Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Róbert Matulák

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820203592
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3820203592.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcov: 1. H. P., nar.

XX.X.XXXX, bytom F., J. P. XXX/XX a 2. Bc. T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.-F. W., N. XXXXX/XB,
obaja zastúpení JUDr. Jánom Lackom, advokátom so sídlom v Kanianke, Bojnická cesta 594/28, proti
žalovaným: 1. H. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., T. XXX/XX a 2. G. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom
M., R. XXX/XX, o zaplatenie sumy 4.000 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 1. rade, H. P., istinu vo
výške 2.000 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 2.000 eur od 10.8.2020 do
zaplatenia a žalobkyni v 2. rade, Bc. T. F., istinu vo výške X.XXX eur spolu s ročným úrokom z omeškania

vo výške 5% zo sumy 2.000 eur od 10.8.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou,podanounasúddňa20.8.2020,žalobcoviažiadali,abysúduložilobomžalovanýmpovinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 1. rade istinu vo výške 2.000 eur spolu s 5%-ným ročným
úrokom z omeškania z tejto sumy od 10.8.2020 až do zaplatenia a žalobkyni v 2. rade istinu vo výške
2.000 eur spolu s 5%-ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 10.8.2020 až do zaplatenia.

Súčasne žiadali, aby súd uložil obom žalovaným povinnosť zaplatiť im náhradu trov konania. Žalobný
návrh zdôvodnili, odvolávajúc sa na nimi predložené listinné dôkazy, tým, že spoločne za žalovaných
ako dlžníkov uhradili za obdobie od júla 2018 do júla 2020 splátky dlhu voči Štátnemu fondu rozvoja
bývania (ďalej len „ŠFRB“) v celkovej výške 4.000 eur, pričom každý zo žalobcov uhradil sumu 2.000
eur a túto si uplatňujú voči obom žalovaným spolu aj so zákonnými úrokmi z omeškania. Právne svoj
nárok opreli o ust. § 550 Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaná 2. rade nepopierala dôvodnosť základu aj výšky nárokov žalobcov v konaní uplatnených.
Uviedla len, že nemá finančné prostriedky na to, aby tento dlh žalobcom splatila.

3. Žalovaný v 1. rade bol v spore pasívny, napriek riadne vykázanému mu doručenia predvolania na
pojednávanie sa na pojednávanie nedostavil a takisto napriek doručeniu mu všetkých písomností zo
spisu, sa k ich obsahu nevyjadril.

4. Žalobcovia sa na pojednávanie neustanovili, ich neúčasť na pojednávaní ospravedlnil ich právny
zástupca.5. S poukazom na ustanovenie § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednával súd
vo veci v neprítomnosti žalobcov a žalovaného v 1. rade.

6. Dokazovaním, vykonaným na pojednávaní, vypočutím právneho zástupcu žalobcu a žalovanej v 2.
rade, ako i oboznámením s obsahom listinných dôkazov, predložených do spisu žalobcami, osobitne
Zmluva o poskytnutí podpory č.l. 10, kúpna zmluva č.l. 14, fotokópie prevodných príkazov č.l. 17-27,
doklady o úhrade č.l. 29-36, mal súd zistený tento skutkový stav veci:

7. Žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli dňa 5.11.2001 so Štátnym fondom rozvoja bývania, so sídlom v
Bratislave, Zmluvu o poskytnutí podpory uzavretej podľa zákona č. 124/1996 Z.z. o štátnom fonde
rozvoja bývania v znení neskorších predpisov č. 307/2322/2001 (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej
Štátny fond rozvoja bývania (ďalej len ,,ŠFRB“), poskytol obom žalovaným finančnú podporu vo forme
úveru za účelom kúpy bytu č. 206, vybudovaného v rámci prestavby slobodárne na byty na ulici A. v F..
Žalovaným bol poskytnutý úver v celkovej výške 560.000 Sk (18.588,60 eur). Návratnosť poskytnutého

úveru bola v Zmluve, v súlade s ustanovením § 546 až 560 Občianskeho zákonníka, zabezpečená na
prechodnú dobu, ručením žalobcami v 1. a 2. rade, ktorí podpísali ručiteľské vyhlásenie voči ŠFRB,
s tým, že ručenie bude len počas prechodnej doby, do zriadenia záložného práva veriteľa (ŠFRB)
k predmetnému bytu, ktorý mali žalovaní nadobudnúť do svojho bezpodielového spoluvlastníctva po
dokončení prestavby slobodárne. V zmysle článku 7.4 Zmluvy, sa žalovaní zaviazali, že zriadia v

prospech ŠFRB záložné právo po podpísaní kúpnej zmluvy, ktorou prejde vlastníctvo na žalovaných v 1.
a 2. rade a následne, po zriadení záložného práva, ručenie ručiteľmi podľa článku 7.2 Zmluvy zanikne.

8. Dňa 23.3.2001 uzavrel žalovaný v 1. rade v postavení kupujúceho, (teda bez žalovanej v 2. rade),
ešte v čase pred dokončením rekonštrukcie slobodárne, kúpnu zmluvu so spoločnosťou GOTO, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave (investor stavby), na základe ktorej nadobudol predmetný byt, zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. Prievidza, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
zariadeniach a zastavanom pozemku, do svojho výlučného vlastníctva.

9. Po nadobudnutí vlastníctva k predmetnému bytu však žalovaný v 1. rade v rozpore so zmluvou

nezriadil v prospech ŠFRB záložné právo k predmetnému bytu, na ktorú povinnosť sa v Zmluve obaja
žalovaný zaviazali, ktorým záložným právom by sa zabezpečil úver, poskytnutý žalovaným ako dlžníkom
a súčasne by došlo k zániku ručiteľského záväzku oboch žalobcov.

10. Následne, v roku 2004, žalovaný v 1. rade predmetný byt predal Q. Y. kúpnou zmluvou zo dňa

15.3.2004.

11. Kúpnu cenu z predaja bytu žalovaný v 1. rade nepoužil na splatenie úveru v ŠFRB, pričom spolu aj
so žalovanou v 2. rade prestali splácať ŠFRB mesačné splátky úveru, v dôsledku čoho ŠFRB odstúpil
od Zmluvy a svoje nároky voči žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkom, ako aj voči obom žalobcom ako

ručiteľom, si uplatnil na súde.

12. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. 16C/99/2009-38, zo dňa 27.8.2009, bola obom
žalobcom aj obom žalovaným, v tom spore žalovaným, uložená povinnosť zaplatiť ŠFRB istinu vo výške
26.782,34 eur v mesačných splátkach po 160 eur, vždy do 27. dňa v mesiaci, pod stratou výhody splátok,

v prípade nezaplatenia dvoch po sebe idúcich splátok, s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká do
výšky plnenia záväzok ostatných odporcov.

13. Žalovaní nespochybnili tvrdenia žalobcov, uvedené v žalobnom návrhu, že za účelom zabezpečenia
pravidelného splácania rozhodnutím tunajšieho súdu stanovených mesačných splátok vo výške 160 eur

voči ŠFRB, sa žalobcovia dohodli so žalovaným v 1. rade, že úhrady splátok voči ŠFRB bude realizovať
žalobkyňa v 2. rade, ktorej bude na bankový účet, za tým účelom zriadeným v ČSOB a.s., jednotlivé
splátky poukazovať žalovaný v 1. rade, ktorý už v tom čase pracoval a býval v Českej republike. Od roku
2009aždoroku2015,tátodohodazostranyžalovanéhov1.rade,ajkeďnepravidelne,boladodržiavaná
a teda mesačnú splátku vo výške 160 eur voči ŠFRB v stanovenom termíne uhradila žalobkyňa v 2.

rade a žalovaný v 1. rade jej sumu 160 eur poukázal na jej účet.14. Žalovaní v konaní nespochybnili takisto tvrdenia žalobcov, že od januára 2016 žalovaný v 1. rade už
neuhradil žalobkyni v 2. rade na jej účet žiadne splátky, a to aj napriek viacerým telefonickým výzvam z
jej strany a žalovaný v 1. rade s ňou prestal aj komunikovať.

15. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 7C/143/2016, si žalobcovia uplatnili voči žalovaným
svoje nároky za obdobie od februára 2015 do júla 2016 vo výške 1.560 eur, v ktorom konaní vydal súd
dňa 26.9.2016 platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9.11.2016.

16. V ďalšom konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 6C/23/2018, si žalobcovia uplatnili ďalšie
svoje nároky voči žalovaným za obdobie od augusta 2016 do júna 2018 v celkovej výške 3.680 eur, v
ktorom konaní vydal súd dňa 13.9.2018 platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 12.12.2018.

17. Fotokópiami prevodných príkazov na úhradu, za mesiace júl 2018 až júl 2020, žalobcovia preukázali,

že žalobkyňa v 2. rade aj počnúc mesiacom júl 2018 vykonávala pravidelné mesačné splátky vo výške
160 eur voči ŠFRB z jej účtu, pričom za obdobie od júla 2018 do júla 2020 zaplatila takto spolu sumu
4.000 eur.

18. Fotokópiami dokladov o úhrade za mesiace júl 2018 až júl 2020 žalobcovia preukázali, že žalobca v

1. rade žalobkyni v 2. rade za každý z vyššie uvedených mesiacov vrátil polovicu sumy, ktorú žalobkyňa
v 2. rade za oboch žalobcov titulom dlhu zaplatila ŠFRB. Každý zo žalobcov sa teda na splátkach voči
ŠFRB podieľal jednou polovicou a teda z celkovej sumy pohľadávky vo výške 4.000 eur, ktorá vznikla
ručiteľom voči žalovaným v 1. a 2. rade, pripadá na každého žalobcu suma 2.000 eur.

19. Predžalobnou výzvou, zo dňa 3.8.2020, vyzvali obaja žalobcovia žalovaných, prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, na úhradu žalovanej sumy z dôvodu, že v tejto výške uhradili ŠFRB záväzok
žalovaných z titulu splátok poskytnutého úveru. Na výzvu žalovaní nereagovali žiadnou, ani čiastočnou
úhradou.

20. Podľa § 550 Občianskeho zákonníka, ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka
náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.

21. Tak ako to vyplýva z tvrdení žalobcov v priebehu konania a zo žalobcami predložených listinných
dokladov, ktoré žalovaní nenamietali, žalobcovia v 1. a 2. rade (v postavení ručiteľov), spoločne za

žalovaných v 1. a 2. rade (v postavení dlžníkov) z úverového zmluvného vzťahu uhradili za obdobie od
júla 2018 do júla 2020 splátky dlhu voči ŠFRB v celkovej výške 4.000 eur, pričom každý zo žalobcov
uhradil sumu 2.000 eur.

22. Keďže žalobcovia v postavení ručiteľov splnili za žalovaných ich dlh vo výške 4.000 eur voči

veriteľovi, boli v súlade s ust. § 550 Občianskeho zákonníka, oprávnení od oboch žalovaných, ktorí v
úverovom zmluvnom vzťahu mali postavenie dlžníkov, domáhať sa v súdnom konaní náhrady za plnenie
poskytnuté veriteľovi žalovaných (každý z nich v sume 2.000 eur).

23. Pretože žalovaní žalobcom vzniknuté pohľadávky neuhradili ani po doručení im predžalobnej

upomienky v stanovenej lehote do 3 dní od doručenia výzvy, dostali sa do omeškania a žalobcovia si v
konaní voči žalovaným dôvodne uplatnili aj úrok z omeškania z prisúdenej istiny, v súlade s ustanovením
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Počiatok lehoty pre
výpočet úroku z omeškania si žalobcovia uplatnili v súlade s vyššie uvedenými právnymi normami, s
prihliadnutím na dátum odoslania doporučenej zásielky - predžalobnej výzvy, zasielanej prostredníctvom

ich právneho zástupcu, s predpokladanou dobou doručenia troch dní a zároveň s prihliadnutím na
stanovenú trojdňovú lehotu na zaplatenie, t.j. od 10.8.2020.

24. Na základe vyššie uvedených zistení a právnych záverov súdu, rozhodol súd tak, že uložil obom
žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade žalovanú istinu vo výške 2.000 eur spolu s 5%-ným

ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 10.8.2020 do zaplatenia a žalobkyni v 2. rade žalovanú
istinu vo výške 2.000 eur spolu s 5%-ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 10.8.2020 do
zaplatenia.25. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v spore v celom
rozsahu úspešní a preto súd rozhodol tak, že majú voči obom žalovaným nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia,

samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu, na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.