyt, pretože to bolo pre veci, ktoré robil žalovaný, jeho
manželka, tá si požičiavala peniaze, nevracala ich, chodili ľudia pýtať peniaze. Žiadna dohoda o užívaní
nebola. Posielala výzvu na vypratanie.

4.Žalovanýnapojednávaníuviedol,žeužívacieprávoexistovalo,nesúhlasístým,žeužívanehnuteľnosť

bezprávnehodôvodu.Užívacieprávovznikloeštepreddedičskýmkonaním.Manželkasasožalobkyňou
dohodla, že dedičské podiely budú vyporiadané po skončení dedičského konania. Že jej podiel bude
napísaný na ňu. Dohodli sa, že potom sa vysporiadajú, po skončení dedičského konania po matke. Do
dnešného dňa k tomu tak nedošlo. Obsahom dohody bolo aj to, že budú užívať aj naďalej len za energie.
Takto sa dohodli, bolo to u nich doma v kuchyni. Bolo to ešte pre dedičským konaním. Pri takejto dohode

bola prítomná žalobkyňa, on, jeho manželka a Ing. A., rodinná známa. V rodinnom dome bývali od
17.11.2007. Bola taká dohoda medzi jeho manželkou a jej matkou, že sa do domu nasťahujú. Do domu
aj investovali. Mali hotel v považskej Bystrici, ktorý sa dostal do konkurzu. Vedeli, že sa budú musieť
odsťahovať. Nepočítali s tým, že matka manželky zomrie, ale pripravovali si rodinný dom. Investovali
do neho aj po smrti matky. Dom užívali, jedna časť dedičstva patrí manželke. Písomne nič spisované

nebolo. Manželka odišla do Čiech v roku 2013, ale neskrývala sa pred trestným stíhaním za zanedbanie
povinnej výživy. Odišla kvôli jej novinárskej činnosti, lebo ju chceli dať na psychiatrické vyšetrenie. Čo
sa týka nedoplatku SPP, bolo to v období, keď zatiaľ neexistoval niekto kto by zmluvu s SPP mohol
uzavrieť. O niektorých nedoplatkoch nevedeli, po tom žalobkyňa dala plnú moc, uzatvorila sa nová
zmluva, nedoplatky sa vysporiadali. Nie je pravda, že sa nebavili o tom, dokedy budú v dome bývať.

Bavili sa o tom tak, že v dome budú bývať dovtedy, kým sa nevysporiada dedičský podiel. Vysporiadanie
malo byť také, že by sa určila hodnota rodinného domu, zohľadnili by sa investície z ich strany a suma by
sa rozdelila napoly. Toto sa malo zrealizovať po ukončení dedičského konania, nestalo sa tak. Zhoršeniu
vzťahov v rodine došlo v roku 2010, nastal konflikt medzi jeho manželkou a jej dcérou G.. G. odišla,
aj jej brat L. ku žalobkyni. Ona nahovorila deti, aby podali návrh na určenie výživného. Vtedy došlo ku

zhoršeniu vzťahov. Nie je pravda, že by bol agresívny. Je invalidný dôchodca, má zdravotné problémy.
Žalobkyňa má podmienené vlastníctvo. Konkludentne došlo k užívaniu z ich strany, k vysporiadaniu
nedošlo. Právny dôvod na užívanie nehnuteľnosti je ústna dohoda, kedy boli dohodnuté podmienky
užívania.kústnejdohodedošloposmrtimanželkinejmatky,ktorázomrela6.11.2007,bolotopopohrebe,
asi dva týždne po tom sa do domu nasťahovali. Obsah dohody bol taký, že dom budú užívať pokiaľ

sa nedotiahne dedičské konanie. Po tom sa to spresnilo tak, že v dedičskom konaní všetko pripadne
žalobkyni pre zjednodušenie veci, keďže neboli aktuálne znalecké posudky na hodnotu nehnuteľnosti
a potom sa to ďalej vysporiada, zohľadnia sa aj investície z ich strany. Elektrina, voda, smetné bolo
evidované na manželku, plyn na neho. V súčasnosti v dome býva on, manželka a maloletá dcéra D.,
nar. X.X.XXXX a trvalý pobyt tu majú manželkine deti, G. a L.. Uvedené ohľadne dohody odznelo aj

u notára JUDr. M., bolo to rozhodnutie spoludedičiek. Dohoda bola, stále platí, nebola vypovedaná. V
rodine sa riešili dedičské veci disimilovanými právnymi úkonmi, svedčia o tom dedičské konania z r.
1989, 1999, 2005, bola to bežná prax v rodine, že sa urobil disimilovaný právny úkon, že zdedil len
jeden z rodiny a potom sa dohodli. Nikdy by nebolo bývalo došlo k tomu, že bude dediť len jeden dedič,žalobkyňa, keby nebola dohoda o užívaní. Existenciu dohody o užívaní potvrdili svedkovia. Dohoda o
užívaní stále platí, od r. 2007 a platí až do času pokiaľ sa nevysporiadajú. V r. 2009 dostala žalobkyňa
list vlastníctva, zriadila trvalý pobyt. Previedli sa energie. Je to konkludentný spôsob plnenia, nepoprela

užívacie právo. Až v r. 2015 kedy pre konflikty v rodine zrušila trvalý pobyt.

5.Svedkyňa E. V. - sestra žalobkyne a manželka žalovaného na pojednávaní uviedla, že 6.11.2007
zomrela mama, 2 týždne potom sa nasťahovali po dohode so žalobkyňou do rodinného domu. Od r.
1994 kedy zomrel otec intenzívne dom rekonštruovala na vlastné náklady. Prvýkrát som dom prerábala

po smrti otca v r. 1994. Druhá rekonštrukcia bola v r. 2000, posledná v r. 2006. V čase, keď im zomrela
mama, bola trestne stíhaná za anonymnú veršovanú satiru, poškodení si uplatňovali náhradu škody.
Dohodla sa so žalobkyňou, že všetky veci napíšu na ňu, teda nehnuteľnosti po rodičoch, dom, lesy,
polia, dva vinohrady. Tieto nehnuteľnosti boli predmetom dedičstva. Dohodli sa tak, že keď trestné
stíhaniebudeukončené,potomsasožalobkyňouvysporiadajúenapoly,keďsapoliapredajú,rozdeliasa
peniaze. Pozostalosť po mame, teda dedičské konanie, zabezpečovala žalobkyňa. Výpoveď žalobkyne,

že ich musela trpieť nie je pravda, bola to taká dohoda medzi nimi. Žalobkyňa vedela, že dom nebude jej,
že v ňom nikdy nebude bývať. Žiadne nehnuteľnosti jej nedarovala, prečo by to robila. Po pozostalosti
jej odovzdala všetky papiere k rodinnému domu, stavebné povolenie, všetky rozhodnutia súvisiace s
domom. Dohodli sa tak, že elektrinu si prepíše na seba, aj plyn chcela, plyn platila na meno L., potom
sa na to prišlo, odpojili ich. Následne bola uzatvorená zmluva s plynárňami na meno V.. Čo sa týka

dohody so žalobkyňou, predmetom dohody bolo to, že dedičstvo si celé napíše žalobkyňa na seba, kým
sa neukončí trestné stíhanie vedené proti jej osobe. Do rodinného domu sa nasťahovali, pretože prišli o
nehnuteľnosťohotelvPovažskejBystricivkonkurznomkonaní,tambývali.Sožalobkyňousadohodli,že
v dome budú platiť všetky energie, budú tam bývať ako rodina a že keď bude ukončené trestné stíhanie,
taktonejakodoriešia.Čosatýkatrestnéhostíhania,tobolovr.2011ukončené,bolostiahnutéobvinenie.

Do rodinného domu sa nasťahovali okolo 20.11.2007, ona, žalovaný a ich tri deti. K vyporiadaniu medzi
ňou a žalobkyňou nedošlo. Žalobkyňa zrušila trvalý pobyt podvodom. V súčasnosti v dome býva ona,
žalovaný a mal. dcéra D. Žalobkyňa do domu nedala nič. Čo sa týka dedičského konania, zúčastnila sa
ho, bola u notára u JUDr. M.. Hovorila mu aká je situácia, že všetko musia napísať na žalobkyňu. Mala
jedinú výhradu voči posudku na dom, že pozemky nemajú hodnotu, napísala sa tam suma 1.000 Sk,

že vinohrady nemajú žiadnu hodnotu, boli to smiešne sumy, čo tam napísali. Záhradu tam ani nedali.
Pri uzatváraní dohody bola prítomná ona, žalovaný a jej kamarátka Z. F.. Urobili ju deň predtým ako
bolo dedičské pojednávanie. Predmetom dohody bolo, že budú v dome bývať, že keď bude ukončené
trestné stíhanie voči jej osobe a budú vedieť ako bolo ukončené, dohodnú sa ako budú situáciu riešiť
ďalej. Dohodu porušila žalobkyňa keď zrušila trvalý pobyt. Dohoda bola uzavretá 18. alebo 19.11.2007.

Dohodla sa so žalobkyňou telefonicky, že sa do G. nasťahujú, potom o tom hovorili v januári 2008, keď
prišli papiere od notára M.. Takáto dohoda bola uzatvorená u nich doma. Prítomná bola ona, žalobkyňa
a žalovaný. Teraz býva na R. XX, pracuje v L., v L., v J.. Boli dve dohody o užívaní, jedna v novembri
2007 a druhá v januári 2008 pred dedičským konaním.

6.Svedkyňa C. F. na pojednávaní uviedla, že má v G. chalupu. Žalovaný býva v dome po rodičoch jeho
manželky. E. tu mala vždy trvalý pobyt, často do rodičovského domu chodila. Ako rodina tu bývajú od
r. 2007. Po pozostalosti sa sem nasťahovali, dom si prerobili zvnútra aj z vonka. Manželka žalovaného
mala problémy pre nejakú básničku, bola prenasledovaná. Po smrti mamičky sa žalobkyňa dohodla s
manželkou žalovaného, že dom dajú na žalobkyňu. Takto sa ako sestry dohodli. O tejto dohode vie od

manželky žalovaného, hovorila o tom po smrti matky. So žalobkyňou o takejto dohode nehovorila, bola to
ústna dohoda medzi nimi. Ona ako dcéra teraz nemá nič. Všetko poprerábali, vysadená bola zeleň, veľa
stromčekov, vymenili si nábytok, prerábali si všetko v rámci finančných možností, spočiatku tam bývali aj
dve deti z E. prvého manželstva. Žalobkyňa má postavený svoj rodinný dom, je to na jednom pozemku,
na ktorom je aj tento rodičovský dom. Energie boli napísané na mamičku, potom si ich dali napísať na

seba. Mamička im zomrela v r. 2007, vtedy sa žalobkyňa s E. V. dohodli ako sestry, že pozostalosť sa
dá na žalobkyňu. Táto dohoda bola ústna, v r. 2008 sa to na pozostalosti tak aj spravilo. Prebehlo to tak
ako sa dohodli. Osobne nebola pri takejto dohode, informácie má od E. V..

7.Svedok J. L. - manžel žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalovaný, jeho manželka a ich dcéra

bývajú v dome neoprávnene. Svokra ešte kým žila povedala, že dom po nej bude patriť len deťom, teda
G. a L. F.. Sú to deti E. V. z prvého manželstva. Nestihla však už toto doriešiť. Takto sa len vyjadrila. V
dedičskom konaní po nej sa žalobkyňa so svojou sestrou dohodli, že dom bude napísaný na žalobkyňu,
takáto bola ich dohoda, nevie vysvetliť, uviesť prečo sa takto dohodli. Dom bol napísaný na žalobkyňu.L. a G. sa môžu osamostatniť, môžu v dome bývať, bolo by to aj prianie ich babky. Žalovaný s rodinou
sa nasťahovali bolo to v novembri, rok si už nepamätá. Prišli o hotel. Odvtedy tu bývajú. Žalobkyni ich
bolo ľúto. Nebolo časovo určené dokedy tu majú bývať. O tom sa nebavili. Nehovorili o tom. S domom

sú technické problémy, nemôžu sa k nemu dostať, bývanie malo byť pre nich len na nejaký čas. Poistku
za dom a domovú daň platia oni. Ostatné veci si platia sami teda elektrinu, vodu. Žiadna dohoda o
užívaní neexistovala. Žalobkyni len bolo ľúto, že nemajú kde bývať. Svokra zomrela v r. 2007, pár dní po
pohrebe sa nasťahovali, od tej doby tam bývajú. On osobne neriešil dokedy tam môžu bývať. Švagriná
je výbušnej povahy, komunikácia medzi nimi nie je žiadna. Vymenili zámky, nedá sa tam dostať. Deti

E. V. - G., L. bývajú u nich, nerozumeli si so svojou matkou. nebol prítomný dedičského konania a pri
uzatváraní dohody dedičov. Nehnuteľnosť je v dezolátnom stave, statika je narušená, strecha je deravá.
E. V. chodila cez víkendy na návštevy, robila svojej matke nervy. Spor ohľadne užívania nehnuteľnosti
pred dedičským konaním nebol, po dedičskom konaní tam bývali tam, či platili energie riadne uviesť
nevie, asi nie, pretože im odpojili aj plyn, aj elektrinu. O dohode o darovaní dedičského podielu nevedel.

8.Svedkyňa Z. F. na pojednávaní uviedla, že je v priateľskom vzťahu so žalovaným, s jeho rodinou.
Žalovaného pozná od r. 2008, predtým poznala jeho manželku, asi od r. 1995. V r. 2008 manželku
žalovaného objavila v papiernictve a začali sa znova stretávať. Manželka žalovaného bola trestne
stíhaná za básničku, v J. prišli o bývanie, bála sa, že by od nej mohli požadovať škodu, že by mohli
prísť o bývanie znova. Preto sa so sestrou dohodli tak, že všetko bude napísané na jej sestru, teda na

žalobkyňu. Medzi nimi boli dobré vzťahy, nič si písomne na papier nedávali. Verila jej. Toto jej rozprávala
večer predtým ako bolo dedičské konanie. Na druhý deň povedala, že všetko sa tak aj stalo ako sa
dohodli. Vie, že mali prepísané energie na seba, k žalovaným chodievala, navštevovali sa u nich doma,
boli medzi nimi normálne vzťahy, nikdy nebola svedkom žiadneho rozhovoru, ktorý by sa týkal toho
dokedy tam žalovaní môžu bývať. Vždy sa o nehnuteľnosti hovorilo ako o E. dome. V r. 2010 došlo

k incidentu, deti odišli k žalobkyni, vzťahy medzi nimi sa zhoršili, deti dali na manželku žalovaného
trestné oznámenie kvôli výživnému. Potom začali atakovať žalovaného, aby z nehnuteľnosti odišli. Trvá
to doteraz. Strana žalovaného prerábala po maminej smrti dom, investovali do neho, nebol žiadny dôvod
na to, že by po mame všetko mala dostať žalobkyňa. O dohode, ktorá mala byť uzatvorená v rámci
dedičského konania, sa ne rozprávala so žalobkyňou. Dohoda bola taká, že keď sa konania ukončia,

tak sa finančne vyrovnajú. O nehnuteľnosť, o energie sa starla rodina žalovaného. Žalobkyňa v dome
neurobila nič. Žalovaný jej povedal, že im bol zrušený trvalý pobyt. Či bola dohoda o užívaní niekedy
vypovedaná, o tom nič nevie. Že malo dôjsť k dohode v rámci dedičského konania vie od p. V.. Vie, že
žalovaný prišiel ako celá rodina, dohodli sa, že tam budú bývať, na základe niečoho to muselo byť. Po
celý čas, nikto nikdy neriešil dokedy tam môžu bývať.

9.Svedkyňa G. F. na pojednávaní uviedla, že v čase dedičského konania mala 15-16 rokov, o takéto
majetkové veci sa nestarala. Spolu s bratom v tomto dome vyrastali s babičkou, ona sa vyjadrovala
tak, že dom bude ich, nemali dobré vzťahy s matkou. Dedičské konanie vnímala tak, že chránia nás,
preto bol dom napísaný na tetu a nie na mamu. Dedičského konania prítomná nebola, ani o priebehu

dedičského konania sa s nikým z rodiny nerozprávala. O žiadnej dohode medzi žalobkyňou a jej mamou
v rámci dedičského konania nepočula. Čo sa týka dedičského konania ako skončilo, o jeho výsledku
vedela. V tom čase sa sťahovali z J. L., zomrela babička, potom nasledovalo dedičské konanie. Bolo to
logické, že dom bol napísaný na tetu. Ona to vtedy neriešila, že bývajú v jej dome. Vtedy to bola krízová
situácia, nemali kam ísť. Nasťahovali sa, ale to nebolo dobrovoľné sťahovanie, neboli na to pripravení.

Teta vtedy neriešila, že bývajú v jej dome, chcela chrániť ich. Malo to byť dočasné riešenie. Dom mal byť
prepísaný na ňu a na brata. Vzťahy sa zhoršili, odišli z domu. Teta im ponúkla, že môžu bývať u nich.
Teta to začala riešiť, pretože nevidela dôvod na to, aby v dome býval žalovaný keď ona a brat s nimi
nebývajú. Pod dočasným bývaním mala na mysli to, že to bude dovtedy pokiaľ nebude dom prepísaný
na ňu a na brata, a kým sa nerozhodnú čo s domom ďalej urobia. Riešia problémy postupne. Súdili sa o

výživné. Podávali na matku trestné oznámenie za neplatenie výživného. Teta sa začala súdiť teraz, je si
istá, že potom prepíše dom na nich. Teta to začala riešiť preto, že neplatili výživné, sú tam iné problémy.
Dom je v zlom stave, je zanedbaný, nestarajú sa o neho. Začala to riešiť z toho dôvodu, že k domu majú
citový vzťah, vyrastali v ňom, nechcú ho predávať. Nevie o žiadnej dohode, nikdy sa o žiadnej dohode
nerozprávalo. Vedela, že dom je prepísaný na žalobkyňu, chcela chrániť ich, napísalo sa to na tetu, aby

chránila ich. Dom nechá jej a bratovi. Nevie ako to bolo v dedičskom konaní. O dohode nevie. Nebola
pri dohode medzi jej matkou a žalobkyňou na užívanie nehnuteľnosti pred dedičským konaním, ani pri
dohode medzi jej matkou a žalobkyňou o vyporiadaní dedičského konania. Bola robená rekonštrukcia,nevie v akom rozsahu, nevie kto ju financoval. Dom postavil môj dedko, o dom sa starala babka, z akých
finančných prostriedkov to nevie, asi zo svojich.

10.Svedok L. F. na pojednávaní uviedol, že dom je vo vlastníctve žalobkyne, nadobudla ho dedičstvom.
Babka vyslovila takú myšlienku, že dom by mal patriť jemu a sestre G., nestihla to však už spísať.
Prítomný na dedičskom konaní po babke nebol. O dedičskom konaní vie ako skončilo. Vie to od
žalobkyne, že dom pripadol jej. O dedičskom konaní sa s matkou, ani so žalovaným nerozprával. Čo
sa týka užívania domu, museli odísť z J. L., automaticky sa nasťahovali do domu v Drážovciach, niekde

museli bývať. O žiadnych dohodách ohľadne bývania, užívania domu nevie. Žalobkyňa ich tam nechala
bývať, pretože tam bývali aj oni, teda on a sestra G.. Zvrtlo sa to vtedy, keď za dosť napätej situácie
odišli z tohto domu a preto tam žalovaný už nemá čo bývať. Žalobkyňa toto bývania trpela kvôli nim,
trpezlivosť jej došla, keď odtiaľ oni odišli. O žiadnej dohode o užívaní nevie. Po roku 2007 tam býva
žalovaný, o žiadnych opravách, ktoré by sa po r. 2007 vykonávali nevie, nič sa neopravovalo. O ústnej
dohode, o dedičskom vyrovnaní medzi žalobkyňou a jeho matkou nevie.

11.Bola vykonaná konfrontácia medzi žalobkyňou a svedkyňou E. V.. Žalobkyňa pri konfrontácii uviedla,
že trvá na tom čo už uvádzala, že bola medzi nimi spísaná dedičská dohoda. Nič iné sa neriešilo.
Svedkyňa pri konfrontácii uviedla, že notár M. napísal nehnuteľnosti na žalobkyňu, dohodli sa, že potom
sa rozdelia, vždy sa to tak robilo, že sa to napísalo na jedného a potom sa to riešilo, rodina sa vždy

dohodla.

12.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, konfrontáciou, oboznámením
sa s obsahom spisu a to žalobou, výpisom z LV č. XXXX, výzvou na vypratanie zo dňa 15.7.2015,
9.7.2015 s doručenkami, zrušením trvalého pobytu zo dňa 15.4.2015, uznesením OR PZ zo dňa

13.3.2015 o prerušení konania, návrhom na zrušenie trvalého pobytu, vyjadrením žalovaného s
prílohami, fotografiami z prílohovej obálky, CD záznamom z 11.4.2012 z prílohovej obálky, písomným
vyjadrením E. V., prepisom z priebehu správneho konania z 11.4.2012, zápisnicou o výsluchu svedka
p. F., zápisnicou z pojednávania vo veci 14C/10/2018 zo dňa 5.10.2018 a rozsudkami, ftc. občianskeho
preukazu žalovaného, výpisom LV XXXX, znaleckým posudkom zo dňa 5.2.1996, kópiou z katastrálnej

mapy a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných v LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v okrese X., obec
X., katastrálne územie G., parc. reg. C, parc. č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 250m2 s
domom súp. č. XXX, parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 169m2, v podiele 1/1. Nehnuteľnosti

nadobudla dedením v konaní vedenom pod sp. zn. 22D/2200/07, Dnot 4/08.

Predmetné nehnuteľnostiach užíva a býva v nich žalovaný od r. 2007 spolu so svojou manželkou E.
V. - sestrou žalobkyne a ich dcérou D. V., nar. X.X.XXXX, ktorá je už plnoletá. K nasťahovaniu do
nehnuteľností došlo za situácie, že rodina žalovaného nemala kde bývať, mali hotel v J. L., kde aj bývali,

avšak na ten bol vyhlásený konkurz a museli sa odsťahovať.

Žalobkyňa vyzývala žalovaného na vypratanie nehnuteľnosti výzvou zo dňa 9.7.2015, ktorá mu bola
doručená 14.7.2015.

Žalobkyňa vyzývala manželku žalovaného E. V. výzvou zo dňa 15.7.2015 na vypratanie nehnuteľnosti,
ktorá jej bola doručená 17.7.2015.

Žalobkyňa podala dňa 31.3.2015 návrh na Mestský úrad v Nitre o zrušenie trvalého pobytu žalovaného,
E. V. a mal. D. V.. Trvalý pobyt bol týmto osobám zrušený dňa 15.4.2015. Aj v minulosti dňa 13.3.2012

podávala žalobkyňa návrh na zrušenie trvalého pobytu týmto osobám.

Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 22D/2200/2007, Dnot 4/2008 zo dňa 30.10.2008 súd zistil, že
nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa, nakoľko v priebehu dedičského konania po V. L., zomr. X.XX.XXXX
- matke žalobkyne došlo k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní dedičstva medzi žalobkyňou a jej sestrou

E. V. - manželkou žalovaného. Obsahom dohody bolo, že predmet dedičstva tak ako bol uvedený v
súpise aktív a pasív nadobudla žalobkyňa voči ustupujúcej spoludedičke bezodplatne.Žalovaný predložil fotokópie poštových poukážok, ktorými preukazoval platby adresované ZSE Energia
a.s. za odber elektrickej energie. Ďalej predložil zmluvu o dodávke plynu zo dňa 23.4.2012.

O zlých vzťahoch v rodine svedčia viaceré doklady doložené do spisu napr. uznesenie OR PZ Nitra
zo dňa 13.3.2015 z ktorého súd zistil, že E. V. bola stíhaná za prečin zanedbania povinnej výživy voči
plnoletej dcére G. F. a synovi L. F., uznesenie OR PZ Nitra zo dňa 26.8.2015, ktorým bolo začaté
trestné stíhanie vo veci prečinu sprenevera, oznámenie žalovaného o podozrení o spáchaní trestného
činu podvodu, marenia spravodlivosti falšovaním a trestného činu sprenevery, ktorého sa mala dopustiť

žalobkyňa. Uznesenie Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 10.9.2015, ktorou bola zamietnutá sťažnosť
žalovaného proti uzneseniu vyšetrovateľa.

E.V.podaladňa30.3.2012návrhnaobnovudedičskéhokonania22D/2200/07zdôvodu,ževdedičskom
konaní nebol spísaný celý majetok patriaci zomrelej a časť majetku zapísaná na LV č. XXXX nebola
v správnej výške ocenená platným znaleckým posudkom, na výzvu súdu doplnila návrh na obnovu

konania uviedla, že notár pri zisťovaní majetku nekomunikoval s oboma dedičkami, nepreveril tvrdenia
žalobkyne o pravdivej cene nehnuteľnosti a preto k aktu darovania dedičského podielu v prospech druhej
dedičky došlo na základe uvedenia do omylu. Okresný súd Nitra návrh na obnovu konania vedeného
pod sp. zn. 22D/2200/2007 zamietol uznesením zo dňa 12.11.2014.

Žalobkyňa predložila fotografie z nehnuteľností, ktorými chcela dokladovať zlý stav nehnuteľností.

Žalovaný predložil na CD nosiči záznam zo správneho konania konaného na Mestskom úrade Nitra dňa
11.4.2012, aj prepis rozhovoru medzi ním a žalobkyňou zo dňa 11.4.2012 a priebeh tohto jednania.

13.Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

14.Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobkyňa je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., obec X., okres X.,
zapísané na LV č. XXXX, a to parcely registra C, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o

výmere 250m2, spolu s domom súp. č. XXX, parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 169m2, táto
skutočnosť vyplýva z predloženého listu vlastníctva. Nehnuteľnosti nadobudla v dedičskom konaní po
svojej matke, z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 22D/2200/2007, Dnot 4/2008 zo dňa 30.10.2008 vyplýva,
že, nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa, v priebehu dedičského konania došlo k uzatvoreniu dohody
o vyporiadaní dedičstva medzi žalobkyňou a jej sestrou E. V. - manželkou žalovaného a predmet

dedičstvatakakoboluvedenývsúpiseaktívapasívnadobudlažalobkyňavočiustupujúcejspoludedičke
bezodplatne. Žalobkyňa sa k dedičskému konaniu vyjadrila tak, že takáto bola medzi nimi dohoda, že
majetok po mame bude prepísaný na ňu bez protihodnoty pre sestru, sestra nič nepožadovala, takto
sa dohodli. Žalovaný tvrdil, že sa dohodli inak, že dedičské podiely budú vyporiadané po skončení
dedičského konania, že v rodine sa riešili dedičské veci tak, že bude dediť len jeden z rodiny a potom

sa dohodli. Na podporu svojich tvrdení predložil osvedčenie o dedičstve D 4217/93 po L. L., zomr.
X.XX.XXXX, z ktorého však vyplýva, že nededil len jeden z rodiny , ale všetci traja dedičia - V. L., E.
F. aj Z. L., rozhodnutie Štátneho notárstva D 750/79 po H. Y., zomr. XX.X.XXXX, kde tiež nededil len
jeden z rodiny, ale viacerí - V. Y., P. Z., V. L., osvedčenie o dedičstve 28D1013/2005 po J. L., zomr.
XX.X.XXXX, kde dedičstvo nadobudol len jeden dedič voči ustupujúcej dedičke bezodplatne, avšak v

žiadnom prípade súd nemohol mať za preukázané, že takáto bola prax v rodine, keď z predložených
troch dedičských rozhodnutí len v jednom prípade dedil len jeden dedič a okrem toho, je to úplne
bezpredmetné vo vzťahu k dedičskému konaniu po matke žalobkyne, dedičské konania z roku 1973,
1979 a 1993 nijakým spôsobom nesvedčia o tom, ako sa dedičia dohodli v tomto konaní. Žalovaný
nepreukázal, že dohoda bola iná, z osvedčenia o dedičstve vyplýva jasne aká bola dohoda dedičov,

žiadna iná dohoda v konaní preukázané nebola, dokonca manželka žalovaného podávala návrh na
obnovu dedičského konania, ale ani v tomto svojom podaní existenciu dohody a argumenty uvádzané v
tomto konaní nespomínala, argumentovala len tým, že v dedičskom konaní nebol spísaný celý majetok
patriaci zomrelej a časť majetku zapísaná na LV č. XXXX nebola v správnej výške ocenená platnýmznaleckým posudkom, a preto k aktu darovania dedičského podielu v prospech druhej dedičky došlo na
základe uvedenia do omylu. Svedkyňa E. V. sa k dedičskému konaniu vyjadrila tak, že celé dedičstvo sa
napíše na žalobkyňu, kým sa neukončí trestné stíhanie voči jej osobe. Svedkyňa C. F. potvrdila, že od E.

V. má informácie, že táto sa dohodla so žalobkyňou, že dom dajú na žalobkyňu, svedok J. L. uviedol, že
v dedičskom konaní sa žalobkyňa so sestrou dohodli, že dom bude napísaný na žalobkyňu. Svedkyňa
Z. F. uviedla, že v dedičskom konaní sa dohodli, že všetko bude napísané na žalobkyňu, pretože E. V.
sa bála, že by od nej mohla byť požadovaná nejaká škoda. Zo strany žalovaného nebol produkovaný
žiadny dôkaz k tomu, že by obava jeho manželky mala byť dôvodná, že od nej niekto nejakú škodu

vymáhal, alebo požadoval, alebo že by bolo voči jej osobe vedené nejaké konanie o náhradu škody,
takže tento argument súd nepresvedčil. Svedkovia F., F. uviedli, že dedičského konania neboli prítomní,
k dohode sa vyjadriť nevedeli, o žiadnej dohode sa nikdy nehovorilo, ich babka sa vyjadrovala tak, že
dom by mal patriť im dvom, avšak nestihla to už spísať. Z vykonaného dokazovania súd teda vyvodil
záver, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľností je žalobkyňa, ktorá ich nadobudla v dedičskom konaní po
svojej matke na základe dohody dedičov.

15.Argumenty a vyjadrenia ohľadne trvalého pobytu žalovaného a zrušenia trvalého pobytu, tieto v
konaní boli právne irelevantné, pre konanie vôbec nebolo podstatné, kde má žalovaný trvalý pobyt, či
ho žalobkyňa odhlásila, kedy a z akých dôvodov, pretože prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá
nijaké právo k nehnuteľnosti, ani k jej vlastníkovi, má len evidenčný charakter. Znamená to, že osoba

prihlásená na trvalý pobyt nezískava k nehnuteľnosti, ktorú má uvedenú v občianskom preukaze žiaden
nájomný, nieto ešte vlastnícky vzťah. Vlastník nehnuteľností nemusí mať žiadne obavy z toho, že
prihlásením sa iných osôb na trvalý pobyt príde o svoje vlastníctvo. V zmysle § 3 ods. 3 zákona o hlásení
občanov č.253/1998 Z.z. prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove uvedenej
v odseku 2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia je

potrebné zdôrazniť, že trvalý pobyt nezakladá žiadne právo prihláseného k nehnuteľnosti.

16.Čo sa týka platenia energií, rovnako aj tieto argumenty v konaní neboli podstatné a skutočnosť,
že si žalovaný platil za spotrebu plynu a elektrickej energie ešte nezakladá jeho právo na užívanie
nehnuteľností, je len samozrejmé, že za spotrebovanú energiu si platil, veď ju predsa spotreboval on a

nie žalobkyňa, žalobkyňa nemala žiadny dôvod k tomu, aby za spotrebovanú energiu platila ona sama.
Právo bývania je právom odplatným, preto platby, ktoré žalovaný realizoval za spotrebu energií súviseli
s jeho bývaním, nesvedčia však o tom, že bola uzatvorená dohoda o užívaní, ani skutočnosť, že energie
boli prepísané na neho a jeho manželku. Rovnako vyjadrenia, či platili za energie riadne a včas súd
v tomto konaní nezaujímajú a nie sú smerodajné k predmetu sporu. To isté sa týka aj rekonštrukcie a

investovania do nehnuteľností, či žalovaný vložil svoje finančné prostriedky do cudzej nehnuteľnosti nie
je vôbec právne irelevantné v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, kde sa rieši sporná otázka užívacieho
práva k nehnuteľnosti.

17.Žalobkyňa v konaní tvrdila, že žalovaný v nehnuteľnosti býva bez právneho dôvodu, žiadna dohoda

o užívaní nebola, nemali kam ísť bývať, bolo to také tiché trpenie, tichý súhlas z jej strany, že
tam boli. Žalovaný v konaní tvrdil, že bola uzatvorená ústna dohoda o užívaní nehnuteľnosti, že
boli dohodnuté podmienky užívania, že budú nehnuteľnosti užívať za energie, dom rekonštruovali,
investovali vlastné finančné prostriedky, dohodnutí boli tak, že v dome budú bývať dovtedy, kým sa
nevysporiada dedičský podiel, kým sa nedotiahne dedičské konanie. Čo sa týka užívania nehnuteľností,

v konaní bola sporná otázka, či existovala alebo neexistovala medzi stranami sporu dohoda o užívaní
nehnuteľností.Vykonanýmdokazovanímsúddospelkzáveru,žeexistenciatakejtodohodyjednoznačne
a bez pochybností v konaní preukázaná nebola. Žalovaný predmetný rodinný dom užíva na základe
toho, že prišli o bývanie, nemali kde bývať a tak sa nasťahovali do spornej nehnuteľnosti, čo bolo jediné
riešenie, ktoré prichádzalo v tom čase do úvahy. V konaní však nebolo preukázané doživotné právo

bývania v rodinnom dome pre žalovaného, žiadny takýto záväzkovo-právny vzťah založený dohodou
sporových strán v konaní dokázaný nebol. Žalovaný nepreukázal, že by takýto záväzkový vzťah vznikol
ústne, či konkludentne. Malo ísť len o dočasné riešenie. Žalobkyňa vyzývala žalovaného na vypratanie
nehnuteľností. Svedkyňa E. V. uviedla, že do domu sa nasťahovali, lebo prišli o nehnuteľnosť, dohodli
sa, že budú bývať za energie, že keď bude ukončené trestné stíhanie, tak to nejako doriešia. Svedkyňa

C. F. sa k dohode o užívaní nehnuteľnosti nevyjadrila, potvrdila len, že v dome býva žalovaný od roku
2007, dom si prerobili, energie si dali napísať na seba. Svedok J. L. k bývaniu v dome uviedol, že
žalovaný a jeho rodina prišli o hotel, odvtedy tu bývajú, žalobkyni ich bolo ľúto, nebolo časovo určené
dokedy tu majú bývať, žiadna dohoda o užívaní neexistovala. Svedkyňa Z. F. uviedla, že žalovanýprišiel ako celá rodina, dohodli sa, že tam budú bývať, na základe niečoho to muselo byť. Svedkyňa
G. F. uviedla, že nemali kam ísť, nasťahovali sa, malo to byť dočasné riešenie, o dohode o užívaní
nehnuteľnosti nič nevedela. Svedok L. F. uviedol, že museli odísť z J. L., automaticky sa nasťahovali

do domu v G., niekde museli bývať, o žiadnych dohodách ohľadne bývania a užívania domu nevie.
Pri konfrontácii medzi žalobkyňou a E. V. dohoda o užívaní spomínaná nebola, vyjadrovali sa len k
dedičskému konaniu. Tvrdenie žalovaného o existencii dohody o užívaní nebolo preukázané žiadnou
svedeckou výpoveďou, okrem svedeckej výpovede jeho manželky E. V., aj tu sa však ich tvrdenia
rozchádzajú, keď žalovaný uvádzal dobu užívania do vysporiadania dedičského podielu a svedkyňa do

skončenia trestného stíhania. Žiadny iný svedok existenciu dohody o užívaní nepotvrdil. Potom súd na
základe vykonaného dokazovania situáciu vyhodnotil tak, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal dohodu o užívaní, dohodu netreba uzavierať písomne, v tomto spore to tvrdené v konaní
ani nebolo, dohoda môže byť uzavretá výslovne, ale aj mlčky, konkludentne konaním, pokiaľ nie je
pochybnosť o obsahu takto prejavenej vôle, čo v tomto prípade splnené nie je, vzhľadom na vykonané
dokazovanie nie je možné vysloviť, že nie sú pochybnosti o obsahu vôle žalobkyne. Prejav vôle sa v

zmysle § 35 ods. 1 OZ môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Podľa § 35 ods. 3 OZ právne
úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená.
Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol
právny úkon určený. Dlhšie trvajúci režim užívania nie je výsledkom dohody sporových strán, ale vyvinul

sa fakticky bez toho, aby dohoda existovala.

18.Keďže súd mal za preukázané tvrdenie žalobkyne, že žalovaný užíva nehnuteľnosť bez právneho
titulu, žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žaloba o vypratanie bytu bola podaná v celom rozsahu dôvodne,
pretože žalobkyňa je výlučným vlastníkom nehnuteľností, žalovaný užíva nehnuteľnosti bez právneho

dôvodu, v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal oprávnený dôvod užívania nehnuteľností, preto súd v
zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení uložil žalovanému povinnosť nehnuteľnosti uvedené
vo výroku rozhodnutia vypratať, pretože žalobkyňa ako vlastník nehnuteľností má právo na ochranu proti
tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje a to je žalovaný, ktorý neoprávnene jej
vlastníctvo užíva. Neexistuje žiadny právny dôvod, právny titul na to, ktorý by oprávňoval žalovaného

užívať predmetné nehnuteľnosti. Napriek uvedenej skutočnosti, žalovaný naďalej nehnuteľnosť užíva,
a to tým spôsobom, že v nej býva. Toto užívanie však je bez právneho dôvodu. Žalobkyňa žalobou
žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať byt, keďže v súčasnosti neexistuje žiadny dôvod,
na základe ktorého by mal žalovaný právo na užívanie bytu, a napriek tomu nehnuteľnosť užíva, čím
zasahuje bez právneho dôvodu do vlastníckeho práva žalobkyne, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Rozsudok,ktorýmsaukladámanželovi,abysazbytuvysťahoval,možnovykonaťajprotijehomanželke,
ak bývajú v byte obidvaja a ak nedošlo k rozvodu manželstva, tu súd poukazuje na Cpj 11/77, R 14/1978.

19.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni súd náhradu trov

konania priznal v plnej výške, pretože vo veci mala plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje
zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobkyňa,
keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane,
teda žalovanému, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 súd
nevzhliadol a z obsahu spisu nevyplývajú. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník /§ 262 ods. 2 CSP/.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania