Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 8, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 30P/226/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118212627
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5118212627.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o maloleté

deti

S. S., nar. XX.XX.XXXX,
S. S., nar. 10.04.2016,

zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov matky: M.
H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. nad I., L. XXXX/XXA, právne zatúpená JUDr. Nikoletou Sekerákovou,
advokátkou, so sídlom Žilina, 1. mája 18 a otec: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Q. 4, právne
zastúpený JUDr. Branislavom Samcom, advokátom so sídlom Žilina, Národná 15, o zmenu priezviska,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletým deťom S. a S. podaný dňa
26.09.2018 z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 26.09.2018 domáhala, aby súd
rozhodol o zmene priezviska maloletých detí S. a S.. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec detí väčšinu
času v roku pracuje v zahraničí, výchova detí ostáva iba na nej, deti má vo svojej starostlivosti, s mladším
synom S. chodí na pravidelné kontrolné vyšetrenia hlavičky, staršieho syna S. vodí do a zo škôlky iba
ona, s deťmi absolvuje pravidelne a nepravidelné vyšetrenia u doktorov iba ona, aby boli jej deti v
budúcnosti ochránené pred výsmechom a psychickým ponižovaním pre rozdiel ich priezviska s matkou

a taktiež bezkonfliktné vycestovanie v budúcnosti do zahraničia za účelom dovolenky.

2. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 16.11.2018 uviedol, že nesúhlasí so žiadosťou
matky o zmenu priezviska maloletých detí. Je pravdou, že odišiel zo spoločnej domácnosti koncom
mesiaca júl 2018, odkedy žije v domácnosti u svojich rodičov. Od tejto doby však pravidelne prispieva
na výživu detí 250,- eur mesačne. Počas celej doby od odchodu zo spoločnej domácnosti sa zaujímal o
maloleté deti. Viackrát sa snažil matku kontaktovať ohľadne mimosúdnej dohody, či už v časti výživného

alebo aj o úprave styku s deťmi, pričom matka odmieta s ním komunikovať a neumožňuje mu kontakt s
deťmi. Ani pri návrate z pracovného turnusu, keď deťom zakúpil nejaké darčeky a chcel ich im odovzdať,
mu matka stretnutie neumožnila. Má s deťmi vytvorený veľmi silný citový vzťah. Svoje rodičovské
povinnosti si plní a má záujem počas celej doby odlúčenia aj v budúcnosti stretávať sa pravidelne sdeťmi a podieľať sa na ich výchove. Návrh matky na zmenu priezviska detí považuje za nedôvodný,
vyplývajúci len z narušených partnerských vzťahov s matkou.

3. Súd nariadil vo veci pojednávanie.

4. Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že sa vydala, spolu s manželom žijú v harmonickom
manželstve, chcú mať spolu ešte ďalšie dieťa a preto by chcela, aby mali všetci spoločné priezvisko.

5. Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že otec nevidí dôvod k tomu, aby súd menil priezvisko
jeho detí.

6. Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že návrh matky považuje za nedôvodný.
Podľa jej názoru treba ponechať deťom priezvisko, ktoré majú doteraz.

7. Z rodných listov súd zistil, že rodičom sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn S. S. a dňa XX.XX.XXXX syn
S. S..

8. Z odpovede zo Základnej školy a materskej školy Teplička nad Váhom zo dňa 01.07.2019 na žiadosť
otca o potvrdenie, že sa telefonicky informuje o syna S. S., ktorý navštevuje materskú školu, súd zistil,

že môžu potvrdiť, že otec sa viackrát mesačne telefonicky informuje o svojom synovi, k záležitosti
na vyjadrenie maloletého o tom, že nemá otca, môžu potvrdiť, že pani učiteľka informovala otca o
započutom rozhovore S. s deťmi v šatni, kde sa na otázku detí S. vyjadril, že nemá otca, na čo učiteľka
zareagovala len neutrálnou odpoveďou, že každý má otca.

9.Zodpovedenažiadosťrodičazodňa01.07.2019Základnáškolasmaterskouškolu,ul.Sv.Gorazda1,
Žilina uviedla, že dieťa, maloletý S., do materskej školy chodievalo vždy starostlivo upravené v sprievode
spoločne s matkou, otcom a bratom. Keď bol otec doma, vodieval ho do materskej školy striedavo on
alebo mama vzhľadom na to, že mali ešte mladšie dieťa. Počas jeho pobytu v materskej škole sa otec i
matka zaujímali o jeho napredovanie, zúčastňovali sa obaja striedavo na slávnostiach v materskej škole.

Boli i situácie, keď matka dieťaťa odhlasovala S., lebo prišiel otec z ciest domov a chcel si syna nechať
doma, aby si ho užil.

10. Z oznámenia MUDr. G. zo dňa 27.06.2019 súd zistil, že vzhľadom na žiadosť otca potvrdzuje, že
otec sa každý mesiac telefonicky informuje o zdravotnom stave maloletých detí S. a S..

11. Zo správy z poradensko-psychologického procesu Referátu poradensko-psychologických služieb
zo dňa 11.03.2020 súd zistil, že psychológ vníma napätú atmosféru medzi rodičmi, sýtenú ich
pretrvávajúcimi nezhodami. V ich vzťahu je prítomná nedôvera, vzájomná kritika, obaja pociťujú potrebu
rešpektu zo strany druhého. Táto ich vzájomná atmosféra sa v problematických momentoch vedela

premietnuť i do výmen názorov počas spoločnej konzultácie. Pokiaľ by sa ich vzájomná komunikácia
nezlepšilaakonfliktyneriešili,situáciamôžeešteviaceskalovaťakonfliktysaprehĺbiťnatoľko,žekontakt
by nemusel byť možný. Vo vzťahu otca k deťom psychológ vnímal záujem a snahu ponúknuť svoje
schopnosti a možnosti, otec bol voči nim počas konzultácie pozitívne nastavený. V krízových chvíľach
a momentoch, kedy však bolo treba určiť deťom hranice, psychológ vnímal z jeho strany určité rezervy,

resp. potenciálne zlepšenie. Vzťah matky voči deťom hodnotí psychológ ako kladný, sýtený potrebou
usmerňovať deti, spoločensky prijateľným spôsobom a chrániť ich. V momentoch nastavovania hraníc,
s ohľadom na energickosť synov, niekedy volila direktívnejšie metódy, ktoré však synovia rešpektovali.
Vzťah detí k matke, vzhľadom na množstvo vzájomne tráveného času, vníma psychológ ako blízky.
Vzťah s otcom sa javí ako problematickejší, verbalizovali spomienku napadnutia matky. V priamom

kontakte však boli po chvíli schopní zapojiť sa do hry a na otca reagovať. Z vývinového hľadiska by
deti mohli mať potenciál situáciu odlúčenia od matky, resp. stretnutia iba s otcom, zvládnuť. Psychológ
však nevedel vyhodnotiť ako by prebiehalo zvládanie náročnejších výchovných situácii zo strany otca.
Psychológ vníma ako ďalšie úskalie momentálnu nemožnosť rodičov dohodnúť sa na základných
výchovných pravidlách, resp. rôznosť ich výchovných prístupov bez vzájomne pociťovaného rešpektu.

Pokiaľ by sa na týchto témach nepracovalo, psychológ sa obáva, že by sa vzájomný rodičovský konflikt
mohol prehĺbiť, čo by mohlo mať dopad i na otcov vzťah s deťmi.

12. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmäa) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
13. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, otca
a kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že návrh matky na zmenu priezviska maloletých detí nie

je dôvodný. Súd poukazuje na to, že nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska maloletých detí,
pri nezhode rodičov v tejto veci rozhoduje len o tom, či jeden z rodičov je oprávnený podať žiadosť na
zmenu priezviska detí na príslušnú matriku. Rodičia po narodení detí, po vzájomnej dohode, keďže
neboli manželia, dali deťom priezvisko Mrzena. Matka si musela byť vedomá, že aj keď žijú v spoločnej
domácnosti, nebudú mať všetci rovnaké priezvisko. Od augusta 2018 rodičia prestali žiť v spoločnej

domácnosti, deti zostali bývať s matkou, otec pracoval v zahraničí. Otec o deti javí záujem, pokiaľ aj
prestali rodičia žiť v spoločnej domácnosti, pravidelne si plní vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom.
Pokiaľ otec pracoval v zahraničí, nemohol sa s deťmi stretávať pravidelne, počas konania však
otec ukončil prácu v zahraničí a v súčasnej dobe má pracovať na Slovensku, teda aj jeho kontakt s
deťmi môže byť častejší. Súd rozhodoval vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom, ktoré

predchádzalo konaniu vo veci zmeny priezviska a rozhodol o zverení detí matke, otca zaviazal prispievať
na výživu detí a určil stretávanie otca s maloletými deťmi každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu. Pokiaľ
matka uvádzala, že sa vydala, manželstvo uzatvorila minulý rok, nejedná sa teda o dlhodobý vzťah,
pokiaľ poukazovala na to, že chcú s manželom ďalšie dieťa, tieto skutočnosti nie sú dôvodom k tomu,
aby bolo menené priezvisko maloletým deťom, ktoré má s iným mužom. Zmena priezviska musí byť v

záujme detí a súd skúma záujem a starostlivosť o deti zo strany ich otca. Otec sa o deti zaujíma, čo je
zrejmé aj z oznámenia škôlky a pediatra, plní si vyživovaciu povinnosť, chce sa podieľať na ich výchove
aj keď s matkou nežijú v spoločnej domácnosti. V záujme detí je, aby sa upevňoval ich vzťah k svojmu
biologickému otcovi, pokiaľ otec o deti má skutočný záujem, aby bol u detí udržiavaný a prehlbovaný
pocit spolupatričnosti k otcovi. Pokiaľ sa partnerský vzťah rodičov skončil, neznamená to, že prestali byť

rodičmi spoločných maloletých detí. V rodinách býva bežné, že rodičia a deti majú rozdielne priezviská.
Treba uviesť, že súd nezisťoval názor maloletých detí na pojednávaní, vzhľadom na vek detí, vykonával
však odborné poradenstvo vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom, pričom, ako vyplýva z
vyššie uvedenej správy, otec má pozitívny vzťah k deťom, problém je však v komunikácii rodičov. Kolízny
opatrovník tiež nevidel dôvod k tomu, aby súd udelil súhlas na zmenu priezviska maloletých detí za

súčasnej situácie, pokiaľ otec o deti javí záujem. Keďže súd nezistil žiadny vážny dôvod k tomu, aby dal
matke súhlas za otca k tomu, aby podala žiadosť na príslušnú matriku na zmenu priezviska maloletých
detí a podľa názoru súdu nie je ohrozený žiadny záujem maloletých detí, súd návrh matky zamietol.

14. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 52

CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať
uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a
nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.