Uznesenie Judgement was issued on Monday, August 17, 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 11Er/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416202693
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Rajňáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4416202693.3

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti povinnému: Q. C., G.. XX.XX.XXXX, K. M.
M. XXX, XXX XX M., o vymoženie 1633,94 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha,
Exekútorský úrad so sídlom Piaristická 2, Nitra zo dňa 31.03.2015 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15.03.2015 domáhal voči povinnej
vykonania exekúcie na vymoženie 1633,94 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na
Rozhodcovský Rozsudok sp. zn. IA-C/07130357 zo dňa 08.11.2013, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd
pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., a ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 09.01.2014
a vykonateľnosť dňa 13.01.2014 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovským rozsudkom bola

povinnej uložená povinnosť zaplatiť sumu 1633,94 Eur, úrok vo výške 24,00 % ročne zo sumy 1633,94
Eur od 02.11.2012 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1633,94
Eur od 02.11.2012 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania ku dňu predčasnej
splatnosti celého úveru vo výške 128,05 Eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú
odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01.11.2012 vo výške 891,08
Eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 48,05 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške

135,06 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

2. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o úvere dostupná pôžička číslo
5271349009, uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinnou
dňa 17.07.2009 (ďalej „zmluva“). Na základe predmetnej zmluvy bol povinnej poskytnutý úver vo
výške 2000,- Eur. V bode 7. Záverečných ustanovení predmetnej zmluvy sa uvádza: „Zmluvné strany

sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a
výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných
podmienkach.“.

3. Súčasťou zmluvy sú aj Obchodné podmienky pre úver (dostupnápôžička dostupnápôžička -
šikovnárezerva). V Obchodných podmienkach (ďalej aj „OP“) sa v bode 11.2 uvádza: „Zmluvné strany

sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia
dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej
dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov.“.

4. Na základe uvedeného si súd vyžiadal aj Všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj „VOP“), v ktorých
sa v bode 10. Nachádza rozhodcovská doložka. V bode 10.2.1 sa uvádza: „Banka a Klient sa budú

snažiť o urovnanie všetkých sporov, ktoré vzniknú z Bankových obchodov rokovaním vedeným v dobrom
úmysle a v snahe vyhnúť sa súdnemu riešeniu sporov.“. V Bode 10.2.2 sa uvádza: „Banka a Klientsa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú
z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní
Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom

znení:
a] pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania;
b] pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie

a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.“.
V bode 10.2.3 sa uvádza: „Ak Klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy
nedoručí Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.“.
V bode 10.2.4 sa uvádza: „Banka a Klient sa dohodli, že sa podrobujú základným vnútorným právnym
predpisom Rozhodcovského súdu, najmä Štatútu a Rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné a účinné

v čase začatia rozhodcovského konania. Jazykom rozhodcovského konania bude slovenský jazyk.“.
V bode 10.2.5 sa uvádza: „Banka a Klient sa ďalej dohodli, že táto rozhodcovská doložka zaväzuje
právnych nástupcov oboch zmluvných strán.“ V bode 10.2.6 sa uvádza: „Banka a Klient sa dohodli, že
odstúpenie od Zmluvy sa nedotýka rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou Zmluvy uzavretej medzi
Bankou a Klientom.“.

5. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.02.2016 súdny exekútor JUDr. Erik Tóth, Exekútorský
úrad so sídlom Nitra, Piaristická 2, požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

6. Dňa 11.11.2019 tunajší súd uznesením pod sp. zn. 11Er/151/2016 - 19, právoplatným dňa 15.05.2020,

v dôsledku univerzálnej sukcesie, rozhodol o pokračovaní s právny nástupcom pôvodného oprávneného
(spol. PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464), a to spol. BENCONT
COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

7. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak

priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným
titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje
majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2, písm. d) Exekučného poriadku).

8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne.

9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

10. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
(účinného ku dňu uzavretia zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

19. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý
návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné

predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a
pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto
fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe

rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

20. V tomto smere súd len zdôrazňuje, že Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa
mimoriadnupozornosť,pričomSúdnydvorEurópskychspoločenstievvosvojichrozhodnutiachzdôraznil
povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej strany.
Vo svojom rozhodnutí vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues
Noguiera zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený

výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný. Povinnosť preskúmať rozhodcovskú doložku pre exekučný súd vyplýva aj

z ust. § 44 EP a v rámci tohto prieskumu okrem iného zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na
to oprávneným, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Pri skúmaní, či exekučný titul
bol vydaný orgánom oprávneným posudzuje exekučný súd aj platnosť rozhodcovskej doložky, pokiaľ
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok.

21. Súd tiež osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého
závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Najvyšší súd
zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, čirozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním
platnostirozhodcovskejdoložky(vspotrebiteľskejveci)súdyvexekučnomkonanínepreskúmavalivecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z

ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať,
či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal
právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b/ zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), pričom
právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona

(napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/5/2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012, sp.
zn. 3Cdo/122/2011).

22. Taktiež exekučný súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.
10. 2012 sp. zn. 6 Cdo/179/2011, podľa ktorého exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov,

je v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať,
či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že
právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha
mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná

strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

23. Súd má za to, že hore uvedená zmluva o osobnom účte je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka, uzatvorená štandardným formulárovým spôsobom, a preto je ju potrebné s
obchodnými podmienkami (OP) a VOP, aj bez návrhu a v súlade s požiadavkou Európskej únie na „ex

offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok" tejto podrobiť.

24. Samotná zmluva o úvere neobsahuje rozhodcovskú doložku, ale odkazuje na rozhodcovskú
doložku uvedenú vo VOP. Z rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VOP vyplynulo, že pokiaľ by bol
žalobcom v prípadnom spore oprávnený (resp. jeho právny predchodca), má právo ale aj povinnosť

spor predložiť iba rozhodcovskému súdu. Pokiaľ by bol žalobcom povinný, tento by si už mohol vybrať
medzi rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom. Z doložky ďalej vyplynulo, že pokiaľ povinný
najneskôr pri uzavretí zmluvy nedoručil oznámenie, že s ňou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.

25. Zmluva je klasickou formulárovou zmluvou, ktorú mohol povinný iba ako celok podpísať resp.

odmietnuť. Jej súčasťou sú VOP, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku. Táto teda nebola osobitne
vymienená - individuálne dojednaná tak, ako to vyžadujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže
si povinný nemohol vymieniť jej obsah. Podľa súdu je potom rozhodcovská doložka neplatná, nakoľko
táto je takým významným zmluvným ustanovením, ktoré nemôže byť platne dojednané bez toho, aby
strany preukázateľne a nepochybne prejavili vôľu ju uzavrieť.

26. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 21XECdo/8/2016 zo dňa 22.02.2017, kde tento v odôvodnení uviedol: „V preskúmavanej veci
odvolací súd nesprávne vyhodnotil zákonnosť prijatej rozhodcovskej zmluvy, pričom sa obmedzil len na
konštatovanie že bola podpísaná, čím došlo k jej individuálnemu dojednaniu, preto podľa jeho názoru

nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda
neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným
a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už v deň
podpisu zmluvy, i keď na samostatnej, individuálnej listine, avšak formou predtlačeného formulára.
Dovolací súd priznáva žalovanej ak poukazuje na nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky,

nakoľko jej obsah nemohla ovplyvniť, nakoľko spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Ak sa spotrebiteľ vzdáva svojho ústavného
práva na prejednanie veci pred všeobecným súdom (alebo iným štátnym orgánom Slovenskej republiky)
potom vôľa spotrebiteľa v takomto prípade musí byť jasne preukázaná a nespochybniteľná.“

27. Navyše, rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým, keď obsahuje absurdnú konštrukciu, z ktorej vyplýva,
pokiaľ by bol žalobcom oprávnený, automaticky by sa obrátil iba na rozhodcovský súd. Možno totiž
predpokladať, že žalobcom v podstate v absolútnej väčšine sporov bude oprávnený.28. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe
rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore so zákonom, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom,

pričom v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. Podľa
§ 363 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). Podľa § 364 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 z.č.
160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie pro-

striedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods.
2 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniťajtým,žeprávoplatnéuzneseniesúduprvejinštancie,ktorépredchádzalorozhodnutiuvoveci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365

ods. 3 z. č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.