Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. júl 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 1C/174/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816204462
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5816204462.4

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobcu: O.. E. J., nar XX.XX.XXXX, bytom S. XX, právne zast.
JUDr. Margita Medveczká, advokátka, Bratislava, Drotárska cesta 68, proti žalovaným: 1) L. P., rod.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, 2) R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, obaja zast. KUBINEC &
PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., Tvrdošín, Trojičné nám. 122 v konaní o obnovu konania podľa
§ 397 písm. a) a b) CSP, takto

r o z h o d o l :

I. Súd o d m i e t a žalobu na obnovu konaniu sp. zn. 7C/94/2013.

II. Žalovaným 1/ a 2/ sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa 09.09.2016 žalobu na obnovu konania

sp. zn. 7C/94/2013, v ktorom žalobca bol žalovanou stranou a žalovaní 1/ a 2/ boli žalujúcou stranou.
V danej veci súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 7C/94/2013-138 zo dňa 23.03.2015, ktorým určil, že
vlastníkmi parciel vytvorených geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveným O.. D. S.
nachádzajúcich sa v k.ú. S. a to: parcely CKN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX
m2 v spoluvlastníckom podiele X/XX je žalobkyňa v 1/ rade, žalobca 2/ rade je vlastníkom CKN parcely
č.XXXX/X-trvalétrávneporasty,ovýmereXXm2vspoluvlastníckompodieleXX/XXXa žalobca2/rade

je vlastníkom CKN parcely č. XXXX/X - trvalé trávne porasty, o výmere XX m2. Rozsudok Okresného
súduNámestovobolpotvrdenýodvolacím KrajskýmsúdomvŽilinerozsudkomč.k.10Co/439/2015-155
zo dňa 29.01.2016.
Žalobca žalobu na obnovu konania odôvodnil tým, že si myslí, že sú tu skutočnosti, ktoré odôvodňujú
obnovu konania podľa § 397 písm. a) a b) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „C.s.p.“) Za dôvody pripúšťajúce obnovu konania označil chyby geometrického plánu a znaleckého

posudku, nedostatok naliehavého právneho záujmu a aktívnej legitimácie žalovaných 1/ a /2 ako i to,
že dôkazy, argumenty a námietky neboli posudzované podľa ich obsahu. Ako dôkaz, ktorý žalobca
nemohol vykonať v pôvodnom konaní označil odpoveď Komory geodetov a kartografov na jeho sťažnosť
zo dňa 17.05.2016, spolu s odpoveďou katastrálnej inšpekcie Úradu geodézie, kartografie a katastra
SR (odpovede založenévsúdnomspisečl.10a13),ktorépodľajehonázorupoukazujúnachyby
v dokumentoch, ktoré boli základom rozhodnutia vo veci v konaní sp. zn. 7C/94/2013. Žalobca uviedol,

že im spomínaná komora odporučila postúpiť dokumenty odboru katastrálnej inšpekcie a následne
sa opäť obrátiť na súd. Podľa jeho názoru nemali žalovaní (v konaní 7C/94/2013 ako žalobcovia)
naliehavýprávnyzáujemnatom,abysastalispoluvlastníkmispornýchparciela nebolianiaktívnevecne
legitimovaní na podanie žaloby, pretože nie sú a ani v čase podania žaloby o určenie vlastníckeho práva
neboli vlastníkmi parciel č. XXXX, č. XXXX, č XXXX/X a č. XXXX/X, ktoré evidentne vznikli z pôvodných
pozemkovoknižných vložiek, na ktoré sa žalovaní v pôvodnej žalobe o určenie vlastníckeho práva

odvolávali. Vo výkaze výmer geometrického plánu, ktorý je súčasťou rozhodnutia absolútne nefigurujú
mená žalovaných, preto podľa jeho názoru nemohli byť aktívne vecne legitimovaní. Žalobca tvrdí, že ideo skutočnosti týkajúce sa strany pôvodného konania, ktoré žalobca bez svojej viny v pôvodnom konaní
nemohol použiť, pričom sa ako osoba, ktorá nemá právnické vzdelanie nedokázal v pôvodnom konaní k
tejto veci vyjadriť. Poukazoval na to že súd neposudzoval podania, dôkazy a argumenty žalobcu podľa

ich obsahu a to hlavne fakt, že žalobca niekoľko krát vyslovil v konaní skutočnosť, že hranica medzi
spornými pozemkami bola rešpektovaná ešte právnymi predchodcami či už žalobcu alebo žalovaných.
Súd mal podľa jeho názoru posúdiť tieto argumenty tak, že žalobca namieta vydržanie sporných parciel,
pretože ak by ich posúdil podľa obsahu, tak by sa musel vysporiadať s otázkou vydržania sporných
parciel.

2. Dňa 05.10.2016 bolo súdu doručené podanie žalobcu označené ako nové dôkazy odôvodňujúce
potrebu obnovy konania. Ako nový dôkaz označili fakt, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Námestovo sp. zn. 5C/118/2016 si žalobcovia v 1/ až 8/ rade zvolili za zástupcu osobu, ktorá vystupuje
v tomto konaní ako žalovaný v 2/ rade a žalobcovia v 9/ a 10/ rade si za zástupcu zvolili osobu, ktorá
vystupuje v tomto konaní ako žalovaná v 1/ rade. Vzhľadom na uvedené je podľa žalobcu zrejme, že

žalovaní (v pôvodnom konaní žalobcovia) nemali v pôvodnom konaní a ani v zmysle žaloby ( konanie
5C/118/2016) naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Žalobca uviedol, že v pôvodnom
konaní mali byť na podanie žaloby aktívne legitimovaní všetci spoluvlastníci nehnuteľností v zmysle
starých LV.

3.Žalovaní vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.11.2016 nesúhlasili s tvrdeniami žalobcu
uvádzaných v žalobe na obnovu konania. Poukázali na to, že žalobca v pôvodnom konaní vedenom
pred Okresným súdom Námestovo, č.k.: 7C/94/2013 a ani v predloženej žalobe nespochybnil žiadnym
relevantným dôkazom geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX O.. .D. S. zo dňa 28.01.2011, úradne
overený bývalou Správou katastra Námestovo, pod č. 127/2011 dňa 21.02.2011 ( ďalej aj ako len

„geometrický plán") a taktiež ani jedným relevantným dôkazom nespochybnil ani v žalobe a ani v
pôvodnom konaní znalecký posudok č. 22/2014 vypracovaný znalcom O.. H. P., znalcom z odboru
geodézia a kartografia ( ďalej aj ako len „znalecký posudok"). Žalobca v predloženej žalobe predkladá
dôkaz, ktorý má vyvrátiť správnosť a pravdivosť geometrického plánu a znaleckého posudku, a to
odpoveď Komory geodetov a kartografov spolu s odpoveďou katastrálnej inšpekcie Úradu geodézie,

kartografie a katastra SR, ktoré majú preukazovať chyby dokumentov, ktoré sú základným podkladom
rozhodnutia vo veci. Má sa jednať o dôkazy, ktoré žalobca nemohol vykonať v pôvodnom konaní.
Tieto doklady však podľa názoru žalovaných nie sú dostatočnými a relevantnými dôkazmi, ktoré by
spochybnili správnosť vyhotovenia geometrického plánu a znaleckého posudku, ktorý bol znalcom na
základe Uznesenia Okresného súdu Námestovo, pod č.k.: 7C/94/2013-63 zo dňa 26.05.2014. Na určení

vlastníckehoprávamali naliehavýprávnyzáujem zdôvodudôslednejevidencievkatastrinehnuteľností.
Vlastnícke právo žalobcov bolo ohrozene tým, že na liste vlastníctva bol zapísaný žalobca, ktorý
do ich vlastníckeho práva neoprávnene zasahoval tým, že bol vedený orgánom na úseku katastra
nehnuteľností ako výlučný vlastník, ktorý však vlastnil predmet sporu bez akéhokoľvek relevantného
dokladu. Preto bolo potrebné zosúladiť skutkový stav so stavom právnym a bez pozitívneho rozhodnutia

súdu, bolo ich postavenie neisté. Žalobca nemohol nadobudnúť predmet sporu vydržaním, pretože
nemohol splniť zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho týmto spôsobom. Nemôže byť ani
dobromyseľný, že mu predmet sporu patrí, pretože nemá žiaden relevantný doklad - dôkaz o tom, že
mu predmet sporu patril, resp. že patril jeho právnym predchodcom.

4.Dňa 16.05.2017 bolo súdu predložené vyjadrenie žalovaných k novým dôkazom odôvodňujúcim
potrebu obnovy konania predložených zo strany žalobcu zo dňa 30.09.2016. Vo vyjadrení uviedli, že
hmotnoprávny vzťah žalobcov v pôvodnom konaní vyplýva z titulov nadobudnutia pre žalovanú v 1/rade
z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 179/98, dnot 186/98 a z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 5D 280/2006,
Dnot 45/2006 čo vyplýva aj z LV č. XXXX pre k. ú. S. a pre žalovaného v 2/ rade z osvedčenia o dedičstve

sp. zn. D 115/2002 a z osvedčenia o dedičstve po zomrelom O. T. zo dňa XX.XX.XXXX, čo vyplýva
aj z LV č. N. a č. XXX k. ú. S.. Skutočnosť, že žalobca nebol v pôvodnom konaní právne zastúpený
advokátom a nemohol tak svoje vlastnícke právo právne perfektne brániť, na konaní nič nezmení,
pretože žalobca ( v pôvodnom konaní žalovaný) nedisponoval žiadnymi dôkazmi preukazujúcimi
pravdivosť jeho tvrdení, čo bolo v konaní zásadne. Žalovaní poukázali na to, že sa v pôvodnom konaní

domáhali určenia vlastníckeho práva k predmetu sporu v príslušnom spoluvlastníckom podiele, pričom
tento spoluvlastnícky podiel je predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 Občianskeho
zákonníka a ma charakter samostatnej veci ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn 3Cdo 27/2005)
a pre sa právny osud jednotlivých podielov posudzuje samostatne. V konaní o určenie vlastníctva kspoluvlastníckemu podielu, je aktívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho
podielu, z dôvodu, že právne sféry ostatných podielových spoluvlastníkov sa toto konanie netýka a
výsledok konania nemôže mať na ich právne pomery žiaden vplyv, nemôže mať dopad na vymedzenie

ich práv a povinností týmto súdnym rozhodnutím. žalobcovia žiadali, aby súd žalobu na obnovu konania
zamietol a priznal im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Dňa 22.03.2018 žalobca informoval súd o tom, že bol podaní podnet na vykonanie katastrálnej
inšpekcie na prešetrenie geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXX1. Súd má za to, že takýto podnet

mohol žalobca podať aj pôvodnom konaní, teda nejde o dôvod, na základe ktorého by sa mala povoliť
obnova konania.

6. Podľa § 403 ods. 1 a 2 C.s.p. žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti

rozhodnutia.

7.Podľa § 413 ods. 1 písm. a) až e) C.s.p. súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola
podaná oneskorene, bola podaná neoprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je prípustná, ide o dôvod uvedený v § 129 alebo je zjavne nedôvodná.

8. Súd po preskúmaní všetkých listinných dôkazov založených v súdnom spise dospel k záveru, že
žalobu na obnovu konania treba odmietnuť, pretože je zjavne nedôvodná.

9.Žalobca sa vo svojej žalobe opieral hlavne o tri tvrdenia, že geometrický plán a znalecký posudok

obsahujú chyb. Pri tomto tvrdení poukazoval na dôvod na obnovu konania odpoveď Komory geodetov
a kartografov zo dňa 02.06.2016, spolu s odpoveďou inšpekcie Úradu geodézie , kartografie katastra
SR zo dňa 27.07.2016, ktoré mali slúžiť ako dôkaz, ktorý žalobca nemohol vykonať v pôvodnom konaní.
Ako druhé tvrdenie uviedol nedostatok naliehavého právneho dôvodu a aktívnej vecnej legitimácie a ako
posledné tvrdil, že jeho dôkazy, argumenty a námietky neboli posudzované podľa obsahu.

10.Súd zistil, že žalobca (v pôvodnom konaní ako žalovaný) už v pôvodnom konaní namietal správnosť
znaleckého posudku, pričom zákonná sudkyňa, ktorá prejedávala pôvodnú vec nepovažovala tieto
námietky za dôvodné, pretože žalobca len konštatoval jeho nesprávnosť, neobjektívnosť s tým, že
poukazoval, že znalec si celý posudok zjednodušil, keď urobil na 13 riadkov s jednostranným nákresom

Súd v rozhodnutí konštatoval, že znalec zodpovedal stručne, jasne a zrozumiteľne otázku, ktorú mu
uložil súd a že správnosť znaleckého rozsudku rozhodne nezávisí od toho, na koľkých stranách alebo
riadkoch ho znalec vyhotovil. Ďalšie námietky proti správnosti znaleckého posudku a geometrického
plánu žalobca v pôvodnom konaní nemal.

11. Čo sa týka odpovedí vyššie spomenutých štátnych inštitúcii na sťažnosť podanú žalobcom
dňa 17.05.2016 súd uvádza, že tieto odpovede obsahujú len konštatovania a odporúčania, ktoré
nijako nespochybňujú správnosť geometrického plánu alebo znaleckého posudku. Komora geodetov a
kartografov len konštatovala, že nie je možné určiť či je geometrický plán vyhotovený správne. Súd má
za to, že žalobca mohol tento dôkaz vykonať už v pôvodnom konaní (mohol podať sťažnosť potom ako

sa oboznámil zo závermi znaleckého posudku a potom ako bol oboznámený s geometrickým plánom)
a preto by súd ani nemohol na tieto dôkazy prihliadať ako na dôvody na obnovu konania podľa § 397
písm. a) C.s.p.

12.Žalobca ďalej uviedol, že sa súd v pôvodnom konaní nezaoberal otázkou naliehavého právneho

dôvodu a otázkou aktívnej právnej legitimácie. Z odôvodnenia rozsudku č. k. 7C/94/2013-2018
23.03.2015, je zrejme, že sa súd týmito otázkami zaoberal. Súd v ňom konštatoval, že „ Žalobcovia
1/ a 2/ majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení ( § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho
poriadku ), pretože v prípade vyhovenia návrhu možno na základe rozsudku vykonať zápis vlastníctva v
katastri nehnuteľností v ich prospech. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalobcovia neúplne označili

okruh účastníkov konania, súd túto vyhodnotil ako neopodstatnenú, pretože podielový spoluvlastník
sa môže domáhať určenia, že mu patrí spoluvlastnícke právo a v akom podiele, pričom je nesprávny
názor, že v konaní o určenie spoluvlastníctva sa musia na jednej procesnej strane zúčastniť vždy všetci
spoluvlastníci, ktorí sa vymedzujú vo vzťahu k druhej skupine spoluvlastníkov ( z rozsudku Najvyššiehosúdu ČR, sp. zn. 22Cdo 63/2001)“. Krajský súd v rozsudku č. k. 10Co/439/2015-155 zo dňa 29.01.2016,
ktorým potvrdil rozsudok prvostupňového súdu, takisto konštatoval, že „rozhodovacia činnosť súdov už
vyriešila, že predmetom občianskoprávnych vzťahov je aj spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach, čo

zakladá právo domáhať sa určovacou žalobou určenia vlastníckeho práva aj ku konkrétnemu podielu
v nehnuteľnostiach. Je tomu tak aj v tejto konkrétne súdenej veci, keď navrhovatelia sa určovacou
žalobou domáhali určenia svojho podielového spoluvlastníctva v označených podieloch v konkrétnych
nehnuteľnostiach.Zatejtosituáciepotomsprávnežalovaliibaodporcu,ktorýpreukázateľnejevedenýna
liste vlastníctva k tým parcelám, z ktorých geometrickým plánom boli vytvorené KN-C parcele uvádzané

vo výrokovej vete rozsudku. Z týchto dôvodov námietka odporcu v otázke pasívnej vecnej legitimácie
nemá svoj relevantný právny základ. Keďže sa súd s otázkami naliehavého právneho záujmu a aktívnej
vecnej legitimácie vysporiadal už v pôvodnom konaní, považuje súd tieto tvrdenia žalobcu uvedené v
žalobe na obnovu konania za neopodstatnené a nedôvodné.

13. K tvrdeniu žalobcu, že súd mal jeho argumenty posudzovať podľa obsahu a teda sa mal vysporiadať

s otázkou vydržania sporných parciel sa už vyjadril Krajský súd v rozsudku č. k. 10Co/439/2015-155
zo dňa 29.01.2016, ktorý konštatoval, že „Vlastnícke právo je právo nepremlčateľné. Otázkou určenia
vlastníckeho práva podľa súvisiacich ustanovení Občianskeho zákonníka sa mohol okresný súd
zaoberať aj za situácie, že od vydania osvedčenia o dedičstve uplynula lehota dlhšia ako 10 rokov.
Osvedčenie o dedičstve aj v prípade hodnotenia podmienok vydržania vlastníckeho práva, je iba titulom

vstupu do držby, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním ( vydržať
možno aj spoluvlastnícky podiel) musia byť splnené ešte ďalšie podmienky vyžadované v § 134
Občianskeho zákonníka. Odporca v rámci svojej obrany v konaní pred súdom prvého stupňa neuviedol,
ani netvrdil, že vlastníctvo k predmetu sporu nadobudol vydržaním, preto ak v štádiu odvolacieho
konania "v písomnom vyjadrení k písomnému vyjadreniu navrhovateľov" svoje vlastníctvo k žalovaným

nehnuteľnostiam zdôvodňuje aj touto skutočnosťou, na tento jeho argument už nie je možné prihliadať,
ide totiž o novú skutočnosť, ktorá nebola uplatnená pred súdom prvého stupňa“. Z odôvodnenia
Krajského súdu je zrejme, že žalobca v pôvodnom konaní pred prvostupňovým súdom neuviedol,
ani netvrdil, že vlastníctvo k predmetu sporu nadobudol vydržaním a ani z obsahu podaní žalobcu
nebolo nevyplývalo, že by malo dôjsť k vydržaniu nehnuteľností a preto súd v pôvodnom konaní nemal

dôvod zaoberať sa otázkou vydržania sporných parciel a preto považuje aj toto tvrdenie žalobcu za
neopodstatnené a nedôvodné.

14.Súd priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, pretože mali
v tomto konaní plný úspech (§ 255 ods. 1 C.s.p.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Podľa § 363 a § 364 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v §
127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).