Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. august 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Scud/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200127
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8014200127.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcov 1/

B. E. - ARTIMA, IČO: 46 022 546, Centrálna 632/7, Svidník, 21 S. G. N., bytom XX-XXX D., F. H.
XX, B. republika, 3/ X. O., bytom XX-XXX V., Z. 7, B. republika, 4/ V. S. N., bytom XX Y. XX/XX, B.,
B. republika, 5/ D. M. K., bytom Z. XX, XX-XXX Z., B. republika, právne zastúpení JUDr. Dušanom
Remetom, advokátom, Masarykova 2, Prešov proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, 29. augusta
8, Bratislava, za účasti: 1/ L. Q., bytom M. XX, XX-XXX M., B. republika, 2/ G. L. M., bytom XX-XXX
D., F. N. XX/X, B. republika, 3/ W. Y., bytom Y. 10/XX, XX-XXX D., B. republika, 41 F. V., bytom B. XX/
X, XX-XXX N., B. republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej č. XXXXX-X/

XXXX-BA zo dňa 4.12.2013, č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 6.12.2013, č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa
3.12. 2013, č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 3.12.2013, č. XXXXX- X/XXXX-BA zo dňa 16.12.2013, č.
XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 18.12.2013, č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 6.12.2013, č. XXXXX-X/XXXX-
BA zo dňa 5.12.2013 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 4.12.2013, č. XXXXX- X/XXXX-BA zo
dňa 6.12.2013, č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 3.12. 2013, č. XXXXX- X/XXXX-BA zo dňa 3.12.2013, č.
XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 16.12.2013, č. XXXXX- X/XXXX-BA zo dňa 18.12.2013, č. XXXXX-X/XXXX-

BA zo dňa 6.12.2013, č. XXXXX- X/XXXX-BA zo dňa 5.12.2013 a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Priznáva žalobcom náhradu trov konania voči žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanými žalobami sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovanej v spojení
s rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu. Veci pôvodne začaté na správnom súde pod
sp. zn. llScud/1/2014, sp. zn. llScud/4/2014, sp. zn. llScud/5/2014, sp. zn. llScud/6/2014, sp. zn.
llScud/7/2014, sp. zn. 1 lScud/8/2014, sp. zn. HScud/9/2014, sp. zn. llScud/10/2014 boli uznesením sp.
zn. llScud/1/2014 zo dňa 24.6.2014 spojené na spoločné konanie vedené pod sp. zn. llScud/1/2014

vzhľadom na to, že sa týkajú toho istého žalobcu v 1) rade - zamestnávateľa, skutkovo spolu súvisia a
žalobné námietky v týchto veciach boli rovnaké.
2. Žalobcovia navrhovali, aby súd vyššie uvedené rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutiami
prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zrušil a vrátil vec žalovanej na
ďalšie konanie, priznal žalobcom náhradu trov konania.
3. V žalobách identicky namietali, že rozhodnutia žalovanej a sociálnej poisťovne pobočky napadol
odvolaniami, v ktorých namietal nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutí prvostupňového

orgánu, porušenie princípu rovnakého zaobchádzania a nezákonnosť vykonanej kontroly u žalobcu
s argumentáciou príslušnými ustanoveniami Nariadenia ES č. 883/2004, Zákonníka práce, zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a Zákonom o dani z príjmov.4. Žalobcovia namietali, že podľa bodu 8 základného nariadenia všeobecná zásada rovnakého
zaobchádzania je mimoriadne dôležitá pre pracovníkov, ktorí nemajú bydlisko v členskom štáte
ich zamestnania, vrátane ich cezhraničných pracovníkov. Podľa bodu 11 základného nariadenia

prispôsobenie faktov alebo udalostí, ku ktorým dochádza v jednom členskom štáte, nemôže v
žiadnom prípade viesť k tomu, aby sa iný členský štát stal príslušným alebo jeho právne predpisy
uplatniteľnými. Poukázal na to, že podľa bodu 15 základného nariadenia je potrebné, aby osoby, ktoré
sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského
štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a

komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť. Bod 17 základného nariadenia upravuje, že vzhľadom
na čo najefektívnejšie zaručenie rovnosti zaobchádzania so všetkými osobami pôsobiacimi na území
členského štátu je vhodné ako všeobecné pravidlo určiť za uplatniteľné právne predpisy toho členského
štátu, v ktorom daná osoba vykonáva svoju činnosť ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobková
činná osoba.
5. Základné nariadenie v čl. I. písm. a/ upravuje, že činnosť ako zamestnanec znamená každú činnosť

alebo rovnocennú situáciu, ktorá sa za takú považuje na účely právnych predpisov v oblasti sociálneho
zabezpečenia členského štátu, v ktorom takáto činnosť alebo rovnocenná situácia existuje.
6. Podľa čl. 11 bod 3 písm. a/ základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca
činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym
predpisov tohto členského štátu a podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne

vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných
členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako
zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym
predpisom určeným v súlade s odsekom 1.
7. Podľa § 11 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych

vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch, vykonáva pre
zamestnávateľa závislú prácu.
8. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v § 4 upravuje, že zamestnanec na účely nemocenského
poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak,
fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods.

1 písm. a/ a ods. 2 a 3.
9. Ďalej argumentovali, že rozhodnutia žalovanej, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
považuje za nezákonné. Zdôraznil, že podľa najnovších požiadaviek zo strany Európskej únie by v
každom členskom štáte mala verejná správa fungovať na princípe tzv. dobrej správy a tento princíp
zahŕňa uplatňovanie viacerých zásad, ako je princíp viazanosti právom, ktorý vyžaduje, aby všetky

správne rozhodnutia mali oporu v právnom poriadku, aby obsah rozhodnutí bol v súlade so zákonmi,
ústavou a medzinárodným právom, rovnako aby nedochádzalo k zneužívaniu voľnej úvahy. Patria
tam aj princípy rovnosti a zákazu diskriminácie, nestrannosti a objektivity, proporcionality, teda hľadať
spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami a právnej istoty zahŕňajúci aj ochranu
práv nadobudnutých v dobrej viere a zákaz retroaktivity, princíp konania v primeranej lehote (povinnosť

správnych orgánov konať svedomito, zodpovedne sa zaoberať každou vecou, vybaviť ju včas a bez
zbytočných prieťahov), spoluúčasti a transparentnosti a podľa názoru žalobcu tieto princípy neboli v
predmetných veciach žalovanou dodržané.
10. Vo vzťahu k listu žalovanej „oznámenie týkajúce sa spoločností, ktoré na území Slovenskej republiky
vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy“ zo dňa 25.07.2013, v ktorom žalovaná informuje príslušný

poľský orgán sociálneho zabezpečenia (ZUS) o tom, že zamestnanci žalobcu a ďalších vybraných
zamestnávateľov nepodliehajú slovenským právnym predpisom a o tom, že v prípade podania odvolania
zo strany žalobcu a ďalších zamestnávateľov tieto zamietne a potvrdí rozhodnutia svojich organizačných
zložiek, žalobca namietal, že zo strany žalovanej došlo takýmto spôsobom už vopred k prejudikovaniu
rozhodnutí žalovanej a jej organizačných zložiek o tom, že zamestnanci žalobcu a ďalších označených

zamestnávateľov nepodliehajú slovenským právnym predpisom bez toho, aby žalovaná vzala do úvahy
zistený skutkový stav a argumentáciu žalobcu a ďalších zamestnávateľov. Žalovaná zaškatuľkovala
žalobcu ako zamestnávateľa do kategórie tzv. schránkové firmy a ďalej sa už nezaoberala individuálnymi
okolnosťami a zisteniami, z ktorých vyplýva, že žalobca nie je žiadnou schránkovou firmou, ale riadne
v Slovenskej republike podniká.

11. Vo vzťahu k prvostupňovým rozhodnutiam žalobcovia namietali, že tieto rozhodnutia boli vydané v
rozpore s ustanovením § 210 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení, keďže neboli vydané v zákonnej
lehote, ktorá objektívne začala plynúť podaním prihlášky, teda registračného listu zamestnanca v
roku 2011. V tomto smere je zrejmé, že ak by aj došlo v rozpore so zákonom k posunutiu okamihuzačatia konania na deň ukončenia kontroly dňa 12.03.2013, ktorú u žalobcu vykonávala žalovaná
prostredníctvom svojej organizačnej zložky, aj v takom prípade by boli rozhodnutia vydané po zákonnej
lehote. Argument o začatí plynutia lehoty od prvého úkonu správneho orgánu, ktorým bolo doručenie

rozhodnutia, je podľa názoru žalobcu arbitrárny a neudržateľný.
12. Ďalej uviedli, že správny orgán prvého stupňa bol povinný vo veci rozhodnúť najneskôr do 60 dní
od začatia konania a túto lehotu bolo možné predĺžiť iba z dôvodu mimoriadnej zložitosti prípadu až o
60 dní, k čomu nedošlo a rovnako nedošlo ani k využitiu možnosti prerušiť konanie podľa § 193 ods.
3 Zákona o sociálnom poistení. Žalovaná ako odvolací orgán rozhodla tiež po uplynutí lehoty, a preto

podľa názoru žalobcu rozhodnutia správnych orgánov prvého a druhého stupňa sú nezákonné už len
vzhľadom na túto skutočnosť samu bez potreby ich ďalšieho skúmania.
13. Žalobcovia ďalej namietali, že vydaním napadnutých rozhodnutí došlo k porušeniu princípu
rovnakého zaobchádzania, pretože žalobca zamestnáva okrem zamestnancov - občanov Poľskej
republiky aj iných zamestnancov, vo vzťahu ku ktorým pri existencii rovnakých podmienok organizačná
zložka žalovanej nerozhodla o tom, že nepodliehajú slovenskej legislatíve, resp. rozhodla o zániku

poistenia až po uplynutí platnosti formulárov Al. Týmto bol vo vzťahu k porovnateľným zamestnancom
žalobcu uplatnený diametrálne odlišný postup ako vo vzťahu k iným zamestnancom, najmä občanom
Poľskej republiky a to napriek tomu, že podkladom pre rozhodnutie prvostupňového orgánu bol jednotne
zistený skutkový stav vo vzťahu k všetkým zamestnancom žalobcu.
14. Tiež namietali, že o skutočnosti, že rozhodnutia prvostupňového orgánu nie sú dôvodné, svedčí aj

to, že príslušný poľský orgán sociálneho zabezpečenia vydal rozhodnutie, ktorým predbežne deklaroval,
že zamestnanec (resp. zamestnanci) žalobcu podliehajú legislatíve Slovenskej republiky podľa čl. 13
bod 3 základného nariadenia. V tomto chápaní žalovaná nielenže nezákonným spôsobom rozhodla o
potvrdení prvostupňových rozhodnutí, ale svojimi rozhodnutiami tiež poprela právny názoru poľského
orgánu sociálneho zabezpečenia o tzv. uplatniteľnej legislatíve, pričom v rozhodnutí sa odvoláva práve

na žiadosť poľského orgánu sociálneho zabezpečenia.
15. Ďalšou námietkou nezákonnosti vo vzťahu k prvostupňovým rozhodnutiam je ich
nepreskúmateľnosť, keďže správny orgán rozhodol o zániku sociálneho poistenia zamestnanca
(zamestnancov) spätne na základe kontroly vykonanej v marci 2013. Pri tejto kontrole objektívne
nebolo možné zistiť okolnosti o reálnom výkone závislej práce zamestnanca a o registrovanom mieste

podnikania spätne, preto výsledky tejto kontroly nemôžu byť relevantným podkladom pre náležité
zistenie skutkového stavu a pre správne rozhodnutie.
16. Ďalej namietali, že kontrola vykonaná správnym orgánom vo vzťahu k skúmaniu výkonu činnosti
zamestnancov žalobcu bola vykonaná nezákonne, keďže do kompetencie sociálnej poisťovne nepatrí
kontrola výkonu práce v pracovnoprávnych vzťahoch, lebo takúto kompetenciu má len inšpektorát práce,

ktorý priamo na podnet žalovanej vykonal u zamestnávateľa (žalobcu) kontrolu, pričom nezistil v tejto
oblasti výkon závislej práce zamestnancami žiadne pochybenia alebo nedostatky. Za tejto situácie bol
správny orgán viazaný týmito zisteniami a bol povinný ich plne rešpektovať a prevziať ako podklady
pre svoje rozhodnutia, keďže na ne dal podnet. Žalovaná účelovo tvrdí, že kontrola vykonávaná
inšpektorátom práce bola zameraná na iné oblasti, čo nezodpovedá realite.

v
17. Žalobcovia konštatovali, že v priebehu kontroly, ktorú u neho vykonala organizačná zložka žalovanej,
riadne a včas predložil pracovné zmluvy, mzdové listy, výplatné pásky a evidenciu dochádzky svojich
zamestnancov, čo bez akýchkoľvek pochybností preukazuje výkon závislej práce zamestnancov pre
žalobcu v pracovnom pomere na území Slovenskej republiky. Namietal, že v lete 2012 vykonala

organizačná zložka žalovanej u žalobcu kontroly a neboli zistené žiadne nedostatky, ani čo sa týka
reálneho výkonu práce zamestnancov, ani pokiaľ ide o skutočné miesto podnikania v Slovenskej
republike. O niekoľko mesiacov neskôr vykonaná kontrola už zrazu zistila závažné nedostatky
odôvodňujúce retroaktívne rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia zamestnancov, čo je v rozpore so
samotnou príručkou, na ktorú sa žalovaná odvoláva.

18. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaná argumentuje v napadnutých rozhodnutiach pri posudzovaní
otázky tzv. uplatniteľnej legislatívy praktickou príručkou - právne predpisy, ktorá bola vypracovaná
podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Žalobca uviedol, že poukazuje na podstatné časti
tejto príručky: „Ako už bolo uvedené, určená inštitúcia môže kedykoľvek prehodnotiť rozhodnutie o
uplatniteľných právnych predpisoch, ak to považuje za nevyhnutné. Ak informácie poskytnuté počas

pôvodného procesu určovania uplatniteľných právnych predpisov neboli zámerne nesprávne, všetky
zmeny vyplývajúce z tohto prehodnotenia by mali byť platné iba od aktuálneho dátumu. Ak osoba
pracujúca vo viacerých členských štátoch nevykonáva podstatnú časť činnosť v členskom štáte bydliska,
uplatňujú sa právne predpisy členského štátu, v ktorom má zamestnávateľ alebo podnik, ktorý osobuzamestnáva, registrované sídlo alebo miesto podnikania. Termín registrované sídlo alebo miesto
podnikania sa môže v jednotlivých sektoroch líšiť a upravovať podľa oblasti, na ktorú sa uplatňuje,
napríklad pri prevádzkovaní leteckých dopravných služieb alebo v sektore cestnej dopravy. Odporúča

sa, aby inštitúcia v mieste bydliska preskúmala tieto kritéria na základe dostupných informácií alebo v
úzkej spolupráci s inštitúciou v členskom štáte, kde má zamestnávateľ registrované sídlo alebo miesto
podnikania: -miesto, kde má podnik registrované sídlo a správu,
-dĺžka obdobia od zriadenia podniku v členskom štáte,
-počet administratívnych zamestnancov pracujúcich v sídle,

-miesto, kde je uzatvorená väčšina zmlúv s klientmi,
-sídlo, ktoré určuje politiku spoločnosti a prevádzkové záležitosti,
miesto,kdesavykonávajúhlavnéfinančnéfunkcievrátanebankovníctva,miestourčenépodľanariadení
EU ako miesto zodpovedné za správu a vedenie záznamov v súvislosti s regulačnými požiadavkami
konkrétneho sektora, v ktorom podnik podniká,
miesto náboru zamestnancov.“

19. Žalobcovia namietali, že ak vychádza z postupov uvedených v praktickej príručke, je zrejmé,
že uplatniteľnou legislatívou vo vzťahu k právnemu postaveniu zamestnancov žalobcu je legislatíva
Slovenskej republiky. Podľa uvedených kritérií sa miesto podnikania žalobcu bezpochyby nachádza na
území Slovenskej republiky, keďže sa na tomto území nachádza jeho registrované miesto podnikania.
Pretože žalobca nemal možnosť v správnom konaní reagovať na nový rozhodovací dôvod, argumentuje

v žalobách, že spĺňa takmer všetky základné kritéria, podľa ktorých je možné vyhodnotiť u neho splnenie
podmienkyregistrovanéhomiestapodnikania-administratívnipracovnícipracujúvSlovenskejrepublike,
sú tu uzavreté zmluvy s obchodnými partnermi a pracovné zmluvy so zamestnancami, je tu sídlo, ktoré
určuje jeho podnikateľskú politiku a prevádzkové záležitosti, vykonávajú sa tu hlavné finančné funkcie
vrátane bankových prevodov a aj v Slovenskej republike sa uskutočňuje nábor zamestnancov.

20. V tomto chápaní mali žalobcovia za jednoznačne preukázané, že uplatniteľnou legislatívou
pre sociálne zabezpečenie zamestnancov žalobcu je legislatíva Slovenskej republiky. Minimálne
sú rozhodnutia žalovanej a prvostupňového orgánu nezákonné v retroaktívnej časti, keď nevydali
rozhodnutia odo dňa zistenia údajného nesplnenia podmienok uplatniteľnosti predpisov Slovenskej
republiky, ale spätne rozhodli o zániku sociálneho poistenia zamestnancov za minulé obdobie.

21. Žalovaná vo vyjadreniach navrhla žaloby ako nedôvodné zamietnuť argumentujúc skutkovo a právne
rovnako ako v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí.
22. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov
rozhodnutím č. XXXXX-XX/XXXX-PO z 12.08.2013 ako orgán príslušný podľa ustanovenia § 178 ods. 1
písm.a/bodprvýzákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisovrozhodovať

o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch podľa § 210 ods. 1 Zákona o
sociálnom poistení rozhodla tak, že pánovi S. G. N. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné
dôchodkové poistenia a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa B. E.
- ARTIMA, 17.novembra 116, Prešov, IČO: 46022546, dňom 01.04.2011 podľa slovenskej legislatívy.
23. Žalovaná už citovaným rozhodnutím zo dňa 04.12.2013 č. XXXXX-X/XXXX-BA odvolania zamietla

a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.
24. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov rozhodnutím zo dňa 12.08.2013 č. XXXXX- XX/XXXX-PO
ako príslušný orgán podľa už vyššie citovaných ustanovení rozhodla tak, že pánovi D. M. K. nevzniklo
povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti
ako zamestnancovi zamestnávateľa B. E. - ARTIMA, 17. novembra 116, Prešov, dňom 01.06.2012 podľa

slovenskej legislatívy.
25. Žalovaná už vyššie uvedeným rozhodnutím odvolanie žalobcu a zamestnanca zamietla a
prvostupňové rozhodnutie potvrdila (zo dňa 06.12.2013 č. XXXXX-X/XXXXX-BA).
26. Rozhodnutím zo dňa 12.08.2013 č. XXXXX-XX/XXXX-PO Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov vo
vzťahu k pani L. Q. rozhodla tak, že jej nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové

poistenia a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa B. E. - ARTIMA...
podľa slovenskej legislatívy od 01.03.2012 do 31.03.2012.
27. Žalovaná rozhodnutím zo dňa 03.12.2013 č. XXXXX-X/XXXX-BA odvolania zamietla a prvostupňové
rozhodnutia potvrdila.
28. Prvostupňový správny orgán Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov rozhodnutím zo dňa

19.08.2013 č. XXXXX-XX/XXXX-PO rozhodla tak, že pánovi G. L. M. nevzniklo povinné nemocenské
poistenia, povinné dôchodkové poistenia a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi
zamestnávateľa B. E. - ARTIMA... od 01.07.2011 do 31.07.2011 podľa slovenskej legislatívy a žalovaná
odvolania zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila (rozhodnutím z03.12.2013 č. XXXXX-X/XXXX-BA).
29. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov rozhodnutím zo dňa 12.08.2013 č. XXXXX- XX/XXXX-PO vo
vzťahu k pánovi W. Y. ako zamestnancovi zamestnávateľa - žalobcu rozhodla tak, že mu nevzniklo

povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti
ako zamestnancovi od 01.07.2011 do 31.08.2012 podľa slovenskej legislatívy.
30. Žalovaná napadnutým rozhodnutím odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila, ktoré
bolo vydané dňa 16.12.2013 č. XXXXX-X/XXXX-BA.
31. Vo veci zamestnanca zamestnávateľa pani V. S. N. rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov

rozhodnutím zo dňa 14.08.2013 č. XXXXX-XX/XXXX-PO tak, že jej nevzniklo povinné nemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi
zamestnávateľa - žalobcu dňom 01.07.2011 podľa slovenskej legislatívy a následne rozhodla žalovaná
rozhodnutím z 18.12.2013 č. XXXXX-X/XXXX-BA o zamietnutí odvolaní žalobcu a pani N. o potvrdení
prvostupňového rozhodnutia.
32. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov rozhodnutím zo dňa 12.08.2013 č. XXXXX- XX/XXXX-PO

podľa už vyššie citovaných ustanovení rozhodla tak, že pánovi F. V.... nevzniklo povinné nemocenské
poistenia, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi
zamestnávateľa - žalobcu dňom 01.03.2013 podľa slovenskej legislatívy. Sociálna poisťovňa ústredie
rozhodnutím z 06.12.2013 č. XXXXX-X/XXXX-BA odvolania zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila.
33. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa

16.08.2013 č. XXXXX-XX/XXXX-PO ako príslušný orgán podľa § 178 ods. 1 bod prvý Zákona o
sociálnom poistení rozhodovať o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch
podľa § 210 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení rozhodla tak, že pánovi X. M. nevzniklo povinné
nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenia a povinné poistenie v nezamestnanosti ako
zamestnancovi zamestnávateľa B. E. - ARTIMA... dňom 01.03.2011 podľa slovenskej legislatívy.

34. Žalovaná napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu a zamestnanca zamietla a prvostupňové
rozhodnutie potvrdila (vydané dňa 05.12.2013 č. XXXXX-X-XXXX-BA).
35. Z rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov vyplýva, že táto výroky rozhodnutí odôvodnila
aplikáciou Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii
systémovsociálnehozabezpečeniavzneníNariadenia(ES)EurópskehoparlamentuaRadyč.988/2009

z 16.09.2009 (ďalej len základné nariadenie) a vykonávacie Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 987/2009 z 16.09.2009, ktorým sa vykonáva Nariadenie č. 883/2004.
36. Citovala čl. 11 (3) (a) základného nariadenia, podľa ktorého s výhradou článkov 12 a 16 osoba
vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte
podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. Argumentovala tým, že v súvislosti s pravidlom

uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu základné nariadenie v článku 13 stanovuje, ktorým
právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch.
37. ČI. 13 (1) základného nariadenia v znení účinnom do 27.júna 2012 upravoval, že osoba, ktorá
zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch, podlieha:
a/právnympredpisomčlenskéhoštátubydliska,aktakátoosobavykonávapodstatnúčasťsvojejčinnosti

v tomto členskom štáte, alebo ak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero
zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch,
alebo b/ právnym predpisom členského štátu, v ktorom je registrované sídlo alebo miesto podnikania
podniku alebo zamestnávateľa zamestnávajúceho danú osobu, ak táto osoba nevykonáva podstatnú
časť svojich činností v členskom štáte svojho bydliska.

38. Dôvodila tým, že čl. 13 (3) základného nariadenia upravuje, že osoba, ktorá zvyčajne vykonáva
činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských
štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec,
alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom
určeným v súlade s článkom 13 (1) základného nariadenia.

39. Uviedla, že vykonala v dňoch 07.03.2013 a 11.03.2013 kontrolu, v rámci ktorej zistila, že
zamestnávateľ B. E. - ARTIMA nemá v mieste sídla 17.novembra 116,
Prešov zriadenú žiadnu kanceláriu, resp. prevádzku, používa len predmetnú poštovú schránku patriacu
súkromnej osobe - občanovi SR a súčasne bolo zistené, že uvedený zamestnávateľ využíva na
spracovanie personálnej, účtovnej a mzdovej agendy zamestnancov, prihlásených na sociálne poistenie

v SR, služby externej firmy so sídlom vo M.. Na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, že
konkrétny zamestnanec reálne vykonával činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a
preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom ani podľa jedného z vyššie citovaných článkov
základného nariadenia.40. S poukazom na uvedené skutočnosti vo vzťahu ku konkrétnej fyzickej osobe ako zamestnancovi
žalobcukonštatovala,žebuďnevzniklopovinnénemocensképoistenie,povinnédôchodkovépoisteniea
povinnépoistenievnezamestnanostiakozamestnancovikonkrétnymdňom,alebozakonkrétneobdobia

od - do.
v
41. Žalovaná napadnuté rozhodnutia odôvodnila tým, že poukázala na obsah prvostupňových
rozhodnutí, odvolania a argumentovala tým, že preskúmala napadnuté rozhodnutia v celom rozsahu a
dospela k záveru, že boli vydané v súlade s príslušnou právnou úpravou. Citovala ustanovenie § 4 ods.

1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z. s tým, že s účinnosťou od 01.januára 2011 je
upravené, že zamestnanec je na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia
v nezamestnanosti fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný
príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd
o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri
praktickom vyučovaní v období odbornej výrobnej praxe.

v
42.Ďalejuviedla,že§7ods.1písm.c/bodprvýZákonaosociálnompoistenívznenízákonač.543/2010
Z. z. s účinnosťou od 01. januára 2011 upravuje, že zamestnávateľ je pre fyzickú osobu vykonávajúcu
zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať
zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 a má bydlisko v inom členskom štáte

Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore
ako Slovenská republika alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská
republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
43. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. s účinnosťou
od 01. januára 2011 je zárobková činnosť, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má

prednosťpredzákonmiSlovenskejrepubliky,neustanovujeinak,činnosťvyplývajúcazprávnehovzťahu,
ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného
príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa
osobitného predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu.
44.Podľa§14ods.1písm.a/Zákonaosociálnompoistenívznenízákonač.543/2010Z.z.súčinnosťou

od 01. januára 2011 povinne nemocensky poistený je zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1. Podľa § 15
ods. 1 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. s účinnosťou od 01.
januára 2011 povinne dôchodkovo poistený je zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a 2. Podľa § 19 ods.
1 Zákona o sociálnom poistení povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne
nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak.

45.Účastníkkonania-žalobcavykonávapodnikateľskúčinnosťnazákladeosvedčeniaoživnostenskom
oprávnení sp. č. OŽP-Z/XXXX/XXXXX-XXXXX, z 21. januára 2011. V živnostenskom registri Okresného
úradu Svidník je účastník konania zapísaný pod číslom XXX-XXXXX. Vo výpise zo živnostenského
registra je uvedené miesto podnikania žalobcu 089 01 Svidník, Centrálna 632/7 (do 18. novembra 2013
- 089 01 Svidník, Karpatská 754/7, do 03. septembra 2013 - 080 01 Prešov, 17. novembra 116). V registri

zamestnávateľov je účastník konania vedený od 01. februára 2011.
46. Žalovaná konštatovala v jednotlivých rozhodnutiach, že v registri zamestnávateľov je žalobca
vedený od 01.02.2011, resp. 31.12.2011. Zamestnanec účastníka konania S. G. N. je vedený v registri
poistencov sociálnej poisťovne od
01.04.2011, D.r M. K. je v registri poistencov sociálnej poisťovne vedený od 01.06.2012, pani L. Q. bola

vedená v registri poistencov sociálnej poisťovne od 01.03.2012 do 31.03.2012, pán G. L. M. bol vedený
v registri poistencov sociálnej poisťovne od 01.07.2011 do 31.07.2011, pán W. Y. bol vedený v registri
poistencov SP od 01.07.2011 do
31.08.2012, pani V. S. N. bola vedená v registri poistencov SP od 01.07.2011, pán F. V. bol vedený v
registri poistencov SP od 01.03.2013 a pán X. M. bol vedený v registri poistencov SP od 01.03.2011.

47.Rozhodnutiaboliodôvodnenétým,žeSlovenskárepublikadoEurópskejúnievstúpila01.mája2004,
a preto sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia.a to Nariadenie Rady
(EHS) č. 1408/71, zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané
osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva
v znení neskorších zmien a doplnkov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, z 21.

marca 1972.
48. Konštatovala, že od 1. mája 2010 je potrebné uplatňovať nové koordinačné nariadenia, Nariadenie
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16. septembra2009 (ďalej len „základné nariadenie") a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávacie
nariadenie").

49. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II. základného nariadenia majú za úlohu
zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov,
v ktorých vykonávajú činnosť, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva
žiadneho členského štátu.
t

50. Podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca
činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha
právnym predpisom tohto členského štátu. V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného
členského štátu, základné nariadenie v článku 13 stanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba
vykonávajúca činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch.
51. Podľa článku 13 (1) základného nariadenia v znení účinnom do 27. júna 2012 osoba, ktorá zvyčajne

vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha:
a/právnympredpisomčlenskéhoštátubydliska,aktakátoosobavykonávapodstatnúčasťsvojejčinnosti
v tomto členskom štáte, alebo ak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero
zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch,
alebo b/ právnym predpisom členského štátu, v ktorom je registrované sídlo alebo miesto podnikania

podniku alebo zamestnávateľa zamestnávajúceho danú osobu, ak táto osoba nevykonáva podstatnú
časť svojich činností v členskom štáte svojho bydliska.
52. Žalovaná argumentovala, že podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne
vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných
členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako

zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym
predpisom určeným v súlade s článkom 13 (1) základného nariadenia. Pri súbehu poistení, v ktorých sa
nachádza cezhraničný prvok, je nevyhnutné určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude vzťahovať na
dotknutú fyzickú osobu, v súlade so základným nariadením a vykonávacím nariadením, ktoré koordinujú
sociálne zabezpečenie.

53. Na účely správneho vykonávania základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia z rozhodnutia
správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18. marca 2010 o
spolupráci v boji proti podvodom a omylom v rámci Nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 a Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vyplýva,
že orgány a inštitúcie členských štátov spolupracujú v oblasti boja proti podvodom a omylom. Na

zabezpečenie riadneho vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských
štátov na základe článku 76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa
informovať o relevantných skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Ak
príslušná inštitúcia v mieste bydliska dotknutej fyzickej osoby, ktorá žiada o určenie uplatniteľnej
legislatívy, nadobudne pochybnosti ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy, môže tieto pochybnosti

riešiť len spôsobom určeným v článku 6, 15 a 16 vykonávacieho nariadenia, ktoré prikazujú obrátiť
sa na inštitúciu iného členského štátu (v danom prípade miesta výkonu práce). Príslušné inštitúcie
bezodkladne poskytujú alebo si medzi sebou vymieňajú všetky údaje nevyhnutné pre stanovenie a
určenie práv a povinností osôb, na ktoré sa uplatňuje základné nariadenie. Odovzdávanie údajov
sa spravidla uskutočňuje prostredníctvom inštitúcií príslušných na určenie uplatniteľnej legislatívy v

členskom štáte.
54. Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS
Varšava, že v posledných rokoch vznikli firmy, ktoré
sprostredkovávajú pre poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských
štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu

mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z
podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú v Poľskej republike.
55. V súvislosti s posúdením uplatniteľnej legislatívy, za účelom správneho vykonania koordinačných
nariadení, bola inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava oprávnená požadovať preukázanie
relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je

príslušná inštitúcia na uplatnenie určujúcej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná
rozhodujúce skutočnosti preskúmať. Posúdiť vznik poistného vzťahu v právnom zmysle môže len
orgán, ktorý je v mieste vykonávania práce oprávnený určovať uplatniteľnú legislatívu, v danom prípade
Sociálna poisťovňa.56. Tieto skutočnosti oprávňujú Sociálnu poisťovňu vykonať kontrolu reálneho výkonu činnosti
zamestnancov na územi Slovenskej republiky, ktorú sociálna poisťovňa nevykonáva podľa Zákona o
sociálnom poistení ale na základe kompetencií príslušnej inštitúcie na určovanie uplatniteľnej legislatívy.

Kontrolu so zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej
republiky v období od 01. februára 2011 do 11. marca 2013, vykonala dňa 07. marca 2013 Sociálna
poisťovňa, pobočka Prešov, a dňa 11. marca 2013, Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, z dôvodu, že
miesto podnikania účastníka konania sa od 04. septembra 2013 nachádza vo Svidníku.
57. Žalovaná akcentovala, že jedným z rozhodujúcich faktorov na určenie miesta výkonu činnosti

a teda aj na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia je
určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania. Uvedené vyplýva z praktickej príručky Právne
predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov v Európskej únii, Európskom hospodárskom priestore a
vo Švajčiarsku, a ktorá sa uplatňuje v rámci celej Európskej únie. Cieľom tejto príručky je poskytnúť
rozličným praktickým a administratívnym úrovniam, ktoré sa podieľajú na realizácii konkrétnych
ustanovení Spoločenstva, platný pracovný nástroj, ktorý má pomôcť inštitúciám, zamestnávateľom a

občanom v danej oblasti pri určovaní, právne predpisy ktorého členského štátu sa uplatňujú za daných
okolností.
58. Ak osoba pracujúca vo viacerých členských štátoch nevykonáva podstatnú časť činnosti v členskom
štáte bydliska, uplatňujú sa právne predpisy členského štátu, v ktorom má zamestnávateľ alebo podnik,
ktorý osobu zamestnáva, registrované sídlo alebo miesto podnikania. Termín registrované sídlo alebo

miesto podnikania nie je v nariadení vymedzený. V judikatúre Súdneho dvora Európskej únie a v iných
nariadeniach Európskej únie však existuje množstvo usmernení, ktoré možno uplatniť pri prijímaní
rozhodnutia o určení miesta podnikania podniku, ktorý osobu zamestnáva.
59. Súdny dvor vypracoval na základe prípadu Planzer Luxembourg Sarl C-73/06, termíny, na základe
ktorých je možné určiť registrované sídlo alebo miesto podnikania

zamestnávateľa. Podľa Súdneho dvora určenie miesta sídla hospodárskej činnosti predpokladá
zohľadnenie súhrnu faktorov, medzi ktorými sa v prvom rade nachádza sídlo, miesto ústredia,
miesto stretnutia riadiacich osôb spoločnosti a miesto, obvykle totožné, v ktorom sa rozhoduje o
všeobecnej podnikovej politike. Iné faktory, ako napríklad bydlisko riadiacich osôb, miesto konania
valnéhozhromaždenia,miestouloženiasprávnychaúčtovnýchdokumentovamiestohlavnéhopriebehu

finančných činností, najmä bankových, sa môžu zohľadniť taktiež.
60. Sociálna poisťovňa dôvodila, že vzhľadom na uvedené je zrejmé, že registrované sídlo alebo miesto
podnikania môžu byť uznané až po splnení určitých podmienok. Tieto kritéria spravidla skúma inštitúcia
v mieste bydliska na základe dostupných informácií alebo v úzkej spolupráci s inštitúciou v členskom
štáte,kdemázamestnávateľregistrovanésídloalebomiestopodnikania.Vrámciskúmaniarelevantných

skutočností je potrebné preukázať miesto, kde má podnik registrované sídlo a správu, dĺžku obdobia
od zriadenia podniku v členskom štáte, počet administratívnych zamestnancov pracujúcich v sídle,
miesto, kde je uzatvorená väčšina zmlúv s klientmi, sídlo, ktoré určuje politiku spoločnosti a prevádzkové
záležitosti, miesto, kde sa vykonávajú hlavné finančné funkcie vrátane bankovníctva, miesto náboru
zamestnancov, a pod.. Ak zamestnávateľ nespĺňa podmienky registrácie sídla alebo miesta podnikania,

nemôže sa na zamestnancov uplatňovať legislatíva štátu, v ktorom má zamestnávateľ registrované sídlo
alebo miesto podnikania.
61. V rámci vykonanej kontroly Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, zistila, že v registrovanom sídle
spoločnosti Prešov, 17. novembra 116, neexistuje kancelária ani žiadna prevádzka zamestnávateľa.
Nachádza sa tam len poštová schránka patriaca súkromnej osobe, na ktorej je uvedené meno B. E. -

ARTIMA. Majiteľ poštovej schránky potvrdil, že zamestnávateľ sa na uvedenej adrese nezdržiava, má
len schránku na doručovanie pošty, ktorú mu následne osobne doručuje na adresu Svidník, Karpatská
7. Zamestnanci Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, poverení na vykonanie kontroly zistili, že na
adrese Svidník, Karpatská 7, je súkromný byt, v ktorom sa nikto nenachádzal. Ďalšími kontrolnými
zisteniami bola zistená skutočnosť, že pracovné stretnutia so zamestnávateľom sa uskutočňujú

príležitostne na adrese spracovateľskej firmy, v priestoroch hotela Rubín, Centrálna ulica, Svidník.
V týchto priestoroch sa nachádzajú aj účtovné doklady zamestnávateľa, pracovné zmluvy, obchodné
zmluvy, korešpondencia, objednávky a faktúry. Spoločnosť riadi účastník konania (zamestnávateľ)
z adresy svojho trvalého bydliska V. Y. XX, L., B. republika. Konkrétny rozpis prác jednotlivým
zamestnancom účastníka konania (teda žalobcu) nebol ku kontrole predložený. Práce prideľuje žalobca

svojim zamestnancom telefonicky podľa potreby, pričom výkon práce je určený bez obmedzenia. V
deň kontroly nebolo možné zistiť počet zamestnancov, ktorí v daný deň vykonávajú činnosť na území
Slovenskej republiky.62. Z výsledkov kontroly žalovaná mala za preukázané, že sídlo spoločnosti zamestnávateľa,
uvedené vo výpise z obchodného registra, nespĺňa základné kritéria registrovaného sídla spoločnosti.
Kontroly vykonané Národným inšpektorátom práce boli výkonané mimo kontroly zameranej na

reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky a týkali sa iných skutočností,
ako skutočností rozhodujúcich na preukázanie reálneho výkonu činnosti zamestnancov a splnenia
základných podmienok na určenie miesta podnikania v súvislosti s aplikáciou koordinačných nariadení.
Splnenie podmienok na určenie uplatniteľnej legislatívy v súlade s koordinačnými nariadeniami, ktoré
upravujú oblasť sociálneho zabezpečenia, je oprávnená kontrolovať len inštitúcia ustanovená na tento

účel, ktorá je zároveň inštitúciou oprávnenou na určenie uplatniteľnej legislatívy, t. j. sociálna poisťovňa.
63. Kontrolou zameranou na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej
republiky sa nepodarilo preukázať na základe relevantných skutočností, že na zamestnancov žalobcu
a to pána N. od 01.04.2011, pána K. od
01.06.2012, pani Q. od 01.03.2012 do 31.03.2012, pána M. od 01.07.2011 do 31.07.2011, pána Y. od
01.07.2011 do 03.08.2012, pani N. od 01.07.2011, pána V. od 01.03.2013, pána M. od 01.03.2011 sa

vzťahuje slovenská legislatíva. Zamestnávateľ síce predložil formálne doklady, ako sú pracovná zmluva,
mzdový list, výplatné pásky a evidencia dochádzky, nepredložil však doklady preukazujúce reálny výkon
práce zamestnancov na určenom mieste v určený deň, napr. vyúčtovanie cestových nákladov alebo
cestovné príkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že zamestnanec vykonával prácu na určenom mieste.
Z uvedených dôvodov Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, v ktorej registri sú zamestnanci žalobcu

vedení rozhodla, že konkrétnemu zamestnancovi účastníka konania nevzniklo povinné nemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti za konkrétne obdobie
od - do, alebo od konkrétneho dátumu tak, ako uvádzajú výroky prvostupňových rozhodnutí. Registračný
list fyzickej osoby - prihláška, ktorá má deklaratóme účinky, nemôže deklarovať vznik povinného
sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie.

64. Žalovaná uviedla, že pri určení uplatniteľnej legislatívy, ako aj pri poskytovaní údajov relevantných
na posúdenie uplatniteľnej legislatívy postupuje rovnako vo vzťahu ku všetkým fyzickým osobám s
bydliskom v iných členských štátoch Európskej únie, ako aj vo vzťahu k príslušným inštitúciám určených
na stanovenie uplatniteľnej legislatívy v jednotlivých členských štátoch. Zamestnanci účastníka konania,
ktorí disponujú prenosným dokumentom Al, na základe ktorých sa na týchto zamestnancov vzťahuje

slovenská legislatíva, majú tieto formuláre vystavené na dobu určitú. Formuláre PD Al vystavila Sociálna
poisťovňa v čase, kedy neexistovali pochybnosti o správnosti určenia uplatniteľnej legislatívy a splnenie
podmienok na určenie uplatniteľnej legislatívy nebolo overené kontrolou reálneho výkonu činnosti na
území Slovenskej republiky.
65. Žalovaná konštatovala, že sociálna poisťovňa nie je kompetentná rozhodovať o uplatniteľnej

legislatíve, ale je oprávnená určovať uplatniteľnú legislatívu podľa základného nariadenia a
vykonávacieho nariadenia a v prípade určenia slovenskej legislatívy, ako uplatniteľnej, je Sociálna
poisťovňa príslušná formulár PD Al vystaviť. Na základe uvedených skutočností Sociálna poisťovňa,
ústredie, ako odvolací orgán, dospela k záveru, že zamestnancom žalobcu povinné nemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti na území Slovenskej

republiky nevzniklo podľa slovenskej legislatívy.
66. V súlade s článkom 13 (5) základného nariadenia sa zamestnanec účastníka konania, bude
považovať za osobu, ktorá vykonáva všetky svoje činnosti ako zamestnanec alebo samostatne
zárobkovo činná osoba a ktorá získava celý svoj príjem v členskom štáte, ktorého legislatíva bola určená
v súlade so základným nariadením v spojení s vykonávacím nariadením, t. j. v Poľskej republike.

67. Sociálna poisťovňa argumentovala ďalej tým, že konanie vo veciach sociálneho poistenia je
osobitné konanie upravené v § 172 a nasl. Zákona o sociálnom poistení. Konanie vo veci vzniku,
prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je nedávkové konanie, ktoré vzhľadom
na ustanovenie § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení môže začať aj z podnetu organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne.

68. Podľa § 185 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne
urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon o sociálnom poistení však nekonkretizuje o aký úkon
má ísť, a preto je možné za prvý úkon považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa
disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Rovnaký právny názor vyslovil aj

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 7Sžso/20/2010.
69. Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.
Organizačná zložka sociálnej poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania ale je povinná
vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočnéhostavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom
rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy
vo vzájomnej súvislosti, z čoho vyplýva, že je vecou organizačnej zložky sociálnej poisťovne, či určitú

skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba vykonať dôkazy ďalšie,
alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.
70. V preskúmavaných veciach sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí
žalovanej ako odvolacieho orgánu v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami podľa druhej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a

postupom správnych orgánov.
71. Krajský súd najskôr rozsudkom zo dňa 24.6.2014 žaloby zamietol anepriznal účastníkom náhradu
trov konania.
72. Na základe odvolania žalobcu v 1/ rade Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením pod sp. zn.
lSžso/73/2014 dňa 6. októbra 2015 rozsudok Krajského súdu v PreŠove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie s tým, že úlohou správneho súdu bolo najskôr vyriešiť otázku účastníkov konania a zabezpečiť

tak ochranu práv osôb, ktoré boli účastníkmi správneho konania a ich práva by mohli byť dotknuté
zrušením preskúmavaných rozhodnutí.
73. Správny súd preto ustálil okruh účastníkov konania.
74. Predmetnom preskúmania boli rozhodnutia žalovanej, ktorými rozhodla vo veci ne/vzniku sociálneho
poistenia podľa slovenskej legislatívy u zamestnancov (štátnych občanov iného členského štátu

Európskej únie - Poľská republika) zamestnávateľa so sídlom na území Slovenskej republiky pri výkone
zamestnania na území SR, ktorí boli súčasne samostatne zárobkovo činnými osobami v Poľskej
republike.
75. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon Č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
S.s.p.).

76. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
77. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli

v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
78. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) S.s.p. sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
v sociálnych veciach.
79. Vzhľadom na uvedené, aj keď konanie začalo za účinnosti O.s.p. (t.j. doterajších právnych
predpisov), dokončí sa podľa S.s.p. a o veci rozhoduje sudca.

80. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
81.Podľa§177ods.1S.s.p.správnoužalobousažalobcamôžedomáhaťochranysvojichsubjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

82. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) S.s.p. sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.
83. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
84. Podľa § 191 ods. 1 S.s.p. správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona
oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
85.Spoukazomnavyššiecitovanézákonnéustanoveniasprávnysúdpreskúmalnapadnutérozhodnutia
a konanie, ktoré mu predchádzalo s tým, že rozhodol bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s
obsahomadministratívnehospisuadospelkzáveru,žerozhodnutiažalovanejjepotrebnézrušiť,pretože

zo zistení vyplynuli
pochybnosti o oprávnení žalovanej vydať napadnuté rozhodnutia.
86. Je nepochybné, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, od 01.05.2014 sa v
oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71,
zo 14.6.1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne

zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších
zmien a doplnkov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, z 21.3.1972. Od 1.5.2010 sa
uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004
z 29.4.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskehoparlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.9.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.9.2009, ktorým sa vykonáva nariadenie
Č. 883/2004 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Od 28.6.2012 nadobudlo účinnosť Nariadenie

Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 465/2012 z 22.05.2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie
(ES) č. 883/2004 Z.z. o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009,
ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004.
87. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu stanovené v hlave II. základného nariadenia majú za úlohu
zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov,

v ktorých vykonávajú činnosť, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva
žiadneho členského štátu.
88. V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, základné nariadenie v
článku 13 stanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo
viacerých členských štátoch.
89. Podľa článku 13 (1) (a) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako

zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha právnym predpisom členského štátu
bydliska, ak podstatnú časť svojej činnosti vykonáva v tomto členskom štáte.
90. Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná
osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha
právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva

takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s
článkom 13 (1) základného nariadenia.
91. Na účely správneho vykonávania základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia z rozhodnutia
správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18.3.2010 o spolupráci v
boji proti podvodom a omylom v rámci Nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 a Európskeho parlamentu a

Rady (ES) č. 987/2009 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vyplýva, že orgány a inštitúcie
členských štátov spolupracujú v oblasti boja proti podvodom a omylom. Na zabezpečenie riadneho
vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov na základe článku
76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných -
skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Ak príslušná inštitúcia v mieste

bydliska dotknutej fyzickej osoby, ktorá žiada o určenie uplatniteľnej legislatívy, nadobudne pochybnosti
ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy, môže tieto pochybnosti riešiť len spôsobom určeným v článku
6, 15 a 16 vykonávacieho nariadenia, ktoré prikazujú obrátiť sa na inštitúciu iného členského Štátu
(v danom prípade miesta výkonu práce). Príslušné inštitúcie bezodkladne poskytujú alebo si medzi
sebou vymieňajú všetky údaje nevyhnutné pre stanovenie a určenie práv a povinností osôb, na ktoré sa

uplatňuje základné nariadenie. Odovzdávanie údajov sa spravidla uskutočňuje prostredníctvom inštitúcií
príslušných na určenie uplatniteľnej legislatívy v členskom štáte.
92. Základné nariadenie v článku 11 (3) upravuje, že s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca
činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym
predpisom tohto členského štátu.

93. Z citovaných článkov teda jednoznačne vyplýva, že ak ide o súbeh poistení, v ktorých ide o tzv.
cezhraničný prvok, je nevyhnutné určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude vzťahovať na konkrétnu
fyzickú osobu zamestnanca v súlade so základným nariadením a vykonávacím nariadením, ktoré
koordinujú sociálne zabezpečenie.
94.Včl.14Nariadeniač.987/2009ktorýmsastanovujepostupvykonávanianariadenia(ES)č.883/2004

o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (vykonávacie nariadenie) sú obsiahnuté spresnenia
týkajúce sa článkov 12 a 13 základného nariadenia.
95. Podľa čl. 14 ods. 5 vykonávacieho nariadenia na účely uplatňovania článku 13 ods. 1 základného
nariadenia osobou, ktorá "zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo vo viacerých
členských štátoch", je predovšetkým osoba, ktorá: a) udržiava činnosť v jednom členskom štáte a

zároveň vykonáva inú činnosť v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, a to bez ohľadu na
dĺžku trvania alebo povahu tejto inej činnosti; b) nepretržite striedavo vykonáva činnosti s výnimkou
zanedbateľných činností v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, a to bez ohľadu na početnosť
alebo pravidelnosť tohto striedania.
96. Toto ustanovenie bolo zmenené Nariadením č. 465/2012 z 22.5.2012 ktorým sa mení a dopĺňa

nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č.
987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 došlo k zmene
Nariadenia č. 987/2009 tak, že článok 14 odsek 5 sa nahrádza v časti b) a znie: „5b. Na účely určenia
uplatniteľných právnych predpisov podľa článku 13 základného nariadenia sa zanedbateľné činnostineberú do úvahy. Článok 16 vykonávacieho nariadenia sa uplatňuje na všetky prípady podľa tohto
článku“.
97. Podľa čl. 16 ods. 1 tohto nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých

členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu
bydliska.

98. Podľa čl. 16 ods. 2 tohto nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí
uplatniteľnéprávnepredpisy,ktorésanadotknutúosobuuplatňujú,sozreteľomnačlánok13základného

nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia
informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského
štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.
99. Podľa čl. 16 ods. 3 tohto nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa
stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené
príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už

uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna
dotknutáinštitúcianeinformovalainštitúciuurčenúpríslušnýmúradomčlenskéhoštátubydliskadokonca
tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné
stanovisko.
100. Podľa čl. 16 ods. 4 tohto nariadenia ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych

predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských
štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských
štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na
dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné
ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú

vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami a uplatní
sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.
101. Podľa čl. 16 ods. 5 tohto nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy
boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.
102. Správny súd okrem už vyššie uvedených skutočností z administratívneho spisu zistil, že

podaním zo dňa 25.7.2013 žalovaná oznámila inštitúcii sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky ZUS
Department Ubezpieczen i Skladek vo Waršawe (ďalej len ZUS), že uskutočnila kontroly u viacerých
zamestnávateľov, medzi nimi aj u žalobcu, s cieľom preveriť reálny výkonu činnosti ich zamestnancov
na území SR, a to vzhľadom na podozrivo nízke príjmy a zanedbateľný pracovný úväzok s dodatkom,
že u zamestnancov týchto zamestnávateľov (aj žalobcu) ktorým boli vystavené formuláre E 101 SK,

nebudú tieto spätne rušené, po ich skončení bude vydané rozhodnutie o zániku poistenia, pričom u
tých, u ktorých ešte nebolo rozhodnuté o uplatniteľnej legislatíve bude vydané rozhodnutie o nevzniku
poistenia (t.j. že nepodliehajú slovenským právnym predpisom).
103. ZUS podaním zo dňa 10.10.2013 oznámila žalovanej, že predmetnú informáciu odoslala pobočkám
ZUS, ktoré pri posudzovaní žiadostí o určenie legislatívy pre osoby 'zamestnané vo firmách uvedených

v oznámení zohľadnia žalovanou zistené skutočnosti. Pobočky následne mali informovať žalovanú o
určenom zákonodarstve žiadateľa. ZUS navyše potvrdila vo vzťahu k 1236 osobám, že v situácii, aká
bola vo veci, keď pobočky Sociálnej poisťovne vydali rozhodnutia a žalovaná ich potvrdila (teda o
zániku, resp. nevzniku sociálneho poistenia podľa slovenskej legislatívy), určí poľské zákonodarstvo
na základe predpisov práva EU, resp. bude možné potvrdiť, že poľské zákonodarstvo bolo určené na

základe spoločnej dohody žalovanej aZUS a podľa článku 16 ods. 4 nariadenia č. 987/2009 takto určené
zákonodarstvo bude mať konečnú platnosť. ZUS k správnosti svojho usudzovania žiadala potvrdenie
žalovanej.
104. V tejto súvislosti správny súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs/1/2018 zo dňa 4.12.2018 (ďalej len veľký senát),

ktorý jednoznačným spôsobom vyriešil nateraz otázky súvisiace s dohodou inštitúcií dvoch členských
štátov v otázke uplatniteľnej legislatívy a konaním sociálnej poisťovne.
105. V prvom rade vyslovil, že „Dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov
Európskej únie podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 z 16.09.2009 musí byť určitá,
čo do obsahu ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne

musí byť zachytená v akomkoľvek formáte (napr. písomne, na elektronickom nosiči a pod.) a založená
do spisu Sociálnej poisťovne ”.
106. V druhom rade vyslovil, že „Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu
Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES)č. 987/2009 (ďalej len „ vykonávacie nariadenie “), ktorým sa vykonáva Nariadenie (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné
nariadenie”) alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vvlučuie právomoc

Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na rozhodovanie o
uplatniteľnej legislatíve
107.Soporouvovyššieuvedenýchzisteniachazáverochveľkéhosenátusprávnysúdpretouzatvára,že
vovecijepochybnosť,čižalovanábolaorgánomoprávnenýmpodľaprávavydaťpredmetnérozhodnutia.
Z vyjadrenia ZUS z obdobia pred vydaním rozhodnutí žalovanou totiž vyplýva, že poľské inštitúcie

pravdepodobne uplatniteľnú legislatívu už určili, minimálne tak boli pripravené už v tom čase urobiť,
navyše ZUS považovala v tejto súvislosti vzájomnú komunikáciu so žalovanou za rokovanie smerujúce
k uzavretiu dohody o uplatniteľnej legislatíve Poľskej republiky.
108. V nadväznosti na druhý citovaný výrok rozhodnutia veľkého senátu musel teda správny súd
vyhodnotiť ako spornú právomoc žalovanej po určení uplatniteľnej poľskej legislatívy vo veci konať a
vydať napadnuté rozhodnutia. Veľký senát okrem iného konštatoval „...Pokiaľ na základe vzájomnej

koordinácie inštitúcie sociálneho zabezpečenia rozdielnych členských štátov EU určia príslušnú
uplatniteľnú legislatívu jedného štátu dohodou, na sociálne poistenie dotknutej osoby sa bude aplikovať
príslušná právna úprava štátu takto určená dohodou a dotknutá osoba bude podliehať pod právomoc
štátu, ktorého legislatíva bola touto dohodou určená. Uvedená skutočnosť vylučuje právomoc druhého
členského štátu konať o otázke uplatniteľnosti legislatívy na sociálne poistenie dotknutej osoby, keďže

uplatniteľnosť príslušnej legislatívy na sociálne poistenie dotknutej osoby bola vyriešená práve na
základe
dohody uzavretej inštitúciami sociálneho zabezpečenia členských štátov Európskej únie
109. Preto musel správny súd vyhodnotiť napadnuté rozhodnutia žalovanej za odporujúce právu, keďže
boli vydané bez toho, aby žalovaná mala potvrdenú, overenú svoju právomoc konať (čl. 2 ods. 2 Ústavy

SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanoví zákon.).
110. Žalovaná nemala zistené do dôsledkov (nie je obsahom spisu žiadna následná korešpondencia
so ZUS) možnosť konať vo veci a vydať napadnuté rozhodnutia, teda z pohľadu existencie jej
právomoci konať sú napadnuté rozhodnutia minimálne predčasné, založené na nedostatočne zistených

skutočnostiach potvrdzujúcich jej právomoc.
111.Zuvedenýchdôvodovsprávnysúdpodľa§191ods.1písm.b),c)S.s.p.zrušilrozhodnutiažalovanej
a vec jej podľa § 191 ods. 4 S.s.p. vrátil na ďalšie konanie, v ktorom preverí svoju právomoc konať vo
veci v zmysle právne záväzného názoru veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
112. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a priznal

úspešným žalobcom právo na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník ( § 175 ods. 2 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského

súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods.
1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.

sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom,
okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.