Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 14, 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620200060
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5620200060.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu P.. Q. H., nar.

XX. XX. XXXX, bytom S., K. K., K. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Milanom Sivým, advokátom, so
sídlom Advokátskej kancelárie Námestie sv. Egídia 3006/116, Poprad, proti žalovanému Slovenskému
vodohospodárskemu podniku, štátny podnik, IČO: 36 022 047, so sídlom Radničné námestie 8/1,
Banská Štiavnica, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9 533,80 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s

tým, že o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie osobitným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou elektroniky Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej „súd“) dňa 13. 01. 2020,
žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 9 533,80 eura s prísl. s úrokmi z omeškania
5 % ročne odo dňa podania žaloby, a to z titulu bezdôvodného obohatenia. Nárok odôvodnil tým, že
je výlučným vlastníkom parcely registra „C“ číslo 6659/62, vodná plocha o výmere 2636 m2, zapísanej
na LV č. XXXX pre obec Liptovský Mikuláš, katastrálne územie F. Z., pod B1 v celosti (ďalej len
„parcela č. 6659/62“). Táto parcela je zastavaná líniovou vodohospodárskou stavbou žalovaného, a to

upraveným korytom rieky Váh. Napriek tomu, že žalobca je výlučným vlastníkom tohto pozemku, tento,
vzhľadom na zastavanie líniovou vodohospodárskou stavbou, nemá možnosť reálne užívať. Vzhľadom
na existujúci závadný stav, žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo bezplatným
užívaním nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca vyčíslil podľa
znaleckého posudku č. 37/2019, vypracovaného znalcom P.. A. S. dňa 18. 04. 2019, kde hodnota nájmu
bola vyčíslená na 4 766,97 eura ročne, pričom žalobca si v konaní uplatnil bezdôvodného obohatenie
za obdobie 2 rokov spätne.

2. O nároku žalobcu pôvodne rozhodol súd platobným rozkazom zo dňa 18. 02. 2020, č. k.
6C/1/2020-117, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu. V dôsledku odporu, ktorý žalovaný podal v
zákonnej lehote proti platobnému rozkazu, súd uznesením zo dňa 27. 03. 2020, č. k. 6C/1/2020-133,
platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.

3. Odpor proti platobnému rozkazu žalovaný odôvodnil nedostatkom svojej pasívnej legitimácie v tomto

spore. Poukázal na to, že je správcom vodohospodársky významných tokov a správu vodných tokov
vykonáva v zmysle § 48 a nasl. zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“).
So správou vodných tokov zákon spája určité oprávnenie a povinnosti správcu vodných tokov voverejnom záujme. Žalovaný vykonáva aj správu pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej
republiky. Tvrdil, že žalobca neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia z ktorých by bolo možné vyvodiť,
že v žalovanom období žalobca užíval bez právneho dôvodu sporný pozemok takým spôsobom, aby

bral z neho nejaké úžitky, na základe čoho by mu vznikol majetkový prospech. Výkonom zákonných
práv a plnení zákonných povinností totiž nedochádza na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného
obohatenia,tedamajetkovéhoprospechupodľa§451ods.2Občianskehozákonníka.Žalovanýzároveň
namietal výšku nájmu, vypočítanú predloženým znaleckým posudkom. Podľa názoru žalovaného,
znalecký posudok bol vypracovaný nevhodnou porovnávacou metódou. V znaleckom posudku sú

porovnávané neporovnateľné pozemky, uvedené v kúpnych zmluvách. Skutočnosť, že sporný pozemok
je časťou vodného toku Váh, neumožňuje jeho iné využitie, čo konštatoval aj znalec a napriek tomu
vychádzal pri určení hodnoty pozemkov zo zmlúv, ktoré sa týkajú iných druhov pozemkov s odlišným
spôsobom využitia. Žalovaný namietal aj správnosť údajov, uvedených v katastri nehnuteľností, a teda
existenciu vlastníckeho práva žalobcu k pozemku č. 6659/62, pričom tvrdil, že tento pozemok nie je
zastavanou líniovou vodohospodárskou stavbou žalovaného. Sporný pozemok je časťou vodného toku

Váh, ktorý tvorí prirodzené koryto rieky Váh rovnako ako v čase, keď ho podľa údajov z katastra
nehnuteľností, odkúpil žalobca. S poukazom na článok 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a vodného
zákona je, podľa žalobcu, vlastníkom sporného pozemku Slovenská republika. Preto žiadal žalobu, ako
nedôvodnú, zamietnuť.

4. V replike zo dňa 07. 04. 2020, žalobca zotrval na podanej žalobe. Podľa jeho tvrdenia, pasívna
legitimácia žalovaného je daná špecifikáciou predmetu činnosti žalovaného podľa výpisu z obchodného
registra. Žalovaný je zaradený medzi strategicky dôležité štátne podniky, pretože má v správe i majetok,
ktorý podľa Ústavy Slovenskej republiky je vo výhradnom vlastníctve štátu. Skutočnosť, že žalovaný
si bol vedomý pasívnej legitimácie v spore, potvrdzujú aj ním spracované návrhy nájomných zmlúv vo

vzťahu k žalobcovi, v záujme užívať majetok žalobcu. K uzavretiu týchto nájomných zmlúv nedošlo
pre neprimerane nízku ponúkanú cenu nájmu za užívanie parcely č. 6659/62. Nesúhlasil s tvrdením
žalobcu, že on nezodpovedá za bezdôvodné obohatenie, nakoľko sa neobohacuje. Zodpovednosť za
bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru čo znamená, že predpokladom jeho vzniku nie je
protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie. Poukázal na to, že žalovaný mal zákonný prostriedok

na to, aby vysporiadal práva k pozemku vo vlastníctve žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov,
avšak neinicioval ani vyvlastňovacie konanie, ani žiadne návrhy na usporiadanie vzťahov s vlastníkom
pozemkov. Nečinnosť žalovaného potom zrejme vychádzala z výhodnosti protiprávneho bezplatného
užívania pozemkov. Realizáciou stavby regulovaného toku Váhu došlo nepochybne k obmedzeniu
vlastníckeho práva žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, pričom poukázal na judikatúru Ústavného

súdu Slovenskej republiky, nadväzujúcu na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci
Agosi c. Taliansko (/24. 10. 1986, Annuaire, č. 1087). Tvrdil, že žalovaný, ako správca stavby,
je obohatený o čiastku, ktorú by žalobca, ako vlastník pozemku, dosiahol za prenájom pozemku,
zastavaného stavbou - poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. 32 Odo 823/2003,
aj na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 24. 10. 2000, č. k. II ÚS 325/2000, ktorý

konštatoval, že pokiaľ osoba, odlišná od vlastníka, cudziu vec užíva bez súhlasu tohto vlastníka, nie je
oprávnená tak konať bezplatne. K námietke výpočtu výšky nájmu poukázal na skutočnosť, že sporný
pozemok nebol nikdy majetkoprávne vysporiadaný, a preto má byť ohodnotený ako pozemok pred
výstavbou, určený na stavbu vodohospodárskej stavby. Poukázal aj na to, že znaleckým posudkom bola
cena vypočítaná metódou polohovej diferenciácie, takže výhrady žalovaného je nutné považovať za

neopodstatnené. K námietke správnosti údajov, zapísaných v katastri, žalobca poukázal na geometrický
plán č. 47518946-56-2015 zo dňa 17. 11. 2015, ktorý bol zapísaný do príslušného katastra záznamom. K
námietkevlastníckehoprávažalobcupredložilvýpiszlistuvlastníctvač.XXXX,k.ú.F.Z.akúpnuzmluvu
zo dňa 13. 11. 2013, na základe ktorej bolo rozhodnuté o vklade dňa 10. 12. 2013 pod V 3752/2013. K
námietke, že nejde o pozemok zastavaný líniovou vodohospodárskou stavbou, žalobca predložil snímky

zo starých máp z roku 1955 a 1990 a zároveň poukázal na text návrhu nájomnej zmluvy, vypracovanej
žalovaným, kde sám žalovaný uviedol, že sa jedná o regulovaný vodný tok rieky Váh. Žalobca odkupoval
pozemok ako trvalý trávny porast pod pôvodným parcelným číslom KN-E 605/2, čo vyplýva aj z kúpnej
zmluvy, ktorú v konaní predložil.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 04. 05. 2019 (zrejme nesprávny dátum, nakoľko písomné podanie
bolo doručené súdu dňa 07. 05. 2020) zotrval na svojom vyjadrení, ktoré uviedol v odpore proti
platobnému rozkazu. Zotrval na námietke svojej pasívnej legitimácie v tomto spore, nakoľko, ako
správca vodohospodársky významných vodných tokov, vykonáva správu vodných tokov v zmysle §48 a nasl. vodného zákona. Žalovaný, ako štátny podnik, sa o nič neobohatil, a preto nemá ani čo
vydávať. Výkonom zákonných práv a plnení nedochádza na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného
obohatenia, teda majetkového prospechu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom podľa §

48 a 49 vodného zákona žalovanému ani žiadny majetkových prospech vzniknúť nemohol. Tvrdil, že
pozemok nie je zastavanou líniovou stavbou žalovaného, ale je časťou prirodzeného koryta rieky Váh.
Vodné toky sú podľa čl. IV Ústavy Slovenskej republiky vo vlastníctve Slovenskej republiky. Preto, ako
predbežnú otázku, navrhol vyriešiť existenciu vlastníckeho práva žalobcu k spornému pozemku.

6. Na pojednávaní, ktoré sa vo veci uskutočnilo dňa 14. 07. 2020, strany sporu zotrvali na svojich
stanoviskách. Dôkazmi, ktoré súd vykonal na návrh strán sporu, bolo preukázané, že kúpnou zmluvou,
uzavretou dňa 13. 11. 2013 medzi predávajúcou N. C. a žalobcom, ako kupujúcim, žalobca nadobudol
do výlučného vlastníctva parcelu č. KN-E 605/2, trvalé trávne porasty o výmere 2636 m2, zapísané na
LV č. XXXX v časti B1; vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Liptovský
Mikuláš, katastrálneho odboru č. V 3752/13 dňa 10. 12. 2013. Dňa 18. 03. 2015 uzavrel žalobca, ako

kupujúci, kúpnu zmluvu s predávajúcou Q.. M. F., L.., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v katastrálnom
území F. Z., obec Liptovský Mikuláš, zapísané na LV č. XXXX v časti B1, v spoluvlastníckom podiele 1/1,
t. j. v celosti parcela č. KN-E 3464, orná plocha o výmere 4160 m2, č. KN-E 3470, orná pôda o výmere
1123m2ač.KN-E3658,ornápôdaovýmere622m2(spolupozemkyvcelkovejvýmere5905m2).Vklad
vlastníckehoprávabolnazákladetejtokúpnejzmluvypovolenýrozhodnutímOkresnéhoúraduLiptovský

Mikuláš, katastrálneho odboru, č. V 1226/15 zo dňa 29. 04. 2015. Geometrickým plánom vyhotoviteľa
Geodetická práca - Vrlík, s.r.o., so sídlom v Liptovskom Hrádku, IČO: 45 718 946, vypracovaným dňa
17. 11. 2015 pod č. 45718946-58/2015, došlo k zameraniu parcely, označenej pod č. 4-605/2, vo výmere
2636 m2, druh pozemku TTP, pričom podľa nového stavu sa jednalo o parcelu č. 6659/62 vo výmere
2636 m2, druh pozemku vodná plocha. Geometrický plán autorizačne overil dňa 19. 11. 2015 P.. A. S.

a úradne overila P.. E. O., Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, dňa 30. 11. 2015 pod
č. 989/2015. Žiadosť o zápis geometrického plánu do katastra nehnuteľností podal žalobca spolu s
prípisomzodňa21.12.2015,doručenýmOkresnémuúraduLiptovskýMikulášdňa28.12.2015.Žalobca
pripojil k písomnému vyjadreniu - replike dva návrhy nájomných zmlúv bez dátumu, o ktorých tvrdil, že
obidva vypracoval žalovaný a predmetom nájomných zmlúv mala byť práve parcela KN-C č. 6659/62

s výmerou 2636 m2, k. ú. F. Z., zapísaná na LV č. XXXX s tým, že ročné nájomné bolo v obidvoch
listinách vyčíslené sumou 1 716,04 eura - ani jedna z týchto nájomných zmlúv však nebola uzavretá. V
obidvoch nájomných zmluvách je v článku I s názvom „Predmet a účel nájmu“ konštatované, že nájomca
je oprávnený predmet nájmu využívať výlučne za účelom vodohospodárskej činnosti a správy, pričom
predmet nájmu je súčasťou regulovaného vodného toku rieky Váh v intraviláne mesta Liptovský Mikuláš.

Podľaznaleckéhoposudkuzodňa18.04.2019,ktorýnažiadosťžalobcuzodňa16.01.2019vypracoval
znalec P.. A. S. pod č. 37/2019, bola stanovená všeobecná hodnota parcely č. 6659/62 porovnávacou
metódou, aj metódou polohovej diferenciácie. Porovnávacou metódou znalec určil všeobecnú hodnotu
pozemku sumou 69 405,88 eura, z čoho nájom za rok vyčíslil sumou 4 768,52 eura. Všeobecná hodnota
pozemku metódou polohovej diferenciácie bola určená sumou 68 799,60 eura a nájomné za jeden rok

bolo určené sumou takisto 4 766,90 eura. Výzvou zo dňa 06. 11. 2019 žalobca, zastúpený advokátom,
vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9 533,80 eura s tým, že nájomné
požadoval vo výške, stanovenej znalcom P.. A. S.. Na preukázanie tvrdenia, že došlo k zmene koryta
Váhu, žalobca predložil topografickú mapu z roku 1955, topografickú mapu z roku 1964 a z roku 1990.
Podľa aktuálnych údajov v katastri nehnuteľností je žalobca zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. F. Z., ako

vlastník parcely registra C, evidované na katastrálnej mape parcelné číslo 6659/62, vodná plocha o
výmere 2636 m2 a parcely registra E, evidované na mape určeného operátu parcelné číslo 3464, orná
pôda o výmere 1612 m2 a parcelné číslo 3658, orná pôda o výmere 622 m2, pod B1 v celosti. Ako titul
nadobudnutia týchto nehnuteľností sú uvedené kúpne zmluvy V 3752/2013 z 10. 12. 2013, V 1226/2015,
vklad povolený 29. 04. 2015 a zápis geometrického plánu č. 45718946-56/2015-R 1447/15.

7. Výsluchom žalobcu bolo zistené, že parcelu č. 6659/62 kúpil v roku 2013 ako investíciu s tým, že mal
záujem skúpiť čo možno najviac pozemkov v lokalite Liptovský Mikuláš, tieto následne zameniť, sceliť
a následne urobiť projekt. Pozemok kúpil preto, lebo bol predávaný za „dobrú cenu“. Pred uzavretím
kúpnej zmluvy fyzicky pozemok pozrieť nebol a to, že sa jedná o koryto Váhu, zistil až v roku 2015,

keď si dal vypracovať geometrický plán. Tvrdil, že v roku 2017 ponúkol žalovanému, aby pozemok
od neho odkúpil alebo mu platil nájomné. Žalovaný síce vypracoval návrh nájomnej zmluvy, ale k
jej uzavretiu nedošlo pre neprimerane nízku ponúkanú cenu. V roku 2013, keď pozemok kupoval,tento bol označený ako trvalý trávny porast. Pozemok kupoval v stave KN-E, pričom bežne kupoval
neidentifikované pozemky.

8. Podľa čl. 4 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné
vody, liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

9. Podľa § 43 ods. 1, 2, 3, a 7 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorší predpisov (vodný zákon)

(1) Vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu
v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného
povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych
ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako
aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod
zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.

(2) Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha
so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, je tento pozemok korytom. Ak preteká vodný tok po
pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy,
v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru.
(3) Prirodzeným korytom je pozdĺžne ohraničený zemský povrch, ktorý vznikol pôsobením tečúcej vody

a ďalších prírodných faktorov. Za prirodzené koryto sa považuje aj koryto upraveného vodného toku.
(7) V pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto a o hranicu koryta,
rozhodne orgán štátnej vodnej správy na základe poznania prírodných podmienok, s prihliadnutím na
brehové čiary susedných úsekov vodného toku.

10. Podľa § 45 ods. 1, 2 vodného zákona
(1) Ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení prirodzené koryto neupraveného
vodného toku, správca vodného toku je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta alebo požiadať
orgán štátnej vodnej správy, aby rozhodol o jeho ponechaní v novom koryte. Orgán štátnej vodnej správy
môže rozhodnúť o jeho ponechaní v novom koryte, ak sa zmenou koryta zlepšili odtokové pomery,

pričom musí prihliadať na doterajšie povolenie na nakladanie s vodami a na vodné stavby súvisiace
s pôvodným korytom a súčasne vymedzí hranice nového koryta. Správca vodného toku je povinný
vlastníkovi pozemku nového koryta poskytnúť náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.
Ak pozemok nového koryta nemožno získať dohodou, možno ho vo verejnom záujme vyvlastniť podľa
osobitného predpisu. 37)

(2) Ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení koryto upraveného vodného toku alebo
umelé koryto, správca vodného toku alebo vlastník umelého koryta je povinný vrátiť vodný tok do
pôvodného koryta.

11. Podľa § 48 ods. 1 vodného zákona, správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť o

zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. Správca vodného toku je aj správcom
pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

12. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), vlastník má právo na ochranu
proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania

veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

13. Podľa § 451 Obč. zák.
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely č.
6659/62, ktorá aktuálne tvorí koryto rieky Váh. Odhliadnuc od toho, že medzi stranami bolo sporné, či v

danom úseku sa jedná o prirodzené koryto Váhu alebo regulovaný tok, nepochybne nedošlo k zmene
koryta Váhu od roku 1990, takže aj keď žalobca kupoval v roku 2013 predmetný pozemok ako trvalý
trávny porast podľa stavu registra „E“, v skutočnosti tento pozemok tvoril koryto rieky Váh. V konaní
nebolo zistené, kedy došlo k zmene koryta Váhu a akým spôsobom, t. j. či sa jedná o tzv. líniovú stavbu,alebo k zmene koryta došlo pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom podľa § 45 vodného zákona.
Nepochybne však došlo k regulácii vodného toku, čo sám žalovaný uviedol v návrhu nájomných zmlúv,
pričom v konaní nepreukázal, že tento údaj bol nesprávny.

15. V zmysle čl. IV bod 1 Ústavy Slovenskej republiky vo vlastníctve Slovenskej republiky sú vodné toky,
pričom podľa § 43 ods. 1 vodného zákona vodným tokom je vodný útvar, tečúci po vodnom povrchu.
Z toho možno vyvodiť, že koryto rieky je časťou zemského povrchu a nie vodného roku. Potom koryto
vodného tok, t. j. pozemok, po ktorom voda preteká, môže mať iného vlastníka, ako samotný vodný

tok. Žalobca nadobudol vlastníctvo k parcele č. 6659/62 kúpnou zmluvou, vklad ktorej bol povolený
do katastra nehnuteľností v súlade s ustanovením § 133 ods. 2 Obč. zák. V čase uzatvárania kúpnej
zmluvy pozemok nebol stotožnený, takže skutočnosť, že v čase nadobudnutia vlastníctva žalobcom
pozemok bol evidovaný ako trvalý trávny porast a aktuálne (na základe geometrického plánu) tento bol
stotožnený ako vodná plocha, neznamená, že žalobca nie je stále vlastníkom tohto pozemku. Nakoľko
sa jedná o vodnú plochu - po pozemku žalobcu preteká rieka Váh, ktorej správu vykonáva žalovaný

v zmysle § 48 vodného zákona, žalobca svoj pozemok nemôže užívať. Pretože vlastníkom pozemku
koryta rieky v danom úseku je žalobca a nie Slovenská republika, žalovaný, ako správca vodného toku,
nie je správcom tohto pozemku (§ 48 ods. 1 druhá veta vodného zákona a contrario).

16. Žalovaný je však podľa vodného zákona oprávnený vykonávať činnosti, vymenované v

§ 48 ods. 3, 4, 5 vodného zákona, takže u žalovaného nemožno hovoriť o tom, že túto činnosť
vykonáva neoprávnene alebo bez právneho dôvodu. Potom samotnú činnosť žalovaného, spočívajúcu
v správe vodného toku, nemožno chápať ako získavanie majetkového prospechu na úkor žalobcu.
Skutočnosť, že žalovaný bol ochotný so žalobcom rokovať o nájme, nie je právne významná a bez
ďalšieho nepreukazuje povinnosť žalovaného uhrádzať žalobcovi nájomné za to, že vodný tok, u ktorého

vykonáva on správu, preteká po pozemku žalobcu.

17. Nepochybne žalobca, ako vlastník pozemku, nemôže pozemok užívať na účel, za ktorým ho kúpil
(trvalý trávny porast), ale v konaní nebolo preukázané, že vykonávaním správy vodného toku sa
žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. V konaní nebolo preukázané či, kedy a z akého dôvodu

došlo k zmene prirodzeného koryta Váhu. Pritom meniť koryto rieky je možné len spôsobom, upraveným
vo vodnom zákone a pokiaľ došlo k zmene koryta Váhu pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom,
je potrebné postupovať v súlade s ustanovením § 45 vodného zákona. V pochybnostiach o tom, či ide
o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto a o hranici koryta, rozhoduje podľa
§ 43 ods. 7 vodného zákona orgán štátnej vodnej správy označený v § 58 a nasl. vodného zákona.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia a citovanú právnu úpravu, nebolo preukázané tvrdenie
žalobcu, že mu voči žalovanému vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Potom pre
nedostatok vecnej pasívnej legitimácie súd žalobu zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej
inštancie osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.