Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/464/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214218623
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2214218623.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci žalobcu: H. H.,

X.. XX.XX.XXXX, V. L. G. K. XXX/XX, XXX XX E. proti žalovanému: Z. X.H., X.. XX.XX.XXXX, V. L. G.
K. XXX/XX, XXX XX E., o náhradu škody vo výške 3.978,21 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1.102,85 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 25.09.2014 sa domáhal na tunajšom súde od žalovaného zaplatenia 3.978,21
eur a náhrady trov konania. V žalobe poukázal na to, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti rodinného
domusosúpisnýmčíslomXXX,postavenéhonaparceleregistraCč.parc.XXX/X,rodinnýdom, záhrady
o výmere 81 m2, parcela registra C a parcely č. XXX/X, druh pozemku záhrady, vedených na LV č. XXX,
Obec E., okres G. R., vedeným Okresným úradom G. R., katastrálnym odborom. Žalobca má evidovaný
trvalý pobyt na uvedenej adrese rodinného domu. Ďalej je zriadené vecné bremeno formou doživotného
bývania a užívania predmetných nehnuteľností v prospech rodičov žalobcu H. H. a E. H.A..

2. V susedstve nehnuteľnosti žalobcu stojí rodinný dom so súpisným číslom 359, na parcele registra
C č. parcely XXX/X, o výmere 499 m2, ktoré nehnuteľnosti sú vo vlastníctve K. H., nar. XX.XX.XXXX a
P. A., nar. XX.XX.XXXX, každá v spoluvlastníckom podiele 1/2. Druh pozemku na parcela č. XXX/X je
chránená vodohospodárska oblasť. Uvedený susediaci rodinný dom spolu s pozemkom užíva žalovaný.
Žalobca ako dôkaz doložil výpis z LV č. XXX, výpis LV č. XXXX, výpis KN k parcele č. XXX/X

3. Na ulici, kde stoja susediace stavby nie je vybudovaná kanalizácia. Obyvatelia si za vytiahnutie a
za vyčistenie žumpy platia sami. Žalovaný na pozemku, ktorý užíva nemal vytvorenú žumpu pre vývod
odpadových vôd, za odvoz, resp. vyčistenie žumpy preto ani neplatí a odpadovú vodu vypúšťa priamo
do záhrady. Žalobca a ďalší obyvatelia ulice G. v obci E. disponujú so zariadením na zachytávanie
odpadových vôd a osobitných vôd bez ich ďalšieho vypúšťania do povrchných alebo podzemných vôd.
Vody zo žúmp sa odvádzajú na likvidáciu do vhodných zariadení, napr. do čističky odpadových vôd.
Platí podmienka, že žumpa musí byť nepriepustná, vodotesná. Na žumpu sa vydáva stavebné povolenie

podľa zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku spolu s povolením stavby,
z ktorej odpadové vody bude zachytávať. V prípade, že stavba už existuje a žumpa sa bude budovať
dodatočne nemusí sa na stavbu samostatnej žumpy vybavovať stavebné povolenie, ale postačuje
ohlásenie drobnej stavby stavebnému úradu, t.j. obci podľa§ 57 stavebného zákona.4. Žalovaný na pozemku v jeho užívaní nemal ani žumpu, ani septik, ani inú beztokovú nádrž, čím
porušil podľa žalobcu príslušné zákony a nariadenia ohľadom chránenej vodohospodárskej oblasti

a v období od roku 2011až do roku 2014 opakovane sa dopúšťal zásahu do pokojného stavu, keď
predovšetkým vo večerných hodinách žalobcu a jeho rodičov obťažoval pachom nad mieru primeranú
pomerom. Nestabilizované odpadové vody vypúšťané do zemského povrchu spôsobili neznesiteľný
pach a znečistenie nadlimitne postihlo pozemok žalobcu, ako aj pozemok v užívaní žalovaného.
Komunikácia so žalovaným ku podania žaloby bola obmedzená. Žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval.

Ako dôkaz doložil žalobca 3krát fotodokumentáciu o pozemku parcely registra C parcela č. XXX/X, ako aj
4krátfotodokumentáciupoškodeniebočnejstenydomužalobcu.Natentozrejmýzásahžalobaupozornil
obec sťažnosťou. Na naliehanie žalobu formou podania sťažnosti obec E. nereagovala, pričom tento
zásah sa pravidelne opakoval. Obec E. následne predvolala strany na zasadnutie komisie pre verejný
poriadok a ochranu životného prostredia, na ktorom zasadnutí dňa 24.02.2014 bol žalovaný vyzvaný,
aby do dvoch mesiacov od zasadnutia zabezpečil riadnu žumpu vyhovujúcu technickým podmienkam.

Žumpužalovanývybudovaldodatočnevapríly2014ažponávrhužalobcunavydanierozhodnutiaobcou
vo veci zásahu do pokojného stavu. Ako dôkaz žalobca predložil kópiu predvolania na zasadnutie Obce
E. zo dňa 17.02.2014, ako aj zápisnicu zo zasadnutia komisie pre verejný poriadok a ochranu životného
prostredia Obce E. zo dňa 24.02.2014.

5. Žalovaný až do vybudovania žumpy odpadové vody opakovanie vypúšťal do zemského povrchu
smerom na susediaci pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobcu a vypúšťaním týchto odpadových vôd
vznikla žalobcovi škoda na budove, teda na rodinnom dome. Skutočnú škodu spôsobenú protiprávnym
úkonom žalovaného žalobca vyčíslil v celkovej výške 3.978,21 eur nasledujúcim spôsobom:
- Odstránenie vzniknutých škôd po podmytí budovy - krycí list rozpočtu o dňa 30.05.2014, cena 2.366,21

eur
- Spoločenská hodnota stromu (čerešňa) podľa prílohy č. 33 Vyhlášky č. 24/2003 Z.z. Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody,
ktorá obsahuje zoznam drevín a ich spoločenskú hodnotu, spoločenská hodnota vyhynutej čerešne
1.612,- eur.

6. Žalobca cestou právneho zástupca listom zo dňa 07.07.2014 vyzval žalovaného na uhradenie
skutočnej škody, ktorú výzvu žalovaný prevzal 15.07.2014, na ktorú ku dnešnému dňu nereagoval.
Žalobca má za to, že vzhľadom na narušené susedské vzťahy dohoda so žalovaným nie je možná. Na
preukázanie svojich tvrdení navrhol prípadne znalecké dokazovanie nariadené súdom.

7. Súd opis žaloby a príloh doručoval žalovanému na vyjadrenie. Žalovaný sa k žalobe písomne
nevyjadril.Napojednávaníkonanomdňa30.6.2015žalovanýžalobupovažovalzanedôvodnú.Poukázal
na to, že nehnuteľnosť žalobkyne je podmočená, ale z iného dôvodu a to síce preto, že nie je
izolovaná a k podmočeniu dochádza vplyvom poveternostným a dažďom a týmto spôsobom dažďom

sa podmáča aj jeho dom, resp. dom v ktorom býva. Žalovaný uviedol, že vo februári alebo v marci
roku 2014 bola vybudovaná nová žumpa s tým, že na túto žumpu má certifikát. Od uvedenej doby
nemá z čoho dochádzať ku škodám, napriek tomu ako začalo pršať videl zo svojej nehnuteľnosti
po daždi, že žalobkyňa na svojom rodinnom dome má mokré steny. Žalovaný neuznal uplatnenú
pohľadávku a uviedol, že nie je ochotný jednať ani vo veci mimosúdnej dohody, ani súdneho zmieru. On

žalobkyni predmetnú škodu nezavinil. Taktiež aj predmetná čerešňa bola v poriadku, až kým neprišli na
nehnuteľnosť žalobkyňa a jej rodičia. Tvrdí, že ani strom sa nemohol poškodiť týmto podmočením.

8. Súd sa pokúsil vo veci nariadiť znalecké dokazovanie na otázky súvisiace s preukázaním toho, či sa
dá určiť, že škoda na poškodenej drevine (čerešni) v záhrade žalobcu vznikla vypúšťaním odpadových

vôd do zemského povrchu. V konečnom prípade znalecké dokazovanie v tejto veci nariadené nebolo,
nakoľko došlo k odmietnutiu tohto znaleckého posudku znalcami a v konečnom dôsledku aj Slovenskou
poľnohospodárska univerzitou v Nitre. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre dňa 1.12.2017
písomne odmietla znalecký úkon, poukázali na to, že v susedskom spore H. vecný problém podmáčania
stavby a ovocný strom, nie sú predmetom riešenia podľa zákona č. 382/2004 Z.z. pre znalecký ústav

v Nitre. Túto skutočnosť by mal riešiť znalec, fyzická osoba. Ako je zdokladované na strane 15 spisu,
žalovaný urobil potrebné úpravy prijaté komisiou pre verejný poriadok a ochranu životného prostredia
a následné zisťovanie po odstupe troch rokov, ktoré súvisí s odberom vzoriek pôdy, vody, podmáčania
stavby a poškodenia ovocného stromu nemôže v žiadnom prípade byť modelom pre stav, ktorý pretrvávaa ktorý je predmetom riešenia danej veci. Plne sa ústav stotožnil s odpoveďou znalcov, napr. znalca J..
V tomto smere sa vyjadril aj Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline s tým, že na otázky,
najmä ktoré sa týkali vyhynutia čerešne, nie je možné objektívne zodpovedať vzhľadom na časový

odstup. V prípade ak žalovaný vyvážal odpadové vody zo žumpy subjektom špecializovaným na túto
činnosť, mal by byť schopný vývoz zdokladovať. Taktiež zo strany Ústavu súdneho inžinierstva došlo
k odmietnutiu vypracovania znaleckého posudku. Oslovení znalci sa v komunikácii so súdom vyjadrili,
že stanoviť mieru znečistenia podzemných vôd po takmer troch rokoch je výzvou aj pre expertízne
organizácie, nieto ešte pre znalcov. Okrem toho, že otázka prislúcha inému odboru, alebo odvetviu, sú

presvedčení, že dokazovanie po dlhšom čase bude nielen náročné, ale aj nákladné. Čo sa týka náhrady
za vyhynutý strom (čerešňu) z komunikácii so súdnymi znalcami a ústavmi je nepochybné, že nie je
možné určiť priamo súvislosť s úhynom stromu a podmáčaním nehnuteľnosti žalobcu.

9. Súd v konaní vyslúchol ako svedka K. P., ktorý vypracoval krycí list rozpočtu pre odstránenie
vzniknutých škôd. Súd vysluchol ako svedka otca žalobcu, E. H., ktorý odstraňoval svojpomocne

následky podmáčania rodinného domu zo strany žalobcu.

10. Svedok K. P. bez príbuzenského vzťahu, poukázal na to, že najskôr ho vo veci kontaktovala znalkyňa
A.. V., aby pre žalobcu vypracoval krycí list rozpočtu. Pred vypracovaním krycieho listu rozpočtu bol na
mieste samom. Čo sa týka samotného poškodenia konštatoval, že nehnuteľnosť nebola oplotená a bolo

evidentné, že podmáčanie, ako aj pach prichádza zo strany suseda, teda išlo zo susednej strany a inde
na nehnuteľnosti toto nebolo. Svedok konštatoval, že k poškodeniu došlo v dôsledku podmáčania zo
susedovej strany. Bolo jednoznačne cítiť zápach žumpy. Teda jednoznačne podmáčanie bolo zo žumpy.
Na ohliadke boli prítomní aj rodičia žalobkyne. Svedok trval na tom, že bolo potrebné obiť všetky omietky
na susednej strane. Samozrejme tieto vysušiť. Tam kde boli sociálne zariadenia dať dole obklad. Taktiež

vysušiť. Znova vybudovať obklad. On túto sumu, tak ako ustálil v krycom liste rozpočtu, považuje za
primeranú. Vypracoval krycí list rozpočtu a jednoznačne tvrdí, že sa jedná určite o sumu primeranú
poškodeniu.

11. Svedok E. H. uviedol, že vady, ktoré vznikli podmočením odstraňoval sám svojpomocne. Založil do

spisu pokladničné doklady. Celkovo svoju prácu ocenil sumou 800,- eur. Je to samotná práca a čas ktorý
strávil obitím omietok, obkladov, zložením nových obkladov. Čo sa týka pokladničných bločkov, v jednom
prípade sa jedná o platbu 222,62 eur v Mercury markete. Jednalo sa o nákup lepidla na obklad. Takto
sa vyjadril v hodnote materiálu aj jeho práce a túto sumu považuje za primeranú. Zároveň boli doložené
pokladničné doklady, ktoré však neboli čitateľné a bolo zistené, že oba sa týkajú roku 2016.

12. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci (alebo oprávnený držiteľ veci) sa
musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne
ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami
pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na

upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom,
prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením
a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v
nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu
presahujúce na jeho pozemok.

13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

14. Podľa § 420 ods. 3 Občiankeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

15. Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

16. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a/ porušenie právnej povinnosti
b/ existencia škody
c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodoud/ zavinenie

17. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym

právom. Táto protiprávnosť môže byť iba výsledkom činnosti ľudí. K porušeniu právnej povinnosti
môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom
vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej
povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca
zachovávať. V predmetnom prípade došlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaného, ktorý

ako oprávnený držiteľ veci sa musí zdržať všetkého čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval
iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práva, teda porušil konkrétne povinnosť podľa § 127
ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde medzi inými sa má zdržať toho, aby obťažoval susedov tekutými
odpadmi. Z výsledkov vykonaného dokazovania je nepochybne daný základ žaloby na náhradu škody
žalobkyne voči žalovanému a sporným zostala iba výška uplatnenej škody. Z doložených listinných
dôkazov k žalobe je nepochybné, že predmetným konaním žalovaného sa zaoberala aj Komisia pre

verejný poriadok a ochranu životného prostredia Obce E., čo vyplýva z doloženej zápisnice o zasadnutí
komisie. Z obsahu tejto zápisnice je jednoznačné, že na miestnej ohliadke bolo zistené, že žalovaný
nemá vybudovanú žumpu. Má len malú šachtu, cca 1,5 m2, kam odvádzajú septik. Komisia pre verejný
poriadok a ochranu životného prostredia vyzvala pána Z. X., aby do dvoch mesiacov zabezpečil riadnu
žumpu vyhovujúcu technickým podmienkam, čo žalovaný prisľúbil. Je teda nepochybné, že žalovaný

nemal vybudovanú riadnu žumpu, ktorá by vyhovovala technickým podmienkam. Výsluchom svedka
K. P. bolo preukázané, že samotné poškodenie podľa miestnej obhliadky, ktorú vykonal nepochybne
bolo spôsobené podmáčaním zo susedovej strany. Svedok potvrdil, že bolo cítiť zápach žumpy a
jednoznačne podmáčanie bolo zo septiku žalovaného, nakoľko nikde inde na nehnuteľnosti takéto
podmáčanie nebolo evidentné. Teda súd uzatvára, že nepochybne v predmetnej veci došlo zo strany

žalovaného k protiprávnemu konaniu a to tým, že svojim konaním vyššie uvedeným spôsobil žalobkyni
škodu.

18. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú teda porušenie právnej povinnosti,
existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ako aj zavinenie.

V predmetnom prípade, keďže súd mal preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného
v ďalšom sa zaoberal skúmaním existencie škody ako aj príčinnej súvislosti medzi porušením právnej
povinnosti a škodou a zavinenie. Je nepochybné, že čo do prvej časti uplatneného nároku náhrady škody
za vyhynutý strom (čerešňu) v tejto časti žalobe nebolo možné žalobe vyhovieť. Ani jeden dôkaz v tomto
konaní neposlúžil k preukázaniu tohto nároku vzhľadom na vyššie uvedené odpovede súdnych znalcov

ako aj súdno - expertíznych ústavov.

19. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

20. Podľa § 135 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy.

21. Tak ako je vyššie uvedené v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvádza aj pravdivé

a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť
dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania.
Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením
v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá túto povinnosť nesplnila. Medzi

povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ
strana nesplní povinnosť tvrdenia nemôže splniť ani povinnosť označil na svoje tvrdenia dôkazy.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané
jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Otázku
splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd riešil so

zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Výsledkami vykonaného dokazovania, čo sa týka
časti uplatneného nároku škody za vyhynutý strom za navrhnutých dôkazov pri pokuse súdu nariadiť
znalecké dokazovanie na zistenie príčinnej súvislosti výhynu stromu s podmáčaním nehnuteľnosti
žalobkyne zo strany žalobcu vyplýva, že s odstupom času je zrejme, že by na túto skutočnosť nebolomožné relevantne zodpovedať a znalecké dokazovanie v tomto smere by bolo neprimeranie časovo
aj finančne náročné. Taktiež súdom oslovení znalci, ako aj ústavy odmietli vo veci vzhľadom na túto
skutočnosť podať znalecký posudok. V tomto smere teda súd nemal jednoznačne preukázanú príčinnú

súvislosť medzi úhynom stromu (čerešňa) a podmáčaním zo strany žalovaného, teda v tomto smere
treba mať za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Za dôvodný súd považoval nárok, ktorý
vznikol žalobkyni s odstránením vzniknutých škôd po podmytí budova, pričom vychádzal z krycieho listu
rozpočtu zo dňa 30.5.2014, ako aj zo svedeckej výpovede svedka E. H., ktorý tieto práce vykonal. E. H.
tieto práce vykonal svojpomocne s tým, že použil materiál, ktorý mal z predchádzajúcej nehnuteľnosti s

tým, že ešte k tomuto dokúpil cement. Svoju prácu ohodnotil sumou 800,- eur. Je to samotná práca, čas
ktorý strávil obitím omietok a obkladov. Čo sa týka doložených pokladničných dokladov preukázal platbu
222,62 eur z uvedeného obdobia za nákup tovaru v Merkury markete. Jednalo sa o nákup lepidla na
obklad. Svedok uviedol, že celkovo považuje za primeranú uplatnenú cenu 2.366,21 eur, avšak nevedel
zdokladovať použitý materiál. V tomto smere keďže práce boli vykonávané svojpomocne opäť ani v bode
2 uplatnenej žaloby žalobkyňa v celom rozsahu neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala, že cena

za odstránenie vzniknutých škôd bola 2.366,21 eur. Samotný krycí list rozpočtu nemôže byť relevantným
dôkazom na to, aby súd tento nárok v celom rozsahu priznal. Bolo by potrebné zo strany žalobkyne
preukázať, že o takúto sumu sa zmenšil jej majetok, pretože takúto sumu vynaložila na odstránenie
vzniknutých škôd po podmytí budova. Za preukázaný súd považoval iba nárok vo výške 1.022,62 eur.
V tejto časti súd žalobe vyhovel a vo zvyšku súd z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobu

zamietol.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo
strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa v konaní si uplatnila istinu 3.978,21 eur,
priznaných jej bolo 1.025,62 eur, teda úspešná bola čo do 27% uplatneného nároku, neúspešná čo

do 73% uplatneného nároku. Je nepochybné, že po odpočítaní neúspechu od pomeru jej úspechu
žalobkyni takto nevznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovanému naopak v konaní preukázateľne
trovy nevznikli. Ustanovenie § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá
v konaní uspela má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za
výsledok, ale o zásade úspechu ako základom princípe určujúcom, ktorá zo strán v konečnom dôsledku

odnesie ťarchu všetkých trov konania. Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný
úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo
vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný
úspech založí nárok na čiastočnú náhradu trov konanie je potrebné aby išlo a prevažujúci úspech, t.j.
aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver

o peňažnom úspechu jednej zo strán sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu
konania. Súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán
možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahol 10%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou súdu, ktorý vo

veci rozhodol na Krajský súd v Trave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 364 CSP ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e ) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1/
CSP ).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods. 3/ CSP ).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 362 ods. 1/ CSP ).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP ).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdnom
prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k

odvolaniu ( § 373 ods. 4/ CSP ).