Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 30, 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 18Csp/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420200751
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4420200751.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudcom JUDr. Petrom Rajňákom v spore žalobcu: Západoslovenská

distribučná a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, právne zastúpená: AK
Herceg s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240 proti žalovanej: P. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, občan SR, o zaplatenie 222,73 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 222,73 eur na účet žalobcu číslo M XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške trov konania súd rozhodne

osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou na súd dňa 17.02.2020 sa žalobca cestou svojho právneho zástupcu domáhal,
aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 222,73 eur s príslušenstvom a trovy konania.

2.Žalobuodôvodniltým,žedňa04.10.2017žalobcavykonalkontroluvmiesteodberuelektrinynaadrese
Strekov 217, 94137 Strekov číslo odberného miesta XXXXXXXXXX. Bol zistený neoprávnený odber
elektriny podľa § 46 zákona číslo 251/2012 Z.z. o energetike teda odoberania energie bez zmluvného
vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. O vykonanej kontrole spísal žalobca protokol číslo 013329.

Listom zo dňa 05.10.2017 zaslal žalobca žalovanej výzvu na úhradu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny, v ktorej vyzval žalovanú na úhradu dlhu do tridsiatich dní odo dňa vyhotovenia výzvy
pričom jej ponúkol možnosť opustenia 15 % dlhu v prípade úhrady do 10.11.2017. Keďže žalovaná
škodu neuhradila postúpil žalobcovi vymáhanie právnemu zástupcovi, ktorý listom zo dňa 24.10.2019
zaslal žalovanej predžalobnú výzvu na zaplatenie škody a to do piatich dní odo dňa prevzatia výzvy.
Žalovaná škodu do dňa podania žaloby neuhradila.

3. Súd vo veci vydal dňa 05.06.2020 platobný rozkaz sp.zn.: 18Csp 14/2020-33, ktorým žalobcovi
vyhovel v plnom rozsahu. Preto, že sa žalovanej nepodarilo platobný rozkaz doručiť do vlastných rúk,
súd ho uznesením sp.zn.:18Csp 14/2020-38 zo dňa 21.07.2020 v plnom rozsahu zrušil.

4.Súdu sa nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovanej. Na adrese uvedenej na žalobe bol jej pobyt
neznámy, v registri REGOB mala ako trvalý pobyt registrovaný „I. E.“ . Súd preto žalovanému žalobu
doručoval v súlade s § 116 ods.2 C.s.p. zverejnením na úradnej tabuli súdu a na web stránke súdu dňa

01.10.2020. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.5.Súd vykonal dokazovanie protokolom o zistení neoprávneného odberu , výzvou na úhradu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, predžalobnou výzvou, ďalšími v spise doloženými
dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6.Z protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 04.10.2017 mal súd preukázané, že u
odoberateľa, ktorým je žalovaná bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie .

7.Z z výzvy na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo dňa 05.10.2017 mal súd

preukázané, že žalobca vyzval žalovanú na náhradu škody vo výške 222,73 eur.

8.Z predžalobnej výzvy zo dňa 24.10.2019 mal súd preukázané, že právny zástupca žalobcu vyzval
žalovanú na úhradu škody vo výške 222,73 eur do piatich kalendárnych dní odo dňa prevzatia tejto
výzvy, výzva bola daná na poštovú prepravu, podľa priloženej doručenky žalovaná výzvu neprevzala.

9.Podľa § 40 ods.9 zákona číslo 251/2012 Z.z. ( účinného ku dňu vykonania kontroly u žalovaného
teda ku dňu 22.07.2014 ) je výrobca elektriny alebo koncový odberateľ elektriny je povinný umožniť
prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy alebo poverenej osobe
prístup k určenému meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu na účel vykonania kontroly, výmeny,
odobratia určeného meradla alebo zistenia odobratého množstva elektriny. Prevádzkovateľ prenosovej

sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný oznámiť výrobcovi elektriny alebo koncovému
odberateľovi elektriny s tým súvisiace prerušenie dodávky elektriny.

10.Podľa § 46 ods.1 písm.c/ zákona číslo 251/2012 Z.z. ( účinného ku dňu vykonania kontroly
u žalovaného teda ku dňu 22.07.2014 ) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva
odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy.

11.Podľa § 46 ods.1 písm.c/ zákona číslo 251/2012 Z.z. ( účinného ku dňu vykonania kontroly u
žalovaného teda ku dňu 22.07.2014 ) pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal,

povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom.

12.Podľa § 1 vyhlášky MH SR č.292/2012 Z.z. účinnej ku dňu vykonania kontroly u žalovaného teda

ku dňu 22.07.2014 ) Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením
celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou
neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

13.Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

14.Podľa § 150 ods. 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

15.Podľa § 150 ods. 2 C.s.p., na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

16.Podľa§151ods.1C.s.p.,skutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujú

za nesporné.

17.Podľa § 151 ods. 2 C.s.p., ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

18.Podľa § 153 ods. 2 C.s.p., na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.19.Podľa § 154 C.s.p., prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

20.Podľa § 177 ods.2 písm.a/ C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur.

21.Podľa § 219 ods.3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

22.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

23.Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

24.Súd mal preukázané , že kontrolou odberného miesta u žalovanej bolo zistené , že žalovaná
neoprávneneodoberalaelektrickúenergiu -tátoskutočnosťjednoznačnevyplývazprotokoluokontrole.

25. V uvedenom prípade sa nejedná o zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou ale o uplatnenie
zodpovednosti za škodu vyplývajúcu zo zákona o energetike tak, ako to uviedol právny zástupca
žalobcu, Ustanovenia platných právnych predpisov Slovenskej republiky o ochrane spotrebiteľa to v
uvedenom prípade nemožno aplikovať.

26. Žalovaná strana sa k žalobe nevyjadrila, súd preto vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu a
listinnýchdôkazovdoloženýchvspiseažalobe čodoistinyvplnomrozsahuvyhovel.Úrokyzomeškania
uplatnené žalobcom sú podľa názoru súdu uplatnené správne čo do výšky úroku z omeškania , sumy,
z ktorej je úrok z omeškania uplatňovaný a času, kedy sa žalovaná do omeškania dostala, súd preto
žalobe vyhovel aj v tejto časti.

27.O nároku na trovy konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na 262
ods. l CSP. Žalobca bola v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v
pomere 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).