Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Haitová
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/364/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111219633
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111219633.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: K. I., R.. XX. XX. XXXX, T. XX, XXX XX D., zast.
Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti
žalovanému: Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o., Tuhovská 11, 831 07 Bratislava, IČO: 35
728 116, zast. Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Nám. Martina Benku 9, 811 07
Bratislava, IČO: 35 886 625, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.
06. 2013 č. k. 25Cb/83/2011-81, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21. 06. 2013 č. k. 25Cb/83/2011-81 z
r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku sp.zn. RK/11/ALS/10, vydaného dňa 23. 03. 2011 rozhodcom JUDr. Milanom Švecom,
zapísaným v zozname rozhodcov vedenom Asociáciou leasingových spoločností Slovenskej republiky.
S poukazom na § 40 ods. 2 a § 41 ods. 1 veta prvá zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní súd v odôvodnení uviedol, že v danej veci o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vydaného dňa
23. 03. 2011 Stálym rozhodcom JUDr. Milanom Švecom pod sp.zn. RK/11/ALS/10, z
dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, požiadal žalobca v rámci žaloby o odklad vykonateľnosti
predmetného rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom
konaní. Súd argumentoval, že odklad vykonateľnosti rozhodnutia prichádza do úvahy tam, kde
rozhodnutie založilo priamu subjektívnu povinnosť alebo právo, pričom súd vykonateľnosť napadnutého
rozhodcovského rozsudku odloží, ak dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
uvedené v § 40 ods.1 zákona č. 244/2002 Z. z., svedčia o tom, že napadnutý rozhodcovský rozsudok
môže byť zrušený. Po posúdení skutočností uvedených žalobcom v jeho žalobe súd dospel k záveru, že
dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v danom prípade neodôvodňujú odklad vykonateľnosti
predmetného rozhodcovského rozsudku, a preto návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti napadnutého
rozhodcovského rozsudku súd zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho posúdenia
skutkového, ako aj právneho stavu veci a navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť
tak, že súd v súlade s § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní odloží
vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Poukázal na existenciu nových skutočností, ktoré doteraz neboli známe a uplatnené, a ktoré podľa
jeho názoru podstatným spôsobom zasahujú do právneho posúdenia predmetnej veci. V súvislosti
s podmienkami odôvodňujúcimi možnosť odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku žalobca
argumentoval, že predmetom rozhodcovského rozsudku je povinnosť žalobcu
zaplatiť žalovanému sumu 380.130,92 Eur, pričom ak v rámci exekučného konania dôjde k speňaženiu,postihnutiu majetku žalobcu ako povinného, nebude možné pri následnom prípadnom vyhovení žalobe
žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku navrátiť postihnutý majetok žalobcu do pôvodného stavu,
resp.dovlastníctvažalobcu. Týmbydošlokvýraznémuanenavrátiteľnémuzásahudovlastníckych
práv žalobcu. Podľa názoru žalobcu v danom prípade existuje predpoklad, že žalobe o zrušenie
rozhodcovského rozsudku môže byť vyhovené, keď zo zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho
a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR (uznesenie sp.zn. 31Cdo/1945/2010) vyplýva,
že ak neobsahuje rozhodcovská zmluva priame určenie rozhodcu ad hoc, resp. konkrétny spôsob jeho
určenia, a odkazuje na „rozhodcovský poriadok“ vydaný právnickou osobou, ktorá
nie je stálym rozhodcovským súdom, je takáto rozhodcovská zmluva neplatná podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Uvedený právny záver je pritom podľa názoru žalobcu záväzným výkladovým pravidlom pri
posudzovaní platnosti rozhodcovských zmlúv, resp. rozhodcovských doložiek v rámci slovenskej právnej
úpravy. Vzhľadom na uvedené žalobca naďalej trvá na skutočnosti, že rozhodcovský doložka
obsiahnutá v čl. 7 zmluvy o ručení uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 02. 06. 2008 je
neplatná, v dôsledku čoho v súlade s § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom
konaní má dôjsť k zrušeniu napadnutého rozhodcovského rozsudku.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa §
212ods.1O.s.p.,prejednalodvolaniežalobcupodľaust.§214ods.2O.s.p.,beznariadeniaodvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec
vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Okrem konštatovania nedôvodnosti návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
súd prvého stupňa nijak bližšie neodôvodnil, v čom mala spočívať jeho nedôvodnosť. Súd v odôvodnení
iba uviedol, že odklad vykonateľnosti rozhodnutia prichádza do úvahy tam, kde rozhodnutie založilo
priamu subjektívnu povinnosť alebo právo a že súd vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského
rozsudku odloží, ak dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedené v § 40
ods.1 zákona č. 244/2002 Z. z. svedčia o tom, že napadnutý rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený,
pričom súd nijak nevysvetlil, ako na základe uvedeného vyvodil záver, že dôvody na
zrušenierozhodcovskéhorozsudkuvdanomprípadeneodôvodňujúodkladvykonateľnostipredmetného
rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 157 ods. 2 posledná veta O.s.p., súd má dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia
bolo presvedčivé. Keďže súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, prečo dôvody na zrušenie
rozhodcovského rozsudku v danom prípade neodôvodňujú odklad vykonateľnosti predmetného
rozhodcovského rozsudku, predmetné rozhodnutie postráda náležitosti stanovené v uvedenom
zákonnom ustanovení a je nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje
porušenie ústavne zaručeného práva účastníka na súdnu ochranu a odňatie jeho možnosti konať pred
súdom.
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.,
zrušil a v súlade s ods. 2 uvedeného ustanovenia vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s
tým, že pred vydaním rozhodnutia o návrhu žalobcu na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku súd náležite preskúma splnenie predpokladov pre takéto rozhodnutie, a to aj s
prihliadnutím na žalobcom v odvolaní uvedené nové skutočnosti, pričom svoje rozhodnutie v súlade s
požiadavkou ust. § 167 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., riadne odôvodní.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.