Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 27, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/247/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314203119
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2314203119.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.

Andrey Dudášovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, v spore žalobcov: 1. G. F., rod. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XXXX/XX, XXX XX H. S., 2. K. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX H. S.,
obaja zastúpení JUDr. Vladimírom Vágóom, advokátom so sídlom Kpt. Nálepku 724/7, 924 01 Galanta,
proti žalovanému: D. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX Q. U. T., zastúpený JUDr.
Luciou Sklenárovou, advokátkou so sídlom Ul. SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, o určenie vlastníckeho
práva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 5C/70/2014-442 zo dňa
19. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovia majú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č. k. 5C/70/2014 -
455 zo dňa 22. novembra 2018 výrokom I. určil, že žalobcovia v 1. a 2. rade, sú výlučnými vlastníkmi
v podiele 1/1 nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom na Okresnom úrade Galanta
- katastrálny odbor pre obec H. S., katastrálne územie U. O., na liste vlastníctva č. XXX, a to pozemku
na parc. č. KN-C 67/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 742 m2, pozemku na parc. č. KN-C 67/3,

zastavená plocha a nádvorie o výmere 35 m2, domu so súpisným číslom XX, ktorý je postavený na
parcele č. 67/1 a garáže so súpisným číslom XX, ktorá sa postavená na parcele č. 67/3 (v ďalšom texte
„predmetné nehnuteľnosti"). Výrokom II. zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcom spoločne
a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100%. Výrokom III. zaviazal žalovaného povinnosťou
zaplatiť štátu náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.1. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia § 70 ods. 1

zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(v ďalšom texte ,,katastrálny zákon"), § 470 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(v ďalšom texte „ C. s. p."), § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v ďalšom
texte ,,O. s. p."), § 37 ods. 1, § 40a, § 49a § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(v ďalšom texte „Občiansky zákonník").

1.2. Vecne odôvodnil rozsudok tým, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení, že

sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, pretože žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako
ich vlastník a rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu. Z vykonaného
dokazovania zistil, že formou inzerátu mal C. D. ponúkať vybavenie úverov a ich reštrukturalizáciu.
Žalobcovia mali dlh voči spoločnosti F. V., a.s., ktorý chceli refinancovať, a tým získať výhodnejšiemesačné splátky, za tým účelom kontaktovali C. D.. Žalobcovia boli v predmetnom čase bezpodielovými
vlastníkmipredmetnýchnehnuteľností.C.D.informovalžalobcov,žebudepotrebnézriadeniezáložného
práva na predmetné nehnuteľnosti a po niekoľkých týždňoch ich informoval, že zmluva je hotová a je

potrebné podpísať ju u notára. Následne sa žalobcovia stretli 30. Marca 2012 s C. D. u notárky JUDr.
Plachej v Galante. C. D. predložil žalobcom na podpis listiny, na ktorých bolo logo OTP banky, prešli si
len úvodné strany zvyšok nečítali, pretože C. D. im povedal, že sa ponáhľa a potom si to prečítajú. Po
podpísaní dokumentov vošiel C. D. do kancelárie notárky, kde bol asi 15 minút, keď vyšiel z kancelárie
povedal žalobcom, že im pošlú pôžičku na účet. Keď mu žalobkyňa povedala, že potrebuje 1.000 eur,

C. D. telefonoval s niekým, o kom tvrdil, že to je G. A., investorka a následne dal sumu 1.000 eur priamo
do rúk žalobkyne. Po podpise listín sa žalobcovia snažili skontaktovať s C. D., podarilo sa im to až
v lete 2012, kedy im C. D. povedal, že pôžičku vybavil a že sa stretnú v januári 2013. Vtedy im dal
podpísať nájomnú zmluvu na predmetné nehnuteľnosti, ktorú si už prečítali, nepodpísali ju, C. D. si
vyžiadal kľúče, mal sa im vyhrážať a povedal im, že sa musia vysťahovať. Vtedy žalobcovia zistili, že nie
sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností a v januári 2013sa z predmetných nehnuteľností vysťahovali.

V marci 2013 žalobcovia na katastri nehnuteľností zistili, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je
žalovaný. Z rozhodnutia Správy katastra Galanta zo dňa 11. mája 2012 č. V 1032/2012 vyplýva, že tento
povolil vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi žalobcami ako predávajúcimi a G. A. ako kupujúcou. Právne účinky vkladu nastali 11. mája
2012. Na doručenkách sú podpisy osôb, ktoré vystupujú ako žalobcovia a ktorí podpismi potvrdzujú

prevzatie rozhodnutia V 1032/12. Žalobcovia popreli pravosť podpisov. Z uznesenia KR PZ Žilina, odbor
kriminálnej polície, ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014 zo dňa 3.7.2015 o spojení trestnej veci C. D. a Q.
T. na spoločné konanie stíhaných za pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu spáchaný formou
spolupáchateľstva súd prvej inštancie zistil, že C. D. a Q. T. sú stíhaní pre zločin podvodu formou
spolupáchateľstva, kde sú opísané skutočnosti v súlade s výpoveďami žalobcov v tomto konaní. Z

uznesenia vyplýva, že na základe dohody s C. D. sa malo jednať iba o dočasný prevod nehnuteľností,
ktorým mala investorka G. A. garantovaný návrat finančných prostriedkov s následným vybavením úveru
prežalobcovaspätnýprevodnažalobcov.InvestorkuzabezpečilaQ.T.,pričominvestorkaG.A.poskytla
Q. T. sumu 21.766 eur, z ktorej sumy bola žalobcom vyplatená suma 1.000 eur. Suma 11.193 eur bola
použitá na vyplatenie zvyšnej čiastky úveru spol. F. V. a.s. a suma 253,40 eura bola použitá na vyplatenie

exekúcie viaznucej k predmetným nehnuteľnostiam. Zvyšok sumy si ponechala Q. T.. Následne bol dňa
15. augusta 20102 vo H. a.s. vybavený úver na dlžníka D. A., teda žalovaného vo výške 77.716,80
eura, ktorý sa za sľúbenú províziu cca 2.000 eur stal úverovým dlžníkom a následne aj vlastníkom
predmetných nehnuteľností. Prostriedky z úveru vo výške 22.800 eur boli prevedené na účet G. A.
ako vrátenie investovanej sumy spolu s províziou a suma 22.450 eur na účet patriaci D. T., ktorým

disponovala Q. T. a C. D.. Uvedeným konaním uviedli stíhaní žalobcov do omylu a spôsobili im škodu
vo výške minimálne 72.100 eur. Z oznámenia prokurátora zo dňa 26. Februára 2018 vyplýva, že na obv.
C. D. a Q. T. vo veci OKP KR PZ Žilina pod ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014 bola podaná obžaloba. Z
tvrdení žalobcov potvrdených výpoveďami svedkyne K. R. mal súd za preukázané, že žalobcovia mali v
úmysle refinancovať existujúcu pôžičku a z toho dôvodu malo byť zriadené záložné právo k predmetným

nehnuteľnostiam.Žalobcovianemalivúmysle previesťspornénehnuteľnostinaG.A.,kúpnuzmluvudňa
30.2.2013 podpísali na základe uvedenia do omylu C. D., že podpisujú zmluvu o pôžičke, z titulu ktorého
je potrebné zriadiť záložné právo na predmetné nehnuteľnosti. G. A. musela o tomto omyle vedieť,
nakoľko žalobcov ako predávajúcich nikdy nestretla a kúpnu cenu (ako podstatnú náležitosť zmluvy) s
nimi nedojednala, nezaplatila ju predávajúcim a ani im ju zaplatiť nemienila. Súd prvej inštancie tiež

prihliadol na skutočnosti uvádzané svedkami, a teda že obdobným spôsobom boli uvedení do omylu aj
mnohí ďalší. Na základe uvedených skutočností je kúpna zmluva ohľadne predmetných nehnuteľností
medzi žalobcami a G. A. zo dňa 30.3.2012 absolútne neplatná.

1. 3. Súd prvej inštancie sa v konaní zaoberal otázkou dobrej viery (dobromyseľnosti) žalovaného

ako nadobúdateľa sporných nehnuteľností. Zistil, že žalovaný nadobudol v auguste 2018 viaceré
nehnuteľnosti, vrátane predmetných nehnuteľností, pričom nevedel uviesť ich súpisné čísla. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný si nezistil stav nehnuteľností na liste vlastníctve, o
týchto nič nevedel a je spochybnené, že bol osobne na obhliadke sporných nehnuteľností. Žalovaný
uviedol, že cenu nehnuteľností vnímal ako trhovú a výhodu v kúpe nehnuteľností videl v tom, že mu

tam C. D. zabezpečí nájomníkov, z čoho bude platiť predmetný úver. Súd prvej inštancie uviedol, že
žalovaný sa ani nespráva ako vlastník predmetných nehnuteľností, pretože tieto neužíva, nehnuteľnosti
sú zanedbané, žalovaný neuhrádza včas daň, výzvy správcu dane nepreberá. Rovnako je zvláštne
financovanie sporných nehnuteľností a nehnuteľností v T. U. H., nakoľko na základe zmluvy o poskytnutíflexihypotéky medzi H. a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom zo dňa 15.08.2012 bol poskytnutý
úver v sume 77.716,80 eura, pričom podľa príslušných kúpnych zmlúv mali byť z úveru zaplatené
prostriedky vo výške spolu 114.000 eur. Žalovaný si žiadnym spôsobom neoveroval, či kúpna cena

bude vyplatená predávajúcim. Na základe všetkých uvádzaných okolností súd vyhodnotil, že žalovaný
nepreukázal, že bol dobromyseľný pri nadobudnutí sporných nehnuteľností, tieto neužíva v dobrej
viere ako vlastník a súd mu neposkytne ochranu ako dobromyseľnému nadobúdateľovi. Vzhľadom k
tomu, že kúpna zmluva ohľadne sporných nehnuteľností medzi žalobcami a G. A. zo dňa 30.marca
2012 je absolútne neplatná, súd prvej inštancie rozhodol, že žalobcovia sú tak vlastníkmi sporných

nehnuteľností v podiele 1/1. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že žalovaný spláca úver na
financovanie predmetných nehnuteľností.

1.4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a
ods. 2 C. s. p. a § 255 ods. 1 C. s. p.. Konštatoval, že vzhľadom na úspech žalobcov v konaní, nenašiel
dôvody hodné osobitného zreteľa na oslobodenie od náhrady trov konania u žalovaného, a preto ho

zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný. Svoje
odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d), h) a f) C. s. p. tým, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2. 1. Žalovaný dôvodil, že súd prvej inštancie bral do úvahy iba dôkazy svedčiace v prospech žalobcov
a nezaoberal sa dôkazmi svedčiacimi v prospech žalovaného, pretože by potom mal vyhodnotiť aj

skutočnosti v tom smere, že v kúpnej zmluve na nehnuteľnosť, ktorou žalobcovia predali nehnuteľnosť
G. A. bolo uvedené, že je kupujúca o čom mali predávajúci - žalobcovia vedomosť. Takisto je nelogické
tvrdenie žalobcov, že pôžičkou chceli opraviť dom ale zároveň je to v rozpore s tvrdením žalobcov v
ich trestnom oznámení, že peniaze z pôžičky chceli použiť na splatenie dlhu voči spoločnosti F. V. a.
s.. Súd prvej inštancie mal individuálne zhodnotiť všetky skutočnosti v konaní tvrdené a preukázané.

Žalovaný uviedol, že sa žalobcovia podpísali aj na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 30.03.2012
kde je jednoznačne uvedený účel kúpa nehnuteľnosti. Podľa názoru žalovaného sa súd prvej inštancie
zaoberal iba vôľou žalobcov ako predávajúcich, ale mal sa zaoberať aj vôľou druhej strany a to kupujúcej
G. A.. So zreteľom na okolnosti prípadu tak nemohlo byť kupujúcej zrejmé, že prejav vôle žalobcov
nie je vážny k predaju nehnuteľnosti a v záujme ochrany dobromyseľnosti tejto osoby je teda potrebné

považovať právny úkon za platný. Taktiež bolo potrebné skúmať aj z hľadiska § 49a Občianskeho
zákonníka, kde zákon stanovuje dve podmienky neplatnosti právneho úkonu urobeného v omyle, t. j.
nielen urobenie právneho úkonu v omyle osobou, ktorá ho urobila ale aj osoba, ktorej bol právny úkon
určený omyl vyvolala, čo sa v konaní nepotvrdilo. Súd prvej inštancie nesprávne interpretoval vzťah
žalovaného a C. D., ktorý vystupoval ako realitný maklér, ktorý mu ukázal nehnuteľnosť, žalovaný si

zistil stav na liste vlastníctva, pomohli mu vybaviť úver a banka zriadila bez problémov k nehnuteľnosti
záložné právo a poskytla mu úver, ktorý dodnes spláca. Žalovaný poukázal na nedbalosť žalobcov
pri podpisovaní právnych úkonov o ktorých obsahu sa nemali možnosť presvedčiť, ako sa snažia
presvedčiť, že nevedia čo podpisovali a že im zmluvy nedali prečítať a napriek tomu predmetné
zmluvy podpísali a podpísali aj príjmový pokladničný doklad a teda s ohľadom na všetky okolnosti sa

správali nedbalo pri uzatváraní právnych úkonov a nevyužili čas medzi uzavretím kúpnej zmluvy zo
dňa 11.05.2012 do 12.09.2012, kedy bola uzavretá zmluva medzi žalovaným a G. A. t. j. 4 mesiace,
kedy mohli podať žalobu o určenie vlastníckeho práva a toto konanie mohli dať zapísať do poznámky
k predmetnému listu vlastníctva, z ktorého by sa mohla tretia osoba dozvedieť o existencii dôvodov
vylučujúcich dobromyseľnosť nadobudnutia. Žalovaný ako dobromyseľný nadobúdateľ nemal nijakú

možnosť dozvedieť sa o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva z
prevodu o zákonom určenom správnom konaní (v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu
SR I US 151/2016 z 03.05.2017). Žalovaný ďalej uviedol, že sa stará o nehnuteľnosť s prihliadnutím
na všetky okolnosti a svoje možnosti. Žalovaný taktiež poukázal na to že predmetnú nehnuteľnosť
kupoval prostredníctvom hypotekárneho úveru a nemal možnosť overiť si, či predávajúca G. A. prijala

od neho peniaze, pretože predávajúca nikdy nenamietala, že by jej nebola vyplatená kúpna cena.
Súd prvej inštancie mal aj zvážiť nespravodlivý dopad vyhlásenia zmluvy za neplatnú medzi žalobcami
a G. A., pretože žalovaný za nehnuteľnosť riadne zaplatil sumu 70.000,- eur a to prostredníctvom
hypotekárnej banky. Takisto sa žalovaný nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, ženeboli splnené podmienky hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania, pretože žalovaný
nemá inú možnosť, ako sa brániť nie svojou vinnou zapríčinenou tomto stavu. Na záver poukazuje
na nezodpovedné konanie žalobcov, ktorí si svojím konaním privodili tento stav, a preto navrhuje aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcov zamietne alebo rozsudok zruší a vec
vráti súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

3. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu, ktorí uviedli, že súdom prvej inštancie bolo vykonané
rozsiahle dokazovanie v rámci ktorého okrem iných bol preštudovaný aj trestný spis, kde je jednoznačne

preukázané, že okrem žalobcov bolo ďalších minimálne 35 osôb podvedených obdobným spôsobom
ako žalobcovia. V rámci súdneho konania bola vypočutá aj svedkyňa, ktorá sa tiež stala obeťou
podvodného konania osôb, ktorí takto konali aj v prípade žalobcov. Súd prvej inštancie podrobne
preskúmal za akých okolností malo dôjsť k podpísaniu pôvodných kúpnych zmlúv medzi žalobcami a
pani A., kto bol prítomný pri uzatváraní zmluvy, či bola vyplatená kúpna cena. Podľa názoru žalobcov súd
prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dokazovanie a predmetnú kúpnu zmluvu vyhodnotil ako

neplatnú. Žalovaný nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by dokazovali opak platnosti kúpnej
zmluvy. Súd prvej inštancie následne skúmal aj dobromyseľnosť nadobúdateľa vlastníckeho práva
(žalovaného) s prihliadnutím na nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.03.2016 sp. zn. I. ÚS 549/2015 s
poukazom na individuálne okolnosti konkrétneho prípadu. Žalobcovia chceli prefinancovať nevýhodnú
pôžičku od spoločnosti F. V. a. s., a v súvislosti s touto pôžičkou zriadiť záložné právo na nehnuteľnosť.

Žalovaný v podanom odvolaní tvrdí, že tvrdenia žalobcov sú nelogické, nakoľko tvrdia, že pôžičku chceli
použiť na opravu domu, ale v trestnom oznámení uvádzali, že mali dlh, ktorý chceli prefinancovať.
Žalobcovia vždy tvrdili, že chceli prefinancovať dlh a zo zvyšku peňazí chceli vykonať rekonštrukciu
domu, čo poukazuje na skutočnosť, že nikdy nechceli predať predmetnú nehnuteľnosť. Poukázali aj
na nezrovnalosti pri doručovaní rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva nehnuteľnosti v

prospech G. A., pretože sa nejedná o podpisy žalobcov na doručenke, čo je možné zistiť voľným
okom pri porovnaní podpisov na zmluve a predmetnej doručenke. Predmetnú skutočnosť súd správne
konštatoval vo svojom rozhodnutí. V priebehu súdneho konania bolo preukázaných viacero priamych
aj nepriamych dôkazov, dokazujúcich absenciu dobromyseľnosti žalovaného a to, že žalovaný vlastní
viaceré nehnuteľnosti, ktoré nadobudol v priebehu niekoľkých dní, pričom si nepamätá ani súpisné

čísla nadobudnutých nehnuteľností, ktoré má vo vlastníctve. Žalobcovia poukázali aj na skutočnosť, že
žalovaný kúpil nehnuteľnosť v auguste 2012 a kľúče od nehnuteľnosti si pýta prostredníctvom pána D.
až v januári 2013. Dobromyseľnosť žalovaného ako kupujúceho je naštrbená aj v tom, že si nepamätá
za akým účelom kúpil nehnuteľnosť. Žalobcovia na záver vyjadrenia uviedli, že je nemožné, aby suma
70.000 eur a suma 44.000 eur bola vyplatená z úveru vo výške 77.716,80 eura, čo podľa predmetných

kúpnych zmlúv nie je možné uskutočniť, žalovaný však na pojednávaní dňa 24.09.2018 potvrdil, že kúpy
nehnuteľností, ktoré nadobudol, boli financované z prostriedkov hypotekárneho úveru. Podľa žalobcov
žalovaný v priebehu konania nepreukázal žiadnym spôsobom, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol
v dobrej viere, okrem toho, že predložil list vlastníctva, podľa ktorého v čase keď kupoval nehnuteľnosť,
táto nebola zaťažená nijakým spôsobom. Následne sa k tomuto dôkazu vyjadroval zmätočne, nevedel

uviesť kedy, kde a ako skontroloval, že na nehnuteľnostiach nie sú žiadne ťarchy, od koho mal list
vlastníctva, a preto všetky predložené dôkazy preukazujú absenciu dobromyseľnosti.

4.Žalovanývodvolacejreplikereagujúcnavyjadreniežalobcovkabsenciijehodobromyseľnostiuviedol,
že nie je nič zvláštne na tom, že vlastní aj iné nehnuteľnosti na území Slovenska, vlastnícke právo nie

je nijakým spôsobom obmedzené, je to jeho ústavné právo. Pohnútky a dôvody kúpy nehnuteľnosti
súdu prvej inštancie presne ozrejmil a tiež aj spôsob ich financovania. Žalovaný uviedol, že riadne
spláca všetky úvery a sú to len domnienky žalobcov, že s prihliadnutím na príjem 600 eur a diéty je
ťažko predstaviteľné, že spláca uvedené úvery. Takisto sú len domnienky žalobcov, že chcel zatajiť
iné nehnuteľnosti. Tvrdenie o tom, že predmetné úvery spláca nebolo nijakým spôsobom rozporované

počas súdneho konania a už len z logiky veci vyplýva, že pokiaľ by žalovaný úvery nesplácal, tak by
banka pristúpila k predčasnému splateniu úverov a začala by s výkonom záložného práva.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom, zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté

rozhodnutievydané(§359C.s.p.),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a
h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmiodvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

6. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že vzhľadom k žalobnému návrhu - určovacej žalobe,

súd prvej inštancie postupoval správne, keď skúmal, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na
požadovanom určení v zmysle § 137 písm c) C. s. p.. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia
žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri
nehnuteľností,akrozsudokvyhovujúcižalobemôžeprivodiťzosúladenieevidovanéhoaprávnehostavu.
Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo
56/2003 publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný

zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny
záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú
existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, či tento záujem jestvuje, túto skúma súd ex offo,
t. j. z úradnej povinnosti, platí to ako pre prvoinštančný súd, tak aj pre súd odvolací. Z uvedeného
dôvodu naliehavý právny záujem žalobcov na určení skúmal aj odvolací súd. V preskúmavanom konaní

je žalovaný zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností, pričom žalobcovia tvrdia, že predmetné
vlastnícke právo svedčí v ich prospech. Odvolací súd tak súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje,
že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na žalobným návrhom uplatnenom určení.

7. Predmetom vecného prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na žalovaným uplatnené odvolacie

dôvody bolo posúdiť, či má konanie pred súdom prvej inštancie inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnym skutkovým záverom a správne vec právne posúdil, keď svojím rozhodnutím určil žalobcov
za vlastníkov predmetných nehnuteľností, pričom v závislom výroku o náhrade trov konania uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania.

8. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je akékoľvek pochybenie v
procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, vymenované v
ustanovení § 365 ods. 1, 2 C. s. p., podstatné však je, aby takéto pochybenie bolo tej intenzity, že malo
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol, v akom pochybení

v postupe súdu prvej inštancie má spočívať táto iná vada (okrem ďalších v odvolaní uplatnených
odvolacích dôvodov). Podľa ustálenej súdnej praxe takýmto pochybením môže byť napríklad nesplnenie
si poučovacej povinnosti, postup súdu pri vykonávaní dôkazov v rozpore s príslušnými ustanoveniami
(najmä s § 191- §194, § 201, § 202). Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd nezistil také vady v
konaní súdu prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd tak

konštatuje, že odvolací dôvod uplatnený žalovaným poukazom na (nekonkretizovanú) inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neobstojí.

9. Dôvody odvolania žalovaného ďalej spočívali v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením
dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky (Števček, M., Ficová,
S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.

Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

11.Nesprávneprávneposúdenieveciakoodvolacídôvodjenaplnenývprípade,keďnazistenýskutkový
stav súd
a) neaplikoval príslušnú právnu normu (t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu),

b) aplikoval nesprávnu právnu normu (t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú),
c) obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebod) správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. (Števček, M., Ficová,
S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

12. K odvolacej námietke žalovaného smerujúcej k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej
inštancie a poukazuje na ich správnosť. Z dôvodu vyrovnania sa s námietkami žalovaného, podľa
ktorého súd prvej inštancie bral do úvahy len dôkazy v prospech žalobcov a zaoberal sa len ich vôľou

a nie aj vôľou G. A. v postavení kupujúcej, dodáva nasledovné:

13. Žalobcovia sa svojou žalobou domáhali voči žalovanému určenia vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam z dôvodu, že v dôsledku podvodného konania C. D. a G. A. podpísali dňa 30. marca
2012 kúpnu zmluvu v domnení, že podpisujú zmluvu o pôžičke, pričom v kúpnej zmluve boli uvedení
ako predávajúci predmetných nehnuteľností za kúpnu cenu 70.000 eur a G. A., ktorú nepoznali a

nikdy nevideli, bola uvedená ako kupujúca. G. A. neskôr nehnuteľnosti previedla kúpnou zmluvou na
žalovaného.

14. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.

15. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Z citovaného ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka vyplýva, že kúpna zmluva je dvojstranným,
konsenzuálnym právnym úkonom, ktorým sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet kúpy
a kupujúci sa zaväzuje predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu kúpnu cenu. Ide teda o
právny úkon, základom ktorého je zhodný, súhlasný prejav vôle strán. Pojmovým znakom kúpnej zmluvy
je tak záväzok predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo k predávanej veci. Kúpna zmluva

vzniká v okamihu, kedy sa strany dohodli na jej podstatných náležitostiach, ktorými sú predmet kúpy a
kúpna cena. Pokiaľ medzi predávajúcim a kupujúcim v nedôjde k dohode o týchto dvoch podstatných
náležitostiach, k vzniku zmluvy nemôže dôjsť. Ak je predmetom kúpy nehnuteľnosť, je naviac potrebné
aby bola kúpna zmluva uzavretá v písomnej forme.

17. Citované ustanovenie § 37 ods. 1 zakotvuje zákonné predpoklady náležitosti vôle a prejavu vôle tak,
aby na jej základe bol vykonaný platný právny úkon. Pokiaľ právny úkon nespĺňa niektorý zo zákonných
predpokladov-napr.vážnosť,jeabsolútneneplatný.Právnyúkonnebolurobenývážne(skutočne)vtedy,
ak je podľa objektívnych okolností konkrétneho prípadu zrejmé, že konajúci nechcel svojim prejavom
vôle spôsobiť (vyvolať) právne účinky, ktoré s takýmto prejavom normy súkromného práva spájajú.

18. V preskúmavanej veci bolo pre posúdenie danosti nároku žalobcov nevyhnutné zistiť náležitostí
vôle zmluvných strán - či ich voľa a konanie smerovali dňa 30. marca 2012 ako predávajúcich k
uzavretiu kúpnej zmluvy s Mgr. G. A. ako kupujúcou predmetných nehnuteľností za 70.000 eur. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na jednu zo základných zásad civilného procesu podľa ktorej

každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia (§ 132 v spojení s §
185C.s.p.). Strana sporu musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za
základ svojho rozhodnutia. Preskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie správne zameral dokazovanie na zistenie uvedených podstatných náležitostí, pričom
z výsluchu žalobcov a svedkyne K. R., ktorá bola prítomná pri podpisovaní zmluvy, mal preukázané,

že vôľa žalobcov smerovala k uzavretiu zmluvy o pôžičke. To bol účel, za ktorým kontaktovali C.
D., ktorý inzeroval pomoc pri reštrukturalizácii úverov, hypotekárnych úveroch a spotrebných úveroch
(detail inzerátu je založený v súdnom spise). Súd prvej inštancie sa ako s nevierohodnou vyrovnal aj
s výpoveďou C. D., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi tvrdil, že žalobcovia si pred podpisom zmluvu
prečítali a po podpise zmluvy im vyplatil peniaze určené podľa dohody. Súd prvej inštancie tu poukázal

na výpoveď svedkyne K. R., ktorá bola prítomná pri podpisovaní zmlúv a súhlasne so žalobcami uviedla,
že C. D. na chodbe u notárky v Galante predložil žalobcom niekoľko listín, na prednom liste bolo logo
OTP banky, na ďalšie strany nedovolil nahliadnuť s tým, že sa ponáhľa, rýchlo prelistoval na poslednú
stranu, ktorú predložil žalobcom na podpis a títo uvedeným spôsobom zmluvu podpísali. Následnepovedal žalobcom, že pôžičku im pošlú na účet. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal
aj na skutočnosť, že C. D. bol obvinený a je stíhaný za obzvlášť závažný zločin podvodu spáchaný
formou spolupáchateľstva a bola na neho podaná obžaloba. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej

inštancie konštatuje, že v konaní nebola preukázaná vážna vôľa žalobcov uzatvoriť kúpnu zmluvu s Mgr.
G. A.. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že kúpna zmluva zo dňa 30. marca 2012
medzi žalobcami a Mgr. G. A. je neplatná. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť
zmluvy v zmysle citovaného § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Absolútna neplatnosť právneho úkonu
(negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na

absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí
právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo
zo zákona už v čase jeho urobenia.

19. Súd prvej inštancie v zmysle nálezu Ústavného súdu sp. zn. I ÚS 549/2015 zo dňa 16. marca 2016

podrobne skúmal dobromyseľnosť žalovaného pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností kúpnou
zmluvou od Mgr. G. A. ako predávajúcej a dospel k záveru, že žalovaný nekonal v dobrej viere.
Ústavný súd v citovanom náleze poukázal aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 247/14
z 28. januára 2016, v ktorom zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originárnom
spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť

ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v
katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným.
Nevyhnutným predpokladom pre tento originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá
viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne
okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany

jej vlastníckemu právu.

20. Mgr. G. A. sa nestala vlastníčkou predmetných nehnuteľností, pretože ako správne konštatoval súd
prvej inštancie kúpna zmluva so žalobcami nebola uzatvorená platne, ide o absolútne neplatný právny
úkon. Súd prvej inštancie vykonal podrobné dokazovanie na zistenie, či žalovaný bol dobromyseľným

nadobúdateľom predmetných nehnuteľností a s poukazom na všetky okolnosti prípadu dospel k záveru,
že žalovaný dobromyseľným nadobúdateľom nehnuteľností nebol. Odvolací súd sa stotožňuje so
zisteniami a vyhodnotením dokazovania súdom prvej inštancie, pričom konštatuje, že žalovaný vo
svojomodvolaníneuviedolžiadneskutočnosti,ktorébybolispôsobilézvrátiťzáverysúduprvejinštancie.

21. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval príslušnú právnu
normu, ktorú aj správne interpretoval, pričom odvolací súd nezistil ani iné pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie je riadne odôvodnený, súd sa v ňom zaoberá všetkými pre rozhodnutiu
podstatnými skutočnosťami. Odvolacie námietky žalovaného sú teda nedôvodné. Ďalšími námietkami
žalobcu uvedenými v odvolaní sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko samotné vyššie uvedené zistenia
odôvodňujú vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

22. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky
žalovaného sú nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto v súlade s citovaným
ustanovením § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

24. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní v celom rozsahu, majú preto voči žalovanému nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods.
1 C. s. p., aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trovodvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 393 ods.
2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).