Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, July 7, 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 11Er/207/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415203625
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Rajňáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4415203625.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: T. V., N.. XX.XX.XXXX, A.
K. XXX, XXX XX K., o vymoženie 3052,98 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,

PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, zo dňa 06.02.2015 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie (zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom) zo dňa
06.02.2015 domáhal voči povinným vykonania exekúcie na vymoženie 3052,98 Eur s príslušenstvom a
trov exekúcie, keď poukazoval na rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 01548/14 zo dňa 09.07.2014 (ďalej
len„rozhodcovskýrozsudok“),ktorývydalStályrozhodcovskýsúdzriadenýpriSlovenskározhodcovská,

a.s., ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 02.09.2014 a vykonateľnosť dňa 05.09.2014 (ďalej len
„rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovským rozsudkom bola povinným uložená povinnosť zaplatiť sumu
vo výške 3052,98 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2970,81 Eur od 24.04.2013 do
zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 264,61 Eur, trovy právneho zastúpenia vo výške
381,82 Eur, náklady inkasného konania vo výške 150,- Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku.

2.VydaniurozhodcovskéhorozsudkupredchádzalaZmluvaoposkytnutíflexipôžičkyč.5214401051107,
uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného (spol. Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom
Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, (ďalej len „právny predchodca oprávneného“)) a povinným zo dňa
05.11.2007 (ďalej len „zmluva“). Na základ zmluvy bol právnym predchodcom oprávneného povinnému
ako fyzickej osobe poskytnutý spotrebný úver vo výške 92000,- Sk, pričom povinný sa zaviazal

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky, odplatu za poskytnutie úveru a splniť ďalšie
záväzky podľa zmluvy.

3. V bode 5. článku II. predmetnej zmluvy je upravená rozhodcovská doložka nasledovne: „Banka
uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté
prednostne v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v zmysle zákona

č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym
rozhodcovským súdom.“.

4. Dňa 25.10.2012 bola už medzi povinným a oprávneným uzavretá Dohoda o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej len „dohoda“). Povinný v nej uznal záväzok z vyššie uvedenej
zmluvy čo do dôvodu a výšky.5. V ten istý deň ako bola uzavretá dohoda, t. j. 25.10.2012, bola uzavretá aj rozhodcovská zmluva medzi
povinným a oprávneným. Rozhodcovský súd práve z nej odvodil svoju právomoc.

6. Predmetná rozhodcovská zmluva, ako už bolo uvedené, bola uzavretá dňa 25.10.2012 medzi
oprávneným a povinným, pričom v bode 2. nazvanom základné ustanovenia sa uvádza, ktoré súdy sa
rozumejú pod pojmom rozhodcovský súd na účely zmluvy a čo pod rozhodcovským konaním. V bode 4.
zmluvy nazvanom „Poučenie o rozhodcovskom konaní“, je vysvetlený priebeh rozhodcovského konania.
Bod 3. nazvaný „Predmet zmluvy“ obsahuje vymedzenie súdov, pred ktorými sa môžu riešiť prípadné

spory, vzniknuté z predmetnej zmluvy nasledovne: „3.1. Všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní
záväzku pod zhodným číslom spisu (ACC) ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho

rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa
vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde

podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). 3.2. Zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov právnych vzťahov uvedených v bode 3.1. tohto článku zmluvy
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto Rozhodcovskej
zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde

bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto Rozhodcovskou zmluvou v súlade
s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského
súdu. 3.3. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto
zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom
rozhodcovskom súde. Pre platné odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje písomná forma a jeho včasné

doručenie druhej zmluvnej strane. “.

7. Povinný taktiež vyplnil formulárový dotazník k Dohode o uznaní záväzku a Rozhodcovskej zmluve.
V dotazníku povinný kladne odpovedal na všetky jeho body, pričom pre posúdenie rozhodcovskej
zmluvy sú podstatné najmä dve jeho „vyhlásenia“ a to: „Vyhlasujem, že mi boli vysvetlené podmienky

rozhodcovského konania, najmä výška súdneho poplatku, zásada písomnosti konania, možnosti
preskúmania rozhodcovského rozsudku, možnosť od Rozhodcovskej zmluvy odstúpiť a som ochotný
v prípade nesplnenia svojho záväzku podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.“ a „Vyhlasujem, že
Rozhodcovskú zmluvu chcem uzavrieť.“.

8. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.02.2015 požiadal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý,
PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava (ďalej len „súdny exekútor“),
tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

9. Oprávnený je v konaní zastúpený spol. TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02

Bratislava, IČO: 36 613 843, pričom plnomocenstvo je založené v Registri tunajšieho súdu pod sp. zn.
Spr. 768/2009.

10. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať

exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným
titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje
majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2, písm. d) Exekučného poriadku).

11. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehotaneplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne.

12. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

13. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného ku dňu uzavretia dohody a
rozhodcovskej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

22. Zo zabezpečených podkladov vyplynulo, že predchodca oprávneného a povinný uzavreli dňa
05.11.2007 Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, pričom ako to vyplýva aj z ustanovení samotnej zmluvy
táto je spotrebiteľskou zmluvou.

23. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť, pričom Súdny

dvor Európskych spoločenstiev vo svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného
výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej strany. Vo svojom rozhodnutí vo veci
C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguiera zaujal stanovisko, podľa
ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej

doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak
ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú
podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Povinnosť
preskúmať rozhodcovskú doložku pre exekučný súd vyplýva aj z ust. § 44 EP a v rámci tohto prieskumuokrem iného zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, a či je vykonateľný
po stránke formálnej a materiálnej. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom,
posudzuje exekučný súd aj platnosť rozhodcovskej doložky, pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský

rozsudok.

24. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Najvyšší
súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí

za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej
zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní
nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia

na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so
zákonom, a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b/ zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z
ust. § 45 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdo/5/2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011).

25. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý
návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné

predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a
pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto
fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe

rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

26. Taktiež súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.10.2012 sp.
zn. 6 Cdo/179/2011, podľa ktorého exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva

medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky
dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou
doložkou viazaná.

27. Na základe uvedených skutočností bolo potrebné aj bez návrhu, v súlade s požiadavkou Európskej
únie na „ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok", tejto zmluvu ako aj Dohodu o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach spolu s rozhodcovskou zmluvou podrobiť.

28. Súd má za to, že aj keď bola zmluva uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka je na ňu

potrebné, spolu s dohodou a rozhodcovskou zmluvou, potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré obsahujú všeobecnú úpravu spotrebiteľských vzťahov

29. Rozhodcovská zmluva je samostatná listina, pričom zmluvným stranám dáva na výber riešenie
prípadného sporu pred rozhodcovským súdom alebo pred štátnym súdom. Obsahuje poučenie o

rozhodcovskom konaní, jeho opis. Napriek týmto skutočnostiam má súd za to, že je uzavretá v rozpore s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy. Rozhodcovská zmluva má
klasickú predpripravenú formu, kde boli iba rukou dopísané osobné údaje povinného. Súd má za to, že
nejde o individuálne dojednanú zmluvu, tak ako to vyžadujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keďsa nachádza na samostatnom papieri, dáva na výber druh súdu, avšak povinný nemohol ovplyvniť jej
obsah. Mohol ju iba ako celok podpísať, alebo odmietnuť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na § 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažujú

také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

30. Z uvedeného teda vyplýva, že pod individuálnosťou dojednania sa nemyslí iba vyhotovenie
a uzavretie rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine, ale osobitné, individuálne dojednanie

rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinnou, pri ktorom by mala povinná právo meniť resp.
ovplyvniť obsah zmluvy.

31. Na základe uvedeného, keďže rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná tak, ako to
vyžadujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, je potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je
materiálne nevykonateľný, a bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. Podľa
§ 363 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací

návrh). Podľa § 364 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 z.č.
160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods.
2 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniťajtým,žeprávoplatnéuzneseniesúduprvejinštancie,ktorépredchádzalorozhodnutiuvoveci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365
ods. 3 z. č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.