Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2020

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 2P/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5420200030
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Kňazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2020:5420200030.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa: M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matka - Q. M., rod. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvalo bytom V. C., G. XXXX/XX a otec - V. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom U. XX, t.č. bytom O., Na P.
1, F. u A., Y. republika, maloleté dieťa zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Dolnom Kubíne, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na úpravu styku
otca s maloletým, takto

r o z h o d o l :

I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 10C/68/2009 zo dňa 07.04.2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť vo výroku o výživnom dňa 23.05.2014 tak, že otec V. I., nar. XX.XX.XXXX j

e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. M. M., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou XXX,- eur, vždy do
každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom 09.01.2020.

II. Zameškané výživné od 09.01.2020 do 10.12.2020 v sume 746,- eur súd povoľuje otcovi splácať v
pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že prvá splátka
dlhovaného výživného je splatná mesiac nasledujúci po právoplatnosti tohto rozsudku a nezaplatením
čo i len jednej splatnej mesačnej splátky sa stáva splatným celé dlhované výživné.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

IV. Súd návrh otca na úpravu styku s maloletým synom z a m i e t a .

V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným tunajšiemu súdu 09.01.2020 matka žiadala zmenu rozsudku Okresného súdu
Dolný Kubín sp.zn. 10C/68/2009 zo dňa 07.04.2014 vo výroku o výživnom, nakoľko týmto rozsudkom bol

maloletýzverenýdojejosobnejstarostlivostiaotcovibolauloženápovinnosťprispievaťnajehovýživupo
90,- eur mesačne. Otec si túto povinnosť vôbec neplní, maloletého nekontaktuje a neprispieva mu ničím
ani na sviatky. Mal. M. je vekovo starší, aktívne sa venuje basketbalu a fitness, v čase podania návrhu
bol žiakom 9. Ročníka ZŠ. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi L. M., nar. XX.XX.XXXX.
Žiadala zvýšiť výživné na sumu 250,- eur mesačne od 09.01.2020.

2. Uznesením zo dňa 17.01.2020 súd ustanovil za kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul účastníkov konania a oboznámil sa s listinnými
dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:4.Matka uviedla,ženapodanomnávrhunazvýšenievýživnéhozotrváva,pretoženaposledyrozhodoval
súd o výživnom v roku 2014 a odvtedy sa situácia výrazne zmenila tým, že M. je vekovo starší, je

študentom N. školy v G. a vo voľnom čase sa venuje športu. V súvislosti s nástupom na strednú školu
mu kúpila počítač za 1.000,- eur, náklady na ubytovanie v internáte a strava predstavujú sumu 120,- eur
(do času, kým neprebiehalo dištančné vzdelávanie). Príjem matky zo živnosti je 1.000,- až 1.200,- eur
mesačne, z čoho uhrádza náklady spojené s bývaním v sume 150,- eur, hypotekárny úver 260,- eur,
poplatky na mobilné telefóny, internet a TV v sume 130,- eur mesačne a náklady na stravu a drogériu v

sume 400,- až 500,- eur mesačne. Je matkou ďalšieho dieťaťa, na ktoré jeho otec platí výživné 150,- eur
mesačne. Od narodenia mal. M. sa o neho starala sama, otec neprispieval výživným a ani nad rámec
výživného, dlhodobo dieťa nekontaktoval a nestretával sa s ním. Sumu 1.000,- eur zaplatil počas výkonu
väzby. Maloletý M. vo voľnom čase hráva basketbal a venuje sa fitness, kde permanentka stojí 30,- eur
mesačne a potreby na basketbal cca 200,- eur. Naposledy otec dieťaťa zaplatil matke 04.11.2020 sumu
103,-eura04.12.2020sumu111,-eur.Včasekeďpodávalanávrhnazvýšenievýživného,bolodlhované

výživné zo strany otca 6.800,- eur. Podľa jej vyjadrenia otec videl dieťa naposledy keď malo dva roky.

5. Otec uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí. Nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok a v čase
podania návrhu dosahoval príjem 500,- až 600,- eur mesačne. Z tejto sumy platil náklady spojené s
bývaním v sume 300,- eur mesačne a ohľadne dlhovaného výživného na syna M. sú voči nemu vedené

exekučné konania. Nakoľko v čase výsluchu pred súdom bol vo väzbe, nemohol preukázať žiadne
zo svojich výdavkov. Na pojednávaní dňa 24.09.2020 podal návrh na úpravu styku otca s maloletým
dieťaťom, na základe čoho súd uznesením ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín
za kolízneho opatrovníka pre mal. Marka aj pre konanie o návrhu otca na úpravu styku s maloletým. Otec
ďalej tvrdil, že od roku 2010 žije v zahraničí, snažil sa matku kontaktovať, avšak táto mu neumožnila

stretnutie so synom.

6. Súd vo veci vypočul aj mal. M. ktorý vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vie svoje názory
adekvátne formulovať, rozumie predmetu súdneho konania a jeho prípadným dôsledkom a má právo
vyjadriť svoj vlastný názor. M. k veci uviedol, že na otca si prakticky nespomína. G. sa s ním, ani ho

nenavštevoval. Ak niekedy telefonoval, tak iba jeho mame. Počas tohto súdneho konania sa mu ozval na
facebook, chcel mu aj niečo napísať, ale on na to nereagoval. Nikdy mu neposlal žiaden darček, a to ani
na jeho sviatky, ani na Vianoce, nevie kde študuje a nikdy mu neposlal ani žiadne peniaze. Na začiatku
školského roka nastúpil na internát A. školy v G., avšak kvôli pandémii prebieha dištančné vzdelávanie.
Všetky náklady spojené so štúdiom uhrádza matka, rovnako tak jedine matka mu kupuje veci potrebné

pre ďalšie vzdelávanie, napr. aj počítač a telefón. S otcom sa vôbec nechce stretávať, pretože ho ako
otca ani nikdy nevnímal. Vo voľnom čase sa venuje basketbalu, kedy len jedny tenisky stoja 100,- eur
a cez sezónu ich potrebuje dva páry.

7. Kolízny opatrovník sa vyjadril, že od posledného určenia výživného už uplynula dlhá doba, M. je

vekovo starší a študentom prvého ročníka strednej školy, s čím sú zvýšené všetky výdavky, ktoré
preukázateľne uhrádza len matka. Aktívne sa venuje športu, s čím sú spojené zvýšené výdavky, ktoré
taktiež uhrádza iba matka, preto navrhol zvýšiť výživné na sumu 180,- až 200,- eur mesačne od podania
návrhu. Návrh otca na úpravu styku s maloletým navrhol zamietnuť vzhľadom na prezentovaný názor
maloletého,aleajskutočnosť,žedoposiaľsaotecsmaloletýmnestretávalavôbecsaonehonezaujímal.

8. Z rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 10C/68/2009 zo dňa 07.04.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť 23.05.2014 bolo zistené, že súd určil, že žalovaný V. I. je otcom maloletého M. M., nar.
XX.XX.XXXX z matky Q. M. - žalobkyne. Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá je
oprávnená dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Žalovaný je povinný platiť na výživu maloletého

zaobdobieod01.11.2009do31.12.2010po80,-eurmesačneazaobdobieod01.01.2011do31.08.2011
po 70,- eur mesačne a za obdobie od 01.09.2011 do budúcna po 90,- eur mesačne vždy do každého
15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa. Zameškané výživné za obdobie od 01.11.2009 do
vyhlásenia rozsudku vo výške 4.270,- eur bol otec povinný zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku
k rukám matky maloletého dieťaťa. Vo zvyšnej časti ohľadne požadovaného výživného súd žalobu

zamietol. Z predmetného rozsudku je zrejmé, že matka žila s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti
do začiatku roka 2007, avšak len v čase, keď otec nebol pracovne v Španielsku. Nakoľko v čase
rozhodovania súdu sa napriek rozsiahlemu šetreniu nepodarilo zistiť aktuálne miesto pobytu otca a
ani doručovať mu písomnosti, bol mu na ochranu jeho práv v tomto konaní ustanovený opatrovník vosobe jeho matky Z. I.. Otcovstvo k maloletému bolo určené na základe znaleckého posudku, kedy
metódou analýzy DNA boli porovnávané biologické vzorky matky maloletého M., mal. M. a mal. V.
I., nar. XX.XX.XXXX - syna žalovaného pochádzajúceho z jeho už zaniknutého manželstva. Keďže v

čase súdneho konania sa nepodarilo zistiť príjmy otca, súd vychádzal z jeho príjmov v konaní o rozvod
manželstva pred Okresným súdom Žiar nad Hronom.

9. Z uznesenia Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. 7Tp/8/2020 zo dňa 10.06.2020 bolo zistené, že
sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Dolný Kubín zobral V. I. do väzby, ktorá začala plynúť

19.04.2020 o 20.15 hod. a vykonávala sa v Ústave na výkon väzby Žilina. Ku rozhodnutiu o väzbe
došlo na základe zrealizovaného príkazu na zatknutie a európskeho zatýkacieho rozkazu. Otec dieťaťa v
pozíciiobvinenéhopredsudcompreprípravnékonanieuviedol,ženemávedomosťoexistenciirozsudku
Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 10C/68/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.05.2014 a ktorým
súd určil, že je otcom maloletého M. a taktiež nemá vedomosť o tom, že by mal prispievať na jeho
výživu sumou 90,- eur mesačne. Nemá vedomosť ani o trestnom oznámení. Na druhej strane však

potvrdil, že matka dieťaťa prišla aj so synom niekedy v roku 2006 za ním do Španielska na tri mesiace a
povedala mu, že je otcom dieťaťa. Ďalej uviedol, že je schopný zaplatiť na dlhovanom výživnom 1.000,-
eur a zvyšok by splácal formou splátok popri bežnom výživnom. Napokon uviedol, že do času zadržania
pracoval pre firmu C. W. so sídlom U. u A. s príjmom 20.000,- až 25.000,- CZK.

10. Súd ďalšie dokazovanie vykonal oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: rozsudkom Okresného
súdu Dolný Kubín sp.zn. 10C/68/2009, rodným listom maloletého (č.l. 13), správou Mesta Dolný Kubín
(č.l. 28), správou Obecného úradu Osádka (č.l. 32), správou ÚPSVaR Dolný Kubín (č.l. 34), odpisom z
RT (č.l. 43), uznesením Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 7Tp/8/2020 (č.l. 70), potvrdením o návšteve
školy (č.l. 78), výpismi z účtu matky (č.l. 79, 80), potvrdením o príjme otca (č.l. 99 až 102), denným

kurzovým lístkom ECB (č.l. 103), uznesením OO PZ Dolný Kubín (č.l. 104) a zápisnicou o trestnom
oznámení (č.l. 108), z ktorých zistil, že podľa rodného listu je otcom maloletého M. V. I. a matkou Q. M.,
rod. V.. Podľa správy Mesta Dolný Kubín má matka s mal. M. prihlásený trvalý pobyt na adrese V. C.,
G. XXXX/XX. Zo správy Obecného úradu U. je zrejmé, že otec má prihlásený trvalý pobyt na adrese
U. XX a v obci sa dlhodobo nezdržiava. Do obce prichádza raz za rok na pár dní za svojou rodinou. Zo

správy ÚPSVaR Dolný Kubín bolo zistené, že matka poberá prídavok na dve nezaopatrené deti L. M. a
M. M. po 24,95 eur mesačne opakovane a poberala tiež náhradné výživné na mal. M. v sume 90,- eur
mesačne opakovane. Z potvrdenia o návšteve A. školy, I. XXX, G. vyplýva, že maloletý M. je v školskom
roku 2020/2021 žiakom X.A triedy. Podľa výpisu z účtu matka uhrádzala poplatky za ubytovanie a stravu
maloletého na internáte v sume 79,20 eur a 15,- eur mesačne. Podľa potvrdenia o príjme je zrejmé, že

otec za obdobie od 09.10.2020 do 31.10.2020 mal príjem 13.569,- CZK, čo podľa denného kurzového
lístku ECB platného ku 10.12.2020 predstavovalo sumu 517,13 eur. Z uznesenia OO PZ Dolný Kubín
zo dňa 26.10.2010 bolo zistené, že trestná vec pre spáchanie skutku nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť V. I. voči Q. M. bola postúpená Obvodnému
úradu v Dolnom Kubíne, odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku.

Ku výroku o výživnom:

11. Podľa § 62 Zákona o rodine ods.:
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým

deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (táto suma sa odvíja od sumy
životného minima na nezaopatrené dieťa podľa Zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime).
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 80 zákona o rodine Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytovať náhradné výživné
na zabezpečenie výživy oprávneného podľa osobitného predpisu.

12.Súdvykonanýmdokazovanímzistil,žeovýživnomsanaposledyrozhodovalorozsudkomOkresného
súdu Dolný Kubín, sp. zn. 10C/68/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.05.2014, preto súd
posudzoval obdobie od 24.05.2014 do dňa vyhlásenia rozsudku vo veci 2P/2/2020 (10.12.2020) a
skúmal, či na strane maloletého dieťaťa, resp. rodičov za sledované obdobie došlo ku takej zmene

pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. Na strane otca došlo ku zmene v
tom, že oproti pôvodnému konaniu, kedy sa nepodarilo zistiť jeho príjem, v čase rozhodovania súdu bol
známy jeho aktuálny príjem v sume 13.569 CZK (č.l. 101), čo podľa kurzového lístka ku dňu 10.12.2020
predstavuje sumu 517,13 eur. Podľa jeho vyjadrenia však do času, kým bol vzatý do väzby dosahoval
príjem 500,- až 900,- eur mesačne, z tohto príjmu uhrádzal náklady spojené s bývaním v sume 300,-

eur mesačne (ktoré doklady ale nepreukázal). Príjem matky predstavuje sumu 1.000,- až 1.200,- eur
zo živnosti, prídavok na dve deti po 24,95 eur mesačne a ku 26.02.2020 poberala náhradné výživné v
sume 90,- eur mesačne. Náklady spojené s bývaním predstavujú sumu 150,- eur, splátka hypotekárneho
úveru 260,- eur, 130,- eur mesačne náklady na mobilné telefóny, TV a internet pre matku a syna, strava
a náklady na drogériu 400,- eur mesačne, náklady na stravu a internát pre mal. M. 120,- eur mesačne

(pokiaľ neprebiehalo dištančné vzdelávanie). Na začiatku školského roka musela matka synovi zakúpiť
notebook za 1.000,- eur. Matka poberá výživné v sume 150,- eur na ďalšie dieťa iného otca. Výdavky
súvisiace so štúdiom mal. M. na A. škole G. matka preukázala potvrdením o návšteve školy a výpismi
z účtu. U mal. M. nastala zmena v tom, že od septembra 2019 je študentom strednej školy, čo samo
o sebe je dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom. Zákon umožňuje súdu zmeniť predchádzajúce

rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti a to najmä s prihliadnutím na zmenu pomerov tak na strane
maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodiča. K vydaniu nového rozhodnutia o výživnom však dôjde len vtedy,
ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru, pričom skutočnosť, či príslušná zmena dosahuje relevantnú
intenzitu pre zmenu rozhodnutia, posúdi súd. Z ustanovenia § 121 CMP vyplýva zásada, že o úprave
výživného súd rozhoduje vždy podľa stavu, ktorý tu je v čase, kedy je rozhodnutie vydané. Odôvodnené

potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. V súvislosti so skúmaním
odôvodnených potrebe maloletých detí je potrebné zdôrazniť, že odôvodnené potreby detí v rovnakom
veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom
prípade zvýšené v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, finančne náročnej záujmovej
činnosti alebo štúdia, pričom dokazovať je potrebné špeciálne zvýšené potreby detí vybočujúce z rámca

potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky. Výživné pre maloleté
deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených
hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie, strava), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove
dieťaťa (vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Pre určenie výšky výživného k mal.
dieťaťu sú rozhodné reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich

subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných
príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov.

13. V tejto konkrétnej veci súd mal za preukázané, že matka od narodenia mal. M. zabezpečuje jeho
výchovu a starostlivosť o neho sama, otec posledných 10 rokov neplatil výživné vôbec, okrem jednej

splátky1.000,-eur,ktorúoteczrealizovalpočasvýkonuväzbyasúm103,-eurdňa04.11.2020a111,-eur
dňa 04.12.2020. Nad rámec výživného otec synovi nikdy neprispel, nekontaktoval ho a nestretával sa s
ním.T.č.jeprotinemuvedenétrestnéstíhanieprepodozreniezospáchaniaprečinuzanedbaniapovinnej
výživy podľa § 207 Tr. zák. a tiež je vedené exekučné konania pre nezaplatenie dlhovaného výživnéhov sume cca 6.800,- eur. T.č. je otec zamestnaný, jeho príjem podľa potvrdenia predstavuje sumu 517,-
eur. je však potrebné uviesť, že otec netrpí žiadnymi zdravotnými problémami a obmedzeniami a na
trhu práce je uplatniteľný, o čom svedčí skutočnosť, že ihneď po prepustení z väzby sa v ČR, kde sa

dlhodobo zdržiava, aj zamestnal. Na strane maloletého dieťaťa došlo ku výrazným zmenám pomerov,
je študentom strednej školy a aktívne sa venuje basketbalu a fitness, s čím sú spojené zvýšené náklady
nákupom permanentiek a športového odevu a obuvi. Súd ustálil ako primeranú výšku výživného sumu
180,- eur mesačne, ktorá je adekvátna ku veku maloletého, jeho odôvodneným potrebám a je primeraná
tiež zárobkovým pomerom otca maloletého, ako aj jeho schopnostiam pracovať.

14. Zvýšením výživného u mal. Marka došlo ku zmene rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn.
10C/68/2009 zo dňa 07.04.2014 v časti o výživnom na mal. M.. Vo zvyšnej časti súd návrh matky
zamietol, nakoľko nezistil dôvody pre zvýšenie výživného na požadovanú sumu 250,- eur. Zameškané
výživné súd určil v sume 746,- eur za obdobie od 09.01.2020 ( odo dňa podania návrhu), do 10.12.2020
a povolil ho otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným

a to pod hrozbou straty výhody splátok.

Ku výroku o úprave styku:

15. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „ZoR“), súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 36 ods. 1 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 5 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine,
súd môže upraviť aj styk dieťaťa s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.
Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.
16. Z ustanovení ZoR vyplýva, že aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti,

má zachované všetky svoje rodičovské práva a povinnosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne
vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä zo sústavného
výchovného pôsobenia na dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na
zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti tohto rodiča na výchove dieťaťa a na udržiavaní rodičovského
vzťahu a upevňovaní vzájomných citových väzieb, je osobný styk tohto rodiča s dieťaťom. Jeho úlohou

je najmä to, aby pri styku s dieťaťom svoju rolu pri jeho výchove uplatňoval len pozitívnym spôsobom a
v intenciách § 30 ZoR, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa, nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa
rodičom, ktorému bolo toto zverené. Naproti tomu úlohou rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti,
je o.i. aj to, aby so zreteľom na najlepšie záujmy dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk druhého
rodiča s dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).

17. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia,
tolerancie a harmónie, a aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania,
rozumových a fyzických schopností, mravnému a sociálnemu rozvoju. Zároveň, aby boli rešpektované
jeho práva, vrátane práva na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a udržiavanie
pravidelného a rovnocenného styku s obidvomi rodičmi. Styk s rodičom však nesmie negatívne vplývať

na záujmy dieťaťa. Záujmy detí a rodičov by mali byť síce v rovnováhe, avšak zvrchovaný záujem
dieťaťa môže, podľa okolností konkrétneho prípadu, prevážiť nad záujmom rodiča. V danom prípade je
preukázaná deformácia vzťahu otca s dieťaťom v dôsledku odcudzenia, nakoľko otec stratil s dieťaťom
pravidelný kontakt, resp. nikdy ho z vlastnej vôle nenadviazal, nestaral sa o jeho potreby, nepodieľal saani minimálne na jeho výchove. Kontakt rodiča s maloletým dieťaťom je pritom významným činiteľom
ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a je potrebné ho považovať za neoddeliteľnú súčasť rodičovských
práv ako aj práv dieťaťa upravených v zákone o rodine. Otec sa však dobrovoľne týchto práv vzdal, nikdy

ich nerealizoval a o dieťa neprejavoval žiaden záujem, hoci o tom, že je jeho otcom vedel minimálne
od návštevy matky s dieťaťom u neho v Španielsku, keď maloletý mal dva roky. Právo rodiča, ktorý
nežije so svojom maloletým dieťaťom na styk s ním, nie je absolútne, treba ho posudzovať v každej
veci individuálne na základe jednotlivých zistení a tieto posudzovať v prvom rade z pohľadu záujmu
maloletého dieťaťa, ktorý je pri rozhodovacej činnosti súdu v konaní o starostlivosti o maloleté deti

prioritný (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/587/2015). Súd zároveň zobral do úvahy
názor mal. M., ktorý má t.č. XX rokov, je schopný vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť riadne
formulovaťsvojenázory,chápezmyseltrestnéhokonaniaajehodôsledky.Vyjadrilsa,žeV.I.nepovažuje
za svojho otca, resp. je to pre neho cudzí človek, na stretnutie s ktorým si z dôvodu útleho veku v tom
čase dvoch rokov nepamätá a odvtedy otec o neho neprejavoval žiaden záujem, nikdy ho nenavštívil ani
nekontaktoval, nekúpil mu žiaden darček a pokúsil sa o kontakt cez facebook iba v čase tohto súdneho

konania. Vyslovene uviedol, že sa s otcom stretávať nechce a nebude. Súd berúc do úvahy aj názor
mal. M. návrh otca na úpravu styku zamietol, pretože ho považoval za špekulatívny v čase, kedy matka
podala návrh na zvýšenie výživného.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok

tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 362 ods. CSP).

Podľa § 355 CSP ods.1 proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.
Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 361 CSP ods. 1 prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo
ak do konania vstúpil.

ods. 2 prokurátor môže do konania vstúpiť aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie
nenadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 362 CSP ods.:
1) odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.
2) odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
Podľa § 61 ods. 2 CMP ak rozsudok o rozvode manželstva neobsahuje poučenie o lehote na podanie
odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať
odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods.:
1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých
je miestne príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP). Podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým
bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému.