Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 5, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314205937
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8314205937.7

Rozhodnutie

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobkyne Z. M., nar.
XX.X.XXXX,bytomE.XXXX/X,D.,zast.JUDr.ĽubomíromHudákom,advokátom,Mierová87,Humenné
proti žalovaným 1) S.. K. N., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX, D., 2) A. N., nar. XX.X.XXXX, bytom T.
XX, D., žalovaní v prvom a druhom rade zast. JUDr. Michaelou Ščerbákovou, advokátkou, Zvonárska
8, Košice o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Priznáva žalovaným v prvom a druhom rade náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasapodanoužaloboudomáhala,abysúdurčil,žejevlastníčkounehnuteľnostiatorodinného
domu č.s. XXXX postaveného na parcele č. CKN XXXX, parcely č. CKN XXXX- zastavané plochy a

nádvoria o výmere 455 m2, parcely č. XXXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 650 m2,
zapísaných na LV č. XXXX, katastrálneho územia D.. Ďalej žiadala, aby súd určil, že kúpna zmluva
uzavretá medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným v druhom rade ako kupujúcim, predmetom
ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálneho územia D. je absolútne neplatná a
aby súd určil, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalovaným v 2. rade a žalovanou v prvom rade,
predmetom ktorej sú hore uvedené nehnuteľnosti je absolútne neplatná a aby jej priznal náhradu trov

konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 3.6.2010 bola medzi žalobkyňou a žalovaným v druhom rade
kúpna zmluva, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho
územia D.. Následne boli tieto nehnuteľnosti darovacou zmluvou prevedené na žalovanú v prvom
rade, ktorá je v súčasnosti vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa uzavrela kúpnu zmluvu

so žalovaným v druhom rade len za účelom ochrany svojho majetku o čom vedeli obaja žalovaní v
prvom a druhom rade s tým, že následne mali byť predmetné nehnuteľnosti vrátené späť žalobkyni.
Z ohľadom na náležitosti právneho úkonu a na jeho platnosť je potrebná vôľa ako psychický stav
konajúceho k zamýšľanému konaniu. Vyžaduje sa vôľa slobodná, vážna, neomylná a prejav vôle musí
byť zrozumiteľný a určitý, čo v tomto prípade chýba, pretože tú chýba vážnosť vôle. Preto je právny
úkon a to kúpna zmluva absolútne neplatná a tým aj následný právny úkon a to darovacia zmluva. Vo

svojej výpovedi ďalej uviedla, že dôvodom prevodu nehnuteľnosti, v ktorej žalobkyňa býva, bola ochrana
jej majetku. V roku 2007 vlastnila túto nehnuteľnosť už iba ona, mali s nebohým manželom zrušené a
vyporiadanie BSM a dôvodom prevodu týchto nehnuteľnosti bola skutočnosť, že jej nebohý manžel mal
finančné problémy. Taktiež uviedla, že jej nebola zaplatená kúpna cena za predané nehnuteľnosti a
peniaze si nevymáhala z dôvodu, že tieto nehnuteľnosti mali byť prevedené späť na ňu.3. Žalobkyňa predložila spolu so žalobou kúpnu zmluvu zo dňa 3.6.2010, darovaciu zmluvu zo dňa
10.6.2010, výpis z listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia D. a navrhla vypočuť svedkov Z.. R.
Č., A.. A. Č., E. D., P.. A. E., M. F., Z. S., Z.. A. O., P.. B.. X. K..

4. Žalovaní v prvom a druhom rade vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 31.5.2015
uviedli, že tvrdenia žalobkyne o tom, že uzavretie uvedených zmlúv malo slúžiť na ochranu jej majetku
a že následne mali byť nehnuteľnosti spätne prevedené, považujú žalovaní v prvom a druhom rade
za špekulatívne a bezdôvodné. Obaja žalovaní tvrdia, že medzi nimi a žalobkyňou nejestvuje žiadne

dojednanie o tom, že by nehnuteľnosti mali byť žalobkyni vrátené. Obe zmluvy boli uzavreté riadne a
platne a boli autorizované advokátom. Vzhľadom na príbuzenský vzťah medzi účastníkmi zmluvy bol
medzi zmluvnými stranami zvolený spôsob autorizácie zmlúv advokátom, aby sa eliminovali okolnosti,
ktoré by akokoľvek spochybnili ich dobromyseľnosť pri uzatváraní týchto zmlúv. Žalobkyňa už jednu
rovnakú žalobu podala, ale žalobu vzala späť a konanie bolo zastavené.
Žalovaná v prvom rade vo svojej výpovedi uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudla darovacou

zmluvou, ktorá bola legalizovaná advokátom a bolo to tak, ako to chcel jej nebohý otec. Do jeho smrti
bolo všetko v poriadku a až po jeho smrti sa ocitla na súde. V predmetnom dome býva žalobkyňa, nikdy
jej nebolo ani len naznačené, že by sa mala z domu odsťahovať. Hradí si aj všetky náklady spojené s
užívaním tohto domu.
Žalovaný v druhom rade vo svojej výpovedi uviedol, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy mali žalobkyňa

a jej nebohý manžel finančné problémy a preto sa to rozhodli riešiť tou kúpnou zmluvou. Za kúpu
nehnuteľnosti riadne bola zaplatená kúpna cena. Následne darovacou zmluvou previedol nehnuteľnosti
na svoju nevestu, pretože chcel aby predmetná nehnuteľnosť ostala a v rodine M.. Aj po uzavretí tejto
zmluvy ostali vzťahy medzi žalobkyňou, jej manželom a žalovaným v druhom rade dobré.

5. Žalovaní navrhli na svoju obranu vypočuť svedkov A. N., P. R. a A.. S. O..

6. Svedok P.. R. Č. vo svojej výpovedi uviedol, že je s žalobkyňou a žalovanou v prvom rade v
príbuzenskom pomere. K predmetným zmluvám uviedol, že boli uzavreté z dôvodu, aby sa majetok
ochránil pred prípadnými veriteľmi, pretože nebohý manžel žalobkyne mal finančné problémy, následne

mal zdravotné problémy a všetky úkony robil preto, aby ochránil svoj majetok. S nebohým svokrom
pracovne spolupracoval a pri uzavretí predmetných zmlúv nebol, ale mal vedomosť o tom, že predmetný
dom by iný kupec kúpil za cenu 400 000 eur. Rozhodnutia svokra nikdy nikto nespochybňoval a on chcel,
aby po jeho smrti sa dom previedol späť na jeho manželku a ona jediná že bude mať práva s týmto
domom nakladať.

7. A.. A. Č., dcéra žalobkyne a sestra žalovanej v prvom rade vo svojej výpovedi uviedla, že predmetný
rodinný dom bol rodičovským domom, ktorý bol pre mamu, aby mala blízko do kostola. Nebohý otec
dlhodobo podnikal a v rámci podnikania nastali problémy, ku ktorým sa pridružili aj zdravotné problémy.
Najprv chcel predmetný dom previesť na syna svedkyne, s čím ona nesúhlasila. Predmetné zmluvy boli

uzavreté s tým, že keď pominú určité okolnosti, tak sa prevedú späť na mamu. Podľa svedkyne nebola
vyplatená kúpna cena, čo jej povedal nebohý otec. On nikdy ten dom predať nechcel. Ďalej svedkyňa
uviedla, že predmetný dom má hodnotu 700 000 - 800 000 eur a pri uzavretí predmetných zmlúv nebola.

8. Svedkyňa E. D., ktorá je tetou žalovanej v prvom rade a žalobkyňa je jej švagrinou vo svojej výpovedi

uviedla, že mala vedomosť o uzavretí predmetných zmlúv, pretože s bratom spolu komunikovali. Dom
bol napísaný na žalobkyňu, ale pretože nastali určité problémy, tak boli nehnuteľnosti prevedené, ale s
tým, že keď pominú problémy, tak sa nehnuteľnosti vrátia späť. Jej nebohý brat postavil všetkým trom
dcéram rodinné domy a tento mal ostať žalobkyni.

9. Svedok P.. A. E. vo svojej výpovedi uviedol, že sa poznal s nebohým manželom žalobkyne,
spolupracoval s ním pri stavbách. Svedok mal vedomosť o tom, že má nebohý pán M. finančné problémy
a rozprával sa s ním aj o tom, že chce ochrániť svoj majetok a rozhodol sa to riešiť kúpnou zmluvou. K
zmluvám mu ešte nebohý pán M. uviedol, že nehnuteľnosti odpredal p. N., ktorý ich daroval jeho dcére.
Svedok uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by sa tieto nehnuteľnosti mali vrátiť späť.

10. Svedok A.. S. O. vo svojej výpovedi uviedol, že v júni 2010 ho oslovil exekútor, s ktorým spolupracuje
A. D. a požiadal ho, či by neurobil kúpnu zmluvu. Zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania pripravil
a pri podpise kúpnej zmluvy boli prítomné obe strany a aj nebohý pán M.. Účastníci zmluvy sedeli vrohu kancelárie, kedy sa ho p. N. opýtal, či môže predať peniaze a vie že položil obálku na stôl. O
niekoľko dní sa k nemu dostavil p. N.X., ktorý chcel uzavrieť darovaciu zmluvu a ktorá bola v ten istý deň
aj vyhotovená aj podpísaná oboma účastníkmi zmluvy. Svedok uviedol, že peniaze nevidel, videl iba

obálku, nevenoval tomu pozornosť, pretože robil úkony v overovacej knihe. Pri uzavretí kúpnej zmluvu
mu nebohý pán M. vyplatil peniaza za urobené úkony.

11. Svedkyňa F. F. je dcérou žalobkyne a sestrou žalovanej v prvom rade. O prevodoch nehnuteľnosti
sa dozvedela až potom, čo boli zmluvy uzavreté. Podľa jej názoru, by sa dom mal vrátiť mame, ale jej

neboli známe žiadne okolnosti uzavretia týchto zmlúv. S podnikaním svojej rodiny nebola spojená a ani
jej manžel. Iba so vzájomných debát rodiny vyplynulo, že zmluvy sa robili kvôli tomu, lebo nebohý otec
mal problémy s podnikaním. Nikto však nepredpokladal, že otec zomrie. Predpoklad bol taký, že sa veci
dajú do poriadku a všetko sa vráti do pôvodného stavu. O prevode rodinného domu sa dozvedela od
žalovanej v prvom rade asi dva dni po uzavretí zmluvy.

12. Svedkyňa Z. S. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa je jej sestrou a žalovaná v prvom rade jej
neterou. Sestra jej hovorila, že dom prevedie na pána N., potom že pôjde na žalovanú v prvom rade a
že potom sa prevedie všetko späť, pretože dom bol postavený pre ňu. Sestra jej povedala, že je kvôli
finančným problémom, ktoré majú.

13. Svedok Z.. A. O. vo svojej výpovedi uviedol, že je s rodinou M. v priateľskom pomere. Do kontaktu
prichádzal najmä so žalobkyňou a jej nebohým manželom. Pôsobil ako lekár nebohého pána M., preto
posledných desať rokov prichádzal s nimi do kontaktu. Mal o nich veľa informácií. Základnou zásadou
nebohého pána M. bolo, že svojim deťom chcel dať všetko rovným dielom. Pred rokom 2010 mal
nejaké finančné problémy v súvislosti so svojou firmou a hľadal možnosti ako to vyriešiť. Výsledkom

boli predmetné zmluvy. Svedok ďalej uviedol, že pokiaľ by ešte nebohý manžel žalobkyne žil, nikdy by
nedošlo k tomuto sporu a možno by bolo vhodné, aby sa strany dohodli na zriadení vecného bremena
bývania v tomto dome pre žalobkyňu. Svedok uviedol, že má vedomosť o tom, že peniaze za predaj
zaplatené neboli.

14. Svedok P.. B..B. K. vo svojej výpovedi uviedol, že je s účastníkmi v priateľskom pomere. K
predmetným zmluvám uviedol, že v tom čase mal nebohý pán M. nejaké finančné problémy a možno sa
snažil ochrániť svoj majetok, takže previedol dom na p. N.. Od nebohého p. M. vie, že on predmetný
dom staval pre svoju manželku, aby mala blízko do kostola.

15. Svedok A. N. uviedol, že žalovaná v prvom rade je jeho manželka a žalovaný v druhom rade jeho
otec.Vobdobí,keďboljehonebohýsvokorchorý,takvoziljehoajjehomanželkuklekáromdoBratislavy.
Nikdy z ich strany nebolo povedané, že predmetné nehnuteľnosti sa majú vrátiť späť žalobkyni. Keďže
v tom čase trávil s nebohým svokrom veľa času tak vedel o tom, že jeho svokor má finančné problémy
a tie ho viedli k prevodom predmetnej nehnuteľnosti. Nebohý pán M. nikdy pred ním nepovedal, že

nehnuteľnosti chce naspäť. Skutočnosť, že ich svedok vozil potvrdila aj žalobkyňa, pričom uviedla, že
to nebolo zadarmo.

16. Svedok P. R. vo svojej výpovedi uviedol, že je v priateľskom pomere najmä s pánom N. a bol aj v
priateľskom pomere s nebohým pánom M. a od neho vie, že predmetný dom chce previesť na dcéru

K.. K dôvodom sa nevedel vyjadriť.

17. Na záver zástupca žalobkyne uviedol, že výpovede svedkov potvrdili, že uzavreté zmluvy sú
neplatné, pretože tento úkon vykonala žalobkyňa za účelom ochrany svojho majetku, aj keď takýto
úkon už robiť nemusela vzhľadom na rozdelené BSM. Žalovaná v prvom rade vedela od začiatku, že

je neoprávneným držiteľom práv.

18. Právna zástupkyňa žalovaných na záver uviedla, že doložené listiny spoľahlivo preukazujú uzavretie
predmetných zmlúv, pričom kúpnu aj darovaciu zmluvu autorizoval advokát. Účastníci zmlúv svojimi
podpismi na týchto zmluvách potvrdili vážnosť svojej vôle. Obe zmluvy sú platné.

19. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne, inak je neplatný.
22. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

23. Vykonaným dokazovaním mal súd za nesporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným v prvom rade
došlo dňa 3.6.2010 k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX, katastrálneho územia D. a medzi žalovaným v druhom rade a žalovanou v prvom
rade došlo dňa 10.6.2010 k uzavretiu darovacej zmluvy, predmetom ktorej boli rovnaké nehnuteľnosti. Je
nesporné, že na oboch zmluvách obe strany zmluvy prehlásili, že zmluvy sú urobené slobodne a vážne,
nie v tiesni ani pod nátlakom, ani za nápadne nevýhodných podmienok. Taktiež potvrdili, že si zmluvu

prečítali, jej obsahu porozumeli. Taktiež medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že medzi žalobkyňou
a jej nebohým manželom bolo v roku 2007 zrušené BSM a od vtedy bola výlučnou vlastníčkou iba
žalobkyňa. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že tieto zmluvy boli uzavreté z dôvodu, že jej nebohý
manžel mal finančné problémy a takýmto spôsobom chceli ochrániť svoj majetok a po vyriešení situácie
sa mali predmetné nehnuteľnosti vrátiť späť do jej vlastníctva. Tieto skutočnosti potvrdili vypočutí

svedkovia Z.. R. Č. A.. A. Č., E. D., P.. A. E., M. F., Z. S., Z.. A. O., P.. B.. X. K.. Všetci svedkovia
potvrdili, že mali vedomosť o predmetných zmluvách a že dôvodom uzavretia týchto zmlúv boli finančné
problémy nebohého p. M., manžela žalobkyne a že tieto nehnuteľnosti mali byť vrátené žalobkyni, keď
tieto problémy pominú. Do doby, kým žil manžel žalobkyne nebol žiadny problém, nikdy nedošlo k
súdnemu sporu a žalobkyňa podala návrh až po jeho smrti. Manžel žalovanej v prvom rade uviedol, že

o žiadnom spätnom prevode nemá žiadnu vedomosť. A.. O. potvrdil, že autorizoval predmetné zmluvy,
pričom pri podpise kúpnej zmluvy bol prítomný aj nebohý manžel žalobkyne. Zmluvy riadne pripravil a
tieto boli podpísané.

24. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že žaloba nie je dôvodná. V čase uzavretia

týchto zmlúv už bola jedinou vlastníčkou žalobkyňa. K uzavretiu zmlúv došlo v roku 2010 a od už
v roku 2007 bola jedinou vlastníčkou žalobkyňa. Svedkovia vyššie uvedení potvrdili, že k prevodu
nehnuteľnosti došlo z dôvodu finančných problémov nebohého manžela žalobkyne. Podľa názoru súdu
vzhľadom na skutočnosť, že jedinou vlastníčkou nehnuteľnosti bola žalobkyňa, nebolo preukázané,
akým spôsobom by finančné problémy jej nebohého manžela mohli ohroziť jej majetok. Na strane

žalobkyne neboli preukázané žiadne skutočnosti, pre ktoré by mali byť zmluvy neplatné. Žalobkyňa pri
podpise kúpnej zmluvy prehlásila , že zmluva bola urobené slobodne a vážne, nie v tiesni, ani pod
nátlakom, ani za nevýhodných podmienok. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že jej nebola vyplatená kúpna
cena, tak nezaplatenie kúpnej ceny nespôsobuje neplatnosť zmluvy a žalobkyňa sa neplatnosti zmluvy
z tohto dôvodu ani nedomáhala. Preto súd jej žalobu v celom rozsahu zamietol.

25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

27. V zmysle hore citovaných ustanovení zákona súd priznal úspešným žalovaným náhradu trov konania
v plnom rozsahu

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.