Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118302551
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6118302551.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobkyne M. P., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, B., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý,
spol. s r.o., so sídlom Horná 13, Banská Bystrica, IČO: 47 234 148 proti žalovanému LESY Slovenskej
republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o určenie

neplatnosti uznesení, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
17C/57/2018-124 zo dňa 05. 12. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/57/2018-124 zo dňa 05. 12.
2019 p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v
lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške

náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala
určenia, že uznesenia 1, 2, 3, 4 a 5 Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v
uznanom poľovnom revíri Zubenské, ktoré sa konalo dňa 11. 06. 2018 a bolo osvedčené Notárskou
zápisnicou č. N430/2018, NZ20318/2018 spísanou JUDr. Danielou Vozárovou, notárkou, sú neplatné,
zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania

voči žalobkyni v rozsahu 100 %, ktoré je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému v lehote 3 dní od
nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške (výrok II.), s tým, že o
výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením,
ktorý vydá súdny úradník (výrok III.). Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že
podmienku úspešného uplatnenia práva na súde tvorí aktívna a pasívna vecná legitimácia, ktorá sa
odvodzuje od hmotného práva. Žalobca a žalovaný musia mať pre splnenie vecnej legitimácie určitý
hmotnoprávny vzťah k prejednávanej veci, t. j., že sú nositeľmi hmotnoprávneho oprávnenia alebo

povinnosti. Na otázku vecnej legitimácie nadväzuje aj inštitút nerozlučného spoločenstva, v ktorom ide
o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje
ako žalobca alebo žalovaný. Nerozlučným spoločenstvom je tiež potom aj nútené spoločenstvo,
ktoré je takým procesným spoločenstvom, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore
účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. V prípade, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých
subjektov, súd žalobu podľa § 78 ods. 2 CSP. zamietne. Dovolať sa (relatívnej) neplatnosti treba voči

všetkým účastníkom právneho úkonu (R 45/1986). Súdna prax je jednotná v názore, podľa ktorého
stranami súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu musia byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli
(prípadne ich právni nástupcovia) a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní; v prípade zmluvy akniektorá zo zmluvných strán (prípadne jej právny nástupca) nie je stranou v súdnom spore, súd musí
žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie (porovnaj napríklad rozsudok bývalého Najvyššieho
súdu Československej republiky sp. zn. 3Cz/61/1987 zo dňa 29.02.1988, rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/122/2002 zo dňa 01.05.2003 uverejnený v časopise Zo súdnej
praxe pod č. 30/2004, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/158/2010 zo
dňa 17.02.2011 a sp. zn. 5Cdo/211/2013 zo dňa 13.05.2014 ale aj uznesenia Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 30Cdo/2806/2005 zo dňa 21.12.2005, sp. zn. 29Cdo/1879/2011 zo dňa 18.09.2012
alebo sp. zn. 29ICdo/79/2014 zo dňa 27.11.2014). V prípade sporu o určenie neplatnosti právneho

úkonu je tak vecná legitimácia strán (spolu s existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na
požadovanom určení) predpokladom úspešnosti žaloby. V spore o určenie neplatnosti právneho úkonu
však nejde len o to, či konkrétny subjekt (žalobca alebo žalovaný) mohol mať podľa hmotného práva
vplyv na vznik sporného právneho úkonu, ale tiež o to, či a ako sa následné určenie neplatnosti
tohto právneho úkonu premietne do jeho právnych pomerov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 30Cdo/366/2015 zo dňa 20. 05. 2015). Uznaný poľovný revír okamihom

jeho vzniku treba posudzovať ako spoločnú vec za použitia § 853 OZ a § 136 a nasl. OZ. Poľovný
revír predstavuje spojenie lesných a poľných pozemkov, spravidla viacerých vlastníkov, ktoré vytvára
kompaktné prostredie pre chov a lov voľne žijúcej zveri v súlade s požiadavkami právnych predpisov,
pričom užívateľom poľovného revíru je buď priamo jeho vlastník alebo iný subjekt. Poľovný revír je
považovaný za tzv. spoločnú vec a vlastník, resp. vlastníci postupujú právo užívania poľovného revíru

k celému poľovnému revíru (k celku) a užívateľ (nájomca) poľovného revíru je následne oprávnený
vykonávať právo poľovníctva na všetkých pozemkoch, ktoré sú súčasťou poľovného revíru, nielen na
niektorých poľovných pozemkoch. Otázku hospodárenia so spoločnou vecou riešia vlastníci spoločnej
veci na zhromaždení. Uznesenia prijaté na zhromaždení vlastníkov sú záväzné pre všetkých vlastníkov
spoločnej veci, teda aj takých, ktorí sa na vydaní uznesenia nepodieľali, alebo hlasovali proti jeho

prijatiu. Ustanovenie § 139 ods. 1 OZ upravuje vzťah spoluvlastníkov k tretím osobám. Vychádza
z jednotnosti vlastníctva a je výrazom ochrany tretích osôb. Preto zákon prezumuje u všetkých
spoluvlastníkov spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť a na druhej strane aj solidárne oprávnenie
všetkých spoluvlastníkov. Je však potrebné rozlišovať právne úkony týkajúce sa veci ako takej a úkony
týkajúce sa iba podielu toho ktorého spoluvlastníka. Ak totiž úkon spoluvlastníka sa bude týkať len jeho

podielu, vystupuje tento spoluvlastník samostatne. Ak sa však úkon týka hospodárenia celej veci, ide o
úkon,naktoromsapodieľajúvšetcispoluvlastnícisolidárne.Tosavsúdnomkonaníourčenieneplatnosti
uznesenia vlastníkov spoločnej veci premieta v tzv. nerozlučnom spoločenstve, pretože dôsledky tohto
súdneho rozhodnutia ohľadne rozhodovania celej veci, sa týkajú všetkých spoluvlastníkov. Žalobkyňa
sa v predmetnej veci domáhala určenia neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov pozemkov

v poľovnom revíri Zubenské, ktorý je spoločnou vecou. Súd mal za ustálené, že predmetom tohto
zhromaždenia bolo rozhodovanie vlastníkov o hospodárení a užívaní so spoločnou vecou a teda
sa týkala všetkých. Súd však pred posúdením pasívnej vecnej legitimácie prejudiciálne skúmal, či
žalobkyňa v súdnom konaní osvedčila svoju aktívnu legitimáciu. Súd po vykonanom dokazovaní nemal
za preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou spoločnej veci - pozemkov v poľovnom revíri Zubenské.

Táto skutočnosť nevyplynula ani z listiny prítomných vlastníkov pozemkov, v ktorej bola žalobkyňa
uvedená pod poradovým číslom. Listina predložená žalobkyňou má charakter fotokópie, ktorá netvorila
neoddeliteľnú súčasť notárskej zápisnice, tak ako sa to konštatuje na str. 2 notárskej zápisnice. Z
takéhoto listinného dôkazu súd nemal skutočne a bezpečne preukázané, či uvedená fotokópia časti
listiny prítomných vlastníkov pozemkov skutočne patrí k predmetnej notárskej zápisnici. Žalobkyňa

nepreukázala vlastníctvo konkrétneho pozemku v poľovnom revíri Zubenské výpisom z príslušného
listu vlastníctva a tvrdenie, že takýto pozemok bol do poľovného revíru začlenený. Vo vzťahu k
tomu v žalobe takéto tvrdenie, opreté o príslušné dôkazy, úplne absentovalo. Túto skutočnosť sa
žalobkyni nepodarilo preukázať ani na pojednávaní, kde právna zástupkyňa žalobkyne príslušným
listom vlastníctva nedisponovala a nevedela ani po upozornení súdu na uvedený nedostatok spornosť

vlastníctva žalobkyne k pozemku v poľovnom revíri relevantne odstrániť. Súd poukazuje na to, že
žalobkyňa po upozornení zo strany súdu nepožiadala v zmysle § 181 ods. 4 CSP o poskytnutie
dodatočnej lehoty na doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení a dôkazov. Keďže vecná legitimácia
strán v spore vyplýva v prejednávanom prípade z hmotného práva, súd nezaťažovala ani poučovacia
povinnosť ohľadne správneho okruhu strán v spore a ani povinnosť vykonať dokazovanie na zistenie

všetkých do úvahy prichádzajúcich vecne legitimovaných subjektov. Súd tak mal za to, že žalobkyňa
nepreukázala, že bola aktívne legitimovaná na podanie žaloby. Súd ďalej zistil, že na strane žalovaného
sa jedná o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Z fotokópie notárskej zápisnice je zrejmé, že
medzi vlastníkov poľovných pozemkov patrili napr. osoby - C. W., V. Q. v zast. JUDr. Petrom Nízkym,Obec Zubné, a to v zmysle námietok, ktoré uvedené osoby predkladali na zhromaždení. Keďže
vlastníci poľovných pozemkov v revíri Zubenské napadnutými uzneseniami rozhodovali o spoločnej
veci, už v zmysle vyššie uvedeného vyplýva, že tvoria nerozlučné spoločenstvo. Preto pasívna vecná

legitimácia nesvedčí len žalovanému, ktorého žalobkyňa označila, ale vecne legitimovaní museli byť
všetci vlastníci pozemkov poľovného revíru Zubenské. V zmysle § 5 zákona o poľovníctve o využití práva
poľovníctva rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného
revíru. Právo hlasovať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov majú všetci vlastníci. Prípadné
určenie neplatnosti prijatého uznesenia na zhromaždení sa tak prejaví v právnom postavení vlastníka

(obnovenie práva hlasovať na prípadnom ďalšom zhromaždení vlastníkov o tej istej otázke). Stranami
sporu o určenie neplatnosti uznesenia prijatého na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov
musia byť všetci vlastníci poľovných pozemkov (pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 17Co/425/2016 zo dňa 27.09.2017). Keďže žalobkyňa neoznačila ako žalovaných preukázateľne
všetkých vlastníkov poľovných pozemkov, trpí žaloba vadou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Súd
preto žalobu pre nedostatok aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie zamietol. Vec právne posúdil podľa

§ 5 ods. 1, 3 a 5, § 11 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 274/2009 Z. z., § 853 ods. 1, § 136 ods. 1, § 137, § 139
ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 60, § 77 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

2.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdvzmysle§255ods.1CSP,atopodľapomeruúspechu
vo veci. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu účelne

vynaložených trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca v lehote 3
dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške trov konania.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa z
dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku z dôvodu, že

rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu či aplikáciu práva s daným výsledkom považuje za
nespravodlivý, arbitrárny, nezákonný a v širšom kontexte tiež protiústavný a nepreskúmateľný. Celá
rozhodovacia či posudzovacia činnosť súdu, poznajúc obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku,
spočívala v zodpovedaní jedinej otázky, a to skúmania splnenia procesných podmienok, čo do otázky
spôsobilosti označených subjektov byť účastníkom konania, tzv. procesnú subjektivitu a procesnú

spôsobilosť. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade, ak má byť výrok určujúceho
rozsudku záväzný pre všetkých vlastníkov poľovných pozemkov, musia byť prispôsobené tejto okolnosti
aj strany sporu a vzhľadom k predmetu sa jedná podľa názoru súdu o nerozlučné procesné spoločenstvo
podľa § 77 CSP. Zároveň súd dospel k názoru, že žalobkyňa nepreukázala aktívnu vecnú legitimáciu,
nakoľko súd nemal po oboznámení sa s dôkazmi za preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou

spoločnej veci - pozemkov v Poľovnom revíri Zubenské, keď táto skutočnosť podľa názoru súdu
nevyplýva z predloženej listiny prítomných vlastníkov pozemkov. Nakoľko žalobný návrh neobsahoval
označenie všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri Zubenské z dôvodu nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie, ako aj nepreukázaním aktívnej vecne legitimácie súd žalobu zamietol s
poukazom, že sa ďalej meritom veci nezaoberal. S takýmto právnym posúdením sa nestotožňuje,

domnieva sa, že správny je jej záver o neexistencii povinnosti žalovať všetkých vlastníkov poľovných
pozemkov začlenených do poľovného revíru odobrený aj autorom komentára Zákon o poľovníctve,
podľa ktorého, v zhode s jej názorom, nie je potrebné, aby boli stranami sporu všetci títo vlastníci. Je
potom zrejmé, že právny názor súdu nie je správny, ako ani záver prijatý na podklade tohto záveru.
Tiež sa nestotožňuje s názorom súdu ohľadne nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie. Z listiny

prítomných vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru Zubenské je zrejmé, že žalobkyňa je v
predmetnej listine uvedená ako vlastníčka poľovného pozemku v poľovnom revíri v celkovej výmere
k výmere poľovného revíru. Z tejto listiny je zrejmé, že žalobkyňa sa na zhromaždení vlastníkov
dala zastúpiť splnomocnencom P. A., ktorý uvedenú listinu podpísal, čím potvrdil svoju účasť na
danom zhromaždení. Ako vyplýva z notárskej zápisnice, pre účasť na zhromaždení bolo potrebné

podľa verejnej vyhlášky sa preukázať dokladom totožnosti, dokladom osvedčujúcim vlastníctvo k
poľovným revírom (list vlastníctva), prípadne splnomocnenie na zastupovanie vlastníka na zhromaždení
a v prípade právnických osôb doklad osvedčujúci ich právnu subjektivitu. Listiny predložené na
preukázanie oprávnenia konať za vlastníkov boli predložené a odovzdané zvolávateľovi zhromaždenia,
ktorý vyhlásil, že tieto listiny nebudú priložené k notárskej zápisnici. Zhromaždenie vlastníkov bolo

zvolávané ako neverejné, a preto sa ho mohli zúčastniť len oprávnené a pozvané osoby. V notárskej
zápisnici je konštatované že zhromaždenia sa zúčastnili vlastníci poľovných pozemkov spolu s výmerou
2907,8464 ha, čo predstavuje 80,1722 %. Tento údaj korešponduje aj so žalobkyňou predloženou
listinou prítomných vlastníkov poľovných pozemkov. Žalobkyňa splnila všetky podmienky predloženímpotrebných a vyžadovaných dokumentov na účasť na zhromaždení vlastníkov a na základe toho bola
na toto zhromaždenie prostredníctvom svojho splnomocnenca pripustená, čo je potvrdené v samotnej
listine prítomných vlastníkov, a to aj niekoľkými podpismi osôb, ktoré túto skutočnosť overovali, t. j. za

zvolávateľa zhromaždenia podpis J.. Q. M. a podpisom skrutátora J.. V. A.. Z listiny prítomných zjavne
vyplýva, že ide o listinu prítomných na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru
Zubenské o výmere 3627,00 ha konaného vo Vranove nad Topľou dňa 11. 06. 2018. Nemôže obstáť ani
názor o tom, že žalobkyňa nepreukázala vlastníctvo konkrétneho pozemku v Poľovnom revíri Zubenské
výpisom z príslušného listu vlastníctva. Poukázala v ďalšom na ust. § 185 ods. 2 a § 186 ods. 2 CSP.

Skutočnosť aktívnej vecnej legitimácie medzi stranami nebola sporná. Má za to, že predloženou listinou
prítomných vlastníkov je hodnoverne preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku začleneného
do Poľovného revíru Zubenské, aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom
predpokladaným spôsobom. Aj v prípade, ak by názor uznávaného právneho teoretika nebol správny,
zastáva názor, že označenie okruhu či na strane žalovanej, či na strane žalobcu je v pôsobnosti aktívne
legitimovanej strany, a zároveň túto okolnosť, resp. nedostatok považuje za odstrániteľný, a preto na

odstránenie nedostatku súd mal možnosť príslušným procesným postupom vyzvať stranu, čo v tomto
konaní neučinil. V ďalšom poukázala na ust. § 150 ods. 2, § 161 ods. 2 a § 185 ods. 3 CSP ich citáciou.
V záujme nastolenia jednak právnej istoty pre ďalšie konanie vo veci poznajúc právnu úpravu, v zmysle
ktorej je pre súd nižšieho stupňa povinnosťou postupovať v súlade s právnym názorom nariadeným
nadradeným súdom, mohol vo veci rozhodnúť poznajúc aj názor na ďalšie minimálne dve otázky, ktoré

pre rozhodnutie veci budú, resp. sú podstatné, a to potreba preukazovania naliehavého právneho
záujmu, či jeho danosť, v prípade tejto konkrétnej žaloby v kontexte právnej argumentácie prednesenej
či uvedenej v písomnom podaní, ako aj prípustnosť žalobného návrhu len v prípade odkazu konkrétneho
paragrafového znenia osobitného predpisu, pri absencii ktorého je možné považovať žalobný návrh za
neprípustný, alternatívne naopak, že nie je nutné uvádzať osobitný predpis, v prípade že neplatnosť

jednotlivých právnych úkonov, či aktov, resp. prejavov vôle je spôsobená nedodržaním, či porušením
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka ako zákona lex generalis stanovujúcich podmienky
platnostiprávnychúkonovuvedenýchv§34až36citovanéhozákona,nehovoriacoustanovení§3tohto
predpisu. Nazdáva sa preto, že v prípade, ak odvolací senát dospeje k záveru, že niektorý, či všetky
z jej uvedených a vytýkaných odvolacích dôvodov je daný a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

bude zrušený s vrátením na ďalšie konanie, bude len prospešné v záujme garantovania práva, nielen na
spravodlivý, ale aj rýchly súdny proces bez prieťahov, ako aj napĺňajúc zásadu hospodárnosti konania,
aby odvolací súd vyslovil právny názor aj na jej vyššie citované, či nastolené otázky a v budúcnosti
nebolo potrebné opäť vec prejednávať v rámci ďalšieho odvolacieho konania, nakoľko doterajšia činnosť
súdu prvej inštancie tieto atribúty podľa jej názoru nenapĺňa, nehovoriac o tom, že spôsob akým sa

súd tzv. zbavil veci, nie je v súlade ani s ústavou garantovaným právom, na prejednanie veci pred
nestranným súdom, nakoľko v zmysle právnej teórie, súd nemá hľadať spôsob ako vec neprejednať z
dôvodu formálnych nedostatkov, ale naopak hľadať spôsob ako nastoliť stav právny. Navrhla odvolaniu
v celom rozsahu vyhovieť, rozhodnúť v texte navrhovaným spôsobom a v prípade úspechu priznať
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že zotrváva na svojich doterajších
vyjadreniach, s odvolaním žalobkyne nesúhlasí, má za to, že prvostupňový súd riadne zistil skutkový
stav a na základe toho rozhodol. Má za to, že ak má byť výrok určovacieho rozsudku záväzný
pre všetkých vlastníkov poľovných pozemkov uznaného poľovného revíru, musia byť tejto okolnosti

prispôsobení aj účastníci konania. Stranami v takomto spore musia byť všetci tí, o ktorých právach sa
má rozhodovať, alebo tí, ktorí majú alebo môžu byť týmto rozhodnutím dotknutí, t. j. všetci vlastníci
poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru Zubenské. Vychádzajúc z ustanovení zákona
poľovníctve a občianskeho zákonníka, je nepochybné, že nakoľko poľovný revír je spoločnou vecou,
sporovými stranami v takomto spore musia byť všetci tí, o ktorých právach sa má rozhodovať, alebo

tí, ktorí majú, alebo môžu byť týmto rozhodnutím dotknutí, t. j. všetci vlastníci poľovných pozemkov
začlenenýchdoPoľovnéhorevíruZubenské.PoukázalnarozhodnutieKrajskéhosúduvBanskejBystrici
č. k. 13Co/186/2013. Ďalej uviedol, že má za to, že žalobkyňou formulovaný žalobný návrh je podľa
§ 137 písm. d/ CSP neprípustný. Napriek tomu, že žalobkyňa vzhľadom na odôvodnenie naliehavého
právneho záujmu má za to, že žalobu podala v zmysle § 137 písm. c/ CSP vzhľadom na znenie §

137 CSP, príslušných komentárov, ako i dôvodovej správy, je nepochybné, že v tomto prípade sa
jedná o žalobu podľa § 137 písm. d/ CSP, t. j. „aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to
vyplýva z osobitného predpisu“. Nakoľko ale táto žaloba o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia
vlastníkov poľovných pozemkov nespĺňa zákonnú požiadavku „ak to vyplýva z osobitného predpisu“,takáto žaloba je neprípustná v zmysle CSP. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava v konaní
14Co/76/2016. Zmluva č. 4895-450/2018 o užívaní Poľovného revíru Zubenské uznaného rozhodnutím
bývalého Lesného úradu - Humenné, č.: LÚ-658/93/Ki zo dňa 08. 06. 1994 uzatvorená v zmysle § 13

ods. 1 písm. c/ a nasl. zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov bola zaevidovaná orgánom štátnej správy na úseku poľovníctva, ktorý túto
zmluvuprejejevidenciouskúmal,čispĺňazákonompredpokladanénáležitostiaažpozistení,žeánotúto
zaevidoval. Evidenciu zmluvy je možné zmeniť jedine ako výsledok správnej žaloby, na podanie ktorej
už v súčasnosti uplynuli zákonné lehoty. Z uvedeného vyplýva, že nie je pravdou, ako žalobkyňa tvrdí,

že určovacia žaloby je jediným prostriedkom, ako sa môže domáhať svojich práv, a teda tu absentuje aj
naliehavý právny záujem žalobkyne. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil
a žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. V dôsledku odvolania podaného žalobkyňou proti rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd, ako
súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec

preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade
s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

7.Nazákladepodanéhoodvolaniažalobkynevočirozsudkusúduprvejinštancietakvrozsahupodaného
odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku
súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej

inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia aj skonštatoval
skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje
a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd
dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, keď odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Je potrebné zdôrazniť, že

žalobkyňa ako odvolateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré
by boli spôsobilé vyvodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, nežiadala ani doplniť
dokazovanie za podmienok stanovených v ust. § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné
skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jej viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto
prirozhodovanívychádzalzosúdomprvejinštanciezistenéhoskutkovéhostavu,pričomnebolinaplnené

procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany
odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ust. § 366 CSP).

8. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobkyne a odvolacie dôvody uvedené v jej odvolaní, odvolací
súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalobkyne

nie je dôvodné a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za
vecne správne. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom
prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok. Odvolací súd považuje napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie za vecne správny, ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia týkajúcej
sa nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. S prihliadnutím na v zásade dve odvolacie námietky, ktoré

boli jednoznačne žalobkyňou v podanom odvolaní špecifikované s prihliadnutím na rozhodnutie súdu
prvej inštancie a jeho odôvodnenie, a to námietku nesprávneho právneho posúdenia súdom prvej
inštancie vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobkyne a nesprávne posúdenie pasívnej vecnej legitimácie.
Odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia na základe
vykonaného dokazovania dospel k právnemu posúdeniu, že žalobkyňa nepreukázala, že je vlastníčkou

spoločnej veci - pozemkov v Poľovnom revíri Zubenské, keď táto skutočnosť nevyplynula ani z listiny
prítomných vlastníkov pozemku, a tým neosvedčila svoju aktívnu legitimáciu s poukazom na to, že listina
prítomných vlastníkov, ktorú predložila žalobkyňa vo fotokópii, netvorila neoddeliteľnú súčasť notárskej
zápisnice, tak ako sa to konštatuje na strane 2 notárskej zápisnice, pričom súd vyhodnotil, že z takéhoto
listinného dôkazu nemal skutočne a bezpečne preukázané, či uvedená fotokópia časti listiny prítomných

vlastníkov pozemkov skutočne patrí k predmetnej notárskej zápisnici, odvolací súd k tomuto posúdeniu
uvádza, že súčasťou písomných dokladov, ktoré predložila žalobkyňa, je notárska zápisnica N430/2018,
Nz20318/2018, ktorou notárka osvedčila priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v
uznanom spoločnom Poľovnom revíri Zubenské, ktoré sa konalo dňa 11. 06. 2018 vo Vranove nadTopľou, pričom je zároveň nepochybné, že žalobkyňa predložila, aj keď nie ako neoddeliteľnú prílohu,
listinu prítomných, z ktorej vyplýva, že sa jedná o listinu prítomných vlastníkov poľovných pozemkov
Poľovného revíru Zubenské o výmere 3.627,00 ha konaného vo Vranove nad Topľou dňa 11. 06. 2018

na zhromaždení, v ktorej listine prítomných je pod bodom 4 uvedneá aj žalobkyňa. Z tejto listiny zároveň
vyplýva, že žalobkyňa bola na tomto zhromaždení zastúpená splnomocnencom W. A.. Porovnaním
obsahu údajov notárskej zápisnice a listiny prítomných vlastníkov na zhromaždení (doklad na č. l.
22 až 28 a č. l. 33) odvolací súd vyhodnocuje, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k názoru, že
žalobkyňa nepreukázala aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, z predložených listín podľa názoru

odvolacieho súdu táto aktívna legitimácia žalobkyne vyplýva. Odvolací súd však uvádza, že tento
odlišný názor odvolacieho súdu vo vzťahu k názoru vyslovenému súdom prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia však nemá vplyv na vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, a to z dôvodu, že
odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, keďže súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že z predložených
dokladov je zrejmé, že medzi vlastníkov poľovných pozemkov patrili okrem strán sporu aj ďalšie osoby,

napr. C. W., V. Q., ktoré osoby predkladali na zhromaždení námietky, pričom odvolací súd dodáva,
že z listiny prítomných vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru Zubenské na zhromaždení
konaného vo Vranove nad Topľou dňa 11. 06. 2008 je zrejmé, že aj ďalšie subjekty vlastnia poľovné
pozemkyvPoľovnomrevíriZubenské.Súdprvejinštancienazákladevykonanéhodokazovaniadospelk
záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v spore z dôvodu, že v spore nevystupovali

všetky subjekty, ktorých práv a povinností sa týkal predmet konania; žalobkyňa v podanom odvolaní v
podstate vyčítala súdu prvej inštancie, že pokiaľ rozsudok súd odôvodnil nesprávnym okruhom strán na
strane žalovaného, mal možnosť vyzvať príslušným procesným postupom stranu sporu na odstránenie
nedostatku, čo však neučinil. Odvolací súd uvádza, že pod pojmom vecná legitimácia je potrebné
rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva; aktívne vecne legitimovaná strana je strana, ktorá tvrdí a

je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná strana
je strana, o ktorej žalobkyňa tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to
aj skutočne preukáže; skúmanie vecnej legitimácie strán sporu, a to či už aktívnej alebo pasívnej, je
imanentnou súčasťou každého sporu a jeho výsledok sa prejavuje v rozhodnutí vo veci samej. Súd
vecnú legitimáciu strán sporu skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov

konanianenamieta.Súdprvejinštanciesprávneuviedol,vsúladesjednotnousúdnoupraxou,žedovolať
sa relatívnej neplatnosti je nutné voči všetkým účastníkom právneho úkonu (R 45/1986). Súdna prax
je jednotná v názore, podľa ktorého stranami súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu musia
byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia) a to buď ako žalobcovia, alebo
ako žalovaní; v prípade zmluvy, ak niektorá zo zmluvných strán (prípadne jej právny nástupca) nie

je stranou v súdnom spore, súd musí žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie (porovnaj
napríklad rozsudok bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky sp. zn. 3Cz/61/1987 zo dňa
29. 02. 1988, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/122/2002 zo dňa 01. 05.
2003 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 30/2004, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/158/2010 zo dňa 17. 02. 2011 a sp. zn. 5Cdo/211/2013 zo dňa 13. 05. 2014 ale

aj uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo/2806/2005 zo dňa 21. 12. 2005, sp. zn.
29Cdo/1879/2011 zo dňa 18. 09. 2012 alebo sp. zn. 29ICdo/79/2014 zo dňa 27. 11. 2014). V prípade
sporu o určenie neplatnosti právneho úkonu je tak vecná legitimácia predpokladom úspešnosti žaloby.
V spore o určenie neplatnosti právneho úkonu však nejde len o to, či konkrétny subjekt (žalobca alebo
žalovaný) mohol mať podľa hmotného práva vplyv na vznik sporného právneho úkonu, ale tiež o to,

či a ako sa následné určenie neplatnosti tohto právneho úkonu premietne do jeho právnych pomerov
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo/366/2015 zo dňa 20. 05. 2015).
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z hľadiska predmetu konania, ktorým je
určenieneplatnostiuznesenína zhromaždenívlastníkovpoľovnýchpozemkovzačlenenýchvPoľovnom
revíri Zubenské, pasívna vecná legitimácia nesvedčí len strane, ktorú žalobkyňa označila na strane

žalovaných; aj podľa názoru odvolacieho súdu stranami v prejednávanom spore z hľadiska vecnej
legitimácie museli byť nevyhnutne všetci vlastníci všetkých pozemkov začlenených do spoločného
PoľovnéhorevíruZubenské.Uvedenýzávervyplývazpríslušnýchustanovenízákonač.274/2009Z.z.o
poľovníctve v znení neskorších predpisov upravujúcich rozhodovanie o prenechaní užívania poľovného
revíru inej osobe, v zmysle ktorých o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie

poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného
poľovného revíru postupom podľa § 5, teda na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov s tým,
že vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať
poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie, alebo jeho užívaniemôžupostúpiťzmluvououžívanípoľovnéhorevíru(§11ods.1a2zákonač.274/2009Z.z.opoľovníctve
vzneníneskoršíchpredpisov).Nakoľkoprávohlasovaťnazhromaždenívlastníkovpoľovnýchpozemkov
majú všetci vlastníci a prípadné určenie neplatnosti prijatého uznesenia na zhromaždení sa prejaví v

právnom postavení vlastníka (obnovenie práva hlasovať na prípadnom ďalšom zhromaždení vlastníkov
o tej istej otázke), stranami sporu o určenie neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov musia byť všetci vlastníci poľovných pozemkov (spoločného poľovného revíru). V
danom prípade ide vo vzťahu k stranám sporu o nerozlučné spoločenstvo, a teda ide o také spoločné
práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo

žalovaný (§ 77 ods. 1 CSP), teda nevyhnutnosť účasti všetkých uvedených subjektov v spore v prípade
určenia neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení tak vyplýva zo skutočnosti, že vzhľadom na
spoločné práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania, nie je možné pripustiť, aby stranou sporu
neboli všetci účastníci dotknutého právneho úkonu, pretože nemožno pripustiť, aby sporné uznesenia
boli záväzné len pre jednu skupinu vlastníkov poľovných pozemkov a pre inú skupinu nie, čo by
znamenalo, že pre tých, ktorí boli stranami sporu, v ktorom by došlo k určeniu neplatnosti uznesení, by

bol rozsudok súdu záväzný, keďže v zmysle § 228 CSP výrok rozsudku je záväzný len pre strany sporu,
resp. pre ich právnych nástupcov, pričom pre ostatných vlastníkov poľovných pozemkov, nachádzajúcich
sa v spoločnom poľovnom revíre, ktorí by stranami sporu neboli, by tento rozsudok záväzný nebol.
Odvolací súd poukazuje na to, že nutnosť účasti všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v spore tak
nemusí vyplývať z výslovného ustanovenia právneho predpisu (v tomto prípade zo zákona č. 274/2009

Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov), pretože vyplýva z charakteru spoločných práv a
povinností, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ teda žalobkyňa na strane žalovaného označila len
zvolávateľa zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, na ktorom došlo k prijatiu uznesení, ktorých
platnosťžalobkyňapodanoužalobounapádala,vzhľadomnapredmetkonania,žalobkyňaneoznačilana
stranežalovanýchvšetkypasívnevecnelegitimovanésubjekty,čímzabránilamožnostisúduposudzovať

dôvodnosť žaloby z hľadiska žalobkyňou tvrdených dôvodov neplatnosti sporných uznesení. Nakoľko
vecná legitimácia strán v spore vyplýva v prejednávanom spore z hmotného práva, súd prvej inštancie
nezaťažovala poučovacia povinnosť ohľadne správneho okruhu strán v spore a ani povinnosť vykonať
dokazovanie na zistenie všetkých do úvahy prichádzajúcich vecne legitimovaných subjektov, ktoré mali
byť vzhľadom na predmet konania stranami sporu. V tomto smere preto neobstojí námietka žalobkyne,

že súd, pokiaľ bol toho názoru, že v súdenej veci bol nesprávne označený okruh strán sporu a že
sa jednalo o odstrániteľný nedostatok, na ktorý mal súd možnosť žalobkyňu príslušným procesným
postupom vyzvať, nemožno túto námietku považovať za dôvodnú, keď žalobkyni nič nebránilo zistiť
okruh sporných strán z hľadiska vecnej legitimácie už len zo samotných dokladov, ktoré sama k žalobe
pripojila, resp. z verejne prístupných registrov (najmä register katastra nehnuteľností).

9. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by
preukázala nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie a ktoré by boli spôsobilé privodiť jeho zmenu,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby a v súvisiacom výroku o
náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil z dôvodov vyššie uvedených.

Odvolací súd zároveň vo vzťahu k výroku o trovách konania uvádza, že súd prvej inštancie vo veci
správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP, a keďže žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, ako
úspešnej strane sporu priznal nároku na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP pri aplikácii ust. § 255

ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalovaný v plnom rozsahu úspešnou stranou
sporu, preto odvolací súd uložil žalobkyni, ktorá bola neúspešnou stranou sporu v odvolacom konaní,
zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov rozhodne súd
prvej inštancie postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).