Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. február 2021

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12Csp/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819201760
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2021:3819201760.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko,a.s.,sosídlomŽilina,Hodžovač.11,IČO:31575951,protižalovanej:B.K.,nar.XX.X.XXXX,
trvale bytom Z. kráľovstvo, K., Q. M. XX, o zaplatenie 3.587,68 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi zmluvné úroky za obdobie od 26.3.2019 do 19.9.2024 vo výške
1043,05 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 99%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, podanou na tunajší súd dňa 18.4.2019, si uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie
nezaplatenej istiny úveru vo výške 3.587,68 eur, úroku vo výške 124,31 eur, úroku z omeškania vo
výške 1,84 eur, úroku vo výške 9,90% ročne z nezaplatenej istiny 3.587,68 eur od 26.3.2019 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 3.587,68 eur od 26.3.2019 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 124,31 eur od 26.3.2019
do zaplatenia, nezaplatených poplatkov za poistenie úveru vo výške 3,32 eur a náhrady trov konania.
Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 13.10.2016 uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu č. 0000000000348976

(ďalejlen„ÚZ“),nazákladektorejposkytolžalovanejpeňažnéprostriedkyvovýške4.500eur.Poskytnutý
úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj
s príslušenstvom bola žalovaná povinná splatiť do 19.9.2024. V zmysle bodu 1.1 ÚZ sú neoddeliteľnou
súčasťou ÚZ aj Obchodné podmienky pre úvery občanom - Prima banka Slovensko a.s. (ďalej len
„OP“) a Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko a.s. (ďalej len „VOP“). ÚZ obsahuje
všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Niektoré poplatky, ktorých
účtovanie nie je zrejmé v čase uzatvorenia ÚZ, sú uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou

VOP a tým aj súčasťou ÚZ. Žalobca ako banka si s odbornou starostlivosťou preveril žalovanú ako
žiadateľa o úver pred poskytnutím úveru ohľadom schopnosti splácať úver podľa § 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z.. Pri posudzovaní bonity žalovanej banka berie do úvahy vždy údaje zo Spoločného
registra bankových informácií a Nebankového registra klientskych informácií preverením záväzkov
žiadateľa a ich splácania a následne bude report zo sociálnej poisťovne - preverenie príjmov žiadateľa
a údaje poskytnuté samotným žalovaným v Žiadosti o poskytnutie úveru - údaje o príjme, výdavkoch
a záväzkoch žiadateľa, alebo kreditné a debetné obraty na bežnom účte klienta v prípade klientov, pre

ktorých banka dlhodobo vedie bežný účet, na základe čoho je schopná posúdiť ich bonitu. Po vyčerpaní
poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti (prestala uhrádzať jednotlivé splátky
riadne a včas) a preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej
splatnosti úveru dňa 25.3.2019 v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“),v súlade s ÚZ a OP a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosťou predčasného zosplatnenia
druhou upomienkou zo dňa 18.1.2019, ktorá bola žalovanej doručená, resp. sa dostala do sféry jej
dispozície. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej ku dňu predčasného zosplatnenia predstavovala sumu

3.777,15 eur a pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 3.587,68 eur (žalovanej bol na základe
ÚZ poskytnutý úver vo výške 4.500 eur, pričom do dňa zosplatnenia uhradila žalovaná na istinu sumu
912,32 eur), úrokov vo výške 124,31 eur (ktoré predstavujú dohodnutý úrok v zmysle ÚZ, ktorý bola
žalovaná povinná splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia,
pričom úroková sadzba vo výške 9,90% vyplýva z ÚZ), úrokov z omeškania vo výške 1,84 eur (každá

omeškaná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške
5% ročne), poplatkov vo výške 60 eur (za upomienky a za výzvu na predčasné splatenie úveru v
zmysle sadzobníka poplatkov, ktoré si žalobca od žalovanej v súdnom konaní neuplatňuje) a poplatkov
za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 3,32 eur (ktoré predstavujú súčet omeškaných poplatkov
za poistenie, ktoré sa popri anuitných splátkach úveru žalovaná zaviazala platiť mesačne v zmysle bodu
1.2 ÚZ, pričom vznikom poistenia vznikla žalovanej v zmysle článku 8 OP povinnosť platiť poplatok

za poistenie schopnosti splácať úver, splatný spolu s príslušnou splátkou úveru). Ohľadne nároku na
zmluvný úrok po predčasnom zosplatnení uviedol, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia
peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení, s poukazom na § 502
ods. 1 a 3, § 499 a § 497 Obchodného zákonníka. Uvedené si zmluvné strany dohodli v OP - článok 1 a
článok 2.4, resp. 2.5 neskoršieho znenia. V tejto súvislosti žalobca odkázal aj na aktuálnu rozhodovaciu

prax,rozsudokKrajskéhosúdu(ďalejlen„KS“)vŽilineč.k.11Co/12/2017-90zodňa31.1.2017,rozsudok
KS v Banskej Bystrici č.k. 43Co/23/2017-92 zo dňa 29.11.2017, rozsudok KS v Banskej Bystrici č.k.
43Co/28/2017-94 zo dňa 27.2.2018, rozsudok KS v Nitre č.k. 8Co/193/2017-88 zo dňa 7.2.2017,
uznesenie KS v Nitre č.k. 7Co/366/2017-84 zo dňa 30.11.2017, viaceré rozsudky Krajského súdu v
Košiciach z roku 2018, ktorými krajský súd priznal nárok na zmluvný úrok po predčasnom zosplatnení

úveru, rozsudok KS v Bratislave č.k. 8Co/138/2017-83 zo dňa 27.3.2018, rozsudok KS v Prešove
č.k. 11Co/36/2018-115 zo dňa 13.9.2018 a rozhodnutie Najvyššieho súdu v Českej republiky sp.zn.
33Cdo/212/2014 zo dňa 21.8.2014. Poukázal aj na návrh zákona (neskôr prijatý pod číslom 106/2014
Z.z.) z roku 2013, ktorým sa mal meniť a dopĺňať Občiansky zákonník, ktorý obsahoval pod číslom
1 ustanovenie, ktorým sa navrhovalo nasledujúce doplnenie OZ: ,,Úroky za poskytnutie peňažných

prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565“. Takto navrhované znenie bolo
bližšie vysvetlené v dôvodovej správe v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok sa zavádza
nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do
uplatnenia práva podľa § 565 OZ. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy
okamihu uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi

v súlade s § 53 ods. 9 OZ. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom zosplatnení
uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania
dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ
nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila
v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru. Rozhodujúcou skutočnosťou je, že

táto navrhovaná zmena nebola nikdy legislatívne prijatá a zákon č. 106/2014 Z.z. ani žiadna iná
zákonná novelizácia takéto ani obdobné ustanovenie, odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky
po zosplatnení dlhu, neobsahuje.

2. Žalovaná bola v spore pasívna. Súdnu zásielku na adresu uvedenú v žalobe žalovaná neprevzala.

Z REGO mal súd zistenú adresu trvalého pobytu žalovanej v Španielskom kráľovstve. Pokusy súdu
o doručenie zásielky žalovanej na túto adresu boli bezvýsledné. Keďže na tejto adrese bola žalovaná
neznáma, súd sa bezvýsledne pokúsil adresu žalovanej zistiť aj prostredníctvom rodičov žalovanej.
Súdne zásielky boli žalovanej doručované v súlade s ustanovením § 105 a nasl. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), pričom u žalovanej platí fikcia doručenia jej predvolania na pojednávanie a

takisto všetkých ďalších písomností zo spisu.

3. Z dôvodu, že strany sporu sa na pojednávaní nezúčastnili (žalobca sa ospravedlnil), v súlade s ust.
§ 180 CSP, pojednával súd vo veci v ich neprítomnosti. Skutkové tvrdenia žalobcu žalovaná nepoprela,
preto súd tieto považoval za nesporné.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu, osobitne žaloba č.l. 1, úverová zmluva č.l.
6, Všeobecné obchodné podmienky Prima banky Slovensko a.s. č.l. 8, Obchodné podmienky pre
úvery občanom - Prima banka Slovensko a.s. účinné od 15.8.2016 č.l. 18, sadzobník poplatkov č.l.26, list žalobcu adresovaný žalovanej zo dňa 18.1.2019 č.l. 30 s doručenkou na č.l. 80-81, výzva na
predčasné splatenie úveru č.l. 31 zo dňa 25.3.2019, prehľad splácania do predčasného zosplatnenia
a po predčasnom zosplatnení č.l. 32, stav omeškaných splátok na úvere č.l. 33, prepočet zmluvných

úrokov č.l. 33, prepočet úrokov z omeškania č.l. 34, výpis z účtu č.l. 35-46, vyjadrenie žalobcu č.l. 74,
na základe čoho zistil tento skutkový stav:

5. Na základe Žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru žalovanou, zo dňa 13.10.2016 (č.l. 5), dňa
13.10.2016 uzavreli strany sporu ÚZ, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej bezúčelový úver

vo výške 4.500 eur s fixnou úrokovou sadzbou 9,9% ročne, poplatkom za poskytnutie úveru 225 eur,
termínom splatnosti poplatku za poskytnutie úveru v deň čerpania úveru, najneskôr dňa 12.11.2016,
poplatkom za poistenie schopnosti splácať úver 1,66 eur mesačne, výškou anuitnej splátky 67,94 eur
mesačne, termínom splatnosti prvej splátky 19.10.2016, počtom splátok 96, periodicitou splátok k 19.
dňu kalendárneho mesiaca, splácaním úveru odpísaním z bežného účtu v banke/príkazom v prospech
inkasného účtu, výškou RPMN 12,2%, priemernou RPMN 14,48%, celkovou čiastkou, ktorú musí

klient zaplatiť 6.747,24 eur, odplatou 15,34%, splatnosťou úveru 19.9.2024. ÚZ obsahuje takisto výšku
jednotlivých poplatkov. Neoddeliteľnou súčasťou ÚZ sú takisto OP a VOP.

6. Z prehľadu splácania do predčasného zosplatnenia vyplýva prehľad uhradených splátok od
19.10.2016 do 19.11.2018 v celkovej výške 1.809,60 eur, pričom z tejto sumy bolo započítané na

úrok 854,12 eur, na úverovú istinu 912,32 eur a na poistné 43,16 eur. Z prehľadu omeškaných splátok
vyplýva, že žalovaná bola v omeškaní v časti so splátkou splatnou dňa 19.12.2018, ďalej so splátkami
splatnými k 21.1.2019, 19.2.2019 a 19.3.2019. Z prepočtu zmluvných úrokov (č.l. 33 spisu) vyplýva
mechanizmus výpočtu zmluvných úrokov pri dojednanej úrokovej sadzbe 9,9% ročne, pričom ku dňu
zosplatnenia úveru dlhovala žalovaná žalobcovi zmluvné úroky v celkovej sume 124,31 eur.

7. Žalovaná v priebehu konania nespochybnila, že by jej úver zo strany žalobcu nebol v súlade s ÚZ
poskytnutý.

8. Listom z 18.1.2019 žalobca vyzýval žalovanú k zaplateniu omeškaných splátok úveru, ktoré

predstavovali sumu 84,87 eur a k zaplateniu zmluvnej pokuty so súčasným upozornením na možnosť
zosplatnenia celého úveru.

9. Listom z 25.3.2019 žalobca oznámil žalovanej predčasnú splatnosť celého úveru, pričom celkový dlh
predstavoval sumu 3.777,15 eur, ktorú žalobca žiadal zaplatiť.

10. Písomným podaním, zo dňa 17.5.2019, žalobca súdu oznámil, že úver zosplatnil v zmysle OP,
ktoré sú účinné ku dňu ÚZ, konkrétne v zmysle bodu 2.9.1 PREDČASNÁ SPLATNOSŤ, podľa ktorého
ustanovenia,,aknastaneakákoľvekzmenaokolností,môžebankavyzvaťklientanapredčasnésplatenie
úveru. Doručením výzvy na predčasné splatenie úveru sa všetky čiastky, ktoré sú dlžné podľa ÚZ

(istina aj príslušenstvo) stanú splatné okamžite alebo v deň určený bankou vo výzve adresovanej
klientovi. Banka môže určiť, že predčasne splatnou sa stane iba časť dlžných čiastok. V zmysle bodu
1.1 ÚZ ,,banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v tejto zmluve, vo
VOP a v OP, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Žalovaná preštudovanie zmluvnej dokumentácie
a súhlas s ňou potvrdila svojím podpisom v ÚZ, t.j. preukázateľne sa oboznámila so zmluvnou

dokumentáciou, upravujúcou daný zmluvný vzťah. Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument a v neposlednom rade s ohľadom na ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka
v spojení s povahou úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu (§ 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného
zákonníka),ktorývýslovnemožnosťúpravypovinnostízozmluvyvobchodnýchpodmienkachumožňuje.
Žalovanápreštudovaniezmluvnejdokumentácieasúhlassňoupotvrdilasvojímpodpisomnazmluve,t.j.

preukázateľne sa oboznámila so zmluvnou dokumentáciou upravujúcou daný zmluvný vzťah. Záväzok
zo zmluvy prevzala žalovaná ako dospelá osoba plne spôsobilá na právne úkony, preto nie je dôvod
spochybňovať, že k dohode pristúpila so všetkou vážnosťou a zodpovednosťou. Pokiaľ z dokazovania
nevyplynie, že osoba dlžníka pri uzatváraní zmluvy nemala dostatočné rozpoznávacie schopnosti, súd
nemôže bez ďalšieho predpokladať, že spotrebiteľ nie je schopný posúdiť obsah právneho úkonu,

ktorý uzatvára s veriteľom a vyjadriť s ním súhlas. Ak aj z hľadiska formy je právny úkon uzavretý
prostredníctvom formulárovej predtlače, takýto spôsob uzatvárania zmluvy nie je právom zakázaným
a samotné použitie formulára nemôže automaticky znamenať, že spotrebiteľ sa s jeho obsahom
neoboznámil alebo s jeho obsahom nesúhlasil, keď súhlas s údajmi a dohodami uvedenými v predtlačiosobne potvrdil svojím podpisom. Čo sa týka dodržania postupu podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ, žalobca
žalovanú upozornil takzvaným opakovaným upozornením zo dňa 18.1.2019, ktoré žalovaná neprevzala
v odbernej lehote, na možnosť predčasného zosplatnenia a následne jej dňa 27.3.2019 zaslal výzvu na

predčasné splatenie úveru, ktorú žalovaná taktiež neprevzala v odbernej lehote.

11. Po takto vykonanom dokazovaní a zistení skutkového stavu (body 4 až 10 odôvodnenia rozsudku),
súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 12Csp/34/2019-325, zo dňa 23.4.2020, výrokom I. uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.717,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z

nezaplatenej istiny vo výške 3.587,68 eur od 26.3.2019 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 124,31 eur od 26.3.2019 do zaplatenia. V prevyšujúcej
časti súd žalobu zamietol (výrok II. rozsudku) a výrokom III. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 99%.

12. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, postupujúc

vo veci v zmysle § 290 a nasl. ustanovení CSP, súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel
k právnemu záveru, že žaloba žalobcu je v podstatnej časti dôvodná. Žalobca uplatnil v konaní
práva veriteľa zo zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá je svojou
povahou zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, v znení platnom ku dňu uzatvorenia ÚZ. Žalovaná pri uzatváraní ÚZ nekonala

v rámci výkonu povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a/ citovaného zákona), napĺňa zákonnú definíciu
spotrebiteľa a rovnako žalobca je veriteľom, ktorý v rámci svojej podnikateľskej činnosti okrem iného
poskytuje i spotrebiteľské úvery (§ 2 písm. b/ citovaného zákona). Uvedené skutočnosti neboli v konaní
sporné. Žalobca v konaní preukázal, že dňa 13.10.2016 uzavrel so žalovanou pri osobnom styku ÚZ,
ktorou žalovanej poskytol na jej žiadosť úver 4.500 eur. Vychádzajúc z ÚZ, mal súd preukázané, že ÚZ

obsahuje v úvodných ustanoveniach odkaz na Všeobecné obchodné podmienky žalobcu, Obchodné
podmienky žalobcu, výšku úveru, druh úveru, účel úveru, typ a výšku úrokovej sadzby 9,9% ročne,
poplatok za poskytnutie úveru 225 eur, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver 1,66 eur mesačne,
výšku anuitnej mesačnej splátky 67,94 eur, termín splatnosti prvej splátky 19.10.2016, počet splátok
96, splatnosť splátok k 19. dňu v mesiaci, spôsob splácania úveru, ďalej obsahuje údaj o čísle

úverového účtu a čísle inkasného účtu, výšku RPMN 12,2%, priemernú hodnotu RPMN 14,48%,
celkovú čiastku, ktorú musí klient zaplatiť, ako súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s
úverom 6747,24 eur. V ďalšom ÚZ obsahuje údaje o splácaní úveru, povinnosť dlžníka riadne a včas
plniť si svoje záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy, predovšetkým splácať úver, platiť poplatky
spojené s úverom. ÚZ bola podpísaná oboma zmluvnými stranami v tom istom okamihu, obsahuje

všetkynáležitostizmluvypodľavšeobecnýchustanoveníonáležitostizmluvy,akoizmluvyoúvere podľa
§ 497 Obchodného zákonníka a nakoniec aj podľa § 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Berúc do úvahy zákonom taxatívne stanovené náležitosti zmluvy súd zistil, že ÚZ všetky
požadované náležitosti obsahuje. V ÚZ súd zistil len jednu nezrovnalosť, pokiaľ ide o výšku RPMN, tá
je v ÚZ uvedená vo výške 12,2%, no správne mala byť uvedená vo výške 11,92% (vyplýva to z výpočtu

RPMN podľa interaktívnej kalkulačky zverejnenej na internete), skutočnosť ktorá však nespôsobuje
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, pretože nesprávne v ÚZ uvedená RPMN nie je v neprospech
žalovanej, keďže v ÚZ bola uvedená vo vyššej výške než aká zodpovedala skutočnosti. ÚZ obsahuje
aj primeraný zmluvný úrok 9,9% ročne, ktorý sa neprieči § 53 ods. 6 OZ. Vychádzajúc z uvedeného
preto súd uzavrel, že ÚZ je platná podľa všeobecných ustanovení záväzkového práva, má náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení, preto je žalovaná
povinná plniť svoj dlh voči žalobcovi. Je nepochybné, že žalovaná úver splácala tak, ako to vyplýva
z histórie transakcií na úvere, nepravidelne. Nebolo v konaní sporné, že žalovaná do zosplatnenia
úveru zaplatila spolu sumu 1.809,60 eur. Po zosplatnení úveru už žalovaná žalobcovi nezaplatila žiadnu
sumu. Pokiaľ ide o predčasné zosplatnenie úveru, žalobca dodržal podmienky ustanovenia § 565 a §

53 ods. 9 OZ pre predčasné zosplatnenie úveru. Predčasné zosplatnenie úveru bolo stranami sporu
dohodnuté v bode 2.9.1 OP. Žalobca takisto v súlade s § 53 ods. 9 OZ vyzýval žalovanú na zaplatenie
nedoplatkovsplátokúveru(vtomčasebolažalovanávomeškanísosplátkouzamesiacdecember2018)
s upozornením na jeho zosplatnenie a takisto následne, keďže žalovaná si svoju povinnosť nesplnila,
úver ku dňu 25.3.2019 zosplatnil. V dôsledku predčasnej splatnosti úveru zostala žalovaná dlhovať ku

dňu predčasného zosplatnenia na istine sumu 3.587,68 eur, na zmluvných úrokoch do zosplatnenia
sumu 124,31 eur, na úrokoch z omeškania do zosplatnenia 1,84 eur a na poplatkoch za poistenie
schopnosti splácať úver sumu 3,32 eur, t. j. spolu sumu 3.717,15 eur, a preto súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.717,15 eur. V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie
zákonného úroku z omeškania 5% ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 26.3.2019,
teda odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, až do zaplatenia. Súd priznal

žalobcovi aj splatný úrok z omeškania vypočítaný ku dňu predčasného zosplatnenia úveru vo výške 1,84
eur tak, ako prehľadne uvádza žalobca v tabuľke na výpočet tohto úroku.

13. V časti žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal takisto zaplatenia zmluvného úroku po
zosplatnení úveru vo výške 9,9% ročne zo sumy nezaplatenej istiny vo výške 3.587,68 eur od 26.3.2019

do zaplatenia, súd žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. Súd uznal, že súdna prax je ohľadne
priznávania zmluvných úrokov z poskytnutého úveru po jeho predčasnom zosplatnení nejednotná,
keď niektoré súdy, zmluvné úroky z poskytnutého úveru po jeho zosplatnení priznávajú (viď žalobcom
uvádzané rozhodnutia krajských súdov v žalobe) a niektoré nie (taká je aj súčasná prax Krajského
súdu v Trenčíne - napr. rozsudky sp. zn. 16Co 52/2019 z 22.1.2020, 19Co/221/2018). Cena úveru za
úverové obdobie do splatnosti úveru vyjadruje cenu úveru a je teda pojmovo odlíšená od sankcií za

omeškanie s plnením dlhu spotrebiteľa, pričom v prípade omeškania, nie inštitút ceny úveru, ale inštitúty
rôznych sankcií za neplnenie povinností, riešia krízu spojenú s omeškaním. Podľa právneho názoru
súdu, žalobcovi zmluvný úrok po ukončení zmluvnej splatnosti v dôsledku zosplatnenia nepatrí, pretože
od tejto doby patrí veriteľovi len nárok na úrok z omeškania. Súd pritom vychádzal z uznesenia ÚS IV.
476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky pripustil názor odvolacieho

a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ
má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne
už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z

omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ústavný súd Slovenskej
republiky v citovanom ustanovení konštatoval, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za
svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Treba si
uvedomiť, že pri zosplatnení úveru nedochádza k zániku zmluvného vzťahu, ale naopak, zmluvný vzťah
naďalej trvá s tým rozdielom, že sa mení obsah záväzkov zmluvných strán. V danom prípade sa zmenila

povinnosť žalovaného vrátiť poskytnutý úver v splátkach a bola nahradená novou povinnosťou, vrátiť
poskytnutý úver, resp. jeho zostatok, jednorazovo. Súd podporne odkázal aj na komentár k OZ, kde
sa uvádza: ,,Podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných prostriedkov
patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania. .... Nie je
rozhodujúce, či splatnosť pohľadávky nastane v dohodnutej dobe, alebo veriteľ využije právo požadovať

celý dlh pre nesplnenie niektorej splátky na základe dohody podľa § 565 OZ. Po splatnosti pohľadávky
možno požadovať len úroky z omeškania. ... Sankciou za omeškanie dlžníka, motiváciou čo najskôr
pohľadávku zaplatiť, ale aj kompenzáciou veriteľa za nemožnosť používať istinu, sú od okamihu, ako sa
dlžník dostane do omeškania, úroky z omeškania“ (PAGÁČ, Ľ. Komentár k § 658 ods. 1 OZ. In: Števček,
M. a kol.: OZ I., II. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015).

14. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I., ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 3.717,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny
vo výške 3.587,68 eur od 26.3.2019 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne z nezaplatených úrokov vo výške 124,31 eur od 26.3.2019 do zaplatenia nadobudol 25.7.2020

právoplatnosť. Proti výroku II. rozsudku prvej inštancie, ktorým súd žalobu v časti žalobcom uplatnených
zmluvných úrokov za obdobie odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru (26.3.2019)
do zaplatenia podal žalobca odvolanie. Odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí súd druhej inštancie okrem iného
uviedol, že odvolací súd po preskúmaní veci, reagujúc na najnovšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia vo veciach sp. zn. 2Cdo/115/2019, 5Cdo/9/2020, 5Cdo/42/2020,
7Cdo/118/2019, 8Cdo/237/2019, 8Cdo/125/2018, 8Cdo/135/2020, a podobne), dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalobcovi ako veriteľovi odo dňa nasledujúceho po
splatnosti úveru už nepatria dojednané zmluvné úroky z úveru, ale len úroky z omeškania, nie je vecne
správne.

15. Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedených rozhodnutiach, otázka (ne)možnosti
kumulácie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení úverovej zmluvy, kde jednou
zo zmluvných strán je spotrebiteľ, je predmetom dlhodobej diskusie odbornej verejnosti, nakoľkojednoznačné legislatívne riešenie, ktoré by sa výslovne k problematike vyjadrilo, absentuje. Z
rozhodovacej praxe odvolacích súdov pretrváva nesúlad v riešení otázky možného priznania zmluvných
úrokov po predčasnom zosplatnení úveru, kedy sa vyprofilovali tri skupiny rozhodnutí. Jedna kategória

rozhodnutí zmluvné úroky po zosplatnení úveru nepripúšťa a priznáva len úroky z omeškania.
Odôvodňuje to tým, že po nadobudnutí splatnosti úveru (či už celého alebo jednotlivých splátok)
veriteľovi vzniká nárok na vrátenie požičanej sumy, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti
úveru (alebo jeho časti). Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky
u seba (pretože tieto sú už splatné) a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval

úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Druhá skupina
rozhodnutí kumuláciu zmluvne dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania po predčasnom zosplatnení
úveru pripúšťa. Argumentuje zmluvnou autonómiou strán, kedy žiaden zákon výslovne nezakazuje
dohodnúť úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná do jej faktického vrátenia
veriteľovi, teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku. Pokiaľ
by takáto dohoda nebola prípustná, mohlo by to vyvolať absurdnú situáciu, keby sa dlžník porušením

svojich zmluvných povinností splácať úverové splátky dostal do výhodnejšej pozície, v ktorej by napriek
nevráteniu peňažných prostriedkov mal tieto vo svojej dispozícii naďalej bez povinnosti uhradiť odmenu
za ich poskytnutie, t. j. zaplatiť veriteľovi úrok aj za obdobie po predčasnom zosplatnení úveru vyvolanom
porušením zmluvných povinností. Nakoniec tretia skupina rozhodnutí pripúšťa kumuláciu dohodnutých
úrokov a úrokov z omeškania obmedzene, iba do výšky, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaný

na dohodnutých úrokoch zaplatil. Vychádza z názoru, že aj po predčasnom zosplatnení úveru zostáva
záväzokplatiťúrokrovnaký,akovčasejehodojednania,t.j.patrívrovnakejvýškeazarovnakéobdobie,
bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Súčasne vyslovil názor,
že dojednanie, podľa ktorého veriteľovi patria v prípade omeškania dlžníka úroky až do skutočného
vrátenia istiny úveru je pre dlžníka - spotrebiteľa nevýhodné, a preto v zmysle § 54 ods. 1 OZ neplatné.

16. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z ustanovení § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov
je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy ( 9 ods.2 písm. d)
zákona č. 129/2010 Z. z.). To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená.

V súčasnej právnej úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti
dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov, v § 502 ods. 1 vete prvej Obchodného
zákonníka je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, OZ, či zákona č. 129/2010
Z. z. nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do

úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník, ani OZ nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok,
ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech
veriteľa. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho
došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to,
prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na

akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za ne získanou, dlžník
disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky
sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata
úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu
za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý

a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže
dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie povinnosti platiť zmluvné
úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané, dlžníkovi zostáva záväzok platiť
úrokrovnaký,akovčasejehodojednania,t.j.veriteľovipatríúrokvrovnakejvýškeazarovnakéobdobie,
bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo.

17. Ako ďalej uviedol najvyšší súd, pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia
istiny. Dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny, jeho
postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením
splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť

dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane
vysokúakonáhraduzaposkytnutiepeňazí.Dohodnutéúrokypredstavujúcenupeňazízaichposkytnutie
na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.
Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosťvšak dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej
presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je
možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať

neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu
potomdojednanie,ktorýmsadlžník-spotrebiteľzaviažeplatiťdohodnutéúrokyaždoúplnéhozaplatenia
istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a takéto dojednanie je teda porušením
ustanovenia § 53 ods. 1 OZ. Na druhej strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného

dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne
škoda, jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré
plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto v aktuálnej rozhodovacej praxi dospel k záveru, že v prípade
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi patrí úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení

povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.

19. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí prevyšujúcej časti žaloby žalobcu, v ktorej sa žalobca
domáhal od žalovanej zaplatenia zmluvného úroku vo výške 9,90% ročne z nezaplatenej istiny 3.587,68
za dobu odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t.j. odo dňa 26.3.2019 do zaplatenia, tak už

s ohľadom na uvedený právny názor, ktorý zaujala najvyššia súdna autorita v tejto doposiaľ spornej
otázke, neobstojí.

20. Súd druhej inštancie uložil súdu prvej inštancie dokazovaním zistiť, koľko by pri riadnom plnení
povinností žalovaná zaplatila na úrokoch úveru a koľko už na úrokoch úveru zaplatila (pred i po

zosplatnení úveru), pretože len rozdiel medzi týmito peňažnými sumami môže byť žalobcovi ako
veriteľovi priznaný. S ohľadom na formuláciu žalobného petitu, kedy žalobca žiada priznanie úrokov 9,90
% ročne zo sumy nezaplatenej istiny 3.587,68 za dobu od 26.03.2019 do zaplatenia, je možné potom
žalovanú zaviazať k zaplateniu takto požadovaných úrokov z úveru, najviac však do sumy zistenej ako
rozdiel medzi úrokmi, ktoré by pri riadnom plnení povinností žalovaná zaplatila na úrokoch úveru a koľko

už na úrokoch úveru zaplatila, a vo zvyšku je potom potrebné žalobu žalobcu (ktorý žiadal zaplatenie
úrokov do zaplatenia istiny bez obmedzenia celkovej sumy úrokov) zamietnuť.

21. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie, než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške.

22. Po zopakovaní dokazovania (bod 4 odôvodnenia rozsudku), oboznámením s podaním žalobcu zo
dňa 13.11.2020 a amortizačnou tabuľkou (č.l. 455 a 456), mal súd preukázané, že v amortizačnej tabuľky
sú uvedené mesačné splátky, ktoré mala žalovaná uhradiť v prípade riadneho splácania úveru. Z tejto
tabuľky vyplýva, že na zmluvnom úroku by pri riadnom splácaní mala žalovaná uhradiť spolu sumu
2.021,48 eur.

23. Z prehľadu splácania úveru zas vyplýva, že na zmluvnom úroku žalovaná do predčasnej splatnosti
úveru uhradila spolu sumu 854,12 eur.
24. Z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná nenamietala, tiež vyplynulo, že žalovaná po zosplatnení úveru
neuhradila žalobcovi žiadnu sumu.

25. Aktuálny dlžný zmluvný úrok, ktorý by mala žalovaná žalobcovi zaplatiť do konečnej splatnosti úveru
(do 19.9.2024) tak predstavuje sumu 1.167,36 eur (2.021,48 - 854,12).

26. Keďže však vo výroku I. rozsudku č.k. 12Csp/34/2019-325 už súd priznal žalobcovi voči žalovanej

zmluvné úroky do predčasného zosplatnenia úveru vo výške 124,31 eur, uložil súd žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi zmluvne dohodnuté a doposiaľ nezaplatené zmluvne dohodnuté úroky za obdobie od
26.3.2019 do 19.9.2024 v celkovej výške 1.043,05 eur (1.167,36 - 124,31).27. Pretože však žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie úrokov zmluvne dohodnutých aj za obdobie od
20.9.2024 do zaplatenia, súd v prevyšujúcej časti žalobný návrh, viazaný právnym názorom súdu druhej
inštancie, ako nedôvodný zamietol.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V konaní bol žalobca neúspešný
len v časti uplatnených zmluvných úrokov vo výške 9,9% ročne zo sumy 3.587,68 eur od 20.9.2024 do
zaplatenia. Z tohto dôvodu o náhrade trov konania rozhodol súd tak, že žalobca má voči žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 99%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným

uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357
písm. d/ CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí

(označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku
konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v
§ 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.