Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 6, 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13Cb/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613214538
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6613214538.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: Stavebné bytové družstvo

Fiľakovo, so sídlom Fiľakovo, Kalinčiakova 8, IČO: 30 229 014, v zastúpení JUDr. Martin Landl, advokát
so sídlom M. Rázusa 47/4825, 984 01 Lučenec, IČO: 45 028 591, proti žalovanému: Spoločenstvo
vlastníkov bytov, Námestie Slobody, so sídlom Fiľakovo, Námestie Slobody 764/24, IČO: 37 948 989, v
zastúpení JUDr. Renáta Endrődyová, advokáta so sídlom Dr. Herza 26, 984 01 Lučenec, IČO: 42 195
284, o zaplatenie 34 693,56 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 34.693,56 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % zo sumy 11.774,72 € od 16.02.2012 do zaplatenia, 9 % zo sumy 7.626,78 € od 01.03.2012

do zaplatenia, 9 % zo sumy 2.167,85 € od 15.12.2011 do zaplatenia, 9 % zo sumy 12.520,44 € od
15.01.2012 do zaplatenia, 9 % zo sumy 411,85 € od 13.03.2012 do zaplatenia, všetko v lehote troch
dní od právoplatnosti tohoto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ýnahradiť žalobcovi trovy konania v celosti, vo výške ako bude rozhodnuté
osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch od právoplatnosti tohoto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca si žalobou zo dňa 08.08.2012 uplatňuje v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod
pôvodnou spisovou značku 13Cb/10/2014 právo na zaplatenie sumy 19.401,50 € od žalovaného, pričom

uviedol,žesožalovanýmuzatvorilZmluvuododávketeplač.01/2012dňa23.12.2011,predmetomktorej
boladodávkaaodberteplavTÚC,vrámciktorejsažalobcazaväzujedodávaťteploaTÚVdoodberného
miesta pre odberateľa v určenom čase a kvalite a prevádzkovateľ sústavu tepelných zariadení na výrobu
a distribúciu tepla a TÚV hospodárne. Žalovaný mal povinnosť za poskytnuté služby platiť v súlade s
čl. 1. Zmluvy, a to riadne a včas. Žalovaný však hrubo porušil svoje povinnosti, keď za riadne a včas
poskytnuté služby prestal hradiť a neuhradil faktúry:
- č. 1201087 splatnú dňa 15.02.2012 na sumu 11.774,72 €,

- č. 1202245 splatnú dňa 29.02.2012 na sumu 7.626,78 €.
žalobcovi tak vznikol nárok aj na úroky z omeškania vo výške:
- 9 % zo sumy 11.774,72 € od 16.02.2012 až do zaplatenia,
- 9 % zo sumy 7.626,78 € od 01.03.2012 až do zaplatenia.

2. Žalobca si žalobou zo dňa 08.08.2012 uplatňuje v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod
pôvodnou spisovou značku 13Cb/11/2014 právo na zaplatenie sumy 15.292,06 € od žalovaného, pričom

uviedol,žesožalovanýmuzatvorilZmluvuododávketeplač.01/2011dňa21.12.2010,predmetomktorej
boladodávkaaodberteplavTÚC,vrámciktorejsažalobcazaväzujedodávaťteploaTÚVdoodberného
miesta pre odberateľa v určenom čase a kvalite a prevádzkovateľ sústavu tepelných zariadení na výrobu
a distribúciu tepla a TÚV hospodárne. Žalovaný mal povinnosť za poskytnuté služby platiť v súlade sčl. 1. Zmluvy, a to riadne a včas. Žalovaný však hrubo porušil svoje povinnosti, keď za riadne a včas
poskytnuté služby prestal hradiť a neuhradil faktúry:
- č. 1111608 splatnú dňa 15.12.2011 na sumu 2.167,85 €,

- č. 1112624 splatnú dňa 15.01.2012 na sumu 12.520,44 €,
- č. 1203289 splatnú dňa 13.03.2012 na sumu 411,85 €.
Žalovaný uhradil len jednu z vystavených faktúr, a to:
- č. 1111604 splatnú dňa 15.12.2011 na sumu 7.610,90 €, a to po lehote splatnosti, t.j. úhrady boli
pripísané na účet v splátkach nasledovne:

10.04.2012 sumu 1.610,90 €,
20.04.2012 sumu 2.000,00 €,
05.06.2012 sumu 2.000,00 €,
06.07.2012 sumu 2.000,00 €.
Žalobcovi tak vznikol nárok aj na úroky z omeškania vo výške:
- 9 % zo sumy 2.167,85 € od 15.12.2011 až do zaplatenia,

- 9 % zo sumy 12.520,44 € od 15.01.2012 až do zaplatenia,
- 9 % zo sumy 411,85 € od 13.03.2012 až do zaplatenia.
Ďalej vznikol žalobcovi nárok aj na úroky z omeškania z faktúry, ktorá bola uhradená až po lehote
splatnosti, t.j.:
- úrok vo výške 9 % zo sumy 7.610,90 € odo dňa 15.12.2011 do 09.04.2012, t.j. spolu za 116 dní

omeškania v celkovej výške 217,69 €,
- úrok vo výške 9 % zo sumy 6.000,00 € odo dňa 11.04.2012 do 19.04.2012, t.j. spolu za 8 dní omeškania
v celkovej výške 11,83 €,
- úrok vo výške 9 % zo sumy 4.000,00 € odo dňa 21.04.2012 do 04.06.2012, t.j. spolu za 44 dní
omeškania v celkovej výške 43,39 €,

- úrok vo výške 9 % zo sumy 2.000,00 € odo dňa 06.06.2012 do 05.07.2012, t.j. spolu za 29 dní
omeškania v celkovej výške 14,30 €.

3. Žalovaný podal proti platobným rozkazom odpor, pričom uviedol, že žalovaný v roku 2010 nakupoval
plyn priamo od SPP, za ktorý plyn zaplatil sumu 107.113,15 €, pričom žalobca prispel žalovanému na

nákup plynu od SPP v roku 2010 len dvomi platbami, a to platbou dňa 19.05.2010 vo výške 25.055,00
€ a platbou zo dňa 29.10.2010 v sume 6.000,00 €, spolu v sume 31.055,00 €.

4. Uznesením č.k. 13Cb/10/2011-61 zo dňa 17.03.2014 súd spojil na spoločné konanie a rozhodnutia
vedené pod sp. zn. 13Cb/10/2014 a 13Cb/11/2014 pod spoločné konanie sp. zn. 13Cb/10/2014.

Po spojení konania predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 19.401,50 € v pôvodnom konaní
13Cb/10/2014 a sumy 15.292,06 € v pôvodnom konaní sp. zn. 13Cb/11/2014, t.j. spolu 34.693,56 €.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním z pôvodného spisu sp. zn. 13Cb/10/2014 faktúr č.l. 5-6,
Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 01/2012 č.l. 7-11, Dodatku č. 1 k Zmluve o dodávke a odbere

tepla č. 01/2012 č.l. 12-13, žiadosti o dodávku tepla a TÚV zo dňa 26.01.2011 č.l. 14, Rozhodnutia
č. 0086/2012/T č.l. 15-17, žiadosti o dodávku tepla a TÚV zo dňa 06.12.2011 č.l. 18, Záznamu č.
307/2013 o výsledku vykonanej kontroly č.l. 35-46, tabuľky skutočných oprávnených nákladov na výrobu
a dodávku tepla za rok 2009 č.l. 47, výpočtu nákladov na palivo za rok 2009 č.l. 48, tabuľky skutočných
oprávnených nákladov na výrobu a dodávku tepla za rok 2010 č.l. 49, výpočtu nákladov na palivo za

rok 2010 č.l. 50, tabuľky skutočných oprávnených nákladov na výrobu a dodávku tepla za rok 2011
č.l. 51, výpočtu nákladov na palivo za rok 2011 č.l. 52, vysporiadania dodávky tepla za rok 2010
č.l. 53, započítania vzájomných pohľadávok č.l. 65-67, vyčíslenia sumy bezdôvodného obohatenia
a započítanie vzájomných pohľadávok č.l. 70-71, zápisnice zo schôdze konanej dňa 26.10.2014 č.l.
72-73, vyčíslenia sumy bezdôvodného obohatenia a započítania vzájomných pohľadávok časť II. č.l.

93-94, Nájomnej zmluvy č. 01/2012 č.l. 96-97, Nájomnej zmluvy č. 02/2012 č.l. 99-103, výpisu z
internetového portálu www.nehnutelnosti.sk č.l. 105, z pôvodného spisu
sp. zn. 13Cb/11/2014 Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 01/2011 č.l. 6-11, kalendáru záloh č.l. 12,
Rozhodnutia č. 0402/2011/T č.l. 13-15, Rozhodnutia č. 0071/2011/T č.l. 16-17-18, faktúry č.l. 19, výpisov
z účtu č.l. 20-23, faktúr č.l. 24-25, vysporiadania dodávky tepla za rok 2011 č.l. 26-28, Záznamu č.

307/2013 o výsledku vykonanej kontroly č.l. 45-56, tabuľky skutočných oprávnených nákladov na výrobu
a dodávku tepla za rok 2009 č.l. 57, výpočtu nákladov na palivo za rok 2009 č.l. 58, tabuľky skutočných
oprávnených nákladov na výrobu a dodávku tepla za rok 2010 č.l. 59, výpočtu nákladov na palivo za
rok 2010 č.l. 60, tabuľky skutočných oprávnených nákladov na výrobu a dodávku tepla za rok 2011 č.l.61, výpočtu nákladov na palivo za rok 2011 č.l. 61a, vysporiadania dodávky tepla za rok 2010 č.l. 62
a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca Stavebné bytové družstvo Fiľakovo, ako dodávateľ, uzatvoril so žalovaným Spoločenstvo
vlastníkov bytov, ako odberateľom, Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 01/2012 dňa 23.12.2011 (sp.
zn. 13Cb/10/2011) a č. 01/2011 dňa 21.12.2010 (sp. zn. 13Cb/11/2011) podľa § 19 zákona č. 657/2004
Z. z. v platnom znení a § 269 až 275 Obchodného zákonníka, v spojení s §§ 43 až 51 Občianskeho
zákonníka a zákonom č. 182/1993 Z. z. a 276/2001 Z. z. v ich platnom znení.

7. Žalobca a žalovaný v zmluvách o dodávke a odbere tepla č. 01/2012 a č. 01/2011 identifikujú odberné
miesto v článku II., bod 1 ako kotolňa dodávateľa v suteréne na adrese K. W. XX.

8. V článku I., bod 1, 2 zmluvné strany dojednali záväzok dodávateľa dodávať teplo a teplú úžitkovú vodu
vrátane studenej vody na ohrev teplej úžitkovej vody do odberného miesta pre odberateľa v určenom

čase, kvalite a prevádzkovať sústavu tepelných zariadení, zároveň odberateľ sa zaviazal objednať a
odobrať teplo a teplú úžitkovú vodu v súlade s ustanoveniami zákona o tepelnej energetike a ďalšími
zákonmi a všeobecne záväznými nariadeniami prijatými na ich základe a zmluvnými podmienkami
dojednanými touto zmluvou a zároveň zaplatiť za odobraté teplo a teplú úžitkovú vodu v súlade so
zmluvnou cenou a dohodnutým spôsobom platby, vrátane výšky a termínu zálohových platieb.

9. V článku IV., bod 2 zmluvné strany dojednali kúpnu cenu tepla s poukazom na maximálnu výšku
kúpnej ceny:
- pre rok 2012, stanovenú cenovým orgánom (ÚRSO) Rozhodnutím č. 0086/2012/T zo dňa 13.12.2011
v dvoch zložkách, variabilnej čiastke 0,0618 €/kWh a fixnej čiastke 104,9348 €/KW,

- pre rok 2011, stanovenú cenovým orgánom (ÚRSO) Rozhodnutím č. 0009/2010/T zo dňa 17.12.2009
v dvoch zložkách, variabilnej čiastke 0,0446 €/kWh a fixnej čiastke 75,9786 €/KW.

10. V článku V., bod 1 zmluvné strany dojednali, že fakturácia dodávky tepla a teplej úžitkovej vody
v roku 2011 bude vykonávaná mesačne ako súčet variabilnej zložky podľa skutočnej spotreby kWh a

príslušného podielu z finančného objemu ročnej fixnej zložky s prihliadnutím na dohodnuté zaplatené
zálohy a v roku 2012 bude prevedená jednorázovo. Pri skončení dodávky sa odčíta aj merač tepla ÚK,
aj merač tepla na prípravu TÚV, pričom dodávka tepla v TÚV sa určí ako 1/3 z odmeraného množstva
za príslušné obdobie.

11. V článku VII., bod 1 pre rok 2012 zmluvné strany dojednali účinnosť zmluvy od 01.01.2012 do
31.01.2012 a v čl. IX., bod 1 pre rok 2011 zmluvné strany dojednali účinnosť zmluvy od 01.01.2011 do
31.12.2011.

12. Žalobca a žalovaný uzatvorili Dodatok č. 1 k Zmluve o dodávke a odbere tepla zo dňa 30.01.2012, v

zmysle ktorého Článku I, bod 1 deklarujú, že k podpísaniu tohto dodatku dochádza na základe písomnej
žiadosti odberateľa (žalovaného) zo dňa 26.01.2012 s tým, že zmluvné obdobie sa predlžuje týmto
dodatkom najneskoršie do 31.01.2012 (Článok I, bod 2 Dodatku).

13. V Článku II - Mimoriadne dojednania, bod 1 zmluvné strany deklarujú, že odberateľ v čase prípravy

kalkulovanej ceny na rok 2012 uvádzal písomne, že na rok 2012 žiadne množstvo tepla neobjedná.
Dňa 08.12.2011 bola doručená dodávateľovi jeho žiadosť na ďalšie dodávky tepla v januári 2012, ktoré
odberateľ predpokladal v trvaní 2-3 týždne. Žiadosť na ďalšie dodávky vo februári 2012 odberateľ
odovzdal dodávateľovi tepla 26.01.2012. Z týchto skutočností vyplýva, že dodávateľ tepla nemohol už
korigovať svoju objednávku na dodávky ZP u svojho dodávateľa ZP.

14. Zo záverov Záznamu č. 307/2013 o výsledku vykonanej kontroly Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví zo dňa 12.11.2013 vyplýva, že vykonanou kontrolou nebolo zistené porušenie zákona č.
276/2001 Z.z. a zákona č. 250/2012 Z.z. u žalobcu, pričom kontrolované obdobie tak, ako to vyplýva z
predmetného zápisu, zahrňuje roky 2009-2011.

15. Faktúrou č. 1201087 (č.l. 5 spisu 13Cb/10/2014) splatnou dňa 15.02.2012 fakturoval žalobca
žalovanému za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody za mesiac január 2012 sumu 11.774,72 €.16. Faktúrou č. 1202245 (č.l. 6 spisu 13Cb/10/2014) splatnou dňa 29.02.2012 fakturoval žalobca
žalovanému za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody za mesiac február 2012 sumu 7.626,78 €.

17. Faktúrou č. 1111604 (č.l. 19 spisu 13Cb/11/2014) splatnou dňa 15.12.2011 fakturoval žalobca
žalovanému za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody za mesiac november 2011 sumu 7.610,90 €.

18. Faktúrou č. 1111608 (č.l. 24 spisu 13Cb/11/2014) splatnou dňa 15.12.2011 žalobca dofakturoval
žalovanému cenu tepla na základe zistených vád meračov tepla za obdobie apríl 2011 - október 2011

sumu 2.167,85 €.

19. Faktúrou č. 1111624 (č.l. 25 spisu 13Cb/11/2014) splatnou dňa 15.01.2012 fakturoval žalobca
žalovanému za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody za mesiac december 2011 sumu 12.520,44 €.

20. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 8C/23/2009-648 zo dňa 15.05.2015) (č.l. 122-128) v

spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 13Co/815/2015-936 zo dňa 20.11.2019,
ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený bolo rozhodnuté, že súd návrh navrhovateľa
(Stavebné bytové družstvo Fiľakovo) na určenie, že je vlastníkom kotolne - nebytového priestoru
nachádzajúceho sa v suteréne vchodu č. XX v nehnuteľnosti evidovanej v LV č. XXXX pre k.ú. Fiľakovo,
Obec Fiľakovo, na Okresnom úrade Lučenec, katastrálny odbor ako bytový dom súp. č. XXX stojaci

na parc. č. XXXXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1361 m2, ktorý pozostáva z I. - rezerva,
bývalá uhoľňa vo výmere 145,5 m2, II. - dielňa opravárenská vo výmere 19 m2, III .- predsieň vo výmere
17,50 m2, IV. -miestnosť pre rozvádzať vo výmere 16 m2, V.- miestnosť pre reguláciu plynu vo výmere
11 m2, VI. - strojovňa vo výmere 104,85 m2, VII.- plynová kotolňa vo výmere 60,60 m2, VIII. -miestnosť
pre obsluhu + WC vo výmere 8,80 m2, spolu výmera nebytového priestoru 383,25 m2 (primárny petit)

resp. eventuálny petit v prípade, že sa primárny petit ukáže ako neodôvodnený alebo neopodstatnený
návrh, aby súd vyhlásil rozsudok, ktorým nahradí prejav vôle odporcov tak, že odporcovia uzatvárajú
s navrhovateľom dohodu o zmene podielov účastníkov dohody na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu v dôsledku zápisu nebytových priestorov, ktoré sú vlastníctvom navrhovateľa do
listu vlastníctva č. 2792 vedeného Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom, Okres: Lučenec,

Obec: Fiľakovo, Kat. úz. Fiľakovo v bytom dome na adrese K. W. súp. č. XXX, orientačné číslo XX,
stojacom na parc. č. XXXXX a to s textom dohody ako bola uvedená v podaní navrhovateľa zo dňa
16.02.2009 - jeho opravenom znení, ktoré bolo súdu doručené dňa 04.03.2009 (eventuálny petit) sa
zamieta.

21. Z odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica vyplýva, že: „Z citovaných
ustanovení zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je zrejmé, že
pokiaľ kotolňa spolu s technologickým zariadením slúži na vykurovanie viacerých bytových domov,
a teda neslúži výlučne len na vykurovanie jedného konkrétneho bytového domu (v danom prípade
špecifikovaného v petite žaloby), tak nemôže byť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993

Zb. spoločným zariadením domu, čo znamená, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo
vzorovej zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu do vlastníctva nájomcu - člena bytového
družstva (č. l. 215 až 217 spisu) vyplýva, že „predmetom prevodu na základe uvedenej zmluvy bol aj
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, vrátane kotolne a že
postupným uzatváraním zmlúv o prevode vlastníctva bytu s ďalšími žalovanými sa v každej zmluve

prevádzal aj spoluvlastnícky podiel na spoločných zariadeniach domu, vrátane kotolne“, tak tento jeho
záver nie je správny, pretože odporuje ustanoveniu § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov a aj samotnému obsahu predmetnej zmluvy, z ktorej článku 3 takáto
skutočnosť vôbec nevyplýva (v článku 3 uvedenej zmluvy sa vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods.
5 zákona č. 182/1993 Zb., za použitia slova najmä uvádza, čo je spoločným zariadením domu, bez

toho, aby tam bola výslovne uvedená kotolňa). Záver súdu prvej inštancie uvedený v odôvodnení
jeho rozhodnutia, že na základe predmetnej vzorovej zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu
na nájomcu - člena bytového družstva je možné dospieť k záveru, že predmetom prevodu bol aj
spoluvlastnícky podiel na kotolni (s ktorým sa odvolací súd nestotožnil), je nesprávny, pretože na jednej
strane vychádza z nesprávnej interpretácie ustanovenia § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Zb. a na strane

druhej odporuje ďalšiemu záveru súdu prvej inštancie, tiež obsiahnutému v odôvodnení odvolaním
napadnutéhorozhodnutia,ato,že„vdanomprípadenejdeotakúsituáciuakománamysliustanovenie§
5 ods. 3 zákona č. 182/1993 Zb., pretože hoci kotolňa vykurovala viac bytových domov, ani jedna zmluva
o prevode vlastníctva bytu neobsahovala vymedzenie spoluvlastníckeho podielu na kotolni na základedohody medzi nadobúdateľmi bytov, t. j. žalovanými a vlastníkom domu, t. j. žalobcom“. Z uvedeného je
zrejmé, že keďže predmetnú kotolňu ako kotolňu vykurujúcu viac bytových domov nemožno v zmysle
ustanovenia§2ods.5zákonač.182/1993Zb.považovaťzaspoločnézariadeniedomu,vdôsledkučoho

by sa kotolňa s prevodom bytu stala súčasťou spoluvlastníckych podielov na spoločných zariadenia
predmetného bytového domu a postupom podľa ustanovenia § 5 ods. 3 zákona č. 182/1993 Zb.,
nebola predmetná kotolňa zahrnutá zmluvami o prevode družstevného bytu do vlastníctva nájomcov -
jednotlivých členov bytového družstva do ich spoluvlastníckych podielov na kotolni, tak nemožno tvrdiť,
že by žalovaní boli podielovými spoluvlastníkmi kotolne. Uvedené ale neznamená, že predmetnú kotolňu

je automaticky možné (opačným výkladom ustanovenia § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Zb.) považovať za
nebytový priestor v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 citovaného zákona, pretože aj keď je v tomto prípade
v zákone č. 182/1993 Zb. určitá medzera, spočívajúca v tom, že v žiadnom konkrétnom ustanovení,
obsiahnutom v uvedenom zákone, nie je presne zadefinované aký charakter má kotolňa v prípade, že
slúži na vykurovanie viacerých bytových domov, správnou interpretáciou ostatných ustanovení zákona
č. 182/1992 Zb., napr. ustanovenia § 5 ods. 3 tohto zákona, na ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení

svojho rozhodnutia síce poukázal, avšak ho dôsledne neinterpretoval, je možné dospieť k záveru,
že ak kotolňa slúži na vykurovanie viacerých bytových domov (čo je aj tento prípad), tak je možné
na základe dohody uzatvorenej medzi vlastníkom bytového domu a nadobúdateľmi bytov, v zmluve
o prevode vlastníctva družstevného bytu do vlastníctva nájomcu - člena bytového družstva vymedziť
spoluvlastnícky podiel ku kotolni, čo v danom prípade, tak ako v odôvodnení odvolaním napadnutého

rozsudku uviedol súd prvej inštancie, pri uzatváraní zmlúv o prevode vlastníctva družstevného bytu do
vlastníctva nájomcov - jednotlivých členov družstva, splnené nebolo. Až následne, potom čo sa v súlade
s názorom Úradu geodézie, kartografie a katastra so sídlom v Bratislave, vyjadrenom v jeho stanovisku
zo dňa 12. 02. 2004 stanú na základe zmlúv o zmene spoluvlastníckych podielov jednotliví vlastníci
bytov aj spoluvlastníkmi kotolne, možno od nich požadovať, aby ako spoluvlastníci kotolne súhlasili

s vyčlenením kotolne z ich spoluvlastníckych podielov a s určením kotolne za nebytový priestor; v
opačnom prípade nie je možné od nich ako od nespoluvlastníkov kotolne úspešne požadovať, aby sa
v prospech žalobcu vzdali svojich spoluvlastníckych podielov na kotolni a to, či už dobrovoľne vo forme
dohody so žalobcom alebo autoritatívnym rozhodnutím súdu rozhodujúcim o žalobe o nahradení prejavu
ich vôle vzdať sa v prospech žalobcu svojich (neexistujúcich) spoluvlastníckych podielov na kotolni

a určením kotolne za nebytový priestor. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že
kotolňa vymedzená žalobcom v primárnom petite žaloby nemôže byť za daných okolností považovaná
za nebytový priestor, vo vzťahu ku ktorému sa žalobca domáha určenia vlastníctva, preto odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa ustanovenia
§ 387 ods. 2 CSP potvrdil, avšak z iných dôvodov, než aké uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení

odvolaním napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o eventuálny petit, ktorým sa žalobca, v prípade ak súd
prvej inštancie dospeje k záveru, že primárny petit je neodôvodnený alebo neopodstatnený, domáhal,
aby súd svojim rozhodnutím nahradil prejav vôle žalovaných, že „žalovaní uzatvárajú so žalobcom
dohodu o zmene ich spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu v dôsledku zápisu nebytových priestorov, ktoré sú vlastníctvom žalobcu na list vlastníctva č.

XXXX vedeného Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom, pre okres Lučenec, obec Fiľakovo,
kat. úz. Fiľakovo v bytovom dome súp. číslo XXX, K. W. č. XX, stojacom na parcele č. XXXXX a
to s textom dohody ako bola uvedená v podaní žalobcu zo dňa 16. 02. 2009 - v jeho opravenom
znení, ktoré bolo súdu doručené dňa 04. 03. 2009“, odvolací súd uvádza, že v časti týkajúcej sa
eventuálneho petitu súd prvej inštancie žalobu zamietol s odôvodnením, že „keďže súd nemal voľby

medzi primárnym a eventuálnym petitom, žalobu zamietol“. Takéto odôvodnenie žaloby v časti týkajúcej
sa eventuálneho petitu považuje odvolací súd za nedostatočné, avšak vzhľadom na ustanovenie §
390 CSP táto skutočnosť už nemôže byť dôvodom zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie (v časti
týkajúcej sa eventuálneho petitu), pretože v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie, vydaný v tejto
veci bol už odvolacím súdom zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. V každom prípade odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o
eventuálnypetit zavovýrokuvecnesprávne(§387ods.2CSP)atoznasledovnýchdôvodov:zásadným
dôvodom prečo eventuálnemu petitu nie je možné vyhovieť je skutočnosť, že do spoluvlastníckych
podielov nadobúdateľov bytov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu neboli zahrnuté
aj spoluvlastnícke podiely na kotolni, ako nesprávne uviedol v odôvodnení odvolaním napadnutého

rozsudku súd prvej inštancie, pretože a) kotolňu, ktorá slúži na vykurovanie viacerých bytových domov
nie v zmysle ustanovenia § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Zb. možné považovať za spoločné zariadenie
domu a b) k dohode vo vzťahu k predmetnej kotolni podľa § 5 ods. 3 zákona č. 182/1993 Zb.
medzi nadobúdateľmi bytov a vlastníkom bytového domu pri uzatváraní zmlúv o prevode vlastníctvadružstevného bytu do vlastníctva nájomcov - jednotlivých členov bytového družstva nedošlo (čo nebolo
v konaní pred súdom prvej inštancie sporné), preto nie je možné zo strany žalobcu požadovať, aby
súd nahradil prejav vôle žalovaných, že uzatvárajú so žalobcom ako nespoluvlastníci kotolne dohodu o

zmene ich spoluvlastníckych podielov. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu
prvej inštancie za vo výroku vecne správny aj pokiaľ ide o eventuálny petit a preto ho ako vecne správny
podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP spolu s výrokom o trovách prvoinštančného konania potvrdil.“

22. Z úkonu žalovaného označeného ako započítanie vzájomných pohľadávok zo dňa 16.06.2014

(č.l. 65) spisu vyplýva, že Spoločenstvo vlastníkov bytov Fiľakovo má podľa svojej evidencie voči
Stavebnému bytovému družstvu Fiľakovo ku dňu 16.06.2014 pohľadávku vo výške 20.766,24 € s prísl., a
to titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane Stavebného bytového družstva odobratím
plynu od Spoločenstva vlastníkov bez zmluvného základu a bez následnej úhrady ceny za odobratý plyn
(k dnešnému dňu ešte v sume 9.316,47 €) a prijatím platieb na úhradu faktúr č. 1103260 v sume 2.000,-
€, faktúry č. 1104278 v sume 4.087,72 €, faktúry č. 1105292 v sume 2.315,82 €, faktúry č. 1106319 v

sume 1.514,75 € a faktúry č. 1107406 v sume 1.531,48 €, spolu vo výške 11.449,77 €, v čase kedy
už uvedené pohľadávky boli zaniknuté z dôvodu ich zápočtu zo dňa 06.09.2012 podľa prehľadu platieb
priloženého v prílohe tohto zápočtu. Stavebné bytové družstvo má voči Spoločenstvu vlastníkov bytov
pohľadávku vo výške 34.501,64 € titulom nezaplatených faktúr č. 1111608, 1112624, 1203289, 1201087
a 1202245. V súlade s ust. § 580 a nasl. OZ preto žalovaný jednostranne započítava vyššie uvedené

vzájomné pohľadávky vo výške ako sa kryjú, čím dochádza k zániku týchto pohľadávok.

23. Z pripojeného spisu 13Cb/99/2011 (13Cb/15/2012 pred spojením veci - č.l. 19) vyplýva, že žalovaný
Spoločenstvo vlastníkov bytov uskutočnil dňa 06.09.2011 započítanie vzájomných pohľadávok s tým, že
konštatuje, že má voči žalobcovi SBD Fiľakovo pohľadávku vo výške 62.618,45 € titulom bezdôvodného

obohatenia odobratím plynu bez zmluvného základu s tým, že žalobca SBD Fiľakovo má pohľadávku
voči žalovanému vo výške 53.909,20 € titulom nezaplatených faktúr č. 1104278, č. 1105292, č. 1106319,
č. 1107406 v celosti a zostatok neuhradenej faktúry č. 1103260 v sume 2.000,- €, pričom zostatok
pohľadávky Spoločenstva vlastníkov bytov predstavuje 8.709,25 €. Z odporu žalovaného Spoločenstvo
vlastníkov bytov Fiľakovo zo dňa 22.09.2011 (č.l. 173) v konaní č.k. 13Rob/220/2011-24 zo dňa

22.09.2011 vyplýva, že proti pohľadávke žalobcu Stavebné bytové družstvo Fiľakovo vo výške 7.198,32
€ si uplatňuje žalovaný pohľadávku vo výške 8.709,25 € titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo
na strane SBD odobratím plynu od Spoločenstva vlastníkov bytov Fiľakovo bez zmluvného základu,
pričom Spoločenstvo vlastníkov bytov Fiľakovo, K. W. Fiľakovo za odobratý plyn riadne platilo SPP. Z
uvedeného dôvodu vznáša žalovaný kompenzačnú námietku a navrhuje predmetnú žalobu zamietnuť.

Z uvedeného teda vyplýva, že vzájomné pohľadávky v zmysle zápočtu zo dňa 06.09.2011 a následne
kompenzačnej námietky v odpore zo dňa 22.09.2011 zanikli.

24. Z podania žalovaného v pôvodnom konaní 13Cb/99/2011 zo dňa 20.07.2012 (č.l. 175-177), v
pôvodnom spise 13Cb/99/2011 na č.l. 104-107 vyplýva, že ku dňu 20.07.2012, kedy predmetné podanie

žalovaný uskutočnil konštatuje, že úhradou sumy 107.113,15 € v prospech SPP za plyn odobratý v roku
2010 vznikla žalovanému voči žalobcovi pohľadávka v uvedenej výške. Z tejto sumy zaplatil žalobca
žalovanémusumu31.055,-€,tedazostatokpredstavujesumu76.058,15€.Zuvedenejsumyjepotrebné
odpočítať pohľadávky žalobcu voči žalovanému zaplatené zápočtami zo dňa 26.05.2011 a 06.09.2011
v celkovej výške 65.816,46 €. Po ich odpočítaní predstavuje pohľadávka žalovaného voči žalobcovi

z titulu úhrady ceny plynu za rok 2010 sumu 10.241,59 €. Prijatím platieb na faktúry č. 1104278, č.
1105292, č. 110319, č. 1107406 a čiastočnej platby v sume 2.000,- € na faktúru č. 1103260 vzniklo na
strane žalobcu bezdôvodné obohatenie vo výške 11.449,77 €, spolu teda pohľadávka žalovaného voči
žalobcovi predstavuje 21.691,36 €.

25. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/282/2014 na str. 12 vyplýva,
že okresný súd v konaní zistil, že žalovaný dňa 02.11.2011 a 14.12.2011 poukázal žalobcovi platby vo
výške 2.000,- € a 2.087,42 € na faktúru č. 1104278, dňa 17.10.2011 sumu 2.315,85 € na faktúru č.
1105292 a dňa 30.10.2011 sumu 1.514,75 € na faktúru č. 1106319. Duplicitne však započítal predmetné
pohľadávky v zápočte zo dňa 06.09.2011, t.j. pred samotnou úhradou, z čoho vyplýva, že k zániku

pohľadávok došlo na základe skoršieho úkonu, a to započítaním. Proti pohľadávkam vyššie uvedeným
uskutočnil žalovaný započítanie jednostranným úkonom zo dňa 06.09.2011 a svoju pohľadávku vo výške
62.618,43 € čiastočne započítal na úhradu sumy 2.000,- € na faktúru č. 1103260 a v celosti na faktúry č.
1104278, 1105292, 1106319. Za nesporné pohľadávky súd považuje pohľadávky titulom bezdôvodnéhoobohatenia z faktúry č. 1103260 duplicitne zaplatenej vo výške 2.000,- € dňa 23.09.2011, z faktúry č.
1104278 duplicitne zaplatenej v časti 2.084,72 € dňa 02.11.2011 a v časti 2.000,- € dňa 14.12.2011 a
z faktúry č. 1105292 v časti 2.315,82 € zaplatenej 17.10.2011 a faktúry č. 1106319 vo výške 1.514,75

€ zaplatenej dňa 30.09.2011. Na existenciu bezdôvodného obohatenia upozornil žalovaný žalobcu v
konaní 13Cb/99/2011 zo dňa 20.07.2012 zahrňujúce taktiež duplicitu úhrady faktúry č. 1107406 na
sumu 1.531,48 € s poukazom na úhradu 30.09.2011, avšak predchádzajúci zápočet zo 06.09.2011. Z
uvedeného má teda súd za to, že k bezdôvodnému obohateniu duplicitnými platbami predmetných faktúr
došlo (zápočet, úhrada), a to v celkovej výške 11.449,77 €.

26. V podaní zo dňa 20.07.2012 žalovaný konštatuje nákup plynu v celkovej hodnote 107.113,15 €,
z ktorých zápočtom zo dňa 16.06.2014 uvádza zostatok 9.316,47 €, tzn. úhrady od 04.04.2011 až do
21.06.2011 (suma 2.361,- € dňa 04.04.2011, 2.300,61 € dňa 02.05.2011, 2.300,61 € dňa 01.06.2011 a
4.601,22 € dňa 21.06.2011).

27. Z vyčíslenia sumy bezdôvodného obohatenia a započítania vzájomných pohľadávok uskutočneného
žalovaným (č.l. 70) vyplýva, že žalovaný sa obracia na žalobcu predmetným podaním z 12.11.2014
s výzvou vo veci vydania bezdôvodného obohatenia ku ktorému dochádza na strane žalobcu
bezodplatným užívaním nebytových priestorov v suteréne bytového domu č. súp. XXX, konkrétne
kotolne, tam špecifikovanej. Výšku bezdôvodného obohatenia dva roky spätne žalobca určuje sumou

11.957,52 €, pričom z predmetného úkonu vyplýva, že na schôdzi Spoločenstva vlastníkov bytov a
nebytových priestorov konanej dňa 26.10.2014 sa jednotliví vlastníci bytov dohodli, že celú svoju
pohľadávku vzniknutú voči žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 26.10.2012 do
26.10.2014 vo výške 11.954,52 € postupujú na Spoločenstvo vlastníkov bytov a taktiež splnomocnili
spoločenstvo, aby túto pohľadávku vymáhalo. Na základe vyššie uvedeného si Spoločenstvo vlastníkov

bytov uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 11.957,52 € s tým, že žalovaný
konštatuje, že po poslednom započítaní zo dňa 16.06.2014 eviduje Spoločenstvo vlastníkov bytov dlh
voči žalobcovi vo výške 13.735,40 €. V súlade s ust. § 580 a nasl. OZ dochádza k zániku pohľadávok
jednostranným započítaním.

28. Zo zápisnice Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov Fiľakovo zo dňa 28.10.2014 (č.l.
72-73) vyplýva, konkrétne z bodu 2, že Spoločenstvo vlastníkov bytov Fiľakovo deklaruje pohľadávku
voči Stavebnému bytovému družstvu Fiľakovo vo výške 11.957,52 € titulom neuhradenia nájomného
za užívanie priestorov kotolne v suteréne bytového domu č. 764 vo vchode č. 24, pričom hlasovaním
vlastnícibytovsplnomocňujúSpoločenstvovlastníkovbytov,abyvichmeneodSBDvymáhalo,prípadne

použilo na ďalšie započítanie predmet bezdôvodného obohatenia.

29. Z podania žalovaného Spoločenstvo vlastníkov bytov Fiľakovo adresovaného Stavebnému
bytovému družstvu Fiľakovo (č.l. 93-94) zo dňa 21.04.2015 vyplýva, že listom zo dňa 12.11.2014
žalovaný vyčíslil sumu bezdôvodného obohatenia užívaním nebytových priestorov sumou 11.957,52

€ za obdobie od 26.10.2012 do 26.10.2012 s tým, že Stavebné bytové družstvo Fiľakovo naďalej
bezodplatne vyššie uvedené nebytové priestory užíva, preto dochádza k ďalšiemu bezdôvodnému
obohateniu vyčíslenému za obdobie od 27.10.2014 do 27.03.2016 sumou 2.491,15 €. Spoločenstvo
vlastníkom bytov Fiľakovo konštatuje, že po poslednom započítaní vzájomných pohľadávok, tak isto zo
dňa 12.11.2014, eviduje Spoločenstvo vlastníkov bytov svoj dlh voči Stavebnému bytovému družstvu

Fiľakovo vo výške 1.777,88 €.

30. Z Nájomnej zmluvy č. 1/2012 (č.l. 96-97) Článku IV., bod 1, predloženej žalobcom, uzatvorenej medzi
prenajímateľom Mesto Fiľakovo a nájomcom B. Y. vyplýva cena za 1m2 použitej plochy vo výške 12,-
€ za 1m2 a mesiac vo výške 12,- €.

31. Z Nájomnej zmluvy č. 1/2012 (č.l. 96-97) Článku IV., bod 1, predloženej žalobcom, uzatvorenej medzi
prenajímateľom Mesto Fiľakovo a nájomcom Q. D. vyplýva cena za 1m2 použitej plochy vo výške 2,13
€ za 1m2 a mesiac vo výške 2,13 €.

32. Z fotokópie webovej stránky (č.l. 105) vyplýva cena prenájmu
prevádzkovýchpriestorovvmesteFiľakovo3,-€/m2/mesiac,resp.3,33€/m2/mesiackudňuaktualizácie
18.10.2014.33. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení ku dňu
23.12.2011, nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností,
ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie

je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.

34. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení ku
dňu 23.12.2011, spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné
časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov

a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok
vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových
priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným
úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len
"register").

35. Podľa § 7b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení ku
dňu 23.12.2011, spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s
úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo
nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v
dome uhrádza priamo dodávateľovi (ďalej len "úhrady za plnenia"), a s fondom prevádzky, údržby a

opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom
získaným svojou činnosťou. Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome.
Spoločenstvo nemôže nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo iný nehnuteľný majetok.
Spoločenstvo môže v mene vlastníkov bytov prenajímať spoločné nebytové priestory, spoločné časti
domu a zariadenia domu, príslušenstvo a priľahlý pozemok.

36. Podľa § 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení ku
dňu 23.12.2011, spoločenstvo uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o
dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme
podľa odseku 1. Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia

na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis.
Pri rozúčtovaní je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných
zariadení domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo môže vo vlastnom mene
vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona.

37. Podľa § 7b ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení ku dňu
23.12.2011, spoločenstvo sa nemôže zúčastňovať na podnikaní iných osôb a nemôže uzatvárať zmluvy
o tichom spoločenstve. Spoločenstvo je povinné finančné prostriedky vybrané od vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome alebo získané vlastnou činnosťou zhromažďovať len na účtoch v banke.
Majiteľom účtu domu zriadeného spoločenstvom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v

dome; spoločenstvo je príslušné disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k
tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Ak spoločenstvo
tvorí viac domov, musí viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom.

38. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), v znení ku dňu

23.12.2011, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé
s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

39. Podľa § 261 ods. 2 ObZ v znení ku dňu 23.12.2011, touto časťou zákona sa spravujú
takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou

zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo
vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj
štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich
obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.

40. Podľa § 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení ku dňu
23.12.2011, tento zákon sa vzťahujea) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia
stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo
bytu ani spoločné priestory domu;

b) na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.

41. Podľa § 118 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení ku dňu
23.12.2011, predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.

42. Podľa § 409 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 23.12.2011, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

43. Podľa § 409 ods. 2 ObZ v znení ku dňu 23.12.2011, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo
musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju

uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú
podľa § 448.

44. Podľa § 451 ods. 1 OZ v znení ku dňu 23.12.2011, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

45. Podľa § 451 ods. 2 OZ v znení ku dňu 23.12.2011, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

46. Podľa § 563 OZ v znení ku dňu 23.12.2011, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

47. Podľa § 580 OZ v znení ku dňu 23.12.2011, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých

plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov
urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie.

48. Podľa § 581 ods. 2 OZ v znení ku dňu 23.12.2011, započítať nemožno premlčané pohľadávky,

pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej
pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

49. Podľa § 588 OZ v znení ku dňu 23.12.2011, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.

50. Podľa§ 589 OZ v znení ku dňu 23.12.2011, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny
úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo
forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným
právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

51. Podľa § 358 ObZ v znení ku dňu 23.12.2011, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno
uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po
dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

52. Podľa § 359 ObZ v znení ku dňu 23.12.2011, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú

pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

53. Podľa § 37 ods. 1 OZ v znení ku dňu 23.12.2011, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.54. Podľa § 369 ods. 1 ObZ v znení od 15.12.2011 do 13.03.2012, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania

dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je
spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

55. Podľa § 369 ods. 2 ObZ v znení od 15.12.2011 do 13.03.2012, úroky z omeškania sa stanú splatnými
po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo
lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými
uplynutím 30 dní od
a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"),
b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý,

c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu,
d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo
služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k
doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.

56. Podľa § 517 ods. 1 OZ v znení od 15.12.2011 do 13.03.2012, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

57. Podľa § 517 ods. 1 OZ v znení od 15.12.2011 do 13.03.2012, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

58. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení od 15.12.2011 do 13.03.2012, Výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

59. Medzi stranami sporu nebolo sporným uzatvorenie Zmluvy o dodávke a odbere tepla pod č. 01/2012
v znení jej Dodatku č. 1. Žalovaný nenamietal fakturáciu žalobcu titulom dodávky tepla a teplej úžitkovej
vody za mesiace január 2012 a február 2012 v celkovej výške 19.401,50 €, pričom nenamietal taktiež
ani skutočnosť, že k úhrade faktúr nedošlo. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že právo žalobcu,
čo sa týka právneho dôvodu ako aj uplatnenej výšky, je nesporným. Z hľadiska právneho posúdenia

vyššie uvedeného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaný má súd za to, že vzťah nie je
obchodnoprávnym pretože v zmysle § 261 a nasl. ObZ zmluvné strany nespĺňajú definíciu podnikateľa
s poukazom na úpravu pojmu podnikania v zmysle § 2 ods. 1 ObZ. Žalobca je síce osobou zapísanou v
Obchodnom registri, avšak podstatou jeho činnosti je zabezpečovanie potrieb členov bytového družstva,
nejedná sa o typický subjekt družstva ako podnikateľa a žalovaný definíciu podnikateľa nespĺňa vôbec.

60. Žalovaný v konaní vzniesol niekoľko kompenzačných námietok s poukazom na vyjadrenie
zástupkyne žalovaného na pojednávaní dňa 09.03.2020 v poradí práv kompenzačná námietka sa týka
pohľadávky vzniknutej titulom bezdôvodného obohatenia za odber plynu, ktorý žalovaný nakupoval
v roku 2020 priamo od SPP vznesenú v pôvodnom konaní Okresného súdu Lučenec pod sp. zn.

13Cb/99/2011, pričom žalovaný predložil jednostranný zápočet zo dňa 16.06.2014 svojej vzájomnej
pohľadávky vo výške 20.766,24 € vzniknutej titulom bezdôvodného obohatenia za odobratie plynu od
Spoločenstva vlastníkov bytov Fiľakovo vo výške 9.316,47 € a prijatím platieb na úhradu faktúr č.
1103260 v sume 2.000,- €, faktúry č. 1104278 v sume 4.087,72 €, faktúry č. 1105292 v sume 2.315,82
€, faktúry č. 1106319 v sume 1.514,75 € a faktúry č. 1107406 v sume 1.531,48 €, teda spolu v sume

11.449,77 €. Zároveň vzniesol kompenzačnú námietku ohľadom bezdôvodného obohatenia vzniknutého
užívaním kotolne za obdobie od 26.10.2012 do 26.10.2014 vo výške 11.527,52 € (č.l. 71) a následne za
obdobie od 27.10.2014 do 27.03.2015 vo výške 2.491,15 € (č.l. 93) a kompenzačnú námietku ohľadombezdôvodného obohatenia za obdobie od marca 2015 do marca 2020 v celkovej výške 23.915,04 €
uskutočnenej kompenzačnou námietkou z 09.03.2020.

61. Uplatnené právo žalobcu je nesporné, spornou zostala medzi stranami sporu otázka či došlo k zániku
pohľadávkyžalobcuzápočtomvzájomnýchpohľadávok,naktoréžalovanývkonanípoukazuje.Žalovaný
vyvodzuje svoje právo na jednostranný zápočet svojich pohľadávok, ktoré mu mali vzniknúť titulom
bezdôvodnéhoobohatenianazákladedvochrozdielnychskutočností,žalovanýuvádza,žeprávovzniklo
jednak bezdôvodným užívaním kotolne zo strany žalobcu v obdobiach ním určeným (kompenzačná

námietka v poradí 2 až 4), ako aj z dôvodu, že zaplatil za dodaný plyn od SPP, ktorú refundáciu mu
žalobca neuskutočnil.

62. Vo vzťahu k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu užívaním predmetnej kotolne v
prvom rade je potrebné skúmať otázku kto z hľadiska hmotného práva je subjektom, ktorý bezdôvodné
obohateniezískalaktojesubjektomnaúkorkohobolotakétobezdôvodnéobohateniezískané.Žalovaný

tvrdí, že hmotné právo ohľadom uplatnenia si práva bezdôvodného obohatenia mu svedčí a toto
vyvodzuje zo svojich tvrdení, že predmetný priestor kotolne nie je nebytovým priestorom poukazujúc na
rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č.k. 8C/23/2009-648, ktorým bola žaloba Stavebného bytového
družstva Fiľakovo o určenie, že je vlastníkom kotolne - nebytového priestoru zamietnutá s tým, že
keďže sa nejedná o nebytový priestor, môže sa jednať jedine o priestor spoločný a tento priestor

teda je v podielovom vlastníctve jednotlivých vlastníkov bytov, ktorí právo vymáhať pohľadávku titulom
bezdôvodného obohatenia na žalovaného postúpili. K otázke vlastníctva predmetnej kotolne, o ktorej
žalovaný tvrdí, že jej užívaním žalobcom mu vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je
potrebné poukázať na body 9-12 v rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/815/2015
citované vyššie, z ktorých vyplýva, že pokiaľ kotolňa spolu s technologickým zariadením slúži na

vykurovanie viacerých bytov, neslúži len na vykurovanie jedného konkrétneho bytového domu, tak
nemôže byť v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. spoločným zariadením domu čo znamená,
že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného
bytu do vlastníctva nájomcu - člena bytového družstva bol predmetom prevodu aj spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vrátane kotolne, tak tento záver nie je

správny. Z uvedeného je zrejmé, že keďže predmetnú kotolňu ako kotolňu vykurujúcu viac bytových
domov nemožno považovať za spoločné zariadenie domu, v dôsledku čoho by sa kotolňa s prevodom
bytu stala súčasťou spoluvlastníckych podielov na spoločných zariadeniach predmetného bytového
domu a postupom podľa ust. § 5 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. nebola predmetná kotolňa zahrnutá
zmluvami o prevode vlastníctva bytu do vlastníctva nájomcov, jednotlivých členov bytového družstva

do ich spoluvlastníckych podielov na kotolni, tak nemožno tvrdiť, že by žalovaní boli spoluvlastníkmi
kotolne (bod 9 odôvodnenia). Uvedené ale neznamená, že predmetnú kotolňu je automaticky možné
považovať za nebytový priestor, ak kotolňa slúži na vykurovanie viacerých bytových domov, tak je
možnénazákladedohodyuzatvorenejmedzivlastníkombytovéhodomuanadobúdateľmibytuvZmluve
o prevode vlastníctva družstevného bytu do vlastníctva nájomcu - člena bytového družstva vymedziť

spoluvlastnícky podiel ku kotolni, čo v danom prípade pri uzatváraní zmlúv pri prevode vlastníctva
družstevného bytu do vlastníctva nájomcov splnené nebolo, až následne stanú sa na základe zmlúv o
prevode spoluvlastníckych podielov jednotliví vlastníci bytov aj spoluvlastníkmi kotolne, možno od nich
požadovať, aby ako vlastníci kotolne súhlasili s vyčlenením kotolne z ich spoluvlastníckych podielov a
určením kotolne ako nebytového priestoru (bod 10 citovaného rozsudku). Za daných okolností odvolací

súd konštatuje, že kotolňa nemôže byť považovaná za nebytový priestor vo vzťahu ku ktorému sa
žalobca (SBD Fiľakovo) domáhal by určenia vlastníckeho práva (bod 11 rozsudku). Z vyššie uvedeného
názoru odvolacieho súdu síce vyplýva aj poukazom na petit prvostupňového rozsudku ako aj rozsudku
odvolacieho súdu, že síce otázka vlastníckeho práva vyriešená nebola, avšak je možné konštatovať,
že k prevodu spoluvlastníckych podielov na spoločných priestoroch, ak teda kotolňu nie je možné

považovať za nebytový priestor, nedošlo. Z uvedeného dôvodu preto výkladom a contrario, ak žaloba
žalobcu o určenie vlastníckeho práva k nebytovému priestoru bola zamietnutá, nie je možné automaticky
vyvodiť, že žalovaný, resp. jednotliví vlastníci bytov sú zároveň podieloví spoluvlastníci predmetnej
kotolne. Z uvedeného je možné konštatovať, že ak jednotliví vlastníci združené v Spoločenstve
vlastníkov bytov Fiľakovo nie sú vlastníkmi predmetnej kotolne, pretože spoluvlastnícke podiely na

nich zákonným spôsobom neprešli, tak potom nemohlo potom vzniknúť ani právo z bezdôvodného
obohatenia titulom užívania kotolne, ktorá nie je v ich vlastníctve a toto právo ani nemohli na žalovaného
postúpiť. Z uvedeného dôvodu preto uplatnenie si kompenzačnej námietky titulom bezdôvodného
užívania kotolne, podľa názoru súdu, nie je dôvodné, nakoľko žalovaný nie je subjektom, u ktoréhoby bolo možné ustáliť, že bezdôvodné obohatenie mu vzniklo. Určité pochybnosti o vlastníckom práve
žalovaného boli vyjadrené aj vo vyjadrení jeho zástupkyne JUDr. Renáty Endrödyovej, ktorá sama
uvádza na pojednávaní 28.05.2020 „Ak sa teda nejedná o nebytový priestor, vychádza nám z toho,

že sa jedná o spoločný priestor, a teda jednotliví vlastníci bytov by mali byť aj spoluvlastníkmi týchto
spoločných priestorov, mali právo na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, k čomu však nedošlo.“.
Správne zástupkyňa žalovaného uvádza, že k prevodu spoluvlastníckych podielov nedošlo, naviac na
pojednávaní dňa 09.03.2020 uvádza: „Mohli by sme polemizovať kto je skutočným vlastníkom tohto
priestoru a komu by eventuálne vzniklo právo na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na tejto kotolni,

keď fakticky kotolňa vykurovala tri bytové domy, ale v súčasnosti je už nefunkčná, každý z týchto
domov má vlastné vykurovanie, ale to podľa môjho názoru nie je otázka relevantná.“. Podľa názoru
súdu je relevantnou otázkou kto je vlastníkom predmetnej kotolne za stavu, keď spoluvlastnícke právo
nebolo na jednotlivých vlastníkov - bývalých členov bytového družstva prevedené. Z uvedeného teda
vyplýva, že ak spoluvlastnícke právo nebolo prevedené, nemohli toto vlastníci bytov ani nadobudnúť,
následne preto nemohli uplatniť práva vyplývajúce z ich neexistujúceho vlastníckeho práva a postúpiť

pohľadávku titulom užívania veci, o ktorej síce tvrdia, že je v ich vlastníctve, ale v skutočnosti
k prevodu spoluvlastníckeho podielu nedošlo. Z uvedeného dôvodu preto kompenzačné námietky
ohľadom bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k užívaniu predmetnej kotolne nie sú dôvodné a takéto
pohľadávkyžalovanémunevznikli,atedaaniniesúspôsobilénaďalšiezapočítanie.Kotázkepodmienky
splatnosti pohľadávky z bezdôvodného obohatenia súd poukazuje na bod 65 predmetného rozsudku.

63. V rámci obrany voči uplatnenému právu žalobcu žalovaný uviedol, že v roku 2010 nakupoval plynu
priamo od SPP, za ktorý zaplatil sumu 107.113,15 €, pričom žalobca prispel na nákup v roku 2010
len platbami vo výške 25.055,- € a 6.000,- €, teda spolu 31.055,- €, pričom za roky 2010, 2011 a
čiastočne aj rok 2012 vystavil žalobca žalovanému faktúry za spotrebu tepla tak, ako keby bol plyn

dodával on. Žalovaný poukázal na konanie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Cb/99/2011, v ktorom bol
spor ohľadom úhrady faktúry vystavených žalovanému za spotrebu tepla, v ktorých namietal žalovaný
výšku súm práve z ohľadom na nákup plynu z roku 2010. Vyššie uvedené uviedol žalovaný v odpore
proti platobnému rozkazu v rámci svojej obrany, námietku započítania však neuskutočnil. Žalobca však
poprel skutkové tvrdenia žalovaného ohľadom existencie vzájomnej pohľadávky, a to podaním zo dňa

21.11.2013 (č.l. 33), keď uvádza „Dlhodobo popiera existenciu takej pohľadávky, ktorá by mohla byť
započítaná na úhradu žalovanej pohľadávky.“ s tým, že konanie 13Cb/99/2011 neanuluje povinnosť
žalovaného zaplatiť cenu tepla za november až december roku 2011 a január až február roku 2012.
Ako dôkaz žalovaný predložil súdu započítací prejav zo 16.09.2014, v ktorom uvádza existenciu svojej
vzájomnej pohľadávky, a to prijatím platieb na úhradu faktúr č. 1103260 v sume 2.000,- €, faktúry č.

1104278 v sume 4.087,72 €, faktúry č. 1105292 v sume 2.315,82 €, faktúry č. 1106319 v sume 1.514,75
€ a faktúry č. 1107406 v sume 1.531,48 €, teda spolu 11.449,77 € a pohľadávky 9.316,47 € titulom
bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane SBD odobratím plynu od Spoločenstva vlastníkov
bytov bez zmluvného základu. Prílohu započítacieho prejavu tvorí tabuľka s uvedením jednotlivých
faktúr, ich výšok, ako aj dátumu zániku pohľadávky.

64. Vo vzťahu k faktúram č. 1104278 v sume 4.087,72 €, faktúry č. 1105292 v sume 2.315,82 € a
faktúre č. 1106319 v sume 1.531,48 € došlo k zániku týchto pohľadávok zápočtom zo dňa 06.09.2011,
pričom pohľadávky zanikli čo sa týka istiny ako aj úroku z omeškania ku dňu splatnosti jednotlivých
faktúr, t.j. k 16.05.2011 pri sume 4.087,72 € s prísl., ku dňu 21.06.2011 v sume 2.315,85 € s prísl.

a 16.07.2011 v sume 1.514,75 € s prísl. čo konštatuje aj krajský súd vo svojom rozsudku sp. zn.
41Cob/282/2014 (v konaní 13Cb/99/2011 na č.l. 278). K faktúre č. 1103260, táto zanikla jednostranným
zápočtom z 06.09.2011 v zmysle vyššie uvedeného rozsudku, ktorý mimo iné konštatuje taktiež úhrady
predmetnýchfaktúrvcelosti,resp.kfaktúreč.1103260včastiúhrady2.000,-€.Akékoľvekplatbynatieto
faktúry tak, ako to tvrdí žalovaný, že boli zaplatené (konštatuje to aj rozsudok vo veci 13Cb/99/2011) a

žalobca to nerozporoval sú potom platbami titulom bezdôvodného obohatenia, pretože ak došlo k zániku
pohľadávky započítaním, potom nebol dôvod započítavať úhradu na túto faktúru. Žalovaný k započítaniu
pohľadávok z 16.06.2014 predložil tabuľku, z ktorej je zrejmé, že k úhrade faktúry č. 1103260 v sume
2.000,- € malo dôjsť 23.09.2011. Rovnako sa eviduje započítanie zo 06.09.2011, pri faktúre č. 1104278
vo výške 2.087,72 € úhrada 02.11.2011 a v často 2.000,- € dňa 14.12.2011 napriek tomu, že zanikla

zápočtom 06.09.2011. Pri faktúre č. 1105292 vo výške 2.315,92 € úhrada 17.10.2011 napriek tomu,
že sa eviduje zánik pohľadávky zápočtom 06.09.2011, faktúry č. 1106319 vo výške 1.514,75 € úhrada
30.09.2011 napriek tomu, že sa eviduje zánik pohľadávky 06.09.2011 a u faktúry č. 1107406 vo výške
1.531,48 € úhrada 30.09.2011 napriek tomu, že sa eviduje zánik pohľadávky 06.09.2011. Z uvedenéhomá súd za to, že v časti 11.449,77 € je započítací prejav dostatočne jasný a zrozumiteľný, spôsobilý
vyvolať zánik uplatneného práva žalobcu vzájomným započítaním. Nakoľko žalobca namietal existenciu
započítateľných pohľadávok, má súd za to, že žalovaný preukázal jedine existenciu pohľadávok v

zmysle zápočtu zo dňa 06.09.2011, a to vo výške 11.449,77 €, avšak zostatok vo výške 9.316,47
€ žalovaným preukázaný nebol a preto v tejto časti súd hodnotí uplatnenú pohľadávku žalovaného
ako nepreukázanú a nespôsobilú započítania, zo započítacieho prejavu nie je zrejmé kedy konkrétne
pohľadávka v uvedenej výške 9.316,47 € titulom bezdôvodného obohatenia vznikla, započítací prejav zo
dňa 16.04.2014 nie je dostatočne určitý v rozsahu špecifikácie započítateľnej pohľadávky žalovaného,

ktorá je dôležitá pre vyriešenie otázky kedy eventuálne k zániku započítaním má dôjsť. Žalovaný
existenciu započítateľnej pohľadávky titulom nákupu plynu síce konštatuje v započítacom prejave, ale
bez bližšej špecifikácie a konkretizácie, nie je zrejmé kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo, keďže plyn
nenakupoval jednorázovo, ale opakovane, teda ktorá platba v prospech SPP je tou pohľadávkou z
bezdôvodného obohatenia, ktorú voči pohľadávkam žalobcu započítava. Identifikácia započítateľnej
pohľadávky je dôležitá pre konštatovanie, ktorá pohľadávka započítaním teda zaniká.

K otázke splatnosti:
65. Splatnosť pohľadávky, ktorá vznikla titulom bezdôvodného obohatenia nie je zákonom určená a
keďže medzi stranami sporu nedošlo ani k dohode o splnení je potom časom splnenia záväzku vydať
bezdôvodné obohatenie prvý deň potom, kedy ten, na úkor koho bol získaný (veriteľ), požiada toho, kto

bezdôvodné obohatenie, je povinný vydať (dlžníka) o splnenie. Splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo
požiadanie, aby dlžník plnil. V takom prípade sa dlh stane splatným deň po doručení návrhu veriteľovi
(rovnako rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo 2895/99, NS SR sp. zn. 7Ncdo 5/2014 a rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 33Odo 1642/2006). Započítací prejav dlžníka, ktorým započítava svoju pohľadávku
vzniknutú titulom bezdôvodného obohatenia voči veriteľovi nemôže nahradiť predchádzajúcu výzvu na

vydanie bezdôvodného obohatenia, na ktorú je viazaná splatnosť bezdôvodného obohatenia. Napriek
skutočnosti, že súd nemal pochybnosti o existencii bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu vo
výške 11.449,77 € titulom duplicitných platieb uskutočnených po zániku pohľadávky predchádzajúcim
započítaním. Takáto pohľadávka nie je spôsobilá na započítanie, pretože nenastala jej splatnosť.
Rovnako je tomu aj u pohľadávok, u ktorých súd síce konštatoval, že nie je dôvodné započítanie

pretože nebola preukázaná ich existencia alebo započítanie nebolo dostatočne určité, a to bezdôvodné
obohatenie titulom neoprávneného užívania, resp. titulom nákupu plynu, avšak aj keby existencia
týchto pohľadávok bola preukázaná, výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalobcu
preukázaná nebola. Výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia je obsiahnutá jedine v zápočte
zo dňa 06.09.2011, a to na sumu 8.709,25 € (č.l. 172), ale táto pohľadávka zanikla zápočtom v

zmysle kompenzačnej námietky v odpore k platobnému rozkazu č.k. 13Rob/220/2011-24 (č.l. 74) zo
dňa 22.09.2011. Žalobca síce v podaní zo dňa 20.07.2012 (č.l. 78) obsahovo poukazuje na výzvu
na vydanie bezdôvodného obohatenia písomnú zo dňa 26.05.2011, avšak žiadna takáto výzva súdu
doručená nebola a keďže žalobca popieral, že by vôbec bol na vydanie bezdôvodného obohatenia
vyzývaný, potom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovaného na preukázanie takejto výzvy,

k čomu nedošlo. Z uvedeného dôvodu kompenzačné námietky žalovaného neboli akceptované a právo
žalobcovi súd priznal v celom rozsahu s poukazom na nespornosť ním uplatneného práva, keďže
žalovaný v sporovom konaní voči istine ani uplatnenému úroku nenamietal, preto súd žalobe v časti
zaplatenia istiny 34.693,56 € spolu so zákonným úrokom z omeškania korešpondujúcim výške úroku v
občianskoprávnych vzťahoch uplatneného od splatnosti jednotlivých faktúr vyhovel.

66. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

68.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

69. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania od žalovaného

v celosti. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným
uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287,

984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať

späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa

ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.