Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. marec 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sa/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018201136
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7018201136.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom, v právnej veci žalobcu P. Š., H.. T.., B..

XX.XX.XXXX, bývajúceho P. W., L. Č. Ľ. Č.. XXX/X, právne zast. Advokátskou kanceláriou Granec, spol.
s.r.o., so sídlom Kováčska 28, Košice, za ktorú koná Mgr. Branislav Granec, konateľ a advokát, proti
žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.10.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 20.12.2018, doručenou súdu elektronicky prostredníctvom ÚPVS dňa

27.12.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 03.10.2018 (v správnej žalobe je uvedený nesprávny dátum
rozhodnutia žalovaného - 16.10.2018), ktorým ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. (v ďalšom texte aj: „zákon
o sociálnom poistení“) odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 24.04.2018 vo veci invalidného dôchodku zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie
žalovaného potvrdil.

2. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie (v ďalšom texte aj: „správny
orgán prvého stupňa“, resp. „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím zo dňa 26.04.2018 č. XXX
XXX XXXX X, podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietol žiadosť žalobcu o invalidný
dôchodok z dôvodu, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 2017, sp. zn.
7So/12/2016 bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 24.02.2015 o priznaní invalidného dôchodku od 30. októbra 2014 a vec bola

vrátená Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie dôvodiac, že je potrebné opätovne posúdiť zdravotný
stav žalobcu, pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v súlade s § 71 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení odo dňa, od ktorého žiadal priznať invalidný dôchodok, t.j. od 30.05.2011. V
odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán uviedol, že žalobca bol uznaný za invalidného,
pretože má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou a jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice.

Potrebnýpočetrokovobdobiadôchodkovéhopoistenianavzniknárokunainvalidnýdôchodokpoistenca
vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Ďalej
uviedol, že pred vznikom invalidity, pred 30.05.2011 získal žalobca 5.209 dní obdobia dôchodkového
poisteniaapriposúdenínárokunadôchodokbolizhodnotenévšetkypoisteniapodľazákonač.461/2003Z.z. o sociálnom poistení. Z uvedeného správny orgán prvého stupňa uzavrel, že ku dňu vzniku
invalidity žalobca získal 14 rokov a 99 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku
potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. V

závere rozhodnutia konštatoval, že výplatu invalidného dôchodku priznaného od 30.10.2014 zastavil od
najbližšej splátky, t.j. od 20.06.2018, nakoľko rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku bolo zrušené
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/12/2016 a k určenému dátumu vzniku
invalidity 30. mája 2011, od ktorého žalobca žiadal priznať invalidný dôchodok, nespĺňal potrebný počet
rokov obdobia dôchodkového poistenia, teda od uvedeného dňa nemal nárok na invalidný dôchodok.

3. V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca poukázal na priebeh
konania, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a konanie Sociálnej
poisťovne, ústredie považoval za účelové a zavádzajúce. Dôvodil, že požadoval priznanie invalidného
dôchodku tri roky spätne od pôvodného dátumu priznania (t.j. 30.10.2014) a konštatoval, že
zamestnankyňa Sociálnej poisťovne, ústredie požiadala o zmenu určenia vzniku invalidity odvolateľa

na deň 30.05.2011 s odôvodnením, že odvolateľ ku dňu 30.11.2007 nespĺňal podmienku 15 rokov
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

4. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí k týmto odvolacím
námietkam, po citácii príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení, poukázal na splnenie

dvoch zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Vo vzťahu k
prvej zákonnej podmienke uviedol, že za invalidného bol uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo
nepriaznivýzdravotnýstavapoklesschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťbolposúdenýposudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 30.01.2018. Miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na
75% od 30.05.2011. Účastník konania, teda žalobca tak splnil medicínsku podmienku na invalidný
dôchodok. Vo vzťahu k druhej zákonnej podmienke pre vznik nároku na invalidný dôchodok uviedol, že
žalobca v dôsledku nezískania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia túto zákonom
stanovenú podmienku nesplnil. Uviedol, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na

vzniknárokunainvalidnýdôchodokpoistencavovekunad45rokovjenajmenej15rokovpodľa§72ods.
1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity.
Žalobca pred vznikom invalidity, t.j. pred 30.05.2011, získal 5.209 dní obdobia dôchodkového poistenia,
t.j. 14 rokov a 99 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov
obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

5. Žalobca v správnej žalobe v sociálnych veciach zo dňa 20.12.2018 poukázal na doterajší priebeh
konania pred administratívnym orgánom a zopakoval chronológiu rozhodovania o jeho žiadosti o
invalidný dôchodok. V tej súvislosti zdôraznil, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie, č: XXX
XXX XXXXX zo dňa 24.02.2015 mu bol priznaný invalidný dôchodok od 30.10.2014 v sume 131,60

eur mesačne. Nesúhlasil však so vznikom invalidity od 30.10.2014, pretože disponoval lekárskymi
správami, ktoré svedčili o tom, že invalidita u neho vznikla oveľa skôr. Požiadal preto Sociálnu
poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku aj za obdobie troch rokov pred uvedeným dátumom,
čomu správny orgán prvého stupňa nevyhovel. Na základe podanej správnej žaloby Krajský súd v
Košiciach rozsudkom sp. zn. 1 Sd /42/2015 zo dňa 13.11.2015 rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa potvrdil. Odvolací Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7So/12/2016 zo dňa
28.06.2017 na odvolanie žalobcu rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil tak, že preskúmavané
rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.02.2015 zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.
Najvyšší súd SR mal za to, že u žalobcu vznikla invalidita skôr, nie až od 30.10.2014. Vzhľadom na
takéto závery bol žalobca opätovne predvolaný na ústne pojednávanie o posúdení invalidity, ktoré

sa konalo 30.01.2018 na pobočke Sociálnej poisťovne v Košiciach, kde posudkoví lekári sociálnej
poisťovne - T.. L. T. H. T.. X. Ň. po opätovnom posúdení zdravotného stavu určili dátum vzniku
invalidity u žalobcu na deň 30.11.2007. Žalobca ďalej poukázal na oznámenie Sociálnej poisťovne,
ústredie, ktorým mu bolo oznámené, že ku dňu nového určenia vzniku invalidity, t.j. ku dňu 30.11.2007
nespĺňazákonnúpodmienku15rokovdôchodkovéhopoisteniapotrebnéhoprevzniknárokunainvalidný

dôchodok v zmysle § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení, a že je potrebné z tohto dôvodu
administratívne určiť vznik invalidity ku dňu 30.05.2011. Samotná poverená zamestnankyňa Sociálnej
poisťovne, ústredie požiadala posudkovú lekárku Sociálnej poisťovne o opravu posudku s určením
vzniku invalidity žalobcu od 30.05.2011 a na základe tejto žiadosti žalobca súhlasil s takýmto určenímvzniku invalidity. Výsledkom vyššie uvedeného postupu bolo vydanie prvostupňového rozhodnutia
správneho orgánu, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok a zastavená výplata
invalidnéhodôchodkupriznanéhood30.10.2014odnajbližšejsplátky,t.j.od20.06.2018sodôvodnením,

že ku dňu 30.05.2011 žalobca nespĺňa potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, a teda
nemá nárok na invalidný dôchodok. Takého konanie žalovaného žalobca považoval za účelové a
zavádzajúce, nakoľko požadoval priznanie invalidného dôchodku tri roky spätne od pôvodného dátumu
priznania (30.10.2014). Samotná zamestnankyňa Sociálnej poisťovne, ústredie požiadala o zmenu
určenia vzniku invalidity na deň 30.05.2011 s odôvodnením, že žalobca ku dňu 30.11.2007 nespĺňa

podmienku15rokovdôchodkovéhopoistenianavzniknárokunainvalidnýdôchodok.Ajnapriektomu,že
súhlasil s takýmto určením vzniku invalidity, Sociálna poisťovňa, ústredie mu odňala invalidný dôchodok,
pretožeanikudňu30.05.2011nespĺňalpodmienku15rokovdôchodkovéhopoistenianavzniknárokuna
invalidný dôchodok. Za nepochopiteľnú považoval zmenu dátumu vzniku invalidity ku dňu 30.05.2011,
keď ani k uvedenému dňu nespĺňal podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia.
Uviedol, že Sociálna poisťovňa disponuje záznamami o obdobiach dôchodkového poistenia jednotlivých

poistencov, a preto ak žiadosť Sociálnej poisťovne, ústredie o zmenu určenia dátumu vzniku invalidity
na deň 30.05.2011 mala byť pomocou pre žalobcu, nie je mu známy dôvod, ktorým Sociálna poisťovňa,
ústredie navrhla taký dátum, ku ktorému nespĺňa podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového
poistenia. Opakovane preto zdôraznil, že takýto postup správneho orgánu sa javí ako úmyselný a
účelový s cieľom odňať mu invalidný dôchodok.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16.02.2019 k správnej žalobe poukázal na to, že námietky
žalobcu uvedené v správnej žalobe sú v zásade totožné s námietkami uvedenými v podanom odvolaní,
s ktorými sa dostatočne vysporiadal v preskúmavanom rozhodnutí. Trval preto na skutkových a
právnych záveroch z preskúmavaného rozhodnutia, poukázal na príslušné ustanovenia zákona o

sociálnom poistení a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Opakovane poukázal na to, že žalobca
splnil medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok, nesplnil však ďalšiu zákonom stanovenú
podmienku, a to získanie potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia.

7. Žalobca sa replikou k vyjadreniu žalovaného nevyjadril, napriek tomu, že výzva súdu s vyjadrením

žalovaného boli jeho právnej zástupkyni doručené dňa 08.03.2019.

8. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného podľa § 199 a nasledujúce zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej
len „SSP“) a po oboznámení sa s obsahom žaloby, vyjadrením žalovaného, rozhodnutím žalovaného,

postupom podľa § 107 ods. 2 SSP dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto dňa
01.03.2021 vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým za použitia § 199 ods. 3 SSP podľa § 190 SSP správnu
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

9. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie, ktorým žalovaný orgán potvrdil rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu o nepriznaní invalidného dôchodku, na základe tých skutočností, že
v dôsledku žiadosti žalobcu o opätovné prehodnotenie jeho invalidity tri roky spätne odo dňa priznania
invalidného dôchodku, bolo z dôvodu nesplnenia druhej zákonnej podmienky, a to potrebného počtu
rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, rozhodnuté o jeho nepriznaní.

10.Podľa§2ods.1Správnehosúdnehoporiadku,vsprávnomsúdnictveposkytujesprávnysúdochranu
právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy
a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11.Podľa§2ods.2Správnehosúdnehoporiadku,každý,ktotvrdí,žejehoprávaaleboprávomchránené

záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú

na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a
iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) Správneho súdneho poriadku, správne súdy rozhodujú v konaniach o
správnych žalobách v sociálnych veciach.

14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku, sociálnymi vecami sa na účely tohto
zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

15. Podľa § 199 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa
na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

16. Podľa § 199 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje
špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania -
fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

17. Podľa § 202 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd

posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky
náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.

18. Podľa § 203 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej
dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej

osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

19. Podľa § 204 Správneho súdneho poriadku, ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva,
môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.

20. Podľa § 190 Správneho súdneho poriadku, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo
opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

21. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového

poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok
alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

22. Podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, počet rokov
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku g) nad 45 rokov je

najmenej 15 rokov.

23. Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

24. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce konanie a stotožnil sa
s postupom žalovaného orgánu, ako aj s prvostupňovým rozhodnutím, ktorí zamietnutie žiadosti o
invalidný dôchodok odôvodnili tým, že pri posúdení nároku na invalidný dôchodok boli zhodnotené
všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, pričom k žalobcom požadovanému dňu vzniku
invalidity, t.j. k 30. máju 2011 získal žalobca 14 rokov a 99 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím

nesplnil zákonnú podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok.

25. Vznik nároku na invalidný dôchodok sa viaže na splnenie dvoch zákonných podmienok; prvou
je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou

osobou, a druhou zákonnou podmienkou je získanie potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového
poistenia.

26. Žalobcovi bolo rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 24.02.2015, č. XXX XXX XXXX X
priznaný invalidný dôchodok od 30.10.2014 v sume 131,60 Eur mesačne. Žalobca, odvolávajúc sa na

lekárske správy, ktoré nasvedčovali vznik invalidity omnoho skôr, s uvedeným určením vzniku invalidity
nesúhlasil a domáhal sa skoršieho určenia dňa vzniku invalidity. V dôsledku uvedeného požiadal o
priznanie invalidného dôchodku za obdobie troch rokov spätne od dátumu priznania, ktorej žiadosti
však nebolo vyhovené. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2017, sp. zn.7So/12/2016 bolo rozhodnuté, že u žalobcu vznikla invalidita skôr, ku dňu 30.11.2007, avšak následne
došlo k oprave posudku s určením vzniku invalidity žalobcu od 30.05.2011. Žalobca s takto určeným
dňomvznikuinvaliditysúhlasilatentonerozporoval(súhlasžalobcusadministratívnymurčenímzačiatku

vzniku invalidity na deň 30.05.2011 vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného, konkrétne
z mailovej komunikácie vtedajšej právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Danice Holováčovej - mail z
03.04.2018 adresovaný posudkovému lekárovi T.. L. T., ako aj so samotnej žaloby, kde žalobca
prostredníctvom právnej zástupkyne výslovne tvrdí, že s určením vzniku invalidity od 30.05.2011
výslovne súhlasil). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa domáhal zmeny pôvodne priznaného

invalidného dôchodku a žiadal o jeho opätovné posúdenie a priznanie tri roky spätne odo dňa jeho
priznania, týmto priznaný invalidný dôchodok stratil opodstatnenie, nakoľko na základe jeho podnetu
došlo k vzniku invalidity a skúmaniu podmienok na priznanie invalidného dôchodku od 30.05.2011. Je
dôležité uviesť, že k tomuto dňu žalobca nesplnil zákonnú podmienku 15 rokov dôchodkového poistenia
potrebného pre vznik nároku na invalidný dôchodok v zmysle § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom
poistení.Vdôsledkutejtoskutočnosti,ktoroujedobaposudzovaniavznikunárokunainvalidnýdôchodok

odlišná od pôvodnej, t.j. od tej, od ktorej bol priznaný invalidný dôchodok (od 30.10.2014), došlo
k zamietnutiu žiadosti o invalidný dôchodok a zastaveniu výplaty invalidného dôchodku priznaného
od 30.10.2014 od najbližšej splátky, t.j. od 20.06.2018 práve z dôvodu nesplnenia potrebného počtu
rokov dôchodkového poistenia. Navyše, žalobca žiadnym spôsobom žalovaným vykázané obdobie
dôchodkového poistenia nenamietal a ani nespochybňoval, neuviedol žiadne dôkazy, ktoré by svedčili

o inom rozsahu dôchodkového poistenia.

27. Správnemu súdu sa preskúmavané rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, v
okolnostiach daného prípadu javí ako zákonný a vecne správny. Správny súd zohľadňujúc charakter
žaloby (správna žaloba v sociálnych veciach) považuje za potrebné usmerniť žalobcu v tom smere, že

v záujme dosiahnutia ním požadovaného nároku sa môže opakovane obrátiť na Sociálnu poisťovňu
s novou žiadosťou o priznanie invalidného dôchodku od obdobia, od ktorého spĺňa vyššie uvedené
zákonné podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok, resp. postupovať aj iným zákonom
umožneným spôsobom, t.j. doplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

28. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu
predchádzajúce rozhodnutie a postup, ktorý im predchádzal za správne, preto správnu žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

29. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 a § 168 Správneho súdneho poriadku, v
zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní
úspech a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach
v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho
súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých

dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriaceprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že

sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.