Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 20, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 5T/111/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216010500
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Buchvald

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216010500.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Vladimírom Buchvaldom, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 20. 4. 2017 v Bratislave rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
T.. J. K., nar. X. X. XXXX v E., trvale bytom K., V. F.. Č.. XL, zamestnaná,

j e v i n n á , ž e

dňa 3. 9. 2014 v čase o 13.30 h v Bratislave, na Ivanskej ceste smerom do mesta, ako vodička
osobného motorového vozidla zn. Suzuki, EČV: K.-XXXFU, jazdila v ľavom jazdnom pruhu, pričom sa
plne nevenovala vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke a na vyznačenom priechode pre chodcov
vodorovnou značkou /V6a/ a s osadením informačnej značky /IP6/, nachádzajúcom sa pri zastávke
MHD Pestovateľská, nedala prednosť chodcovi L. O., prechádzajúcemu uvedeným priechodom pre
chodcov z ľavej strany na pravú z pohľadu vodiča, čím spôsobila zrážku s poškodeným, ktorý týmto
nárazom utrpel podľa znaleckých posudkov č.5/2016 a 10/2016, vypracovaných znalcami M.. M. J. a V..

M.. B. Š., R.., M., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, povrchové poranenia /
podkožné krvné podliatiny, odreniny kože a rany/, trieštivú zlomeninu pravej ramennej kosti, zlomeninu
pravej lopatky, trieštivú zlomeninu stavcov hrudnej chrbtice, traumatologickú spondylolistézu /úrazové
vysunutie smerom dopredu/ tela 7. krčného stavca a zlomeninu rebier obojstranne so zakrvácaním do
ľavej pohrudnicovej dutiny, ktoré boli sprevádzané zlyhaním srdcovo - pľúcnej činnosti pri syndróme
akútnejdychovejtiesneaviedliksmrtipoškodenéhodňa25.9.2014,pričomobžalovanásvojímkonaním
porušila zákonné ustanovenie § 4 ods. l písm. f/ Zákona č.8/2009 Z z. o cestnej premávke tým, že nedala
prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie

ohroziť,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobila smrť a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,

č í m s p á c h a l a

nedbanlivostný prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j ePodľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ a § 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo
výmere 2 /dva/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanej výkon trestu podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 61 ods. 1 ods. 2 Tr. zák. ukladá sa obžalovanej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

všetkých druhov na dobu 3 /tri/ roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaná povinná nahradiť škodu poškodenej spoločnosti Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, Panónska cesta 2, vo výške 29.442,08 eura.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Okresný prokurátor pre Bratislavu II podal dňa 24. 6. 2016 obžalobu na J. K. pre vyššie uvedený trestný
čin /prečin/ s tým, že samosudca túto preskúmal, oboznámil sa s listinným materiálom a dňa 27. 6. 2016
vydal odsudzujúci trestný rozkaz, ktorým bola obžalovaná uznaná za vinnú zo spáchania žalovaného
skutku, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 /dva/ roky so zaradením pre výkon trestu
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom bol zároveň obžalovanej uložený

trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 3 /tri/ roky s povinnosťou nahradiť
škodu poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, Panónska cesta 2, vo
výške 29.442,08 €, pričom proti tomuto rozhodnutiu bol okresným prokurátorom a obžalovanou J. K.
prostredníctvom svojho obhajcu podaný odpor, na ktorého základe bolo vo veci obligatórne nariadené
hlavné pojednávanie.

II.
V úvode hlavného pojednávania obžalovaná J. K. zotrvala na vyššie uvedenom odpore, prokurátorka
takisto zotrvala na podanom odpore aj na podanej obžalobe, ktorú predniesla zhodne s písomne
podanou, súčasne vylúčila možnosť uzatvorenia dohody

o vine a treste s tým, že obhajca obžalovanej sa k obžalobe vyjadril v tom zmysle, že obžaloba
bola podaná predčasne, bez zistenia veci a bez vykonania potrebného dokazovania k spravodlivému
rozhodnutiu, pričom prokurátor nedôvodne a alibisticky podal obžalobu a preniesol tak vykonanie
dokazovania a zodpovednosť na súd, teda podaním obžaloby nerešpektoval základné zásady trestného
konania ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., a preto s obžalobou nesúhlasí, následne bola vyriešená otázka

prípadného nároku na náhradu škody a obžalovaná, po zákonnom poučení podľa § 34 ods. 1 ods. 2
ods. 3 Tr. por. a § 257 ods. 2 - 8 Tr. por., nechcela urobiť žiadne vyhlásenie, následne bolo pristúpené
k vykonaniu samotného dokazovania, v rámci ktorého boli vyslúchnutí poškodená - svedkyňa T.. J.
W., znalec T.. P. B., O.., podľa § 258 ods. 4 Tr. por. bola prečítaná zápisnica o výsluchu obžalovanej,
podľa § 263 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná výpoveď splnomocnenca poškodenej spoločnosti Všeobecná

zdravotná poisťovňa, a.s. B.. M. I., podľa § 268 ods. 2 bol prečítaný znalecký posudok znalcov V.. M.. B.
Š., R.., M. a M.. M. J., bol oboznámený relevantný listinný materiál, pričom na základe takto vykonaného
dokazovania bol zistený tento skutkový stav:

Obžalovaná T.. J. K. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že dňa 3. 9. 2014 okolo 13.30 h

ako vodička motorového vozidla značky Suzuki, EČV: K.-XXXFU, jazdila v Bratislave po Ivánskej ceste
smerom z letiska do mesta. Uvedené vozidlo bolo v dobrom stave, bolo slnečné počasie a sucho.
Obžalovaná uviedla, že sa plne venovala šoférovaniu, pričom keď schádzala z nadjazdu, oproti nej, v
jazdnom pruhu vedľa jej ľavého pruhu, stáli dve dodávky blízko dvojitej stredovej čiary. Prvá dodávka
mala zapnutú smerovku doľava, pričom obžalovaná si na druhej dodávke, ktorá stála zadnou časťou na

kraji priechodu, a možno aj kúsok na priechode, smerovku nevšimla. Obžalovaná ďalej uviedla, že keď
bola asi 5 metrov pred prvou dodávkou, spoza druhej stojacej dodávky jej vošiel do pruhu chodec, na
čo obžalovaná reagovala stočením volantu vpravo a silným brzdením, obžalovanej vozidlo išlo mierne
doprava a na priechode narazila predkom vozidla do pravého boku kráčajúceho chodca, následkom
čoho on spadol na kapotu vozidla a potom spadol až na vozovku pred vozidlo obžalovanej. Obžalovaná

hneď zastavila za priechodom a vybehla k chodcovi, ktorý bol pri vedomí, pozeral, nič nerozprával, očamireagoval a na hlave mal krv. Po nehode nejaký muž zavolal záchranku, na miesto pribehli nejakí ľudia
a obžalovaná šla po lekárničku. Obžalovanej sa zdalo, že sanitka už dlho nejde, tak volala opäť, pričom
na mieste bola aj náhodne okoloidúca lekárka, ktorá povedala, že zranený je v stabilizovanej polohe,

a tak čakali na záchranku, ktorá keď vzala poškodeného, obžalovaná ostala na mieste s policajtmi. Po
nehode obžalovaná kontaktovala rodinu poškodeného prostredníctvom svojej matky, ktorá bola stále pri
nej, nakoľko obžalovaná sa po nehode zrútila a psychicky bola na tom veľmi zle, hlavne po tom, ako sa
asi po troch týždňoch od nehody dozvedela, že poškodený v nemocnici zomrel. Obžalovaná k nehode
dodala, že pred nehodou jazdila rýchlosťou od 40 do 50 km/h, pričom na priechode pre chodcov nikoho

nevidela. Poškodený vyšiel spoza stojacej dodávky do dráhy obžalovanej, nepresvedčiac sa, či tak môže
urobiť, pričom keby spoza dodávky len nakukol, musel by uvidieť obžalovanej vozidlo a nevstúpil by jej
do dráhy. Obžalovaná na záver k nehode uviedla, že jej to je úprimne ľúto.

Poškodená - svedkyňa T.. J. W. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že keď sa jej otcovi,
dňa 3. 9. 2014 stala nehoda, dozvedela sa to od polície, ktorá jej uviedla, že jej otec mal nehodu, že

je pri vedomí a že bol prevezený do Ružinovskej nemocnice. Po príchode do nemocnice, ošetrujúca
lekárka poškodeného oznámila svedkyni,
že jej otec je vo veľmi vážnom stave a môže očakávať aj najhorší scenár, ale poškodený bol pri
vedomí a popísal svedkyni priebeh nehody, pričom uviedol, že išiel po priechode smerom od Ikei,
pričom v smere od mesta mu pred priechodom zastali dve autá a v opačnom smere do mesta mu

zastalo tiež jedno auto a dávalo mu prednosť, na čo on stále pokračoval ďalej a potom si všimol, že
štvrté auto išlo smerom na neho, pričom poškodený svedkyni uviedol, že stihol nadskočiť, aby nemal
zranené nohy. Svedkyňa uviedla, že jej otec bol na svoj vek vo výbornej fyzickej kondícii, fungoval
samostatne, mal dlhodobo problémy so sluchom a nosieval aj načúvací pristroj, ale do diaľky videl dobre,
po nehode mal 4 - 5 zlomených rebier, poškodenú krčnú chrbticu, poškodené stavce a rameno, ktoré

mal celé fialové. Poškodený sa po nehode začal veľmi dobre zotavovať a dva dni pred smrťou ho začali
stavať na nohy. Poškodený zomrel na ortopedickom oddelení, s tým, že svedkyni len povedali, že jej
otca resuscitovali a k zástave srdca došlo v prítomnosti ošetrovateľa pri rannom umývaní. Čo sa týka
obžalovanej svedkyňa uviedla, že mama obžalovanej nechala u sestričiek na seba telefonický kontakt s
listom, že sa ospravedlňuje, a tak si s poškodenou vymenili asi 2 - 3 SMS-ky s obsahom o zdravotnom

stave poškodeného. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní k predmetnej veci svedkyňa uviedla,
zhodne ako v prípravnom konaní, že poškodený jej k nehode len povedal, že išiel po priechode pre
chodcov, keď tri vozidlá mu zastavili a štvrté vozidlo ho zrazilo, za polovicou vozovky, pričom tesne pred
zrážkou si toto vozidlo všimol a stihol ešte nadskočiť, aby mu vozidlo nedolámalo nohy. Svedkyňa ďalej
uviedla,žezapoškodenýmchodiladonemocnicekaždýdeň,pričomonbolprivedomíakomunikoval,no

naposledy, keď bola za poškodeným, deň pred jeho smrťou, mal poškodený prvýkrát negatívnu náladu,
mal už asi problémy s dýchaním, pričom sa mal vyjadriť, že „je to zlé“, pričom svedkyňa sa do tohto
momentu domnievala, že zdravotný stav poškodeného sa zlepšuje.

Splnomocnenec poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. B.. M. I., vo svojej

výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 3. 9. 2014, došlo
k poškodeniu zdravia poistenca Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., poškodeného L. O., nar. XX.
X. XXXX, bytom K., O. XXXX/XX , ktoré si vyžiadalo nutnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti, v
dôsledku čoho Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. uhradila príslušným zdravotníckym zariadeniam
náklady tejto starostlivosti v sume 29.442,08 eura. Náhradu týchto nákladov si poškodená spoločnosť

uplatnila ako náhradu škody voči obžalovanej, nakoľko je daný predpoklad, že poškodenie zdravia
poškodeného je zapríčinené protiprávnym konaním obžalovanej.

Znalec T.. P. B., O.. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava záverov
vypracovaného znaleckého posudku a k nehode uviedol, že poškodený prechádzal po priechode pre

chodcov,prekonalvzdialenosť9,3metradomiestazrážkyza4,7sekundyapodľavýpovedeobžalovanej
za priechodom pre chodcom stála dodávka, pričom poškodený sa nepresvedčil, či môže pokračovať vo
svojej chôdzi plynulým spôsobom. Ohľadom jazdy vodičky je technicky prijateľné, že táto sa pohybovala
rýchlosťou 50 km/h prípadne i tesne po touto hodnotou, pričom pokiaľ by obžalovaná išla rýchlosťou 44,7
km/h a pokiaľ by včas reagovala intenzívnym brzdením, zastavila by pred miestom zrážky. Na druhej

strane, pokiaľ vodička išla rýchlosťou 50 km/h prípadne rýchlosťou nižšou, jej technika jazdy bola z
tohto hľadiska správna. Pokiaľ poškodený vyšiel z koridoru obžalovanej spoza stojacej dodávky, miesto
jej reakcie je považované za včasné. Vo vzťahu k technickým príčinám nehody znalec uviedol, že ak
obžalovaná nemala povinnosť predvídať,že spoza stojacej dodávky kolíznym spôsobom vojde do koridoru jej pohybu poškodený, v takom prípade
bol príčinou nehody pohyb poškodeného po priechode pre chodcov - jednak poškodený vytvoril kolíznu
situáciu a jednak obžalovaná pri rýchlosti 50 km/h nebola schopná vozidlo zastaviť na vzdialenosť do

miesta zrážky. Ak obžalovaná mala povinnosť predvídať, že za dodávkami po priechode pre chodcov
plynule pôjde poškodený, mala znížiť rýchlosť na 44,7 km/h, čo nevylučuje kolízny spôsob pohybu
poškodeného, v danom prípade bola obžalovaná obmedzená priechodom pre chodcov, teda nie je
možné hovoriť, že by poškodený na priechode pre chodcov vytvoril prekážku náhlu, avšak svojim
pohybom poškodený vytvoril kolíznu situáciu, pričom vo vzťahu k slovnému spojeniu „náhla prekážka“

sa jedná o definíciu podľa O.. C. a v prípade T.. C. to neplatí, podľa tejto definície by chodec vytvoril
prekážku náhlu.

Z písomného posudku menovaného znalca T.. P. B., O.., znalca z odboru Doprava cestná,
vypracovaného za účelom posúdenia a zodpovedania zadaných otázok vyplýva, že vozidlo Suzuki
vykonávalo jazdu na priamom úseku komunikácie s dvoma jazdnými pruhmi v jednom smere jazdy s

klesajúcim sklonom v pozdĺžnom smere. Na poškodeného pohybujúceho sa po priechode pre chodcov
zľava doprava, z pohľadu jazdy vozidla Suzuki, reagovala obžalovaná natočením kolies riadiacej
nápravy a brzdením. Poškodený pohybujúci sa po priechode pre chodcov vošiel do jazdného pruhu
vodičky vozidla Suzuki spoza dodávkových vozidiel stojacich za priechodom pre chodcov, ktoré pre
ňu vytvárali oblasť zakrytého výhľadu. Obžalovaná by zastavila svoje vozidlo pred miestom zrážky

ak by jazdila na počiatku svojej reakcie rýchlosťou do 44,70 kmh-1, na poškodeného pohybujúceho
sa po vozovke zľava doprava z pohľadu jazdy obžalovanej by reagovala pri reakčnej dobe 1,20 s,
ktorej výsledkom by bolo natočenie kolies riadiacej nápravy a intenzívne brzdenie pri nábehu brzdného
účinku vozidla 0,20 s a strednej hodnote plného brzdného spomalenia 7,50 ms-1. Poškodený by zrážke
s vozidlom zabránil takým spôsobom, ak by správne vyhodnotil situáciu na hlavnej ceste a zastavil

by pred koridorom pohybu vozidla Suzuki, resp. prechod po vozovke po vyjdení spoza dodávkových
vozidiel by uskutočnil až po prejazde vozidla Suzuki. V okamihu vstupu poškodeného do vozovky
sa však obžalovaná nachádzala v takej vzdialenosti od miesta zrážky (cca105 m), na ktorú vodiči
bežne pri rýchlosti jazdy cca 51,4 kmh-1 nevyhodnocujú situáciu pri ľavom okraji vozovky. Na základe
vyhodnotenia polohy poškodeného v okamihu počiatku reakcie obžalovanej vozidla znalec konštatoval,

že obžalovaná reagovala včas na pohyb poškodeného idúceho po priechode pre chodcov, z pohľadu
jazdy obžalovanej zľava doprava. Z hľadiska včasnosti reakcie na pohyb poškodeného, ktorý vystúpil z
oblastizakrytéhovýhľaduznalecpovažujetechnikujazdyobžalovanejzasprávnu.Nazákladevýsledkov
technickej analýzy nehodového deja a na základe technického výkladu pravidiel cestnej premávky je
možné konštatovať, že pre určenie technickej príčiny vzniku predmetnej dopravnej nehody je najskôr

potrebné zodpovedať právnu otázku, a to či obžalovaná mala, alebo nemala predvídať, že poškodený
vkročí do koridoru pohybu jej vozidla spoza neznámych dodávkových vozidiel, stojacich za priechodom
pre chodcov. Pokiaľ nemusela predvídať nesprávny pohyb poškodeného, potom technickou príčinou
bol kolízny spôsob prechádzania poškodeného cez vozovku, pričom obžalovaná nemala technickú
možnosť zabrániť dopravnej nehode, a to ani v prípade, že by sa pohybovala rýchlosťou 50 kmh-1.

V prípade, že obžalovaná mala predvídať nesprávny pohyb poškodeného, potom technickou príčinou
vzniku predmetnej dopravnej nehody bol nesprávny - kolízny spôsob prechádzania poškodeného cez
vozovku, ktorý bol tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal vznik kolíznej situácie a nesprávna
technika jazdy obžalovanej, spočívajúca v tom, že nepredpokladala uvedený pohyb poškodeného a
nezačala znižovať

rýchlosť jazdy ešte pred tým, ako rozpoznala pohyb poškodeného a to pod 44,7 kmh-1, pričom uvedený
prvok techniky jazdy obžalovanej bol prvkom nehodového deja, ktorý obžalovanej znemožnil zabrániť
dopravnej nehode.

Z písomného posudku znalcov V.. M.. B. Š., R.., M. Q. M.. M. J., znalcov z odboru Zdravotníctvo a

farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia),vypracovaného vo veci
prehliadky a pitvy poškodeného L. O. vyplýva, že poškodený dňa 3. 9. 2014 pri dopravnej nehode
okrem povrchových zranení utrpel aj trieštivú zlomeninu pravej ramennej kosti, zlomeninu pravej lopatky,
trieštivú zlomeninu stavcov hrudnej chrbtice, traumatickú spondylolistézu tela 7. krčného stavca a
zlomeniny rebier obojstranne so zakrvácaním do ľavej pohrudnicovej dutiny. Medzi najzávažnejšie

poranenia patria trieštivé zlomeniny hrudnej chrbtice a pravej ramennej kosti, ktoré si u poškodeného
vyžiadali počas jeho hospitalizácie operačné riešenie. Závažnou je tiež zlomenina pravej lopatky
a obojstranné zlomeniny rebier so zakrvácaním do hrudnej dutiny. Poranenia poškodeného boli
lokalizované na hlave, trupe a na končatinách. Z ich rozloženia a charakteru vyplýva, že na poškodenéhopôsobilo vo viacerých lokalitách, predovšetkým smerom zozadu a sprava, vonkajšie mechanické násilie
tupého charakteru, rôzne veľkou silou a prudkosťou. Na základe pitevného nálezu a mikroskopického
vyšetrenia znalci konštatovali, že bezprostrednou príčinou smrti poškodeného bolo zlyhanie srdcovo

- pľúcnej činnosti pri syndróme akútnej dychovej tiesne, ktorý sa rozvinul ako komplikácia závažných
poranení organizmu, ktorý poškodený utrpel pri dopravnej nehode dňa 3. 9. 2014 na Ivanskej ceste v
Bratislave.Znalciďalejkonštatovali,žepitvouamikroskopickýmhistologickýmvyšetrenímnebolizistené
také chorobné zmeny, ktoré by samy o sebe viedli k smrti poškodeného, na smrti poškodeného sa mohlo
v istej miere spolupodieľať chorobné poškodenie srdca - zväzivovatenie svaloviny srdca. Zo súdno-

lekárskeho hľadiska išlo v danom prípade o násilnú smrť - poranenie poškodeného pri zrážke s osobným
motorovým vozidlom.

Prokurátorka titulom záverečnej reči uviedla, že je názoru, že vykonaným dokazovaním bola vina
obžalovanej preukázaná, zároveň sa stotožnila so záverom znaleckého posudku, podľa ktorého
obžalovaná mala predvídať pohyb poškodeného po priechode, na ktorom základe došlo k porušeniu §

4 ods. 1 písm. f/ Zákona č 8/2009 Z.z. Vo vzťahu k otázke trestu, prokurátorka navrhla uložiť primeraný
nepodmienečný trest odňatia slobody so súčasným uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá a zaviazaním obžalovanej nahradiť spôsobenú škodu.

Obžalovaná titulom záverečnej reči prostredníctvom svojho obhajcu uviedla, že nemohla stretu jej

vozidla s poškodeným zabrániť ani včasnou a správnou reakciou, a to za jazdy rýchlosťou maximálne
dovolenou v danom úseku, pričom z dokazovania vyplýva, že zrážke z chodcom mohla obžalovaná
zabrániť len za predpokladu, že by s vozidlom jazdila na začiatku nehodového deja rýchlosťou menšou
ako 44,7 km/h, avšak na túto rýchlosť by musela obžalovaná z dovolenej rýchlosti spomaliť ešte pred
tým, ako vôbec spozorovala poškodeného. Taktiež znalecké dokazovanie potvrdzuje, že obžalovaná

v žiadnom prípade neporušila žiadnu povinnosť uloženú jej zákonom. Z nepriaznivejšej alternatívy
vyplývajúcej zo znaleckého dokazovania, kedy obžalovaná mala predpokladať nesprávny pohyb
poškodeného, príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska je tak správanie poškodeného, ktorý
vyvolal kolíznu situáciu a správanie obžalovanej spočívajúcej v neznížení rýchlosti jazdy pod 44,7 km/h
pred tým, ako spozorovala poškodeného. Obhajca ďalej poukázal aj na nesprávny a neobjektívny postup

policajtov, pričom samotné rozhodnutie prokuratúry podať obžalobu bolo jednoznačne ovplyvnené
aj rozhodnutím polície o zadržaní vodičského preukazu obžalovanej okamžite na mieste dopravnej
nehody. Na základe uvedeného obhajca obžalovanej navrhol súdu, aby po vyhodnotení dokazovania,
kedy obžaloba neuniesla dôkazné bremeno, rozhodol v zmysle ustanovenia § 285 písm. b/ Tr. por. a
obžalovanú spod obžaloby oslobodil, nakoľko skutok nie je trestným činom. Záverom sa obžalovaná k

veci vyjadrila, že „jej je to strašne ľúto“.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj celý relevantný listinný materiál, všetky vykonané dôkazy
vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, a to na základe starostlivého uváženia všetkých
okolností prípadu tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., pričom je potrebné

upozorniť aj na nasledovné faktory:

III.
Podľa názoru súdu bolo nepochybne preukázané, že obžalovaná J. K. dňa 3. 9. 2014 v Bratislave,
riadiac osobné motorové vozidlo značky Suzuki, EČ: K.-XXXFU, na Ivánskej ceste smerom do mesta,

nachádzajúc sa v ľavom jazdnom pruhu, nedala prednosť chodcovi - poškodenému L. O., ktorý
prechádzal po priechode pre chodcov smerom zľava doprava, čím došlo k nárazu s poškodeným,
následkom čoho poškodený utrpel okrem povrchových zranení aj trieštivú zlomeninu pravej ramennej
kosti,zlomeninupravejlopatky,trieštivúzlomeninustavcovhrudnejchrbtice,traumatickúspondylolistézu
tela 7. krčného stavca a zlomeniny rebier obojstranne so zakrvácaním do ľavej pohrudnicovej dutiny,

pričom v dôsledku zranení poškodený dňa 25. 9. 2014 zomrel. Z výpovede poškodenej - svedkyne
T.. J. W. a taktiež z vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodený sa v čase zrážky nachádzal na
priechode pre chodcov, čím obžalovaná porušila ustanovenie § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 8/2009
Z.z., podľa ktorého je vodič povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez
priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča električky. Súd sa pri rozhodovaní

vo veci priklonil k tej teórii znalca T.. P. B., O.., podľa ktorej, ak sa na vozovke v opačnom smere jazdy
z pohľadu obžalovanej nachádzali dodávkové vozidlá, stojace za priechodom pre chodcov, ktoré bránili
priamemu sledovaniu časti priechodu, obžalovaná, ako vodička motorového vozidla, mala skutočnosť,
že sa na priechode pre chodcov už nachádza nejaký chodec predvídať, a spomaliť rýchlosť jazdy tak,aby mohla zabrániť potenciálnej kolízii s chodcom. Súd záverom konštatuje, že v danom prípade, na
základe uvedeného, možno v otázke zavinenia obžalovanej hovoriť o nedbanlivosti nevedomej.

Vykonané dokazovanie, poukazujúc najmä na listinný materiál, usvedčujúca výpoveď poškodenej -
svedkyne T.. J. W. a znalecký posudok znalcov V.. M.. B. Š.T., R.., M. a M.. M. J., preukazujúci, že
medzi nehodou a smrťou poškodeného je priama príčinná súvislosť, smerujú jednoznačne k záveru
o preukázaní toho, že žalovaný skutok sa stal, tento skutok nepochybne je trestným činom a že jeho
páchateľom je práve obžalovaná J. K., ktorá svojim vyššie popísaným konaním naplnila všetky znaky

skutkovej podstaty nedbanlivostného prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

IV.
Po zhodnotení predmetnej dôkaznej situácie a po následnom ustálení otázky skutkového stavu, viny
obžalovanej a právnej kvalifikácie jej konania, súd pristúpil k úvahám
omožnomtrestnoprávnompostihumenovanejpodľa§34ods.4Tr.zák., pričomzvážilvšetkyrelevantné

okolnosti, prihliadol na spôsob počínania obžalovanej a jeho následok, pohnútku, motiváciu, zavinenie /
vo forme nedbanlivosti nevedomej /, existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., a
absenciu priťažujúcich okolností, a teda na prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods.
3 Tr. zák., pričom bolo takisto prihliadnuté na osobu obžalovanej, na jej doterajší spôsob života, ako i
na jej pomery a možnosti nápravy s tým, že súhrn vyššie uvedených okolností a faktorov viedol súd k

presvedčeniu,ženaobžalovanúpostačípôsobiťprimeranýmpodmienečnýmtrestomodňatiaslobodyvo
výmere2/dva/roky,atospodmienečnýmodkladomvýkonutrestunaskúšobnúdobuvotrvaní3/tri/roky,
nakoľko súd je názoru, že pokiaľ sa na vozovke, za priechodom pre chodcov nachádzali dve dodávkové
vozidlá, pohyb poškodeného nebol lege artis a mal sa presvedčiť, či môže spoza vozidiel vyjsť, teda
možno hovoriť o spoluzavinení poškodeného - poškodený spoluvytvoril kolíznu situáciu, v čoho dôsledku

sa súd priklonil k uloženiu podmienečného trestu s tým, že obžalovanej uložil aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 3 roky. Súd je toho názoru, že takto uložený trest môže
v danom konkrétnom prípade viesť k dosiahnutiu svojho účelu z hľadiska požiadavky zabezpečenia tak
generálnej, ako aj individuálnej prevencie tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 34 ods. 1 Tr.
zák.

O otázke náhrady škody súd rozhodol v súlade so zákonným ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por.,
keďže vyššie menovaná poškodená spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava,
Panónska cesta 2, včas uplatnila nárok na náhradu škody, pričom súd vychádzal z predloženého
vyčíslenia nákladov poškodenej spoločnosti za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia

zavineného treťou osobou.

S poukázaním na odôvodnenie je súd toho presvedčenia, že znenie skutkovej vety, ako aj výroky o
vine, treste a náhrade škody plne zodpovedajú výsledkom náležitého zhodnotenia všetkých okolností,
pomerov obžalovanej, možností jej nápravy, ako i otázky potreby zabezpečenia ochrany spoločnosti.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, na podpísanom súde.