Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/173/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414213507
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414213507.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobkyne: C.Á.

Q., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX E. B. XXX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, v konaní o zaplatenie sumy 445,21 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalovaného na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I z a m i e t a.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 445,21 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy 445,21 Eur od 22.11.2014 do zaplatenia v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 119,09
Eur ich zaplatením právnemu zástupcovi žalobkyne Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o.,
Kuzmányho 29, Košice, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.11.2014 žiadala žalobkyňa uložiť žalovanému povinnosť
zaplatiť sumu 445,21 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 445,21 Eur od
22.11.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela

dňa13.10.2010zmluvuoúvereč.609500267,nazákladektorejjejbolposkytnutýúvervsume300,-Eur,
pričom žalovanému uhradila celkovo sumu 745,21 Eur. Nakoľko zmluva neobsahovala termín konečnej
splatnosti úveru, úrokovú sadzbu úveru ani ročnú percentuálnu mieru nákladov ako podstatné náležitosti
podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Preto plnením úrokov a poplatkov v sume 445,21 Eur sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne
obohatil a túto sumu jej ani po výzve nevydal.

Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť poukazujúc na premlčanie nároku. Namietal
miestnu príslušnosť tunajšieho súdu na konanie poukazujúc na ustanovenie § 85 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Tvrdil, že z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu nedošlo,
lebo nešlo o spotrebiteľský úver a preto úverová zmluva nemusela obsahovať žalobkyňou uvádzané
náležitosti.

Po vypočutí žalobkyne a po oboznámení listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu súd zistil

nasledovné:V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa dňa 13.10.2010 uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere, na
základe ktorej jej žalovaný poskytol úver v sume 300,- Eur za poplatok v sume 288,- Eur. Žalobkyňa sa
zaviazala úver vrátiť v 12-tich mesačných splátkach po 49,- Eur.

Ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s
výnimkou uvedenia identifikačných údajov zmluvných strán, sumy úveru, poplatku za jeho poskytnutie
a označenia účelu poskytnutia finančných prostriedkov - zamestnanie, povolanie, podnikanie a „iný
účel“. V príslušnom políčku zmluva obsahuje zvolené prehlásenie žalobkyne, že finančné prostriedky

sú poskytnuté na výkon povolania.

Podľa predloženého prehľadu splátok zaplatila žalobkyňa celkovo sumu 745,21 Eur v troch splátkach -
dňa 08.11.2010 uhradila sumu 49,- Eur, dňa 24.02.2011 sumu 50,- Eur a dňa 16.12.2011 sumu 646,21
Eur.

Vzhľadom na doteraz uvedené je nepochybné, že účastníkmi uzavretá zmluva je úverovou zmluvou
majúcou právny základ v ust. § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka
platí, že za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať

odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

V konaní bolo potom sporným, či predmetná zmluva o úvere je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, a teda
či ju možno podriadiť pod ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. pod príslušné ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Žalobkyňa pred súdom uviedla, že v čase, keď si brala úver bola na dôchodku, na ktorom je už vyše
10 rokov a žiadne povolanie nevykonávala.

Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že v čase uzavretia zmluvy o úvere žalobkyňa

nevykonávala žiadne povolanie. Bola v tom čase na dôchodku, na ktorom je aj v súčasnosti. Súd jej preto
uveril, že si nebrala úver na účely povolania. Presvedčenie odporcu o „nespotrebiteľskom“ charaktere
úverovej zmluvy je vylúčené už samotnou podobou zmluvného formulára, lebo práve takouto triviálnou
praktikouoznačeniapredtlačenýchrubríkotom,žeúverjeposkytovanýnaúčelyzamestnania,povolania
či podnikania, mal podľa názoru súdu žalovaný snahu vyhnúť sa podriadeniu úverového vzťahu

spotrebiteľskej právnej úprave obsiahnutej v tom čase v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a z nej pre neho vyplývajúcim povinnostiam.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej

len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa§2písm.a)zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejjeponúkaný

alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

Preto žalobkyňa pri uzatvorení úverovej zmluvy so žalovaným vystupovala v pozícii spotrebiteľa a na
právny vzťah založený zmluvou o úvere sa vzťahuje aj právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch je jednou z podstatných náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len ako „RPMN“), ktorý
slúži spotrebiteľovi na zorientovanie sa v ponukách rôznych finančných inštitúcii poskytujúcich úvery aposúdenie výhodnosti poskytnutého úveru. Ak tento údaj v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm.
a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Pod hrozbou rovnakej sankcie sa ako náležitosť zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch aj uvedenie
termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a podľa § 9 ods. 2 písm. i.) cit. zákona uvedenie
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru.

Účastníkmi uzavretá zmluva datovaná dňom 13.10.2010 neobsahuje RPMN, termín konečnej splatnosti

úveru ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru.

Preto pokiaľ žalobkyňa podľa predloženého prehľadu uhradila na podklade uzavretej zmluvy
žalovanému viac než 300,- Eur, čiastka uhradená ňou nad uvedenú sumu predstavuje bezdôvodné
obohatenie sa žalovaného na jej úkor podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
ktorý hovorí, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu. Žalovaný sa vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť úverového vzťahu na úkor žalobkyne
bezdôvodne obohatil o sumu 445,21 Eur a túto je povinný jej zaplatiť podľa § 451 ods. 1 OZ, ktorý určuje,
že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať a podľa § 456 OZ, podľa ktorého
sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Námietka premlčania vznesená žalovaným nebola dôvodná.

Podľa § 100 ods. 1 OZ sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 až §
110 OZ), pričom na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov je rozhodujúci deň, keď sa
oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a o
subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Nie je rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa
tieto skutočnosti už skôr.

V danom prípade nebolo preukázané, že by žalobkyňa vedela o vzniku bezdôvodného obohatenia sa na
jej úkor skôr než dňom, kedy splnomocnila svojho právneho zástupcu na zastupovanie v tomto konaní,
čo sa stalo dňa 18.09.2014. Pokiaľ žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 24.11.2014, bola podaná v
rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

Rovnako tak bola žaloba podaná na súd aj v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby plynúcej
odo dňa 16.12.2011, kedy žalobkyňa zaplatila sumu prevyšujúcu sumu 300,- Eur predstavujúcu nárok
žalovaného daný len v tomto rozsahu vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej
len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ust. § 10c
uvedeného nariadenia. Prechodné ustanovenie § 10c cit. nariadenia určuje, že ak záväzkový vzťah
vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.

januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Záväzkový vzťah z titulu bezdôvodného obohatenia vznikol do 31.01.2013, pretože do tohto dňa
žalobkyňa zaplatila (konkrétne dňa 16.12.2011) sumu prevyšujúcu žalovaným z titulu úverovej zmluvy
nárokovateľnú sumu 300,- Eur. Výška úrokov z omeškania sa preto spravuje úpravou platnou do

31.01.2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.03.2013 bola výška
úrokovzomeškaniao8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Do omeškania so zaplatením
žalovanej sumy sa žalovaný dostal podľa § 563 OZ dňom nasledujúcim po uplynutí dňa 21.11.2014ako dňa určeného vo výzve na dobrovoľné vrátenie sumy 445,21 Eur, ktorá mu bola zaslaná právnym
zástupcom žalobkyne e-mailom dňa 18.11.2014 (výzva č.l. 6 spisu). Čas plnenia totiž nebol určený
právnympredpisom,rozhodnutímsúduanidohodouúčastníkov.Pretoodnasledujúcehodňa22.11.2014

má žalobkyňa nárok na úrok z omeškania až do zaplatenia vo výške 8,05 % ročne (0,05 % ročne ako
základná úroková sadzba ECB ku dňu 22.11.2014 + 8 percentuálnych bodov).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalobkyni ako
úspešnej účastníčke priznal voči neúspešnému žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia za

nasledovné účelne vynaložené úkony právnej pomoci:
- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 18.09.2014 v čiastke 31,54 Eur (pri základe určenom podľa § 9
ods.1a§10ods.1vyhláškyč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátov(ďalejlen„vyhláška“))
+ 8,04 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky), spolu 39,58 Eur,
- spísanie žaloby 18.11.2014 v čiastke 31,54 Eur + 8,04 Eur režijný paušál, spolu 39,58 Eur,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 25.06.2015 v čiastke 31,54 Eur + 8,39 Eur režijný paušál, spolu

39,93 Eur,
čo je spolu na trovách právneho zastúpenia celkovo 119,09 Eur. Súd nepriznal žalobkyni uplatnené
náhrady za cestu právneho zástupcu na pojednávanie dňa 25.06.2015 a s tým súvisiacu náhradu za
stratu času (v celkovo uplatnenej sume 140,- Eur), nakoľko prostriedky vynaložené na presun advokáta
(či jeho koncipienta) z Košíc do Žiaru nad Hronom a späť (čo je spolu viac než 450 km) v situácii kedy

v mieste prebiehajúceho súdneho konania a blízkom okolí pôsobí množstvo advokátov, nie sú účelne
vynaloženými nákladmi na uplatňovanie práva tak ako to má na mysli ust. § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Žalobkyňa ako osoba bývajúca v obvode tunajšieho súdu si zvolila na svoje právne
zastúpenie advokáta v podstate z takmer opačného konca republiky a preto si musí trovy s tým spojené
znášať zo svojho. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je žalovaný povinný zaplatiť

prisúdenú náhradu trov právnemu zástupcovi žalobkyne.

Súčasne súd zamietol návrh žalovaného na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I, nakoľko
žalobkyňa bola v konaní spotrebiteľkou, išlo o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a vtedy sa miestna
príslušnosť spravuje okrem ustanovení § 84 a § 85 ods. 2 O.s.p. o všeobecnej miestnej príslušnosti aj

ustanovením § 87 písm. f) O.s.p., podľa ktorého popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný
aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobkyňa
podaním návrhu na tunajší súd ako súd v obvode jej bydliska založila miestnu príslušnosť na konanie,
preto návrh žalovaného na postúpenie veci nebol dôvodný.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného

súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.