Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/328/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110201829
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6110201829.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa maloletého O. U., nar. XX.
XX. XXXX, bytom W. XX, XXX XX N., zastúpeného zákonnými zástupcami C. N., nar. XX. XX. XXXX
a O. U., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom W. XX/XX, XXX XX N., právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., so sídlom Nám. M. Benku 15, 811 07 Bratislava, IČO: 36
860 522, proti odporcovi Generali Slovensko poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04
Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpenému JUDr. Gabrielou Reichlovou, advokátkou, so sídlom
Advokátskej kancelárie Vajanského nám. 2, 036 01 Martin, v konaní o náhradu škody na zdraví, o
odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/10/2010-295 zo dňa 25.
06. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ resp.
„prvostupňový súd“) zo dňa 25. 06. 2013 uložil odporcovi povinnosť nahradiť maloletému navrhovateľovi
škodu na zdraví titulom bolestného 21 256,20 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 08. 06.
2011 do zaplatenia a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 95 281,60 Eur s 9 % ročným
úrokom z omeškania od 08. 06. 2011 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia (prvý výrok), s tým, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej (druhý výrok).
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že maloletý navrhovateľ sa svojím návrhom na
začatie konania domáhal zaplatenia náhrady škody na zdraví, ktorá mu vznikla vo veku necelých A.
rokov následkom dopravnej nehody; jeho zdravotný stav nikdy nebude ustálený, v jeho prípade už
nejde o liečenie, ale o udržiavanie života na prístrojoch. Odporca nárok navrhovateľa uznal do základu.
Okresný súd považoval za preukázané, že škodca M. W. spôsobil dňa 19. 08. 2008 okolo 20:00 hod.
na Z. ulici v N. N. maloletému navrhovateľovi škodu tým, že mu nedal prednosť pri
prechádzaní cez cestu po vyznačenom prechode pre chodcov a narazil do neho prednou časťou
motorového vozidla, za čo bol odsúdený trestným rozkazom okresného súdu č. k. 5T/155/2008-82 zo
dňa 14. 12. 2008. Maloletý navrhovateľ pri dopravnej nehode utrpel vážne poranenia hlavy a mozgu,
krčnej chrbtice s poškodením miechy, zlomeninu kľúčovej kosti vpravo a zlomeniu stehennej kosti
vpravo s poškodením centra dýchania; tieto zranenia majú celožitovné následky na jeho zdravotnom
stave, je neschopný samostatného aktívneho života, je odkázaný na domácu umelú pľúcnu ventiláciu.
Okresný súd považoval vznik nároku maloletého navrhovateľa za preukázaný; existenciu nároku
nespochybňoval ani samotný odporca; sporným bolo vyčíslenie bodového hodnotenia bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia. Okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z bodového
ohodnotenia v znaleckom posudku súdneho znalca z odboru traumatológie O.. A. Y. a
zo znaleckého posudku súdneho znalca z odboru neurológie O.. B. A., ktoré sa navzájom dopĺňajú.
O.. Y. potvrdil i správnosť znaleckého posudku O.. W. F., A.. a ďalších lekárskych posudkov.
Maloletý navrhovateľ nikdy nebude schopný samostatného života, jeho zdravotný stav nikdy nebude

možné považovať za definitívne ustálený, ide len o veľmi namáhavé a bolestivé udržiavanie jeho života.
Okresný súd pri ohodnotení bolestného vychádzal zo stavu v roku 2009 (hodnota bodu 14,46
Eur) a pri bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia zo stavu v roku 2011 (hodnota
bodu 15,38 Eur). Súdny znalec O.. Y. ohodnotil bolestné 4 360 bodmi (základné bodové ohodnotenie
2 180 bodov zvýšil o 100 %) a sťaženie spoločenského uplatnenia 8 520 bodmi (základné ohodnotenie
4 260 bodov zvýšil o 100 %), pretože maloletý navrhovateľ bude trvale invalidný, odkázaný na pomoc
inej osoby. Okresný súd zvýšil bodové ohodnotenie znalca - 8 520 bodov - o 50 %; celkové bodové
ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia určil okresný súd 12 780 bodmi. Náhradu bolestného
okresný súd určil sumou 63 045,60 Eur (2 180 x 2 x14,64) a náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia
sumou 196 556,40 Eur (4 260 x 2 + 50 % x 15,38). Súhrnne náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví
vyčíslil sumou 259 602 Eur. Pretože odporca zaplatil náhradu bolestného vo výške 23 136 Eur a náhradu
sťaženia spoločenského uplatnenia 66 156 Eur, navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu bolestného
vo výške 39 909,60 Eur a náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 130 400,40 Eur. Keďže
súd v sporovom konaní nemôže prekročiť návrh na začatie konania, priznal mu náhradu bolestného
vo výške 21 256,20 Eur a náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia 95 281,60 Eur; odporca sa s
plnením dostal do omeškania na druhý deň potom, čo ho právny zástupca navrhovateľa listom zo dňa
07. 06. 2011 požiadal o zaplatenie rozdielu náhrady bolestného sťaženia spoločenského uplatnenia,
preto mu vzniklo právo aj na príslušný úrok z omeškania od 08. 06. 2011 až do zaplatenia. O náhrade
trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“).

Proti rozsudku okresného súdu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, pretože navrhovateľ sa
nedomáhal zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení zákona
č. 461/2008 Z.z. (ďalej len „z. č. 461/2008 Z. z.“); okresný súd prekročil rozsah podaného návrhu v
rozpore s ustanovením § 153 ods. 1 O. s. p.. Nárok na náhradu zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia je relatívne samostatným nárokom, ktorý je možné priznať po splnení
osobitných podmienok, odlišných od podmienok vzniku nároku na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Uvedeným postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, najmä
argumentovať a predkladať dôkazy vo vzťahu k uvedenému nároku. Navrhovateľ ho listom zo 07.
06. 2011 (doručeným jeho právnemu zástupcovi 09. 06. 2011) vyzval na zaplatenie náhrady škody
vo výške 21 256,20 Eur titulom bolestného a sumy 95 281,60 Eur titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia bez predloženia relevantného dokladu, ktorým by preukázal požadovaný
nárok; posudok mu navrhovateľ doručil až dňa 24. 06. 2011. Vyjadrenia súdneho znalca v rámci
jeho výsluchu v konaní a v písomnom vypracovaní znaleckého posudku sú na viacerých miestach
nekonzistentné. Súdny znalec uviedol, že zdravotný stav poškodeného maloletého navrhovateľa nebude
možné považovať nikdy za ustálený, hoci v doplňujúcom vyjadrení k znaleckému posudku uviedol,
že k ustáleniu jeho zdravotného stavu došlo v septembri až decembri roku 2009, t.
j. v termíne, keď sa už pristúpilo k jeho rehabilitačnej liečbe. Záver okresného súdu o neustálenom
zdravotnom stave a súčasnom akceptovaní vykonania bodového hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia lekárskym/znaleckým posudkom je rozporný. Otázka posúdenia ustálenia zdravotného stavu
má zásadný význam pre kvantifikáciu nárokov poškodeného a ich spravodlivé
odškodnenie (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 03. 10. 2011 sp. zn. 6Cdo/146/2011). Otázka výšky
hodnoty bodu a najmä skutočností, rozhodných pre jej určenie, sú otázkou odbornou. Právny záver
okresného súdu o rozhodnom období pre určenie výšky hodnoty bodu nemá žiadnu oporu vo vykonanom
znaleckom dokazovaní. Okresný súd nezdôvodnil, ako sa vyporiadal s námietkami odporcu, opakovane
prezentovanými v priebehu konania, pokiaľ ide o namietané jednorázové zvýšenie bolestného „en
bloc“. Vyjadrenia znalca, že ak viacero položiek v základnej diagnóze je bodovo nedohodnotených, je
vhodnejšie bodové hodnotenie bolestného a priori zvýšiť ako celok, nemá oporu v zákone. Dôvody,
ktoré prezentoval znalec vo svojom písomnom posudku, nie sú dôvodmi na zvýšenie bolestného, ale
dôvodmi odôvodňujúcimi prípadné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Okresný súd sa v
odôvodnení nevyporiadal s jeho obranou a neposkytol presvedčivé zdôvodnenie svojho rozhodnutia.
Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa tiež právo účastníka
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Namietal, že okresný súd nesprávne určil deň vzniku jeho
omeškania s plnením. V tejto súvislosti uviedol, že navrhovateľ nepreukázal doručenie výzvy dňa 07.
06. 2011, t. j. dňa, keď bolo jeho písomné podanie datované. K omeškaniu nemohlo dôjsť ani následne
doručením samotnej výzvy, bez preukázania uplatneného nároku relevantným dokladom. V prípade
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia čas splnenia nastáva až rozhodnutím súdu v lehote podľa

ustanovenia § 160 O. s. p.. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
podľa ustanovenia § 221 ods. 1, 2 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Maloletý navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil; uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Okresný súd mu nepriznal
nárok v rozpore s ustanovením § 151 ods. 1 O. s. p. Pri vyčíslení náhrady škody rozhodoval na
základe znaleckého posudku, vyhotoveného na základe žiadosti okresného súdu. Jeho nárok
na plnenie je nespochybniteľný, prihliadnuc na závery znaleckého dokazovania a rozsudok okresného
súdu je riadne a dostatočne odôvodnený.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1
písm. f), h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.) a to z týchto dôvodov:

Podľa ustanovenia § 444 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len „OZ“), pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a
sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z., náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí
byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 Zák. č. 437/2004 Z. z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju,
a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1, 5 Zák. č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a
výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa
bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a
8). V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.
Podľa ustanovenia § 444 OZ má poškodený, u ktorého došlo ku škode na zdraví, na jednorazové
odškodnenie bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia.

Zákon č. 437/2004 Z. z., ktorý je lex specialis k Občianskemu zákonníku (lex generalis), upravuje
zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie
sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom osobitne upravuje podmienky pre zvýšenie odškodnenia
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky
náhrady škody na zdraví a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné požitky na
vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení, vyvolaných
úrazom. Zákon č. 437/2004 Z. z. upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie
za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne
stanovuje zásady pre vyhodnocovanie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu
za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak.
Náhrada za bolesť aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná zistenému
poškodeniu na zdraví v priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhradou za bolesť sa
kompenzuje bolesť, spôsobená poškodením zdravia následkom úrazu alebo choroby z povolania, jeho
liečením alebo odstraňovaním jeho následkov (pri tzv. rehabilitácii).
Sťaženie spoločenského uplatnenia možno odškodniť iba v prípade, ak poškodenie na
zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre bežné životné úkony poškodeného, pre
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre naplnenie spoločenských úloh.
Primárne sa zohľadňuje povaha následkov poškodenia a ich predpokladaný vývoj. Zákon (č. 437/2004
Z. z.) kladie dôraz na kvantitatívnu stránku vyjadrenú rozsahom, v akom sú obmedzené možnosti
poškodeného uplatniť sa v spoločenskom živote oproti stavu pred poškodením zdravia.

Odvolací súd vzhľadom na námietku odporcu, týkajúcu sa nepreskúmateľnosti odvolaním napadnutého
rozsudku, v prvom rade skúmal, či v rámci prvostupňového konania nedošlo zo strany okresného súdu
k takému procesnému postupu, ktorý by bolo možné považovať za odňatie možnosti účastníkov konať
pred súdom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04).
Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04).

Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03).
To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP; táto nevyžaduje, aby na každý argument strany,
aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak
však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12,
§ 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko
z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie (viď napr. nález III. ÚS 119/03-30). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

Jednou z esenciálnych náležitostí rozsudku je jeho odôvodnenie v písomnom vyhotovení. Občiansky
súdny poriadok stanovuje minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku v ustanovení § 157 ods. 2, podľa
ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov,
ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil.
Písomné vyhotovenie rozsudku musí okrem iných náležitostí obsahovať i súdom ustálený záver o
skutkovom stave veci. Takýto záver musí vychádzať z čiastkových, ale pre rozhodnutie
vo veci samej významných skutkových zistení. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia)
je potrebné premietnuť do záveru o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý
stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods. 1 O. s. p.) a ktorý je východiskom pre právne
posúdenie veci. Pre záver o skutkovom stave veci je rozhodujúce vyhodnotenie dôkazov z hľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, vierohodnosti a pravdivosti.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať i vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Požiadavka preskúmateľnosti
právneho posúdenia veci pritom nie je splnená za situácie, keď odôvodnenie rozsudku obsahuje iba
odkaz, príp. výpočet právnych predpisov, ktoré súd na zistený skutkový stav použil. V dôvodoch
rozhodnutia je totiž nevyhnutné uviesť právne aplikačné úvahy, ktoré viedli súd k podriadeniu skutkových
okolností pod príslušnú právnu normu. V záujme preskúmateľnosti odôvodnenia právneho posúdenia
veci je rovnako potrebné, aby súd v odôvodnení rozsudku presvedčivými argumentmi vyvrátil právne
nesprávne námietky účastníkov.
Primárnou povinnosťou súdu v občianskom súdnom konaní je postupovať tak, aby bola zaistená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Súd rozhodne na základe
skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov a na základe skutočností, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné, pokiaľ nemá o ich pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Bez zistenia právne
rozhodných skutočností nie je možné pristúpiť k procesu vyhľadávania právnej normy, resp. k jej
interpretácii a následnej aplikácii na zistený skutkový stav.

Dokazovanie musí byť v súlade nielen s procesnými normami, upravujúcimi mechanizmus zisťovania
právne rozhodných skutočností, ale aj s právom účastníka na spravodlivý proces (čl. 46
ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).
Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav, a po výklade a použití
relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces.
Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky v občianskom súdnom konaní je povinnosťou
účastníkov (§ 120 ods. 1 O. s. p.).

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rosudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný.
V rozsudku okresného súdu absentuje (vzhľadom na viaceré procesné zmeny návrhu v priebehu
konania), čoho sa navrhovateľ konečným návrhom domáhal (predmet konania). Okresný súd síce
uviedol, že „navrhovateľ prostredníctvom svojich rodičov ako zákonných zástupcov a právneho
zástupcu žiada (počas konania viackrát upraveným návrhom) uložiť odporcovi nahradiť mu škodu na
zdraví, ktorú utrpel vo veku necelých A. rokov následkom dopravnej nehody zavinenej M. W. dňa
19. augusta 2008“, avšak z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, aký bol predmet konania v čase
rozhodovania okresného súdu. Uvedenie tejto podstatnej náležitosti rozsudku bolo potrebné špecifikovať
vzhľadom na procesné (dispozičné) úkony maloletého navrhovateľa, o ktorých okresný súd rozhodol
v rozpore s ustanovením § 95 O.s.p., keďže podľa spisu z výrokov jednotlivých uznesení nevyplýva
rozsah pripustenej zmeny návrhu. Okresný súd totiž o pripustení zmeny návrhu rozhodol na súdnom
pojednávaní dňa 08. 11. 2011 uznesením (č.l. 100 spisu) tak, že „súd pripúšťa rozšírenie návrhu
navrhovateľa v zmysle písomného podania zo dňa 19. júla 2011 (č.l. 74 a nasl. spisu)“ a na súdnom
pojednávaní dňa 13. 01. 2011 uznesením (č.l. 110 spisu) tak, že „súd pripúšťa rozšírenie návrhu
navrhovateľa v zmysle písomného návrhu na zmenu žalobného petitu zo dňa 13. januára
2012“. Z uvedených uznesení okresného súdu teda nie je možné zistiť, v akom znení a rozsahu pripustil
zmenu návrhu.
Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že okresný súd si neustálil predmet konania. Odvolací súd poukazuje na
to, že základným predpokladom toho, aby súd vôbec mohol vo veci správne rozhodnúť je, aby jasne a
konkrétne vymedzil predmet konania, teda obsah a rozsah uplatňovaného nároku (§ 157 ods. 2 O.s.p.).
Táto požiadavka je kladená na každé sporové konanie; jej splnenie je absolútne nevyhnutné v konaní,
kde sa uplatňuje viacero (čiastkových) nárokov, ako je to v tomto prípade, kde sa uplatňujú nároky
na náhradu škody na zdraví (náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia).
Ustálenie predmetu konania a jeho jasné a konkrétne špecifikovanie v odôvodnení rozhodnutia v
žiadnom prípade nepredstavuje len „formálnu požiadavku“, pretože na to, aby bol súdom vyhlásený
rozsudok na konkrétne plnenie, je nevyhnutné, aby súd preskúmal všetky navrhovateľom uplatnené
nároky, čo sa musí odraziť vo výroku i v odôvodnení rozsudku.

Odvolací súd zo spisu okresného súdu zistil, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania pôvodne
domáhal zaplatenia bolestného vo výške 51.333,- Eur, sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške
66.516 Eur, „všetko“ s 9 % ročným úrokom z omeškania od 01. 12. 2009 do zaplatenia a zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 33.258,- Eur (č.l. 1- 4 spisu). Následne sa maloletý
navrhovateľ domáhal návrhom zo dňa:
a) 19. 07. 2011 (č.l. 74 -76 spisu) zmeny návrhu (z dôvodu jeho kvalitatívnej aj kvantitatívnej
zmeny) v znení, že „odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 21.256,- Eur titulom bolestného
a sumu 95.281,60 Eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia“,
b) 13. 01. 2012 (č.l. 112a -112c) na znenie, že „odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 21.256,-
Eur titulom bolestného a sumu 95.281,60 Eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, spolu s 9%
ročným zákonným úrokom z omeškania zo sumy 21.256,20 Eur od 17. 12. 2009 až do zaplatenia, zo
sumy 95.281,60 Eur od 17. 12. 2009 až do zaplatenia“.
Zároveň maloletý navrhovateľ písomným podaním zo dňa 19. 07. 2011 (č.l. 74 -76 spisu) oznámil, že mu
odporca po začatí konania zaplatil bolestné vo výške 23.136,- Eur a sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 66.516 Eur.
Zo strany maloletého navrhovateľa nedošlo k späťvzatiu návrhu v časti zodpovedajúcej odporcom
zaplatených peňažných plnení podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O. s. p. Na pojednávaní dňa 06.
06. 2013 právny zástupca maloletého navrhovateľa vzal čiastočne návrh späť jedine v časti „úrokov z
omeškania vo výške 9% zo sumy 21.256,20 Eur za obdobie od 17. decembra 2009 do 07. júna 2011 a

vo výške 9% zo sumy 95.281,60 Eur za obdobie od 17. decembra 2009 do 07. júna 2011“, o
ktorom okresný súd na pojednávaní dňa 06. 06. 2013 rozhodol tak, že „súd konanie v časti zaplatenia
9% ročného úroku z omeškania zo sumy 21.256,20 Eur za obdobie od 17. decembra 2009 do 07. júna
2011 a 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 95.281,60 Eur za obdobie od 17. decembra
2009 do 07. júna 2011 zastavuje“ (č.l. 275 spisu).
Vzhľadom na uvedené sa podľa obsahu spisu z procesných úkonov maloletého navrhovateľa po
pripustení jednotlivých zmien návrhu javí, že sa domáha zaplatenia bolestného vo výške 21.256,-
Eur a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 95.281,60 Eur s príslušenstvom. Porovnaním s
petitom pôvodného návrhu na začatie konania absentuje uplatnenie nároku na zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 33.258,- Eur, pričom zo strany maloletého navrhovateľa nebol
vykonaný žiaden procesný úkon ohľadne nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
Povinnosťou okresného súdu v tomto prípade bolo ustálenie (dopytom na navrhovateľa), či sa
predmetné procesné podania navrhovateľa týkajú aj pôvodne uplatneného nároku na zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia alebo nie (zo spisu sa javí, že áno) a následne túto situáciu správne procesne
vyhodnotiť; po pripustení zmien návrhov vyššie uvedeným (aj keď procesne nesprávnym) spôsobom)
sa preto javí, že pôvodne uplatnený nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia nebol v čase
rozhodovania okresného súdu predmetom konania.
I napriek týmto rozporným skutočnostiam, okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol i o 50% zvýšení
sťaženia spoločenského uplatnenia (táto skutočnosť vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku,
ktoré však nekorešponduje s výrokom, ktorým okresný súd priznával „len“ sťaženie spoločenského
uplatnenia), a to bez akéhokoľvek odôvodnenia predmetného zvýšenia podľa ustanovenia § 5 ods. 5
zák. č. 437/2004 Z. z., t. j. zjavne o tomto nároku rozhodoval okresný súd v rozpore s ustanovením
§ 153 ods. 2 O. s. p. (čo je samostatným dôvodom na zrušenie rozsudku okresného súdu), resp.
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia zahrnul do základného nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia, čo je však vzhľadom na samostatnosť týchto nárokov neprípustné.
Síce v odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že „odporca posudok O.. W. F., A.. namieta najmä
v časti ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, znalecký posudok O.. Y. v prípade niektorých
položiek bolestného a dvojnásobného navýšenia ohodnotenia en bloc s tým, že zákon takýto postup
neumožňuje. V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia namieta i uplatňovanú hodnotu bodu
vzhľadom k termínu proklamovaného ustálenia zdravotného stavu maloletého poškodeného“, avšak v
odôvodnení rozsudku sa s uvedenými námietkami odporcu nevysporiadal, hoci tieto právne významné
skutkové tvrdenia účastníkov zostali sporné.

Odvolací súd konštatuje, že ohodnotiť bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa z. č. 437/2004
Z. z. je príslušný, pretože ide o odborné otázky, lekár. Zásady pre hodnotenie odškodnenia
za bolesť a odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú zakotvené v ustanovení § 9 a §
10 z. č. 437/2004 Z. z. Postup pri vydávaní lekárskych posudkov je upravený v ustanovení § 7, § 8
zák. č. 437/2004 Z. z.. Z hľadiska kontroly správnosti lekárom vydaného posudku sú pre súd dôležité
ustanovenia § 7, § 8 z. č. 437/2004 Z. z., kde je uvedené, ktorý lekár, v akom funkčnom zaradení môže
vydať posudok, aké náležitosti má posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, akým
spôsobom má byť tento posudok vypracovaný a zdôvodnený. Námietka odporcu, že súčasťou posudku
znalca O.. Y. nie sú dôvody vykonaného zvýšenia počtu bodov bolestného, a že znalec len paušálne
zvýšil celkový súčet bodov bolestného na dvojnásobok, je preto dôvodná. Súd, rozhodujúci o prisúdení
náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia musí kontrolovať posudok lekára alebo znalca
aj z hľadiska toho, či znalec pri hodnotení jednotlivých poškodení zdravia dodržal zásady vyjadrené v
ustanoveniach § 9, § 10 zák. č. 437/2004 Z. z.

Lekár ohodnotí bolesti počtom bodov podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III.
časti. Bodové hodnotenie bolesti môže lekár zvýšiť až o polovicu v taxatívne stanovených prípadoch,
a to ak: a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti
s ranou, ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil, b) poškodenie na zdraví vyžadovalo
bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie, c) povaha poškodenia na zdraví si
vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje injekcia, punkcia kĺbu,
hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia (toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný výkon, ak je zahrnutý
v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví). Pri súbehu dôvodov odôvodňujúcich zvýšenie
bodového hodnotenia bolesti môže lekár zvýšiť hodnotenie bolestného najviac do výšky dvojnásobku
ustanovenej sadzby. Lekár však vždy musí dôvody vykonaného zvýšenia bolestného u každej jednotlivej
položky náležite zdôvodniť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 5, 6 zák. 437/2004 Z. z. Náležitosti lekárskeho

posudku sú striktne stanovené zákonom (§ 7, § 8, príloha č. 2 zák. č. 437/2004 Z.z.), a
preto povinnosťou lekára (znalca) je pri vyhotovení lekárskeho posudku (vrátane znaleckého posudku)
postupovať v zmysle zákona.
Pri sťažení spoločenského uplatnenia lekár (znalec) vykoná ohodnotenie podľa sadzieb ustanovených v
prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci
lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví.

Okresný súd spor účastníkov konania ohľadom bodového ohodnotenia jednotlivých položiek v
odôvodnení napadnutého rozsudku „vybavil“ tak, že vzhľadom na vážne a nezvratné zdravotné
následky maloletého, ktoré utrpel v dôsledku dopravnej nehody považuje „detailnú diskusiu o bodovom
ohodnotení jednotlivých položiek a ich charakteristiku za neprimeranú a neúčelnú“; takýto spôsob
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je však pre jeho nepreskúmateľnosť neprípustný; okresný preto
v novom rozhodnutí aspoň stručným spôsobom uvedie konkrétne dôvody svojho stotožnenia sa so
závermi konkrétneho znaleckého posudku a nepriklonenie sa ku konkrétnym výhradám odporcu;
znalecký posudok však musí spĺňať vyššie uvedené zákonné kritériá. Osobitne je tu potrebné upozorniť
na skutočnosť, že zákonné dôvody umožňujúce zvýšenie náhrady za bolesť (§ 9 ods. 5 a 6 zákona č.
437/2004 Z. z.) nemožno zamieňať so zákonnými dôvodmi na zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia (§ 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.).

Odvolací súd konštatuje, že z rozsudku okresného súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností a
dôvodov dospel k určeniu hodnoty bodu náhrady za bolesť v sume 14,46 Eur, vychádzajúc zo stavu v
r. 2009 a hodnoty bodu náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 15,38 Eur, vychádzajúc
zo stavu v r. 2011 a aký právny predpis aplikoval pri určení hodnoty bodu náhrady za bolesť a náhrady
sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom okresný súd v rozpore so zák. č. 437/2004 Z. z. konštatoval,
že „formálne trvanie na definitívnom ustálení zdravotného stavu navrhovateľa by odporovalo
účelu zákona“.

Odvolací súd uvádza, že náhradou za bolesť sa odškodňujú bolesti, ktoré poškodený v príčinnej
súvislosti s poškodeným zdravia a následnou liečbou vytrpel. Z. č. 437/2004 Z. z. vyžaduje, aby
konkrétna bolesť dosiahla určitú fázu, resp. intenzitu, ktorú je možné odškodniť. Teda vznik bolesti sa
viaže k momentu, kedy sa bolesť stala odškodniteľnou. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti
sa hodnotí akútna fáza bolesti, a to bez ohľadu na to, že bodové ohodnotenie bolesti podľa prílohy č. 1
v I. a III. časti je možné vykonať až v dobe stabilizácie bolesti s poukazom na to, že lekársky
posudok sa vydáva, len čo je zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený. Náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje za trvalé následky vyvolané škodou na zdraví,
ktoré nepriaznivo ovplyvňujú možnosti poškodeného uplatniť sa v jeho ďalšom živote a v spoločnosti.
Sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného vzniká v dobe, kedy sa trvale nepriaznivé následky
pre jeho ďalší život prejavia, t.j. kedy v jeho zdravotnom stave nastanú také zmeny, ktoré do budúcna
obmedzujú jeho ďalší život a znamenajú trvalú zmenu jeho spoločenského, kultúrneho a rodinného
uplatnenia oproti stavu, ktorý bol pred úrazom. Lekársky posudok ohľadne sťaženia
spoločenského uplatnenia sa vydáva, len čo sa zdravotný stav poškodeného ustáli, avšak spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia zdravia. Zo spisu vyplýva, že znalec
ako obdobie ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa uviedol obdobie september 2009 až december
2009 (č.l. 205 spisu), ktoré je potrebné brať do úvahy pri určení hodnoty bodu pre účely náhrady za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Právny predpis počíta aj s takou eventualitou, pokiaľ sa
dôsledky poškodenia zdravia prejavia neskôr, než boli ustálené v lekárskom posudku, a tento posudok
ich nepredvídal. V takom prípade je potrebné vykonať nové posúdenie, pričom od nového bodového
hodnotenia sa odčíta bodové hodnotenie konštatované v pôvodnom posudku. Nevyhnutným atribútom
posudku, resp. i samotného znaleckého posudku je možnosť jeho preskúmateľnosti. Z posudku musí
byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov.
Odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný i v časti týkajúcej sa príslušenstva
priznanej istiny. Okresný súd odôvodnil určenie počiatku doby omeškania (od 08. 06. 2011) poukázaním
na list právneho zástupcu zástupcu navrhovateľa zo dňa 07. 06. 2011, ktorým vyzval odporcu
na plnenie; okamih doručenia tohto listu odporcovi zo spisu nevyplýva.
Keďže právny vzťah zo spôsobenej škody je záväzkovým vzťahom podľa ustanovenia § 489 OZ a právny
predpis neupravuje splatnosť náhrady bolestného a náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia, pri
určení počiatku omeškania treba vychádzať z ustanovenia § 563 OZ, v zmysle ktorého splatnosť

nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie. Ak poškodený nevyzval povinného
na zaplatenie náhrady škody, podanie návrhu na začatie konania predstavuje kvalifikovanú upomienku.
Až v nasledujúci deň po doručení výzvy na plnenie (resp. návrhu na začatie konania) odporcovi, sa
odporca môže dostať do omeškania s plnením peňažného dlhu. Z toho vyplýva, že dlžník sa nemôže
dostať do omeškania s plnením peňažného dlhu od nasledujúceho dňa od datovania kvalifikovanej výzvy
na zaplatenie peňažnej pohľadávky bez toho, aby mu výzva na zaplatenie peňažnej
pohľadávky bola aj riadne doručená.
Z tohto pravidla ale súdna prax pripustila výnimku, podľa ktorej povinnosť zaplatiť náhradu
zodpovedajúcu ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5 ods. 5 zák.
č. 437/2004 Z.z.) vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia, a preto
až uplynutím doby určenej na splnenie priznanej náhrady dochádza k omeškaniu dlžníka (rozsudok NS
SR sp. zn. 3Cdo 23/96 zo dňa 30. 09. 1996, R 53/1997).

Pretože lekársky posudok (znalecký posudok) je len jedným z podkladov pre
rozhodnutie, súd ho môže hodnotiť ako jeden z dôkazov v konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu
vzhľadom na rozsah zranení utrpených maloletým navrhovateľom je potrebné, aby okresný súd vykonal
výsluch zákonných zástupcov maloletého navrhovateľa, ktorí sú v každodennom styku s maloletým
navrhovateľom, a teda vedia verifikovať stav maloletého ohľadne prežívaných utrpení, strastí a životných
obmedzení vyvolaných úrazom a to najmä za účelom získania skutkových podkladov pre rozhodnutie o
nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa.

Pretože okresný súd týmto spôsobom nepostupoval, teda je možné konštatovať, že nedostatočne zistil
skutkový stav potrebný pre objektívne a správne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na predpokladaný rozsah ďalšieho dokazovania (výsluch zákonných zástupcov maloletého
navrhovateľa, pripojenie trestného spisu Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5T 155/2008,
doplnenie znaleckého dokazovania), ktorý presahuje rozsah odvolacieho konania a prihliadnuc na
koncentračnú zásadu a zásadu dvojinštančnosti konania, je potrebné, aby dokazovanie v naznačenom
smere vykonal prvostupňový súd.

Odvolací súd zdôrazňuje, že jedine primerane odôvodnené súdne rozhodnutie umožní účastníkom
konania oboznámiť sa so samotným výsledkom rozhodnutia, ale tiež pochopiť dôvody, na ktorých bolo
založené, a zároveň len rozhodnutie, spĺňajúce uvedené podmienky je preskúmateľné v inštančnom
postupe. Rozsudok, ktorý neobsahuje základné atribúty, teda i náležité odôvodnenie, spôsobuje závažný
zásah do práva účastníka na spravodlivé súdne konanie a na súdnu ochranu. Tento zásah v tejto
fáze konania (odvolacieho konania) je možné odstrániť len zrušením napadnutého rozsudku pre jeho
nepreskúmateľnosť.

Pretože okresný súd jednak nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku de facto
odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, a taktiež nedostatočne zistil skutkový stav, odvolaciemu
súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f),
h) O. s. p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.).

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.