Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. júl 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219736
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8117219736.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou spore žalobcu: E. G.-W., G. X, XXX XX E., M.:
XX XXX XXX, V. J. Ž.M. Z.. A. Ú. E. Č.. XXX-XXXX, práv. zast.: JUDr. Michal Feciľak, advokát, Jesenná
8, 080 05 Prešov, proti žalovanému: Mesto Veľký Šariš, Námestie sv. Jakuba 1, 082 21 Veľký Šariš, IČO:
00 327 972 práv. zast.: JUDr. Alojz Naništa, advokát, Prešov, Sládkovičova č.8, o náhradu za užívanie
nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie parcely KN C č. XXXX/XX k. úz. J.
Š. žalovanej v čase od 01.10.2014 do 15.03.2015 z výmery 3336 m2 a od 16.03.2015 do 29.12.2016
z výmery 2636 m2 z a m i e t a.
II. Konanie v časti uplatneného bezdôvodného obohatenia z parcely č. XXXX/XX N. XXXX/XXX U..Ú..
J. Š. za obdobie od 01.10.2014 do 16.08.2017 v y l u č u j e na samostatné konanie.
III. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozs100 % trov konania,
vyčíslený z hodnoty nároku uplatňovaného titulom bezdôvodného obohatenia za parcelu č. XXXX/XX

U.. Ú.. J. Š., o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.08.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 92 707,82 EUR spolu sa úrokom z omeškania 9,05 % zo sumy 3.411,50
EUR od 02.12.2014 do zaplatenia, 9,05 % zo sumy 3.301,45 EUR od 17.12.2014 do zaplatenia, 9,05
% zo sumy 3.411,50 EUR od 16.01.2015 do zaplatenia, 9,05 % zo sumy 3.411,50 EUR od 14.02.2015
do zaplatenia, 9,05 % zo sumy 3.081,35 EUR od 17.03.2015 do zaplatenia, 9,05 % zo sumy 1.650,72

EUR od 15.04.2015 do zaplatenia, 9,05 % zo sumy 1.551,54 EUR od 15.04.2015 do zaplatenia, 9,05
% zo sumy 2.909,06 EUR od 14.05.2015 do zaplatenia, 9,05 % zo sumy 3.006,04 EUR od 12.06.2015
do zaplatenia, 9,05 % zo sumy 2.909,06 EUR od 14.07.2015 do zaplatenia, 9,05 % zo sumy 3.006,04
EUR od 13.08.2015 do zaplatenia, 9,05 % zo sumy 3.006,04 EUR od 15.09.2015 do zaplatenia, 9,05
% zo sumy 2.909,06 EUR od 13.10.2015 do zaplatenia, 9,05 % zo sumy 3.006,04 EUR od 13.11.2015
do zaplatenia, 9,05 % zo sumy 2.909,06 EUR od 11.12.2015 do zaplatenia, 9,05 % zo sumy 3.006,04
EUR od 15.01.2016 do zaplatenia, 9,05 % zo sumy 2.997,83 EUR od 12.02.2016 do zaplatenia, 9,05

% zo sumy 2.804,42 EUR od 11.03.2016 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 2.997,83 EUR od 12.04.2016
do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 2.901,72 EUR od 17.05.2016 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 2.997,83
EUR od 1 1.06.2016 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 2.901,72 EUR od 12.07.2016 do zaplatenia, 9,00
% zo sumy 2.997,83 EUR od 12.08.2016 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 2.997,83 EUR od 22.09.2016
do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 2.901,72 EUR od 12.10.2016 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 2.997,83
EUR od 12.11.2016 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 2.901,72 EUR od 13.12.2016 do zaplatenia, 9,00

% zo sumy 2.899,59 EUR od 12.01.2017 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 1.479,18 EUR od 17.02.2017
do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 1.336,03 EUR od 14.03.2017 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 5.821,26EUR od 25.07.2017 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 1.479,18 EUR od 12.08.2017 do zaplatenia 9,00 %
zo sumy 811,16 EUR od 18.08.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v
katastrálnom území J. Š., okrem iného aj parcely U. W. Č.. XXXX/XX- V. E. N. P. A. J. XXXX D.X, E. U.
W. Č.. XXXX/XXX V. E. N. P. A. J.D. XXX D.X N. E. U. W. Č.. XXXX/XX V. E. N. P.I. A. J. XXXX D.X. Do
15.03.2015 vrátane bol žalobca vlastníkom aj parcely U. W. Č.. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 3336 m2 k zmenšeniu parcely č. XXXX /. XX za 3336 m2 na 2636 m2 došlo z dôvodu odpredaja

časti tejto parcely. Žalobca uviedol, že parcelu U. W. Č.. XXXX/XX N. U. W. Č.. XXXX/XXX spolu s
účelovou komunikáciou na nich ležiacou žalovaný - mesto J. Š. užíva ako prístupovú komunikáciu.

3. Pozemok parcelu U. W. Č.. XXXX /. žalovaný užíval až do nadobudnutia účinnosti všeobecne
záväzného nariadenia č. 5/2016 zo dňa 14.12.2016 ( t.j. do 30.12.2016, ako verejnú zeleň zmysle
územného plánu mesta J. Š. schváleného území v zmysle územného plánu mesta J. Š.Š. schváleného

uznesením mestského zastupiteľstva vo J. Š.Š. Č.. XXX/ XXXX - X/XXIV dňa 25.11.2010. Pred
schválením územného plánu mesta J. Š. uznesením mestského zastupiteľstva vo J. Š. č. XXX/XXXX-
X/XXIV dňa 25.11.2010 bol pozemok č. XXXX/XX všeobecným záväzným nariadením č. 20/98 určený,
ako plocha občianskej vybavenosti.

4. Žalobca predložil skladovú kartu E. G. - W. Č.. X U. XX.XX.XXXX, ktorých užívanie žalovaným sú
predmetom sporu v tomto konaní: parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1449
m2, č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2 a č. XXXX /. XX - zastavané plochy a
nádvoriaovýmere395m2,katastrálneúzemieJ.Š.spoukazomnato,žežalobcamátietonehnuteľnosti
v podnikaní ako podnikateľ. Žalobca uviedol, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX,

katastrálne územie J. Š., a to parcela č. XXXX/XX a XXXX/XXX spolu s inžinierskou stavbou - pozemnou
komunikáciou na nich ležiacou, užíva žalovaný ako prístupovú komunikáciu a parcelu č. XXXX/XX užíval
žalovaný do 30.12.2016 ako verejnú zeleň, čím žalovaný na úkor žalobcu plnil a plní verejnú funkciu
súvisiacu s uspokojovaním potrieb občanov, čo je jeho povinnosťou stanovenou zákonom.

5. Žalobca poukázal na to, že nehnuteľnosti v jeho vlastníctve sú verejne prístupné každému
bez obmedzenia a slúžia verejnému užívaniu, žalobca mal za to, že je nesporné, že žalovaný
užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu a tým z jeho strany dochádza k
bezdôvodnému obohateniu. Žalobca poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky, ako aj na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho

a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove, ktoré sa konalo dňa 10.01.2013 a ďalej citoval
z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 8/2009 zo dňa 13.11.2009, 4 Cdo
52/2009 zo dňa 31.01.2011, a rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky 33 Odo 1405/2005
zo dňa 25.10.2006. Žalobca uviedol, že ako výlučný vlastník vyššie uvedených nehnuteľností nedal
žalovanému súhlas k užívaniu predmetných pozemkov spolu so stavbou pozemnej komunikácie a ani

na užívanie pozemku verejnou zeleňou. Žalobca má za to, že v posudzovanej veci si žalovaný územným
plánom mesta J. Š. (schválený uznesením mestského zastupiteľstva vo J. Š. Č.. XXX/XXXX-X /. dňa
25.11.2010), formou funkčného využitia (okrem iného) aj pozemok žalobcu ako súčasť plochy, na ktorej
má byť verejná zeleň, uzurpoval užívacie oprávnenie pre zaistenie potrieb svojich občanov.

6. Mal za to, že žalovaný je tak povinný v zmysle ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka vydať
dotknutým vlastníkom pozemkov všetko, čím sa na ich úkor bezdôvodne obohatil a v tejto súvislosti,
žalobca poukázal, na právny záver rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky v rozsudku 28 Cdo
1498/2014 zo dňa 07.10.2014. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru je pre posúdenie uplatneného
nároku irelevantné, aké druhy porastov sa na pozemku žalobcu parcely č. 2406/10, ktorý je súčasťou

plochy vyčlenenej územným plánom mesta J. Š. na verejnú zeleň, nachádzali a v akom rozsahu sa
žalovaný o verejnú zeleň na tejto ploche aj staral. Žalobca ďalej poukázal na to, že právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným je založený užívaním bez platnej nájomnej zmluvy - bez právneho dôvodu,
ako vzťah medzi žalobcom - podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti a žalovaným - územnou
samosprávnou jednotkou pri zabezpečovaní verejných potrieb, čím došlo na strane žalovaného k

bezdôvodnému obohateniu. Pokiaľ ide o premlčanie nároku žalobcu voči žalovanému uviedol, že je
potrebné konštatovať, že v posudzovanej veci sa jedná o záväzkový vzťah, ktorý je potrebné posúdiť
podľa správania sa účastníkov a je nesporné, že žalobca koná v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1
Obchodného zákonníka, teda vo vlastnom mene, na vlastný účet za účelom dosiahnutia zisku, keďžepre obchodné vzťahy vyplýva prednostná aplikácia Obchodného zákonníka, Občiansky zákonník sa
použije na riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku. Na druhej strane vystupuje
žalovaný, ktorý užíva pozemky žalobcu na zabezpečovanie verejných potrieb pri výkone samosprávnej

funkcie v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, a preto je tento vzťah záväzkovým
vzťahom v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenie §
397 Obchodného zákonníka o premlčaní a následne poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Českej
republiky a to na rozsudok 33 Odo 249/2005 zo dňa 28.03.2007, a ďalej na rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky 35 Odo 619/2002 zo dňa 18.06.2003 a sp. zn. 29 Odo 813/2001 zo dňa 21.08.2003.

Žalobca ďalej uviedol, že na Okresnom súde Prešov je vedené konanie v totožnej veci vydania
bezdôvodného obohatenia za užívanie tých istých nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
území J. Š., avšak za iné časové obdobie. Žalobca navrhol pripojiť spis tunajšieho súdu 9C 248/2014.

7. Žalobca bezdôvodné obohatenie uplatnil, čo sa týka parcely č. XXXX/XX N. Č.. XXXX/XXX v
období od 01.10.2014 do 16.08.2017, na ktorých leží inžinierska stavba pozemnej komunikácie. Za

samotnú inžiniersku stavbu - pozemnej komunikácie na parcele č. XXXX/XX N. Č.. XXXX/XXX v
období od 01.10.2014 do 16.08.2017. Za parcelu č. XXXX/XX o výmere 3336 m2 v období od
01.10.2014 do 15.03.2015 a v období od 16.03.2015 do 29.12.2016 z výmery 2636 m2. Uviedol, že
výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá sume obvyklého a primeraného nájomného za užívanie
porovnateľných nehnuteľností v danom mieste a čase. Poukázal na to, že znaleckým posudkom č.

5/2011 zo dňa 17.03.2011 vypracovaným znalcom Ing. Karolom Lukáčom bola všeobecná hodnota
pozemnej komunikácie nachádzajúcej sa na parcelách č. XXXX/XX a XXXX /. stanovená vo výške
72 600 EUR. Pri 15 ročnej návratnosti investície, tak výška ročného nájomného za užívanie tejto
komunikácie predstavuje sumu 4840 EUR. Ďalej žalobca poukázal na znalecký posudok č. 273/2014
zo dňa 30.09.2014 vypracovaný znalcom Ing. Milanom Vinklerom, ktorým bola stanovená všeobecná

hodnota nájmu vyššie uvedených pozemkov vo výške 6,82 EUR na m2 pozemku ročne. Preto si uplatnil
bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu spolu o výmere 1844 m2 (parcela
č. 2406/60 - zastavaná plocha nádvoria o výmere 1449 m2 a parcelu č. XXXX XXXX/XXX - zastavaná
plocha nádvoria o výmere 395 m2), v období od 01.10.2014 do 17.08.2017 vrátane to znamená za 1052
dní predstavuje alikvotne nájomné výšku 36 112,22 EUR.

8. Za užívanie inžinierskej stavby pozemnej komunikácie vo vlastníctve žalobcu nachádzajúcej sa na
pozemkoch spolu o výmere 1844 m2 (E. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1449 m2 a
parcela č. XXXX /. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2), v období od 01.10.2014 do
17.08.2017 vrátane 1052 dní predstavuje alikvotné nájomné sumu 13 936,55 EUR. Pokiaľ ide o užívanie

pozemku vo vlastníctve žalobcu o výmere 3336 m2 parcely č. XXXX/XX zastavané plocha zastavaná
plocha a nádvoria o výmere 3336 m2 za obdobie od 01.10.2014 do 15.03.2015 vrátane to predstavuje
166 dní čo je 10 347,27 EUR. Za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu o výmere 2636 m2 parcela
č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2636 m2 v období od 16.03.2015 do 29.12.2016
vrátane t.j. 655 dní čo predstavuje nájomné vo výške 32 211,78 EUR spolu t.j. 92.707,82 EUR.

9. Žalobca uviedol, že žalovaného vyzýval prevažne raz mesačne na úhradu bezdôvodného obohatenia
žalovaný však do dnešného dňa žalobcovi dlžné sumy neuhradil, keďže v predžalobných výzvach za
obdobie od 01.10.2014 do 31.10.2014 si žalobca voči žalovanému uplatnil sumu nájmu 11,17 EUR za
m2 pozemku ročne, ktorá predstavuje výšku nájomného stanovenú na základe znaleckého posudku Ing.

Milana Vinklera t.j. 6,82 EUR za m2 pozemku ročne, preto si žalobca voči žalovanému uplatňuje úrok
z omeškania, iba zo sumy rovnajúcej sa násobku výmery a výšky nájmu 6,82 EUR za m2.

10. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 08.11.2017 a uviedol,
že na tunajšom súde sa vedie konanie medzi stranami sporu pod sp. zn. 9C/248/2014 o vydanie

bezdôvodného obohatenia na totožnom skutkovom základe a právnom posúdení ako v danej právnej
veci, avšak za iné obdobia.

11. Uviedol, že v konaní pod sp. zn. 9C/248/2014 v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia
vzniknutého tým, že žalovaný užíval pozemky žalobcu a užíval pozemky č. XXXX/XX N. Č.. XXXX/

XXX v období od 01.10.2010 do 30.09.2014 ako aj inžinierske stavby - pozemné komunikácie
postavené na týchto parcelách súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 29C/44/2006, nakoľko v tomto konaní sa medzi stranami
sporu rieši otázka určenia vlastníckeho práva k pozemným komunikáciám a parcelám č. XXXX/XX N.XXXX/XXX. Žalovaný ďalej poukázal na to, že vo veci vedenej pod sp. zn. 9C/248/2014 rozsudkom
zo dňa 24.04.2017 č. k. 9C/248/2014 - 335 o vydanie bezdôvodného obohatenia súd žalobu o
vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie parcely č. XXXX/XX žalovaným v čase od 25.11.2010

do 30.09.2014 zamietol a poukázal na to, že vzhľadom na totožnosť skutkových tvrdení a právnej
argumentácie žalobcu v posudzovanej veci, žalovaný nemá dôvod meniť svoju procesnú obranu tak, ako
ju uvádzal v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/248/2014. Vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia
žalobcom vo vzťahu k parcelám č.XXXX/XX N. XXXX/XXX a inžinierskej stavby pozemnej komunikácie
postavenej na týchto parcelách bez právneho dôvodu v období od 01.10.2014 do 16.08.2017, žalovaný

navrhol prerušiť konanie, do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 29C/44/2006. Žalovaný uviedol, že neužíva parcely č. XXXX/XX a XXXX/XXX bez
právneho dôvodu, ale z dôvodu zákonného vecného bremena a z toho dôvodu nie je nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia opodstatnený navyše žalovaný v konaní 29C/44/2006 uviedol, že tvrdí a
preukazuje, že je vlastníkom pozemnej komunikácie nachádzajúcej sa na uvedených parcelách, k
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia na parcelách XXXX/XX N. XXXX/XXX za žalované

obdobie vzniesol námietku premlčania a pre prípad, že by v konaní pod sp. zn. 29C/44/2006 sa
preukázalo, že žalovaný nie je vlastníkom pozemnej komunikácie, namietal aj svoju pasívnu vecnú
legitimáciu. Vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia za užívanie parcely č. XXXX/XX ako verejná
zeleň v období od 01.10.2014 do 29.12.2016 žalovaným, žalovaný poukázal na odôvodnenie rozsudku
zo dňa 27.04.2017 č. k. 9C/248/ 2014 - 335 Okresného súdu Prešov. Pre prípad iného právneho názoru

vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia za užívanie parcely č.
XXXX/XX s tým, že z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že žalobca má v predmete činnosti
pod č. 42 predmet podnikania „prenájom nehnuteľností pokiaľ sa pri prenájme poskytujú aj iné než
základné služby spojené s prenájmom “. Poukázal na to, že základnými službami treba rozumieť taký
okruh služieb, ktoré zabezpečujú (podmieňujú) možnosť ich riadneho užívania nájomcom. Za takéto

službyv praximožnopovažovať,napríkladdodávkuteplaaleboteplejúžitkovejvody,elektrickejenergie,
plynu, odvoz tuhého komunálneho odpadu, odvod odpadovej vody alebo odvoz splaškov, kominárske
služby, upratovanie spoločných priestorov a podobne. Žalovaný namietal, že pokiaľ žalobca v žalobe
netvrdí, že poskytuje žalovanému základné služby spojené s prenájmom je možné dospieť k záveru,
že v posudzovanej veci nemožno uvedené posudzovať ako obchodnoprávny vzťah, ale ide o výkon

vlastníckeho práva. Tento výkon vlastníckeho práva vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej veci
je navyše v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný zároveň poukázal na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 12.06.2002 spisovej značky II. ÚS 103/02 s poukazom na uvedené navrhol
žalobu v celom rozsahu zamietnuť, ako nedôvodnú a priznať žalovanému nárok na náhradu trov
konania.

12. Žalobca sa k uvedenému vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 23.02.2018 a vo veci čo
sa týka podstatných okolností uviedol, že je úplne irelevantné, ako uviedol súd prvej inštancie, čím
sa NS SR sa pri definícii verejného priestranstva inšpiroval - vo svojom rozhodnutí, keďže relevantné
je to, že napriek v: právnom poriadku SR, chýbajúcej všeobecnej definícii verejného priestranstva

v zákone, Najvyšší súd SR, ako jedna z najvyšších súdnych autorít v SR, prijala k tejto otázke v
spojení s následným užívaním takéhoto priestoru - pozemku bez platnej nájomnej zmluvy právny
záver, (čo o.i. práve najvyššiemu súdu prináleží, tzn. vykladať nedefinované, resp. nejasné skutočnosti
v zákonoch), a to v rozsudku sp. zn. 4 Cdo 52/2009 z 31.01.2011, v ktorom najvyšší súd uviedol:
„Preto ak nie je v občianskoprávnej rovine (napr. zmluvou) upravené všeobecné užívanie verejného

priestranstva, zahrňujúce aj len sčasti pozemky vlastnícky patriace tretej osobe, má to za následok vznik
bezdôvodného obohatenia na strane obce plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka), pretože aj keď existuje právny dôvod užívania verejného priestranstva, nejde o titul, podľa
ktorého by obci vzniklo oprávnenie, aby také plnenie zo strany tretej osoby (strpenie užívania jej
majetku) bolo poskytované bezplatne.Pripustením opačnej možnosti by došlo k porušeniu základného

princípu občianskoprávnych vzťahov, spočívajúceho v rovnosti ich účastníkov (§ 2 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).“

13. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že pojem: „verejné priestranstvo“ nie je v žiadnom
zákone platnom v SR všeobecne definovaný, tak určite nemal z tohto dôvodu žalobu zamietnuť, ale

pri meritórnom rozhodnutí boli pre neho určujúce právne závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v
rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 52/2009.14. Vo vzťahu k tvrdeniu súdu, že v rámci právneho poriadku SR nie je možné všeobecne záväzným
nariadením obce vyhlásiť pozemky súkromných vlastníkov za verejné priestranstvo, žalobca uviedol, že
takátoúvahasúdujescestná,keďžejebežnoupraxou,žepozemkysúkromnýchvlastníkovsúúzemnými

plánmiobcíamiestvyhlasovanéatedaurčenénavšeobecnéužívanieaslúžiaakoverejnépriestranstvá,
na ktorých sa nachádza aj verejná zeleň, chodníky, miestne komunikácie a pod. Iba v prípade žalobcu
a mesta Prešov sa jedná napríklad o časť ulice Strojníckej v kat. úz. P. Š. ako aj o celú ulicu E. H. J. E..

15. V tejto súvislosti poukázal na svoje vyššie uvedené vyjadrenie k bodu 11.2. odôvodnenia rozsudku

OS Prešov č. k. 9C 248/2014-335, že je nepravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie, že z dôvodu absencie
zákonnej definície verejného priestranstva v právnom poriadku SR, (na rozdiel od právneho poriadku
ČR), nie je možné všeobecne záväzným nariadením obce vyhlásiť pozemky súkromných vlastníkov
za verejné priestranstvo, resp., že za verejné priestranstvo možno považovať len verejnosti prístupne
pozemky vo vlastníctve obce, ak spĺňajú podmienky verejnej prístupnosti, a to aj s poukazom na § 128
Občianskeho zákonníka, resp. článok 20 Ústavy SR, z ktorých vyplýva, že vlastník je povinný strpieť,

aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere
a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak a že vo verejnom záujme možno vec
vyvlastniťalebovlastníckeprávoobmedziť,akúčelnemožnodosiahnuťinak,atolennazákladezákona,
len na tento účel a za náhradu. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia nenamietal v
posudzovanej veci nezákonnosť obmedzenia jeho vlastníckych práv, ale namietal to, že k obmedzeniu

jeho vlastníckych práv došlo bez poskytnutia primeranej náhrady.

16. Čo sa týka tvrdenia súdu prvej inštancie, že: v rámci právnej argumentácie berie za svoje
odôvodnenie novšieho rozhodnutia NS ČR sp. zn. 28 Cdo/1498/2014 ..., s následným tvrdením, že
aj žalobca si mohol dať svoj pozemok oplotiť a že žalobcov neudržiavaný pozemok nemôže slúžiť k

zlepšeniu života obyvateľov mesta Veľký Šariš, žalobca uviedol, že vo veci, o ktorej rozhodoval NS
ČR pod sp. zn. 28 Cdo 1498/2014 bol pozemok žalobkyne územným plánom určený na občiansku
vybavenosť, prípadne na bytovú výstavbu. Aj keď teda tieto pozemky mali charakter verejného
priestranstva - sídlisková zeleň a boli predmetom verejného užívania (slúžiace verejnosti na relaxáciu a k
ďalšiemu využitiu), nedošlo zo strany žalovaného mesta k bezdôvodnému obohateniu, keďže žalobkyni

nikto nebránil, aby svoje pozemky využívala v súlade s územným plánom mesta - určeným, a to
zdôrazňujeme na občiansku vybavenosť, prípadne na bytovú výstavbu.

17. Žalobca namietal, že v posudzovanej veci sa však nejedná a totožnú vec, keďže pozemok žalobcu
bol určený na verejnoprospešný účel, a to ako plocha verejnej zelene. A práve naopak, na posudzovanú

právnu vec možno avšak z iného pohľadu (ako to urobil súd prvej inštancie), aplikovať právne závery,
ktoré prijal NS ČR v rozsudku sp. zn. 28 Cdo/1498/2014 zo 07.10.2014, v ktorom najvyšší súd okrem
uviedol, cit. 11. „Soudům obou stupňů lze přisvědčit, že Nejvyšší soud, stejně jako soud Ústavní,
opakovaně dospěl k závěru, že užíváním cizího pozemku jako veřejného prostranství ve smyslu § 34
zákona č. 128/2000 Sb. vzniká dle § 451 obč. zák. bezdůvodné obohacení na straně obce, jež jejich

prostřednictvím v podstatě plní své zákonné povinnosti týkající se zajištění potřeb svých občanů, aniž
by jí svědčil titul, který by ji v soukromoprávní rovině opravňoval k užívání těchto pozemků (srov. např.
rozsudky Nejvyššího soudu ze dne 14. 2. 2006, sp. zn. 33 Odo 396/2004, ze dne 31. 1. 2006, sp. zn. 33
Odo 1064/2005, a ze dne 2. 5. 2012, sp. zn. 28 Cdo 561/2012, či usnesení Ústavního soudu ze dne 15.
4. 2010, sp. zn. II. ÚS 731/10, a ze dne 14. 9.2004, sp. zn. III. ÚS 338/04). V citovaných rozhodnutích,

jakož i v dalších na ně navazujících, byly přitom řešeny situace, v nichž nebylo sporováno, že by veřejně
přístupný pozemek svým určením sloužil v podstatě k zajištění příznivých podmínek pro život v obci a
uspokojování potřeb jejích občanů, a to zejména dopravní obslužnosti obce, propojení jejích jednotlivých
částí komunikacemi a nezbytnými přilehlými pozemky, vytvoření prostoru pro rekreaci občanů obce
zajištěním veřejné zeleně apod., tedy k obecnému užívání zmiňovanému v legální definici veřejného

prostranství § 34 zákona č. 128/2000 Sb. V těchto případech tak bylo zřejmé, že pozemek je obcí
užíván jako veřejné prostranství, čímž je vlastníku bráněno v realizaci jeho věcného práva.“„Uzurpuje-li
si proto obec formou funkčního využití pozemku jiné osoby jako veřejného prostranství v zásadě užívací
oprávnění k němu pro zajištění potřeb svých občanů, pak ji, nazíráno ze soukromoprávního hlediska, v
souladu s § 451 obč. zák. tíží povinnost vydat vše, oč se obohatila užíváním cizí věci bez adekvátního

právního důvodu.“

18. Ďalej žalobca poukázal na odôvodnenie uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 338/04
zo14.09.2004, v ktorom ústavný súd o. i. uviedol, cit.: „Prohlásil-li stěžovatel předmětné pozemky zaveřejná prostranství a tyto pozemky stěžovatel, resp. jeho prostřednictvím obyvatelé Statutárního města
České Budějovice užívali ke své každodenní rekreaci bez toho, že by stěžovatel měl k těmto pozemkům
právní titul, který by ho opravňoval tyto pozemky užívat, a stěžovatel náhradu za užívání neplatil, učinily

obecné soudy správný závěr o tom, že na straně stěžovatele dochází k bezdůvodnému obohacení ve
smyslu ust. § 451 obč. zák., neboť předmětné pozemky užívá bez právního důvodu.“

19. Tvrdil, že aj v posudzovanej veci žalobcu, ak si teda žalovaný uzurpoval Územným plánom mesta
J. Š. (schválený uznesením MsZ vo J. Š. Č.. XXX/XXXX-X/XXIV dňa 25.11.2010), formou funkčného

využitia (okrem iného) aj pozemok žalobcu ako súčasť plochy, na ktorej má byť verejná zeleň, čím si
v zásade k týmto pozemkom uzurpoval užívacie oprávnenie pre zaistenie potrieb svojich občanov, tak
zo súkromnoprávneho hľadiska v súlade s § 451 OZ, je mesto Veľký Šariš - žalovaný, je povinný vydať
dotknutým vlastníkom pozemkov všetko, čím sa na ich úkor bezdôvodne obohatilo. A pre posúdenie
uplatneného nároku je irelevantné, v akom rozsahu sa mesto J. Š. o plochu, ktorá bola územným
plánom vyčlenená na verejnú zeleň aj staralo, či na tejto ploche bola verejná zeleň, napr. nízka -

tráva, či krovinatá, alebo vysoká - stromová, a pod. K bodu 15. (zrejme rozsudku č. k. 9C/248/2014
- 335) žalobca uviedol, že nepotrebuje úmyselne prehliadať českú judikatúru a tvrdenie súdu prvej
inštancie, že ak by išlo zo strany žalovaného o bezdôvodné užívanie, (tzn. bezdôvodné obohatenie)
je vzťahom občianskoprávnym a nie obchodnoprávnym, sporným nie je. Žalobca predsa ani v žalobe
a ani vo svojich vyjadreniach v posudzovanej veci netvrdil, že ním uplatnený nárok vo vzťahu k

vydaniu bezdôvodného obohatenia je nárokom obchodnoprávnym, ale tvrdil, že je občianskoprávnym,
čo nakoniec žalobca uviedol aj v žalobe, a to napr. v poslednom odseku žaloby na 3. str., kde uviedol:
„Dôsledky plnenia z neplatnej obchodnej zmluvy ObZ neupravuje, preto treba pri riešení tejto otázky
použiťpríslušnéustanoveniaOZ,ktoréupravujúbezdôvodnéobohatenievustanovení§451ObčZ.(...)“.
A čo sa týka aplikácie obchodnoprávneho vzťahu na posudzovanú právnu vec, tento je podľa žalobcu

potrebné aplikovať v súvislosti s posúdením premlčacej doby uplatneného nároku. Na záver žalobca vo
vzťahu k uplatnenému nároku v posudzovanej veci opätovne poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 1 Co 21/2013 z 25.09.2013, v ktorom krajský súd v totožnej právnej veci okrem iného
uviedol, cit.: „V tejto súvislosti je potrebné opätovne dať do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci 4 Cdo 52/2009, ktoré sa zaoberalo užívaním nehnuteľností bez právneho

dôvodu, ktorá je verejným priestranstvom, pričom v zmysle tohto rozhodnutia považuje Najvyšší súd
Slovenskej republiky nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia v podobe obvyklého nájomného
za dôvodné. Správna je argumentácia žalobcu, uvedená v jeho odvolaní, spočívajúca vtom, že aj
judikatúraNajvyššiehosúduČeskejrepubliky(rozhodnutieNSČRšp.zn.320dó823/2003z15.01.2004)
sa prikláňa k oprávneností. nárokov vlastníka pozemkov v prípade užívania takýchto pozemkov pre

potreby všetkých v podobe verejného, priestranstva, teda verejnej vnútroblokovej zelene v obytnej
zástavbe. Ide o tzv. verejné užívanie verejného priestranstva, pričom pozemky, na ktorých sa nachádza
zeleň, spoluvytvárajúca toto verejné priestranstvo, sú vo vlastníctve súkromnom, tak ako je to aj v
predmetnej veci. Vyššie uvedená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podporne aj
judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky smeruje teda k iným záverom, než vo vzťahu k predmetnej

parcele urobil súd prvého stupňa.“

20. Zároveň žalobca súdu predložil potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 Co
476/2013 z 08.09.2015, a uviedol, že v totožnej právnej veci vydania bezdôvodného obohatenia
za užívanie pozemkov žalobcov verejnou zeleňou zo strany žalovaného - mesta Košice, v ktorom

odvolací súd taktiež uviedol, cit.: „Žalovaný disponujúci (teda) majetkom žalobcov mohol užívaním
týchto pozemkov plniť svoje verejné funkcie súvisiace s uspokojovaním potrieb občanov, čo je jeho
povinnosť stanovená zákonom, ktorú by však inak musel plniť iným spôsobom, to znamená napríklad
obdobné pozemky s verejnou zeleňou na rovnaký účel kúpiť alebo prenajať, prípadne zeleň tu vysadiť.
V takom prípade by žalovanému užívaním majetku na úkor žalobcov majetkový prospech celkom

určite nevznikol. Užívanie cudzieho majetku bezprávneho dôvodu s povinnosťou vydať bezdôvodné
obohatenie predstavuje všeobecné pojatie právneho princípu, ktorý je treba aplikovať na vopred bližšie
neurčené prípady (§ 451 OZ).“

21. K uvedenému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 03.04.2018 a

vo veci uviedol, že pokiaľ žiadal, aby sa súd oboznámil s obsahom spisu Okresného úradu Prešov odbor
katastrálny č. V1149/2015 realizoval tak procesnú obranu vyplývajúcu z ustanovenia § 149 Civilného
sporového poriadku. Ďalej uviedol, že hodnotiace závery právneho zástupcu žalobcu sú v rozpore s
advokátskou etikou. A uviedol, že žalobca vo svojom podaní nerozlišuje medzi verejným priestranstvoma takzvanou verejnou zeleňou samotný obsah pojmu verejná zeleň neznamená samo sebe aj zeleň,
ktorá je aj verejnosti prístupná, ale vyjadruje jej funkčnosť pre verejnosť. Podotkol, že žalobca sa vo
svojom vyjadrení nevyjadril k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.06.2002 sp.

zn. II.ÚS 103/02 a k záverom z toho plynúcimi. Napokon uviedol, že považuje argumentáciu vo vyjadrení
žalobcu zo dňa 23.02.2018 za neopodstatnenú a opätovne navrhol žalobu zamietnuť.

22. Súd vo veci následne vytýčil termín pojednávania na, ktorom strany sporu zotrvali na svojich
vyjadreniach. Obe strany sporu navrhli vo veci vykonať dokazovanie listinami spisu tunajšieho súdu sp.

zn. 9C/248/2014 a taktiež poukazovali na skutkové zistenia v tomto spise preukázané a žalovaný opieral
svoju obranu aj o právnu argumentáciu vychádzajúcu z rozhodnutia č. k. 9C/248/2014 - 335, ktorý nebol
(v danom čase) právoplatný, taktiež čo sa týka uplatneného bezdôvodného obohatenia za užívanie
inžinierskej stavby pozemnej komunikácie bol v tom čase vedený vlastnícky spor (29C/44/2006), súd
preto prerušil toto konanie uznesením č. konania 12C/23/2017-251 zo dňa 06.02.2020.

23. Následne bolo zistené, že v konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/248/2014 bolo
rozhodnuté čiastočným rozsudkom dňa 24.04.2017 č. k. 9C/248/2014 - 335 tak, že súd žalobu v časti,
ktorou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku parcely registra
KN C Č.. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne
územie J. Š. za obdobie od 22.11.2010 do 30.09.2014 zamietol. Krajským súdom v Prešove po

podaní odvolania zo strany žalobcu bol napadnutý rozsudok rozsudkom zo dňa 04.09.2018, č. k.
25Co/69/2017-376 potvrdený ako vecne správny. Po podaní dovolania žalobcom uznesením č. k.
4Cdo/211/2019 - 418 zo dňa 26.02.2020, Najvyšší súd Slovenskej republiky toto dovolanie odmietol.

24. Súd tak vo veci konštatuje, že rozhodnutie č. k. 9C/248/2014 - 335, ktorým súd prvej inštancie

žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za tvrdené užívanie parcely žalobcu KN C č. XXXX/
XX, U.. Ú.. J. Š. žalovaným čase od 25.11.2010 do 30.09.2014 zamietol, nadobudol právoplatnosť dňa
19.10.2018.

25. V tejto právnej veci následne bolo vytýčené pojednávanie na 07.07.2020, na ktorom súd vykonal

dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi stranami sporu a tiež listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise tunajšieho súdu sp. zn. 9C/248/2014, tak ako to vyplýva zo zápisnice z
pojednávania zo dňa 07.07.2020.

26. Súd vo veci vykonal dokazovanie výpisom zo živnostenského registra na obchodné meno E. G. - W.,

M.: XXXXXXXX, s miestom podnikania G. XXXX/X, E. XXXXX, uvedené žalobca predložil s poukazom
nato,žepokiaľbyišloopremlčanienárokužalobcuvočižalovanémuuviedol,žejepotrebnékonštatovať,
že v posudzovanej veci sa jedná o záväzkový vzťah, ktorý je potrebné posúdiť podľa správania
účastníkov a je nesporné, že žalobca koná v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a
žalovaný užíva pozemky na zabezpečenie verejných potrieb pri výkone samosprávnej funkcie zmysle

zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, a teda uviedol, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 261
ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 397 Obchodného zákonníka o premlčaní.

27. Ďalej súd vo veci vykonal dokazovanie výpisom z listu vlastníctva č. XXX s dátumom vyhotovenia
dňa 13.07.2017 pre okres Prešov, obec Veľký Šariš, katastrálne územie Veľký Šariš v zmysle, ktorého

výpisu časti A: majetková podstata sú zapísané parcely registra C evidované (okrem iného) pod č.
XXXX/XX o výmere 2636 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/XX o výmere 1449 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX /. XXX o výmere 395 m2 - zastavané plochy a nádvoria s
tým, že ako vlastník uvedených parciel je evidovaný žalobca s titulom nadobudnutia na základe kúpno-
predajnej zmluvy pod č. vkladového konania č. V 3532/2000.

28. Súd vo veci vykonal dokazovanie rozhodnutím Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru
č. vkladu V1149/2015 zo dňa 16.03.2015 v zmysle, ktorého bol povolený vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností v katastrálnom území Veľký Šariš k novovytvorenému pozemku registra C
parcelné č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 700 m2 v prospech I. D. v podiele 1/3,

O. B. v podiele 1/3 a G. Š.X. v podiele 1/3.

29. Podľa uznesenia Mestského úradu Veľký Šariš č. 353/2010-3 /XXIV, došlo v zmysle ustanovenia
§ 26 ods. 3 a § 27 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku zneníneskorších predpisov a vo väzbe na ustanovenie § 11 ods. 4 písm. c) a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení k schváleniu územného plánu mesta Veľký Šariš a schváleniu všeobecného
záväzného všeobecného záväzného nariadenia mestského zastupiteľstva č. 5/2010, ktorým sa vyhlásila

záväzná časť územného plánu mesta Veľký Šariš.

30. Zo strany žalobcu bolo predložené aj Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Veľký Šariš č. 20/98
o územnom pláne sídelného útvaru Veľký Šariš a regulatívoch a limitoch využitia územia vrátane
vymedzenia verejnoprospešných stavieb v zmysle, ktorého poukázal na čl. 3- regulatívy funkčného a

priestorového usporiadania územia vrátane limitov a využitia územia bodu 4 - rozvoj zelene - regulatívy
- verejná zeleň; je potrebné podstatné zvýšenie jej výmery (napr. sprístupnením zvyšku bývalého
parku Esterházyovcov), avšak najmä zlepšenie kvality, a to výsadbou vysokej zelene, najmä pri úprave
chodníkov, komunikácie, nepripustiť znižovanie výmery zelene.

31. Žalobcom ďalej bol predložený znalecký posudok č. 5/2011 vypracovaný znalcom Ing. Karolom

Lukáčom z odboru stavebníctvo odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti a dopravné stavby vo veci
stanovenia všeobecnej hodnoty majetku - účelovej komunikácie s príslušenstvom vo Veľkom Šariši na
parcelu č. XXXX/XXX a na parcelu č. XXXX/ XX ku dňu 25.11.2009 (uvedený listinný dôkaz sa týka
účelovej komunikácie stojacej na parcele č. XXXX/XXXX, ako stavby a účelovej komunikácie a parcely
č. XXXX/XX, ktorý nárok bol vylúčený na samostatné konanie).

32. Súd vo veci vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. 273/2014 vypracovaným znalcom Ing.
Milanom Vinklerom z odboru stavebníctvo - odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností
vo veci určenia všeobecnej hodnoty nájmu na parcely U. W. Č.. XXXX/XX, U. W. Č.. XXXX/XXX, N.
U. W. Č.. XXXX/XX zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území J. Š. v období od

01.10.2010 do 30.09.2014, pričom podľa záveru tohto znaleckého posudku všeobecná hodnota nájmu
pozemku bola stanovená porovnávacou metódou a vzhľadom na umiestnenie pozemku a dostatok
podkladovnavykonanieporovnávania.Znalecuviedol,že všeobecnáhodnotastanovenáporovnávacou
metódou objektívne vystihuje všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti v danom mieste a čase
pri jej prípadnom poctivom predaji v bežnom obchodnom styku. Znalec uviedol, že na základe

predložených podkladov stanovil všeobecnú hodnotu výšku nájmu na daných predmetných pozemkoch
špecifikovanýchvobjednávkezaobdobiejednéhorokuna1m2,nakoľkovýškanájmupozemku,nakoľko
výška nájmu pozemkov v danej lokalite výrazne neodlišuje už niekoľko rokov a poukázal na nájomné
zmluvy. S tým, že všeobecná hodnota nájmu na parcelách za 1 m2 na rok predstavuje 6,82 EUR.
Ďalej žalobca predložil žalobné výzvy, ktorými si uplatňoval bezdôvodné obohatenie u žalovaného za

jednotlivé obdobia spolu s príslušnými kópiami doručeniek.

33. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise tunajšieho súdu
sp. zn. 9C/248/2014, ako to navrhovali obe strany sporu a to tak žalobca v žalobe ( č. l. sp. 7 bod IV.
žaloby), ako aj žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 08.11.2017 (č. l. sp. 203).

34.Zvyššieuvedenéhospisusúdvykonaldokazovanieoznámenímkohláseniudrobnejstavbyvydaným
mestom Veľký Šariš, ako stavebným úradom v zmysle, ktorého oddelenie výstavby mestského úradu
ako miestne príslušný stavebný úrad posúdil ohlásenie drobnej stavby - oplotenie pozemku parcely č.
XXXX/XXX,katastrálneúzemieJ.Ľ.Š.aoznámil,žeprotivykonaniudrobnejstavbyvrozsahuuvedenom

vo vyhlásení zo dňa 18.09.2015 nemá námietky.

35. Podľa výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J. Š. zo dňa 25.01.2016, v časti
a majetková podstata - je evidovaná parcela č. XXXX/XXX o výmere 700 m2 (ktorá bola pôvodne
súčasťou parcely č. XXXX/XX m2, pričom podľa časti B vlastníci sú evidovaní I. D., O. B., G. Š..

36. Podľa všeobecne záväzného nariadenia č- 5/2010 čl. 1.2 záväznou časťou územného plánu sa
vymedzujú zásady a regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia uvedené v prílohe č.
1 v časti I. V článku 2.1 všeobecne záväzného nariadenia sú stanovené záväzné regulatívy funkčného
a priestorového usporiadania Územného plánu mesta Veľký Šariš pre administratívno-správne územie

mesta Veľký Šariš. Všeobecne záväzné nariadenie nadobudlo účinnosť dňa 21.12.2010 (čl. 3 bod
4). V prílohe č. 1 v časti I. sú uvedené záväzné regulatívy územného rozvoja a to zásady a
regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia ( písm. A) a určenie regulatívov,
prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok využitia jednotlivých plôch (písm. B). Pod B 9sú určené regulatívy, prípustnosť, obmedzenia a vylučujúce podmienky využitia plochy verejnej zelene.
V územnom pláne v prílohe 1 v časti B 9 plochy verejnej zelene po B.9.1. uvedené - chrániť plochu
historickej zelene v športovom areáli a verejný park v centre a zabezpečiť ich revitalizáciu.

37. V grafickej časti územného plánu je plocha, na ktorej sa nachádza parcela KN C č. XXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 3336 m2, katastrálne územie J. Š., zaradená farebne medzi
plochy verejnej zelene a sprievodná zeleň komunikácií.

38. Súd vo veci poukazuje na to, že žalovaný vo veci vedenej sp. zn. 9C/248/2014 opakovane
zdôrazňoval, že mesto Veľký Šariš žiadnym spôsobom neobmedzovalo žalobcu vo výkone jeho
vlastníckeho práva a poukazoval, že je na rozhodnutí vlastníka nehnuteľnosti, akým spôsobom bude s
nehnuteľnosťou nakladať, žalovaný namietal, že parcela U. W. Č.. XXXX/XX nebola územným plánom
zaradená a ani nikdy neslúžila pre žalovaného ako verejné priestranstvo, t.j. verejnosti prístupné a
verejnosťou využívané.

39. Súd vo veci oboznámil predovšetkým rozsudkom č. k. 9C/248/2014 - 335 zo dňa 24.04.2017, ktorý
nadobudol právoplatnosť 19.10.2018 pričom predmetom sporu bola požadovaná náhrada za užívanie
nehnuteľností žalobcu a to parcely KN C č. XXXX/XX, parcely KN C č. XXXX/XXX, parcela KN C č.
XXXX/ XX teda totožných parciel, ktoré sú predmetom tohto sporu, avšak za obdobie od 01.10.2010 do

30.09.2014 čo sa týka parcely č. 2406/10 za obdobie od 25.11.2010 do 30.09.2014. Vyššie uvedeným
rozsudkom súd rozhodol čiastočne a to vo vzťahu k parcele č. XXXX/XX tak, že nárok žalobcu o vydanie
bezdôvodného obohatenia za tvrdené užívanie parcely zamietol vo zvyšnej časti nároku t.j. parcely č.
XXXX/XX N. XXXX/XXX ponechal na rozhodnutie v konečnom rozsudku.

40. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskejrepubliky),ktorýokreminéhovyžaduje,abyvprípade,keďsúdyrozhodnúvoveciskonečnou
platnosťou, ich rozhodnutie nebolo viac spochybňované v zmysle predvídateľnosti práva. Súdy majú
v rovnakých podmienkach aplikovať právnu normu rovnakým spôsobom. Diametrálne odlišné právne
posúdenie veci súdom v skutkovo totožných veciach za jednotnej právnej úpravy je v podmienkach

materiálneho právneho štátu neakceptovateľné. Princíp právnej istoty musí byť plne realizovaný v praxi
súdov, a to najmä prostredníctvom „ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít“.

41. Podľa čl. 2 ods. 2 časti vety pred bodkočiarkou CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže
legitímneočakávať,žejehosporbuderozhodnutývsúladesustálenourozhodovacoupraxounajvyšších

súdnych autorít (m. m. III. ÚS 438/2018).

42. V danej právnej veci súd konštatuje, že ide o skutkovo totožnú vec, aká bola prejednávaná vo
veci vedenej na tunajšom súde pod spisovou značkou 9C/248/2014. Súd opätovne konštatuje, že
rozsudok č.k. 9C/248/2014-335 zo dňa 24.04.2017 bol v napadnutej časti t.j. vo výroku pod bodom I.

súdom druhej inštancie rozsudkom č.k. 25Co/69/2017-376 zo dňa 04.09.2018 potvrdený. Taktiež vo
veci bolo podané dovolanie o, ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že uznesením
4Cdo /211/2019-418 zo dňa 26.02.2020 dovolanie odmietol.

43. Podľa § 123 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len „OZ“, vlastník je v medziach zákona

oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

44. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

45. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

46. Podľa § 458 ods. 1 a 2 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto
obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.47. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav v tejto právnej veci vzhľadom a na vyššie
uvedené najmä bode v 40, súd poukazuje v plnom rozsahu na rozsudok tunajšieho súdu č. k.

9C/248/2014-335 zo dňa 24.04.2017 a to najmä na bod 13 a nasledujúce presne citujúc (z dôvodov
právnej istoty):
a. „Súd teda robí ten záver, že Všeobecno-záväzné nariadenie mesta Veľký Šariš nemohlo, a v
konečnom dôsledku ani nevyhlasovalo pozemok žalobcu za verejné priestranstvo. V tomto prípade
došlo k aplikácii iného inštitútu, a to inštitútu územného plánu, ktorého charakter bol už vyššie

citovaný v rozhodnutí Ústavného súdu SR. Analogicky súd poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššie
správneho súdu ČR sp. zn. 6Ao/8/2011, v ktorom sa uvádza, že: „vlastník pozemku nie je opatrením
všeobecnej povahy skrátený na svojich právach, pokiaľ schválené funkčné využitie pozemku zodpovedá
doterajšiemu faktickému spôsobu jeho užívania. Najvyšší správny súd zároveň upozorňuje na svoju
konštantnú judikatúru, podľa ktorej prípadnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa čl. 11
ods. 4 listiny základných práv a slobôd, nemožno poskytnúť v rámci procesu tvorby územného plánu,

či jeho zmeny.“ Procesný súd ďalej teda konštatuje, že z hľadiska zásahov do vlastníckeho práva sa
územný plán spravidla považuje za stanovenie medzí výkonu vlastníckeho práva, za ktorý nenáleží
náhrada a z judikatúry Najvyššieho správneho súdu vyplýva, že vlastníci pozemkov nemajú právo na to,
aby ich pozemok bol zaradený do nimi požadovanej kategórie, prípadne, aby bol v tejto kategórii navždy.
b. Súd ďalej potrebuje upozorniť a v rámci právnej argumentácie berie za svoje odôvodnenie novšieho

rozhodnutia NS ČR sp. zn. 28Cdo/1498/2014, v ktorom sa uvádza nasledujúce: „Súdom obidvoch
stupňov možno prisvedčiť, že najvyšší súd rovnako ako súd ústavný, opakovane dospeli k záveru, že
užívaním cudzieho pozemku ako verejného priestranstva v zmysle § 34 zákona č. 128/2000 Zb. vzniká
podľa § 451 OZ bezdôvodné obohatenie na strane obce, ktorý ich prostredníctvom v podstate plní svoje
zákonné povinnosti týkajúce sa zaistenia potrieb svojich občanov, bez toho, aby jej svedčil titul, ktorý

by ju v súkromnoprávnej rovine oprávňoval k užívaniu týchto pozemkov. V citovaných rozhodnutiach,
ako i v ďalších na nich nadväzujúcich boli pritom riešené situácie, v ktorých nebolo sporné, žeby
verejne prístupný pozemok svojim určením slúžil v podstate k zaisteniu priaznivých podmienok pre
život v obci a uspokojovanie potrieb jej občanov, a to najmä dopravnej obslužnosti obce, prepojenie
jej jednotlivých častí komunikáciami a nevyhnutnými priľahlými pozemkami, vytvorenie priestoru pre

rekreáciuobčanovobce,zaistenímverejnejzeleneapod.,tedakvšeobecnémuužívaniuzmieňovanému
v legálnej definícii verejného priestranstva § 34 zákona č. 128/2000 Zb.. Od týchto situácií je nutné
odlíšiť prípady, v ktorých sa jedná o pozemok v obci, ktorý je síce prístupný každému, pretože jeho
vlastník neusiluje o zamedzenie vstupu tretích osôb na neho, avšak ktorý žiadnym spôsobom neslúži
k uspokojovaniu všeobecných potrieb a jeho vlastníkovi je ponechaná na úvahe voľba spôsobu jeho

využitia bez toho, aby bolo trvané na užívaní pozemku ako verejného priestranstva. Za takýchto
okolností by bolo možné iba ťažko usudzovať, že obec na úkor vlastníka realizuje užívacie oprávnenie
k danému pozemku formou jeho účelového určenia ako verejného priestranstva a nemohol by teda
obstáť ani záver o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane obce. V tomto smere je možno povedať,
že stotožnenie verejného priestranstva v zmysle § 34 zákona č. 128/2000 Zb. s pozemkom v obci,

ktorého prístupnosť verejnosti je daná iba tým, že jeho vlastník nebráni prechádzajúcim vo vstupe
na pozemok, by odporovalo zmieňovanému ustanoveniu vyjadrujúcemu význam určenosti pozemku
pre potreby občanov obce i logike veci, ktorá žiada, aby prístupný každému bez obmedzenia bol
pozemok, u ktorého je to významné z hľadiska zaistenia života v obci a nie, aby akýkoľvek voľne
prístupný pozemok bol považovaný za dôležitý pre život v obci a ako taký bez ďalšieho zaradený do

kategórie verejného priestranstva. Táto úvaha by teda mala nájsť svoj odraz i pri posudzovaní vzniku
bezdôvodného obohatenia užívaním cudzieho pozemku na strane obce. V danom prípade nemožno
prehliadnuť, že podľa zistenia súdu prvého stupňa odvíjajúceho sa od vykonaného dokazovania sú
predmetné pozemky zarastené trávou a verejnosť na nich vstupuje zjavne predovšetkým preto, aby
si skrátila cestu k vstupu do metra, bez toho, aby žalobkyňa, ktorej vôľa je v tomto určujúca usilovala

o zamedzenie vstupu verejnosti na pozemky ich oplotením. Súd prvého stupňa rovnako poukázal na
to, že z územného plánu i z predloženého znaleckého posudku vyplýva široká škála možností využitia
pozemku, pričom voľba konkrétneho spôsobu je iba vecou žalobkyne ako ich vlastníka.
c. Pre prejednávanú vec z v bode 14 uvedeného vyplýva, že pozemok za tvrdené užívanie obcou,
ktorého sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, nie je verejným priestranstvom v

zmysle vyššie uvedených záverov právnej praxe. Pokiaľ je v územnom pláne označený ako verejná
zeleň, ide iba o regulatív možného nakladania a stavebnej činnosti na tomto pozemku, žiadnym
spôsobom sa týmto z tohto pozemku nestáva pozemok užívaný pre potreby obce a jej obyvateľov.
Uvedené vyplýva aj z ohliadky, ktorú vykonal súd prvého stupňa, kde je zrejmé, že pozemok jeneudržiavaný, neoplotený, zarastený a žiadnym spôsobom nemôže slúžiť k zlepšeniu života obyvateľov
mesta Veľký Šariš. To, že nejde o verejné priestranstvo, ktoré by mohlo byť všeobecne užívané
obyvateľmi mesta Veľký Šariš, vyplýva aj z toho, že časť odpredaného pozemku umožnilo v rámci

stavebného konania mesto bez ďalšieho oplotiť, čo priamo odporuje tomu, aby takáto plocha mohla byť
považovaná za verejne prístupná, a teda za verejné priestranstvo.
d. Na záver sa súd vráti ešte k tvrdeniu žalobcu, že v prípade, ak by išlo zo strany žalovaného
o bezdôvodné užívanie, išlo by o vzťah obchodno-právny a odkazuje žalobcu na ním, či už
úmyselne alebo neúmyselne prehliadanú českú judikatúru, a to konkrétne na rozhodnutie NS ČR

sp. zn. 32Odo/872/2003, kde sa uvádza: „Odvolaciemu súdu nemožno vytknúť nesprávne právne
posúdenie, ak došiel k záveru, že nárok žalobkyne je nárokom občianskoprávnym. Preto odvolací
súd zhodne so súdom prvého stupňa správne uzavrel, že uplatnený nárok žalobkyne je oprávneným
nárokom občiansko-právnym, na zaplatenie náhrady za obmedzenie užívania ich pozemkov z titulu
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ, ktoré získal žalovaný bez právneho dôvodu, aby začlenil
predmetné pozemky medzi verejné priestranstva ako súčasť parku určeného ku každodennej rekreácií

občanov mesta, a za toto užívanie a obmedzenie vlastníckych práv žalobkyni nezaplatil žiadnu náhradu.
Ďalej tento názor vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS/338/04, kde sa uvádza:
„Všeobecné súdy správne dospeli k záveru, že nárok Ing. arch. H. na zaplatenie náhrady za obmedzenie
užívania jeho pozemkov z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 OZ vzniknutý
začlenením predmetných pozemkov tvoriacich súčasť parku Stromovka medzi verejné priestranstvá

určené ku každodennej rekreácii občanov mesta je nárokom občianskoprávnym. “.

48. Ďalej súd vo veci opakuje a dopĺňa, že v tejto právnej veci nedošlo k zisteniu iných skutkových
okolnosti (než vo veci zp.zn. 9C/248/2014), pričom zdôrazňujúc opäť použije odkaz na odôvodnenie
dovolacieho súdu z uznesenia č. k. 4Cdo/211/2019 zo dňa 26.02.2020, ktorý uviedol v bode 13. 1.:

„ Nad rámec dovolacieho prieskumu dovolací súd dodáva, že považuje za správne právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie a potvrdené odvolacím súdom, keď sa jeho základ vzali právny názor
Najvyššieho súdu Českej republiky vyslovený v rozhodnutí sp.zn. 28Cdo 1498/2014, ktorý je podľa
názoru dovolacieho súdu plne akceptovateľný aj na rozhodovaní spor a, s ktorým sa dovolací súd
stotožňuje..... v bode 14 dovolací súd uviedol: „Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho

súdu v prejednávanej veci nezáviselo od vyriešenia otázky, či predmetný pozemok žalobcu je
alebo nie je verejným priestranstvom (resp. že v územnom pláne obce je označený ako verejná
zeleň, ktorú všeobecne záväzné nariadenie obce považuje za verejné priestranstvo), ešte sama osebe
neznamená, že predmetný pozemok je zo strany verejnosti skutočne užívaný( bez súkromnoprávneho
titulu ), čím na strane obce vzniká bezdôvodné obohatenie. Charakteristickým znakom bezdôvodného

obohatenia,akoprávnehoinštitútuazároveňpredpokladom prevzniknárokunavydaniebezdôvodného
obohatenia je objektívna fikticita vzniku majetkovej výhody či prospechu bez relevantného právneho
dôvodu na úkor iného, merateľná a vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom. Vo vzťahu k
prejednávanej veci, pre vznik bezdôvodného obohatenia na strane mesta ( žalovaného ) potom nestačí
len definovanie pozemku ako verejná zeleň v územnom pláne, pretože len týmto mu bez ďalšieho

objektívne nevzniká žiadna majetková výhoda čí prospech, ale sa vyžaduje materiálny znak spočívajúci
v tom, že pozemok svojim charakterom ( povahou) a umiestnením slúži k uspokojovaniu potrieb
obyvateľstva, t.j. k verejnému účelu, a za týmto účelom je fakticky ( reálne, skutočne) mestom alebo jeho
obyvateľmiužívaný,čímjejehovlastníkbezsúkromnoprávnehotituluobmedzovanývosvojichužívacích
právach a nie je mu za to plnená zodpovedajúca protihodnota. Tento predpoklad, ale v prejednávanej

veci splnený nebol “.

49. Podľa § 212 cit. zákona rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej. Rozsudkom sa rozhoduje o celej
prejednávanej veci.

50. Podľa čl. 17 základných princípov CSP : Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

51. Súd z vyššie uvedených dôvodov preto rozhodol o zamietnutí nároku uplatneného titulom

bezdôvodného obohatenia, čo sa týka parcely č. XXXX/XX v rozsahu výmery 3336 m2 za obdobie
od 01.10.2014 do 15.03.2014 a výmery 2636 m2 v období od 16.03.2015 do 29.12.2016. Čo sa týka
relatívne samostatného nároku uplatneného vo vzťahu k parcele č. XXXX/XX N. XXXX/XXX za obdobie
od 01.10.2014 do 17.08.2017 na, ktorých leží inžinierska stavba pozemnej komunikácie, ako aj čosa týka nároku súvisiaceho so samotnou inžinierskou stavbou - pozemnej komunikácie za obdobie od
01.10.2014 do 16.08.2017, keďže si vyžaduje ďalšie dokazovanie, ako aj vyriešenie vlastníckeho práva
k pozemnej komunikácii, súd podľa § 166 ods. 2 CSP v spojení s čl. 17 základných princípov CSP

vec vylúčil na samostatné konanie.

52. O trovách konania v časti uplatneného samostatného nároku o vydanie bezdôvodného obohatenia
za užívanie parcely KN C č. XXXX/XX k. úz. J. Š. súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% vyčíslený z tejto hodnoty nároku (samozrejme, so zohľadnením

ustanovení vyhlášky č. 655/2014 Z.z.) s použitím ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Proti výroku II. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.