Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. jún 2019

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/943/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515218744
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daša Štefániková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2019:1515218744.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Dašou Štefánikovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT

Slovakia,s.r.o.,IČO:35792752,sosídlomPribinova25,Bratislava,zastúpenýAdvokátskoukanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej: C. E., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX,
zastúpená JUDr. Martinom Bickom, advokátom, Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, o zaplatenie
zmenkovej sumy 2427,01 eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 251,56 Eur, úrok 6% ročne zo
sumy 251,56 Eur od 03.08.2015 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 0,84 Eur, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie v časti zmenkovej sumy 1.087,74 Eur, úroku 6% ročne zo sumy 1.053 Eur od 03.08.2015
do 25.08.2015, zo sumy 1.070,37 Eur od 26.08.2015 do 29.09.2015, zo sumy 1.087,74 Eur od
30.09.2015 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny 3,51 Eur z a s t a v u j e .

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 76,40 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.09.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 2427,01 eur s 6 % ročným úrokom z tejto sumy od 03.08.2015
do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 8,09 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým,
že je majiteľom vlastnej zmenky, vystavenej žalovanou dňa 27.08.2014, znejúcej na zmenkovú sumu
2427,01 eur, splatnej dňa 02.08.2015. K žalobe pripojil prvopis zmenky.

2. Žalobca písomným podaným doručeným súdu dňa 01.06.2016 žalobu doplnil a uviedol, že zmenková

suma pozostáva z nesplatenej istiny úveru vo výške 1287 eur a zmluvných pokút vo výške 105,30 eur a
1053 eur. Zároveň vzal žalobu späť v zmenkovej sume 34,74 eur z dôvodu, že žalovaná po splatnosti
zmenky túto sumu uhradila a v sume 1053 eur zodpovedajúcej zmluvným sankciám. Vyjadril sa aj ku
kauzálnemu vzťahu zabezpečené zmenkou v tom smere, že ide o podnikateľský úver.

3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 16.06.2017 sa k žalobe vyjadrila žalovaná prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, v ktorom vzniesla námietku nedostatku právomoci súdu, nakoľko mala za

to, že je daná právomoc rozhodcovského súdu a tiež námietku miestnej nepríslušnosti, keďže ide o
spotrebiteľský spor a podľa § 87 ods. 4 písm. f) O.s.p. je popri všeobecnom súde odporcu príslušný
súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Poukázala na
to, že žalobca ju vyzval na zdokladovanie príjmu zo živnosti, pričom žalobcu informovala pri podpisezmluvy, že peniaze nepotrebuje na podnikanie, ale na úhradu iných pôžičiek, osobnú spotrebu. Zmluva
bola vopred predformulovaná a žalobca ju vypísal tak, že účelom úveru je výkon podnikateľskej činnosti,
čo však nebola pravda a o čom žalobca vedel. Skonštatovala, že netušila, že zmluvu podpisuje za

účelom výkonu podnikania, pritom reálne na podnikanie prostriedky nepoužila. Ďalej uviedla, že na
zabezpečenie úveru zo spotrebiteľskej zmluvy je zákonom č. 129/2010 Z.z. zakázané použiť zmenku.
V danom prípade je zmenka vystavená fyzickou osobou - žalovaným ako spotrebiteľom a to v prospech
žalobcu - fyzickej osoby podnikateľa. Mal za to, že je daná absolútna neplatnosť zmenkovej zmluvy z
dôvodu nerešpektovania § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z., z dôvodu uzatvorenia predmetnej zmluvy v

rozpore so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

4. Žalobca poukazoval na to, že zo znenia čl. 1.1 zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že na základe
zmluvy poskytuje veriteľ v prospech dlžníka peňažné prostriedky pre účely výkonu jeho podnikateľskej
činnosti. Žalovaná k zmene rétoriky pristúpila až v okamihu, keď v dôsledku omeškania so splácaním
záväzkov sa stali splatnými všetky jej záväzky. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako podnikateľský subjekt

konajúci pod obchodným menom C. E., sídlo K. XXX, XXX XX K., IČO: 40711919, zapísaný v
živnostenskom registri Obvodného úradu Považská Bystrica, reg. č. 306-11967. Žalovaná do podania
odporu nikdy nespochybnila, akú zmluvu uzavrela a s akým obsahom, rovnako neuviedla žiadne právne
relevantné skutočnosti, pre ktoré by sa mal obsah ňou vykonaného úkonu interpretovať iným spôsobom,
ako vyplýval z obsahu jeho vôle vyjadreného v okamihu podania žiadosti o úver, ako aj pri uzavretí

zmluvy a následného plnenia. Mal za to, že v danom prípade nejde o spotrebiteľskú zmluvu.

5. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 02.11.2017 zotrvala na tom, že v kauzálnom vzťahu zabezpečenom
zmenkou vystupovala ako spotrebiteľka. Uviedla, že žalobcu pri podpise zmluvy výslovne informovala,
žepeniazenepotrebujenapodnikanie,alenaškolu,naúhraduinýchpôžičiekana živobytie,čižeosobnú

spotrebu. Zmluva bola žalobcom vopred pripravená. Podpisovala ju pred pracovníkom žalobcu, pričom
nemala dostatok času si ju prečítať a pracovníkom žalobcu nebola poučená o jednotlivých článkoch
zmlúv a ich dôsledkoch, ani o tom, že ju podpisuje za účelom výkonu podnikania. V deň podpisu zmluvy
ju neobdržala, ale táto jej prišla poštou až zhruba po 7 dňoch. Tiež nerozumela, prečo je v zmluve
uvedená iná suma úveru, než reálne obdržala. Zdôraznila, že všetky listiny, ktoré jej žalobca predložil,

boli predpripravené. K ich obsahu sa nemohla vyjadriť ani ho meniť. Žalobca využil to, že žalovaná
má živnostenský list a úverovú zmluvu vypísal na ňu ako podnikateľku. Žalovaná si neuvedomila, že
bude vylúčená z ochrany spotrebiteľa. Zmluva má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy,
obsahujúcejveľkémnožstvoustanoveníznevýhodňujúcichdlžníka.Obsahzmluvynesvedčíotom,žeby
jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Rozhodujúci

je skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý, pričom žalobca nepreukázal, že peňažné prostriedky
boli dlžníkovi poskytnuté na účel podnikania. Uzavretiu zmluvy predchádzala žiadosť o poskytnutie
úveru, pri ktorej vypisovaní žalovaná predložila aj kópiu osobných dokladov, bola dopytovaná na osobné
údaje a to rodné číslo, trvalé bydlisko, číslo účtu, rodinný stav, teda osobné údaje, ktoré sú typické
pre nepodnikajúcu fyzickú osobu. Poukázala na to, že údaje charakterizujúce podnikateľa uvedené v

zmluve sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra a naopak údaje charakterizujúce
povinného ako fyzickú osobu nepodnikateľa nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov
priamo poskytnutých napr. z občianskeho preukazu. Jednoznačne podľa jej názoru z toho vyplýva, že
úmyslom uzavretia zmluvy o úvere bolo pokrytie osobných výdavkov. Pokiaľ ide o označenie žalovanej
IČO-m nemožno prijať záver, že toto jednoznačne preukazuje, že žalovaná konala v rámci svojej

podnikateľskej činnosti, a to pre dvojaké označenie žalovanej (aj osobnými údajmi). Tiež nepostačuje
údaj o poskytnutí úveru ako „prevádzkový“, nakoľko neposkytuje odpoveď na otázku, akú konkrétnu
súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinného vôbec uzavretie zmluvy o úvere má. Navrhla vypočuť
svedka D. P. E.- pracovníčku žalobcu, ktorá so žalovanou spisovala a uzatvárala zmluvu o úvere.

6.Súdnaprejednaniesporunariadilpojednávanieavykonaldokazovanielistinnýmidôkazmizaloženými
v súdnom spise a to: zmenkou, Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX so splátkovým
kalendárom, žiadosťou o úver, osvedčením o živnostenskom oprávnení, rozhodcovskou zmluvou č.
XXXXXX-XXXXX , výpisom z účtu žalovanej za obdobie 1.12.2014-31.12.2014, zápisnicou z výsluchu
svedkyne D. P. E., výročnou správou žalobcu z roku 2014.

7. Na pojednávaní právny zástupca žalovanej uviedol, že z okolností uzatvárania zmluvy je zrejmé, že
sa jedná o spotrebiteľský úver. Tvrdil, že žalovaná bola dotazovaná na osobne pomery, pričom tieto
skutočnosti vyplývajú zo žiadosti o úver. Zároveň svedkyňa potvrdila, že doklady vo vzťahu k podnikaniusmerovali iba k zisteniu jej príjmu. Ak by išlo o podnikateľský úver, prijala by ho na svoj podnikateľský
účet a viedla by ho v účtovníctve, a zároveň by bol úver splácaný z podnikateľského účtu a bol by použitý
na podnikanie, pričom žalovaná úver použila na svoju osobnú spotrebu. Zároveň poukázal na to, že dňa

14.01.2015 žalovaná pozastavila živnosť, preto je nelogické, aby koncom augusta a koncom decembra
2014 brala úver na podnikateľské účely.

8. V prvom rade sa súd vysporiadal s námietkou nedostatku právomoci súdu, pričom z bodu 3.
rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní a výber jednej z alternatív

riešenia sporov je na žalobcovi. Z uvedeného je zrejmé, že je daná právomoc všeobecného súdu vo
veci konať.

9. K námietke miestnej nepríslušnosti súd uvádza, že podľa § 470 ods. 4 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a
funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie

začalo. Konanie začalo dňa 04.09.2015, preto na určenie príslušnosti súdu je potrebné vychádzať z
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinných v čase začatia konania. Podľa § 87 písm. d) OSP
je popri všeobecnom súde odporcu na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého je platobné miesto,
ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku. Platobným miestom zmenky je v tomto prípade Bratislava,
pričom v zmysle § 10 ods. 2 písm. a) zák. č. 371/2004 Z.z. je miestne príslušný na konanie o veciach

týkajúcich sa zmeniek pre obvod Krajského súdu v Bratislave Okresný súd Bratislava V. Vzhľadom na to,
že námietka nebola dôvodná, súd na ňu neprihliadal a pokračoval v konaní bez rozhodnutia o námietke
miestnej nepríslušnosti.

10. Z prvopisu zmenky, odkazujúcej na číslo zmluvy 200193-13308, súd zistil, že ju žalovaná vystavila

v Považskej Bystrici dňa 27.08.2014 a zaviazala sa zaplatiť na rad žalobcu dňa 02.08.2015 v Bratislave
zmenkovú sumu 2427,01 eur, bez protestu.

11. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č.
191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je

riadnymajiteľamáprávopostihomžiadaťzmenkovúsumu,akzmenkanebolazaplatená,šesťpercentné
úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1
zmenkového zákona).

12. Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že zaviazanosť žalovanej zmenkou nevznikla v

súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Kauzálnym vzťahom zmenky bola zmluva o revolvingovom úvere
č. 200193-13308, ktorú žalobca uzavrel so žalovanou, s uvedením živnostenského registra Obvodný
úrad Považská Bystrica, v ktorom je zapísaná ako živnostníčka, tiež s uvedením jej identifikačného čísla
a sídla. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka. V žiadosti
o poskytnutie úveru zo dňa 03.12.2014 žalovaná uviedla účel čerpania úveru - prevádzkový (B).

13. Na zmenke ako aj na žiadosti o poskytnutie úveru je žalovaná označená nie len údajmi
identifikujúcimi ju ako podnikateľku, ale aj rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Táto
skutočnosť však sama osebe nie je ešte dôkazom o spotrebiteľskom charaktere úveru. Uvedeniu
rodného čísla žalovanej nie je možné pripisovať iný zmysel, než zo zmenky vyplýva, t. j. náležité

individualizovanie osoby, ktorá zmenku vystavila. Identifikačné číslo fyzickej osoby podnikateľa nie je za
každých okolností stabilným identifikátorom, nakoľko po ukončení podnikania môžu vzniknúť problémy
stotožniť podnikateľa s konkrétnou fyzickou osobou.

14. So žalovanou treba súhlasiť v tom, že napriek označeniu dlžníka v úverovej zmluve ako podnikateľa

nie je vylúčené, že je zmluva spotrebiteľská. Podľa bodu 1.1 zmluvy o revolvingovom úvere sa
však veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky na účely výkonu jeho podnikateľskej
činnosti a tie sa dlžník v bode 2.1 zaviazal splatiť veriteľovi v splátkach podľa splátkového kalendára.
Podpísaním zmluvy žalovaná podnikateľský účel úveru schválila. Tiež podpísaním žiadosti o úver
žalovaná potvrdila, že úver žiada na prevádzkový účel. Skutočnosť, že zmluva ako aj žiadosť boli vopred

pripravené žalobcom, nemá pre posúdenie charakteru záväzkového vzťahu medzi stranami žiaden
vplyv. Rozhodujúce je to, na aký účel bola zmluva uzavretá, teda či žalovaná pri uzatváraní zmluvy
konala, resp. nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Pre posúdenie právneho vzťahuje bez právnej relevancie skutočnosť, kto zmluvu pripravoval. Podpísaním zmluvy s takto pripraveným
obsahom žalovaná vyslovila súhlas.

15. Pokiaľ ide o námietku, že žalobca zisťoval osobné pomery žalovanej, ktoré sú typické pre
nepodnikajúce fyzické osoby, súd uvádza, že skutočnosti, ktoré veriteľ zisťuje pri poskytnutí úveru
dlžníkovi nie sú spôsobilé preukázať, v akom postavení strany zmluvu uzavreli. Nakoľko fyzická osoba
- podnikateľ ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom, nemožno ani vyhodnotiť ako neštandardný
postup veriteľa, ktorý zisťuje aj osobné pomery živnostníka.

16. Skutočnosť, že žalovaná predmetný úver nezharnula do daňového priznania nie je spôsobilou
preukázať, za akým účelom bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, respektíve preukázať, že
žalovaná mala úmysel peňažné prostriedky použiť na osobnú spotrebu, a že o tejto skutočnosti by v
čase uzavretia zmluvy mal žalobca vedomosť. Účtovanie záväzkov žalovanej v rámci jej podnikateľskej
činnosti je až následným konaním po uzavretí úverovej zmluvy. Tiež nie je možné prihliadať na to, na aký

účel následne žalovaná v skutočnosti peňažné prostriedky použila, nakoľko tieto skutočnosti už veriteľ
ďalej nemusí skúmať. Rozhodujúce sú skutočnosti v čase uzavretia zmluvy.

17. Tvrdenie žalovanej, že pri podpise zmluvy informovala žalobcu, že peniaze nepotrebuje na
podnikanie, ale na osobnú spotrebu, nebolo v konaní preukázané. Ani zo svedeckej výpovede

sprostredkovateľky, ktorá so žalovanou dojednala v mene žalobcu úver, táto skutočnosť nevyplynula,
práve naopak, svedkyňa potvrdila, že žalovaná vedela, že ide o úver podľa Obchodného zákonníka a
nedal sa jej poskytnúť spotrebiteľský úver.

18. V konaní nebolo sporné, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o revolvingovom úvere.

Zabezpečenie blankozmenkou je dojednané v bodoch 5.2. až 5.6. zmluvy, obsahom ktorých je aj dohoda
oprávňujúca na vyplnenie blankozmenky.

19. Zmenka odkazuje na zmluvu č. 200193-13308. Podľa bodov 5.2. až 5.4. tejto zmluvy vystavil
žalovaný blankozmenku, t. j. zmenku bez uvedenia sumy a dátumu splatnosti, a odovzdal ju žalobcovi

ako zabezpečenie. Žalobca bol oprávnený v blankozmenke vyplniť chýbajúce údaje v prípade, ak sa
žalovaný dostane do omeškania s platením akéhokoľvek peňažného záväzku zo zmluvy. Zmenkovú
sumu mohol žalobca doplniť až do výšky všetkých jeho pohľadávok zo zmluvy spolu s príslušenstvom
a zmluvnými pokutami uloženými podľa čl. 12. zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky.

20. Žalovaná namietala, že výška zmluvnej odmeny predstavujúca úroky je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku. Za poskytnutie úveru bola v bode 4.1 zmluvy dojednaná zmluvná odmena
vo výške 1106 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné
pohľadávky zmluvných strán sa v zmysle bodu 9.1 zmluvy započítali ku dňu poskytnutia úveru a to
tak, že proti pohľadávke žalovaného za poskytnutie úveru vo výške 2106 eur sa započítala pohľadávka

žalobcu na zmluvnú odmenu vo výške 1106 eur.

21. Predmetom konania je zaplatenie zmenky, ale keďže zmenka bola vystavená na zabezpečenie
pohľadávokzúverovejzmluvyažalobcajeprvýmmajiteľomzmenky,mážalovanýakovystaviteľvlastnej
zmenky právo v zmysle čl. I. § 17 zmenkového zákona vznášať kauzálne námietky bez toho, aby

preukázal, že žalobca konal pri nadobúdaní zmenky vedome na jeho škodu. Námietka spochybňujúca
výšku úroku, t.j. odmeny za poskytnutie úveru, dojednanej medzi žalobcom a žalovaným v zmluve o
úvere, patrí k tzv. kauzálnym námietkam. Súd sa preto musel vysporiadať so skutočnosťou, že sa
odmena (úrok) stala splatnou už ku dňu poskytnutia úveru a zaplatená bola započítaním vzájomných
pohľadávok, v dôsledku čoho žalobca vyplatil žalovanej len rozdiel 1000 eur.

22. Zmluvou o revolvingovom úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi na účely
výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 2106 eur a dlžník sa zaviazal úver
splatiť v 18 mesačných splátkach po 117 eur podľa splátkového kalendára. Súčasne sa dlžník v bode 4.1
zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu 1106 eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie

úveru. Odmena mala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky účastníkov sa v
zmysle bodu 9.1. započítali ku dňu poskytnutia úveru, takže žalobca v skutočnosti žalovanej vyplatil len
sumu 1000 eur.23. Vzťah strán sporu je obchodnoprávny a zmluvu o revolvingovom úvere uzavreli podľa § 497
a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ). Pre obchodno-právne vzťahy
platí princíp zmluvnej voľnosti. Ustanovenia Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch majú

dispozitívnu povahu a účastníci zmluvného vzťahu sa od nich môžu odchýliť, pokiaľ z § 263 ObZ
nevyplýva opak.

24. Podľa § 497 ObZ sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Vzhľadom na ustanovenie § 263 ObZ sa mohli účastníci zmluvy odchýliť od úpravy uvedenej v § 503
ObZ a dojednať si, že sa úroky stávajú splatnými ku dňu poskytnutia peňažných prostriedkov a budú
zaplatené započítaním.

26. Napriek tomu dospel súd k záveru, že účelom tohto dojednania bolo obísť zákon. V dôsledku
započítania úroku ku dňu poskytnutia úveru žalobca reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky
len vo výške 1000 eur. Dôvody takejto konštrukcie sú zjavné: ročný úrok 1106 eur z úveru 2106 eur
pri dobe splácania 18 mesiacov predstavuje 35 %, ale z úveru 1000 eur, ktorý bol reálne vyplatený
žalovanej, už takýto úrok predstavuje 73,73 % ročne pri dobe splácanie 18 mesiacov, teda viacnásobne

prevyšujeobvykléúrokypožadovanébankamizaúvery.Takýtoúrokjenedovolený,zvyknesaoznačovať
tiež ako úžernícky a sankcionovaný je neplatnosťou jeho dojednania.

27. Je pravdou, že právne predpisy neurčujú, do akej výšky je možné dohodnúť úroky pri zmluve o úvere.
Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela iba na dohode účastníkov zmluvy

a nepodliehala by žiadnym obmedzeniam. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky, dohodnuté
pri peňažnej pôžičke, resp. úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám
správania a vzájomnými vzťahmi medzi ľuďmi. Pri dojednávaní úrokov pri poskytovaní úveru koná v
súlade so zásadami poctivého obchodného styku len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez
ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej.

28. Úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných
prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa
predstáv dlžníka alebo na dohodnutý účel. V tomto duchu postráda akúkoľvek logiku úverovanie, podľa
ktorého podstatnú časť úveru inkasuje veriteľ už v deň poskytnutia úveru. Z fakticky poskytnutého úveru

žalobca inkasuje už prvý deň viac ako polovicu sumy, ktorá je uvedená ako predmet zmluvy v úvodných
ustanoveniach zmluvy o úvere.

29. Žalobca si bol vedomý, že výška dojednaného úveru nezodpovedá jeho reálnej hodnote, keďže
sám v článku 12. úverovej zmluvy zaviedol pojem „nominálna výška úveru“, ktorá má byť základom pre

výpočet zmluvných pokút. Na jednej strane žalobca znížil svoje obchodné riziko tým, že dlžníkovi reálne
prenechal len časť prisľúbených peňažných prostriedkov, na druhej strane zaťažil dlžníka záväzkami,
ktoré sú neúmerné k reálnej výške poskytnutého úveru.

30. Súd poukazuje na reálne poskytnutú výšku úveru a na skutočnosť, že vzhľadom na okolnosti za

akých bola uzatvorená zmluva a s poukazom na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, ktoré
zakazuje zneužitie práva, nemôže byť poskytnutá právna ochrana takému výkonu práva, ktorý odporuje
poctivému obchodnému styku. Na základe týchto skutkových tvrdení súd, s prihliadnutím na obsah
zmluvy, najmä jej ustanovení o „nominálnej“ výške úveru, zmluvnej odmene a vzájomnom započítaní
pohľadávok, posúdil dojednanie o zmluvnej odmene ako zneužitie práva, resp. výkon práva, ktorý je v

rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a teda nepožíva právnu ochranu. .

31. Žalobca pri uplatňovaní nárokov na odmenu v podobe úrokov zneužil svoje práva na úkor dlžníka,
keďže výkon týchto jeho práv jednoznačne smeruje len k poškodeniu dlžníka s cieľom dostať ho do
nepriaznivej situácie.

32. Keďže zmenková suma predstavuje okrem zmluvných pokút aj nesplatenú istinu úveru, do
ktorej bola zahrnutá aj výška zmluvnej odmeny, súd má za to, že uplatňovanie zmenkového nároku
zodpovedajúceho výške takto dohodnutej odmeny nepožíva právnu ochranu. Žalobca má tak nárok nazmenkovú sumu len vo výške nesplatenej istiny úveru, ktorý bol skutočne žalovanej poskytnutý, teda
bez nároku na zmluvnú odmenu.

33. Žalovaná do splatnosti zmenky uhradila sumu 819 eur a po splatnosti zmenky uhradila sumu 34,74
eur, t.j. celkovo uhradila sumu 853,74 eur. Nakoľko reálne jej bola vyplatená suma 1000 eur, žalovanej
ostávalo uhradiť sumu 146,26 eur predstavujúcu nesplatenú istinu úveru, pričom žalobca do zmenkovej
sumy po zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby v sume zodpovedajúcej časti zmluvných sankcií,
zahrnul aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 105,30 eur. Súd teda dospel k záveru, že žalobca má

nárok na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 251,56 eur, a preto žalobcovi vyhovel v tejto časti.

34. O čiastočnom späťvzatí žaloby súd rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP tak, že konanie v časti
zmenkovej sumy 1087,74 eur a zodpovedajúcemu úroku 6 % ročne a zodpovedajúcej zmenkovej
odmene zastavil. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

35. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca vzal žalobu po úprave späť v časti zmenkovej sumy pozostávajúcej z
uplatňovaných zmluvných sankcií vo výške 1053 eur a v časti zmenkovej sumy vo výške 34,74 eur, ktorú
žalovaná žalobcovi po splatnosti zmenky uhradila. Späťvzatie žaloby bolo teda čiastočne odôvodnené
neskoršímsprávanímžalovanej,ktorásazachovalavzmysležalobnejpožiadavkyažalobcovipopodaní

žaloby uhradila sumu 34,74 eur, v tejto časti teda nesie zodpovednosť na zastavení konania žalovaná.
Zároveň zastavenie konania bolo čiastočne zavinené aj žalobcom, ktorý vzal žalobu späť bez uvedenia
dôvoduvčastizmenkovejsumyzodpovedajúcejzmluvnýmsankciámvovýške1053eur,vtejtočastiteda
nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca, v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie
strany sporu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. V časti zmenkovej sumy 251,56 eur

mal úspech žalobca a v časti 1106 eur, v ktorej bola žaloba zamietnutá, mala úspech žalovaná. V
konečnom dôsledku tak možno konštatovať, že žalovaná mala úspech vo výške 88,20 % (v časti v ktorej
bola žaloba zamietnutá - 1106 eur a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené pre zavinenie žalobcu - 1053
eur, t.j. 2159 eur) a neúspech vo výške 11,80 % (v časti, v ktorej bolo konanie zastavené pre zavinenie
žalovanej a v časti, v ktorej bolo vyhovené žalobe). Pomerný úspech žalovanej tak predstavuje 76,40 %.

36. O výške náhrady trov konania žalovanej bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne

vo 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
a musí byť odvolateľom podpísané.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.