Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. apríl 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 23Cb/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113221522
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6113221522.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu ČKD Blansko Holding, a. s., so sídlom Gellhornova 1, 678 18 Blansko, Česká republika, IČ: 277
04 271, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Oktaviánom Kociánom, advokátom so sídlom Příkop 6,
604 20 Brno, Česká republika, proti žalovanému RAILTECH SK, s.r.o., so sídlom Bernolákova 27, 968
01 Nová Baňa, IČO: 36 627 291, o zaplatenie 54.832,09 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 10.500,-Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 44.332,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8,05 % ročne zo sumy 44.332,09 Eur od 10.08.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 61,60 % do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť sumu 54.832,09 Eur spolu s príslušenstvom a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný v rokoch 2010 a 2011 vystavil pre žalobcu faktúry, ktoré mu

žalobca dobrovoľne uhradil, no žalobca neskôr pri kontrole zistil, že faktúry boli uhradené omylom, preto
vyzval žalovaného na vrátenie poukázaných peňažných prostriedkov z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia,ktorévzniklonastranežalovanéhoprijatímplneniabezprávnehodôvodu.Nakoľkožalovaný
na výzvu nereagoval, uplatnil žalobca svoj nárok na súde.

2. Dňa 26.01.2016 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz č. k. 64Rob/285/2013-52, ktorým
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom.

3. Proti doručenému platobnému rozkazu podal žalovaný odôvodnený odpor, v ktorom s poukazom
na § 105 v spojení s § 85 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku vzniesol
námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica a uviedol, že na konanie je príslušný
Okresný súd Žiar nad Hronom. Žalovaný ďalej na svoju obranu vzniesol voči uplatnenému nároku
námietku premlčania a uviedol, že pokiaľ žalobca vyvodzuje z úhrady predmetných faktúr uhradených
v období od 08.10.2010 do 18.04.2012 nárok na vrátenie ním zaplatených súm z titulu bezdôvodného

obohatenia, tak k údajnému bezdôvodnému obohateniu mohlo dôjsť len okamihom vykonania úhrady
zo strany žalobcu. Žalovaný pritom poukázal na § 107 Občianskeho zákonníka a mal za to, že
návrh podaný dňa 12.08.2013 napadol na súd po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby,
vzhľadom na čo by bol uplatnený nárok vo výške 32.468,-Eur premlčaný. Žalovaný na svoju obranuďalej uviedol, že celý uplatnený nárok neuznáva a považuje ho za neexistujúci s poukazom na to, že
ním vystavené faktúry boli vystavené oprávnene za služby poskytnuté v prospech žalobcu. Jednalo sa
o služby technického poradenstva a sprostredkovania obchodu, v obchodnom vzťahu medzi žalobcom

a konečným zákazníkom spoločnosťou ALSTOM HYDRO France, resp. ALSTOM POWER HYDRO.
Obchodný vzťah bol od počiatku, t.j. od roku 2005 sprostredkovaný prostredníctvom žalovaného, pričom
celá spolupráca sa odvíjala od „PRIVILEGED PARTNERSHIP AGREEMENT“ zo dňa 24.06.2005 (v
ďalšom texte len „Dohoda o spolupráci“ alebo „PPA“), ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a pánom
Y.H. H., jediným spoločníkom žalovaného. Podľa tejto Dohody o spolupráci mal pán H. právo postúpiť

svoje práva a povinnosti vyplývajúce z Dohody o spolupráci na akúkoľvek spoločnosť v rámci jeho
podnikania, k čomu aj došlo a pán H. postúpil svoje práva a povinnosti na žalovaného, ktorého bol
jedinýmspoločníkom.Samotnáspoluprácaďalejprebiehalamedzižalobcomažalovaným,čopotvrdzujú
všetky nasledovné úkony (objednávky, dohody, faktúry, úhrady, elektronická komunikácia a pod.), ako
aj list žalobcu týkajúci sa inventarizácie jeho záväzkov voči žalovanému k 31.12.2012. Za poskytnuté
služby žalovaný postupne vystavoval faktúry, ktoré boli zo strany žalobcu bez akýchkoľvek námietok

uhrádzané. Počas spolupráce došlo k úhrade celkom 26 faktúr, v celkovej hodnote takmer 200.000,-
Eur, pričom predmetom všetkých faktúr boli tzv. „engineering costs“, teda odmeny za služby poskytnuté
v zmysle Dohody o spolupráci, ktorá ich stanovovala v rozpätí od 10 % do 20 % z tržieb žalobcu
za sprostredkovaný predaj tovaru. V dodatku zo dňa 25.08.2008 k Dohode o spolupráci bola výška
odmeny spresnená na 2,5 % až 6 %, v závislosti na hodnote konkrétnej sprostredkovanej zákazky,

ktorej výška bola vo vzťahu k jednotlivým projektom písomne odsúhlasovaná, a to formou písomných
dohôd uzavretých priamo so žalovaným. Tieto odmeny boli viazané na konkrétne projekty a v ich
rámci boli žalovaným fakturované čiastkovo, čo je v súlade s článkom 5 Dohody o spolupráci. Z
toho vyplýva, že žalobca počas celej doby trvania obchodného vzťahu vedel, že existuje prepojenie
pána Y. H. so žalovaným a akceptoval skutočnosť, že služby technického poradenstva a obchodného

sprostredkovania sú mu poskytované prostredníctvom žalovaného. Žalobca mal z činnosti žalovaného
nesporný prínos, nakoľko mu žalovaný zabezpečil tržby sprostredkovaním obchodného vzťahu s
konečnými zákazníkmi. Žalovaný uviedol, že nerozumie dôvodom, pre ktoré s odstupom času považuje
žalobca vykonané úhrady za poukázané omylom. Uvedené platí o to viac, že pred tým žalobca v
rámci toho istého právneho vzťahu uhradil žalovanému celkom 26 faktúr, bez akýchkoľvek námietok,

pričom platnosť Dohody o spolupráci žalobca nikdy nespochybnil, ale naopak, odstúpením od nej
zo dňa 02.05.2013 deklaroval jej dovtedajšiu záväznosť. Na svoju obranu uviedol, že podľa článku
16 predmetnej dohody je daná právomoc a príslušnosť rozhodovať všetky spory medzi žalobcom a
žalovaným vyplývajúce z Dohody o spolupráci Obchodný súd vo Viedni, preto žiadny súd v Slovenskej
republike nemá právomoc a príslušnosť vo veci konať.

4. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom ku dňu
podania odporu (ďalej len „OSP“), ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci
samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi vo veci pojednávanie.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30.03.2016 k odporu uviedol, že argumentácia žalovaného nijako
nepreukazuje oprávnenie žalovaného vystaviť faktúry za sprostredkovanie. Vznesenú námietku
žalovaného označil za nedôvodnú s poukazom na § 397 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je
premlčaciadoba4ročná,atotakobjektívna,akoajsubjektívna.Námietkumiestnejnepríslušnostinechal
naposúdeniesúduasnámietkounedostatkuprávomocinesúhlasil,nakoľkosanejednáosporvzniknutý

z uvedenej zmluvy.

6. Podľa tretej a štvrtej vety § 105 ods. 1 OSP, súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o
veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý
účastníkovi patrí.

7. Okresný súd Banská Bystrica, po posúdení vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti, postúpil dňa
09.05.2016 konanie na tunajší súd.

8. Dňa 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“), ktorý nahradil dovtedy platný zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§§ 473,
474 CSP).9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. V ďalšom priebehu konania tunajší súd doručil žalovanému vyjadrenie žalobcu k podanému odporu.

12. Žalovaný vo vyjadreniach zo dňa 15.12.2016, 07.02.2017 a 18.09.2017 uviedol, že medzi stranami
sporu prebieha konanie na obchodnom súde vo Viedni, ktorý predbežne prijal žalobu žalovaného
voči žalobcovi, predmetom ktorej je zaplatenie neuhradených faktúr žalovaného v sume 67.608,-Eur
s príslušenstvom. Vzhľadom na uvedené žalovaný zotrval na argumentácii, že v súlade s článkom
16 Dohody o spolupráci (Privileged Partnership Agreement zo dňa 24.06.2005) je daná právomoc na
konanie, aj rozhodné právo v danej veci Obchodnému súdu vo Viedne.

13. Uznesením č.k. 23Cb/19/2016-103 zo dňa 21.09.2018 súd konanie zastavil pre nedostatok
právomoci. Potom, čo bolo uznesenie o zastavení konania napadnuté odvolaním žalobcu, Krajský
súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 43Cob/12/2019-124 zo dňa 18.07.2019 napadnuté uznesenie o
zastavení konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

14. Po predložení dokladov zo strany žalovaného žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.12.2019
zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 10.500,-Eur s príslušenstvom späť, a žiadal konanie o tejto
časti zastaviť. Jednalo sa o čiastku uhradenú žalobcom, ktorú mu vyúčtoval žalovaný tromi faktúrami
č.XXXXX-XXX zo dňa 26.08.2010 vo výške 4.200,-Eur, č. XXXXX-XXX zo dňa 10.12.2010 vo výške

3.150,-Eur a č. XXXXX-XXXX zo dňa 11.04.2011 vo výške 3.150,-Eu. Po čiastočnom späťvzatí žaloby,
žalobca naďalej zotrval na uplatnenom nároku na zaplatenie sumy 44.332,09 Eur s príslušenstvom.

15. Žalovaný podaním zo dňa 16.01.2020 s čiastočným späťvzatím žaloby v sume 10.500,-Eur s
príslušenstvom súhlasil.

16. V podaní doručenom súdu dňa 03.02.2020 žalobca zotrval na žalobe o zaplatenie 44.332,09 Eur
s príslušenstvom a uviedol, že tak ako zmluva o partnerstve zo dňa 24.06.2005 (myslel tým Dohodu
o spolupráci, t.j. PPA), tak aj jej dodatok zo dňa 25.08.2009 zdôrazňujú, že výška provízie bude za
každý jednotlivý obchodný prípad dohodnutá medzi stranami zvlášť a písomne. To sa v prípade faktúr,

ktoré zostali predmetom konania po čiastočnom späťvzatí, a ktoré odkazujú na projekt „Kavsak“ nestalo.
Žalobca ďalej uviedol, že argumentácia žalovaného, že provízia bola dojednaná dodatkom zo dňa
25.08.2009 sa nezakladá na pravde, lebo v tomto dodatku o akcii „Kavsak“ nie je žiadna zmienka. V
mailoch, ktoré predložil žalovaný vystupujú tri rôzne subjekty - SCID Engineering, Railtech SK a pán Y.
H. bez toho, aby bolo zrejmé kto, a z akej pozície za žalovaného vystupuje. Nie je naviac ani zrejmé,

voči komu sa tak deje, keď žalobca vznikol až dňa 11.10.2006, zatiaľ čo zmluvnou stranou v zmluve o
partnerstve zo dňa 24.06.2005 bola spoločnosť ČKD Strojírny, a.s., IČ: 26238624. Okrem toho poukázal
žalobca na skutočnosť, že na Obchodnom súde vo Viedni žalovaný uplatnil nárok na províziu vo výške
67.608,-Eur s príslušenstvom z projektu „Salamonde“, pričom zmluva o partnerstve zo dňa 24.06.2005
vymedzuje v článku 17 pôsobnosť zmluvy na projekty vo Francúzku a jeho okolí, avšak Portugalsko

(projekt „Salamonde“) a samozrejme ani Turecko (projekt „Kavsak“) sa nachádzajú mimo pôsobnosť
tejto zmluvy, ktorá na ne nedopadá.

17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.02.2020 uviedol, že 5 faktúr v celkovej výške 44.332,09 Eur
(ktoré zostali predmetom konania) sa týkajú projektu „Kavsak“. K tomuto projektu bol dňa 25.08.2009

uzatvorený dodatok, čím je daná zrejmá súvislosť tohto projektu s PPA (Dohodou o spolupráci zo dňa
24.06.2005). Výška provízie bola určená pomerne, podľa hodnoty zákazky, od 2,5 % do 6 % z objemu
kontraktu. Aj tento dodatok bol uzatvorený priamo pánom H. s tým, že je v ňom výslovne uvedené
jeho právo delegovať (postúpiť) práva a povinnosti z neho vyplývajúce na spoločnosť v rámci jeho
podnikateľskej skupiny. Oznámenie o postúpení bolo urobené v procese komunikácie o konkrétnych

zákazkách pre zákazníka ALSTOM, čo vyplýva napr. z dohody medzi žalobcom a žalovaným o určení
odplaty pre obchody týkajúce sa zákazníka ALSTOM zo dňa 12.07.2005 a z viacerých predložených
mailov a zápisov, kde už je zmieňovaný priamo žalovaný. Následne vystavil faktúry žalovaný a
žalobca prijatím a zaplatením faktúr túto skutočnosť evidentne akceptoval. Dôkazom je aj skutočnosť,že všetky pohľadávky z daného projektu evidoval vo svojom účtovníctve výlučne žalovaný, t.j. nie
pán H., ani žiadny iný subjekt v rámci jeho podnikateľskej skupiny. Samotný kontrakt na projekt
„Kavsak“ bol medzi žalobcom a zákazníkom uzatvorený 30.10.2009. Objem kontraktu bol 1.112.000,-

Eur, pričom sa jednalo o dodávku 3 sád tovaru označeného ako „Butterfly type main inlet valve“.
Mailová komunikácia bola za žalovaného uskutočňovaná pánom P. V., osobou poverenou pánom H.
viesť obchodnú a technickú komunikáciu. Vyjadrenie žalovaného obsahuje chronologicky usporiadaný
prehľad komunikácie a základných rozhodujúcich skutočností. Žalovaný ďalej uviedol, že z dodatku k
PPA vyplýva nárok na výšku provízie pre žalovaného v sume 54.920,-Eur, ktorý bol fakturovaný celkom

6 faktúrami, pričom 5 z nich sú faktúry, ktoré žalobca zaplatil a teraz sa domáha vrátenia platby z
titulu bezdôvodného obohatenia v súčte 44.332,09 Eur, poslednú šiestu faktúru č. XXXXX-XXXX zo
dňa 18.07.2011 na sumu 10.587,80 Eur žalobca nezaplatil, hoci ju odsúhlasil ako svoj záväzok ku
dňu 31.12.2012 (listom na č.l. 63 spisu). Zo skutočnosti, že záväzky žalobcu sú v liste odsúhlasené
priamo voči žalovanému je zrejmé, že žalobca považoval priamo žalovaného za obchodného partnera
a akceptoval faktúry vystavené žalovaným. Nakoľko vyššie uvedená faktúra č. XXXXX-XXXX nebola

žalobcom uhradená, uplatnil si žalovaný nárok na jej zaplatenie voči žalobcovi v rámci procesnej obrany.
Žalovaný ďalej poukázal na značný časový odstup medzi zaplatením faktúr a domáhaním sa vydania
bezdôvodného obohatenia, hoci od zaplatenia prebehli minimálne tri inventarizácie, pričom záväzok
z faktúry č. XXXXX-XXXX odsúhlasil k 31.12.2012 ako svoj záväzok týkajúci sa projektu „Kavsak“
voči žalovanému, mailovú komunikáciu a mechanizmus pre výpočet výšky provízie, časovú súvislosť

medzi platbami prijatými žalobcom od zákazníka a faktúrami vystavenými žalovaným, skutočnosť, že
odmena za sprostredkovanie nebola žalobcovi fakturovaná žiadnym iným subjektom, t.j. ani pánom H.,
ani iným subjektom z jeho podnikateľskej skupiny. Poukázal pritom aj na všeobecnú dohodu žalobcu
so žalovaným o určení výšky odmeny za projekty týkajúce sa zákazníka ALSTOM zo dňa 12.07.2005,
z ktorej vyplýva výška provízie 10 % z hodnoty sprostredkovanej zmluvy. V takom prípade by provízia

predstavovala sumu 111.200,-eur, pričom nárok na jej doplatenie uplatnil v rámci procesnej obrany. K
namietanému nedostatku právomoci uviedol, že neuhradenú províziu z projektu „Salomonde“ v celkovej
výške 67.608,-Eur, ktorá je predmetom žaloby žalovaného voči žalobcovi vedenej na Obchodnom
súde vo Viedni, pôvodne uplatnil na súde v Belforte vo Francúzku a tento súd vydal dňa 30.09.2014
rozhodnutie,podľaktoréhomábyťtentosporrozhodovanýObchodnýmsúdomvoViednivsúladesPPA.

Vzhľadom na uvedené sa žalovaný domnieva, že Krajský súd v Banskej Bystrici postupoval nesprávne,
ak preskúmaval, či bola dohoda o voľbe právomoci uvedená v PPA založená platne, keďže o tejto
veci už právoplatne rozhodol súd v Belforte, a preto zotrval aj na námietke nedostatku právomoci. V
závere žalovaný vyjadril presvedčenie, že zo strany žalobcu ide o svojvoľné a nedôvodné popieranie
nárokov žalovaného, bez reálnej argumentácie a dôkazov o existencii bezdôvodného obohatenia,

pričom dôvodom na radikálnu zmenu názoru žalobcu na oprávnenosť ním poukázaných platieb, je
jednakzmenavlastníkažalobcuvroku2013ajednakskutočnosť,žesižalovanývočinemuuplatnilnárok
na zaplatenie provízie za projekt „Salomonde“. Tvrdenie žalobcu, že so žalovaným nemá uzatvorenú
žiadnu zmluvu, na základe ktorej by mohli byť faktúry uplatnené v tomto konaní vystavené, označil
žalovaný za nepravdivé a poukázal na to, že ak by žalobca postupoval dobromyseľne a mal skutočne

pochybnosti o oprávnenosti faktúr, mal sa ňou zaoberať v čase prijatia faktúr a poukázania platieb a
žiadať od žalovaného vysvetlenie. Z postupu žalobcu je však zrejmé, že takúto pochybnosť nemal a
len účelovo napáda už uzatvorené obchodné prípady. Takéto konanie žalovaný označil za konanie v
príkrom rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.

18. Žalobca vo výpovedi zotrval na podanej žalobe v znení po čiastočnom späťvzatí žaloby. Naďalej
zotrval na tvrdeniach spochybňujúcich oprávnenosť vystavených a zaplatených faktúr v celkovej výške
44.332,09 Eur. Poukázal na to, že dohodu o spolupráci podpísal iný subjekt, a to pán H., nie žalovaný,
pričom zmluva bola teritoriálne vymedzená na Francúzsko a susediace štáty. K tvrdeniu žalovaného o
cesii tejto zmluvy uviedol, že hoci zmluva predpokladala možnosť cesie, k cesii nakoniec nedošlo, o

čom by mal byť ako zmluvná strana informovaný. Svedčí o tom aj skutočnosť, že dodatok v roku 2009
podpísal opäť pán H.. Keďže žalovaný nepreukázal vznik zmluvy ani cesiu z pána H. na žalovaného,
nebol oprávnený faktúry vystaviť.

19. Žalovaný vo svojej výpovedi zotrval na svojich tvrdeniach a žiadal žalobu zamietnuť. Na preukázanie

svojich tvrdení za účelom obrany predložil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 25.03.2020 a
oznámenie o započítaní pohľadávky zo dňa 27.03.2020.20. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 17.04.2020, na ktoré sa žalobca nedostavil,
doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne vykázané, pričom svoju neúčasť ospravedlnil
podaním zo dňa 23.03.2020, v ktorom súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Keďže dôvody na

odročenie pojednávania podľa § 183 CSP splnené neboli, súd podľa § 180 CSP rozhodol o pojednávaní
v neprítomnosti žalobcu a podanú žalobu prejednal za prítomnosti právneho zástupcu žalovaného.

21. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

22. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

23. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

24. Keďže žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie 10.500,-Eur s príslušenstvom späť, pričom žalovaný
so späťvzatím žaloby v tejto časti podaním zo dňa 16.01.2020 súhlasil, súd konanie o tejto časti prvým
výrokom podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil.

25. Z pôvodne uplatneného nároku na zaplatenie sumy 54.832,09 Eur s príslušenstvom z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia tak po čiastočnom späťvzatí žaloby o zaplatenie 10.500,-Eur s
príslušenstvom, zostal predmetom konania nárok na zaplatenie sumy 44.332,09 Eur s príslušenstvom
titulom úhrad realizovaných na základe faktúry č. XXXXX-XXX zo dňa 11.01.2010 vo výške 10.984,-
Eur (suma uhradená dňa 08.10.2010), faktúry č. XXXXX-XXX zo dňa 12.10.2010 vo výške 10.984,-Eur

(suma uhradená dňa 01.12.2010), faktúry č.XXXXX-XXXX zo dňa 16.05.2011 vo výške 10.587,90 Eur
(suma uhradená dňa 13.12.2011), faktúry č. XXXXX-XXXX zo dňa 16.05.2011 vo výške 10.587,90 Eur
(suma uhradená dňa 13.12.2011) a faktúry č. XXXXX-XXXX zo dňa 16.05.2011 vo výške 1.188,29 Eur
(suma uhradená dňa 18.04.2012).

26. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

27. Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

28. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

29. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, predloženými vyjadreniami a
listinnými dôkazmi, výpoveďami právnych zástupcov a v súlade s § 151 ods. 1 CSP rozhodol na

základe nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov založených v súdnom spise. Súd zistil
tento skutkový a právny stav.

30. Z predloženej PRIVILEGED PARTNERSHIP AGREEMENT súd zistil, že dňa 24.06.2005
uzavrela spoločnosť ČKD Blansko Strojírny, a. s., IČO: 26 23 86 24 ako dodávateľ s pánom Y.

H. Dohodu o výhradnom partnerstve, predmetom ktorej bola úprava práv a povinností súvisiacich
so sprostredkovaním dodávok výrobkov, činností, prípadne služieb pre konečného objednávateľa.
Obsahom tejto dohody bola aj dohoda zmluvných strán o možnosti delegovania tejto dohody pánom Y.
H. na akúkoľvek spoločnosť z jeho spoločností v období 12 mesiacov. Obsahom dohody bola aj dohoda
zmluvných strán o výške provízie v rozpätí od 10 % do 20 %, dohodnutej písomne pred zaslaním cenovej

ponuky klientovi, vrátane provízie pre miestneho zástupcu alebo agenta.

31. Z predloženého PRIVILEGED PARTNERSHIP AGREEMENT Amendment to base agreement dated
24/06/2005 súd zistil, že dňa 25.08.2009 uzavrel žalobca, t.j. spoločnosť ČKD Blansko Holding, a. s.,
IČO: 27 70 42 71 ako dodávateľ s pánom Y. H. dodatok k Dohode o výhradnom partnerstve, predmetom

ktorého bolo vypustenie bodov 1, 2 a 3 uzavretej dohody, úprava práv a povinností súvisiacich s
výpočtom provízií v bode 5b, pričom dodatok obsahuje novú dohodu o výške provízií v rozpätí od 2,5
% do 6 %, v závislosti od objemu kontraktu v zmysle stanovených limitov a úprava podmienok pre
ukončenie dohody. Dodatok obsahuje ustanovenie, podľa ktorého pre správne porozumenie musia byťprovízie dohodnuté a potvrdené pre každú jednotlivú objednávku písomne obomi stranami v zmysle
vyššie uvedeného rámca.

32. Z predloženého Cancel of privileged partnership agreement dated 24/06/2005 and 25 August 2009
súd zistil, že dňa 02.05.2013 žalobca, t.j. spoločnosť ČKD Blansko Holding, a. s., IČO: 27 70 42 71,
výpoveďou adresovanou pánovi Y. H., v súlade s článkom 19 ukončil platnosť uzavretej Dohody o
výhradnom partnerstve zo dňa 24.06.2005 a jej dodatku zo dňa 25.08.2009. Výpovedná doba v zmysle
článku 19 uplynula 31.12.2013.

33. Z predloženého AGREEMENT FOR PAYMENT OF COMMISSIONS zo dňa 20.05.2010 súd zistil,
že strany sporu uzavreli dňa 20.05.2010 pre projekt „Alqueva 2“ osobitnú písomnú dohodu o vyplatení
provízie v celkovej výške 10.500,-Eur.

34. Z predloženého AGREEMENT FOR PAYMENT OF COMMISSIONS zo dňa 22.08.2006 súd zistil,

že žalovaný uzavrel so spoločnosťou ČKD Blansko Strojírny, a. s. dňa 22.08.2006 pre projekt „Chancy
Pougny“ osobitnú písomnú dohodu o vyplatení provízie v celkovej výške 45.000,-Eur.

35. Z predloženého Cooperation base- Engineering commission zo dňa 12.07.2005 súd zistil, že
žalovaný uzavrel so spoločnosťou ČKD Blansko Strojírny, a. s. dňa 12.07.2005 pre objednávky od

klienta ALSTON osobitnú písomnú dohodu o výške provízie 10 %.

36. Z predložených faktúr č. XXXXX-XXX zo dňa 26.08.2010 na sumu 4.200,-Eur, č. XXXXX-XXX zo dňa
10.12.2010 na sumu 3.150,-Eur a č. XXXXX-XXXX zo dňa 11.04.2011 na sumu 3.150,-Eur súd zistil, že
týmito faktúrami žalovaný vyúčtoval žalobcovi províziu za projekt „Alqueva 2“ v celkovej výške 10.500,-

Eur podľa uzavretej dohodou o vyplatení provízie zo dňa 20.05.2010.

37. Z predložených faktúr č. XXXXX-XXX zo dňa 11.01.2010 vo výške 10.984,-Eur (suma uhradená
dňa 08.10.2010), faktúry č. XXXXX-XXX zo dňa 12.10.2010 vo výške 10.984,-Eur (suma uhradená dňa
01.12.2010), faktúry č.XXXXX-XXXX zo dňa 16.05.2011 vo výške 10.587,90 Eur (suma uhradená dňa

13.12.2011), faktúry č. XXXXX-XXXX zo dňa 16.05.2011 vo výške 10.587,90 Eur (suma uhradená dňa
13.12.2011), faktúry č. XXXXX-XXXX zo dňa 16.05.2011 vo výške 1.188,29 Eur (suma uhradená dňa
18.04.2012) a faktúry č. XXXXX-XXXX zo dňa 18.07.2011 vo výške 10.587,90 Eur (suma neuhradená)
a zhodných tvrdení strán sporu súd zistil, že týmito faktúrami žalovaný vyúčtoval žalobcovi províziu za
projekt „Kavsak“ v celkovej výške 54.919,99 Eur, z ktorej sumu 44.332,09 Eur žalobca žalovanému

uhradil. Neuhradená zostala faktúra č. XXXXX-XXXX zo dňa 18.07.2011 vo výške 10.587,90 Eur.

38. Z výpisu z obchodného registra žalovaného súd zistil, že jediným spoločníkom žalovaného je Y.I.
H., Z. Z., J., ktorý je zároveň aj jedným z dvoch konateľov žalovaného, so samostatným konateľským
oprávnením.

39. Z výzvy žalobcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia zo dňa 05.08.2013 súd zistil, že žalobca
vyzval žalovaného na vrátenie chybne odoslaných platieb na základe faktúr uvedených v bodoch 36 a
37 tohto rozsudku v celkovej výške 1.364.226,73 CZK v lehote do 09.08.2013. Výzva bola žalovanému
doručená elektronicky dňa 05.08.2013.

40. Zo zoznamu predložených faktúr na č.l. 68 spisu súd zistil, že žalobca z 32 vystavených faktúr
žalovaného, uhradil žalovanému 26 z nich. Z vyjadrení strán sporu a ďalších predložených listinných
dôkazov na č.l. 97-102 a 142-146 spisu súd zistil, že žalovaný pri posledných 5 neuhradených faktúrach
zozoznamuvcelkovejvýške67.608,-Euruplatnilsvojnároknaichzaplatenievočižalobcovi(vpostavení

žalovaného) na Obchodnom súde vo Viedni, ktorý vydal európsky platobný rozkaz, voči ktorému podal
žalobca odpor a vec bola prevedená do civilného konania, ktoré je prerušené do skončenia konania
prebiehajúceho na tunajšom súde.

41. Z predloženej mailovej dokumentácie na č.l. 152a súd zistil, že medzi žalobcom prostredníctvom

pána O. V. a spoločnosťou SCID Technique konajúcej P. V., v záujme žalovaného prebehla elektronická
komunikácia ohľadne objednávky od spoločnosti ALSTOM na 3 motýlikové klapky Kavsak. Súd zároveň
zistil, že podpísanie dodatku zo dňa 25.08.2009 k PPA zo strany pána Y. H. bolo komunikované stranami
sporu.42. Z predloženého Oznámenia o postúpení pohľadávok vystaveného dňa 25.03.2020 v Belforte
súd zistil, že týmto oznámením Y. H. vzhľadom na sústavné popieranie oprávnenia spoločnosti

RAILTECH fakturovať poskytnuté služby, ku ktorému dochádza v rámci súdneho sporu vedeného
tunajším súdom pod sp. zn. 23Cb/19/2016 oznámil žalobcovi, že bezprostredne po uzavretí zmluvy PPA
zo dňa 24.06.2005 postúpil všetky práva z nich vyplývajúce na spoločnosť RAILTECH, vrátane práva
na zaplatenie dohodnutej odmeny za poskytnuté služby („engineering fees“). Oznamovateľ uviedol,
že spoločnosť RAILTECH preto odmenu fakturovala oprávnene, čo oznamuje opakovane, nakoľko

informácia o postúpení práv, resp. pohľadávok bola poskytnutá osobám komunikujúcim za žalobcu o
danej zákazke (najmä pánovi Ježkovi). Vedomosť o tom vyplýva aj z akceptácie faktúr a ich úhrady.

43. Z predloženého Oznámenia o započítaní pohľadávky vystaveného dňa 27.03.2020 v Belforte
súd zistil, že žalovaný týmto úkonom adresovaným žalobcovi oznamuje, že ako vlastník pohľadávok
vyplývajúcich z faktúr uvedených v bode 37 tohto rozsudku v celkovej výške 54.919,89 Eur tieto

započítava na pohľadávku žalobcu vo výške 44.332,09 Eur, ktorú si žalobca uplatňuje v súdnom
konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 23Cb/19/2016 titulom bezdôvodného obohatenia. Podľa
predloženého podacieho lístka bolo oznámenie odoslané poštou v Lieskovci dňa 01.04.2020.

44. Vyššie uvedené skutočnosti (uvedené v bodoch 30 až 43) o uzavretí dohody PPA, jej dodatku a jej

ukončení výpoveďou, o uzavretí osobitných písomných dohôd o vyplatení provízie za projekty „Alqueva
2“ a „Chancy Pougny“, o vystavení faktúr a ich úhrade, o doručení výzvy na vydanie bezdôvodného
obohatenia, o priebehu konania na Obchodnom súde vo Viedni, o doručení oznámenia o postúpení
pohľadávky zo dňa 25.03.2020 a o doručení oznámenia o započítaní zo dňa 27.03.2020 vyplývajú z
predložených listinných dôkazov, pričom strany tieto skutkové tvrdenia nepopreli, preto podľa § 151 ods.

1 CSP neboli tieto skutočnosti medzi stranami sporné.

45. Sporné medzi stranami sporu zostalo, či žalovaný vystavil žalobcovi faktúry za projekt „Kavsak“
oprávnene, a či došlo zo strany Y. H. k delegovaniu práva na províziu v zmysle uzavretej dohody PPA
na žalovaného. Teda, či bol žalovaný oprávnený vystaviť žalobcovi faktúry za projekt „Kavsak“. Zároveň

sporné medzi stranami bolo aj to, či došlo k účinnému započítaniu „vzájomných“ pohľadávok prejavom
žalovaného zo dňa 27.03.2020.

46. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je

rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa§265Obchodnéhozákonníka,výkonpráva,ktorýjevrozporesozásadamipoctivéhoobchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa § 323 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa,
že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na

súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď
sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde.Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

47. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právne vzťahy medzi stranami sporu,
sú s poukazom na § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka vzťahmi obchodnoprávnymi, nakoľko vznikli
medzi podnikateľskými subjektmi pri ich podnikateľskej činnosti.

48. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, súd sa najskôr zaoberal dôvodnosťou tejto
obrany žalovaného a po jej posúdení dospel k záveru, že žalovaným vznesená námietka premlčania
nie je dôvodná. Premlčanie je márne uplynutie zákonom určeného času, ktorého dôsledkom je
oslabenie práva nevykonaného v určenom čase, ktoré v spojení s dovolaním sa premlčania nie je
možné v zásade priznať. Vzhľadom na skutočnosť, že premlčanie je upravené tak Občianskym, ako

aj Obchodným zákonníkom, pre posúdenie, ktorú právnu úpravu je potrebné aplikovať, je potrebné
jednoznačne identifikovať právnu povahu vzťahu medzi stranami sporu. V prípade premlčania práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia sa totiž jedná špecifickú situáciu, ktorá spočíva v tom, že inštitút
bezdôvodného obohatenia upravuje Občiansky zákonník v §§ 451 až 459, ale právna úprava premlčania
je komplexne upravená tak v Občianskom ako aj v Obchodnom zákonníku. Určujúcim kritériom, ktorú

právnu úpravu je potrebné aplikovať, je preto charakter vzájomného právneho vzťahu. Medzi stranami
nebolo sporné, že k vystaveniu faktúr zo strany žalovaného a ich uhradeniu zo strany žalobcu došlo v
súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Nakoľko k plneniu a vzniku bezdôvodného obohatenia došlo
v súvislosti s podnikateľskou činnosťou strán sporu, vzniknutý vzťah z bezdôvodného obohatenia súd
posúdil ako vzťah obchodnoprávnej povahy, na ktorý v súlade s ustálenou súdnou praxou (rozsudok

Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1ObdoV5/2008, publikovaný v odbornom časopise Zo súdnej praxe pod
číslom 61/2010) aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní, podľa ktorého (§ 497) je
premlčacia doba v obchodno-záväzkových vzťahoch 4 ročná, a keďže k zaplateniu faktúr (plneniu)
došlo v období od 08.10.2010 do 18.04.2012, je zrejmé vzhľadom na dátum uplatnenia žaloby na súde
(12.08.2013),kuplynutiupremlčacejdobypreduplatnenímprávanasúdenedošlo.Námietkapremlčania

preto nebola žalovaným vznesená dôvodne.

49. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal žalobcom uplatnený nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 44.332,09 Eur s príslušenstvom. Po vykonanom dokazovaní súd
dospel k záveru, že žaloba bola v zostávajúcej časti podaná dôvodne, preto súd v tejto časti podanej

žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 44.332,09 Eur s príslušenstvom.

50. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca žalovanému skutočne zaplatil sumu 54.832,09 Eur
na základe 8 predložených faktúr. Žalobca v konaní poprel dôvodnosť vystavených faktúr, a pretožiadal poskytnuté platby vrátiť z titulu plnenia bez právneho dôvodu. Súd mal vykonaným dokazovaním
preukázané, že žalobca žalovanému uhradil celkovú sumu 54.832,09 Eur, avšak právny dôvod plnenia
bol v konaní preukázaný len pri 3 faktúrach v celkovej výške 10.500,-Eur, ktoré boli vystavené na základe

predloženej osobitnej písomnej dohody o vyplatení provízie (Agreement for payment of commisions zo
dňa 20.05.2010 pre projekt „Alqueva 2“) uzavretej medzi stranami sporu, na základe čoho zobral žalobca
v tejto časti žalobu späť. Pri zostávajúcich 5 faktúrach v celkovej výške 44.332,09 Eur právny dôvod
ich plnenia v konaní preukázaný nebol. Hoci žalovaný vo svojej obrane namietal, že k ich vystaveniu a
vyplateniu došlo na základe dohody o vyplatení provízie uzavretej v nadväznosti na uzavretú PPA zo

dňa 24.06.2005 a jej dodatok zo dňa 25.08.2009, toto tvrdenie žalovaného nebolo v konaní preukázané,
keďže žalovaný v konaní nepredložil osobitnú písomnú dohodu podpísanú stranami sporu pre projekt
„Kavsak“, na ktorý odkazovalo 5 zostávajúcich faktúr. Tvrdenie žalovaného, že výšku provízie medzi
stranami sporu pri projekte „Kavsak“ upravovala PPA zo dňa 24.06.2005 a jej dodatok zo dňa 25.08.2009
savykonanýmdokazovanímnepotvrdilo.Uvedenézmluvnédokumentyodkaznaprojekt„Kavsak“vôbec
neobsahujú. V prípade PPA, t.j. Dohody o výhradnom partnerstve zo dňa 24.06.2005 sa jedná o rámcovú

dohodu, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a pánom Y. H., ktorá v článku 5
písm. b/ odkazovala na osobitne písomne dohodnutú províziu v rozpätí medzi 10 % až 20 %, ktorá mala
byť dohodnutá pred zaslaním cenovej ponuky klientovi. Dodatkom zo dňa 25.08.2009 bolo zmenené
rozpätie na 2,5 % až 6 % v závislosti od objemu kontraktu. Na vylúčenie akejkoľvek pochybnosti tu
bolo opätovne dohodnuté, že provízia musí byť dohodnutá a potvrdená pre každú jednotlivú objednávku

písomne oboma zmluvnými stranami, ktorými boli žalobca a pán Y. H.. Tvrdenie žalovaného, že výška
provízie vyplýva z uzatvoreného dodatku nebolo preukázané, a to aj s poukazom na skutočnosť, že
účastníkom dohody PPA a jej dodatku nebol žalovaný, t.j. jej účastníkmi neboli strany sporu, ale žalobca,
resp. jeho právny predchodca na jednej strane a na druhej strane pán Y.U. H., čo mal súd preukázané
aj predloženou výpoveďou tejto zmluvy zo dňa 02.05.2013, ktorú žalobca adresoval pánovi Y. H.R.

ako druhej zmluvnej strane. Pečiatka žalovaného na dohode PPA skutočnosť, že zmluvnou stranou bol
žalovaný nepreukazuje, keďže z dvoch ďalších dokumentov (Dodatku zo dňa 25.08.2009 a výpovede
dohody PPA zo dňa 02.05.2013) má súd preukázané, že zmluvnou stranou uvedenej dohody nebol
žalovaný, ale pán Y. H.. Túto úvahu súdu podporuje aj záver vyslovený odvolacím súdom, ktorý za
stranu dohody PPA nepovažoval žalovaného, ale pána Y. H.. V konaní nebolo preukázané ani tvrdenie

žalovaného, že výška provízie vyplýva z dohody medzi žalobcom a žalovaným o určení odplaty pre
obchody týkajúce sa zákazníka ALSTOM zo dňa 12.07.2005, keďže uvedenú dohodu strany sporu
neuzavreli, ale so žalovaným ju uzavrela spoločnosť ČKD Blansko Strojírny, a. s., pričom jej obsah
bol zmenený práve dodatkom zo dňa 25.08.2009. Ani tvrdenie žalovaného, že oprávnenosť účtovania
provízie vyplýva z dodatku k PPA, z ktorého mu vyplýva nárok na výšku provízie v sume 54.920,-

Eur súd nemal preukázané, nakoľko žalovaný žiadny výpočet provízie v priebehu konania neuviedol a
takáto výška provízie z uvedených dokumentov nevyplýva. Rovnako tak nebolo v konaní preukázané
tvrdenie žalovaného o postúpení práv a povinností z uzavretej dohody PPA zo dňa 24.06.2005 a jej
dodatku zo dňa 25.08.2009 z pána Y. H. na žalovaného. Predložené oznámenie o postúpení pohľadávky
zo dňa 25.03.2020 na č.l. 183 a 186 túto skutočnosť nepreukazuje. Súd zároveň vyhodnotil toto

oznámenie vyhotovené dňa 25.03.2020 v Belforte vo Francúzku, obsahujúce scan podpisu pána Y. H.
ako nedôveryhodné, nakoľko jeho obsah, odkazujúci na skutočnosť, že k postúpeniu práv a povinností
z uzavretej dohody PPA zo dňa 24.06.2005 na žalovaného došlo ako sa uvádza „bezprostredne po
jej uzavretí“, čo je v rozpore s predložený dodatkom zo dňa 25.08.2009, uzavretým pánom Y.I. H.,
ako aj výpoveďou tejto dohody zo dňa 02.05.2013, ktorá bola adresovaná B. Y. H.. Medzi stranami

pritom nebolo sporné, že dodatok uzavreli žalobca a pán Y. H., ani to, že výpoveďou zo dňa 02.05.2013
adresovanou pánovi Y. H. ako druhej zmluvnej strane, došlo k platnému ukončeniu zmluvného vzťahu
založeného dohodou PPA zo dňa 24.06.2005. Existencia osobitnej písomnej zmluvy o postúpení,
preukazujúcapostúpenieprávapovinnostísúvisiacichsprojektom„Kavsak“zpánaY.H.nažalovaného,
preukázanánebola.TakátozmluvabypritomvzmysledohodyPPAmuselabyťuzavretádo12mesiacov,

t.j. do 24.06.2006. Keďže dodatok v roku 2009 podpisoval pán Y. H., je zrejmé, že k postúpeniu
práv nedošlo. Z vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že obsah oznámenia o postúpení zo dňa
25.03.2020jevrozporespredloženýmdodatkomzodňa25.08.2009kdohodePPA,akoajjejvýpoveďou
zo dňa 02.05.2013, nakoľko v čase uzavretia dodatku, ako aj v čase ukončenia zmluvného vzťahu
založeného Dohodou o spolupráci zo dňa 24.06.2005 boli zmluvnými stranami žalobca a pán Y. H., nie

žalovaný.

51. Žalovaný v celom priebehu konania, a to ani po vyslovení predbežného právneho posúdenia
veci podľa § 181 ods. 2 CSP na pojednávaní dňa 04.03.2019, pri ktorom súd poukázal na to, žepredloženou dohodou o vyplatení provízie zo dňa 20.05.2010, uzavretou medzi stranami sporu bol
preukázaný právny dôvod plnenia len pri 3 faktúrach, súvisiacich s projektom „Alqueva 2“, pri ktorých
zobral žalobca žalobu späť, avšak pri zostávajúcich 5 faktúrach nebol právny dôvod plnenia preukázaný,

keďže žalovaný nepredložil osobitnú písomnú dohodu o vyplatení provízie za projekt „Kavsak“, pričom
druhá ním predložená dohoda zo dňa 22.08.2006 sa týkala celkom iného projektu „Chancy Pougny“
Č..XXXXXX.XXXX/XJ,nepredniesoltvrdenieoexistenciiobdobnejpísomnejdohodyovyplateníprovízie
zaprojekt„Kavsak“,naktorýodkazujúfaktúry,ktorézostalipočiastočnomspäťvzatípredmetomkonania,
ani existenciu takejto osobitnej písomnej dohody medzi stranami sporu nepreukázal. Súd poukazuje

na to, že pokiaľ žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že poskytnuté plnenia v celkovej výške 44.332,09
Eur boli poukázané bez právneho dôvodu, keďže nedošlo medzi stranami sporu k uzavretiu dohody,
ktorá by plnenia zakladala, dôkazné bremeno o dôvodnosti plnenia zaťažovalo v konaní žalovaného,
ktorého povinnosťou bolo v súlade s § 167 CSP uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu,
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a v konaní
preukázaťprávnydôvodplneniaaopodstatnenosťvystavenýchfaktúr.Spoukazomnačlánok5bdohody

PPA odkazujúci na osobitnú písomnú dohodu o vyplatení provízie súd prihliadol aj na obchodnú prax
zavedenú medzi žalobcom a pánom Y. H., v zmysle ktorej bola provízia účtovaná faktúrami vystavenými
na základe osobitnej písomnej dohody o vyplatení provízie, uzavretej so žalovaným. Predložená mailová
dokumentácia preto právny dôvod plnenia nepreukazuje. Keďže žalovaný dôkazné bremeno ohľadne
opodstatnenosti vystavenia 5 faktúr v celkovej výške 44.332,09 Eur neuniesol, dostal sa tak žalovaný

pri svojej obrane do dôkaznej núdze a súd dospel k záveru, že plnenia poskytnuté žalovanému zo
strany žalobcu, ktorými došlo k uhradeniu 5 vystavených faktúr, ktoré zostali po čiastočnom späťvzatí
žaloby predmetom konania, predstavuje na strane žalovaného plnenie poskytnuté bez právneho dôvodu
v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto žalobe v tejto časti vyhovel a žalovaného
s poukazom § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia

získaného plnením bez právneho dôvodu.

52. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj obranu žalovaného založenú na tvrdeniach o započítaní
vzájomných pohľadávok uvedenú v jeho podaní zo dňa 28.02.2020, a to tak vo vzťahu k jeho tvrdeniu
o existencii pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. XXXXX-XXXX zo dňa 18.07.2011 na sumu 10.587,80

(správne má byť 10.587,90) Eur, ktorá nebola žalobcom uhradená, a ktorá nie je predmetom konania,
ako aj vo vzťahu k jeho tvrdeniu o existencii nároku na doplatenie odmeny do výšky 10 % z hodnoty
zákazky realizovanej pre zákazníka ALSTOM, pričom podľa výslovného vyjadrenia žalovaného na
pojednávaní dňa 04.03.2020 boli tieto tvrdenia prednesené len ako procesná obrana proti podanej
žalobe, a nie ako vzájomná žaloba žalovaného voči žalobcovi. Započítanie pohľadávok je totiž podľa

§§ 580 a 581 Občianskeho zákonníka v spojení s §§ 358 až 363 Obchodného zákonníka jedným zo
zákonných spôsobov zániku záväzku, pričom z povahy veci vyplýva, že osoba uskutočňujúca započítací
úkon nepopiera pohľadávku, voči ktorej svoj započítací úkon smeruje. Žalovaný však v priebehu celého
konania popieral žalobcom uplatnenú pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom podľa
žalovaným predloženého oznámenia o započítaní zo dňa 27.03.2020 na č.l. 187 spisu dokonca na

započítanievočitýmto,podľažalovanéhoneexistujúcimpohľadávkamztitulubezdôvodnéhoobohatenia
získaného plnením na základe predložených faktúr žalovaného, žalovaný na započítanie uplatnil svoje
pohľadávky vyplývajúce z týchto identických faktúr, čo nie je právne možné. Úkonom zo dňa 27.03.2020
tedakzapočítaniunedošlo,pričomtentoúkonsúdposúdilakoabsolútneneplatný,atonielenvovzťahuk
prvým 5 faktúram, ale aj k faktúre č. XXXXX-XXXX zo dňa 18.07.2011, ktorá nebola žalobcom uhradená

a nie je predmetom konania, nakoľko ani pri tejto faktúre nebol preukázaný právny dôvod jej vystavenia,
keďže v konaní súd nemal preukázané tvrdenie žalovaného o postúpení práv z uzavretej dohody
PPA z 24.06.2005 na žalovaného a rovnako tak žalovaný v konaní nepreukázal existenciu osobitnej
písomnej dohody o vyplatení provízie medzi stranami sporu, na základe ktorej boli žalovaným vystavené
pre žalobcu predložené faktúry. K tvrdeniu žalovaného o odsúhlasení faktúry č.XXXXX-XXXX zo dňa

18.07.2011 žalobcom ku dňu 31.12.2012 súd uvádza, že toto odsúhlasenie má len evidenčný charakter.
Aj keby mu súd priznal účinky uznania záväzku podľa § 323 Obchodného zákonníka, podstatou
uznania záväzku je, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznávanom rozsahu
v čase uznania trval. Vykonaným dokazovaním však súd dospel k záveru o nepreukázaní právnych
dôvodov pre vystavenie faktúr pri projekte „Kavsak“ zo strany žalovaného, čím došlo k vyvráteniu

tejto vyvrátiteľnej právnej domnienky. Z uvedených dôvodov súd preto obranu žalovaného založenú na
absolútne neplatnom započítacom prejave žalovaného zo dňa 27.03.2020, ako aj jeho obranu založenú
na vznesenej kompenzačnej námietke posúdil ako nedôvodnú.53. Súd po prijatí záveru o neunesení dôkazného bremena žalovaným, ktorý nepreukázal existenciu,
či už osobitnej písomnej dohody o vyplatení provízie uzatvorenej medzi stranami sporu pre projekt
„Kavsak“ (obdobnej ako tomu bolo pri projektoch „Alqueva 2“ alebo „Chancy Pougny“), na ktoré odkazuje

článok 5 dohody PPA zo dňa 24.06.2005, resp. jej dodatok zo dňa 25.08.2009, v zmysle ktorých
musia byť provízie dohodnuté a potvrdené pre každú jednotlivú objednávku písomne obomi zmluvnými
stranami a prijatí záveru o nepreukázaní postúpenia oprávnenia pána Y. H., vyplývajúceho z uzavretej
dohody PPA zo dňa 24.06.2005 v znení dodatku zo dňa 25.08.2009 na žalovaného vyúčtovať žalobcovi
osobitne dohodnutú províziu za projekt „Kavsak“, ďalšie žalovaným navrhnuté dôkazy (výsluchy

svedkov navrhnutých v podaní zo dňa 28.02.2020) nevykonal, nakoľko vykonanie týchto dôkazov súd
nepovažoval za účelné. Na tom to mieste súd poukazuje na § 185 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Z uvedeného zákonného ustanovenia jednoznačne
vyplýva,žeposúdenienávrhovstránnavykonaniedokazovaniaarozhodnutieotom,ktoréznavrhnutých
dôkazov budú vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Súd nie je viazaný návrhmi strán sporu
na vykonanie dokazovania, a nie je povinný vykonať všetky stranami navrhnuté dôkazy.

54. K námietke žalovaného ohľadne nedostatku právomoci súdu, ktorú žalovaný opakovane vzniesol na
svoju obranu aj po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie tunajšieho súdu
o zastavení konania zo dňa 21.09.2018 z dôvodu nedostatku právomoci, súd uvádza, že Uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 43Cob/12/2019-124 zo dňa 18.07.2019, a v ňom vyslovenými

právnymi závermi, bol súd po vydaní predmetného zrušujúceho uznesenia v ďalšom priebehu konania s
poukazom na § 391 ods 2 CSP viazaný. Súd preto na túto námietku už nemohol prihliadnuť. Zároveň súd
uvádza, že o skutočnostiach, ktoré žalovaný uviedol v podaní zo dňa 28.02.2020 v súvislosti s konaním a
rozhodnutím súdu v Belforte zo dňa 30.09.2014, mal žalovaný vedomosť už počas odvolacieho konania
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu o zastavení konania zo dňa 21.09.2018, avšak tieto skutočnosti

žalovaný nenamietal, pričom existencia osobitnej dohody o právomoci súdu iného štátu, ktorá by
vylučovala právomoc slovenských súdov a zaväzovala by strany sporu preukázaná nebola.

55. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd považoval za nedôvodnú aj obranu žalovaného
založenú na tvrdeniach, že konanie žalobcu je podľa § 265 Obchodného zákonníka v rozpore so

zásadami poctivého obchodného styku, vzhľadom na čo nepožíva právnu ochranu, keďže rozpor s týmto
zákonným ustanovením súd nezistil.

56. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným

spôsobom.

57. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné alebo zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby

osobitného upozornenia.

58. Podľa § 369 ods. 2 ObchZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

59. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013.

60. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

61. Keďže existenciu osobitnej dohody o výške úrokov z omeškania súd nezistil, pričom základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná od 10.08.2013 bola vo výške 0,50 % ročne, súd

priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 10.08.2013 do zaplatenia.
Žalovaný sa do omeškania dostal dňom 10.08.2013 potom, ako mu dňom 09.08.2013 uplynula lehota
na plnenie stanovená vo výzve žalobcu zo dňa 05.08.2013.62. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom
na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

63. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

64. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

65. V prípade zastavenia sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ by žalobca zobral

žalobu späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí
konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný by procesne zavinil zastavenie konania. Ak však
žalobca zoberie žalobu späť bez udania dôvodu alebo potom, ako žalovaný v konaní poukáže na
jej nedôvodnosť, nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému a zastavenie konania v takomto
prípade zavinil žalobca, ktorý by mal znášať aj trovy žalovaného. Žalobca v konaní pristúpil k

čiastočnémuspäťvzatiužalobyozaplatenie10.500,-Eurspríslušenstvompotom,akožalovanýpoukázal
na čiastočnú nedôvodnosť žaloby a predložil súdu dohodu o vyplatení provízie (Agreement for payment
of commissions zo dňa 20.05.2010), na základe ktorej žalovaný vystavil žalobcovi tri faktúry v celkovej
výške 10.500,-Eur za projekt „Alqueva 2“. Súd preto dospel k záveru, že zastavenie konania v tejto
časti zavinil žalobca, keďže žaloba bola v tejto časti podaná nedôvodne, nakoľko žalovaný preukázal

dôvodnosť vystavenia týchto troch faktúr, ktorými bola vyúčtovaná provízia na základe stranami osobitne
písomne uzavretej dohody pri projekte „Alqueva 2“.

66. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

67. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca
bol v konaní úspešný na 80,85 %, keďže žaloba o zaplatenie 10.500,-Eur nebola podaná dôvodne
(44332,09/54832,09),žalovanýbolúspešnýna19,25%,súdpretopriznalnároknanáhradutrovkonania

úspešnejšiemu žalobcovi, a to v rozsahu 61,60 %, ktorý zohľadňuje pomer úspechu a neúspechu
žalobcu (80,85-19,25). Súd z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval výrok v
súlade s rozhodovacou praxou do povinnosti ich náhrady.

68.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis sprílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).