Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5418010030
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5418010030.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Sučika a Mgr. Miroslava Mazúcha, na verejnom zasadnutí konanom 28. mája 2020 prejednal
odvolanie podané obžalovaným R. L. proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. 2T/6/2018
zo 16.1.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp.

zn. 2T/6/2018 zo 16.1.2020 vo výroku o treste odňatia slobody.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. 2T/6/2018 zo 16.1.2020 bol obžalovaný R. L. uznaný
za vinného z prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

akočlenmiestnejorganizácieSlovenskéhorybárskehozväzu(MOSRZ)DolnýKubínzastávajúcifunkcie

vedúcehoodborutečúcichvôd,členarybárskejstráže,identifikačnéč.XXXX arybárskehohospodárstva
ev. č. X/XXXX počas dní 12.9.2016, 13.9.2016, 14.9.2016 a 16.9.2016 v čase od 06.00 h do 07.30 h v
Dolnom Kubíne vo vodnom úseku Jasenovského potoka pod kaskádou pri Florinovom
dome, v rybárskom lososovo lipňovom chovnom revíri tzv. neresisku, obhospodarovateľa MO SRZ Dolný
Kubín, evidovanom v miestnom rybárskom poriadku ako ORAVA č. 1b 3-2711-6-2, kde platí zákaz lovu
po celý rok, v rozpore so všeobecným zákazom lovu rýb, v zmysle ustanovenia § 9 ods. 5 Zákona č.

139/2002 Z.z. o rybárstve, lovil ryby pomocou dvojdielneho prívlačového rybárskeho prútu staršieho
typu, na ktorého silone mal upevnenú návnadu tzv. rotačný blinker zlatej farby.
Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 310 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. na
trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
1 rok. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti spočívajúci v
zákaze výkonu práva rybárstva vo výmere 1 rok.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný R. L.. V písomných dôvodoch odvolania
prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že okresný súd sa v napadnutom rozsudku nedostatočne
vysporiadal s vykonanými dôkazmi v otázke existencie, resp. neexistencie objektívnej stránky skutkovej
podstaty prečinu pytliactva. I keď popiera, že by v kritickom čase v dotknutom revíri vykonával lov, z
vyjadrenia Ministerstva životného prostredia SR, ako aj z údajov zverejnených na internetovej stránke

Ministerstva životného prostredia SR je zrejmé, že rybársky revír č. 3-1360-4-1 je charakterizovaný
ako lovný revír, kde lov rýb nie je zakázaný. Počas konania viackrát poukázal na porušenie interných
predpisov miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu týkajúce sa nesprávneho označenia
vodného toku rieky Oravy tabuľami zakazujúcimi lov rýb. Je toho názoru, že rozpor medzi nesprávnym
označením vodného toku tabuľami, ktoré zakazujú lov rýb na danom mieste, a medzi vyjadrením
Ministerstva životného prostredia SR, ktoré klasifikuje dotknutý rybársky revír ako lovný, vytvára

neprehliadnuteľné rozpory v otázke existencie, resp. neexistencie zákazu vykonávať lov rýb na
predmetnom toku rieky Orava, ktoré podľa názoru obhajoby neboli v rámci prvostupňového rozhodnutiadostatočne odstránené. Nebolo preukázané, že v kritickom čase a mieste vykonával lov rýb. Z
vyhotoveného obrazovo-zvukového záznamu nie je podľa jeho názoru viditeľné, ako obžalovaný
vychádza spod mosta pri rieke Orava. Podľa názoru obhajoby obrazovo-zvukový záznam potvrdzuje

jeho výpoveď, že v rozhodnom čase vykonával činnosti smerujúce k ochrane vodného toku, keď čistil
vodný tok od uhynutej ryby a vyťahoval zamotané silony z vody. Ani jeden zo svedkov
jednoznačne nepotvrdil, že by videl, že mal pri sebe ulovenú rybu, alebo že by ulovenú rybu mal uloženú
vo svojej taške. Je tiež toho názoru, že okresný súd v napadnutom rozsudku nesprávne vyhodnotil
vykonanédokazovanievčastitýkajúcejsavýpovedísvedkovC.,Q.aQ.vkontextesvedeckýchvýpovedí

svedkov Ing. T. Y. a D. S.. Okresný súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal so závermi svedeckých
výpovedí Ing. T. Y. a D. S., ktorí potvrdili, že obžalovaný sa spolu s nimi dňa 14.9.2016 zúčastnil brigády
na vysádzanie pstruha potočného do potokov miestnej rybárskej organizácie. Obhajobe nie
je zrejmé, z akého dôvodu súd považoval výpoveď svedkov C. a Q. za pravdivú a dôveryhodnú v časti
týkajúcej sa konania obžalovaného dňa 14.9.2016 napriek skutočnosti, že tieto svedecké výpovede sú v
rozpore so svedeckou výpoveďou svedkov Y. a S.. Obhajoba je tiež toho názoru, že svedecké výpovede

svedkov C., Q. a Q., ktoré by ho mali usvedčovať zo spáchania skutku, sú ovplyvnené vnútornými
nezhodami v rámci miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu a ktoré mali okrem iného za
následok aj zmätočné a nezákonné odvolanie klienta z funkcie hospodára revíru. Je tiež toho názoru,
že v konaní nebola preukázaná ani subjektívna stránka skutkovej podstaty prečinu pytliactva. Navrhol,
aby Krajský súd v Žiline napadnutý rozsudok zrušil a aby ho spod obžaloby sám oslobodil podľa § 285

písm. b) Tr. por.

Obžalovaný v rámci odvolacieho konania predložil písomné podanie, označené ako „vyjadrenie k
odvolaniu sa na obhajobu“, ktoré krajský súd považoval za doplnenie dôvodov odvolania. V podstatnom
podrobne poukazoval na vzniknutý rozpor, nezhodu a nesúlad v určení charakteru, účelu, hraníc a

popisurybárskehorevíru3-1360-4-1Jasenovskýpotokmedzievidenciuvedenouvdatabázerybárskych
revírov vedenej na Ministerstve životného prostredia SR a uvedení rybárskeho revíru
v Miestnom RP, ktorý musí byť v súlade s príslušnými právnymi a vnútroorganizačnými predpismi. V
miestnom RP bola rozporná a užívateľom MO neschválená ako chovná časť pstruhového Jasenovského
potoka RR č. 3-1360-4-1 od ústia do Oravy po kaskádu pri Florinovom dome uvedená ako RR Orava č.

1B 3-2711-6-2 lososovo-lipňový chovný. Na internetovej stránke ministerstva životného prostredia
SRRybárstvo-DatabázaRRSRjeJasenovskýpotokč.3-1360-4-1vedenýakolososovopstruhovýlovný
od vtoku do Oravy po pramene, čoho sa aj držal. Ako člen výboru, vedúci odboru tečúcich vôd,
hospodárRRačlenrybárskejstrážesaprihospodárskej,ochranárskejakontrolnejčinnostiriadilplatnou
legislatívou a zákonnými ustanoveniami. Do rybárskeho revíru sa podľa zákona o rybárstve zahrňujú

prítoky vodných tokov, ak nie sú ako také vyhlásené za rybársky revír. Uvedenie rybárskeho revíru č.
3-1360-4-1JasenovskýpotokvmiestnomRPtomunezodpovedalo.Užívateľjepovinnýoznačiťrybárske
revíry tabuľami. Rybársky revír Orava č. 1 nebol označený tabuľami podľa zákona, jeho vykonávacej
vyhlášky a jej prílohy. Na základe jeho výpovede a argumentácii na označenie RR
predseda MO 22.5.2017 na zasadnutí výboru poukázal na nesúlad súčasného označenia RR Orava 1b

3-2711-6-2 a RR Jasenovský potok 3-1360-4-1 s platnou legislatívou a požiadal hospodára pána F. o ich
označenie tabuľami v zmysle platného zákona o rybárstve a jeho vykonávacej vyhlášky. Na premostení
Jasenovského potoka pri fare pred kaskádou a malou vodnou elektrárňou bola umiestnená schválená
tabuľa s označením RR č.3-1360-4-1 Jasenovský potok SRZ-MO Dolný Kubín, čo znamená, že rybársky
revír č. 3-1360-4-1 od označenia tabuľou v zmysle zákona, vykonávajúcej vyhlášky a jej prílohy je

pstruhový lovný. Pri malej vodnej elektrárni sa nachádza malý odstavený rybovod. Po rekonštrukcii MVE
v roku 2009 ostal rybovod úplne nepoužiteľný, nefunkčný, odstavený bez vody. Voda pretekala cez
turbínu MVE a výtokom do potoka a dochádzalo i k úhynu a poškodeniu rýb, hlavne mladších ročníkov.
Navrhol prestavbu rybovodu alebo výstavbu sklzu. V tomto priestore nad premostením potoka po výtok
vody z malej vodnej elektrárne nebola umiestnená žiadna tabuľa. Tu platil § 17 ods. 1 vykonávacej

vyhlášky o zarybňovaní RR. MO SRZ dostávala podľa dohody s prevádzkovateľom MVE ročne na účet
MO finančný príspevok na zarybnenie potoka za nefunkčný, odstavený rybovod. V tejto časti RR nad
premostením Jasenovského potoka, označenej tabuľou ako rybársky revír č. 3-1360-4-1 Jasenovský
potok - lovný, dňa 16.9.2016 nebol za účelom lovu, ale ako hospodár revíru a člen rybárskej stráže
vykonával hospodársku, kontrolnú a ochranársku činnosť a plnil si povinnosti člena RS v zmysle zákona

o rybárstve zameranú na čistotu vody, prípadný zdroj znečistenia, príznaky ochorenia a v prípade
možnosti vykonať opatrenia na zabránenie šírenia choroby alebo úhynu rýb.
Zisťoval príčinu úhynu ryby vo vode pri výtoku z malej vodnej elektrárne, neprirodzeného správania sa a
prevracania sa ďalšej ryby, ktorá bola po jeho zistení chytená a zamotaná do silónov nachádzajúcich savovode.Rybuoslobodilapustilspäťdovody,silónypovyťahovalauhynutúrybuodstránilzvodynabreh.
Povyťahoval a odstránil z vody pet fľaše, aj fľaše od oleja, kovový diel z oplotenia, odpad i naplaveniny.
Žiadna ryba pri tejto činnosti nebola poškodená, ani privlastnená, čo aj preukázal. Dňa 13.9.2016

vykonal kontrolu medzihradského potoka s časťou Jasenovského potoka po ich znečistení pred jeho
zarybnením pstruhom potočným - rôčkom. Dňa 14.9.2016 zarybňoval násadou pstruha potočného -
rôčkom spomínaný úsek Jasenovského potoka a Pucovský potok. Dňa 16.9.2016 kontroloval potok
po vysadení, či nedošlo k úhynu z vysadenej ryby. Zvýšil kontrolu v tejto časti potoka v dňoch pred a
počas kubínskeho jarmoku dní mesta 16. a 17.9.2016, kolotoče, atrakcie, stánky, karavany, parkovanie

a ubytovanie okolo tejto časti potoka v dňoch od 12.9. - 17.9.2016. Zameral sa na ochranu rýb a iných
vodných živočíchov, čistotu vody, odpad, znečistenie brehov a pod. O tejto činnosti informoval výbor MO
na svojom zasadaní dňa 19.9.2016. Tiež predložil vytiahnuté silóny z vody. Vždy bol za ochranu prírody,
rýb a životného prostredia. Bol proti svojvoľnosti v zasahovaní do RR, lovu rýb elektrickým agregátom
bez súhlasu užívateľa - MO a povolenia ministerstva ŽP. V dobe zákonom zakázaného lovu všetkých
druhov rýb v pstruhových vodách, t.j. od 1.10. do 15.4. v roku bolo v dňoch od 14.3.2016 do 15.4.2016

s vedomím hospodára MO vykonaných 8 odlovov rýb elektrickým agregátom, ďalej
16.4.2016, 21.10.2016, 17.10.2017 v rybárskom revíri č. 3-1360-4-1 Jasenovský potok. Podľa zákona
o rybárstve len ministerstvo povoľuje za základe žiadosti užívateľa výnimky z ustanovenia tohto zákona
o ochrane rýb, výnimky zo zákazu lovu všetkých rýb a výnimky zo zakázaného spôsobu lovu rýb. Bol
proti chemickému postreku Roundopom brehových porastov a na ne nadväzujúcich rastlín a živočíchov

popri rieke Orava, rieke európskeho významu so IV. stupňom ochrany (23.8., 1.9. a 2.9.2016). Bol proti
nadmernému odberu vody z Jasenovského potoka na rybníky Vyšný Kubín. Voda pretekala cez rybníky
a úsek od odberného miesta vody po výtok z rybníkov v dĺžke asi 700 m (leto, jeseň) ostával bez
vody. Upozorňoval a žiadal nápravu v odbere vody, ako i zakázanému úniku (pusteniu) nepôvodného
a nežiadúceho druhu ryby pstruha dúhového do toku. V roku 2015 a 2016 bol jeho únik vo väčšom

množstve (5 000-7 000), čo je neprijateľné pre pôvodný druh rýb v potoku. Odberom vody z koryta toku
sa ochudobňuje RR o vodu, ktorá je následne vypúšťaná ako organicky znečistená. Rybami a vodou
môžu do prostredia RR preniknúť rôzne ochorenia a poškodiť rybárske hospodárstvo v toku. Tečúce
vody v prírode majú nezastupiteľnú funkciu a nemožno sa na ňu pozerať len ako výrobný prostriedok.
Poukázal tiež na to, že jeho otvorenosť, kritickosť, podnety i poukazovanie s riešením na

problémy vyskytujúce sa v napĺňaní úloh MO, výkone rybárskeho práva, pri práci vykonávanej členmi,
muškárskym klubom a jeho svojvoľnej práce v RR, nájomcom odchovných rybníkov a jeho blízkych
spolupracovníkov sa nestretla u pár dotknutých ľudí s porozumením, ba naopak. Preto prišla aj táto
zaujatá forma odpovede i chaotické nepodložené zbavenie funkcie hospodára RR. Pri svojej dlhoročnej
ochranárskej, hospodárskej, kontrolnej činnosti a výkone rybárskeho práva zodpovedne dodržiaval

zákon o rybárstve 139/2002, jeho vykonávaciu vyhlášku 185/2006, zákazy v súlade so
zákonom, vykonávacou vyhláškou a právnymi predpismi. Dlhoročné skúsenosti a vedomosti odovzdával
mladým začínajúcim rybárom pri školeniach, brigádnickej činnosti, súťažiach, stretnutiach a spoločných
akciáchidonávrhovapodnetovvoblastirybárstvaaochranyprírody.Nazákladeuvedenýchskutočností
ako člen výboru, hospodár RR, člen rybárskej stráže si zodpovedne plnil svoje povinnosti vyplývajúce z

funkcií podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a cíti sa vyť čistý bez viny.

Prokurátor v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol, že okresný súd svoje rozhodnutie
odôvodnil dostatočným spôsobom, zrozumiteľne a jednoznačne, a to čo do výroku o vine, aj do výroku
o treste, ktorý bol obžalovanému uložený. Prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými vykonanými

dôkazmi, ktoré vyhodnotil v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku správne. Odvolacie
námietky nepovažuje za opodstatnené. Charakterom revíru, v ktorom obžalovaný lovil, sa okresný
súd podrobne zaoberal na strane 9 odôvodnenia rozsudku, pričom k argumentácii súdu doplnil, že
podľa § 9 ods. 1 zákona č. 139/2002 Z.z. o rybárstve, platného do 1.1.2019, užívateľ môže rybársky
revír alebo jeho časť určiť na chov rýb. Taký revír alebo jeho časť slúži na odchov generačných a

násadových rýb využívaných na zarybňovanie rybárskych revírov. Podľa § 5 vyššie uvedeného zákona
platí v chovnom rybárskom revíri všeobecný zákaz lovu rýb okrem odlovu vykonávaného užívateľom
na chovný účel. Z obsahu spisu vyplýva, že užívateľom dotknutého revíru je práve Miestna organizácia
SZR Dolný Kubín. K svedeckým výpovediam označeným v odvolaní, k ich obsahu, k ich hodnoteniu
sa prvostupňový súd podrobne vyjadril v odôvodnení rozsudku, pričom tieto aj zákonným spôsobom

vyhodnotilazpísomnéhovyhotoveniarozsudkujezrejmé,akýmiúvahamisasúdprihodnotenívýpovedí
a ich porovnaní spravoval. Odôvodnenie súdu je aj v tejto časti logické a má oporu vo vykonanom
dokazovaní. Svedecké výpovede svedkov Ing. T. Y. a D. S. súd konfrontoval s ostatnými svedeckýmivýpoveďami, pričom jeho závery sú správne. Navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietol podľa § 319 Tr. por.
Na podklade podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr.

por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že odvolanie obžalovaného
R. L. je čiastočne dôvodné, avšak pre iné skutočnosti, než ktoré uviedol vo svojom odvolaní.

Treba stručne pripomenúť, že Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom, sp. zn. 2T/6/2018 z 25.1.2019
obžalovanéhoR.L.postupompodľa§285písm.b)Tr.por.oslobodilspodobžalobyprokurátoraOkresnej
prokuratúry Dolný Kubín, sp. zn. Pv 103/17/5503 z 23.2.2018 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák.

Na základe odvolania podaného prokurátorom Krajský súd v Žiline uznesením, sp.zn. 3To/35/2019 z

30.5.2019 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. a podľa §
322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní dôsledne riadil právnym názorom vysloveným odvolacím súdom
v uznesení, sp. zn. 3To/35/2019 z 30.5.2019 v otázkach procesného aj hmotného práva.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. S rovnakou starostlivosťou
objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v
oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa§2ods.12Tr.por.orgányčinnévtrestnomkonaníasúdhodnotiadôkazypodľasvojhovnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa dôsledne

riadil citovanými zákonnými ustanoveniami. Aj podľa názoru krajského súdu odsudzujúci výrok
prvostupňového súdu je správny, zákonný a má dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch.

Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu
nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému,

ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. V odôvodnení
napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia, taktiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia okresného súdu, krajský súd nemá žiadne pochybnosti, že súdený skutok
sa stal a že ho spáchal obžalovaný R. L.. V tomto smere okresný súd veľmi výstižne a presvedčivo v
odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, na základe akých dôkazov a zistení z nich vyplývajúcich
dospel k záveru o vine obžalovaného. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o
podstate súdených trestných činov zistenia, ktoré sú správne.

Dôvody napadnutého rozsudku sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových
okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Odvolací súd znovu pripomína, že v dvojinštančnom
súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysoko kvalifikovaného rozhodnutia
súdu prvého stupňa odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na veľmi

správne a erudované dôvody, na ktorých okresný súd založil svoje odsudzujúce rozhodnutie.

Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na nasledovnú časť odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozsudku súdu prvého stupňa:

„Vykonanýmdokazovanímbolozistené,žepodľasprávySRZ,RadaŽilinazodňa18.10.2018jerybársky
revír „Jasenovský potok“ vedený ako pstruhový lovný, nejedná sa o chovný revír a lov rýb je v tomto
revíri povolený. Rybársky revír č. 3-2711-6-2 Orava č. 1b je evidovaný ako rybársky revír podľa § 9
zákona o rybárstve a na tomto platí všeobecný zákaz lovu rýb. Popis tohto revíru je čiastkové povodierieky Oravy od betónovej lavičky pre peších pri futbalovom ihrisku v DK po železničný most v
Dolnom Kubíne, vrátane Jasenovského potoka od ústia do rieky Orava po kaskádu pri Florinovom dome
v Dolnom Kubíne. Slovenský rybársky zväz - Miestna organizácia Dolný Kubín (ďalej len SRZ - MO DK)

mala informáciu o zmene lovného revíru na chovný zakomponovanú už v Miestnom rybárskom poriadku
(ďalej len MRP) platnom od 1.1.2015. Žiadosť na zmenu bola podávaná MŽP SR v roku
2014 a súčasťou bol aj zoznam rybárskych revírov, na ktorých figuruje rybársky revír 3-2711-6-2 Orava
č. 1b. Bolo preukázané, že Výbor MO SRZ DK na zasadnutí výboru dňa 17.12.2014 prerokoval a schválil
MRP platný od 1.1.2015, ktorého súčasťou je revír Orava č. 1 3-2710-6-1 lososový - lipňový - lovný s

vymedzeným chovným úsekom a celoročným zákazom lovu rýb z dôvodu neresiska. MRP platný pre
rok 2016 bol prerokovaný a schválený s pripomienkami na zasadnutí Výboru MO SRZ dňa 23.11.2015
a súčasťou neho je aj revír Orava č. 1b 3-2711-6-2, tzv. neresisko. Tento RP platný pre rok 2016 bol
zaslaný na Radu SRZ Žilina a bol predmetom kontroly miestnych rybárskych poriadkov zo strany MŽP
SR, pričom bolo konštatované, že MRP MO SRZ DK je v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi a záväznými internými predpismi (č.l. 363 - 370 a 92 - 94, 95 - 96, 98 - 99, 100 - 102, 111).

Je preto nesporné, že obžalovaný ako v tom čase rybársky hospodár, člen rybárskej stráže a vedúci
odboru tečúcich vôd MO SRZ mal o tejto skutočnosti vedomosť, bol povinný riadiť sa označením revíru
ako chovného, s celoročným zákazom lovu rýb.

Súd sa ďalej zaoberal skutočnosťou, či obžalovaný lovil ryby v dňoch 12.09.2016, 13.09.2016,

14.09.2016 a 16.09.2016. Svedok Q. pred súdom uviedol, že dňa 16.09.2016 okolo 06.15 hod. až
06.30 hod. videl obžalovaného loviť ryby. Nechytil nič, no mal v ruke dvojdielny prívlačový prút s
navijákom o dĺžke 2 až 3 metre. Svedok C. sa vyjadril, že videl obžalovaného vychádzať spod Florinovej
kaskády, predtým videl dopadnúť zlatú nástrahu do vody. Mohla to byť rotačka a slúži k lovu rýb.
Hovoril s obžalovaným, ktorý povedal, že nelovil, ukázal v ruksaku zamotaný silon, ktorý tam zrejme

niekto iný predtým nastražil. Rybu pri sebe podľa svedka určite nemal. Svedok Q. vypovedal, že videl
obžalovaného loviť ryby na konkrétnom mieste 12., 13., a 14.09.2016. Následne uviedol, že si nie je
istý, či videl v pondelok a utorok práve obžalovaného, v stredu ho priamo videl spod kaskády vychádzať,
udicu mal v tzv. pohotovostnej polohe, teda rozloženú a pripravenú na rybársku činnosť. Na druhý deň
(vo štvrtok) to povedal F. a Q., ktorí sa v piatok išli pozrieť ku malej vodnej elektrárni a obžalovaného

videli, pričom mu telefonicky oznámil p. Q., že mal pravdu. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že
spoznal obžalovaného, ako vychádza v danom úseku toku spod mosta v utorok , tak je to pravda. Na sto
percent si je istý, že sa s obžalovaným stretol v stredu a teda ho na mieste videl. T.č. vykonáva činnosť
ako predtým obžalovaný, tiež má na starosti záznamy o brigádach členov MO SRZ a osoby uvedené v
jednotlivých záznamoch skutočne fyzicky brigádu nemuseli vykonať, napr. pokiaľ dodá konkrétny člen

MO potrebný materiál, na brigádu nemusí ísť, účasť sa mu však zapíše, ako keby tam skutočne bol.
Niekedy môže za člena odpracovať brigádu rodinný príslušník. Dlhodobo vie ako člen MO SRZ, že v
úseku pod kaskádou, kde vyteká voda z turbíny MVO je neresisko rýb a celoročný zákaz lovenia. L. P.
uviedol, že L. C. mu povedal, že ak obžalovaný odstúpi z funkcie rybárskej stráže a člena výboru, nebude
s tým záznamom nič robiť. Obrazový záznam videl, na ňom je zachytená len skutočnosť, že obžalovaný

vychádza spod mosta. Svedok B. vôbec nevedel, či obžalovaného videl chytať ryby. Svedkovia Y. a S.
potvrdili, že podpisy na pracovnom zázname zo dňa 14.09.2016 sú ich a teda sa zúčastnili brigády za
účasti obžalovaného, obaja tiež potvrdili, že začiatok prác bol vždy dohodnutý deň vopred, zvyčajne sa
začínalo medzi 07.00 hod. až 08.00 hod.

Súd je toho názoru, že výpovede svedkov Q. a C. korešpondujú s obrazovo - zvukovým záznamom,
ktorý bol vyhotovený mobilným telefónom. Svedok C. doslova uviedol, že sa bol zvrchu pozrieť ako ústi
turbína do potoka a videl, ako dopadáva zlatá nástraha do vody. Svedkovi Q. povedal, aby ostal hore
na tom mieste, on išiel dolu, ako sa vychádza z tunela kde natočil video, ako obžalovaný vychádza. Títo
svedkovia sa na mieste v skorých ranných hodinách nenachádzali náhodne, ale prišli tam na základe

vyjadrení sv. Q., ktorý im dňa 15.9.2016 poskytol poznatok o tom, že obžalovaný viac dní po sebe loví
ryby na zakázanom mieste. Tento svedok priamo usvedčuje obžalovaného zo žalovaného trestného
činu a na tvrdeniach uvádzaných už v prípravnom konaní zotrval aj pri výpovediach počas hlavného
pojednávania. Ku účasti obžalovaného na brigáde MO SRZ dňa 14.9.2016 súd uzatvára, že ani svedok
Y., ani S. nepotvrdili, že brigáda začala presne o 07.00 hod., podľa ich vyjadrení brigády začínali niekedy

o 07.00 hod, niekedy 07.30 hod. alebo 08.00 hod., preto z pohľadu súdu nie je vylúčené, že aj dňa
14.09.2016 začiatok brigády nebol o 07.00 hod. Neuniklo pozornosti súdu, že podľa popisu prác sa
jednalo aj o vysadenie pstruha potočného do revíru 3-1360-4-1 (Jasenovský potok - do ústia do Oravy v
DK po pramene nad Obcou Osádka), teda v bezprostrednej blízkosti miesta, kde bol v skorých rannýchhodinách obžalovaný videný. Je teda zrejmé, že sa fyzicky mohol zúčastniť brigády 14.09.2016 od 07.30
hod., keď začiatok brigády s poukazom na výpovede svedkov Y. a S. nebol presne určený siedmou
hodinou ráno.“

Krajský súd ďalej poznamenáva, že pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na
vnútornom presvedčení, získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery
boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto
záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v prospech

obžalovaného úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby
sa bol spravoval inými úvahami.

Súd prvého stupňa sa zaoberal a vysporiadal s návrhmi na dokazovanie, skutkovou a právnou
argumentáciou strán v konaní pri dodržaní princípov kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že odvolateľ
sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže

sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov
vyslovených súdom prvého stupňa.

Krajský súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom nezistil, že by súd prvého
stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a vykonané

dôkazy by vyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovaného.

Prečinu pytliactva podľa § 310 Tr. zák., sa dopustí ten, kto
(1) neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez
povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v čase ich ochrany alebo zakázaným

spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva, alebo na seba alebo na iného prevedie zver alebo
ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 . Podľa č.l. 74, 75, 77, 87
a 88 bol revír s názvom „Jasenovský potok“ riadne označený ako neresisko rýb a rybovod s celoročným

zákazom lovu rýb.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade ajpoľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v

tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa

(retribúcia).

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je
to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život, a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu
tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné
povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Po preskúmaní obsahu trestného spisu sa krajský súd nestotožnil s názorom okresného súdu o
nevyhnutnosti uložiť obžalovanému aj trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu. Krajský súd uložil obžalovanému miernejší trest, pokiaľ ide o jeho druh, keď podľa
názoru krajského súdu nie je potrebné prevýchovu obžalovaného zabezpečovať hrozbou výkonu trestu
vo forme podmienečného odsúdenia, a to najmä s ohľadom k tomu, že od spáchania trestného činu

uplynula doba štyroch rokov, počas tejto doby sa obžalovaný nedopustil žiadnej protispoločenskej
činnosti. Do spáchania trestného činu žil riadnym životom, nemá žiadny záznam v registri trestov,
ani v registri priestupkov. Preto dospel krajský súd k záveru, že z hľadiska účelu trestu v zmysle
§ 34 ods. 1 Tr. zák. bude na jeho naplnenie, či už z hľadiska individuálnej prevencie, ale najmä z
hľadiska generálnej prevencie, postačovať len uloženie trestu zákazu činnosti spočívajúceho v zákaze

výkonu práva rybárstva vo výmere 1 rok. Podľa názoru krajského súdu trest zákazu
činnosti v konkrétnom prípade lepšie vystihuje celkový stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného pre
spoločnosť a takýto trest postihuje obžalovaného za jeho protiprávne konanie dostatočne.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, a

nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.