Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. jún 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119214148
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119214148.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: H.. Q. Ľ., K..

XX.XX.XXXX, O. G. XXXX/XX, XXX XX O. - K. Q. právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
VAĽO & PARTNERS s.r.o., IČO 36868434, so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov proti žalovanému:
MP KANAL service s.r.o., IČO 45965838, so sídlom Košická 5C, 080 01 Prešov právne zastúpený:
BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., IČO 36860441, so sídlom Františkánske
námestie 4, 080 01 Prešov o zaplatenie sumy 2.544,85€ s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 544,85 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z tejto sumy od 08.08.2019 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike, za ktorú koná Okresný súd Prešov trovy
konania vo výške 11,40 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudošlousúdudňa10.09.2019sažalobkyňadomáhalanažalovanomzaplateniasumy2544,85
€ s príslušenstvom spočívajúcom v úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 08.08.2019

až do zaplatenia.
1.1. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že v jej byte na prízemí apartmánového domu na ulici Z. B. B. W.
žalovaný dňa 25.12.2017 a dňa 29.12.2017 pri čistení upchatého kanalizačného potrubia spôsobil škodu
a to zatopením podlahy kúpeľne a časti izby splaškovou vodou. Vytečenou vodou a fekáliami bola
zničená keramická dlažba, laminátová podlaha, drevená obložková zárubňa a skrinky pod umývadlom.
Výšku škody žalobkyňa preukazuje faktúrou vystavenou obchodnou spoločnosťou MV-TECH s.r.o.
Ohľadom náhrady škody žalobkyňa so žalovaným komunikovala, keď žalovaný uviedol, že žalobkyni

škodu nahradí po tom ako mu bude poskytnuté poistné plnenie zo strany jeho poisťovne. Za týmto
účelom aj Komunálna poisťovňa a.s. u žalobkyne vykonala obhliadku poškodených veci v byte o čom
bol aj spísaný záznam z ohliadky škodovej udalosti zo dňa 16.03.2018. Žalobkyňa si náhradu škody
u žalovaného uplatnila listom zo dňa 05.02.2019. Následne si žalobkyňa náhradu škody už po jej
kompletnom vyčíslení v sume 2 544,85 € uplatnila u žalovaného prostredníctvom svojho právneho
zástupcu listom zo dňa 05.08.2019, ktorý žalovaný prevzal dňa 06.08.2019. Žalobkyňa má za to, že
v danom prípade žalovaný zodpovedá za spôsobenú škodu podľa § 420 ods. 1 a ods. 2 písm. a)

OZ, pričom ide o objektívnu zodpovednosť. Uvedené ustanovenie upravuje zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkovou činnosťou a táto je podľa žalobkyne u žalovaného daná.

2. Súd vo veci prvotne rozhodol platobným rozkazom č.k. 9C/40/2019-24 zo dňa 03.10.2019.3. Žalovaný sa k žalobe prvý krát vyjadril odporom proti platobnému rozkazu doručenému súdu dňa
16.10.2019 (č.l. 26).

3.1. V tomto odpore, a teda aj vyjadrení žalovaný uviedol, že odmieta žalobkyňou uvedené
tvrdenia obsiahnuté v žalobe. Odmieta akúkoľvek zodpovednosť za škodu, ktorá mala vzniknúť
tak ako to uvádza žalobkyňa. Podľa jeho názoru žalobkyňa neuviedla, resp. vedome zamlčala,
že pri výkone prác na upchatom kanalizačnom potrubí po zistení príčiny a miesta poruchy v
priechodnosti odpadového potrubia toalety, zamestnanci spoločnosti žalovaného odmietli vykonať

odstránenie poruchy v interiérovom priestore bytu z dôvodu, že pri takomto postupe dochádza k riziku
spätného vyrazenia splaškovej vody, o čom pracovníci spoločnosti žalovaného žalobkyňu riadne poučili.
Napriek poučeniu žalobkyňa a prítomný muž trvali na neodkladnom odstránení závady a zabezpečení
sprevádzkovania toaliet. Pri odstraňovaní poruchy došlo k vyrazeniu malého množstva splaškovej vody
z toalety v priestore kúpeľne, pričom prebytočná voda sa okamžite odstránila bez možnosti vzniku škody.
Mierne vyrazenie splaškovej vody pri tomto type poruchy je bežnou praxou, avšak v takom malom

množstve nie je spôsobilé privodiť škodu. O uvedenom svedčí skutočnosť, že pracovným listom zo dňa
25.12.2017 po ukončení prác na odstraňovaní poruchy boli žalobkyňou práce prevzaté a podpísané bez
akýchkoľvek výhrad ohľadom vzniku škody. Následne si žalobkyňa objednala kontrolu potrubia, ktorá
bola vykonaná dňa 29.12.2017 monitoringom kamerového systému. Pri tejto kontrole bolo zistené, že
v kolene potrubia sa opakovane nachádza prekážka (výrazné, resp. neprimerané množstvo vlhčených

utierok), ktoré do odpadového systému nemožno vhadzovať, resp. doň nepatria. Dôkladným vyčistením
potrubia zamestnanci spoločnosti žalovaného prekážku odstránili, pričom žalobkyňa vlastnoručným
podpisom na pracovnom liste zo dňa 29.12.2017 potvrdila prevzatie vykonaných prác bez akýchkoľvek
výhrad. Na základe uvedeného teda žalovaný uzatvára, že žalobkyňa napriek upozorneniam na možné
rizika žiadala práce vykonať, v dôsledku čoho spoločnosť žalovaného nenesie žiadnu preukázateľnú

zodpovednosť za vznik žalobkyňou deklarovanej škody, ani čo do zavinenia a rozsahu a času, kedy
škody vznikla.

4. Na predmetné vyjadrenie reagovala žalobkyňa podaním zo dňa 11.11.2019 (č.l. 68-69) kde uviedla,
že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, ktoré tento uviedol vo svojom odpore proti vydanému platobnému

rozkazu. Poprela, že upchatie kanalizácie nastalo vhadzovaním vlhčených utierok do odpadu z jej bytu.
Taktiež poprela tvrdenie žalovaného, že tento mal odmietnuť vykonať zásah priamo v byte žalobkyni
a až na naliehanie žalobkyne tak žalovaný urobil. Žalobkyňa tvrdí, že nikoho nepresviedčala, dokonca
so zamestnancami žalovaného dňa 25.12.2017 nekomunikovala. Po vykonaní zákroku dňa 25.12.2017
kúpeľňu žalobkyne zaplavili splašky a nie kúsok vody tak ako to uvádza žalovaný. Splašky žalobkyňa

spolusbratomvlastnoručneodstraňovali.Následnekeďpokrátkomčaseznovanastalobdobnýproblém
žalobkyňa kontaktovala žalovaného za účelom ďalšieho postupu. Zásah 29.12.2017 bol vykonaný už
za použitia kamerového systému s cieľom určenia poruchy. Kamerový záznam potvrdil, že kanalizačné
potrubie je zalomené a v mieste zlomu sú pravdepodobne prerastené korene kde sa zachytáva a
hromadí odpad, a ktorý má za následok nepriechodnosť kanalizačného potrubia. Opätovne zamestnanci

žalovaného prečisťovali potrubie cez byt žalobkyne aj keď príčinu vedeli a videli na kamerovom zábere.
Žalobkyňa zdôraznila, že aj keď žalovaný identifikoval problém z akého dôvodu je kanál nepriechodný
a keď táto časť nepriechodného kanála sa nachádzala mimo bytu žalobkyne napriek tomu opätovne
žalovaný vykonal zásah čistenia kanalizácie cez byt žalobkyne, pričom žalobkyni nikto z prítomných
zamestnancov žalovaného nevysvetlil a ani neuviedol, že môže odmietnuť vykonanie úpravy cez jej byt.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že zo strany objednávateľa bolo prekvapením keď im žalovaný zaslal faktúru
za opakovaný výkon. Predmetná faktúra bola žalovanému zo strany objednávateľa vrátená, nakoľko
objednávateľ túto faktúru neuznal, pretože mal za to, že išlo o reklamáciu predtým objednanej služby,
ktorú žalovaný vykonal dňa 25.12.2017 nekvalitne. Žalobkyňa ihneď ako zistila, že dlažba a parkety
sa začali v kúpeľni odúvať, kontaktovala žalovaného a požiadala ho o súčinnosť. Žalovaný obratom

poskytol žalobkyni všetky potrebné údaje k nahláseniu škodovej udalosti.

5. Súd vo veci opakovane pojednával. Vykonal dokazovanie obsahom listín a fotografií predložených
stranami sporu ako aj výsluchom svedkov a žalobkyne a zistil nasledujúce:
5.1. Z faktúry č. XXXXXXXX (č.l. 6) vyplýva, že žalovaný fakturoval W.- Z. XXX za zásah na kanalizácii

zo dňa 25.12.2017 sumu 439,20 €.
5.2. Z faktúry č. XXXXXXXX (č.l. 7) vyplýva, že rovnako žalovaný fakturoval W.- Z. XXX za zásah na
kanalizácii zo dňa 29.12.2017 sumu 229,28 €.5.3. Pokiaľ ide o rozsah spôsobenej škody tento žalobkyňa preukázala faktúrou od dodávateľa MVT-
TECH s.r.o. zo dňa 08.04.2019 s tým, že bola vykonaná výmena keramickej dlažby, laminátovej podlahy,
obložkovej zárubne drevenej bielej, skrinky pod umývadlom s dvoma zásuvkami, odstránenie starej

dlažby a položenie novej dlažby, demontáž starej plávajúcej podlahy a montáž novej podlahy, osadenie
zárubne, spotrebný materiál, čistenie a dezinfekcia interiéru po fekáliách a dopravné v celkovej výške
2 544,85 €. Zároveň žalobkyňa príjmovým dokladom zo dňa 08.04.2019 preukázala, že túto sumu v
plnom rozsahu uhradila.
5.4. Žalobkyňa ďalej súdu predložila zápis obhliadky škodovej udalosti zo dňa 16.03.2018 kde

Komunálna poisťovňa prostredníctvom svojho likvidátora Ľubomíra Galka vykonala súpis škôd u
žalobkyne, ku ktorému malo dôjsť spätným výrazom vody a splaškov. V súpise škôd sa uvádza
poškodená keramická dlažba, laminátová plávajúca podlaha, drevená obložková zárubňa, podlaha v
kúpeľni a v spálni.
5.5. Listom zo dňa 05.02.2019 (č.l.12) si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému náhradu škody kde
uviedla, že výsledkom jej predchádzajúcej žiadosti bola odpoveď žalovaného, že poisťovňa odmieta

škodu uhradiť. Komunikovala s pánom I., ktorý ju vyzval k strpeniu, že to s poisťovňou dorieši tento však
následne s ňou prerušil kontakt.
5.6. Predžalobná výzva na zaplatenie sumy 2 544,85 € bola žalovanému doručená dňa 06.08.2019
(č.l. 13-14).
5.7. Z pracovného listu zo dňa 25.12.2017 (č.l. 29) vyplýva, že v tento deň sa zásah mal uskutočniť

od 07:30 do 09:30 hod. dvoma pracovníkmi, pričom pracovný list podpísala žalobkyňa za W. - Z. XXX.
Rovnakým spôsobom žalobkyňa podpísala aj pracovný list o zásahu zo dňa 29.12.2017, ktorý mal trvať
od09:00do10:30hod.akočistenieaod10:30do11:50hod.akomonitoring(č.l.31).Priobochčisteniach
malo byť použité množstvo vody na prerazenie kanalizácie v rozsahu 2 m3.
5.8. Z fotiek nachádzajúcich sa v súdnom spise na č.l. 12-47 je zreteľné poškodenie obložkovej zárubne,

podlahy, skrinky pod umývadlom ako aj množstvo vody a fekálií na podlahe kúpeľne a plávajúcej podlahy
v spálni. Zároveň sa tam nachádza fotografia o otvorených dvoch šachtách, cez ktoré sa vykonávalo
čistenie. K tomuto obrázku žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 04.06.2020 uviedla, že tam je
ešte jedna šachta, cez ktorú bolo potrebné zásah vykonať, pričom cez túto šachtu sa prvý zásah dňa
25.12.2017 nevykonával. 5.9. Na pojednávaní konanom dňa 17.02.2020 boli vypočutí zamestnanci

žalovaného, ktorí sa zúčastnili zásahu u žalobkyne dňa 25.12.2017 a dňa 29.12.2017. Svedok G.
uviedol, že sa zúčastnil na čistení kanalizácie v obidvoch dňoch. Dňa 25.12.2017 mali poučiť žalobkyňu
o riziku čistenia v interiéry s tým, že títo vzhľadom na vianočné obdobie trvali na vyčistení. Vždy keď
vyšlo trochu vody, túto pozbierali a následne pokračovali v práci. Nie je si vedomý, žeby voda vytiekla až
do spálne. Dňa 29.12.2017 sa znova vrátili kvôli upchatiu kanalizácie. Doniesli so sebou kameru a zistili

kde je chyba. Následne sa im to podarilo prečistiť a dňa 29.12.2017, čiže pri druhom zásahu už žiadna
voda spätne vyraziť nemala. Ďalej uviedol, že poučili žalobkyňu a jej druha o tom, že inak sa kanalizácia
ako cez ich byt vyčistiť nedá. Svedok tvrdil, že vyčistenie iným spôsobom možné nebolo. Svedok ďalej
uviedol, že v prípade ak vyrazí splašková voda, prerušia prácu, túto pozbierajú a následne pokračujú
v čistení kanalizácie. Keď pri podpise pracovného listu žalobkyňou opúšťali byt žiadna splašková voda

tam už prítomná na podlahe nebola. Pri prečisťovaní kanalizácie si všimol, že vychádzajú na povrch
vlhčené utierky, čo bolo podľa neho príčinou upchatia kanalizácie. Na otázku sudcu uviedol, že pri
príchode do bytu si v spálni alebo kúpeľni nevšimol žiadne poškodenie po vytečenej vode. Čo sa týka
výsluchu svedka Z. tento uviedol, že čistenia sa zúčastnil dňa 29.12.2017. Čistenie sa znova vykonávalo
z interiéru bytu a pri príchode si nevšimol žiadne známky poškodenia po vyrazenej splaškovej vody.

Kamerou prehliadali potrubie a zistili, že je čiastočne znova upchaté vlhčenými utierkami. Svedok S.
uviedol, že čistenia kanalizácie sa zúčastnil dňa 25.12.2017. Po príchode na miesto zistili, že problém
je v záchode žalobkyne, pretože iné byty problém nemali. Následne pred začatím práce mali žalobkyňu
a jej druha upozorniť na to, že pri čistení môže dôjsť vytečeniu vody. Po tomto poučení žalobkyňa
zo zásahom súhlasila. Pri príchode do bytu si svedok žiadne zjavné poškodenie podlahy, dlažby

alebo zariadenia nevšimol. Svedok rovnako uviedol, že iná možnosť ako vyčistiť kanalizáciu mimo byt
žalobkyne neexistovala. Pokiaľ ide o množstvo vyrazenej vody uviedol, že pozbierali 2 - 3 vedrá vody,
a to bolo všetko.
5.10. Súd rovnako vypočul likvidátora Komunálnej poisťovne Ľubomíra Galka, ktorý uviedol, že
žalobkyňou boli kontaktovaní niekedy v marci 2018 a následne teda vykonal v jej byte ohliadku. Zápis

z ohliadky bol už oboznamovaný vyššie.
5.11. Na pojednávaní konanom dňa 04.06.2020 vypovedala žalobkyňa, jej terajší manžel ako aj brat.
Ich vyjadrenia boli odlišné od vyjadrení zamestnancov žalovaného. Žalobkyňa predovšetkým uviedla,
že na Štedrý deň teda 24.12.2017 spozorovali, že je problém pri splachovaní záchoda. Následnesi teda na internete hľadala firmy, ktoré sa zaoberajú čistením kanalizácie a takýmto spôsobom
kontaktovalažalovaného.Popríchodežalovanéhonamiestouvádza,žežiadnymspôsobomžalovaného
neusmerňovala. Vychádzala z toho, že sú to profesionáli v oblasti, v ktorej vykonávajú činnosť, preto

vedia, čo majú robiť. Žiadnym spôsobom ich neprehovárala, ani inak nenútila, aby čistenie z interiéru
bytu vykonali. Uviedla, že pracovný list dňa 25.12.2017 podpísala bez pripomienok, pretože sa javilo, že
práca bola vykonaná riadne, a preto nemala žiadne pripomienky. Rovnako tak urobila aj dňa 29.12.2017.
Vo vzťahu k množstvu vyrazenej vody však poprela vyjadrenia zamestnancov žalovaného, že voda
vyrazila v takom malom množstve, naopak uviedla, že v podstate všetka voda, ktorá sa striekala do

kanalizácie cez miesto kde je umiestnený záchod sa vracala späť spolu so splaškami. Ohradila sa voči
tomu, že upchatie záchoda spôsobili oni. Zvýraznila, že v byte trvalo nebývajú. Bývajú tam iba prechodne
a nebýva tam ani nikto iný. Vlhčené utierky ona ani nikto jej v rodine nepoužíva. Ozrejmila však, že
jej byt je na prízemí a teda všetka splašková voda zo záchodov susedov prechádza cez jej potrubie
a potom vonku do kanalizácie, tzn. že ak sa aj v potrubí našli vlhčené utierky mohli pochádzať od
kohokoľvek iného, ktorého splašková voda prechádzala cez kanalizáciu v jej byte. Následne ozrejmila,

že pri monitoringu 29.12.2017 si mysleli, že problém je spôsobovaný tým, že potrubie prerástli korene.
Z monitoringu bolo zrejmé, že problém nie je v ich byte, ale v spoločnej časti kanalizácie mimo jej bytu,
kde z dôvodu určitých predmetov sa množila a zachytávala špina, ktorá znamenala to, že sa splašky
vracali cez jej záchod. Po druhom čistení nasledujúci rok v lete robili opravu kanalizácie kde zistili,
že to vlastne neboli korene, ale bol to akýsi materiál podobný lyku, ktorým sa vypĺňajú špáry medzi

potrubiami. Zároveň však zdôraznila, že po prvom čistení sa hneď objavil ďalší problém, ale po druhom
čistení dňa 29.12.2017 sa už problém neobjavil. Zároveň uviedla, že dodatočne zistila, že bolo možné
vyčistiť kanalizáciu aj mimo čistenia cez interiér jej bytu a to cez na to špeciálne urobenú šachtu, o
ktorej však nevedela a zamestnanci žalovaného jej otázky v tomto zmysle nekládli, ale stále tvrdili,
že čistenie sa nedá vykonať iným spôsobom ako cez jej byt. Následne vypovedal jej manžel a brat,

ktorí boli v čase obidvoch zásahoch prítomní na mieste a títo výrazne popreli tvrdenia zamestnancov
žalovaného o nepatrnom výraze množstva voda a splaškov pri čistení kanalizácie. Uviedli, že naopak
táto voda vystrekovala až na skrinku v kúpeľni, pričom kúpeľňa je rozmerovo malá max. 4-5 m2, a táto
voda zasahovala až na zárubňu dverí a podlahu v spálni. Množstvo vody a splaškov bolo viditeľné,
tzn. že sa to nestíhalo čistiť počas prebíjania kanalizácie, preto vždy všetko následne v gumákoch

dočisťovali po odchode žalovaného z miesta zásahu, keďže na podlahe ostalo 8 až 10 cm rôznych fekálií
a odpadu. Čo sa týka samotného postupu pri vzniknutej škode žalobkyňa v zhode so svojim manželom
uviedla, že po vianočných sviatkoch byt opustili a vrátili sa do neho až v januári 2018. Vtedy si všimli
problém s vydutou podlahou, s kachličkami, zárubňou, skrinkou, preto vzhľadom na to, že žalobkyňa
má poistenú domácnosť kontaktovala najprv svojho poisťovateľa. Na svojom mobilnom telefóne počas

pojednávania súdu ako aj žalovanému sprístupnila list, resp. súpis škôd vykonaný dňa 29.01.2018
likvidátorom ČSOB poisťovne. Následne jej však táto poisťovňa oznámila, že pod jej poistenie škoda
nespadá, keďže bola spôsobená činnosťou žalovaného a nie náhodnou udalosťou. Preto vstúpila do
jednania so žalovaným kde jej pán Tkáč, ktorý tam pracuje ako finančný riaditeľ oznámil poisťovateľa
ich firmy. Tohto v marci 2018 kontaktovala a bola vykonaná ohliadka bytu pánom Galkom, čo bolo už

uvedené vyššie odôvodnení tohto rozsudku. Následne však znova dostala odpoveď, že ani poistenie
žalovaného vzniknutú škodu nehradí, na čo jej pán I. mal uviesť, aby bola trpezlivá, že sa odvolali voči
rozhodnutiu poisťovne a niekedy to má taký dlhší priebeh. Následne sa pán I. odmlčal a k riešeniu
veci už ďalej nedochádzalo, preto si nechala vadné časti zariadenia bytu odstrániť a vymeniť firmou, čo
preukazuje predloženou faktúrou.

6. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že je dostatočne preukázané, že ku škode na
zariadení bytu došlo výlučne prevádzkovou činnosťou žalovaného. Tvrdenia žalobkyne súd pokladal za
logické a dôveryhodné. Predovšetkým súd prihliadal na to, že sami zamestnanci žalovaného pri prvom
ani druhom zásahu si nevšimli poškodenia bytu, ktoré viedli k uplatneniu škody zo strany žalobkyne. To

netvrdilaanižalobkyňaatátouviedla,žetietoškodyspozorovalaažkoncomjanuára2018keďsadobytu
vrátila.Zuvedenéhovyplýva,žezaradeniebytupredzásahomžalovanéhopoškodenéneboloazároveň,
že škoda nevznikne za 4 dni (od prvého do druhého zásahu). Tu je potrebná poznámka zo strany súdu,
že aj bez odborných znalostí je zrejmé, že vytečené fekálie vrátane vody a rôzneho odpadu nespôsobia
škodu bezprostredne ale je zrejmé, že voda si najprv hľadá miesto zatečenia (pod podlahu, dlažbu a

pod.) a následne odparovaním spôsobuje škodu, čo trvá určitý čas. V tomto prípade to spozorovala
žalobkyňakoncomjanuára2018apritomzostranyžalovanéhonebolotvrdené,žebynejakýmspôsobom
svojim konaním k vzniku škody prispela alebo ju mohla minimalizovať. Následne bol ďalej logický aj
postup žalobkyne, že sa najprv pokúšala túto škodu riešiť ako poistnú udalosť cez svojho poisťovateľa akeď neuspela, tak následne cez poisťovateľa žalovaného a keď neuspela ani tam, dala si opravy vykonať
na vlastné náklady, a teraz sa dožaduje ich refundácie žalovaným. Žalovaný uvádzal, že v konečnom
dôsledku podľa jeho názoru ich činnosť prispela k vzniku škody až sekundárne, pretože problém bol v

samotnej kanalizácii, ktorá sa upchávala z dôvodu určitej vady, a teda to viedlo k tomu, že bolo nutné
ju čistiť a pri tomto čistení dochádza aj k spätnému vracaniu vody. Táto námietka žalovaného je však
podľa súdu pre posudzovanie veci právne irelevantná. Súd ju chápe iba ako snahu vykreslenia situácie
tak, že žalovaný vznik škody nezavinil alebo ho nezavinil výlučne. Súd tak ako je však uvedené ďalej ani
netvrdí, že žalovaný spôsobil škodu úmyselne alebo z nedbanlivosti, v tomto prípade je škoda vedľajším

následkom jeho prevádzkovej činnosti, avšak vzhľadom na objektívnu zodpovednosť to postačuje na to,
aby bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené.

7. Podľa § 420a OZ
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
(2) Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená

a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,
b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,
c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na
nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.
(3) Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená

neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.
Podľa § 442 ods.1 OZ - (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 443 OZ - Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

8. Charakter prevádzkovej činnosti je charakterizovaný judikatúrou. Vzhľadom na totožnú právnu úpravu

v bývalom OZ v Českej republike, tak súd poukazuje na
O rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cd/776/2012 - Provozní činností se podle této úpravy rozumí zpravidla
soustavně prováděná činnost, která je organizována právnickou či fyzickou osobou (podnikatelem) v
určitém provozu a která - i kdyby nebyla vymezena v jejím předmětu činnosti - je součástí její faktické
činnosti a její provozní povaha vykazuje znaky potencionálního rizika vzniku škod buď pro samotný

charakter činnosti či vlastnosti věci při ní použité. Předpokladem odpovědnosti zde není porušení právní
povinnosti, nýbrž zákonem kvalifikovaná skutečnost (škodní událost), která byla příčinou vzniku škody.
Vyvolávajícím činitelem vzniku škody může být sama činnost, jež má provozní povahu, avšak jen tehdy,
byl-li škodlivý následek způsoben právě povahou této činnosti, tedy jejími typickými či charakteristickými
vlastnostmi, jimiž se projevuje navenek, popřípadě za obdobných podmínek i věc při provozní činnosti

použitá.Nenípřitomrozhodující,zdaprovozníčinnostprobíhalabezvadně,nýbržpodstatnéje,zdaprávě
samotná činnost či při ní použitá věc svou povahou zapříčinila vznik škody. Škoda vyvolaná provozní
činností je totiž důsledkem specifického charakteru určitého provozu.
9. V prejednávanej veci išlo o prerazenie upchatého potrubia vodným prúdom cez záchod v byte
žalobkyne. Išlo teda nepochybne o prevádzkovú činnosť žalovaného vykonávanú pre neho bežným

spôsobom. Charakteristickým znakom tejto činnosti je použitie vodného prúdu, u ktorého môže dôjsť k
jehospätnémuvráteniuavytečeniuzmiestavstupudopotrubia.Niejepodstatné,čisačinnosťvykonáva
v exteriéri alebo interiéri. Podstatné nie je ani sporné poučenie (z hľadiska jeho preukázania) žalobkyne
o možnosti vzniku škody spätným vytečením vody a ňou prinesenými splaškami. Sami zamestnanci
žalovaného uviedli, že čistenie nebolo možné vykonať inak ako z bytu žalobkyne aj keď ako vyplynulo

z jej výpovede, táto následne zistila, že existoval akýsi špeciálny vstup na vykonanie čistenia bez
rizika vzniku škody. Uvedenú možnosť však mal ako prvú skúmať práve žalovaný ako profesionál vo
vykonávanej činnosti. Tvrdené sporné poučenie zamestnancov žalobkyne o možnom spätnom výtoku,
tak zodpovednosť žalovaného žiadnym spôsobom neobmedzuje. O spoluzavinení žalobkyne (§ 441 OZ)
by bolo možné uvažovať iba v prípade, ak by žalovaný žalobkyni uviedol potrebu urobenia konkrétnych

úkonov z jej strany, ktoré by preukázateľne vznik škody mohli obmedziť a táto napriek tomu, žeby ich
vykonanie bol v jej silách, uvedené nerešpektovala. Uvedené však zo strany žalovaného nebolo ani len
tvrdené.
10. Je potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci na vznik škody sa vyžadovala a) prevádzková
činnosť, b) škoda a c) príčinná súvislosť medzi a) a b). Vznik zodpovednosti žalovaného pri objektívnej

zodpovednosti ako zodpovednosti za výsledok nebol viazaný na jeho zavinenie. Túto otázku teda súd
skúmať nemusel.
10.1. Napriek tomu je však súd presvedčený o zodpovednosti žalovaného aj keby bola vybudovaná na
princípe zavinenia. Podľa NS ČR sp. zn. 25Cdo/3285/2015 - Příčinná souvislost jako jeden z nezbytnýchpředpokladů odpovědnosti za škodu je tedy dána tehdy, je-li škoda podle obvyklého (přirozeného) chodu
věcí i obecné zkušenosti, respektive poznatků adekvátním následkem protiprávního úkonu či škodní
události. Základním kritériem, ze kterého vychází teorie adekvátnosti, je objektivní předvídatelnost

škodního následku. Při úvaze o předvídatelnosti vzniku škody jde vždy o posouzení skutečností, jež
jsou v době protiprávního jednání či škodní události do jisté míry potenciální a nahodilé. Súd je teda
presvedčený, že skutočnosti, ktoré spôsobili škodu boli pre žalovaného predvídateľné, čo potvrdili aj jeho
zamestnanci. Je teda v dnešnej modernej dobe oprávnené sa domnievať, že žalovaný by mal byť na
vzniknutú situáciu pripravený a mať prostriedky na zabránenie alebo aspoň minimalizovanie možných

škôd z jeho činnosti. Ako však vyplynulo z výpovede svedka Martausa, žalovaný nemal ani vedrá na
vylievanie vody.
RovnakoajpodľaNSSRsp.zn.8Cdo/80/2018-Podľateórietzv.adekvátnejpríčinnejsúvislosti,príčinná
súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností
adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto
príčiny nebola nastala. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou

škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti
vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym
posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou)
tejtoujmymábyťpríčinnásúvislosťzisťovaná.Preposúdeniezodpovednostizaškodumápretozásadný
význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

Právevovzťahumedzikonkrétnouujmoupoškodeného(akvznikla)akonkrétnymkonanímškodcu(akje
protiprávne), prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje príčinná súvislosť.
Pravda, protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna kauzalita), stačí, že je
jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou.
10.2. Súd nezistil ani dôvody možného zbavenia sa zodpovednosti

podľa § 420a ods.3 OZ, pričom podľa NS ČR sp. zn.
25Cdo/3268/2008 - Neodvratitelnou událostí nemající původ v
provozu je okolnost, která objektivně nemá svůj původ „uvnitř“ provozu a která nesouvisí s organizací,
řízením a realizací provozu, např. událost způsobená
zejména vnějšími přírodními silami (živelní událost), které nemohlo být provozovatelem zabráněno ani
nemohla být objektivně odvrácena, a to ani při vynaložení takového úsilí, jež by bylo možné vynaložit.
10.3. Výška škody žalovaným namietaná nebola.

11. Nárok na úroky z omeškania plynie pre žalobcu z nasledujúcich právnych predpisov:
§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka

- výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 563 OZ - Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
11.1 Žalovaný bol na plnenie vyzvaný dňa 06.08.2019, plniť mal 07.08.2019 a dňom 08.08.2019 sa

dostal do omeškania.
11.2 Základná úroková sadzba ECB bola vo výške 0,00% ročne, čo predstavuje výšku úrokov z
omeškania 5,00% ročne.

12.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.10.1. Žalovaný v konaní neúspešný je povinný nahradiť úspešnému žalobcovi trovy konania.
10.2. Keďže štát preddavkoval trovy konania vo forme svedočného a náhrada trov štátu už priamo
predmetomúpravyC.s.p.nieje,súdpoukazujúcnačlánok4.C.s.p.((1)Aksaprávnavecnedáprejednať

a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia
tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej
právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by
zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy,
na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov

zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.)
postupoval spôsobom predtým upraveným v § 148 ods.1 veta prvá O.s.p. (Štát má podľa výsledkov
konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil.) a priznal štátu právo na refundáciu
zaplatených trov od neúspešného žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.