Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. júl 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/87/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416203598
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416203598.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Intrum
JustitiaSlovakia,s.r.o.,sosídlomKaradžičova8,Bratislava,IČO:35831154,vkonaníprávnezastúpený
JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: W. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Š.. B. XXX/XX, Ž. C. N., v konaní o zaplatenie 1.561,29 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 336,45 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od

16.03.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 831,01 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 891,01 Eur od 16.03.2016 do 12.06.2017, s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 861,01 Eur od 13.06.2017 do 11.07.2017 a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 831,01 Eur od 12.07.2017 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 30,- Eur
mesačne splatných vždy do 20. dňa príslušného mesiaca s tým, že prvá splátka je splatnou v mesiaci

nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pričom omeškanie so
zaplatením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. domáhal od žalovaného
zaplateniasumy1.561,29Eursúrokomzomeškania8%ročneztejtosumyod16.03.2016dozaplatenia
s odôvodnením, že ako veriteľ uzavrel dňa 22.09.2008 so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty. Zmluvou sa zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku
ktorej bol vedený účet. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom 23,76 % ročne, ku dňu
vystavenia výpisu z kartového účtu mal schválený úverový rámec 900,- Eur a bol povinný platiť mesačnú
splátku 30,- Eur. Žalovaný si povinnosti zo zmluvy neplnil a ku dňu 06.03.2016 jeho dlh predstavoval

žalovanú sumu 1,561,29 Eur, ktorú v lehote splatnosti do 15.03.2016 neuhradil.

2. Následne súd uznesením zo dňa 07.04.2017 č. k. 20C/87/2016 - 36 pripustil zmenu na strane
žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu VÚB, a. s. vstúpil do konania aktuálny žalobca spoločnosť
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., nakoľko pohľadávka žalovaná v tomto konaní bola Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. ako postupcom postúpená aktuálnemu žalobcovi ako postupníkovi.

3. Žalovaný prezval žalobu dňa 11.02.2017 spolu s príslušnými poučeniami, no písomne sa k veci
nevyjadril.4. Následne žalobca podaním zo dňa 07.07.2017 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 336,45
Eur s príslušenstvom a žiadal od žalovaného už len zaplatenie sumy 1.224,84 Eur s úrokom z omeškania

8 % ročne zo sumy 1.254,84 Eur od 16.03.2016 do 12.06.2017 a zo sumy 1.224,84 Eur od 13.06.2017
do zaplatenia. Poukázal na to, že žalovaný mu po začatí konania uhradil dňa 12.06.2017 sumu 30,- Eur
a od žalovaného si už neuplatňuje ani poplatky v sume 94,84 Eur a ani sankčný úrok v sume 211,61
Eur. Špecifikoval, že žalovaná suma predstavuje istinu 891,01 Eur a štandardný úrok 363,83 Eur.

5. Súd preto podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“)
konanie zastavil ako je uvedené pod bodom I. výrokovej časti rozsudku.

6. Súd potom na pojednávaní dňa 13.07.2017 prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaného
žalobcu, ktorý sa ospravedlnil žiadajúc konať a rozhodnúť bez jeho účasti.

7. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že uzavrel s VÚB, a.s. zmluvu o vydaní karty, túto využíval a svoj
záväzok aj plnil, no následne prišiel o prácu a preto už platby neuhrádzal. Potvrdil, že oznámenie o
postúpení pohľadávky mu bolo doručené. Aktuálne je na invalidnom dôchodku, ktorý poberá v sume
516,- Eur mesačne. Býva so svojou manželkou, ktorá je starobnou dôchodkyňou a spoločne sa starajú o
maloletú vnučku, ktorú majú zverenú do starostlivosti. Spláca ešte dve ďalšie pôžičky, čo mesačne spolu

aj s týmto žalovaným záväzkom predstavuje 90,- Eur. Doložil doklad o úhrade sumy 30,- Eur žalobcovi
dňa 12.06.2017 a tiež doklad o platbe žalobcovi v sume 30,- Eur dňa 11.07.2017. Žiadal o možnosť
uhradiť dlžnú sumu v splátkach.

8. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov (žiadosť/zmluva o aktivácii Autokarty, všeobecné

obchodné podmienky, výpisy z kartového účtu, výpoveď zo zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti,
cenník VÚB banky, kópia doručenky) mal súd preukázané, že dňa 22.09.2008 žalovaný ako dlžník
uzavrel so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako veriteľom zmluvu, ktorej predmetom bolo vydanie
a používanie kreditnej platobnej karty, na ktorej mal podľa zmluvy žalovaný úverový rámec vtedajších
12.000,- Sk a tento sa zaviazal splácať pevnou mesačnou splátkou vo výške 400,- Sk. Zmluva bola

uzavretá na dobu neurčitú. Nebolo sporné, že následne došlo medzi stranami k dohode o zvýšení
úverového rámca na sumu 900,- Eur a tento sa žalovaný zaviazal uhrádzať splátkou vo výške 30,- Eur
mesačne. Takúto splátku aj skutočne uhrádzal pravidelne každý mesiac až do decembra roku 2012
ako to vyplýva z predložených výpisov, v mesiacoch január až apríl 2013 neplatil a následne od mája
2013 opätovne každý mesiac uhrádzal sumu 30,- Eur až do októbra 2014. Podľa výpisov z kartového

účtu, konečný stav účtu k 29.02.2016 predstavuje mínus 1.561,29 Eur s tým, že vo výpise je uvedená
doba splatnosti 15.03.2016, pričom voči žalovanému bola vyhlásená predčasná splatnosť záväzku ešte
listom zo dňa 02.05.2013 (obsahujúcim súčasne výpoveď zmluvy) v súlade s bodom 35 Obchodných
podmienok,podľaktoréhojebankaoprávnenávyhlásiťcelýdlžnýzostatokzaokamžitesplatnývprípade
existencie nedoplatku na povinnej splátke, či inej splatnej dlžnej čiastky a ako už bolo uvedené, žalovaný

pravidelne štandardnú mesačnú splátku 30,- Eur neuhrádzal.

9. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

12. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

13. Predmetná zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu pripravenú vopred
právnym predchodcom žalobcu, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti.

Žalovaný pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej
činnosti, zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba spotrebiteľ.

14. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. účinný v čase uzavretia zmluvy o vydaní a
používaní kreditnej karty však v § 4 ods. 2 písm. h) vyžadoval ako náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uvedenie ročnej úrokovej sadzby. Jej absenciu § 4 ods. 3 cit. zákon sankcionoval bezúročnosťou

a bezpoplatkovosťou úveru.

15. Takýto údaj o ročnej úrokovej sadzbe sa v predmetnej zmluve vôbec nenachádza, i keď ide o
základný ukazovateľ informujúci spotrebiteľa o tom, za akú cenu sú mu vlastne finančné prostriedky
poskytované. V zmluve je len v závere v rámci „indikatívneho výpočtu RPMN“ uvedený príklad, pri

ktorom je uvažované s úrokovou sadzbou 23,76 % ročne, no z toho vôbec nevyplýva, že ide o
úrokovú mieru platnú aj v prípade žalovaným uzatváranej zmluvy. Výška úrokovej sadzby nie je
zrejmá ani z obchodných podmienok a je len jednostranne uvedená vo výpise z účtu, čo je však v
spotrebiteľskom vzťahu neprijateľné, pretože zákonodarca úpravou náležitostí v § 4 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z.z. sledoval to, aby všetky potrebné informácie mal spotrebiteľ obsiahnuté priamo v zmluve o

spotrebiteľskom úvere a nemusel ich prácne vyhľadávať, či po nich dokonca pátrať v rôznych so zmluvou
súvisiacich (síce v obchodnoprávnych vzťahoch bežných) dokumentoch - obchodných podmienkach,
cenníkoch, prehľadoch atď. Súd tak vzhľadom na absenciu úrokovej miery v zmluve považoval úver
poskytnutý žalovanému za bezúročný a bezpoplatkov a preto priznal žalobcovi len sumu 831,01 Eur
(istina 891,01 Eur mínus úhrada 30,- Eur zo dňa 12.06.2017 a mínus úhrada 30,- Eur zo dňa 11.07.2017,

ktorú žalovaný na pojednávaní preukázal potvrdením o vklade tejto sumy na účet žalobcu) a vo zvyšku
kapitalizovaného úroku súd žalobu zamietol. Právo na zaplatenie uvedenej sumy žalobca nadobudol
postúpením v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako to preukazuje oznámenie o postúpení
zo dňa 30.09.2016.

16. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (v
znení účinnom od 01.01.2008) súd o úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013,
podľa ktorého bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Pretože

sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním svojho záväzku, žalobcovi vznikol nárok na úrok z
omeškania 8 % ročne zo sumy 891,01 Eur od 16.03.2016 do 12.06.2017 (úhrada sumy 30,- Eur),
zo sumy 861,01 Eur od 13.06.2017 do 11.07.2017 (úhrada sumy 30,-Eur) a zo sumy 831,01 Eur od
12.07.2017 do zaplatenia.

17. Prihliadajúc na osobnú a sociálnu situáciu žalovaného a na postavenie žalobcu ako inkasnej
spoločnosti, súd podľa § 232 ods. 3 CSP povolil žalovanému splatiť dlh v pravidelných mesačných
splátkach po 30,- Eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 1561,29 Eur s príslušenstvom,
úspešný bol v rozsahu 891,01 Eur (pretože sumu 60,- Eur žalovaný uhradil po podaní žaloby). Jeho
percentuálny úspech tak predstavuje po zaokrúhlení 57 %, zvyšok je úspechom žalovaného, t. j. 43 %.
Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 14 % (57 % mínus 43 %), v ktorom rozsahu má žalobca nárok

na náhradu trov konania voči žalovanému. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku
na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.