Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. júl 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/218/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8702899967
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8702899967.70

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci žalobcov 1/ AUTODIELY

SLOVAKIA TEAM, s.r.o., Poprad, Karpatská 80/8, IČO: 36 483 656, zast. JUDr. Tibor Bašista, advokát,
Poprad, Štefánikova 8, a 2/ FORCE FINANCE LTD., Suite 7007 10 Great Russell Street, Londýn, WC1B
3BQ, Spojené Kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, IČO: 9848648, zast. advokátska kancelária
SKLEGAL s.r.o., Bratislava, Mostová 2, IČO: 35 973 161, proti žalovanému Mesto Poprad, Poprad,
Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, IČO: 00 326 470, zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o.,
Poprad, Nám. sv. Egídia 93, IČO: 44 250 029, za účasti intervenienta CENTRUM SLUŽIEB, s.r.o.,
Poprad, Strážske námestie 3291/28, IČO: 36 501 816, zast. JUDr. Milan Sivý, advokát, Poprad, Nám.

sv. Egídia 3006/116, o zaplatenie 443.755,39 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 199.689,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
17,6% ročne zo sumy 199.689,93 eur od 17.5.2000 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 244.065,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 17,6% ročne zo sumy 244.065,47 eur od 17.5.2000 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

III. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 232.357,43 eur od
17.5.2000 do zaplatenia zastavuje.

IV. Žalobca 1/ má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,07% a žalobca 2/ má
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,19%.

V. Intervenient na strane žalovaného nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca tunajšiemu súdu predložil návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu 20.368.575 Sk spolu so 17,6% úrokom z omeškania od 17.5.2000 do zaplatenia. V
návrhu uviedol, že dňa 5.5.1997 uzavrel so žalovaným zmluvu o výstavbe podkrovných bytov a
nebytových priestorov v nadstavbe a to v zmysle § 21 a § 22 zák.č. 182/1993 Z.z. Predmetom tejto
zmluvy bolo zabezpečenie financovania prípravných a projektových prác a vlastná výstavba bytov v
nadstavbe objektu Dom služieb nachádzajúceho sa na ul. Francisciho v Poprade. Predmetom zmluvy

bol aj súhlas vlastníka Mesta Poprad s výstavbou podkrovných bytov a nebytových priestorov a s
výstavbou novej strechy. Predmetom tejto zmluvy bolo aj prehlásenie vlastníka, že po ukončení výstavby
a kolaudačnom konaní bytových jednotiek a nebytových priestorov prejde na stavebníka, teda napôvodného žalobcu vlastníctvo bytových jednotiek a nebytových priestorov a spoluvlastnícky podiel na
spoločných zariadeniach objektu a na prislúchajúcom pozemku podľa príslušných pomerov.

2. Medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Poprad 7C/218/2002-255 zo dňa 24.3.2006 bolo
rozhodnuté, že návrh žalobcu je dôvodný.

3.RozsudkomKrajskéhosúduPrešov13Co/6/06-291zodňa8.2.2007bolourčené,žezákladžalobného
nároku je opodstatnený. Odvolací súd poukázal na správne zistenie skutkového stavu súdu prvého

stupňa. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody a ušlého zisku, ktoré žalobcovi mali
vzniknúť z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným dojednaných v zmluve o výstavbe
podkrovných bytov a nebytových priestorov v nadstavbe uzavretej podľa § 21 a § 22 zák.č. 182/1993
Z.z. zo dňa 5.5.1997. Na základe preskúmania zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zo
dňa 5.5.1997 odvolací súd dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré sú uvedené
v § 21 a v § 22 cit. zákona a preto určil, že zmluva je platná ako celok. Zároveň poukázal na to,

že na účinnosť zmluvy je potrebný zápis do katastra nehnuteľností, pričom účastníci zmluvy si v čl.
XI/2 dohodli, že žalovaný t.j. Mesto Poprad ako vlastník požiada o registráciu zmluvy odbor katastra
Okresného úradu Poprad do 7 dní od jej podpísania. Zmluva bola podpísaná dňa 5.5.1997. Medzi
účastníkmi tohto konania nebolo sporné, že žalovaný registráciu tejto zmluvy príslušný odbor katastra
do 7 dní od jej podpísania nepožiadal, naopak, návrh na vklad zmluvy na zápis do katastra nehnuteľností

podal žalobca, i keď mu to zo zmluvy nevyplývalo. Na základe tohto návrhu bolo vkladové konanie
prerušené a nakoniec zastavené rozhodnutím Okresného úradu Poprad, katastrálneho odboru zo dňa
27.3.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.5.2000. Ďalej zo spisu vyplynulo, že žalovaný listom zo
dňa 17.5.2000 vo vzťahu k žalobcovi od zmluvy zo dňa 5.5.1997 odstúpil. Odvolací súd poukázal na ust.
§ 47 ods. 1, 2 OZ, podľa ktorého ak zákon ustanovuje, že v zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného

orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh
na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Zákon č. 182/1993 Z.z. v ust.
§ 21 ods. 3 pre účinnosť zmluvy predpokladá zápis do katastra nehnuteľností. Teda ak zmluva bola
uzavretá dňa 5.5.1997 a do troch rokov od jej uzavretia, t.j. 5.5.2000 nebol podaný úspešný návrh na jej
vklad do katastra nehnuteľností, týmto dňom platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Ak až listom zo dňa

17.5.2000žalovanýodzmluvyodstúpil,takétoodstúpenieužnemôžebyťvôbecúčinné,pretožesmeruje
proti zmluve, ktorá bola už zrušená odstúpením ku dňu 5.5.2000. Podľa rozhodnutia odvolacieho súdu
v zmysle ust. § 47 ods. 2 OZ po uplynutí troch rokov od uzavretia zmluvy platí, že účastníci od zmluvy
odstúpili. V čl. XII/2 zmluvy sa účastníci dohodli, že ak niektorá zo zmluvných strán poruší niektoré
z ustanovení tejto zmluvy resp. od zmluvy odstúpi, je povinná nahradiť druhej strane náhradu škody

a ušlý zisk. Keďže žalovaný ako vlastník nepožiadal do 7 dní od podpísania zmluvy o jej registráciu,
týmto svojim konaním porušil čl. XI/2 zmluvy, preto je povinný nahradiť druhej strane náhradu škody a
ušlý zisk. Aj na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol, že základ žalobného nároku je
opodstatnený.

4. Súd sa musel ako s prejudiciálnou otázkou vyporiadať s tým, či súčasný právny nástupca pôvodného
žalobcu Stavreal s.r.o. je vecne aktívne legitimovaný. Za týmto účelom súd skúmal, či všetci právni
nástupcovia pôvodného žalobcu v nepretržitom rade až po terajšieho žalobcu vrátane boli aktívne
legitimovaní, t.j. či boli nositeľmi práv a povinností, ktoré si uplatnil pôvodný žalobca. Preto súd
skúmal zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú medzi pôvodným žalobcom a PASTA-X s.r.o. ako

postupníkom dňa 2.1.2007 (č.l. 395 spisu) a došiel k záveru, že postupovaná pohľadávka bola určito
individualizovaná (čl. 1, 2), pričom k postúpeniu pohľadávky došlo podľa zmluvných dojednaní dňom jej
podpísania, t.j. 2.1.2007. Následne bola táto pohľadávka zmluvne postúpená na postupníka W. B. (č.l.
1043 spisu) dňa 18.4.2010 a W. B. ako postupcom dňa 18.4.2010 na žalobcu EURO DATA. Skutočnosť,
že v zmluve o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi postupcom PASTA-X s.r.o. a postupníkom

W. B. je mylne uvedený dátum uzatvorenia predchádzajúcej zmluvy o postúpení pohľadávky ako deň
2.5.2007, ktorá však bola uzatvorená 2.1.2007 a v zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi
postupcom W. B. a žalobcom EURO DATA ako postupníkom, v ktorej bol mylne uvedený dátum
predchádzajúcej zmluvy o postúpení pohľadávok ako deň 18.10.2010, ktorá však bola uzatvorená
dňa 18.4.2010, nespôsobuje neplatnosť týchto zmlúv o postúpení s poukazom na skutočnosť, že

postupovaná pohľadávka v nich bola jednoznačne vymedzená jednak zmluvnými dojednaniami, na
základe ktorých pôvodný žalobca a jeho právni nástupcovia uplatnili svoj nárok v tomto konaní. Keďže
ide o sporové konanie, tieto zjavné skutočnosti, ktoré si podľa názoru súdu nemohli všimnúť ani
žalovaný ani intervenient na strane žalovaného, tí to ani nenamietali, preto ich súd s poukazom nazásadu kontradiktórnosti konania považoval za nesporné. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť,
že chyba v písaní a nie chyba v texte samotnom, resp. v podstatných zmluvných dojednaniach, ale
len v dátume predchádzajúcej zmluvy o postúpení, nemôže spôsobiť neplatnosť zmluvy ako takej,

lebo podstatné sú obligatórne náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, najmä skutočnosť, aby
postupovaná pohľadávka bola jednoznačne určito a nezameniteľne v každej nasledujúcej zmluve o
postúpení pohľadávky individualizovaná, k čomu nepochybne došlo, keď ani účastníkom konania ani
súdu nebolo sporné samotné vymedzenie postupovanej pohľadávky, t.j. že každú zmluvu o postúpení
pohľadávok bola postúpená pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania. Intervenient na strane

žalovaného odvodzoval nedostatok vecnej aktívnej legitimácie od zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej medzi Stavreal s.r.o. ako postupcom a N-dysna s.r.o. ako postupníkom, ktorá však bola v
zmysle § 457 OZ zrušená dodatkom účastníkov tejto zmluvy zo dňa 3.9.2004, pričom každý z účastníkov
bol povinný vrátiť druhému účastníkovi všetko, čo podľa nej dostal, t.j. postupca sa stal opätovne
nositeľom pohľadávky a nemohol si ju aj naďalej uplatňovať v tomto konaní a následne ju postúpiť na
iný subjekt a zároveň bol povinný vrátiť postupníkovi odplatu, ktorú za postúpenú pohľadávku z dôvodu

následného zrušenia zmluvy o postúpení pohľadávok dostal.

5. Právny zástupca žalobcu 1/ oznámil súdu zmenu označenia žalobcu, pričom uviedol, že v dôsledku
rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti došlo k zmene označenia žalobcu z EURO DATA s.r.o.
na AUTODIELY SLOVAKIA TEAM, s.r.o. a z týchto dôvodov žiadal, aby žalobca bol v ďalšom konaní

označovaný pod týmto novým menom. Ďalej žalobca žiadal o pribratie účastníka konania, pričom
oznámil, že spoločnosť AUTODIELY SLOVAKIA TEAM dňa 9.2.2016 uzatvorila zmluvu o postúpení
časti pohľadávky medzi obchodnou spoločnosťou AUTODIELY SLOVAKIA TEAM ako postupcom a
obchodnou spoločnosťou FORCE FINANCE LTD. so sídlom Suite 7007, 10 Great Russell Street,
Londýn, WC1B 3BQ, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, ako postupníkom, na

základe ktorej došlo k postúpeniu časti pohľadávky, ktorá je predmetom súdneho konania voči Mesto
Poprad vo výške 55% z celkovej výšky pohľadávky spolu s príslušenstvom na spoločnosť FORCE
FINANCE. Na základe toho žiadali, aby súd pribral do konania spoločnosť FORCE FINANCE, ktorá by
vystupovala taktiež na strane žalobcu. K tomuto predložil súdu potrebné dokumenty, súhlas so vstupom
do konania, plnomocenstvo pre SKLEGAL s.r.o., oznámenie o postúpení pohľadávky Mestu Poprad

dňa 9.2.2016. Súd na základe uvedených skutočností uznesením 7C/218/2002-1792 zo dňa 6.3.2017
pripustil vstup spoločnosti FORCE FINANCE LTD. do konania na strane žalobcu.

6. Žalobca tiež navrhol, aby do konania vstúpil prokurátor, ktorý návrh bol predložený Okresnej
prokuratúre Poprad. Okresný prokurátor zaslal súdu oznámenie Krajskej prokuratúry Prešov, že sa

jedná o opakovaný podnet na vstup prokurátora do konania a z týchto dôvodov ho príslušná okresná
prokuratúra postúpila na krajskú prokuratúru. Po oboznámení sa so spisovým materiálom, v ktorej
bol odložený pôvodný podnet právneho zástupcu žalovaného dňa 7.5.2012 na vstup prokurátora do
začatého súdneho konania, krajský prokurátor nevyužil oprávnenie prokurátora podľa § 93 ods. 2 písm.
a) CSP na vstup prokurátora do predmetného konania.

7. S poukazom na postúpenie pohľadávky zo strany žalobcu AUTODIELY SLOVAKIA TEAM žalobca
žiadal zmenu žalobného petitu, ktorý upravil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ sumu
199.689,93 eur spolu s úrokom z omeškania 17,6% ročne zo sumy 199.689,93 eur od 17.5.2000 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2/ sumu

244.065,47 eur spolu s úrokom z omeškania 17,6% ročne zo sumy 244.065,47 eur od 17.5.2000 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uplatnili si zároveň trovy konania. Súd pripustil
zmenu žalobného petitu a to uznesením na pojednávaní dňa 29.5.2018. Výška celkovej pohľadávky
nebola zmenená, jednalo sa len o rozdelenie tejto pohľadávky podľa percentuálnej výšky podielov medzi
AUTODIELY SLOVAKIA TEAM a FORCE FINANCE LTD.

8. Na pojednávaní dňa 30.1.2018 bola zo strany právneho zástupcu žalovaného a právneho zástupcu
intervenienta predložená zmluva zo dňa 11.3.2013 (ďalej len „zmluva“) medzi účastníkmi EURO DATA
- predchodca žalobcu 1/, O. V., M. I., W.. D. S. X. W.. B. S., pričom právny zástupca žalovaného
poukázal na to, že sa jedná o tzv. nepomenovanú zmluvu v zmysle § 51 OZ, pričom v čl. 2 tejto zmluvy

si zmluvné strany jednoznačne delia pohľadávku podľa percentuálnych podielov, ktorá po vzájomnom
súčtepredstavuje100%.Zhľadiskaobsahuzmluvynieježiadnyrozdielmedzitzv.majiteľompohľadávky
uvedeným v čl. 2 bod 2 písm. a) a „oprávnenými“, ktorí sú uvedení v čl. 2 bod 2 písm. b) až f). Výraz
majetková dispozícia, ktorý používa právny zástupca žalobcu, nemá opodstatnenie v hmotnom práve.Ide skôr o vecnoprávny pojem z hľadiska súboru práv vlastníka. Čo sa týka záväzkových vzťahov,
existuje iba výraz veriteľ, pričom veriteľ môže byť jeden alebo ich môže byť viacero, z ktorých každý
môže byť buď výlučným veriteľom alebo môže ísť o veriteľstvo spoločné a nerozdielne. Vzhľadom na

to, že zmluvné strany si rozdelili pohľadávku presne na vopred určené podiely, je zrejmé, že vytvorili
oddelené veriteľstvo, z ktorých každá zmluvná strana je vo vzťahu k dlžníkovi veriteľom v presne
určenej sume istiny a k nej sa viažucemu príslušenstvu. V zmysle tejto zmluvy by mali byť veriteľmi
vyššie uvedené zmluvné strany, čo je ale v rozpore s neskoršími hmotnoprávnymi titulmi nadobudnutia
žalobného nároku predloženými žalobcami pri návrhu na zmenu žalobného petitu a zmenu strán sporu

na strane žalobcov. Za týchto okolností má teda žalovaný za to, že nie je jednoznačne preukázaná
aktívna legitimácia súčasných žalobcov a nie je možné rozhodnúť v ich prospech a to ani v prípade,
pokiaľ by súd mal žalobnú istinu čo do výšky za preukázanú. Právny zástupca intervenienta taktiež
namietal aktívnu legitimáciu žalobcov s poukázaním na zmluvu, ktorá bola predložená, pričom v zmysle
platnej právnej legislatívy sa každý právny úkon hodnotí podľa jeho obsahu nie podľa označenia. Podľa
čl. 2 nepomenovanej zmluvy, ktorú právny zástupca žalobcov označil za platnú a nezmenenú, sa

jednoznačne účastníci tejto zmluvy dohodli, že na základe tejto zmluvy špecifikujú a určujú majetkové
podiely oprávnených 1/ až 4/ a majiteľa pohľadávky na samotnej pohľadávke s tým, že touto zmluvou
si presne určili svoje spoluvlastnícke podiely na tejto pohľadávke a to podľa percentuálneho rozsahu,
ktorý sa uvádza v čl. 2. Podľa čl. 2 ods. 3 uvedenej zmluvy si okrem samotných majetkových podielov
na pohľadávke rozdelili a určili percentuálny podiel na ďalších majetkových právach vyplývajúcich z

pohľadávky taktiež presne podľa spoluvlastníckych podielov špecifikovaných v zmluve. Podľa čl. 3 ods.
2 tejto zmluvy účastníci prehlasujú, že ako účastníci tejto zmluvy a osoby majúce majetkové práva
na pohľadávke sú povinné prispievať aj na náhradu všetkých nákladov spojených s uplatňovaním
pohľadávky. Všetci účastníci tejto zmluvy dohodli aktívne konanie patriace spoluvlastníkom pohľadávky.
Táto zmluva nie je len interným dokladom pre účastníkov, ktorých sa týka, pretože z čl. 3 ods. 3

tejto zmluvy vyplýva povinnosť pre všetkých zúčastnených, že akákoľvek možnosť postúpenia práv
a povinností z pohľadávky alebo samotnej pohľadávky na tretie osoby nie je možná bez písomného
súhlasu všetkých oprávnených ako aj majiteľa pohľadávky. Ide o výlučné vlastnícke právo všetkých
zúčastnených osôb. Zmluva bola uzatvorená 11.3.2013, teda v čase trvania sporu, pričom zo spisu je
zrejmé, že prechod práv a povinností k pohľadávke nie je nikde zaznamenaný ani evidovaný. Preto

podľa názoru právneho zástupcu intervenienta prevod na žalobcu 1/ a žalobcu 2/ je neplatný v zmysle
ustanovení tejto zmluvy. Preto v tomto spore za žalobcov označené subjekty nemajú aktívnu legitimáciu.

9. Na dôkaz svojho tvrdenia právny zástupca intervenienta predložil súdu Dohodu o urovnaní uzatvorenú
deň po uzatvorení predmetnej zmluvy, pričom v tejto dohode o urovnaní dvaja z účastníkov nakladajú so

svojimi podielmi na pohľadávke ako s vlastnými pri riešení iných zmluvných vzťahov. Túto pohľadávku
teda považujú za vlastnú a preto pôvodná zmluva nebola len formalitou, ale bola reálnym právnym aktom
na rozdelení pohľadávky medzi jednotlivých účastníkov zmluvy podľa ich percentuálnych podielov. K
tomuto právny zástupca žalobcu 1/ uviedol, že táto dohoda o urovnaní nikdy nenadobudla právne účinky,
pretože následne bola zo strany účastníkov odvolaná. Predložil súdu odvolanie návrhu na uzatvorenie

dohody a zároveň aj predložené podpísané doručenky. Dohoda o urovnaní teda nikdy nenadobudla
právne účinky v zmysle Občianskeho zákonníka.

10. Právny zástupca žalobcu 1/ ďalej uviedol, že obsahom zmluvy zo dňa 11.3.2013 v čl. 2 bod 2
je to, že majiteľom a vlastníkom celej pohľadávky je a zostane naďalej žalobca 1/. Prejavom vôle

všetkých účastníkov v tom čase bolo aj to, že táto zmluva smerovala k tomu, že pre prípad ak výlučný
vlastník celej pohľadávky bude čo i len čiastočne uspokojený, dôjde následne k uspokojeniu nárokov
fyzických osôb, ktoré sú v tejto zmluve ďalej špecifikované. Toto bol jediný a úplný zmysel uzatvorenia
tejto zmluvy, teda že vlastník pohľadávky zostane naďalej majiteľ pohľadávky a v prípade úspechu v
spore z výťažku následne prerozdelí tento výťažok v prospech fyzických osôb, ktoré sú tam uvedené.

Žiadna zo zmluvných strán v čase uzatvárania tejto zmluvy nemala záujem na tom, aby sa stala čo i len
podielovým spoluvlastníkom tejto pohľadávky. Toto pri uzatváraní zmluvného vzťahu nebolo prejavom
vôle účastníkov. Zároveň bolo dohodnuté, že pre prípad, ak by majiteľ pohľadávky prevádzal túto
pohľadávku čo i len čiastočne na ďalšie osoby, majú možnosť sa ostatné osoby k tomu vyjadriť, čo sa
i stalo pri čiastočnom prevode tejto pohľadávku na žalobcu 2/.

11. Právny zástupca žalobcu 2/ uviedol, že daná zmluva je nemenovaný kontrakt, ktorý upravuje práva a
povinnosti výlučne medzi zmluvnými stranami a zakladá prípadne záväzky len medzi účastníkmi zmluvy.
Predložená zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by sa dalo čo i len nepriamo vyvodiťprejavenievôleveriteľaavlastníkapohľadávky postúpiťpredmetnúpohľadávkualebojejčasťnaostatné
zmluvné strany. Z obsahu predloženej zmluvy vyplýva, že zakladá povinnosti a práva zmluvných strán
podieľať sa v dohodnutom percentuálnom podiele na nákladoch spojených s uplatňovaním z pohľadávky

a následne podieľať sa na výťažku z pohľadávky. Vzhľadom na uvedené touto zmluvou nedošlo k
dispozícii s pohľadávkou a k jej postúpeniu na iné subjekty. Občiansky zákonník nepozná možnosť
deľby pohľadávky a vytvorenie spoluvlastníctva pohľadávky ako sa to snažia účelovo odprezentovať
právni zástupcovia žalovaného a intervenienta. V zmysle zákona je možné postúpiť pohľadávku alebo
jej časť na inú osobu. Táto zmluva v žiadnom prípade nemôže byť hodnotená ako zmluva o postúpení

pohľadávky alebo jej časti.

12. Z predložených čestných vyhlásení jednotlivých účastníkov predmetnej zmluvy mal súd preukázané,
že každý z týchto účastníkov dňa 11.3.2013 uzavrel spolu so spoločnosťou EURO DATA s.r.o., toho času
AUTODIELY SLOVAKIA TEAM s.r.o., a ostatnými účastníkmi tejto zmluvy, ktorá upravovala niektoré
práva a povinnosti zmluvných strán týkajúcich sa pohľadávky spoločnosti AUTODIELY SLOVAKIA

TEAM s.r.o. voči Mestu Poprad, ktorá je predmetom súdneho konania. Zmluva bola zmluvnými stranami
uzatváraná výlučne za účelom úpravy podielov, akými sa jednotlivé zmluvné strany podieľali a ďalej
mali podieľať na úhrade a financovaní nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky spoločnosti
AUTODIELY SLOVAKIA TEAM s.r.o. v súdnom konaní a to vrátane trov právneho zastúpenia a trov
súdneho konania a zároveň sa uvedenými podielmi a stanovenou prioritou jednotlivých nárokov zmluvné

strany mali podieľať aj na rozdelení prípadného výťažku pohľadávky, ktorý by bol dlžníkom zaplatený
spoločnosti AUTODIELY SLOVAKIA TEAM s.r.o. ako veriteľovi a majiteľovi predmetnej pohľadávky.
Úmyslom zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy nebolo rozdelenie predmetnej pohľadávky a ani jej
prevod resp. postúpenie na ktorúkoľvek inú zmluvnú stranu, pričom takéto rozdelenie alebo čiastočné
postúpenie predmetnej pohľadávky nebolo ani žiadnou zo zmluvných strán navrhované pred uzavretím

zmluvy a ani žiadna zo zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy neprejavila záujem nadobudnúť od
spoločnosti AUTODIELY SLOVAKIA TEAM s.r.o. časť predmetnej pohľadávky. Zmluva bola uzavretá
s vedomím a vôľou zmluvných strán, aby spoločnosť AUTODIELY SLOVAKIA TEAM s.r.o. ostala aj
naďalej jediným veriteľom z predmetnej pohľadávky voči dlžníkovi a na návrh účastníka O. V. bolo zo
strany ostatných zmluvných strán odsúhlasené postúpenie časti predmetnej pohľadávky na tretiu osobu

a to FORCE FINANCE LTD.

13. Právny zástupca žalovaného a právny zástupca intervenienta požiadali o vypočutie svedka O. V.,
ktorého účasť mali zabezpečiť na pojednávaní. Jeho účasť sa však nepodarilo zabezpečiť zo strany
žalovaného a intervenienta. Na poslednom pojednávaní súd zamietol ďalší návrh na doplnenie dôkazu

vypočutím svedka. K tomuto súd udáva, že sa jednalo o zmluvu z r.2013, táto zmluva bola účastníkom
známa, predložili ju až v r.2018 a keďže sa nepodarilo zabezpečiť účasť svedka hneď na ďalšom
pojednávaní, súd z hľadiska hospodárnosti konania upustil od vypočutia tohto svedka.

14. Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však

nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

15. Z predložených listinných dôkazov ako aj z predloženej zmluvy mal súd preukázané, že sa jedná
o atypickú zmluvu a nejedná sa pritom o zmluvu o postúpení pohľadávky alebo jej časti, kde by
následne dochádzalo k strate aktívnej legitimácie terajšieho žalobcu. Z obsahu zmluvy v zmysle čl. 3

mal súd jednoznačne preukázané, že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade uspokojenia pohľadávky
budú majetkové práva jednotlivých účastníkov uspokojené podľa ich vzájomnej dohody. Táto zmluva
obsahuje určitú odkladaciu podmienku, pričom sa jedná o usporiadanie ich vzájomných vzťahov v
prípade uspokojenia predmetnej pohľadávky. Túto zmluvu možno vykladať ako nepomenovanú zmluvu,
ktorábyvšaknespôsobilavzniksamostatnéhozáväzku,tedaakodohoduovyrovnanípodielovvprípade

uspokojenia tejto pohľadávky, čo vyplýva aj z predložených čestných vyhlásení jednotlivých účastníkov
zmluvy. Súd mal z jednotlivých listinných dôkazov preukázané, že súčasný žalobca sa stal vlastníkom
pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 1.5.2011. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy
nevyplývato,žebyjednotlivíúčastnícichcelipostúpiťalebonadobudnúťpohľadávkučoilenčiastočnena
fyzické osoby, ktoré sú tam uvedené. Z predmetnej zmluvy vyplýva len skutočnosť, že fyzické osoby by

mali mať po tom, ak by pohľadávka v prospech žalobcu 1/ bola priznaná, majetkové práva na následnom
prerozdelení priznanej sumy žalobcovi 1/. Súd má teda za to, že aktívna legitimácia žalobcov je daná.16. Po vyriešení prejudiciálnej otázky vzhľadom k aktívnej legitimácii sa súd ďalej zaoberal
opodstatnenosťou samotnej výšky nároku s tým, že žalobca tento nárok čo do dôvodu tak aj do výšky
špecifikoval ešte pred medzitýmnym rozsudkom v prejednávanej veci.

17. Právny zástupca žalobcu 1/ uviedol, že poukazuje na predmetnú žalobu s tým, že žiada, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo vzťahu k žalobcovi 1/ vo výške 199.689,93 eur a vo vzťahu
k žalobcovi 2/ vo výške 244.065,47 eur s príslušenstvom, ktorým je príslušný úrok z omeškania. Čo sa
týka momentu uplatneného omeškania, od ktorého si žalobca uplatňuje úrok, samotným právoplatným

medzitýmnym rozsudkom, ktorý bol potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu, bol ustálený moment
vzniku škody žalobcu, ktorú si uplatňuje od žalovaného, pričom v tomto rozhodnutí bolo uvedené, že dňa
5.5.2000 sa žalobca ako poškodený mohol prvýkrát dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Týmto rozsudkom krajského súdu bolo rozhodnuté, že základ žalobného nároku je opodstatnený, teda
žalobca má nárok na náhradu škody a úrok z omeškania, ktoré si mohol uplatniť dňom 5.5.2000.
Pokiaľ sa týka samotnej výšky náhrady škody, ktorú si uplatňujú v tomto konaní, bolo prevedené

rozsiahle dokazovanie, ktoré osvedčilo výšku nároku, ktorú si žalobca v konaní uplatňuje. Predovšetkým
poukázal na znalecký posudok, ktorý nechal v tomto konaní vyhotoviť súd a to Ing. Mandulovou, ktorá
osvedčila dôvodnosť výšky uplatňovaného nároku žalobcu, pričom jej posudkom došlo k stanoveniu
vyššej hodnoty škody žalobcu, ktorú by si mohol uplatňovať v tomto konaní voči žalovanému. V priebehu
konaniabolozostranyžalovanéhoataktiežintervenientavznesenýchniekoľkonámietok,ktoréznalkyňa

vyvrátila a uviedla relevantné skutočnosti o spôsobe výpočtu škody v zmysle jej znaleckého posudku. Z
predloženého odborného vyjadrenia a posudku spoločnosti Interaudit, ktoré v konaní predložil žalovaný
a intervenient, toto je pre účely tohto konania nepoužiteľné, nakoľko spôsob výpočtu náhrady škody v
zmysle týchto listín vychádza z predpokladu existencie zmlúv o budúcich zmluvách, ktoré boli použité
na výpočet ušlého zisku žalobcu, pritom v konaní bolo preukázané, že všetky tieto zmluvy boli do

času vzniku škody zrušené a teda relevantne tieto zmluvy neexistovali v momente, ktorý bol rozhodný
pre určenie náhrady škody, ktorú si v tomto konaní žalobca uplatňuje. V zmysle § 443 OZ je presne
dané, že pri určení výšky škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia, teda aj v tomto konaní znalci,
ktorí vypočítavali prípadnú náhradu škody, ktorú žalobca konaním žalovaného utrpel, mali vychádzať
z pokladov, ktoré existovali ku dňu 5.5.2000 a teda všetky tieto podklady žalovaného a intervenienta,

odborné vyjadrenia, posudky spoločnosti Interaudit, vychádzali z nesprávnych podkladov, ktoré sú
základom pre možné určenie náhrady škody, ktorú si v tomto konaní žalobca uplatňuje.

18. Právny zástupca žalobcu 2/ uviedol, že medzitýmnym rozsudkom, ktorý je právoplatný, bola
judikovaná opodstatnenosť vzneseného nároku a predmetom ďalšieho konania má byť uhradenie

výšky tohto nároku. Na základe vykonania rozsiahleho dokazovania je potrebné brať do úvahy
znalecký posudok, ktorý dal vypracovať súd, pričom predložené posudky zo strany žalovaného a
intervenienta boli predložené ešte za účinnosti pôvodného Občianskeho súdneho poriadku a teda
sa nejednalo o súkromné znalecké posudky. Znalecký posudok vyhotovený na žiadosť súdu tvorí
dostatočný podklad pre rozhodnutie súdu. Všetky ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania vznesené

žalovaným považujú za účelové a obštrukčné. K námietke žalovaného a intervenienta spočívajúcej
v tom, že právny predchodca žalobcov mal sám zaviniť alebo spoluzaviniť vznik škody a to tým, že
vo výstavbe nepokračoval a nezabezpečil vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia,
je účelová a nemá opodstatnenie vo vykonanom dokazovaní. Naopak z dokazovania vyplýva, že
právny predchodca žalobcov bol skúseným developerom, ktorý mal skúsenosti s realizáciou obdobných

projektov, keďže úspešne uskutočnil realizácie obdobných stavieb v meste Poprad. Pri pravidelnom
behu udalostí je zrejmé, že ak by nenastala škodová udalosť a porušenie zmluvy zo strany žalovaného,
bol by právny predchodca žalobcov schopný predmetný projekt a stavby zrealizovať, pričom poukázal
najmä na dokumenty predložené do súdneho spisu žalovaným k nadstavbe domu Orava a domu
Centrum zrealizované zo strany právneho predchodcu žalobcov. Žalovaný v rozpore so zmluvou

o nadstavbe nesúhlasil s nadstavbou objektu na účely bývania, menil neustále svoje stanoviská k
projektu nadstavby a právny predchodca žalobcov tak musel prepracovávať projektovú dokumentáciu,
až žalovaný vydal záväzné stanovisko zo dňa 19.12.2000, podľa ktorého s realizáciou nadstavby
nesúhlasil a akékoľvek dopracovanie projektovej dokumentácie považoval za bezpredmetné. Dôvodom
na zastavenie územného konania projektu nadstavby bolo najmä to, že právny predchodca žalobcov

nebol schopný osvedčiť svoje vlastnícke alebo iné právo k nehnuteľnostiam dotknutých výstavbou
a to práve a výlučne z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného podať návrh na zápis zmluvy o
nadstavbe do katastra nehnuteľností. Ak by nedošlo ku škodovej udalosti a žalovaný by neporušil svoju
povinnosť podať návrh na zápis zmluvy do katastra nehnuteľností, je zrejmé, že právny predchodcažalobcov by bol schopný splniť podmienky na vydanie územného rozhodnutia a zabezpečiť takéto
vydanie. Nakoľko stanovenie výšky skutočnej škody a ušlého zisku je odbornou otázkou, súd v konaní
nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalkyňu Ing. Máriu Mandulovú. Súdom ustanovená znalkyňa

predložila znalecký posudok č. 18/2009, podľa ktorého bola znalkyňou zistená celková škoda 456.682
eur. Pokiaľ sa týka ďalších dôkazov resp. predložených znaleckých posudkov zo strany žalovaných,
ktoré boli vypracované mimo konania, žalobca 2/ má za to, že posudky a odborné vyjadrenia predložené
stranami sporu nemajú z hľadiska dôkaznej sily a ich hodnotenia rovnakú povahu dôkazného prostriedku
ako znalecký posudok vypracovaný súdom ustanoveným znalcom, pričom je potrebné brať ich do

úvahy a považovať len za listinné dôkazy a tak ich aj hodnotiť. Námietky žalovaného a intervenienta
voči znaleckému posudku Ing. Mandulovej neobstoja, keďže nie sú spôsobilé vyvolať odôvodnené
pochybnosti o logike a vecnej správnosti daného znaleckého posudku doplneného ústnym vypočutím
znalkyne ako aj jej písomným vyjadrením. Principiálnu a najzávažnejšiu námietku, že súdom ustanovená
znalkyňa nesprávne určila výšku ušlého zisku, keď očakávané výnosy nestanovila na základe zmlúv
o budúcich zmluvách o nadstavbe uzavretých medzi právnym predchodcom žalobcov a jeho klientmi

ako budúcimi vlastníkmi bytov v r.1998-1999, ale ako možný výnos z predaja bytov po ich výstavbe,
považuje žalobca 2/ za účelovú, ktorá neobstojí ani z právneho hľadiska, nakoľko k rozhodnému dňu
vznikuškody,t.j.5.5.2000,nemalprávnypredchodcažalobcovuzavretúžiadnuzmluvuobudúcejzmluve
k rozhodnutému dňu vzniku škody. Všetky zálohy boli klientom vrátené. Táto námietka neobstojí ani
zo skutkového stavu a možného a dôvodného pravidelného chodu udalostí. Stanovenie cien bytov

tak ako boli premietnuté do zmlúv o budúcich zmluvách, vychádzali z pôvodne pripravenej projektovej
dokumentácie, kde podlahová plocha bytov mala byť až vo veľkosti 3.705 m2. Podľa poslednej verzie
projektu, z ktorého vychádzala aj znalkyňa, mala byť podlahová plocha priestorov len vo veľkosti
2.076 m2. To znamená, že došlo k takmer dvojnásobnému poklesu výmery bytov. Predajná cena bytov
uvedená v zmluvách o budúcich zmluvách musela byť logicky stanovená s prihliadnutím na skutočnosť,

že boli prijaté pôvodné preddavky na kúpnu cenu stavaných bytov, ktoré boli predávané ešte pred
vydaním územného rozhodnutia. Toto by však po dátume 5.5.2000 bolo ťažko predstaviteľné, keďže
podnikateľská povesť a dobré meno právneho predchodcu žalobcov utrpela práve v dôsledku konania
žalovaného a je dôvodné predpokladať, že výnosy by právny predchodca žalobcov dosahoval až
predajom bytov v nadstavbe daného objektu po jeho dokončení. Preto žalobca 2/ považuje vypracovaný

znalecký posudok znalkyňou Ing. Mandulovou za rozhodný a dostatočný podklad pre rozhodnutie súdu
o predmetnom nároku.

19. Právny zástupca žalovaného uviedol, že spochybňuje výšku uplatneného nároku. Napriek
predloženým znaleckým posudkom nebola nespochybniteľným spôsobom kvantifikovaná výška nároku.

Posudky prípadne odborné vyjadrenia vychádzali z rozličnej podlahovej plochy, z rôznych projektových
dokumentácií, nebolo preukázané aké boli reálne náklady zhotoviteľa diela a samotná tržba, resp. zisk
taktiež doposiaľ nebol preukázaný. Je potrebné brať do úvahy aj reálne náklady spojené s projektovou
dokumentáciou, s personálnym zabezpečením stavby, diela a podobne. Nepodstatným faktom je taktiež
skutočnosť, že aj v prípade, ak by došlo u žalobcov k akýmsi príjmom, boli by povinní splniť si daňovú

povinnosť daň z príjmu, čo je nevyhnutné brať do úvahy pri uplatňovanom nároku. Preto sa opätovne
domáhajú, aby súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie a to Ústavom súdneho inžinierstva pri
splnení edičnej povinnosti právneho predchodcu žalobcov. Pokiaľ by súd k takémuto dôkazu nepristúpil,
právny zástupca žalovaného žiadal o poskytnutie primeranej lehoty na vyhotovenie tohto posudku. Ak
sa nepodarilo doposiaľ zabezpečiť edičnú povinnosť, žiadajú o dostatočne dlhý čas na vypracovanie

znaleckého posudku, kde by samostatne museli zabezpečiť predmetné údaje zo sociálnej poisťovne, z
daňovéhoúradu,abybolprehľadopočtezamestnancov,odvodochapodobne.Právnyzástupcažalobcu
1/ uviedol, že takýto návrh žalovaného bol prednesený už pred tromi rokmi s tým, že žalovaný si sám
zabezpečí vyhotovenie znaleckého posudku, čo však do dnešného dňa zo strany žalovaného nebolo
splnené. Poskytnutie času na vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku považuje právny zástupca

žalobcu za vysoko účelové a nehospodárne. Čo sa týka námietok ohľadom nesprávnosti vyhotovenia
znaleckého posudku v konaní Ing. Mandulovou, tieto otázky boli zodpovedané znalkyňou, ktorá podala
k týmto otázkam relevantné stanovisko a teda aké boli reálne náklady zhotoviteľa, tržba, zisk, bolo v
znaleckom posudku jednoznačne preukázané. Pokiaľ sa týka daňovej povinnosti, pre prípad priznania
akéhokoľvek nároku v tomto konaní, je daňová povinnosť prenesená na žalobcu, ktorý túto daňovú

povinnosť má vo vzťahu k štátu a túto si bude musieť splniť pre prípad priznania nároku uplatňovaného
v tomto konaní.
20. Právny zástupca žalovaného uviedol, že podľa ich názoru výška nároku nebola žalobcami
preukázaná do tej miery, žeby ju súd mohol priznať v určitej konkrétnej výške. Poukázal na opakovanénámietky spočívajúce v tom, že ani jednému zo znalcov nebolo doložené kompletné účtovníctvo
spoločnosti Stavreal za rozhodné obdobie vzniku údajnej škody. Preto nárok na náhradu škody nemožno
priznať, nakoľko nebol preukázaný. S poukazom na zmluvu uzavretú dňa 11.3.2013 má za to, že ak

vôbec akákoľvek pohľadávka na náhradu škody existuje, ostala spoločnosti EURO DATA len v sume
125.000 eur, teda v podiele 20,30%. Celá zostávajúca časť bola prevedená na osoby, ktoré nie sú
sporovými stranami v tomto konaní.

21. Právny zástupca intervenienta poukázal na to, že znalecké dokazovanie, konkrétne znalecký
posudok Ing. Mandulovej, je pre toto konanie nepoužiteľný a to z viacerých dôvodov - pôvodná stavebná
činnosť právnych predchodcov žalobcov mala byť realizovaná na výstavbu bytov pre tretie osoby s tým,
že právny predchodca žalobcov mal mať z tejto činnosti zisk alebo príjem len zo stavebnej činnosti
tretej osoby. Znalkyňa Ing. Mandulová vypracovala znalecký posudok tým spôsobom, ako keby mal
žalobcavybudovaťbytyatietonáslednepredávaťamieruzisku,nákladovapríjmovspracovalanereálne

podľa zmluvných podkladov. Znalkyni boli vyčítané rozpory vo výmerách podlahových plôch, z ktorých
vychádzala pri absolútnom začatí spracovania znaleckého posudku a tieto potom vnášali rozpory pri
samotnom výpočte tzv. škody alebo ušlého zisku. Bol jej vytýkaný spôsob zabezpečenia podkladov od
iného znalca v rozpore s úlohami uloženými súdom. Všetky tieto námietky podával právny zástupca
žalovaného ako aj intervenient. Právny predchodca žalobcov mal jednoznačne uzavreté zmluvy o

výstavbe bytov s inými účastníkmi, ktorým boli určené presné hodnoty, za ktoré tieto byty budú stavané
v lehote, do ktorej budú byty stavané a z týchto hodnôt sa dala vypočítať výška škody, ak nejaká škoda
vznikla, resp. zisk. To, že sa odstúpilo od týchto zmlúv, je síce pravdou, ale boli to zákonné právne
dokumenty, ktoré určovali právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcov a prípadnými tretími
osobami, pre ktoré sa mali byty vystavať a z ktorých boli zrejmé ekonomické ukazovatele zisku pre

právneho predchodcu žalobcov. Aj napriek existencii medzitýmneho rozsudku, ktorý pokladá základ
nároku za dôvodný, titul uplatnenia uvedenej sumy vo vzťahu k žalovanému a intervenientovi je náhrada
škody a ušlý zisk. Teda aj pri existencii takéhoto medzitýmneho rozsudku je potrebné do úvahy kto
akým spôsobom škodu spôsobil, či škoda vôbec vznikla, v akej výške a najmä príčinnú súvislosť
medzi konaním žalovaného a vznikom škody a či vôbec takáto príčinná súvislosť existuje. Vyjadrenia

v spise poukazujú na to, že škoda právnemu predchodcovi žalobcov, ak nejaká vôbec vznikla, tak
vznikla práve nečinnosťou právneho predchodcu žalobcu, ktorý neposkytol súčinnosť pri zavkladovaní
zmluvy o výstavbe podlažia, nepredložil podkladové materiály, ktoré mali vyhotoviť a zabezpečiť na
vlastné náklady a ktoré boli podmienkou vkladového konania. Bol to práve právny predchodca žalobcov,
ktorý spôsobil patovú situáciu. Výstavba bytov nebola pre nečinnosť žalovaného, ale pre neposkytnutie

súčinnosti právneho predchodcu žalobcov. Preto vyčíslenie škody a ušlého zisku je fiktívny úkon pre
bezdôvodné obohatenie.

22. Právny zástupca intervenienta uviedol, že pokiaľ sa týka výšky uplatnenej pohľadávky, súčasťou
spisu sú viaceré písomné podania žalovaného a intervenienta, pričom pôvodný žalobca išiel do

zmluvného vzťahu ako stavebník, ktorý mal vystavať byty pre tretie osoby na základe zmluvy o
výstavbe bytov. Tieto zmluvy o budúcich zmluvách mal uzatvorené už v r.1997 a podľa týchto zmlúv
presne vedel, aké by mal mať náklady a aký primeraný zisk by mu mal vzniknúť. V zmysle týchto
pôvodných zmlúv o budúcich zmluvách mali byť stavby realizované do 20 mesiacov, tzn. do januára
1999. Ustaľovanie nejakej doby vzniku škody na rok 2000 teda nemá logiku. Základ pre výpočet

výšky škody bol ustanovený zle. Pôvodný stavebník mal stavať tieto byty pre tretie osoby za presne
dohodnutých zmluvných podmienok a nie spôsobom, žeby vybudoval byty, ktoré potom bude ponúkať
na realitnom trhu za všeobecné trhové ceny a preto aj princíp určovania výšky náhrady škody znaleckým
posudkomIng.MandulovejaIng.Turekapovažujúzaprincipiálnezlevypracované,pretožepristanovení
hodnôt bytov brali trhové ceny bytov za úplne iné časové obdobie v r.2002 a 2003 v úplne iných

lokalitách pri porovnávaní úplne iných stavieb a pri určovaní cien pri porovnávacej metóde brali do
úvahy neporovnateľné stavby, čo sa týka lokality, typu stavby, prevedenia stavby, času výstavby, byty
spracované inými technológiami a s iným vybavením. Už pri vypracovaní znaleckých posudkov vznikali
základné rozpory pri vyčísľovaní základných výmerových plôch pre výstavbu bytov, kde Ing. Mandulová
brala ako základ pre výpočet cien bytov bytovú plochu nad 3.000 m2 a ďalší znalci vychádzali z plochy

2.076 m2, ktoré rozpory neboli odstránené. Základ nároku zo strany žalobcov je uplatňovaný ako titul
na náhradu škody, pričom v zmysle platnej právnej úpravy pri určovaní náhrady škody sa berie okrem
výšky škody a porušenia povinnosti do úvahy aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením
povinnosti zo strán všetkých účastníkov, to znamená tak zo strany pôvodného žalobcu ako aj zo stranyžalovaného. Pôvodný stavebník nemal zabezpečené základné predpoklady pre realizáciu diela, nemal
vydané podklady pre územné plánovanie pre stavebné konanie, nevyužil možnosti podľa správneho
poriadku, pri výstavbe vznikli ďalšie problémy s tým, že výstavba bytov ani nemohla začať, preto nemal

kompletné projektové podklady, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie o stavebnom konaní. Je teda
zrejmé,žetútoškodusispôsobilžalobcasámsvojounečinnosťou.Pretointervenientnamietalakékoľvek
vyčíslenie škody, o ktorej sa pôvodný žalobca ako aj nasledovníci pokúšali vyčísliť škodu alebo ušlý zisk.
Takýmto oprávnením nedisponujú ani žalobcovia aktívni v spore v súčasnom období a preto žiadajú
žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uplatnili si trovy konania.

23. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

24. Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

25. Nárok právneho predchodcu žalobcov bol aj s poukazom na dostatok aktívnej legitimácie nárokom

všetkých jeho právnych nástupcov a teda aj nárokom terajších žalobcov, pričom pozostával z nároku
na náhradu škody a z nároku na ušlý zisk. V konaní bolo o základe nároku Krajským súdom Prešov
rozhodnuté o tom, že nárok právneho predchodcu žalobcov je dôvodný a o ktorom súd rozhodol, že
zmluvaovýstavbepodkrovnýchbytovanebytovýchpriestorovvnadstavbezodňa5.5.1997jeplatnáako
celok, nielen jej časť. Odvolací súd, ktorého názorom je súd prvej inštancie viazaný, zároveň uzatvoril,

že nárok žalobcu nie je premlčaný a to ani čiastočne, keď jeho právny predchodca si svoj nárok uplatnil
včas (§ 106 ods. 1 OZ). Zároveň konštatoval naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za
škodu u žalovaného a to že žalovaný porušil právnu povinnosť v tom, že túto zmluvu nedal registrovať
príslušnému odboru katastra, existenciu tejto škody a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou s tým, že zavinenie sa predpokladá. Súdu prvého stupňa uložil zamerať sa na

dokazovanie na určenie výšky škody a ušlého zisku. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom
vysloveným v tomto konaní nadriadeným súdom zameral dokazovanie na určenie samotnej výšky
škody a ušlého zisku. Opačne by tomu bolo iba v tom prípade, ak by súd povolil na návrh žalovaného
obnovu konania. V tom prípade by sa súd opätovne musel zaoberať platnosťou zmluvy o výstavbe
podkrovných bytov a nebytových priestorov v nadstavbe zo dňa 5.5.1997 ako aj skutočnosťou, či boli

splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktoré všetky
skutočnosti aj napriek právoplatnému medzitýmneho rozsudku, ktorý je pre súd a všetkých účastníkov
záväzný a zamietnutiu návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré mu predchádzalo, namietali žalovaný
a intervenient na strane žalovaného. V tejto súvislosti pokiaľ účastníci poukazovali na odôvodnenie

rozhodnutiakrajskéhosúduzodňa8.3.2011,ktorýpotvrdiluzneseniesúduprvejinštancie,ktorýzamietol
návrh na povolenie obnovy konania v časti, v ktorej odvolací súd konštatoval, že po určení výšky
škody prípadne ušlého zisku nič nebráni súdu prvého stupňa, aby na námietky žalovaného posúdil
zavinenie prípadne spoluzavinenie právneho predchodcu žalobcu na vzniku škody z dôvodu, že žalobca
nemohol realizovať svoj stavebný zámer, pretože sám mal zaviniť, že mu neboli vydané príslušné

stavebné rozhodnutia a záväzkovo právne účinky zmluvy zo dňa 5.5.1997, medzitým zo zákona, nie
zavinením žalovaného pominuli. V tejto súvislosti súd uzatvára, že jediným oprávneným v zmysle čl.
XI bodu zmluvy požiadať o registráciu tejto zmluvy na príslušnej evidencii nehnuteľnosti bol žalovaný,
ktorý tak neurobil aj napriek neustále meniacim podmienkam a požiadavkám na realizáciu zámeru
stavebníka - žalobcu najmä vo svojich záväzných stanoviskách s tým, že stavebníkovi v rozpore so

zmluvou v záväznom stanovisku zo dňa 14.5.1998 nesúhlasil s realizovaním prestavby Domu služieb
na účely bývania, naopak, v následnom záväznom stanovisku zo dňa 26.10.1999 súhlasil neustále
meniac pripomienky k projektovej dokumentácii a následne žalovaný vo svojom záväznom stanovisku
zo dňa 19.12.2000 uviedol, že nemá záujem na uzatvorení zmluvy na nadstavbu objektu a z toho
vyplýva bezpredmetnosť dopracovania predložených pracovných návrhov projektovej dokumentácie.

Zároveň žalovaný v tomto poslednom záväznom stanovisku uvádza, že z dôvodu investícií finančných
prostriedkovdotohtoobjektuvpriebehur.2000,nemázáujemojehoprestavbu.Spoukazomnauvedené
ak by právny predchodca žalobcu pokračoval v ďalších prípravných prácach na stavbe a tým zvyšoval
svoje náklady na ich realizáciu, zároveň by sa tým bezosporu zvyšovala škoda na strane právneho
predchodcu žalobcu v prípade zmarenia tejto investície. Preto súd uzatvára, že právny predchodca

žalobcuatedaanižalobcaaničiastočnenespoluzaviniljejzmarenie,keďžalovanýužvosvojomvporadí
prvom záväznom stanovisku zo dňa 14.5.1997 v rozpore so zmluvou nesúhlasil s realizáciou nadstavby
pre účely bývania. Žalovaný namietal nedostatok súčinnosti žalobcu, ktorý však ani nebol oprávnený
podať ako je už vyššie uvedené návrh na vklad vlastníckeho práva, keď naviac projektová dokumentáciabola vykonaní v priebehu rokov 1997 - 1998, pričom v r.2000 žalovaný definitívne vo svojom záväznom
stanovisku uviedol, že nemá záujem na uzavretí zmluvy. Bolo by nehospodárne a neúčelné a v priamej
súvislosti s navyšovaním škody, aby právny predchodca žalobcu aj po tom tak, ako to súdu uviedol

vyššie, neustále prepracovával a dopĺňal projektovú dokumentáciu, keďže z komunikácie účastníkov
bolo zrejmé, že na toto reagoval žalovaný ďalšími podmienkami na jej doplnenie alebo prepracovanie,
prípadne neustále menil pripomienky tejto projektovej dokumentácie ako aj účel, za ktorý má byť táto
nadstavba realizovaná (byty a nebytové priestory).

26. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že nie je možné prisvedčiť žalovanému a intervenientovi, že
právny predchodca žalovaného sám zavinil zmarenie svojej investície a to tak, že nezabezpečil
vydanie územného rozhodnutia a následne stavebného rozhodnutia, na základe ktorých by sa výstavba
realizovala. Zo žalobcom predloženého dôkazu, ktorým je rozhodnutie Okresného úradu v Poprade,
odbor životného prostredia o zastavení územného konania, jasne vyplýva, že dôvodom na zastavenie
územného konania bolo najmä to, že právny predchodca žalobcu nepredložil stavebnému úradu doklad,

ktorým by osvedčoval svoj právny vzťah (vlastnícke právo alebo iné právo) k nehnuteľnostiam dotknutým
výstavbou.Vprípade,akbyvšakžalovanýneporušilsvojupovinnosťpodaťnávrhnaregistráciuzmluvyo
výstavbe na príslušnej evidencii nehnuteľností, je zrejmé, že právny predchodca žalobcu by bol schopný
právny vzťah k daným nehnuteľnostiam riadne stavebnému úradu preukázať a zabezpečiť vydanie ako
územného tak aj stavebného povolenia.

27. Za jednu z rozhodných skutočností pri posúdení nároku na náhradu škody vrátane ušlého zisku
považuje súd skutočnosti osvedčené práve žalovaným, podľa ktorých vyplýva, že právny predchodca
žalovaného bola spoločnosť, ktorá v danom čase realizovala a aj úspešne zrealizovala niekoľko
obdobných projektov nadstavieb v meste Poprad (napríklad nadstavba bytového domu Centrum, Orava)

a preto sa jednalo o investora, ktorý mal skúsenosti s realizáciou obdobných projektov a je možné
dôvodnepredpokladať,žeakbynedošlokškodovejudalosti,bolbyprávnypredchodcažalobcuschopný
výstavbu nadstavby vzťahujúcu sa na prejednávaný spor zrealizovať.

28. Súd mal za preukázanú priamu škodu uplatnenú žalobcom a to jednotlivými faktúrami a dokladmi o

ich úhrade. K tvrdeniu žalovaného, že v prejednávanej veci nie je možné stanoviť výšku ušlého zisku, je
potrebnékonštatovať,žeškodaakokategóriaobčianskehoprávasachápeakoujma,ktoránastalaalebo
sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi. Hradí sa aj iná škoda, ušlý zisk, ktorá je v podstate ušlým majetkovým prospechom, spočíva
v zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré nenastalo a ktoré by bolo možné, keby nedošlo

ku škodovej udalosti dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný bez vecí (Sbírka soudních rozhodnutí
a stanovisek NS ČR R 55/1971).

29. Príčinou vzniku škody spočívajúcej v ušlom zisku je len tá okolnosť, ktorá stratu predpokladaného
prínosu spôsobila, nie však okolnosť, na ktorom základe bolo možné dôvodne očakávať majetkový

prínos (rozsudok NS ČR 25Cdo/1501/2002).

30. Ušlým ziskom v zmysle ust. § 442 ods. 1 OZ je aj akákoľvek strata na zárobku či odmene, ktorú
možno odškodniť, keď škoda spôsobená na veci znemožnila poškodenému vykonávať činnosť vedúcu
k dosiahnutiu prospech, ktorý mu podľa zmluvy prislúcha a ktorému by sa určite dostalo v prípade,

ak by škodná udalosť nenastala. Nie je podstatné ako je tento prospech vyplývajúci zo zmluvného
vzťahu definovaný, preto i strata zisku z odpredaja resp. prenájmu bytov a nebytových priestorov v
dôsledku žalovaného nemožnosti dostať k svojim zmluvným záväzkom predstavuje bez ohľadu na mieru
podnikateľského rizika plynúceho zo zmluvy ušlý zisk poškodeného (právneho predchodcu žalobcov),
ktorý v rozsahu ako je v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu zakladá

zodpovednosť škodcu žalovaného za škodu (rozsudok NS ČR 25Cdo 965/1999). Ušlým ziskom sa
rozumie ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu
majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Z tohto pohľadu je
nepochybne ušlým ziskom akákoľvek strata na zárobku či odmene, ktorú možno odškodniť, ak škoda
spôsobená na veci znemožnila poškodenému činnosť vedúcu k dosiahnutiu prospechu, ktorý mu podľa

zmluvy prislúcha a ktorého by sa mu iste dostalo v prípade, žeby škodná udalosť nenastala. Nie je
podstatné ako je tento prospech vyplývajúci zo zmluvného vzťahu definovaný, nie je dôležité, či sa
jedná o hodinovú odmenu alebo ušlý zisk až po realizovaný obchodu (predaja, nájmu bytu a nebytových
priestorov). Z uvedeného možno zhrnúť, že podľa ustálenej judikatúry sa ušlým ziskom rozumie ujmaspočívajúca v tom, že u poškodeného (právny predchodca žalobcov) nedôjde v dôsledku škodovej
udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt ako sa to dalo očakávať vzhľadom na pravidelný beh vecí,
t.j. z tohto pohľadu je nepochybne ušlým ziskom aj akákoľvek strata zisku či odmeny, ktorú možno

odškodniť, ak škodová udalosť znemožnila poškodenému vykonávať činnosť vedúcu k dosiahnutiu
zisku, ktorý mu podľa zmluvy náleží (zmluvy o budúcich zmluvách o odpredaji bytov) a ktorého by sa
mu iste dostalo v prípade, ak by škodová udalosť nenastala. Nie je podstatné ako je tento majetkových
prospech vyplývajúci zo zmluvných vzťahov definovaný a štruktúrovaný. Možno prisvedčiť žalobcovi,
že strata na výnosoch po odpočítaní predpokladaných nákladov predstavuje v dôsledku nemožnosti

právneho predchodcu žalobcu obstáť svojim zmluvným záväzkom bez ohľadu na mieru podnikateľského
rizika plynúceho zo zmluvných dojednaní účastníkov ako aj pôvodného žalobcu a záujemcov o kúpu
bytu resp. prenájom nebytových priestorov v nadstavbe. Ušlý zisk poškodeného, ktorý v rozsahu v
akom je v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu - žalovaného Mesto Poprad
predpokladá jeho zodpovednosť za škodu.

31. Súd z dôvodu, že stanovenie výšky predpokladaného ušlého zisku žalobcu je výsostne odbornou
otázkou, o ktorej nie je oprávnený ako o odbornej otázke rozhodnúť sám, nariadil znalecké dokazovanie
a na jeho vykonanie ustanovil znalkyňu Ing. Máriu Mandulovú, ktorá súdu predložila znalecký posudok
č. 18/2009. V zmysle uvedeného znaleckého posudku predstavovala skutočná škoda sumu 971.000
Sk a ušlý zisk 12.787.007 Sk, t.j. celková škoda bola zistená znalcom vo výške 13.758.007 Sk, čo v

prepočte predstavuje 456.682 eur.

32. Okrem vyššie uvedeného znaleckého posudku strany predložili súdu znalecké posudky resp.
odborné vyjadrenia, ktorých vypracovanie súd v konaní nenariadil, ale boli zabezpečené stranami sporu
a to konkrétne žalobca predložil znalecký posudok Ing. Valentíny Pelegrinovej č. 5/2007, žalovaný

predložil odborné vyjadrenie Ing. Bruna Boroša a intervenient predložil znalecký posudok znaleckej
organizácie Interaudit Trenčín č. 3/2010.

33. Na účely spôsobu hodnotenia znaleckých posudkov predložených stranami sporu súdu súd
preskúmal, či predložené znalecké posudky stranami sporu je možné považovať za súkromné znalecké

posudky v zmysle § 209 CSP.

34. Súkromný znalecký posudok môže byť predložený spolu so žalobou, teda bol vyhotovený pred
začatím konania alebo môže byť vyhotovený v priebehu konania. Predkladateľ v dôvodovej správe
k § 209 CSP uviedol, že toto riešenie plne zodpovedá povahe kontradiktórneho sporu založeného

na prejednacom princípe, v ktorom procesnú diligenciu za výsledok sporu znášajú predovšetkým
procesné strany. Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky
zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome
nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu ako by išlo o znalecký
posudok súdom ustanoveného znalca. Znamená to, že hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké

závery z hľadiska ich správnosti, súd hodnotí len presvedčivosť posudku pokiaľ ide o jeho úplnosť
vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými
vykonanými dôkazmi. Pokiaľ sa však s jeho závermi súd nestotožňuje, musí to v rozhodnutí odôvodniť.
Súd je toho názoru, že aj keď to Civilný sporový poriadok výslovne neuvádza, takúto doložku by mal
mať aj taký súkromný znalecký posudok, ktorý sa vyhotovuje aj v priebehu súdneho konania. Keďže

ide o conditio sine qua non, ak doložka podľa § 209 CSP v súkromnom znaleckom posudku absentuje,
takýmto posudkom je síce možné vykonať dôkaz ale iba ako listinou.

35. Znalecké posudky resp. odborné vyjadrenia predložené stranami sporu neobsahujú doložku podľa §
209ods.2CSPapretoichnemožnohodnotiťakoznalecképosudky,priktorýchvykonávanísapostupuje

rovnako ako by išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, ale je potrebné ich hodnotiť a
vykonať len ako listinné dôkazy.

36. Súd preto pri hodnotení dôkazu mal za to, že zo znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca
Ing.MárieMandulovejakoajvýpovedetejtoznalkyneajejpísomnéhostanoviskaznaleczistil,žecelková

škoda spôsobená žalovaným žalobcovi je vo výške 456.682 eur a to ku dňu 5.5.2000, ktorý bol ustálený
ako moment vzniku škody v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu.37. S námietkami žalovaného a intervenienta na jeho strane, že vykonané ocenenie nie je správne,
sa súd nestotožnil. Súd v znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca nezistil také nedostatky,
ktoré by mohli viesť k nariadeniu kontrolného posudku, keď znalec v posudku spoľahlivo zistil výšku

skutočnej škody ako aj výšku ušlého zisku tak, že vyčíslil rozdiel očakávaných výnosov žalobcu z predaja
bytových a nebytových priestorov a rozpočtových nákladov na výstavbu. Posudky predložené stranami
sporu nevyvracajú vecnú správnosť posudku znalca pribraného súdom. K námietke žalovaného a
intervenienta, že súdom ustanovený znalec nesprávne určil hodnotu očakávaných výnosov právneho
predchodcu žalobcu, keď tieto určil ako možný výnos z predaja bytov v r.2002 (t.j. obdobie, v ktorom mala

byť podľa odôvodneného názoru znalca ukončená výstavba a teda aj speňaženie novopostavených
bytov) a nie na základe zmlúv o budúcich zmluvách o nadstavbe uzavretých medzi právnym
predchodcom žalobcu a budúcimi vlastníkmi bytov v r.1998-1999, súd uvádza, že metodika súdom
pribratého znalca je logická a odôvodnená. Neobstojí argument žalovaného, že právny predchodca
nemôže byť považovaný za developera, ale len za obstarávateľa stavby, keďže neuzatváral so svojimi
klientmi kúpne zmluvy, ale zmluvy o nadstavbe, na základe ktorých mali jeho klienti nadobudnúť

vlastnícke právo k bytom na základe kolaudačného rozhodnutia. Ani v prípade uzatvorenia zmluvy o
nadstavbe medzi klientom a investorom nemožno investora považovať len za osobu, ktorá vykonáva
len stavebné práce na nadstavbe, ale za osobu, ktorá celý stavebný projekt pripravila, organizovala
a zabezpečila jeho realizáciu vrátane organizácie predaja projektu resp. jednotlivých bytov konečným
užívateľom. Zmluvy o budúcich zmluvách nemohli slúžiť ako podklad pre výpočet očakávaných príjmov

z projektu, keďže je zrejmé, že tieto zmluvy boli pripravované právnym predchodcom žalobcu vrátane
ich cenotvorby s ohľadom na pôvodne pripravovaný projekt nadstavby, ktorý oproti konečnému projektu
počítal len s výstavbou bytov o rozlohe takmer dvojnásobnej (3.705 m2 podľa projektu Ing. arch.
Ovčáčeka) oproti konečnému stavu projektu (2.076 m2 podľa projektu vypracovaného BDprojekt).
Zároveň je možné konštatovať, že cena bytu predávaného len podľa projektu v štádiu pred vydaním

príslušných územných a stavebných povolení je samozrejme nižšia ako cena bytu dokončeného alebo
v pokročilom štádiu výstavby, keďže takáto cena zohľadňuje aj možnosť investora financovať výstavbu
z prostriedkov odplat prijatých od klientov. V predmetnom prípade bol jednak pôvodný projekt nadstavby
v zmysle rokovaní žalobcu a žalovaného zmenený a jednak boli všetky zmluvy o budúcich zmluvách
na výstavbu bytov zrušené a prijaté zálohy klientom vrátené tak, že k rozhodnému dňu - 5.5.2000

nemal právny predchodca žalobcu uzatvorenú žiadnu zmluvu o budúcej zmluve o výstavbe bytov. Súd
preto uzatvára, že projekt právneho predchodcu žalobcov podľa prvotnej projektovej dokumentácie
Ing. arch. Ovčáčeka a s uzatvorenými zmluvami o budúcich zmluvách už nebol aktuálny za daných
podmienok. Súdom stanovená znalkyňa preto postupovala správne, ak výpočet ušlého zisku opierala
o zmarenú príležitosť tento zisk dosiahnuť, pričom vychádzala z termínu škodovej udalosti k obdobiu

v r.2000, ku ktorému hodnotila sled ďalších časových udalostí, ktoré by nastali po danom termíne a
takto stanovila vecne predpokladaný ušlý zisk. To znamená, že by nasledovala výstavba a následne
predaj bytov. Zmluvy o budúcich zmluvách znalkyňa nehodnotila, keďže už boli nepoužiteľné. Výpočty,
ktorý znalkyňa urobila, sú vyjadrením predpokladov, ktoré by sa v súvislosti s dosiahnutím cieľa dali
očakávať v časovom slede pri zohľadnení príčiny, ktorá spôsobila zmarenie tohto cieľa. Súd uzatvára,

že na preukázanie výšky škody je metóda stanovenia a tvorby budúcej reálnej ceny výstavby znalcom
vypočítaným rozpočtom podľa projektovej dokumentácie vzhľadom na vec a dostupné podklady logická
a mala by byť smerodajná.

38. Súd z vyššie uvedených dôvodov zamietol návrh žalovaného na vypracovanie kontrolného

znaleckého posudku a pri rozhodnutí vychádzal zo znaleckého posudku súdneho znalca pribratého
k posúdeniu odbornej otázky výšky spôsobenej škody ako dostatočného podkladu pre rozhodnutie o
uplatnenom nároku na náhradu škody. Taktiež súd nepripustil vykonanie ďalšieho dôkazu predloženia
odborného posudku zo strany žalovaného, ktorý žiadal, že v prípade, ak sa nepodarí zabezpečiť edičnú
povinnosť, žiadajú o dostatočne dlhý čas na vypracovanie takéhoto posudku s tým, že by si museli

samostatne zabezpečiť všetky údaje zo sociálnej poisťovne, daňového úradu, aby bol prehľad o počte
zamestnancov, odvodoch a podobne. Súd k tomuto uvádza, že takýto návrh bol prednesený v podstate
už pred štyrmi rokmi s tým, že žalovaný si sám zabezpečí vyhotovenie znaleckého posudku, toto nebolo
splnené zo strany žalovaného a preto ďalšie poskytnutie dlhodobej lehoty by bolo v tomto konaní vysoko
neúčelové a nehospodárne.

39. Návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom všetkých pôvodných klientov právneho predchodcu
žalobcu, t.j. osôb, s ktorými právny predchodca žalobcu uzatvoril zmluvy o budúcich zmluvách o
výstavbe bytov v r.1998-1999, ktorým sa malo preukázať, či právny predchodca žalobcu krátil vrátenézálohy svojim klientom o manipulačný poplatok vo výške 1.500 Sk, súd zamietol. V prípade, ak by
aj boli všetky vrátené zálohy krátené o uvedený manipulačný poplatok (celkovo nanajvýš 995 eur
vzhľadom na ustálený počet predaných bytov, ktorých bolo 20), je uvedené vzhľadom na predmet

sporu a uplatnený nárok irelevantné, keďže manipulačný poplatok ako vyplýva z jeho povahy slúži k
úhrade administratívnych a režijných nákladov spojených s vykonaním daného úkonu, ktoré museli
byť bezpochyby aj právnym predchodcom žalovaného vynaložené a ktoré neboli ako škoda a márne
vynaložené náklady uplatnené v predmetnom spore.

40. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5% percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

41. Žalobcovia si uplatnili úroky z omeškania vo výške 17,6% ročne a to žalobca 1/ zo sumy 199.689,93
eur od 17.5.2000 a žalobca 2/ zo sumy 244.065,47 eur od 17.5.2000 až do zaplatenia. Žalobcovia aj
napriek tomu, že krajský súd ustálil svojim právnym názorom, že deň 5.5.2000 je treba považovať za deň
vzniku škody, nepožadovali zmenu žalobného návrhu v rozsahu určenia dňa rozhodného pre priznanie

nároku na zaplatenie úrokov z omeškania. Preto súd priznal tieto uplatnené úroky z omeškania odo dňa
17.5.2000 ako pôvodne žiadal právny predchodca žalobcov.

42. Uznesením Okresného súdu Poprad 7C/218/2002-252 zo dňa 24.3.2006, právoplatným 12.5.2006,
bolo zastavené konanie v časti o úhradu 7.000.000 Sk (232.357,43 eur) ako náhrada škody za

poškodenie povesti a dobrého mena žalobcu. V tejto časti zobral žalobca žalobu späť na pojednávaní
dňa 9.11.2004 a na základe toho bolo v tejto časti konanie zastavené. V uznesení o zastavení konania
v tejto časti nebolo rozhodnuté o úrokoch, súd III.výrokom zastavil konanie aj o zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 7.000.000 Sk (232.357,43 eur) od 17.5.2000 do zaplatenia.

43. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcom 1/ voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,07% a žalobcovi 2/ voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 17,19%. Celkovo bola priznaná žalobcom suma 443.755,40 eur, z toho žalobcovi 1/
suma 199.689,93 eur, žalobcovi 2/ suma 244.065,47 eur. V časti o sumu 232.357,43 eur bolo konanie
zastavené, návrh bol vzatý späť. Celkovo istina teda predstavovala pôvodne sumu 676.112,83 eur

(443.755,40 eur + 232.357,43 eur). Toto predstavovalo 100%. Žalobcovia boli úspešní v rozsahu 65,63%
a neúspešní v rozsahu 34,37%. Pomer neúspechu a úspechu (65,63 - 34,37 %) predstavuje 31,26%.
Tentopodielsúdnáslednerozdelilvzmyslepriznanéhonároku,t.j.žalobcovi1/vovýške45%ažalobcovi
2/ vo výške 55% (podiely podľa zmluvy o postúpení pohľadávky). O výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

44. Vzhľadom k tomu, že intervenient na strane žalovaného v spore nebol úspešný, s poukazom na ust.
§ 255 ods. 1 CSP súd konštatoval, že tento nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia v 4

vyhotoveniach, a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).