Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/155/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115210466
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115210466.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu SLOVAKIA
ENERGY, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 702, právne zastúpeného
JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249
650, proti žalovanej M. K., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenej
opatrovníkom M. K., XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XX, XXX XX A. A., o zaplatenie 314,99 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 20C/105/2015
- 106 zo dňa 24. mája 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol (druhý výrok) a v závislom výroku
o náhrade trov konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e.

Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, prípadne „súd“)
rozsudkom zo dňa 24. mája 2016 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 114,99 € s úrokom
z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 90,37 € od 20. 11. 2015 do zaplatenia a s úrokom z
omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 24,62 € od 20. 11. 2015 do zaplatenia v lehote 3 dní odo

dňa právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (druhý výrok) a žalovanej náhradu
trov konania nepriznal (tretí výrok).
Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 314,99 € s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 200,- € od 21. 07. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 5,5 % ročne zo sumy 90,37 € od 04. 07. 2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške
5,5 % ročne zo sumy 24,62 € od 08. 08. 2013 do zaplatenia, ako aj náhrada trov konania, za odber plynu
a elektrickej energie zo zariadenia pre verejný rozvod na odbernom mieste K. X/XX, A. A.alovanou,

ktorej bola za dodanú elektrickú energiu a plyn vyfakturovaná čiastka 314,99 € faktúrami splatnými v
dňoch 20. 07. 2012, 03. 07. 2013 a 07. 08. 2013.
V odpore podanom proti platobnému rozkazu zo dňa 09. 11. 2015 okresného súdu žalovaná poprela
neuhradenie žalovanej čiastky a uviedla, že môže preukázať úhradu dvoch faktúr za plyn a elektrickú
energiu od žalobcu v určenom termíne. Spochybnila oprávnenosť faktúry vo výške 200,- Eur za
odpojenie.
Okresný súd konal s opatrovníkom žalovanej, jej synom M. K., nakoľko žalovaná bola rozsudkom

Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7Ps/3/2012-82 zo dňa 10. 03. 2014 pozbavená spôsobilosti na
právne úkony; tým istým rozhodnutím jej bol ustanovený uvedený opatrovník.
Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaná dňa 28. 06. 2011 uzatvorila so spoločnosťou
Energetické centrum, a. s. ako dodávateľom zmluvu o združených službách dodávky elektriny aplynu. Predmetom zmluvy bol záväzok dodávateľa poskytnúť žalovanej ako odberateľke združené
služby dodávky elektriny a plynu v odbernom mieste K. X, A. A. v súlade s právnymi predpismi a
Všeobecnými obchodnými podmienkami dodávky elektriny a plynu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy a záväzok žalovanej ako odberateľky uhradiť dodávateľovi riadne a včas dohodnutú platbu za
dodávku elektriny a plynu, za distribučné a ďalšie doplnkové služby v súlade so zmluvou, Všeobecnými
obchodnými podmienkami a Osobitnými podmienkami pre poskytovanie jednotlivých produktov balíka
výhod. V zmluve bola uvedená mesačná zálohová platba za dodávku elektriny 11,- eur a za dodávku
plynu 4,- eurá. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú jedného roka. Žalovaná podpísala dňa 28.

06. 2011 aj splnomocnenie pre spoločnosť Energetické centrum, a. s. na úkony spojené s procesom
zmeny dodávateľa elektriny a plynu, keďže pred uzavretím zmluvy odoberala elektrinu aj plyn od iných
dodávateľov. Z verejne dostupných zápisov v obchodnom registri okresný súd zistil, že dňa 23. 09.
2013 bola uzatvorená zmluva o predaji podniku medzi spoločnosťou Energetické centrum, a. s. ako
predávajúcim a spoločnosťou SLOVAKIA ENERGY, s. r. o. ako kupujúcim; k predaju celého podniku
došlo s účinnosťou od 01.10.2013. Faktúrou zo dňa 06. 07. 2012, splatnou 20. 07. 2012 bol žalovanej

fakturovaný poplatok za odpojenie elektriny v sume 200,- eur, faktúrou splatnou dňa 07. 08. 2013 čiastka
24,62eurakovyúčtovaniespotrebyplynuzaobdobieod01.01.2012do18.04.2012afaktúrousplatnou
dňa 03. 07. 2013 čiastka 90,37 eur ako vyúčtovanie spotreby elektriny dodanej v období od 04. 02. 2012
do28.02.2013,pričomzauvedenéobdobieboliuhradenépreddavkyvcelkovejvýške48,-Eur,spotreba
elektriny predstavovala sumu 138,37 eur a rozdiel predstavoval 90,37 eur. Opatrovník žalovanej na

pojednávaniach uvádzal, že matku musel umiestniť v júni 2012 do ústavnej starostlivosti a odvtedy v
byte, do ktorého boli elektrina a plyn dodávané, nebývala. Elektromer bol odstavený a zapečatený a
dva mesiace sa tam nemohla odoberať elektrická energia; nie je zrejmé kedy mal dlh vzniknúť. V júli
2012 telefonoval žalobcovi, nadiktovali mu dlhy, ktoré existovali. Ich úhradu dokladoval platbami zo dňa
27. 06. 2012. Posledný odpočet elektriny bol vykonaný pri jej odpojení 17. 05. 2012. Následne matka

posielala žiadosti o zrušenie, resp. výpoveď zo zmluvy, no žalobca jej ďalej posielal faktúry. Zmluvu
ukončili až k februáru 2013. Byt bol predaný novému vlastníkovi v júli alebo auguste 2012, odstavený
od elektrickej energie bol od apríla 2012, znovu zapojený v júli 2012. Opatrovník žalovanej predložil
potvrdenia o úhradách zo svojho účtu pre žalobcu zo dňa 27. 06. 2012 čiastky 2,15 eur s označením
úhrada vyúčtovania, 24,- eur ako úhrada plynu a 60,- eur ako úhrada elektriny. Platbu 2,15 eur, uhradenú

opatrovníkom dňa 27.06.2012 žalobca započítal na úhradu faktúry vystavenej za obdobie od 01. 10.
2011 do 03. 02. 2012. Platba z 27. 06. 2012 v celkovej výške 68,- eur predstavuje úhradu preddavkov za
plynzajanuár,február,marec,aprílamájroku2012po4,-eurámesačne,t.j.spolu20,-eurazaelektrinu
zamesiacefebruár,marec,aprílamáj2012po12,-eur,čoje48,-eur.Znovuzapojenieelektrickejenergie
do predmetného bytu bolo v zmysle služobného príkazu, ktorý obsahuje dátum posledného odpočtu 17.

05. 2012, vystaveného Stredoslovenskou energetikou, a. s. vykonané dňa 20. 07. 2012; objednávateľom
zapojenia bola spoločnosť Energetické centrum, a. s.. Byt bol odovzdaný novému vlastníkovi podľa
preberacieho protokolu dňa 16. 08. 2012, návrh na vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol
podaný 04. 09. 2012. Nový vlastník bytu uzatvoril zmluvu o dodávke plynu dňa 03. 01. 2013 a bola
mu vystavená faktúra na sumu 42,85 eur za opätovnú montáž odberného zariadenia NN na základe

zákazky z 01. 03. 2013.
Súd prvej inštancie na základe zmluvného vzťahu žalovanej a právneho predchodcu žalobcu dospel k
záveru,žefaktúrousplatnoudňa07.08.2013bolafakturovanádodávkaplynuzaobdobieod01.01.2012
do 18.04.2012 v sume 24,62 Eur, kedy žalovaná byt užívala, pretože v F. B. B. bola umiestnená až v
júni 2012. Z platby vykonanej opatrovníkom žalovanej 27. 06. 2012 žalobca sumu 20,- eur započítal na

úhradu vyúčtovacej faktúry za plyn za obdobie od 19. 04. 2012 do 31. 12. 2012 a sumu 48,- eur na
úhradu faktúry splatnej 03. 07. 2013 tvoriacej predmet tohto konania, ktorá bola vystavená pôvodne na
138,37 eur a zostalo z nej neuhradených žalovaných 90,37 eur. Opatrovníkom žalovanej prezentovanú
platbu 60,- eur žalobca neeviduje, preto súd vychádzal z celkových úhrad žalovanej 70,15 eur. Zaviazal
ju na úhradu sumy 90,37 eur za dodávku elektrickej energie, ktorá bola dodávaná na základe zmluvného

vzťahu do bytu až do 28. 02. 2013. K odpojeniu prívodu elektriny do bytu síce došlo 17. 05. 2012, no
elektrina bola opätovne zapojená 20. 07. 2012.
Žalobu o zaplatenie 200,- eur predstavujúcich poplatok za odpojenie elektriny okresný súd zamietol,
pretože žalobca nepreukázal vedomosť žalovanej o tom, že jej bude tento poplatok od zapojenia
dodávky elektriny účtovaný. Nová výška poplatku nie je uvedená v zmluve, vo Všeobecných obchodných

podmienkach (ktoré žalovaná nepodpísala) ani v inej so zmluvou súvisiacej dokumentácii. V čl. 72,
resp. 55 a 9 Všeobecných obchodných podmienok je drobným písmom uvedené len to, že odberateľ je
povinný zaplatiť aj ďalšie poplatky, ak svojím konaním spôsobil potrebu uskutočnenia ďalších úkonov zo
strany dodávateľa, ktoré sú spoplatňované podľa ďalších cenníkov dodávateľa, resp. prevádzkovateľadistribučnej sústavy. Podľa čl. 72 odberateľ berie na vedomie, že prerušenie alebo ukončenie dodávky
elektriny prevedie prevádzkovateľ PDS na žiadosť dodávateľa, na náklady odberateľa. Žalobca
nepreukázal dôvod, prečo žalovanej bola vyfakturovaná za odpojenie práve suma 200,- eur. Táto suma

nie je uvedená v žiadnom cenníku, ani v inom dokumente. V cenníku predloženom súdu (platnom od
18. 01. 2014) je uvedený len poplatok za opätovné pripojenie NN v sume 48,- eur. Ustanovenie § 17 ods.
13 zákona o energetike (zákona č. 251/2012 Z. z. účinného od 01. 09. 2012, pozn. odvolacieho súdu)
ukladá dodávateľovi povinnosť v prípade omeškania s úhradami odberateľa písomne upozorniť na dlh a
na možnosť odpojenia. Žalobca splnenie tejto povinnosti vo vzťahu k žalovanej nepreukázal. Súd prvej

inštancie zdôraznil spotrebiteľský charakter právneho vzťahu strán sporu a slabšie postavenie žalovanej
spotrebiteľky. Od dodávateľa ako ekonomicky silnejšieho a v problematike profesijne zorientovaného
účastníka právneho vzťahu možno vyžadovať, aby formuloval zmluvné podmienky tak, aby spotrebiteľ v
čase uzavretia zmluvy mohol zo zmluvného textu jednoducho zistiť, aké sankcie mu v prípade porušenia
záväzkov hrozia. Predložením iba faktúry na sumu 200,- eur žalobca neuniesol dôkazné bremeno
týkajúce sa dôvodnosti tohto nároku, preto okresný súd žalobu v tejto časti vrátane úrokov z omeškania

zamietol.
Súd prvej inštancie žalobcovi priznal z dôvodu omeškania žalovanej aj úrok z omeškania s poukazom
na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia č. 87/95 Z. z. účinného od 01. 01. 2009
do 31. 01. 2013. Vyhodnotil, že žalovaná sa do omeškania nedostala dňom nasledujúcim po splatnosti
tej-ktorej faktúry podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ale v spojení s § 41 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadkuaždňomnasledujúcimpodoručenížalobyjejopatrovníkovi,kčomudošlo19.11.2015.Žalobca
nepreukázal, či vystavené faktúry doručil žalovanej a kedy sa tak stalo. Žalovaná sa preto mohla dostať
do omeškania až po tom, ako vedela výšku svojho dlhu.
Rozhodnutie o náhrade trov konania zdôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 142 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku. Konštatoval, že žalovaná bola úspešná v prevažnej časti sporu, no

náhradu trov konania nežiadala.

2. Žalobca vo včas podanom odvolaní proti druhému výroku rozsudku súdu prvej inštancie uviedol,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „CSP“), pretože súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil
právo dodávateľa energie požiadať prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy
o prerušenie alebo o obmedzenie prenosu alebo distribúcie elektriny odberateľovi, ktorý podstatne
porušuje zmluvu o združenej dodávke elektriny aj po doručení predchádzajúceho písomného
upozornenia vzmysle§34ods.1písm.f)zákonaoenergetike. Žalobcavdôsledkuporušeniapovinností

žalovanej odberateľky pristúpil k odpojeniu elektriny, o ktoré požiadal prevádzkovateľa distribučnej
sústavy (ďalej len PDS). Ide o náhradu škody spočívajúcu v účelne vynaložených nákladoch, ktoré
žalobcov predchodca uhradil za žalovanú prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, ktorý za tento úkon
fakturoval žalobcovi sumu 200,- eur. Cenu poplatku určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na
základe zák. č. 250/2012 Z. z. v zmysle § 24 ods. 2 písm. s), podľa ktorého pravidlá pre fungovanie

vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom upravujú najmä
podmienky centrálnej fakturácie poplatkov súvisiacich s prevádzkou sústavy a súvisiacich činností pre
subjekty zúčtovania. Žalovaná porušila svoje povinnosti odberateľa. V zmluve o združených službách
dodávky elektriny a plynu B. z 28. 06. 2011 je uvedené, že odberateľ svojím podpisom potvrdzuje, že sa
vopred oboznámil s cenníkom dodávateľa a VOP tvoriacimi prílohu zmluvy.

Navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok rozsudku, ktorým okresný súd žalobu zamietol a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

3. Opatrovník žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca na štyroch pojednávaniach
na okresnom súde nepreukázal oprávnenosť vymáhanej požiadavky. Navrhol potvrdenie odvolaním

napadnutého rozsudku.

4. Odvolateľ sa k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu nevyjadril.

5.Napadnutérozhodnutiebolovydanéaodvolaniebolopodanézaúčinnostiprocesnéhokódexu,ktorým
bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať
Civilný sporový poriadok podľa jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, v zmysle ktorého platí,že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú súvzťažnosť

ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava
vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale
procesný účinok odvolaní podaných do 30. júna 2016, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470
ods. 2 CSP). Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto
konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (pozri

aj závery prijaté v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

6. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359, § 362 CSP) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal v medziach odvolania
žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP), v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) CSP a dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP) so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje
rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Na
zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami

žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

7. Zmluva o združených službách dodávky elektriny a plynu uzatvorená podľa ustanovení zákona
č. 656/2004 Z. z. o energetike dňa 28. 06. 2011 medzi právnym predchodcom žalobcu Energetické
centrum, a. s. a žalovanou (ďalej iba „zmluva“) sa podľa prechodného ustanovenia § 96 ods. 8 zák.

č. 251/2012 Z. z. o energetike účinného od 01. 09. 2012 považuje za zmluvu o združenej dodávke
elektriny podľa tohto zákona. Spotrebiteľský charakter tohto právneho vzťahu nebol sporný. Uvedená
právnická osoba (rovnako ako žalobca) vystupoval v pozícii dodávateľa, žalovaná v pozícii spotrebiteľky
v zmysle ich definície v § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Uvedená skutočnosť
znamená pre všeobecné súdy okrem iného povinnosť aplikovať aj ustanovenia zák. č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná nemala
vedomosť o účtovaní poplatku za odpojenie elektriny sumou 200,- eur, lebo jeho výška nie je uvedená
v zmluve, vo Všeobecných obchodných podmienkach, ani v inej zmluvnej dokumentácii. Spotrebiteľská
zmluva už podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 30. 06. 2011 nesmela
obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa, ktoré zákon označuje za neprijateľnú podmienku. Okresný súd správne dospel
k záveru, že žalovaná Všeobecné obchodné podmienky nepodpísala. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na
ustanovenie zmluvy z 28. 06. 2011, podľa ktorého odberateľka podpisom potvrdzuje, že sa vopred
oboznámila s cenníkom a VOP tvoriacimi prílohu zmluvy, vyvstáva otázka, či cenník a Všeobecné
obchodné podmienky boli individuálne dojednané v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko

žalovaná nemohla ovplyvniť ich vopred predtlačený obsah. Rozhodujúce pre posúdenie sporu je však
splnenie povinnosti v zmysle § 34 ods. 1 písm. f) zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike (ktorým sa
spravuje právny vzťah strán sporu s poukazom na jeho prechodné ustanovenie § 96 ods. 7, 8), na
ktorú poukazuje aj odvolateľ, a to povinnosti dodávateľa elektriny doručiť predchádzajúce písomné
upozornenie odoberateľovi, ktorý podstatne porušuje zmluvu o združenej dodávke elektriny, skôr než

dodávateľ požiada prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy o prerušenie alebo
obmedzenie prenosu alebo distribúcie elektriny odberateľovi, s ktorým má dodávateľ uzatvorenú zmluvu
o združenej dodávke elektriny. Z obsahu spisu nevyplýva, kedy žalobca, resp. jeho právny predchodca
vo vzťahu k žalovanej túto povinnosť splnil, doposiaľ v súdnom konaní nebol o jej splnení predložený
žiadny dôkaz.

Keďže odvolateľ v odvolaní argumentoval tým, že poplatok za odpojenie elektriny vo výške 200,- eur
bol účtovaný v zmysle náhrady škody, ktorá spočíva v účelne vynaložených nákladoch uhradených
žalobcom za žalovanú prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, odvolací súd pripomína, že by museli
byť naplnené všetky atribúty zodpovednostného právneho vzťahu (porušenie právnej povinnosti, vznik
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou a zavinenie.

Nemožno prehliadnuť, že výška poplatku za odpojenie elektrickej energie určená a fakturovaná tretím
subjektom (prevádzkovateľom distribučnej sústavy) žalobcovi nemôže byť pripísaná bez ďalšieho na
ťarchu spotrebiteľa. Ak odvolateľ poukázal na § 24 ods. 2 písm. s) zák. č. 250/2012 Z. z. o regulácii
v sieťových odvetviach, podľa tohto ustanovenia pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinoua pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom upravujú najmä podmienky centrálnej fakturácie
poplatkov súvisiacich s prevádzkou sústavy a súvisiacich činností pre subjekty zúčtovania, netvrdil, či
medzi subjekty zúčtovania (ktorých definíciu obsahoval zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike) patria aj

odberatelia plynu v domácnosti a odberatelia elektriny v domácnosti, ktorí sú podľa § 2 písm. l) zákona
250/2012Z.z. naúčelytohtozákonazraniteľnýmiodberateľmi.Súdprvejinštanciepretosprávne žalobu
o zaplatenie 200,- eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy zamietol.

8. Žalobca podal odvolanie formálne proti celému druhému výroku, teda aj proti časti o zamietnutí žaloby

o úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 90,37 eur od 04. 07. 2013 do 19.11.2015 a o
úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 24,62 eur od 08. 08. 2013 do 19.11.2015. Odvolacie
dôvody však v tejto časti odvolania nevymedzil, preto sa odvolací súd prieskumom správnosti tejto časti
zamietajúceho výroku nemohol zaoberať.

9. Aj keď odvolateľ podal odvolanie proti druhému výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ide o výrok,

od rozhodnutia o ktorom je závislý (§ 379 písm. a) CSP) výrok o náhrade trov konania (tretí výrok). Súd
prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal zo správnych skutkových
zistení (prevažujúci pomer úspechu žalovanej v konaní, ktorý je podľa zistenia odvolacieho súdu 27
% pri úspechu žalobcu 36,50 % a úspechu žalovanej 63,50 %) a aplikoval správne ustanovenie vtedy
platného procesného zákona (§ 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) zohľadniac skutočnosť,

že žalovaná prisúdenie náhrady trov konania nenavrhla (§ 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
pozn. odvolacieho súdu). Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny
(§ 387 CSP) aj v tejto časti.

10. Odvolaním nenapadnutý prvý výrok rozsudku zostáva nedotknutý (§ 367 ods. 3 CSP).

11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ustanovenia § 396 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná, preto jej podľa vyššie uvedených
ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

12. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).