Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. júl 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417209929
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417209929.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:
STAVMAT Banská Štiavnica, s.r.o., so sídlom Ľudovíta Štúra 560/20, Hliník nad Hronom, IČO: 50 645
315, v konaní právne zastúpený JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou, so sídlom Ul. SNP 94, Žiar
nad Hronom, proti žalovanému: A. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. Č.. XXX, v konaní právne
zastúpený JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 41, Zvolen, v konaní o

určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že kúpna zmluva uzavretá dňa 16.03.2017 medzi A. L., E.. XX.XX.XXXX
ako predávajúcim a A. L., E.. XX.XX.XXXX ako kupujúcim zavkladovaná do Katastra nehnuteľností
Okresným úradom Ž. pod číslom K. XXX/XXXX je voči žalobcovi právne neúčinná.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.10.2017 žalobca žiadal vysloviť, že kúpna zmluva

uzavretá dňa 16.03.2017 medzi A. L., E.. XX.XX.XXXX ako predávajúcim a A. L., E.. XX.XX.XXXX ako
kupujúcim je voči žalobcovi právne neúčinná.

2. Žalobu zdôvodnil tým, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. F.
vo veľkosti podielu 1/1, pričom spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 nadobudol žalovaný na základe
kúpnej zmluvy zavkladovanej do katastra nehnuteľností Okresným úradom Ž. pod číslom K. XXX/XXXX

uzavretej so synom A. L., E.. XX.XX.XXXX ako predávajúcim, ktorý je zároveň dlžníkom žalobcu.
Týmto právnym úkonom však A. L. ml. ako dlžník ukrátil uspokojenie pohľadávky žalobcu, nakoľko sa
zbavil majetku a iným nedisponuje, keď ani v exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom
Debnárom pod sp. zn. 199EX 216/17 k vymoženiu pohľadávky žalobcu nedošlo.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť brániac sa hlavne tým, že predmetnú kúpnu zmluvu so svojim
synom A. L. ml. uzavrel dňa 16.03.2017 (pričom návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností podal dňa 05.05.2017), čo bolo viac než mesiac predtým, než sa syn dňa 18.04.2017 stal
ručiteľom dlžníka žalobcu spoločnosti MIRSTAV, s.r.o. a tak syn v čase podpisu kúpnej zmluvy žiaden
dlh voči žalobcovi nemal. Nemohlo preto dôjsť v dôsledku uzavretia kúpnej zmluvy k ukráteniu žalobcu
ako veriteľa, lebo podľa žalovaného je podstatným momentom deň urobenia právneho úkonu a nie čas
nastania jeho vecno-právnych účinkov.

4. Súd vo veci vykonal všetky stranami označené a predložené dôkazy, konkrétne oboznámil listinné
dôkazy, tiež vyžiadaný spis OÚ Žarnovica sp. zn. K. XXX/XX a takisto vypočul žalovaného a svedka A.
L. ml. a zistil nasledovné:5. Nebolo sporným, že dňa 16.03.2017 uzavrel žalovaný ako kupujúci so svojim synom A. L. ml. ako
predávajúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k

nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX k.ú. F. ako stavba rodinného domu súp. č. XXX a súvisiace
pozemky C-KN parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX W. XXX. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu
14.000,- Eur, pričom kupujúci v čase uzavretia zmluvy bol už vlastníkom druhej polovice prevádzaných
nehnuteľností. Podľa osvedčovacej doložky bol skutočne podpis predávajúceho A. L. ml. na kúpnej
zmluve osvedčený Mestom Ž. dňa 16.03.2017 s tým, že podľa rozhodnutia OÚ Ž. zo dňa 12.05.2017

č. K. XXX/XXXX bol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra z tejto kúpnej zmluvy podaný
dňa 05.05.2017 a následne bol vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného ako kupujúceho
povolený dňa 12.05.2017. To, že žalovaný je na základe uvedenej kúpnej zmluvy v súčasnosti výlučným
vlastníkom predmetných nehnuteľností vyplýva aj z výpisu z LV č. XXX k.ú. F..

6. Žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom uvádzal, že so synom (ktorý je jeho jediným dieťaťom) má

dobrý vzťah, rozprávajú sa o bežných starostiach a radostiach, ale nerozprávajú sa o podnikaní a o
týchto veciach. Vedel, že syn podniká, lebo podpisoval sídlo firmy v ich dome, ktoré sa však potom
zmenilo. Čo satýka podnikania syna, tieto vecido detailov neriešil, o nejakých jeho aktivitách vedel a keď
sa syn niečo spýtal, tak mu poradil, ale viac menej do detailov nechodil. Obavy zo synovho podnikania
nemal. Hodnota nehnuteľnosti je 25.000,- Eur, možno viac a nakoľko na dome už bolo treba urobiť

nejaké úpravy, fasády a okolo strechy a okien, tak od syna ako polovičného spoluvlastníka žiadal, aby
na to prispel. Syn povedal, že na to nemá, nechcel investovať a tak vlastne prišli k tomu, že má ešte iné
veci a bolo by vhodnejšie, keby od syna odkúpil jeho polovicu. Ukončili to teda tak, že prebehne kúpa.
Syn doniesol kúpnopredajnú zmluvu a stretli sa v Žarnovici, išli na mestský úrad a podpísali zmluvu.
Na kataster zmluvu hneď nedával, lebo mal ešte iné veci, kde už meškal a nevidel dôvod podávať to

akútne. Syna sa nevypytoval na „iné veci“, ktoré riešil, peniaze na údržbu či rekonštrukciu domu syn
nemal a on už nevyšetroval, čo sú tie iné veci, v tom momente to nebolo dôležité. Nemal vedomosť,
či v čase uzavretia kúpnej zmluvy mal syn ešte iný majetok. Kúpnu cenu vyplatil synovi v hotovosti
nepamätajúc si už presne kde to bolo, či doma alebo v Ž.. Peniaze mal doma, odkladal si ich dlhodobo.
Nevedel uviesť ako syn naložil s peniazmi, pričom dom ešte nerekonštruoval, lebo po vyplatení peňazí

musí znovu sporiť.

7. A. L. ml. vypočutý ako svedok vypovedal, že momentálne sa s otcom stretáva raz za mesiac,
začiatkom roka 2017 to nebolo veľmi často, možno každé dva týždne, každý týždeň, niekedy každý
mesiac. V tom čase okrem polovice domu vlastnil aj osobné motorové vozidlo, ktoré vlastní aj v

súčasnosti a toto je stále založené v prospech leasingovej spoločnosti. Uviedol, že začiatkom minulého
roka chcel otec investovať finančné prostriedky na rekonštrukciu rodinného domu, ktorého bol aj on
spoluvlastníkom a tak žiadal, aby sa na investícii podieľali spoločne. Pretože v tom čase rozbiehal svoje
podnikanie,nemalfinancie,abymoholparticipovať.Týmpádomsaotcovineoplatiloinvestovaťajdojeho
časti domu a preto sa vzájomne dohodli, že otec odkúpi jeho polovicu nehnuteľností. Dohodnutá suma

bola 14.000,- Eur a bola mu odovzdaná v hotovosti pred podpisom zmluvy doma na adrese F. Č.. XXX.
Prijatú sumu minul na investície do svojej firmy a na osobné účely, konkrétne vyplatil v hotovosti svojich
pracovníkov, čo však nie je vedené ako investícia vo firme, pričom si spomenul len na sumu 2.200,- Eur,
ktorú vyplatil U. I. za stavebné práce. Doklady o tom, že vyplácal ľudí nemá, lebo to bola ústna dohoda,
čiže to nedával ani do nákladov firmy. Spomenul si ešte na úhradu splátky leasingu za auto, čo bolo

cca 200,- Eur a ďalej uviedol náklady spojené s bežným fungovaním, konkrétne cestovanie, keďže mal
v tom období zvýšené náklady na cestovanie a na prenájom priestorov, ktorý predstavoval sumu 400,-
až 500,- Eur. Väčšiu časť peňazí zaplatil v tom mesiaci, keď peňažné prostriedky dostal s tým, že už v
tom čase mal ako fyzická osoba aj iné dlhy. Vyjadril sa, že firma žalobcu je spoločnosťou jeho strýka
p. L., s ktorou bola a aj je jeho firma MIRSTAV, s.r.o. v právnom vzťahu. Strýko mu dal podpísať ako

konateľovi spoločnosti faktúry a kópie faktúr, ktoré vystavila firma žalobcu jeho firme MIRSTAV, s.r.o, na
každú faktúru dal pečiatku a vlastnoručný podpis a ešte strýko spomenul, že potrebuje podpísať nejaké
dokumenty pre právničku, ktoré síce nečítal, ale podpísal ich. Po nahliadnutí do predloženého uznania
dlhu svedok potvrdil, že listinu podpísal, pričom sa vyjadril, že urobil chybu, lebo dokumenty mu boli
predloženévrýchlomsledeaonichnekontrolovalstým,ževprípadefaktúruvedenýchvuznanídlhuišlo

o faktúry za stavebný materiál, ktorý dodávala spoločnosti MIRSTAV s.r.o. spoločnosť žalobcu STAVMAT
Banská Štiavnica, s.r.o. Svedok tiež uviedlo, že momentálne pracuje v zahraničí a spoločnosti žalobcu
zo svojho dlhu uhradil asi okolo 500,- Eur niekedy v apríli roku 2017. Vo vzťahu k svojim vyjadreniam
do zápisnice zo dňa 29.06.2017 v rámci trestného konania svedok uviedol, že keď bol na výsluchuv Ž.U. E. G., celú jeho výpoveď pripravil pracovník policajného zboru, v krátkosti sa s ním rozprával,
vyšetrovateľ mu povedal, čo by mohlo vo výpovedi byť a on potom zápisnicu podpísal. Napokon vysvetlil,
že predmetný podiel (ktorý potom previedol na otca) nechcel prevádzať na inú osobu už začiatkom roku

2017, lebo v prípade konania č. K. XXX/XXXX týkajúceho sa podielu išlo o vklad záložného práva v
prospech pána Z. v súvislosti s vysporiadaním vzájomných vecí medzi nimi ohľadne obchodovania v
budúcnosti. Dlhoval mu vtedy peniaze, no toto katastrálne konanie skončilo tak, že to bolo vyrovnané -
návrh sa vzal späť alebo nebola využitá lehota na podanie doplnenia, čo si už presne nepamätal.

8. Ďalej súd z výpisu z obchodného registra zistil, že A. L. ml. je už odo dňa vzniku (t.j. od 18.08.2016)
spoločnosti MIRSTAV, s.r.o. jej jediným spoločníkom a konateľom, pričom menovaný v prospech
žalobcu ako veriteľa podpísal uznanie dlhu a ručiteľské vyhlásenie datované dňom 18.04.2017. V
tomto je uvedené, že dlžník spoločnosť MIRSTAV, s.r.o. uznáva svoj záväzok z tam celkovo štyroch
presne špecifikovaných (číslom, dátumom vystavenia, dátumom splatnosti (17.03.2017, 24.03.2017,
07.04.2017 a 07.04.2017) a sumou) faktúr v celkovej sume 12.973,03 Eur, ktorú sa zaviazala zaplatiť

v dvoch splátkach splatných dňa 25.04.2017 v sume 6.000,- Eur a dňa 02.05.2017 v sume 6.973,03
Eur, pričom v prípade nezaplatenia čo len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh. Súčasne A. L. ml.
pripojil svoj podpis aj k osobitnému prehláseniu obsiahnutému v tejto listine, podľa ktorého menovaný
vyhlásil,ževeriteľauspokojísám,akdlžníkfirmaMIRSTAVs.r.o.nesplnívočiveriteľovitentosvojuznaný
záväzok a teda sa menovaný stáva dlžníkovým ručiteľom.

9. Nebolo potom takisto sporným, že ani dlžník firma MIRSTAV, s.r.o. a ani A. L. ml. ako ručiteľ
nesplnili svoje záväzky deklarované v uvedenom uznaní dlhu a ručiteľskom vyhlásení a tak žalobca ako
veriteľ inicioval súdne konanie na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý platobným rozkazom zo dňa
12.06.2017 sp. zn. 6Up/72/2017 uložil firme MIRSTAV, s.r.o. a A. L. ml. ako žalovaným 1/ a 2/ povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 10.656,32 Eur s príslušenstvom (ako aj náhradu trov konania) s tým, že
plnenímjednéhozožalovanýchvrozsahujehoplneniazanikápovinnosťplniťostatných.Platobnýrozkaz
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.07.2017. Následne sa žalobca platobným rozkazom
právoplatne priznaného práva domáhal voči A. L. ml. cestou exekúcie ako to vyplýva z predloženého
upovedomenia o začatí exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára č. 199EX 216/17-6 zo dňa

15.08.2017 s tým, že žalobca tiež podal trestné oznámenie, ktoré však bolo právoplatne odmietnuté
(uznesenie Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom na č.l. 8pv spisu). V uvedenom trestnom konaní
pritom A. L. ml. do zápisnice zo dňa 29.06.2017 vypovedal (svoju výpoveď pritom potvrdil podpisom na
každej strane zápisnice), že nie je pravdou, žeby sa začal zbavovať majetku, konkrétne domu v F. súp.
č. XXX. Je pravdou, že v marci 2017 na základe kúpnej zmluvy previedol polovicu tohto domu na svojho

otca A. L., ale bolo tomu tak na jeho žiadosť. Uvedené spravil preto, lebo ho otec o to požiadal, bol si
vedomý aj toho, že dom bol rodičov. Otec začal mať obavy z toho, že on podniká a aby otec neprišiel o
svoj dom, tak on s tým súhlasil. Tiež uviedol, že si je vedomý svojich záväzkov voči strýkovi C. L., ktoré
dlhy sa bude snažiť čo najskôr vrátiť.

10. Napokon súd z predloženej informácie z Centrálneho registra exekúcií (č.l. 41 a nasl. spisu) zistil,
že A. L. ml. mal dlhy po splatnosti už koncom roku 2016 minimálne voči Prima banke Slovensko, a.s. vo
výške 2.043,41 Eur s prísl. a Ľ.Í. D. vo výške 2.200,- Eur s prísl. (čo je zrejmé zo začiatku úročenia dlhov
úrokmi z omeškania počnúc 30. decembrom, resp. 21. novembrom roku 2016), kde figurujú aj ďalšie
dlhy, ktorých čas a právny dôvod vzniku však nemožno z prehľadu presne identifikovať (dlh Sociálna

poisťovňaapoisťovňaDôvera),ničtovšaknemenínatom,žeajsámA.L.ml.vosvojejvýpovedipotvrdil,
že v čase uzavretia kúpnej zmluvy s otcom mal aj iné dlhy. V konečnom dôsledku je toho nepriamym
dôkazom v súvislosti s výpoveďou menovaného aj konanie vedené na katastrálnom odbore OÚ Ž. pod
sp. zn. K. XXX/XXXX (spisový materiál založený na č.l. 71 súdneho spisu), v ktorom konaní bolo jeho
predmetom zavkladovanie záložného práva (zriadeného zmluvou zo dňa 14.03.2016 v prospech A. Z.

ako záložného veriteľa) k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1 A. L. ml. k rodinnému domu súp. č.
XXX a ostatným nehnuteľnostiam na LV č. XXX k.ú. F.. Konanie bolo na katastri začaté dňa 13.02.2017,
no skončilo rozhodnutím o zastavení konania zo dňa 13.04.2017, nakoľko účastníci konania nedostatky
brániace vkladu neodstránili v katastrom stanovenej lehote.

11. Zhodnotiac potom uvedené skutočnosti vyplynuté z realizovaného dokazovania súd dospel k
záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal vyslovenia právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný
nadobudol polovicu rodinného domu s pozemkami vedenými na LV č. XXX k.ú. F.. Tu len súd
poznamenáva, že žalobcom podaná žaloba bola podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadkuprípustnou, lebo z ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ktorý je základom právneho posúdenia
merita tejto prejednávanej veci) vyplýva právo žalobcu ako veriteľa domáhať sa vyslovenia právnej
neúčinnosti právnych úkonov dlžníka.

12. Konkrétne podľa ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) sa veriteľ môže
domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok
proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

13. Citované ustanovenie právne umožňuje veriteľovi, ktorý má vymáhateľnú (zročnú) pohľadávku
domáhať sa vyslovenia právnej neúčinnosti takého právneho úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie
jeho pohľadávky. Po vyslovení právnej neúčinnosti napadnutého právneho úkonu, sa veriteľ môže
domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo z dlžníkovho majetku ušlo odporovateľným právnym
úkonom.

14. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech

týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej
starostlivosti nemohla poznať.

15. Z citovaného ustanovenia vyplývajú dve skutkové podstaty, za splnenia ktorých možno právnemu
úkonu dlžníka odporovať. Pri prvej musí veriteľ preukázať ukracovací úmysel dlžníka a jeho znalosť

druhou stranou, veriteľ však nemusí preukázať, že k jeho skráteniu skutočne došlo, stačí, že možno
uľahčiť uspokojenie veriteľa a je na žalovanom, aby tvrdil a dokázal opak. Nie je potrebné, aby sa
ukracovací úmysel vzťahoval práve na odporujúceho veriteľa, môže sa vzťahovať na akéhokoľvek
veriteľa, určitého alebo neurčitého, prítomného alebo budúceho, na všetkých alebo len na niektorých,
pričom ukracovací úmysel nemusí byť jediným cieľom konania, stačí, že dlžník mal vedomie, že konaním

ukracuje veriteľa.

16. Naproti prvej skutkovej podstate stanovujúcej konanie dlžníka urobené v úmysle ukrátiť veriteľa,
pri druhej ide o konanie dlžníka, ktorým bol veriteľ ukrátený kedy sa vyžaduje skutočné poškodenie
veriteľa, pričom stačí skrátenie veriteľa samo o sebe a nie je potrebné podávať dôkazy o subjektívnych

podmienkach-oukracovacomúmysledlžníkaajehoznalostialebozavinenejneznalostidruhoustranou.
Veriteľ musí tvrdiť a preukázať, že išlo o konanie, ktorým bol ukrátený a vedomosť blízkej osoby o
dlžníkovom úmysle sa predpokladá, pričom túto domnienku môže blízka osoba vyvrátiť tak, že nielenže
nemohla vedieť ale nemohla vedieť o ukracovacom úmysle dlžníka ani pri vynaložení všetkého úsilia,
ktoré za daných okolností možno požadovať po priemerne rozumnej osobe. Žalujúci veriteľ teda nemusí

v konaní preukázať vedomosť blízkej osoby o ukracovacom úmysle dlžníka, stačí, že preukáže, že
odporovateľný právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Zákon v tomto
ustanovení prenáša dôkazné bremeno na dlžníkovi blízku osobu, ktorá sa ubráni žalobe len vtedy,
ak preukáže, že v dobe urobenia právneho úkonu ani pri náležitej starostlivosti nemohla ukracovací
úmysel dlžníka poznať. Na úspešnú obranu blízkej osoby však samo o sebe nepostačuje preukázanie,

že o ukracovacom úmysle dlžníka nevedela ani nemusela vedieť ale je potrebné preukázať, že o tom
nevedela ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. Zákon tu totiž ukladá, aby blízka osoba vzhľadom
na okolnosti prípadu a na obsah a dosah právneho úkonu vyvinula takú aktivitu, aby úmysel dlžníka
spoznala, aby sa o ňom dozvedela. Tým zákon ukladá blízkej osobe, aby nerobila právne úkony na ujmu
práv veriteľov dlžníka.

17. Vychádzajúc z uvedeného súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov v súlade s ust. § 191 Civilného
sporového poriadku dospel k záveru, že žalovaný ako dlžníkovi (teda svojmu synovi A. L. ml.) blízka
osoba podľa § 116 Občianskeho zákonníka nevynaložil nielenže žiadnu (ani len zbežnú, nie to ešte
náležitú) starostlivosť smerujúcu k spoznaniu dôvodu prevodu sporného spoluvlastníckeho podielu k

nehnuteľnostiam na LV č. XXX k.ú. F. (ktorý postup vyžadujú od dlžníkovi blízkej nadobúdajúcej osoby
vyššie cit. ustanovenia), ale práve naopak, podľa súdu žalovaný vedome participoval v súčinnosti so
svojim synom ako dlžníkom na tom, aby uchránili spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam
pred veriteľmi a možnými exekúciami.18. Bolo totiž preukázané, že žalobca má voči svojmu („primárnemu“) dlžníkovi spoločnosti MIRSTAV,
s.r.o. vymáhateľnú (a aj súdom právoplatne judikovanú) pohľadávku vo výške 10.656,32 Eur s

príslušenstvom z titulu dodania stavebného materiálu, za ktorej splnenie sa písomne zaručil A. L.
ml. ako ručiteľ v prehlásení o uznaní dlhu a ručiteľskom vyhlásení zo dňa 18.04.2017, čím vznikla
žalobcovi pohľadávka v uvedenej výške voči menovanému z titulu jeho ručenia v zmysle ust. § 303
a nasl. Obchodného zákonníka. Aj voči nemu má žalobca právoplatne priznanú pohľadávku už hore
spomenutým právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo

dňa 12.06.2017 sp. zn. 6Up/72/2017.

19. Niet potom pochybností, že žalobca na podklade uvedeného platobného rozkazu súdnym
exekútorom JUDr. Jánom Debnárom vedenej exekúcie nedosiahol uspokojenie svojej pohľadávky od
A. L. ml., keď tento potvrdil, že pohľadávku žalobcu uhradil len v rozsahu okolo 500,- Eur. Menovaný
pritombolpolovičnýmspoluvlastníkomnehnuteľnostívedenýchnaLVč.XXXk.ú.F.,ktorévšakpreviedol

napadnutou kúpnou zmluvou na žalovaného ako svojho otca a týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu
nielen žalobcu ako veriteľa, ale aj ďalších veriteľov, voči ktorým mal dlhy v čase prevodu podielu
(minimálne išlo o Prima banku Slovensko, a.s. a Ľ. D.) ako to vyplýva z údajov Centrálneho registra
exekúcií. Prevodom spoluvlastníckeho podielu teda došlo k ukráteniu (aj) žalobcu ako veriteľa, lebo A.
L. ml. nedisponoval a ani nedisponuje v súčasnosti takým majetkom, ktorý by postačoval na uspokojenie

pohľadávky žalobcu, keď sa sám tiež vyjadril, že má (už len) motorové vozidlo, ktoré je založené v
prospech leasingovej spoločnosti, pričom pokiaľ by z neho bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu a
ostatnýchveriteľov,užbyktomuvrámcivedenýchexekúciinepochybnedošlo,nonestalosatak.Takisto
kúpnu cenu 14.000,- Eur, ktorú mal dostať od otca v deň podpisu zmluvy za prevod spoluvlastníckeho
podielu použil na iné účely než na uspokojenie pohľadávok vtedajších veriteľov. Súd pritom neveril ani

tomu, že kúpna cena bola aj skutočne vyplatená (čo je zdôvodnené ďalej).

20. Súd mal teda preukázané, že žalobca bol napadnutou kúpnou zmluvou ukrátený v uspokojení svojej
pohľadávky a tak bolo na žalovanom preukázať v zmysle § 42a ods. 2 OZ, že o ukracovacom úmysle
nemohol vedieť ani náhodou.

21. Ako už súd uviedol, z dokazovania vyplynulo, že žalovaný si bol vedomý ukrátenia veriteľov, ku
ktorému dôjde prevodom spoluvlastníckeho podielu. V tomto smere možno totiž skonštatovať, že pokiaľ
ide o obranu žalovaného stáli proti sebe dve skupiny dôkazov - na jednej strane jeho výpoveď a
výpoveď jeho syna A. L. ml., ktorí prezentovali verziu o tom, že dôvodom predaja spoluvlastníckeho

podielubolavôľažalovanéhoakodruhéhopodielovéhospoluvlastníkavpodstaterekonštruovaťdomovú
nehnuteľnosť, na čom syn ako druhý podielový spoluvlastník z finančných dôvodov nemohol, resp.
nechcel participovať a na druhej strane listinný dôkaz - zápisnica z trestného konania zo dňa 29.06.2017,
ktorú A. L. ml. verifikoval svojim podpisom a v ktorej sa vyjadril, že práve žalovaný (otec) mal obavy z
jeho podnikania a z toho, aby neprišiel o dom.

22. Súd preto stál pred otázkou, ktorej skupine dôkazov prisúdiť vyššiu vieryhodnosť. Túto potom
vyriešil tak, že prihliadajúc na spôsob výpovedí žalovaného a jeho syna, (ne)presvedčivosť z nich
vyplývajúcu, ich spôsob prejavu a správanie sa pri výsluchu a obsah odpovedí na jednotlivé otázky,
tak ich osobné prejavy nepresvedčili súd o pravdivosti príbehu o tom, že prevod spoluvlastníckeho

podielu bol motivovaný potrebou rekonštrukcie spoločnej domovej nehnuteľnosti. V tomto smere súd
nepovažoval za presvedčivú a uveriteľnú výpoveď žalovaného, že síce vedel o tom, že syn podniká,
no detailnejšie sa o to nezaujímal, keď evidentne pokiaľ syn peniaze na investície do domu nemal,
musela mu vystať otázka ako sa mu teda vlastne darí v podnikaní. Žalovaný ďalej vyhýbavo vysvetľoval
a ani neozrejmil, čo myslel vyjadrením, že „syn mal ešte iné veci“, no vo väzbe na zápisnicu z trestného

konania sa ponúka riešenie, že tým mal na mysli synove dlhy, lebo inak by nemal obavy zo synovho
podnikania, ako to tento v predmetnej zápisnici uviedol. Po ďalšie, ak by syn v tom čase nemal
dostatok financií na rekonštrukciu, tak by logicky nebolo hneď potrebné situáciu riešiť prevodom synovho
spoluvlastníckeho podielu (žalovaný pritom iných potomkov nemá), pretože ani sám žalovaný ako
vyplynulo z jeho výpovede nemal na to potrebné financie, keďže sa pred súdom vyjadril, že nehnuteľnosť

ešte vôbec nerekonštruoval z dôvodu, že po vyplatení peňazí synovi musí znovu sporiť. Ak si teda
žalovaný bol vedomý toho, že nemá ďalšie prostriedky na investície, nemohla byť skutočným dôvodom
prevodu potreba rekonštrukcie, ale práve snaha ukrátiť veriteľov.23.Pokiaľideovyplateniekúpnejceny,totomaloprebehnúťvhotovostizpeňazí,ktorémalmaťžalovaný
doma (čo nie je v týchto súvislostiach prípadu nijak zakázané), bez akéhokoľvek dokladu či bankovej
operácie. O vyplatení ceny tak potom svedčia len výpovede práve dvoch osobne zainteresovaných osôb

bez toho, že by pravdivosť potvrdzoval ešte aj iný čo aj nepriamy dôkaz (napr. výber financií z banky,
vklad na účet, atď.), keď súčasne aj použitie (minutie) peňazí tvoriacich údajne prijatú kúpnu cenu sa
podľa výpovede A. L. ml. zrealizovalo v podstate tak, že o tom nie sú dôkazy. Preto súd neveril tomu,
že skutočne došlo k vyplateniu kúpnej ceny, čo však nič nemení na platnosti uzavretej kúpnej zmluvy.
24. V porovnaní s týmito v súčasnosti realizovanými výpoveďami, ktoré boli podľa súdu z

uvedených dôvodov účelovo prispôsobené vymyslenej verzii o potrebe rekonštrukcie spoločnej domovej
nehnuteľnosti, zo zápisnice o výpovedi A. L. ml. v trestnom konaní zo dňa 29.06.2017 (t.j. z doby
pomerne krátko časovo nadväzujúcej na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 16.03.2017, jej zavkladovanie
dňa 12.05.2017 a vydanie platobného rozkazu dňa 12.06.2017, právoplatného a vykonateľného dňa
08.07.2017) vyplýva, že v tom čase menovaný po príslušných poučeniach v zmysle Trestného poriadku
uvádzal podľa súdu skutočný a pravý dôvod prevodu spoluvlastníckeho podielu na svojho otca, lebo je

úplne logické a pochopiteľné, že žalovaný ako druhý podielový spoluvlastník spoločných nehnuteľností
mal obavy o ich možné postihnutie v dôsledku podnikania svojho syna. Ak by pravým dôvodom prevodu
podielu bola potreba rekonštrukcie, tak súd tu postráda logické vysvetlenie, aby to menovaný pred
vyšetrovateľom neuviedol už vtedy. I keď sa potom A. L. ml. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa
10.07.2018 snažil relativizovať svoje vyjadrenia pred vyšetrovateľom tvrdiac, že on ich v podstate ani

nepovedal, iba podpísal vyšetrovateľom pripravenú výpoveď, súd neveril tomu, že by žalovaný svojim
podpisom na každej strane zápisnice „bezhlavo“ potvrdzoval skutočnosti, ktoré by vôbec nezodpovedali
realite. Jednoducho povedané, súd nepovažuje za uveriteľnú takú verziu, že si jednoducho príslušný
vyšetrovateľ vyjadrenia obsiahnuté v zápisnici sám od seba vymyslel a vypočúvaný A. L. ml. to bez
akýchkoľvek námietok podpísal. Navyše súd dodáva, že zápisnica o výsluchu zrealizovaná v rámci

trestného konania je z formálneho hľadiska tzv. verejnou listinou, čo znamená, že potvrdzuje skutočnosti
v nej uvedené, pokiaľ sa nepreukáže opak a k tomu v tomto spore nedošlo.

25. Žalovaný sa cestou právneho zástupcu bránil aj tým, že v dôsledku prevodu spoluvlastníckeho
podielu kúpnou zmluvou nemohlo dôjsť k ukráteniu žalobcu ako veriteľa, pretože kúpna zmluva bola

uzavretá v čase, kedy ešte neexistoval ručiteľský záväzok A. L. ml. voči žalobcovi ako veriteľovi,
teda žalobca v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol veriteľom menovaného a preto k jeho ukráteniu
nemohlo dôjsť. V tomto smere je síce podľa vykonaného dokazovania pravdou, že napadnutá kúpna
zmluva bola uzavretá dňa 16.03.2017, v ktorý deň bol na nej aj overený podpis predávajúceho
A. L. ml. a že v tom čase ešte neexistoval ručiteľský záväzok menovaného voči žalobcovi, ktorý

bola založený až ručiteľským vyhlásením zo dňa 18.04.2017, no judikatúra dospela vo vzťahu k
ust. § 42a Občianskeho zákonníka k záveru, že toto ustanovenie je aplikovateľné aj v prípade, ak
veriteľ v čase uzatvorenia odporovateľného právneho úkonu nebol s dlžníkom v právnom vzťahu.
Konkrétne rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/142/02 z 18.12.2002 publikované pod R 63/2004 hovorí,
že „pre aplikáciu ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka je podstatným preukázateľný a objektívne daný dôvod na
úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu, aj keď veriteľ v čase uzatvárania takéhoto úkonu nebol s
dlžníkom (v danom prípade s darcom) v právnom vzťahu, ak takýto nárok uplatnil v lehote troch rokov
od uzavretia odporovateľného úkonu (v danom prípade darovacej zmluvy) a je objektívne preukázané,
že obdarovaný takýto úmysel za daných okolností pri náležitej starostlivosti musel poznať“. Aplikujúc

toto (všeobecné) východisko na prejednávanú vec súd konštatuje, že v danom prípade teda nemusel
pre úspešnú odporovateľnosť napadnutej kúpnej zmluvy existovať ručiteľský (teda dlžnícky) záväzok A.
L.Á. ml. už v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 16.03.2017 (a je tiež potom bezpredmetným, kedy bol
voči menovanému ako ručiteľovi ručiteľský záväzok aktivovaný v zmysle § 306 Obchodného zákonníka),
ale podstatné a objektívne dané je to, že žalobca ako veriteľ uplatnil odporovateľnosť žalobou na súde

v rámci trojročnej lehoty vyplývajúcej z ust. § 42a ods. 2 OZ plynúcej od uzavretie predmetnej kúpnej
zmluvy a žalovaný vedel o ukracovacom úmysle.
26. Záverom súd ešte dodáva, že právnym zástupcom doložené rozhodnutia Okresného súdu Zvolen
a Krajského súdu v Banskej Bystrici (č.l. 50 a nasl. spisu) neboli použiteľnými v tejto prejednávanej
veci, pretože v tam riešenom prípade išlo o otázku začiatku plynutia premlčacej doby ohľadne práva

dovolať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou bolo porušené predkupné právo podielového
spoluvlastníka. I keď súd rozumie k čomu smerovala žalovaného argumentácia týmito súdnymi
rozhodnutiami - že je rozhodujúci okamih uzatvorenia právneho úkonu a nie okamih vkladu vlastníctva
do katastra nehnuteľností na jeho základe - tak v tomto súdenom prípade súd vychádzal z vyššieoznačeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a aj toto v konečnom dôsledku za rozhodujúci čas
považuje urobenie právneho úkonu (nie jeho vecnoprávne účinky) s tým, že v súlade s dikciou § 42a
OZ neviaže úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu na existenciu právneho vzťahu medzi veriteľom

a dlžníkom na čas uzavretia takéhoto právneho úkonu, lebo nič také nemožno podľa súdu z uvedeného
ustanovenia vyvodiť. Tým sa iba potvrdzujú názory právnej teórie, ktoré neviažu ukracovací úmysel (len)
práve na odporujúceho veriteľa, ale na akéhokoľvek, čo aj budúceho veriteľa.

27. Vzhľadom na uvedené súd žalobe žalobcu vyhovel s tým, že iba presnejšie formuloval výrok

rozsudku súc viazaný nielen samotným petitom žaloby, ale celým jej obsahom.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a v celom rozsahu úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %.
Výška trov konania bude určená samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.