Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119209319
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7119209319.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIsudcomJUDr.BorisomBrondošomvsporežalobcuRozhlasatelevíziaSlovenska,

Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému Ing. F. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Š. XXX/XX, E., o zaplatenie 197,96 s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 165,48 eura spolu s poštovným vo výške 1,45
eura a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,20%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 19.8.2019 žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy 197,96 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je verejnoprávnou
inštitúciou zriadenou na základe zákona č. 532/2010 Z.z.o Rozhlase a televízii Slovenska a je aktívne
legitimovaný na podanie návrhu podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods.5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade
za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska(ďalej len "zákon"). Žalovaný je
zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa zákona č. 3 písm. a) zákona vo výške 4,64
eur mesačne. Žalobca kontrolou úhrad zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu

za obdobie od 1.1.2016 do 31.3.2019. V zmysle § 10 ods. 2 zákona žalobca písomnou výzvou zo
dňa 5.3.2019 vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a poštových sadzieb súvisiacich s
odoslanímvýzvy.Žalovanýaleúhradydo30dníoddoručeniavýzvynezaplatil,apretojepovinnýzaplatiť
aj pokutu podľa § 10 ods. 3 zákona. Dlh žalovaného predstavuje sumu 180,96 eura pozostávajúcu z
1.1.2016 do 31.3.2019 vo výške 180,96 eur a pokuty vo výške 17,- eur.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím

a teda je oslobodený od povinnosti platiť úhradu.

3. Žalobca v replike zo dňa 23.10.2019 uviedol, že preukázanie o tom, že žalovaný je osobou ťažko
zdravotne postihnutou sa nevzťahuje na žalované obdobie, nakoľko žalovaný uvedenú skutočnosť
preukázal až podaním odporu.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami

žalobcu, s vyjadreniami žalovaného a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil
nasledovný skutkový stav:5. Z prehľadu predpisov a platieb súd zistil, že žalovanému boli vykonané predpisy platieb za
poskytovanie služieb verejnosti Rozhlasom a televíziou Slovenska (ďalej len "RTVS") od 01/2016 do
03/2019 vo výške 4,64 eura mesačne, spolu vo výške 180,96 eura. Za toto obdobie žalovaný nevykonal

žiadne úhrady.

6. Výzvou zo dňa 5.3.2019 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie nedoplatku, ktorý mal byť ku dňu
31.3.2019 vo výške 182,41 eura (vrátane poštového 1,45 eura). Výzva bola doručená žalovanému dňa
29.3.2019, čo žalovaný potvrdil podpisom na doručenke.

7. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska rozhlas a televízia
Slovenska je oprávnená vykonávať len takú podnikateľskú činnosť, ktorá súvisí s predmetom jej hlavnej
činnosti a ktorá nesmie ohroziť plnenie jej poslania podľa § 3 a jej hlavnej činnosti podľa § 5 ods. 1.
Prostriedky získané z podnikateľskej činnosti používa Rozhlas a televízia Slovenska na vykonávanie
svojej hlavnej činnosti.

8. Podľa § 3 písm. a/ zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska (účinný od 01.01.2013) platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je
evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny
v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

9. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (na ktorý priamo odkazuje ustanovenie §
3 písm. a/ zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska) na účely tohto zákona sa rozumie v elektroenergetike: 8. koncovým odberateľom elektriny
odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ elektriny mimo domácnosti, ktorý nakupuje elektrinu

pre vlastnú spotrebu, 9. odberateľom elektriny v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje elektrinu pre
vlastnú spotrebu v domácnosti.

10. Podľa § 2 písm. a/ ods. 14 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike na účely tohto zákona sa
rozumie všeobecne univerzálnou službou služba pre odberateľov elektriny v domácnosti, odberateľov

plynu v domácnosti alebo malé podniky, ktorú poskytuje dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu na
základe zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu, a ktorá zahŕňa
súčasne distribúciu elektriny a dodávku elektriny alebo distribúciu plynu a dodávku plynu a prevzatie
zodpovednosti za odchýlku, v ustanovenej kvalite za primerané, jednoducho a jasne porovnateľné,
transparentné a nediskriminačné ceny.

11. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS platiteľ
podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm.
a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých
odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a

preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c).

12. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS
povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom

osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je
platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

13. Podľa § 10 ods. 1 až 3 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS
platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí,

že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto
skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy
na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30
dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.

14. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS nárok
na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb
je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.15. Vzťah medzi žalobcom a platiteľom úhrad je založený zákonom, povinnosť platiť úhrady v určenej
výške a v lehote je daná zákonom. Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákon rozlišuje dva druhy
platiteľov úhrady a to: a) fyzické osoby, ktoré sú koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste

a b) zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu
aspoň troch zamestnancov.

16. Predmetom sporu je zaplatenie koncesionárskych poplatkov, ktoré sú tradičným zdrojom
financovania verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania. Koncesionársky poplatok je s

poukazom na zákona č. 340/2012 Z.z. považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie
plnenia zákonom stanovených povinností a úloh žalobcu ohľadom poskytovania verejnej služby.
Koncesionárske poplatky nie sú platbou za ponuku programov ani za ich užívanie, t.j. sledovanie
určitých programov, ale platbou, ktorá sa vzťahuje na každého, kto je odberateľom elektriny. Fyzická
osoba i právnická osoba teda platí za vysielanie formou koncesionárskych poplatkov. Prostredníctvom
koncesionárskeho poplatku fyzická osoba (resp. právnická osoba) financuje verejnú službu, ktorá mu

je poskytovaná ako občanovi.

17. Sadzba koncesionárskeho poplatku nie je určená náhodne. Ide o sumu vyjadrujúcu podiel
skutočných nákladov nevyhnutných na dodržiavanie programových záväzkov verejnoprávneho
vysielateľa (žalobcu), ktorý zo zákona poskytuje službu verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a

televíznychprogramovnacelomúzemíSR.Tátoverejnáslužbajecharakteristickátým,žejeuniverzálne
určená verejnosti a je financovaná verejnosťou. Súčasný systém financovania žalobcu vychádza zo
zákonom stanoveného koncesionárskeho poplatku ako základu jeho financovania verejnými zdrojmi.

18. Fyzická osoba platí za vysielanie žalobcu formou koncesionárskych poplatkov, financuje verejnú

službu. Iná je situácia, keď fyzická osoba na základe zmluvy platí ako predplatiteľ danej programovej
stanice za služby, ktoré si vybral ako spotrebiteľ. Možno tak konštatovať, že Rozhlas a televízia
Slovenska je osobitný subjekt zriadený zákonom č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého poslaním je poskytovať službu verejnosti v oblasti
vysielania a zároveň je vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady ktorá slúži na finančné zabezpečenie

služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom
a televíziou Slovenska. Žalobca je tak inštitútom sui generis a vzhľadom na svoje poslanie, ktoré je
upravené osobitnými zákonmi nemá postavenie dodávateľa podľa ustanovenia§ 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka.

19. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na úhrady za obdobie od 01/2016 do 03/2019 vo
výške 180,96 eura ako voči platiteľovi podľa § 3 písm. a), tzn. ako voči fyzickej osobe, ktorá je
evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny
v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

20. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že povinnosťou
žalovaného bolo platiť koncesionársky poplatok vo výške 4,64 eura mesačne, pretože je fyzickou
osobou, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako
odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste Š.H. XXX/XX, E., čo nebolo sporné. Takisto nebolo
sporné,žežalovanýzapredmetnéobdobieod1.1.2016do31.3.2019nezaplatilžiadnuúhradu.Žalovaný

na pojednávaní dňa 5.10.2020 vzniesol námietku premlčania časti nároku žalobcu, keď uviedol, že
uznáva 32 mesiacov, pričom žalobca žiada úhradu za 39 mesiacov (od 1.1.2016 do 31.3.2019).

21. Tak ako súd uviedol vyššie, právo žalobcu na úhradu vo výške 4,64 eura mesačne vznikalo za každý
mesiac(§7ods.2cit.zákona),pričomvšakpremlčaciadobaohľadnezaplateniaúhradzamesiacejanuár

až júl 2016 v celkovej výške 32,48 eura (4,64 eura x 7 mesiacov) začala plynúť najneskôr dňa 31.7.2016
(§7 ods. 2 cit. zákona) a uplynula dňa 31.7.2019, teda právo žalobcu na zaplatenie úhrad za mesiace
január až júl 2016 sa premlčalo vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe, a to najneskôr dňa 31.7.2019.
Žalobca podal žalobu na súd dňa 19.8.2019, teda po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby.

22. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno
odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň ajzabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u

príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva.

23. Vzhľadom k tomu, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie časti istiny výške 32,48 eura je

premlčaný, súd bližšie neskúmal existenciu subjektívneho práva žalobcu a žalobu v tejto časti (v časti
o zaplatenie sumy 32,48 eura) zamietol.

24. Za zvyšnú časť žalovaného obdobia od 1.8.2016 do 31.3.2019 však mal žalovaný ako fyzická osoba,
ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ
elektriny v domácnosti v odbernom mieste Š. XXX/XX, E. povinnosť platiť mesačnú úhradu vo výške

4,64 eura, t.j. celkovo sumu 148,48 eura (32 mesiacov po 4,64 eura).

25. Žalobca taktiež preukázal, že poštou vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, za čo zaplatil
poštovné 1,45 eura (potvrdenie tarifnej úhrady na č.l. 7) s tým, že ak dlžnú sumu neuhradí v lehote 30
dní od doručenia výzvy, uplatní si voči nemu v zmysle § 10 ods. 3 a 5 zákona č. 340/2012 Z.z. aj pokutu

vo výške 17,- eur. Žalovaný dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradil. Pokuta 17,- eur ako aj náhrada
poštovného sú zákonom stanovené nároky (cit. § 10 ods. 2 a 3 cit. zákona ZoÚzSV).

26. Žaloba je v tejto časti z uvedených dôvodov v celom rozsahu dôvodná. Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 165,48 eura pozostávajúcu z dlžných úhrad vo výške 148,48 eura a pokuty vo výške

17,- eur ako aj sumu 1,45 eura ako náhradu poštovného.

27. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že je ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím oslobodený
od povinnosti platiť úhradu, súd poukazuje na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a) a ods. 2 cit zákona,
podľa ktorého od povinnosti platiť úhradu je oslobodený platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý oznámi a

preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. b), že žije v domácnosti s fyzickou osobou s
ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má na adrese odberného miesta tohto platiteľa trvalý pobyt, alebo
sám je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Nárok na oslobodenie od povinnosti platiť
úhradu podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa odseku 1.

Žalovaný v tejto časti súdu nepreukázal, že žalobcovi tieto skutočnosti oznámil a preukázal v čase pred
podaním žaloby (uvedené preukázal až podaním odporu proti platobnému rozkazu dňa 23.9.2019).
Uvedenú skutočnosť sám o sebe nepreukazuje žalovaným predložený preukaz fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím zo dňa 13.9.2019. Vzhľadom na uvedené, preukázanie toho, že žalovaný je
osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, sa nevzťahuje na žalované obdobie.

28. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

30. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

32. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta.33.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaustanoveníust.§255ods.1a2Civilnéhosporovéhoporiadku,
nakoľko žalobca mal vo veci úspech v pomere 83,60% k 16,40% úspechu žalovaného a priznal mu preto

nárok na pomernú náhradu trov konania vo výške 67,20%.

34. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch

písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
(ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)

neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).