Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 16, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/78/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110219864
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8110219864.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

JozefaAngelovičaaJUDr.AnnyIlčinovej,vsporežalobcu:NICHOLTRACKT,s.r.o.,sosídlomFiľakovská
24, 984 01 Lučenec, IČO: 31 583 466, zastúpeného JUDr. Alexandrom Filom, advokátom, so sídlom
Ulica P. Rádayho 14/A, 984 01 Lučenec, IČO: 37957961, proti žalovanému: TVAREKO s.r.o. v likvidácii,
so sídlom Royova 16, 080 05 Prešov, IČO: 36 462 233, o zaplatenie 8.759,76 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 18Cb/145/2010-356 z 9.7.2020, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.759,76
eur s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 8.759,76 eur od 16.6.2010 do zaplatenia do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 28.3.2002 bola uzavretá mandátna zmluva medzi žalobcom ako
mandantom a žalovaným ako mandatárom, ktorej predmetom bol záväzok mandatára zariadiť pre

mandanta predaj materiálov v rámci jeho obchodnej činnosti. Podľa článku II. zmluvy si zmluvné strany
dohodli cenu a platobné podmienky, v zmysle ktorých žalobca zaplatil žalovanému dohodnutú mesačnú
odplatu.Zmluvnývzťahúčastníkovbolupravenýviacerýmidodatkamipričomposlednýč.11boluzavretý
dňa 1.5.2007. V roku 2009 žalobca po prehodnotení dovtedy platných obchodných podmienok pristúpil
vo vzťahu k svojím zmluvným mandatárom, vrátane žalovaného, k uzavretiu novej mandátnej zmluvy,
podpísanej zmluvnými stranami dňa 26.2.2009. V čl. II. označenom ako cena a platobné podmienky
mandátnej zmluvy zo dňa 26.2.2009 sa zmluvné strany dohodli, že žalobca ako mandant sa zaväzuje

za vybavenie dohodnutých obchodných záležitostí zaplatiť žalovanému ako mandatárovi dojednanú
odplatu, ktorej výpočet určili strany nasledovne: a) odplata mandatára sa bude vyplácať nasledovne:
1. Mesačná záloha vo výške 2.000,- eur bez DPH, ktorá je splatná najneskôr vždy do 10. dňa
nasledujúceho mesiaca za predchádzajúci mesiac, pokiaľ čo do jej výšky a splatnosti nevyplýva z
tejto zmluvy niečo iné. 2. Spôsob výpočtu celkovej odplaty bude vykonaný nasledovne: Mandant určí
- vypočíta základ pre výpočet odplaty mandatára, ako základ dane prevádzky vedený v účtovníctve.
Základ dane bude znížený o 0,8 % nákladov vynaložených na obstaranie predaného tovaru príslušnej

prevádzky. Prevádzkou sa na účely tejto zmluvy rozumie pobočka T., G.. M.. B.. C.. V hospodárskom
výsledkuprevádzkybudezapočítanáúmernáčasťobjemovýchdobropisovzdodávateľskýchtovarových
faktúr v súlade s objemami realizovanými danou prevádzkou. Takto určený - vypočítaný základ dane
sa upraví - zvýši o 75 %-ný podiel odpisov dlhodobého majetku prislúchajúceho na prevádzku. Odplatamandatárasavypočítaakopodiel25%ztaktoupravenéhozákladudanebezDPHprerok2009.Odplata
mandatára na ostatné roky sa dojednáva na 17 % z takto upraveného základu dane, pričom základ dane
sa upraví - zvýši o 83 %-ný podiel odpisov dlhodobého majetku prislúchajúceho na prevádzku C.. V

prípade, že nasledujúcich rokoch dosiahne mandatár hospodársky výsledok na úrovni 278.600,- eur a
väčší, jeho odplata bude činiť 30 % a podiel odpisov sa upraví na 70 %. Mandant pri výpočte odplaty za
rok prihliadne na výšku neuhradených pohľadávok po lehote splatnosti nad 30 dní. Mandatár je povinný
dodržiavať stav pohľadávok po lehote splatnosti 30 dní aj v priebehu roka, a to do výšky 16.597,- eur.
V prípade, že uvedená výška pohľadávok bude prekročená, je možné zo strany mandanta pristúpiť ku

kráteniualebonevyplateniumesačnejzálohy.Podobnýmspôsobomjemožnépostupovaťprinedodržaní
ustanovení v bode III. ods. 11. tejto zmluvy. V prípade nevyplatenia alebo krátenia mesačnej zálohy z
dôvodu prekročenia výšky pohľadávok po lehote splatnosti 30 dní na túto má mandatár nárok v období,
keď stav pohľadávok po lehote splatnosti 30 dní klesne pod hore uvedenú hranicu. Doúčtovanie podielu
krátenej ročnej odplaty sa vykoná v lehote po úhrade pohľadávky dlžníkom. Pri doúčtovaní podielu za
príslušnýrokzmluvnéstanyprihliadnunavýškuvyplatenýchmesačnýchpaušálnychodplát.Vyúčtovanie

odplaty sa vykoná v lehote najneskôr do 28. februára nasledujúceho roka. Odplata je splatná na základe
vystavenej faktúry - daňového dokladu mandatárom. Dňa 26.2.2009 bola uzavretá nová mandátna
zmluva upravujúca najmä spôsob odmeňovania žalovaného ako mandanta, ktorej predchádzalo dlhšie
obdobie rokovaní zástupcu žalobcu so zástupcom žalovaného o jej novom obsahu. Nesúlad vznikol pri
interpretácii nového spôsobu odmeňovania vyplývajúceho z čl. II. zmluvy (Cena a platobné podmienky).

Bolo zistené, že výška odplaty žalovaného ako mandatára bola podľa predmetnej mandátnej zmluvy v
znení dodatku dojednaná ako mesačná odmena, pričom z hľadiska výpočtu celkovej odplaty a možnosti
krátenia alebo nevyplatenia mesačnej zálohy vo výške uplatnených nárokov na začatie konania mohla
byť táto určená aj so záporným výsledkom. Z bodu II. mandátnej zmluvy v znení jej dodatku č. 1
vyplynulo, že sa s tým odchýlene od § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje splatnosť odmeny,

ktorá bola čiastočne stanovená pevnou sumou vo výške 2.000,- eur bez DPH mesačne v prípade s
možnosťou jej navýšenia s tým, že mechanizmus tohto navýšenia bol uvedený v bode II./2 mandátnej
zmluvy.

3. Vzhľadom na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle vrátane rokovaní a praxe, ktorú medzi sebou

stranyzaviedli,akoajnáslednéhosprávaniastrán,sastranysporuvuvedenejmandátnejzmluvedohodli
na spôsobe odmeňovania, ako aj na spôsobe výpočtu odmeny, tak, že žalovanému ako mandatárovi
vznikol nárok na odmenu výpočtom podľa čl. II. Mandátnej zmluvy zo dňa 26.2.2009 vo výške súčtu
kladných, ako aj záporných odmien v jednotlivých mesiacoch, čoho výsledkom je výška odmeny v
podanej žalobe stanovená na sumu 16.742,11 eur. Žalobcovi teda po stanovení a súčte jednotlivých

mesačných odmien a ich porovnaní so súčtom už dovtedy vyplatených záloh v jeho prospech za obdobie
od 1.3.2009 do 31.12.2009 (23.800,- eur) vznikol nárok na vrátenie zisteného rozdielu v pôvodne
žalovanej výške vrátane DPH, titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia od mandatára
(§ 451 až § 459 Občianskeho zákonníka). Keďže už vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia súdu o
časti žalovaného nároku, bol predmetom konania už len nárok žalobcu okrem tej časti, ktorou bola

žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.982,35 eur s 9 %-ným úrokom z omeškania
ročne zo sumy 7.982,35 eur od 16.6.2010, rozhodol súd o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi aj
zvyšnú časť bezdôvodného obohatenia vo výške 8.741,76 eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania
ročne zo sumy 8.759,76 eur od 16.6.2010 do zaplatenia, z dôvodu márneho uplynutia lehoty na plnenie
stanovenej v liste zo dňa 28.5.2010, ktorá uplynula dňa 10.6.2010, v dôsledku čoho sa žalovaný

nezaplatením súdom priznanej sumy v uvedenej lehote dostal dňom nasledujúcim do omeškania so
splnením svojho peňažného záväzku. Preto je povinný v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
účinného v čase omeškania z uvedenej sumy zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania od uplatneného
dátumu až do konečného zaplatenia vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná
úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pri celom záväzku (t.j. 9 %).

4. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP.

5. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).7. Namietal, že súd prvej inštancie vágnym spôsobom vyhodnotil predložené fakty a nechal sa
ovplyvniť stanoviskom právneho zástupcu žalobcu. Z obsahu predloženej mandátnej zmluvy, ako aj

z vykonaného dokazovania bolo zistené, že výška odplaty žalovaného ako mandatára bola podľa
predmetnej mandátnej zmluvy v znení dodatku dojednaná ako mesačná odmena, pričom z hľadiska
výpočtu celkovej odplaty a možnosti krátenia alebo nevyplatenia mesačnej zálohy vo výške uplatnených
nárokov na začatie konania mohla byť táto určená aj so záporným výsledkom. Z bodu II. mandátnej
zmluvy v znení jej dodatku č. 1 pritom nepochybne vyplýva, že sa s tým odchýlne od § 571 ods. 2

Obchodného zákonníka upravuje splatnosť odmeny, ktorá bola čiastočne stanovená pevnou sumou vo
výške 2.000,- eur bez DPH mesačne v prípade s možnosťou jej navýšenia s tým, že mechanizmus tohto
navýšenia bol uvedený v bode II./2 mandátnej zmluvy.

8. Žalobca nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by mohli priamo alebo nepriamo viesť k ovplyvneniu -
zmene už pôvodného rozhodnutia súdu nižšej inštancie, v ktorom sa tento stotožnil s výpočtom odmeny

mandatára iba z kladných hospodárskych výsledkov v kontexte uznesenia súdu vyššej inštancie, ktorým
bolo upravené rozhodnutie súdu nižšej inštancie a žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu
vo výške 7.982,35 eur s 9 % úrokom zo sumy 7 982,35 eur od 16.6.2010.

9. Bod II. mandátnej zmluvy ods. 2 je napísaný veľmi neprehľadne, nie je číslovaný a viaceré vety sú

len akoby voľne vloženými textami bez jasných väzieb. Napriek tomu výpočet odmeny mandatára je
pomerne zrozumiteľný čo do jeho výšky v prípade kladných hodnôt. Nezrozumiteľným sa stáva v prípade
záporných hodnôt jednotlivých mesačných hospodárskych výsledkov a najmä nároku na vrátenie
poskytnutých záloh. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že v prvom odstavci sa pojednáva o základnom
výpočte odmeny mandatára, v druhom odstavci sa hovorí o vplyve odpisov na hospodársky výsledok,

tretí odstavec predkladá samotnú schému výpočtu odmeny mandatára. Štvrtý a piaty odstavec hovorí o
možnom krátení, či nevyplatení mesačnej odmeny mandatára z titulu prekročenia objemu pohľadávok,
prípadne jeho doplatenie - tieto body neboli v celom procese jednania spochybňované a neboli ani
sporné, pričom nemali ani vplyv na krátenie odmeny mandatára. Šiesty bod hovorí o doúčtovaní ročnej
odplatyaspájajuzpohľadávkami.Tujeprvémiestonezrozumiteľnostizneniamandátnejzmluvy.Termín

doúčtovanieročnejodplatyjenezrozumiteľnývkontextezadržaniamesačnýchzáloh.Siedmybodhovorí
o doúčtovaní podielu za príslušný rok, keď zmluvné strany prihliadnu na výšku vyplatených mesačných
paušálnych odplát. Slovný výraz doúčtovanie je synonymum dorovnania, doplatenia z čoho len veľmi
ťažko možno odvodiť vrátenie už zaplateného. Jasne sa tu uvádza, že pri doúčtovaní sa prihliada
na výšku už vyplatených paušálnych odplát. Paušálna odplata je odmena bez ohľadu na konkrétny

merateľný výkon, pričom jej poskytnutie nebráni aby bola súčasťou vypočítanej vyššej odmeny podľa
presne špecifikovaných kritérií. Osmy bod uvádza termín - vyúčtovania výplaty.

10. Podľa odôvodnenia súdu prvej inštancie v bode 44, ako aj v odôvodnení uznesenia súdu vyššej
inštancie z 6.2.2020 v bode 33 je uvedené, že z bodu II. mandátnej zmluvy v znení jej dodatku č. 1

nepochybne vyplýva, že sa s tým odchýlene od § 571 ods. 2 obchodného zákonníka upravuje splatnosť
odmeny,ktoráječiastočnestanovenápevnousumouvovýške2.000,-eurbezDPHmesačnevprípades
možnosťoujejnavýšeniastým,žemechanizmustohtonavýšeniaboluvedenývbodeIIods.2mandátnej
zmluvy. Body 6, 7 a 8 sú napísané nejasne, zmätočne, vzájomne si aj v kontexte ďalších zmluvných
ustanovení o odplate, odporujúce. V bode 43 dokonca sám súd prvej inštancie pripustil tento nesúlad

interpretácie spôsobu odmeňovania. Predmetnú mandátnu zmluvu pripravil žalobca, a preto ju treba
vykladať v neprospech žalobcu ako toho, kto predmetné ustanovenie do tejto zmluvy vložil.

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať
mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Uviedol, že žalovaný tvrdením v bode 13. jeho odvolania iba účelovo zavádza, keď tvrdí, že bod
II. mandátnej zmluvy v znení jej dodatku č. 1 upravuje iba splatnosť odmeny. V skutočnosti totiž celý
bod II. mandátnej zmluvy upravuje nielen splatnosť, ale predovšetkým najmä výšku odmeny mandatára,
pričom v jeho odseku 1. písm. a) odrážka 1. sa výslovne uvádza, že 1. mesačná záloha vo výške 2.000,-

eur bez DPH, ktorá je splatná najneskôr vždy do 10. dňa nasledujúceho mesiaca za predchádzajúci
mesiac, pokiaľ čo do jej výšky a splatnosti nevyplýva z tejto zmluvy niečo iné. Z celej mandátnej zmluvy
ako aj z tejto jej časti nepochybne vyplýva aj to, že ani mesačné zálohy neboli dohodnuté pevnou,
ničím nemennou sumou. Z tejto jej časti a z celého ostatného obsahu mandátnej zmluvy totiž vyplýva,že aj suma mesačnej zálohy sa mohla meniť a mohla sa pri tom meniť aj smerom do jej záporných
hodnôt, resp. mohlo dôjsť aj k jej kráteniu spôsobom, dohodnutým v mandátnej zmluve. Správne preto
pri zisťovaní výšky celkovej odmeny okresný súd v napadnutom rozsudku sčítal kladné a aj záporné

odmeny v jednotlivých mesiacoch, výsledkom čoho bola pôvodne žalobou žalobcu stanovená suma
16.742,11 eur, z ktorej vychádzal aj pri rozhodovaní týmto napadnutým rozsudkom.

13. Na toto vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný vyjadrením z 7.9.2020 v ktorom uviedol, že žalobca
zámerne presúva pozornosť na záležitosti, o ktorých okresný súd rozhodol a krajský súd potvrdil

uznesením č. k. 6Cob/7/2019-316 z 6.2.2020, kde odvolací súd jednoznačne konštatoval mesačný
spôsob dojednania odmeny mandatára, avšak v tejto súvislosti uviedol, že danosť základu nároku
žalobcu na vrátenie neoprávnene vyplatenej zálohy na odmenu mandatára ešte neznamená, že na
základevýsledkovďalšiehodokazovaniaohľadomzloženiavýpočtucelkovejodplatyamožnostikrátenia
alebo nevyplatenia mesačnej zálohy vo výške uplatnených nárokov, táto nemôže byť určená aj so
záporným výsledkom.

14. Žalobca v následnom vyjadrení z 18.9.2020 uviedol, že na ostatnom pojednávaní konanom
18.6.2020 v tejto veci nové dôkazy vykonané boli, a to výsluch žalobcu a aj žalovaného ako strán sporu,
ako aj hodnotenie týchto nových dôkazov súdom taktiež vykonané bolo. Teda tvrdenie žalovaného, že
žalobca nepredložil žiaden nový dôkaz, je nepravdivé.

15. Žiadne ďalšie vyjadrenia podané neboli.

16. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

18. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia

súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobcu
vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, prípadne ústavne
nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od
znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie

a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že dňa 28.3.2002 bola uzavretá mandátna
zmluva medzi žalobcom ako mandantom a žalovaným ako mandatárom, ktorej predmetom bol záväzok
mandatára zariadiť pre mandanta predaj materiálov v rámci jeho obchodnej činnosti. Podľa článku

II. zmluvy si zmluvné strany dohodli cenu a platobné podmienky, v zmysle ktorých žalobca zaplatil
žalovanému dohodnutú mesačnú odplatu. Zmluvný vzťah účastníkov bol upravený viacerými dodatkami
pričom posledný č. 11 bol uzavretý dňa 1.5.2007. V roku 2009 žalobca po prehodnotení dovtedy platných
obchodných podmienok pristúpil vo vzťahu k svojím zmluvným mandatárom, vrátane žalovaného, kuzavretiu novej mandátnej zmluvy, podpísanej zmluvnými stranami dňa 26.2.2009. V čl. II. označenom
ako cena a platobné podmienky mandátnej zmluvy zo dňa 26.2.2009 sa zmluvné strany dohodli,
že žalobca ako mandant sa zaväzuje za vybavenie dohodnutých obchodných záležitostí zaplatiť

žalovanému ako mandatárovi dojednanú odplatu, ktorej výpočet určili strany nasledovne: a) odplata
mandatára sa bude vyplácať nasledovne: 1. Mesačná záloha vo výške 2.000,- eur bez DPH, ktorá je
splatná najneskôr vždy do 10. dňa nasledujúceho mesiaca za predchádzajúci mesiac, pokiaľ čo do jej
výšky a splatnosti nevyplýva z tejto zmluvy niečo iné. 2. Spôsob výpočtu celkovej odplaty bude vykonaný
nasledovne: Mandant určí - vypočíta základ pre výpočet odplaty mandatára, ako základ dane prevádzky

vedený v účtovníctve. Základ dane bude znížený o 0,8 % nákladov vynaložených na obstaranie
predaného tovaru príslušnej prevádzky. Prevádzkou sa na účely tejto zmluvy rozumie pobočka T., G..
M.. B.. C.. V hospodárskom výsledku prevádzky bude započítaná úmerná časť objemových dobropisov
z dodávateľských tovarových faktúr v súlade s objemami realizovanými danou prevádzkou. Takto
určený - vypočítaný základ dane sa upraví - zvýši o 75 %-ný podiel odpisov dlhodobého majetku
prislúchajúceho na prevádzku. Odplata mandatára sa vypočíta ako podiel 25 % z takto upraveného

základu dane bez DPH pre rok 2009. Odplata mandatára na ostatné roky sa dojednáva na 17 %
z takto upraveného základu dane, pričom základ dane sa upraví - zvýši o 83 %-ný podiel odpisov
dlhodobéhomajetkuprislúchajúcehonaprevádzkuPrešov.Vprípade,ženasledujúcichrokochdosiahne
mandatár hospodársky výsledok na úrovni 278.600,- eur a väčší, jeho odplata bude činiť 30 % a podiel
odpisov sa upraví na 70 %. Mandant pri výpočte odplaty za rok prihliadne na výšku neuhradených

pohľadávok po lehote splatnosti nad 30 dní. Mandatár je povinný dodržiavať stav pohľadávok po
lehote splatnosti 30 dní aj v priebehu roka, a to do výšky 16.597,- eur. V prípade, že uvedená výška
pohľadávok bude prekročená, je možné zo strany mandanta pristúpiť ku kráteniu alebo nevyplateniu
mesačnej zálohy. Podobným spôsobom je možné postupovať pri nedodržaní ustanovení v bode III. ods.
11. tejto zmluvy. V prípade nevyplatenia alebo krátenia mesačnej zálohy z dôvodu prekročenia výšky

pohľadávok po lehote splatnosti 30 dní na túto má mandatár nárok v období, keď stav pohľadávok po
lehote splatnosti 30 dní klesne pod hore uvedenú hranicu. Doúčtovanie podielu krátenej ročnej odplaty
sa vykoná v lehote po úhrade pohľadávky dlžníkom. Pri doúčtovaní podielu za príslušný rok zmluvné
stany prihliadnu na výšku vyplatených mesačných paušálnych odplát. Vyúčtovanie odplaty sa vykoná v
lehote najneskôr do 28. februára nasledujúceho roka. Odplata je splatná na základe vystavenej faktúry -

daňovéhodokladumandatárom.Dňa26.2.2009bolauzavretánovámandátnazmluvaupravujúcanajmä
spôsob odmeňovania žalovaného ako mandanta. Výška odplaty žalovaného ako mandatára bola podľa
predmetnej mandátnej zmluvy v znení dodatku dojednaná ako mesačná odmena, pričom z hľadiska
výpočtu celkovej odplaty a možnosti krátenia alebo nevyplatenia mesačnej zálohy vo výške uplatnených
nárokov na začatie konania mohla byť táto určená aj so záporným výsledkom. Z bodu II. mandátnej

zmluvy v znení jej dodatku č. 1 vyplynulo, že sa s tým odchýlene od § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka
upravuje splatnosť odmeny, ktorá bola čiastočne stanovená pevnou sumou vo výške 2.000,- eur bez
DPHmesačnevprípadesmožnosťoujejnavýšeniastým,žemechanizmustohtonavýšeniaboluvedený
v bode II./2 mandátnej zmluvy.

21. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre
mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v
mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

22. Podľa § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej

činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

23. Podľa § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant
povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú
činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

24. Podľa § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi
nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla
očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú
mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

25. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil
správne v súlade so zásadami v § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právnyzáver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia, žalobe žalobcu vyhovel. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti jeho dôvodov,
dopĺňa:

26. Podľa Mandátnej zmluvy z 26.2.2009 a jej Dodatku č. 1 z 26.2.2009 (ďalej iba ako „nová mandátna
zmluva“) uzavretej medzi žalobcom NICHOLTRACKT, s.r.o. ako mandantom a žalovaným TVAREKO,
s.r.o. ako mandatárom, sa žalovaný zaviazal vykonávať pre žalobcu konkrétne obchodné záležitosti,
ktoré sú bližšie špecifikované najmä v čl. I. novej mandátnej zmluvy, v prevádzke pobočky žalobcu v

C.. Na základe tejto novej mandátnej zmluvy žalobca počnúc od 1.3.2009 pravidelne mesačne vyplácal
žalovanému mesačné zálohy na jeho odplatu ako mandatára v sumách po 2.000,- eur mesačne bez
DPH. V dôsledku výpovede z 28.10.2009 zo strany žalobcu, tento zmluvný vzťah z novej mandátnej
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným zanikol ku dňu 31.12.2009. Obdobný vzťah existoval medzi
týmito účastníkmi aj pred 26.2.2009, ale na základe predchádzajúcej Mandátnej zmluvy uzavretej dňa
28.3.2002 (ďalej iba ako „predchádzajúca mandátna zmluva“), pričom výšku odmeny mandatára v čase

od 1.5.2007 do 26.9.2009 upravoval v poradí jej posledný Dodatok č. 11 zo dňa 1.5.2007. Na základe
tejto predchádzajúcej mandátnej zmluvy žalobca vyplatil žalovanému ako mandatárovi za prvé dva
mesiace roka 2009 mesačnú paušálnu odplatu v sumách po 2.655,51 eur mesačne bez DPH.

27. Predovšetkým treba uviesť, že ohľadne dojednanej odplaty podľa čl. II bodu 1. písm. a) odrážky č. 1

novej mandátnej zmluvy sa nehovorí o mesačnej odplate, ale o zálohe po 2.000,- eur bez DPH, pričom
z ďalšieho znenia dojednania v tomto bode novej mandátnej zmluvy jasne vyplýva, že táto odplata patrí
žalovanému iba v prípade ... pokiaľ čo do jej výšky a splatnosti nevyplýva z tejto zmluvy niečo iné. Hneď v
ďalšej odrážke č. 2 je podrobne uvedený spôsob výpočtu celkovej odplaty, z čoho logicky aj matematicky
jednoznačne vyplýva, že takáto odplata žalovanému ako mandatárovi prináleží iba v prípade, ak bude

upravený základ dane, z ktorého sa odplata mala takto určiť príslušným percentom, kladné číslo. Takýto
spôsob a postup pri určení výšky celkovej odplaty žalovaného vyplýva aj z obsahu ôsmeho odseku čl.
II 2. novej mandátnej zmluvy, v ktorom sa dojednala možnosť krátenia tejto mesačnej zálohy, ako aj z
obsahu čl. III. bodu 11 písm. c) novej mandátnej zmluvy, podľa ktorého ku kráteniu mesačných záloh
možno prikročiť aj v prípade, ak nebude zachovaný primeraný hospodársky výsledok prevádzky a ak

by tento hospodársky výsledok mal medziročnú neprimeranú klesajúcu tendenciu. Z týchto dojednaní v
novej mandátnej zmluve možno vyvodiť, že medzi žalobcom a žalovaným neboli dojednané mesačné
odplaty po 2.000,- eur mesačne bez DPH, na ktoré by mal žalovaný nárok za akýchkoľvek okolností, ale
iba mesačné zálohy na celkovú odplatu žalovaného ako mandatára, a že celková odplata žalovaného
ako mandatára za rok sa mu mohla určiť a aj vyrátať iba v prípade, ak upravený základ dane za danú

prevádzku bolo kladné číslo, lebo z takejto zápornej hodnoty ani nie je možné niekomu priznať kladnú
sumu odplaty.

28. Uvedené nie je v rozpore ani s § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, lebo toto dispozitívne
ustanovenie Obchodného zákonníka by sa tu mohlo uplatniť iba v prípade, ak by zo znenia mandátnej

zmluvy nevyplývalo niečo iné. Pretože ale v novej mandátnej zmluve sú podmienky vzniku nároku
žalovaného na odmenu mandatára výslovne upravené a dohodnuté, ust. § 571 ods. 2 Obchodného
zákonníka nie je možné použiť ako právny dôvod vzniku jeho nároku na odmenu.

29. Obdobie kalendárneho roka 2009 je potrebné rozdeliť na dve časti, a to na obdobie dvoch mesiacov

(január a február 2009) od 1.1.2009 do 28.2.2009, kedy ešte medzi žalobcom a žalovaným platila
predchádzajúca mandátna zmluva a na obdobie desiatich mesiacov (marec až december 2009) od
1.3.2009 do 31.12.2009, ktoré sa už medzi žalobcom a žalovaným riadilo obsahom novej mandátnej
zmluvy. Nároky žalovaného na odmenu mandatára za celý rok 2009 za január a február 2009 boli dané
ešte podľa podmienok, dojednaných v predchádzajúcej mandátnej zmluve, podľa ktorej mal žalovaný

nároknaodmenumandatárazatietodvamesiacevsume5.311,02eur+19%DPHvsume1.009,09eur,
čo spolu aj s DPH je 6.320,11 eur, ale na obdobie mesiacov marec až december 2009 sa na obchodné
vzťahy medzi žalobcom a žalovaným už vzťahujú podmienky, ktoré boli dohodnuté v novej mandátnej
zmluve, podľa ktorej boli žalovanému za mesiace marec až december 2009 zo strany žalobcu iba ako
zálohy na odmenu poukazované sumy po 2.000,- eur mesačne bez DPH, spolu za 10 mesiacov 23.800,-

eur vrátane DPH. Pretože ale žalovaný v tomto období roka 2009 dosiahol nepriaznivé hospodárske
výsledky, vychádzajúc z ktorých mu za celých 10 mesiacov od marca do decembra 2009 vyšiel podľa
podmienok novej mandátnej zmluvy nárok na odmenu v sume iba 5.931,- eur + 19 % DPH 1.126,89
eur, spolu s DPH v sume 7.057,89 eur, zvyšok prijatých záloh na odmeny musí žalovaný žalobcovivrátiť. Teda ak žalovaný zálohovo prijal počas uvedených 10 mesiacov roka 2009 od žalobcu v tejto
súvislosti celkom 23.800,- eur s DPH, podstatnú časť tejto sumy je podľa zákona, ako aj podľa dojednaní
novej mandátnej zmluvy povinný žalobcovi vrátiť. Rozdiel medzi pôvodne fakturovanou pohľadávkou

30.120,11 eur s DPH, v prospech žalovaného dodatočne dobropisovanou sumou 13.378,- eur s DPH,
predstavuje 16.742,11 eur, ktoré musí žalovaný žalobcovi vrátiť.

30. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania
(I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne
rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (K. M. c. Španielsku z
21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje
sa špecifická odpoveď práve na tento argument (K. c. Grécko z 29. mája 1997, R. c. Francúzko z

19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie (Y. c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).

31. Ostatnými odvolacími námietkami sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z podaného odvolania

nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by žalovaný mohol tieto námietky relevantne
uplatniť.

32. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 8.759,76 eur s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 8.759,76 eur od 16.6.2010

do zaplatenia, keďže o zaplatení sumy 7.982,35 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
7.982,35 eur od 16.6.2010 do zaplatenia bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Prešov č. k. 18Cb/145/2010-260 z 17.7.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k.
6Cob/7/2019-316 z 6.2.2020. So zreteľom na to, že správny je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách
konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v

podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej
inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu

trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).