Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120206731
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2120206731.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika,
zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO:
47 258 713, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly
s.r.o., IČO: 47 234 547, Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: D. Y., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom H. U., t.č. bytom F. XXX, T., o zaplatenie sumy 300,60 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 96,40 eura spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5% ročne zo sumy 96,40 eura od 03.03.2018 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 50,- eur splatných vždy do 15. dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho
po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane
sa splatným celý dlh.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa27.08.2020domáhalvydaniarozhodnutia,ktorým
bysúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu300,60euraspolusúrokmizdlžnejúverovej
istiny vo výške 21,82 % ročne zo sumy 293,27 eura od 03.03.2018 do zaplatenia a úrokmi z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 300,60 eura od 03.03.2018 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.07.2016 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako
dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť

žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 593,10 eura na financovanie kúpy spotrebného
tovaru u predajcu a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi
a poplatkami, a to formou 22 mesačných splátok vo výške 34,05 eura, so splatnosťou prvej splátky
15.08.2016. Na základe súhlasu žalovaného žalobca poskytol žalovanému úver tak, že dňa 25.07.2016
uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu, čo potvrdzuje Výpis z úverového účtu
žalovaného. Podľa bodu 2.1. časti 3. úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal riadne a včas splácať
poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s bankou nedohodol

inak. Banka splátku použije na úhradu splatných záväzkov klienta. Pri výpočte úrokov z úveru vychádza
bankazrokus365dňami(vprípadeprestupnéhorokus366dňami)azoskutočnéhopočtudní.Žalovaný
svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam
poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi do dnešného dňa len časť dlžnej sumy, a to sumu vovýške 496,70 eura, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaného. Na predžalobné výzvy žalovaný
nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa
02.03.2018 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom

k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi k dnešnému dňu neuhradené záväzky
po lehote splatnosti v celkovej výške 300,60 eura (293,27 eura z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny;
5,13 eura z titulu dlžných úrokov z úveru; 2,20 eura z titulu dlžného poistného z úveru). Okrem toho
je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 21,82% ročne zo sumy
293,27 eura od 03.03.2018 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 300,60

eura od 03.03.2018 do zaplatenia. Žalobca v prílohe predkladá výpis z úverového účtu žalovaného, z
ktorého sú zrejmé dátumy splatnosti a výška predpísaných splátok, ako aj všetky pohyby na úverovom
účte žalovaného, t.j. kedy a v akej výške poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky a zároveň
kedy a v akej výške žalovaný splácal poskytnutý úver. V doplnení žaloby zo dňa 02.10.2020 žalobca
uviedol, že žalovaný má záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 300,60 eura, a to z titulu: -
zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 293,27 eura (časť istiny z mesačnej splátky splatnej 15.08.2017

vo výške 21,98 eura + istina z mesačných splátok splatných k 15.09.2017 až 15.02.2018, spolu vo
výške 175,94 eura + istina z mesačných splátok, ktoré by boli splatné v budúcnosti, keby nedošlo k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 95,35 eura), - dlžných úrokov z úveru vo výške 5,13
eura (úroky z mesačných splátok splatných k 15.01.2018 a 15.02.2018), - dlžného poistného z úveru
vo výške 2,20 eura (poistné z mesačných splátok splatných k 15.01.2018 a 15.02.2018). Žalobca ďalej

v doplnení uviedol akým spôsobom bola overená schopnosť žalovaného splácať úver. Hoci v doplnení
žaloby zo dňa 02.10.2020 žalobca odôvodňoval náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške
55,- eur, tieto si v žalobe neuplatnil. Ako dôkazy žalobca označil a predložil výpis z obchodného registra,
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.07.2016, výpis z úverového účtu žalovaného, Oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 28.03.2018, kópiu doručenku, generálny výpočet

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená, k tejto sa písomne nevyjadril, na pojednávaní požiadal
o možnosť plnenia v splátkach a zároveň uviedol, že na adrese, na ktorú bolo doručované oznámenie
o mimoriadnom zosplatnení, bývali asi rok a asi túto adresu aj oznamoval žalobcovi.

4. Podľa článku 17 ods. 1 písm. b.) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1215/2012 z 12.
decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(ďalej len „nariadenie Rady (ES) č.1215/2012“), vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom
na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania, alebo povolania, sa právomoc určí

podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5 ak ide o zmluvu
o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať
predaj tovaru.

5. Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č.1215/2012, druhý účastník zmluvy môže žalovať

spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

6. Podľa článku 62 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č.1215/2012, na určenie, či má účastník bydlisko v
členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

7. Podľa článku 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna
2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „nariadenie Rady (ES) č.593/2008“), bez toho,
aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za
patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou
osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"),

sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:
a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny
a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

8. Z dôvodu, že žalobca má sídlo na území Francúzskej republiky a žalovaný má bydlisko na území
Slovenskej republiky, a teda ide o konanie s cudzím prvkom, musel súd skôr, ako začal konať vo
veci samej, vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a následne
otázku, aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie uplatneného nároku žalobcu. Keďže ideo občianskoprávnu vec, pričom konanie bolo začaté podaním žaloby na tunajší súd dňa 27.08.2020,
právomoc súdu sa spravuje Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1215/2012 z 12.
decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach,

pričom v zmysle vyššie citovaného článku 17 ods. 1 písm. b), článku 18 ods. 2 v spojení s článkom 62
ods. 1 nariadenia súd ustálil, že súdy SR majú právomoc na konanie v predmetnej veci, keď zároveň
tunajší súd je vzhľadom na bydlisko žalovaného miestne príslušným súdom na konanie. Rozhodným
právom v prejednávanej veci je s poukazom na čl. 6 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č.593/2008 právo
Slovenskej republiky.

9. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

10. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom,
ako aj výsledkom elektronickej lustrácie žalovaného v Sociálnej poisťovni, výpisom zo živnostenského
registra a výsluchom žalovaného (§ 295 CSP), keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu

žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, pričom
súd zistil nasledovný skutkový stav:

12. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 25.07.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa
veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi viazaný spotrebiteľský úver vo výške 593,10 eura, ktorý sa žalovaný

zaviazal splácať v 22-och mesačných splátkach vo výške 34,05 eura. Ročná úroková sadzba bola
dojednaná vo výške 21,82%. RPMN bola uvedená vo výške 24,14% a priemerná RPMN vo výške
20,29%. Splátky boli splatné 15. deň v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 15.08.2016 a termín
konečnej splatnosti bol dojednaný na 15.05.2018. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku
dňu 02.03.2018. Žalovaný na uvedenú zmluvu zaplatil do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru

(vychádzajúc z nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu, ako aj z výpisu z úverového účtu) celkom
sumu 496,70 eura.

13. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky

možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa

§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné
úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľomna účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c)
týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru
podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

18. Podľa § 2 písm. d), g), h), i) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona
sa rozumie
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona,
ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných

podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

19. Podľa § 9 ods. 2 písm. c), k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

21. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2)

22. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

23. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.), výška úrokov z omeškania je o päťpercentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny vzťah, ktorý
je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§
497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv.
absolútnyobchod(§261ods.6písm.d)OBZ)azároveňžalobcapriuzatváranízmluvyospotrebiteľskom

úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ,
pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti.

27. Zmluva o spotrebiteľskom úvere má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods.
2 ZoSÚ, a preto musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere

podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých
obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že v zmluve chýba obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2
písm. c) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a to adresa predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V časti 3. článku 10. zmluvy sa uvádza, že klient si môže
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť na adrese sídla Banky, čo však nemožno považovať za údaj o adrese

v zmysle citovaného ustanovenia ZoSÚ. Termín „na adrese sídla Banky“ je zmätočný a neurčitý, keďže
ako „Banka“ je v zmysle úvodného ustanovenia zmluvy o zmluvných stranách uvedená tak zahraničná
banka, ako aj pobočka zahraničnej banky, a preto nie je zrejmé, ktorá z dvoch adries platí pre reklamácie
a sťažnosti. Vzhľadom na uvedené nemožno považovať za dodržané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. c)
ZoSÚ. V zmluve je nesprávne uvedená aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom

ku dňu uzavretia zmluvy), a síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď tento
údaj je uvedený vo výške 724,90 eura. Tento údaj však nezodpovedá násobku výšky splátky a počtu
splátok (34,05 eura x 22), keď bolo potrebné vychádzať zo splátky vrátane poplatku za poistenie (1,10
eura), keďže bez poistenia nebolo možné zmluvu uzavrieť (viď Časť 3. zmluvy, v zmysle ktorého dlžník
podpisom zmluvy vyjadruje automaticky aj súhlas s poistením), a preto mali byť poplatky za poistenie

zahrnuté do celkovej čiastky (viď. § 2 ods. 1 písm. h) a g) ZoSÚ), z ktorých dôvodov nie je možné
považovať údaj o celkovej čiastke za v zmluve uvedený. Ďalej súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore
s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) riadne uvedenú
ročnú percentuálnu mieru nákladov, keď tento údaj je uvedený vo výške 24,14%, avšak táto hodnota
nebola určená správne. Súd pre výpočet použil vzorec podľa prílohy č. 2 ZoSÚ, pričom správny údaj o

výške RPMN je podľa tohto výpočtu 29,75%. Súd mal za to, že pri výpočte bolo potrebné vychádzať z
výšky splátky vrátane poplatku za poistenie (viď. § 2 ods. 1 písm. i) a g) ZoSÚ), pretože poistenie nebolo
individuálne dojednané, pričom žalovaný nemal možnosť uzavrieť zmluvu bez poistenia (viď Časť 3.
zmluvy, v zmysle ktorého dlžník podpisom zmluvy vyjadruje automaticky aj súhlas s poistením). Súd
dodáva, že RPMN je navyše nesprávne uvedená aj v tom prípade, ak by sa pri výpočte vychádzalo z

výšky splátky bez poistenia (32,95 eura), kedy správny údaj je 24,92%. Súd tak dospel k záveru, že v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa (správny údaj je vyšší).

28. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanému považuje

v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy)
za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z
úveru (a to ako vyčísleného, tak ani uplatneného po zosplatnení), poplatkov za poistenie, ani žiadnych
iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného.
K poplatkom za poistenia (na ktoré žalobca nemá nárok z dôvodu bezpoplatkovosti úveru) súd ešte

uvádza, že v zmluve o úvere v časti, ktorá ani nebola individuálne dojednaná, sa ani neuvádza, že
žalovaný prejavuje vôľu uzavrieť poistnú zmluvu, pričom túto má uzavrieť len samotným podpisom
zmluvy o úvere, čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto ani nemožno mať za preukázané
platné uzavretie poistnej zmluvy. V tu prejednávanom prípade sa teda spotrebiteľský úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov, a preto žalobca má nárok iba na vrátenie poskytnutej sumy úveru po

odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Keďže žalovaný z poskytnutého úveru vo výške 593,10 eura
uhradil celkom sumu 496,70 eura, nevrátená zostáva istina vo výške 96,40 eura, na zaplatenie ktorej
zaviazal súd žalovaného v tomto rozsudku.29. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu
dňa 03.03.2018, keďže ku dňu 02.03.2018 došlo k mimoriadnemu zosplateniu úveru, čo nebolo medzi
stranami sporné. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej

istiny 96,40 eura vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 03.03.2018,
teda vo výške 5% ročne, a to do zaplatenia.

30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za dôvodnú len v časti o zaplatenie

sumy 96,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 96,40 eura od 03.03.2018
do zaplatenia, preto jej vo výroku I. vyhovel a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku II. zamietol.
Súd dodáva, že hoci v doplnení žaloby zo dňa 02.10.2020 žalobca odôvodňoval náklady spojené s
uplatnením pohľadávky vo výške 55,- eur, tieto si v žalobe neuplatnil, a preto o nich súd nerozhodoval.

31. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3) Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. (4)

32. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného, ako aj
vzhľadom na príjmy a výdavky žalovaného (čistý príjem cca 1.300,- eur, nájom 550,- eur mesačne,
náklady na telefón 70 - 100,- eur mesačne, splátka úveru Tatra banke, a.s. 50,- eur mesačne -
vyplývajúce z výsluchu žalovaného) mal súd za to, že je dôvodné umožniť žalovanému splácať dlh v

splátkach po 50,- eur mesačne so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci s tým, že v prípade, že dôjde k
omeškaniu s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátky bude
dlh zo strany žalovaného uhradený žalobcovi v primeranom čase (výrazne skôr ako v rámci v súdnej
praxi ustálenej dobe 36 mesiacov), pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade
omeškania sa žalovaného s plnením čo i len jednej splátky.

33. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

35. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

36. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

37.PodľaČl.17CSP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

38. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola priznaná suma 96,40 eura s príslušenstvom, z čoho
vyplýva hrubý úspech žalobcu 32% a hrubý úspech žalovaného 68%, a teda konečný čistý úspech
žalovaného 36% (68 - 32). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi nanáhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 36% trov konania. Súd však žalovanému
s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP a čl. 17 CSP nárok na náhradu trov konania vo výroku III. rozsudku
nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd mal pritom za to, že v súlade s čl. 17 CSP,

t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o
náhradetrovžalovanéhouvedenýmspôsobomzapoužitiačl.4ods.2CSP(keďpotrebnéhoustanovenia
niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).