Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2620200115
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2620200115.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobkyne: C. R., nar. XX.X.XXXX, bytom G.. X. a
I. XXXX/X, G., právne zastúpená splnomocnencom Sidor a partneri, s.r.o., Železničná 4/A, Hlohovec,
IČO: 52 635 970, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO:
36 234 176 právne zastúpenému splnomocnencom Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA,
s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, o zaplatenie 600 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 9. júla 2020, č.k. 10Csp/1/2020-58, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu600eurdotrochdníodprávoplatnostirozsudkuazároveňžalobkynipriznalnáhradutrovkonaniav
rozsahu 100%. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že dňa 21.1.2020 bola súdu doručená žaloba, ktorou
sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia sumy 600 eur s príslušenstvom titulom finančného
primeraného zadosťučinenia za porušenie práva žalovaným pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy so
žalobkyňou, podľa § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007. Uviedla, že dňa 11.3.2013 jej žalovaný

poskytol na základe úverovej zmluvy úver vo výške 2.023,08 eur, ktorý sa zaviazala splácať v 37
mesačných splátkach po 116,92 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 57,159233 % a RPMN 74,72 %. Celková
čiastka,ktorúmalavrátiťbola4.326,04eur.OkresnýsúdSenicarozsudkom,sp.zn.5Csp/53/2017zodňa
23.4.2018zaviazalžalovanéhonazaplatenie2.690,04euržalobkynispolus 5%úrokomzomeškaniaod
20.3.2017, ktorým rozhodnutím žalobkyňa odôvodnila svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie.
Súd žalobe vyhovel, vo veci rozhodol platobným rozkazom, proti ktorému žalovaný podal odpor, v
ktorom uviedol, že základným predpokladom na uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia

je okrem preukázania ujmy aj preukázanie, že žalovaný svojim konaním porušil súčasne kumulatívne
ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu. Predmetom konania
5Csp/53/2017 nebolo uplatnenie porušenia práv alebo povinností, ale výlučne vydanie bezdôvodného
obohatenia z dôvodu, že súd vyhodnotil úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu
náležitostí, ktoré mala mať. Žalobkyňa tak neuniesla dôkazné bremeno ohľadne toho, že zo strany
žalovaného došlo k porušeniu práv alebo povinností ustanovených zákonom. Súd po vykonanom
dokazovaní zistil, že v konaní vedenom pod sp.zn. 5Csp/53/2017 súd skonštatoval, že úver na základe

Úverovej zo dňa 11.3.2013 poskytnutý žalobkyni je bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa bola
povinná vrátiť žalovanému ako veriteľovi len sumu skutočne poskytnutej úverovej istiny 1.636 eur.
V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa zaplatila žalovanému celkovo 4.326,04 eur, teda uhradila
žalovanému navyše sumu 2.690,04 eur. Táto suma bola z jej strany uhradená bez právneho dôvodu.Na strane žalovaného tak vzniklo na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie v sume 2.690,04 eur,
ktoré súd určil žalovanému ako povinnosť na vydanie žalobkyni. Právne súd prvej inštancie vec
posúdil podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V prípade porušenia práva

alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. vzniká spotrebiteľovi právo na primerané
finančné zadosťučinenie. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom,

ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností
dôjde. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Vzniká
v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému
uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Vo veci vedenej na Okresnom súde Senica
pod sp.zn. 5Csp/53/2017 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 2.690,04 eur, vo

vzťahu k tomuto nároku mala žalobkyňa v konaní plný úspech, keď súd rozsudkom zo dňa 23.5.2018
jej žalobe v plnom rozsahu vyhovel a určil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 2.690,04 eur
spolu s úrokom 5,00 % ročne od 20.3.2017 do zaplatenia. Právoplatným ukončením predmetného
konania bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci
žalobkyni požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie. Pri rozhodovaní o

primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť funkciu satisfakčnú, ale
aj funkciu sankčnú. Žalovaný napriek bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru inkasoval
od žalobkyne plnenia, na ktoré nemal nárok. Takéto konanie žalovaného nemožno hodnotiť ako konanie
v súlade s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z ust. § 4 ods. 8
zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa bola dlhodobo nedôvodne vystavená psychickému vypätiu a

stavu právnej neistoty, a to až do doby právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom
súde Senica pod sp.zn. 5Csp/53/2017, pričom je bez akýchkoľvek pochybností, že tento stav vyvolal
žalovaný, ktorý sa snažil na úkor žalobkyne získať bezdôvodné obohatenie v sume 2.690,04 eur. Za
primerané v prejednávanej veci je potrebné považovať žalobkyňou žiadané finančné zadosťučinenie vo
výške 600 eur. Ide o ani nie o štvrtinu zo sumy 2.690,04 eur, o ktorú sa chcel bezdôvodne obohatiť

žalovanýnapriekbezúročnostiabezpoplatkovostispotrebiteľskéhoúveru.Súdvzávereskonštatoval,že
finančné zadosťučinenie nie je duplicitnou formou sankcionovania žalovaného, nakoľko jedna sankcia
spočíva v určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255
ods. 1 CSP a plne úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu vo výške 100%.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný.
Zákonné ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, teda priznanie finančného zadosťučinenia
vyžaduje splnenie niekoľkých podmienok zo strany žalobcu a to spotrebiteľ sa proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom, môže proti porušiteľovi domáhať ochrany svojho práva na súde.
Sámvyvíjainiciatívuakotútosituáciuodvrátiťazabezpečiťsisúdnymrozhodnutímochranu.Predmetom

konania pod sp.zn. 5Csp/53/2017 bolo vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom žalobkyňa namietala
v konaní výlučne absenciu náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., čo v žiadnom prípade
nemožno vyhodnotiť ako úspešné uplatnenia porušenia práv alebo povinností. Ďalšou podmienkou je,
že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi. Súd sa tu obmedzil len na konštatovanie, že uzatvorená úverová zmluva nemá

náležitostiaobsahujeneprijateľnézmluvnépodmienky,čovšaknemožnopovažovaťzaporušeniepráva
povinností, ktoré by mali za následok poškodenie spotrebiteľa, nakoľko pre spotrebiteľa z toho vyplynula
len výhoda, že poskytnutý úver je pre neho bezúročný a bez poplatkov. Primeranosť finančného
zadosťučinenia vyplýva vo vzťahu k porušenej povinnosti. Cieľom finančného zadosťučinenia má
byť nastolenie akejsi rovnováhy v dôsledku porušenej povinnosti, ktorá spotrebiteľovi mala spôsobiť

škodu. Pokiaľ súd vyhlási úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, žiadna škoda spotrebiteľovi
nevznikla. Práve naopak, získa výhodu bezúročného a bezpoplatkového úveru, ktorý by mu neposkytla
žiadna banka ani iná inštitúcia. Ak by na základe takejto skutočnosti malo byť spotrebiteľovi priznané
ešte aj primerané finančné zadosťučinenie, žalovaný zastáva názor, že výklad právnej normy § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. nie je správne aplikovaný. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v

Prešove, sp.zn. 9Co/50/2019. Skonštatoval, že nepostačuje však, že dodávateľ porušil svoje povinnosti.
Primerané finančné zadosťučinenie nemôže ani v zmysle citovaného rozhodnutia slúžiť neprimeranému
finančnému obohacovaniu sa spotrebiteľov. V princípe by to znamenalo, že za jedno nedodržanie
náležitostí úverovej zmluvy by bol žalovaný postihnutý dvakrát, vydaním bezdôvodného obohateniaa priznaním primeraného finančného zadosťučinenia, čo je v rozpore so zásadou nebis in idem.
Žalovanému nie je zrejmé, k akému poškodeniu práv žalobkyne vôbec dochádza, ak úver jej poskytnutý
bol vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov Predstavuje to pre ňu výlučne výhodu a nie škodu. Jediným

poškodeným zostane samotný veriteľ. Žalobkyňa v zmluvnom vzťahu so žalovaným vystupovala ako
spotrebiteľ, teda slabšia strana. Postavenie slabšej strany však neznamená, že tejto bude poskytnutá
bezbrehá ochrana voči dodávateľovi ako strane silnejšej bez ohľadu na platné právo. Poukázal na
ďalšie rozhodnutia a to Okresného súdu Humenné sp.zn. 15Csp/150/2018 a tiež Krajského súdu v
Prešove sp.zn. 22Co/58/2019. Navrhol vzhľadom k uvedenému rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť,

žalobuzamietnuť,priznaťžalovanémunáhradutrovprvoinštančnéhoiodvolaciehokonania,alternatívne
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že súd prvej inštancie správne
v bode 13. odôvodnenia rozsudku skonštatoval, že úspechom žalobkyne v spore 5Csp/53/2017 bol
naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti. Tvrdenia žalovaného sú

absurdné, keď ani bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nepovažuje za poškodenie práv spotrebiteľa.
Je povinnosťou veriteľa do zmluvy uviesť správny výpočet RPMN a to podľa vzorca uvedeného v prílohe
zákona č. 129/2010 Z.z.. Ak túto povinnosť veriteľ poruší a naruší ekonomické správanie spotrebiteľa,
potom jednoznačne koná v rozpore s právnymi predpismi slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa. Žalobkyňa
opakovane poukázala na ustálenú súdnu prax NS SR, sp.zn. 6 Cdo 389/2015 a 6 Cdo 127/2017, ktorá

jednoznačne potvrdzuje, že jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že
spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi. Teda, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva
alebo povinnosti. Správne súd poukázal na satisfakčnú ako aj sankčnú povahu zadosťučinenia. Súd
prihliadalnaintenzituporušeniapráv spotrebiteľa.Súdtiežzohľadnilčasovéhľadiskotrvaniazávadného

stavu, ktorý trval niekoľko rokov (5 rokov). Za tento čas žalovaný žiadnym spôsobom nemal ochotu
pristúpiť k urovnaniu sporných práv a povinností. Od žalovaných požadoval zaplatenie odplaty, na ktorú
nemal nárok. Žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej
náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Predmetom konania na súde prvej inštancie vedeného pod sp.zn. 10Csp/1/2020 je žaloba žalobkyne
ako spotrebiteľky na zaplatenie sumy 600 eur titulom finančného zadosťučinenia od žalovaného ako

veriteľa za porušenie práv a povinností ustanovených zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávnosť skutkových a

právnych záverov súdu, ktorými odôvodňuje vyhovenie žalobe, spochybnil vznik nároku na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.

7. Svoj nárok žalobkyňa odvodzovala z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

8. Žaloba, ktorou sa oprávnená osoba domáha primeraného finančného zadosťučinenia sa nazýva
žalobou satisfakčnou, pretože primerané zadosťučinenie je nástrojom satisfakcie, ktorej úlohou je
vyrovnať narušenú rovnováhu v postavení toho, kto právo spotrebiteľa porušil a dotknutej osoby(spotrebiteľa). Okrem satisfakčnej funkcie má primerané finančné zadosťučinenie aj sankčnú povahu,
pretože predstavuje pre toho, kto právo spotrebiteľa porušil, finančnú ujmu zodpovedajúcu sume, ktorú
musí titulom primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi zaplatiť. Hypotéza uvedenej právnej

normyvyžadujesplneniepredpokladov,ktorýmisúúspešnéuplatnenieporušeniaprávaalebopovinnosti
ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia
práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.

9. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje

poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Vychádzajúc z vyššie uvedeného ustanovenia predpokladom pre
uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon
teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k
takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde. (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 6 Cdo 127/2017
z 30.1.2019).

10. Právo na primerané finančné zadosťučinenie má teda spotrebiteľ v prípade úspešného uplatnenia
porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z., ako aj osobitnými predpismi,
pričom v súdenej veci je nepochybné, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti
v konaní vedenom na Okresnom súde Senica pod sp.zn. 5Csp/53/2017, v ktorom súd vyhovel jej žalobe

o vydanie bezdôvodného obohatenia a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 2.690,04 eur s
príslušenstvom, keď skonštatoval nedodržanie povinností žalovaného ako dodávateľa v kontraktačnom
procese v zmysle Občianskeho zákonníka, a porušenie jeho povinností vyplývajúcich zo zákona č.
129/2010 Z.z., najmä neuvedenie obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy, vyplývajúcich z ustanovenia
§ 9 ods. 2. Právoplatným rozsudkom v označenej veci tak súd uzavrel, že dodávateľ, ktorý zmluvu

predložil žalobkyni v predtlačenej formulárovej podobe a žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala reálnu
možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, mal vzhľadom k porušeniu jeho povinností ustanovených zákonom,
právo na vrátenie iba istiny poskytnutého úveru, a nemal právo na žiadne úroky ani poplatky. Keďže
takéto sumy mu boli zo strany žalobkyni uhradené, bol zaviazaný k ich vráteniu.

11. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočnosti, mal odvolací súd zhodne so súdom prvoinštančným
za to, že v preskúmavanom prípade bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na úspešné
uplatnenie práva žalobkyne na finančné zadosťučinenie, pretože celkom nepochybne si úspešne
uplatnila na súde porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. a osobitnými
predpismi (zák. 129/2010 Z.z.) a tvrdenie odvolateľa o neexistencii nároku na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia je preto neopodstatnené.

12. Čo sa týka výšky priznaného finančného zadosťučinenia, súd poukázal na to, že za nemajetkovú
ujmu pre spotrebiteľa je možné považovať v danom prípade najmä diskomfort spočívajúci vo finančnom
obmedzení, ktoré žalobkyni neoprávnenými platbami v prospech dodávateľa vznikli a potom tiež v rovine

psychického napätia a stresu a dľžke trvania závadového stavu. Nakoľko právny predpis neustanovuje
výšku primeraného finančného zadosťučinenia, ustálenie jeho výšky je realizované na základe voľnej
úvahy súdu, u ktorej sa však nemôže jednať o svojvôľu súdu. Výška musí byť primeraná okolnostiam
konkrétneho prípadu.

13. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vychádzajúc z okolností konkrétneho prípadu priznal
žalobkyni finančné zadosťučinenie v celej uplatnenej výške 600 eur a odvolací súd považoval
rovnako túto sumu za primeranú. Účelom zadosťučinenia je vyjadriť určité odsúdenie protiprávneho
konania dodávateľa a odradiť ho od opakovania podobných porušení právnych predpisov. Dôvodom
primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého sa žalobkyňa v tomto konaní domáhala bolo porušenie

povinností žalovaného zo zmluvného vzťahu založeného medzi nimi dňa 11.3.2013 úverovou zmluvou
č. SUA13/001253, ktorou mal byť žalobkyni poskytnutý úver 2.023,08 eur ( v skutočnosti poskytol
1.636 eur) a žalobkyňa mala v zmysle tejto zmluvy vrátiť veriteľovi 4.326,04 eur. Z uvedeného je
zrejmé, že pokiaľ by sa žalobkyňa nebola domáhala ochrany súdnou cestou, bol by sa žalovaný
obohatil v dôsledku porušenia zákona na jej úkor sumou 2.690,04 eur. Navrhovaná suma finančného

zadosťučinenia predstavuje cca štvrtinu sumy, o ktorú sa žalovaný zamýšľal nepoctivým konaním na jej
úkor obohatiť a suma 600 eur nedosahuje ani výšku sumy, o ktorú sa žalovaný stihol na jej úkor reálne
obohatiťinkasovanímúhrad,ktorémunepatrili,ktorásuma2.690,04eurspríslušenstvombolažalobkyni
priznaná titulom bezdôvodného obohatenia na základe rozsudku v konaní vedenom na Okresnom súdeSenica pod sp.zn. 5Csp/53/2017. Odvolací súd považuje za logické a spravodlivé, aby priznané finančné
zadosťučinenie zohľadnilo aj výšku reálnej finančnej ujmy hroziacej žalobkyni v súvislosti s tým, že
žalovaný si nárokoval zaplatenie súm, na ktoré pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverov nemal nárok.

14. S prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti daného prípadu, vychádzajúc i z aplikačnej praxe
súdov, podľa odvolacieho súdu tak výška priznaného finančného zadosťučinenia sa javí ako primeraná
dôsledkom, ktoré malo platenie neoprávnených súm žalovanému na žalobkyňu, ako aj intenzite zásahu
do práv žalobkyne spôsobeného konaním žalovaného a možno ju považovať za adekvátny nástroj

satisfakcie, úlohou ktorého je vyrovnať narušenú rovnováhu voči tomu, kto právo spotrebiteľa porušil a
zároveň bude slúžiť na odradenie dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.

15. Vychádzajúc uvedeného odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie z hľadiska opodstatnenosti
žaloby žalobkyne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny.
Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, súd prvej

inštancie nijako nenahrádzal absentujúce skutkové tvrdenia strany vlastnými úvahami, súd neprekročil
oprávnenia vymedzené mu zákonom a nijako ani neporušil právo žalovaného vyjadriť sa k veci.

16. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd v súlade s ustanovením § § 387 ods. 1 CSP napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil vrátane správneho závislého výroku o náhrade trov konania.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v odvolacom
konaní plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu.

18. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).