Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. december 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819203101
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3819203101.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: K. O., nar.

XX.XX.XXXX, bytom P.-D., D. XXX, zastúpený: JUDr. Luciou Juršíkovou, advokátkou so sídlom v Žiline,
Jura Hronca 3415/4, proti žalovanému: T. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H., D. cesta XXX/X, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o vzájomnej žalobe žalovaného o vypratanie nehnuteľností,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalobca je povinný vypratať nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k.ú. H., zapísané v katastri

nehnuteľností Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX, a to rodinný
dom, súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX a pozemok parcela č. XXXX o výmere
XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Ruší uznesenie Okresného súdu Prievidza, č.k. 12C/19/2019-47, zo dňa 7.8.2019.

IV. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcažalobou,zodňa22.7.2019,žiadal,abysúdurčil,žerodinnýdomsúpisnéčísloXXXpostavený

na pozemku parcela P. č. XXXX a pozemok parcela P. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o
výmere XXX m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX a sú vedené Okresným
úradom Prievidza, katastrálny odbor pre k.ú. H., obec H., okres N., patria do výlučného vlastníctva
žalobcu. Súčasne žiadal, aby mu súd priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania. Žalobný
návrh zdôvodnil tým, že predmetné nehnuteľnosti kúpil od žalovaného v roku 1988. Dňa 11.12.1987
dal žalovanému „predzálohu“ vo výške 20.000 Kčs, čo preukazuje potvrdením zo dňa 11.12.1987,
ktoré spolu so žalovaným podpísali pred MsNV v Handlovej. Dňa 4.5.1988 dal žalovanému zálohu

vo výške 52.000 Kčs, čo preukazuje potvrdenie zo dňa 4.5.1988, ktoré spolu so žalovaným podpísali
pred MsNV v Handlovej. Dňa 27.8.1988 dal žalovanému poslednú splátku vo výške 4.000 Kčs, čo
preukazuje potvrdenie zo dňa 27.8.1988, ktoré podpísali pred svedkyňou K. K.. Kúpu predmetnej
nehnuteľnosti preukazuje aj znalecký posudok č. 19/1963/1988 zo dňa 20.3.1988 X.. S. K., ktorý bol
vypracovaný za účelom predaja predmetných nehnuteľností jemu - žalobcovi. V súčasnej dobe je stav
právny taký, že na liste vlastníctva č. XXX je ako vlastník nehnuteľností zapísaný žalovaný. Spornú
nehnuteľnosť začal užívať na základe vyššie uvedených skutočností v roku 1988, pričom tieto užíva v

celosti. Vlastnícke právo teda odvodzuje od vyššie uvedených skutočností, ktoré nasvedčujú k tomu,
že predmetné nehnuteľnosti kúpil od žalovaného, pričom od toho roku riadne predmetnú nehnuteľnosť
dobromyseľne a nerušene užíval do júna 2019, kedy mu bolo doručené oznámenie od žalovaného,
že ho vyzýva, aby sa z predmetnej nehnuteľnosti vysťahoval do 1.9.2019, že dom nepredá a žepeniaze mu vráti. Vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol na základe originárneho
spôsobu nadobúdania vlastníckeho práva vydržaním v zmysle § 130 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Spornú nehnuteľnosť užíva dobromyseľne a nerušene, pretože mu do jeho vlastníckeho práva nikto

nezasahoval a jeho nerušená držba v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka trvala viac ako 10
rokov, konkrétne 31 rokov. Splnil tak všetky zákonom uložené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním. V súčasnej dobe predmetné nehnuteľnosti užíva on ako žalobca, pričom predmetná
nehnuteľnosť je riadne oplotená a obhospodarovaná, naviac od kúpy predmetnej nehnuteľnosti v roku
1988 platí všetky poplatky (poistku na domácnosť, daň, elektriku, RTVS). Naliehavý právny záujem na

určení vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c/ CSP vidí v tom, že bez určenia vlastníckeho práva by
bolo ohrozené jeho právo, pretože bez tohto určenia by sa stalo jeho právne postavenie neistým, pretože
v predmetnej nehnuteľnosti býva vyše 30 rokov. Vlastnícke právo je v našom právnom poriadku chápané
ako najvyššia právna moc nad vecou. Tento obsah vlastníckeho práva je vyjadrený v ustanovení § 123
Občianskeho zákonníka. Vydržanie je osobitný, originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade
splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu

rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia
byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a/ nadobúdateľ je oprávnený držiteľom veci po celú
vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetom
vydržania počas zákonom ustanovenej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania
je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo

patria. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť
posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Medzi základné okolnosti, ktoré

budú svedčiť o oprávnenosti držby veci, patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký
oprávnenýnadobúdacítitul.Subjektívnypocitdržiteľanemôžebyťsámosebepodkladomprevydržanie,
ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práv. Na rozdiel
od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod
nadobudnutiavlastníctva,ktorýmôžebyťzákladomprezápisvlastníckehoprávadopríslušnéhokatastra

nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorým je vnútorné
presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatnený. Žalobu žalobca právne zdôvodnil
podľa ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 130 ods. 1 OZ, § 134 ods. 1 OZ a §
137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 3Cdo 81/2008.

2.Žalovanýžiadalžalobuakonedôvodnúzamietnuťasúčasnevzájomnoužalobou žiadal,abysúduložil
žalobcovi povinnosť okamžite vypratať nehnuteľnosti uvedené v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia
(č.l. 60, 70 a 87 spisu). K meritu veci uviedol, že mal záujem uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu, ktorou
mienilpredaťžalobcovivyššieuvedenénehnuteľnosti,kpredajunehnuteľnostívšaknedošlo.Žalobcaho

v podstate presvedčil, aby mu vyššie uvedené nehnuteľnosti predal, keď on sám nemal záujem mu tieto
predať. Nakoniec sa však spolu dohodli na predaji nehnuteľností za kúpnu cenu 80.000 Kčs. Uviedol,
že celý predaj nehnuteľností sa mal realizovať do dvoch rokov. V skutočnosti žalobca nemal dostatok
peňazí na to, aby ho vyplatil a doposiaľ mu uhradil len časť dohodnutej kúpnej ceny nehnuteľností, sumu
76.000 Kčs. Mal záujem so žalobcom vec riešiť, tento však podľa svojho vyjadrenia nemal peniaze na to,

aby mu kúpnu cenu za nehnuteľnosti zaplatil naraz. Pretože až doposiaľ mu žalobca nezaplatil zvyšok
dohodnutej kúpnej ceny nehnuteľností, nedošlo ani k prepisu nehnuteľností a on už viac čakať nebude,
kúpna zmluva nebola riadne uzavretá a preto žiada, aby žalobca nehnuteľnosti okamžite vypratal.

3. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím strán sporu, svedkyne Mgr. E. O.,

oboznámením obsahu spisu - osobitne žaloba č.l. 1, výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. H. č.l. 7,
potvrdenia z č.l. X-XX, oznámenie zo dňa 6.6.2019, fotokópia znaleckého posudku č.l. 12, doklady
platobného dokladu SIPO č.l. 17-18, vyjadrenie žalovaného č.l. 57, vyjadrenie žalobcu č.l. 64, vyjadrenie
žalovaného č.l. 68, vyjadrenie žalobcu č.l. 71, mal súd zistený tento skutkový stav veci:

4. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. H., žalovaný je evidovaný na katastri nehnuteľností
ako výlučný vlastník nehnuteľností uvedených v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia.5. Skutočnosť, že medzi stranami došlo k dohode o tom, že žalobca kúpi od žalovaného nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX, pre k.ú. H., sú zrejmé z potvrdení predložených žalobcom k žalobe, ktoré sú
založené v spise na č.l. 9-10. Z potvrdenia zo dňa 11.12.1987 vyplýva, že žalobca dal žalovanému

„predzálohu“ vo výške 20.000 Kčs na kúpu rodinného domu postavenom na pozemku parc. č. XXXX.
Na tomto potvrdení sa nachádzajú podpisy oboch strán sporu overené na MsNV v Handlovej. Z
potvrdenia zo dňa 4.5.1988 vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému zálohu vo výške 52.000 Kčs na
kúpu rodinného domu vo vlastníctve žalovaného, postaveného na pozemku parc. č. XXXX v H.. Aj na
tomto potvrdení sa nachádzajú podpisy oboch strán overené K. v H.. Z potvrdenia zo dňa 27.8.1988,

napísanom žalovaným, vyplýva, že žalovaný pred svedkyňou K. K. prevzal od žalobcu „poslednú splátku
4.000 Kčs a ponecháva mu v dome, ktorý od neho odkúpil váľandy a skriňu a touto splátkou bude dom
vyplatený“.
6. Skutočnosť, že malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi stranami sporu, preukazoval žalobca aj
znaleckým posudkom znalca z odboru stavebníctvo, Ing. S. K., č. XX/XX/XX, zo dňa XX.X.XXXX, ktorý
vyššie uvedeným posudkom určil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností na sumu 49.640 Kčs.

7. Skutočnosť, že malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi stranami sporu ohľadne predmetných
nehnuteľností, preukazoval žalobca aj platobnými dokladmi SIPO za obdobie júl 2018 až jún 2019,
tvrdiac, že od času, keď začal nehnuteľnosti užívať, uhrádzal všetky náklady s nimi súvisiace on sám
(platobné doklady SIPO na č.l. 17-18).

8. Oznámením, zo dňa 6.6.2019, vyzval žalovaný žalobcu k tomu, aby sa vysťahoval z rodinného domu
na D. ceste č. XX, do 1.9.2019, s tým, že dom nepredá a peniaze, ktoré prevzal, vráti.

9. Z lustrácie v Registri obyvateľov mal súd zistené, že žalovaný má od 24.5.2019 nahlásený trvalý pobyt

na adrese H., D. cesta XXX/X (na adrese predmetných nehnuteľností) a žalobca má nahlásený trvalý
pobyt od 20.4.2007 na adrese P.-D., D. XXX.

10. Uznesením, č.k. 12C/19/2019-47, zo dňa 7.8.2019, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
žalovanému povinnosť nenakladať akýmkoľvek spôsobom s nehnuteľnosťami, nachádzajúcimi sa v k.ú.

H., zapísanými v katastri nehnuteľností V. úradom N., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX ako
rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX a pozemok parcela č. XXXX
o výmere XXX mX zastavaná plocha a nádvorie, t.j. nescudzovať, nepredať, nedarovať, neprenajímať,
ani inak nezaťažovať tieto nehnuteľnosti, nezriaďovať k týmto nehnuteľnostiam záložné právo, právo
zodpovedajúce vecnému bremenu alebo iné právo v prospech tretej osoby a to až do právoplatného

rozhodnutia tunajšieho súdu vo veci sp.zn. XXC/XX/XXXX. W. nadobudlo právoplatnosť dňa 13.9.2019.

11. V odôvodnení vyššie uvedeného rozhodnutia súd okrem iného uviedol, že žalobca osvedčil
nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia v rozsahu uvedenom vo výroku I. tohto uznesenia a
preto súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c/ ods. 1

CSP v časti uvedenej vo výroku I. tohto rozhodnutia vyhovel. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd okrem
iného poukázal na to, že žalobca preukázal, že od roku 1988 predmetné nehnuteľností nerušené užíva,
v rodinnom dome býva, pričom uhrádza aj náklady súvisiace s užívaním týchto nehnuteľností. Tvrdí,
že predmetné nehnuteľnosti nadobudol vydržaním. Žalovaný predmetné nehnuteľnosti od roku 1988
neužíva, mal záujem zrejme tieto žalobcovi odpredať, k čomu však nedošlo (nebola uzavretá písomná

kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam). Z oznámenia doručeného žalovaným
žalobcovi zo dňa 6.6.2019 vyplýva, že žalovaný má záujem z vyššie uvedenými nehnuteľnosťami
nakladať. Je teda možno dôvodne predpokladať, že s predmetnými nehnuteľnosťami mieni žalovaný v
budúcnosti nakladať, pričom nie je vylúčené, že by v dôsledku toho mohlo dôjsť aj k zmene vlastníckeho
práva k predmetnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

súd vychádzal zo základného princípu, že nevyhovením návrhu by mohla nastať situácia, ktorú by bolo
možné zvrátiť len s veľkými ťažkosťami. Súd mal zo skutkových a právnych okolností uvádzaných v
návrhu preukázanú potrebu dočasnej úpravy pomerov vzhľadom na existenciu bezprostredne hroziacej
ujmy, ktorá by mohla viesť vo vzťahu k žalobcovi k ťažko zvrátiteľným následkom.

12. Právna zástupkyňa žalobcu v elektronických podaniach k meritu veci okrem iného uviedla, že
tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde. Žalovaný sám prišiel za žalobcom s ponukou, že mu
predá dom na D. pričom predmetný dom ponúkol ešte dvom ďalším kupcom, pričom má za to, že
žalovaný bol v tom čase v zlej finančnej situácii a preto ponúkol dom na predaj a čakal, kto mu skôrpeniaze vyplatí. O predmetný dom záujem prejavil a preto ho žalovaný navštívil a dohodli sa na predaji
rodinného domu. Žalovanému bola vyplatená najprv prvá časť sumy vo výške 20.000 Kčs a následne
suma vo výške 52.000 Kčs a napokon suma 4.000 Kčs. Touto poslednou splátkou bol predmetný dom

vyplatený, čo potvrdil žalovaný svojím podpisom. Ostatné náklady, ktoré pozostávali z nákladov na
vypracovanie znaleckého posudku a advokáta, ktorý mal vypracovať kúpnopredajnú zmluvu, vyplatil
on, avšak žalovaný sa nedostavil k advokátovi podpísať kúpnu zmluvu z dôvodu, že peniaze za
predaj už dostal. Je pravda, že bola pri predaji domu použitá aj mladomanželská pôžička, táto však
bola premenená zo šeku na peniaze, ktoré boli vyplatené a prevzaté žalovaným a zadokumentované.

Žalovaný v tom čase sa zatajoval, pretože nepracoval a bol predvolaný aj na políciu. V dobrej viere
dúfali, že sa dá všetko do poriadku, pretože žalovaný peniaze prevzal. Počas tohto celého obdobia sa
snažili so žalovaným skontaktovať za účelom prepisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalobcu,
čomu sa žalovaný vyhýbal. Jeho tvrdenia, že sa niekoľkokrát stretli, pravdivé nie sú. Do nehnuteľností
investoval peniaze na rôzne opravy, aby sa dali užívať, robil napríklad prívod vody, odvodnenie, betonáž
hospodárskejaostatnýchmiestností,výmenudrevenýchpodláh,garážovúbránu,montážnujamu,okná,

schodište na poschodie, celý čas vykuroval, aby dom nezvlhol. V čase keď dom začal užívať, tento
nebol oplotený a nebola tam ani vstupná brána. Kúpnu cenu žalovanému riadne vyplatil. Nie je pravdivé
ani tvrdenie žalovaného, že by on, resp. niekto z jeho strany, prišiel na dom kontrolovať stav domu
alebo, že by sa s ním stretol. Žalovaný ho kontaktoval len jeden jediný raz, v júni tohto roku, keď ho
vyzval na vysťahovanie z domu, pričom neprišiel za ním osobne, a preto vec začal riešiť so svojou

právnou zástupkyňou, súdnou cestou. Žalovaný od neho peniaze prevzal, preto mu veril, že predmetnú
nehnuteľnosť prevedie na jeho osobu, čo sa však do dnešného dňa nestalo. V dobrej viere predmetnú
nehnuteľnosť užíval a udržiaval, s tým, že sa dohodli na jej predaji, pričom nie sú pravdivé tvrdenia
žalovaného, že by mu neumožnil do domu sa nasťahovať. V čase kúpy predmetného domu mali vo
vlastníctve rodinný dom aj so záhradou, kde chovali rôzne zvieratá, takže z ich strany nešlo o núdzu,

nepotrebovali okamžite kúpiť rodinný dom žalovaného. Predmetný dom kúpil od žalovaného za kúpnu
cenu 76.000 Kčs, odvtedy tento riadne a dobromyseľne užíva, po celý čas užívania ho nikto v užívaní
nerušil, až do júna 2019. Má teda za to, že splnil všetky zákonom uložené podmienky pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním k predmetnému rodinnému domu. Opakovane tvrdil, že so žalovaným sa
počas vydržacej doby nestretol, je však pravda, že ho videl v miestnom pohostinstve, avšak sa nikdy

nestretli, tak, že by sa pozdravili, alebo spolu rozprávali.

13. Žalovaný vo svojich písomných podaniach k meritu veci okrem iného uviedol, že žalobca aj
s manželkou ho niekedy v roku 1987 opätovne žiadal o predaj predmetných nehnuteľností, s čím
najskôr nesúhlasil, avšak napokon súhlasil, s tým, že nehnuteľnosti predá za kúpnu cenu 80.000 Kčs.

Po nejakom čase mu žalobca s manželkou priniesli zálohu vo výške 20.000 Kčs s tým, že neskôr
mu odovzdajú sumu 60.000 Kčs a následne urobia prepis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V
dohodnutý čas za ním žalobca s manželkou prišli, nedoniesli mu však dohodnutú sumu 60.000 Kčs, ale
šek na mladomanželskú pôžičku, ktorá bola na ich meno v hodnote 50.000 Kčs na kúpu nábytku. Tento
šek od nich žiaľ prevzal a skutočnosť, že peniaze od nich prevzal, podpísal. Súčasne ho požiadali, či

by nemohli na jeho pozemku chovať hydinu, zajace a ďalšie zvieratá, sadiť v záhrade, robiť v dielničke.
Teda užívať dom vo voľnom čase, kým ostatné peniaze nedoplatia a neurobí sa prepis nehnuteľností.
Pretože on sám dom neobýval, umožnil žalobcovi s jeho manželkou ho užívať s tým, že budú platiť
platby za elektriku, vodu a dane, nesúhlasil však s tým, aby sa do domu nasťahovali a v tomto bývali.
S predmetným šekom mal následne problémy, nikto ho nechcel od neho za sumu 50.000 Kčs prevziať,

až na základe známeho, jeho kamaráta, dostal za vyššie uvedený šek sumu 25.000 Kčs, s čím žalobca
súhlasil, s tým, že zvyšok peňazí žalovanému doplatí, bude to však trvať istý čas, kým peniaze nasporí.
Žalobca však mu už ďalšiu sumu peňazí nepriniesol, preto z tohto dôvodu sa neurobil ani prepis
nehnuteľností na žalobcu. V nasledujúcom období bol opakovane v kontakte so žalobcom, vždy sa ho
spýtal, či je v dome všetko v poriadku, a najmä, či sa hradia všetky platby za užívanie nehnuteľností,

pričom ho vždy upozornil, že dom je stále v jeho vlastníctve. Osobne bol 6-krát v dome pozrieť, či je
všetko v poriadku. Takisto zisťoval u vodárov, elektrikárov, aj na mestskom úrade, či na nehnuteľnostiach
nie sú žiadne dlhy, pričom zistil, že nie. Malo byť v záujme žalobcu dať všetko do poriadku, on sám na
neho nijako netlačil, pretože nehnuteľnosti boli jeho. Pretože žalobca bol dlhý čas nečinný, k prepisu
nedošlo a on sa rozhodol, že príde bývať na Slovensko, pričom bude užívať svoje nehnuteľnosti, ktoré

mienil žalobcovi odpredať, pričom si už nahlásil na adrese predmetných nehnuteľností trvalý pobyt.
Skutočnosť, že sa nasťahuje späť do svojho domu chcel riešiť osobne so žalobcom, nebolo to však
možnéapretosaobrátilpriamonasúd.Nesúhlasístým,žežalobcapredmetnénehnuteľnostinadobudol
do vlastníctva vydržaním z dôvodu, že mali medzi sebou nejakú dohodu a žalobcovi v skutočnostinedovolil do domu sa nasťahovať a bývať v ňom. V skutočnosti mu povolil len sa v tomto dome zdržiavať
a chovať tam zvieratá. Pokiaľ žalobca do spisu ako listinný dôkaz predložil znalecký posudok, v ktorom
je uvedené, že je objednávateľ predmetného znaleckého posudku, toto sa nezakladá na pravde. Nie je

pravda, že by sa dohodol so žalobcom na kúpnej cene nehnuteľností vo výške 76.000 Kčs ako to tvrdí,
dohoda bola na sumu 80.000 Kčs. Aj pokiaľ ide o šek na mladomanželskú pôžičku, z tohto mal len sumu
25.000 Kčs. Vôbec sa nezakladá na pravde, že by aj niekomu inému ponúkal predmetnú nehnuteľnosť
kúpiť. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mal aj iných kupcov na dom, nech ich označí. Klamstvom je aj tvrdenie
žalobcu, že v čase prevzatia peňazí od žalobcu bol vo finančnej núdzi, okrem iného vlastnil vtedy byt.

Nezmyselné sú tvrdenia žalobcu aj pokiaľ ide o to, že by sa o nehnuteľnosti následne, čo ich začal užívať
žalobca, nezaujímal, ako i to, že sa mal zatajovať. To, že nepovolil žalobcovi v dome bývať, svedčí aj to,
že tam nemal žalobca nikdy nahlásený trvalý pobyt. Takisto nie je pravda, že na jeho nehnuteľnosť dal
zaviesť vodu, že urobil odvodnenie, resp. celý plot, žalobca len natiahol pletivo, ktoré tam už bolo.

14. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že do predmetnej nehnuteľnosti prístup nemá, chodí sa tam len

pozrieť. Predmetnú nehnuteľnosť, rodinný dom, žalobcovi nepredal, žalobca mu len sľuboval, že mu
dlžnú sumu doplatí, nestalo sa tak a preto sa rozhodol, že dá celú vec do poriadku, že dom žalobcovi
nepredá. Poprel tvrdenia žalobcu, že by predmetnú nehnuteľnosť, dom, mal záujem predať aj ďalším
dvom osobám. Nie je pravda ani to, že by mu žalobca vyplatil tú sumu peňazí, o ktorej hovoril. Je pravda,
že od žalobcu prevzal sumu 20.000 Kčs a tento mu mal následne doplatiť ešte ďalšiu sumu 60.000 Kčs,

k čomu však nikdy nedošlo. Namiesto sumy 60.000 Kčs mu žalobca so svojou manželkou priniesol šek
na mladomanželskú pôžičku, ktorý aj prevzal, podarilo sa mu ho však speňažiť len v polovičnej sume
25.000 Kčs. Je pravda, že ešte mu bola zo strany žalobcu poskytnutá suma 4.000 Kčs a neskôr ešte
mu žalobca poskytol sumu 2.000 Kčs, spolu mu teda žalobca zaplatil doposiaľ len sumu 51.000 Kčs.
Nie sú pravdivé ani tvrdenia žalobcu, že sa mali dohodnúť tak, že mu žalobca poskytne za predaj domu

sumu 76.000 Kčs a že zvyšná časť do sumy 80.000 Kčs, teda suma 4.000 Kčs, bude použitá na náklady
súvisiace s prevodom predmetných nehnuteľností. V skutočnosti sa dohodli na kúpnej cene 80.000
Kčs. Sumu 29.000 Kčs, ktorá tvorila rozdiel doposiaľ nezaplatenej kúpnej ceny nehnuteľností žiadal od
žalobcu, aby mu ju uhradil naraz. Pretože tak žalobca neurobil, nedošlo ani k prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam na žalobcu. Je ochotný žalobcovi celú sumu peňazí, ktorú mu tento doposiaľ

za predaj nehnuteľností uhradil, vrátiť. Potvrdil, že žalobca užíva predmetné nehnuteľnosti od roku 1988,
že mu umožnil tieto užívať bezodplatne, že žalobca chcel na jeho pozemku aj chovať zvieratá, čo mu
umožnil, s tým, že veci sa dajú raz do poriadku. V žiadnom prípade mu však neumožnil v dome bývať,
o čom svedčí aj to, že tam žalobca nemal trvalý pobyt. V súčasnosti v dome nebýva a či tam býval
niekedy v minulosti, uviesť nevie. Ústne sa so žalobcom dohodol len na tom, že nehnuteľnosti môže

užívať do času, kým mu nevyplatí žalobca peniaze a neurobí sa prepis nehnuteľností na žalobcu. Tvrdil
tiež, že sa so žalobcom dohodol na tom, že kúpna cena za nehnuteľností mu bude zaplatená do dvoch
rokov od času, keď začal žalobca nehnuteľnosti užívať. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nemal
záujem so žalobcom celú vec vyriešiť, keby bol mal žalobca o to záujem, mohol sa s ním skontaktovať,
pretože sa zdržiaval v Handlovej. A dokonca sa spolu aj viackrát stretli, pričom žalobca mu povedal, že

peniaze nemá, že musel kúpiť nejaké veci a podobne. Pokiaľ ide o bezodplatné užívanie nehnuteľností
žalovaným, dohodol sa s ním na tom ústne, pričom na ničom inom sa spolu nedohodli. Prvýkrát až
tento rok, teda 15.5. vyzval žalobcu, aby predmetné nehnuteľnosti vypratal, s tým, že peniaze, ktoré od
neho prevzal, mu vráti. K prepisu nehnuteľností na žalobcu nedošlo z dôvodu, že mu neboli vyplatené
všetky peniaze za predaj nehnuteľností. Z dôvodu, že mu doposiaľ neboli vyplatené peniaze za predaj

nehnuteľností, nemohlo dôjsť ani k prevodu vlastníckeho práva k ním na žalobcu. A preto žiada, aby
žalobca predmetné nehnuteľností vypratal.

15. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť žalobca od
žalovaného v rokoch 1987 až 1988 kúpil, čo preukazujú aj listinné dôkazy priložené k žalobe, a to

potvrdeniezodňa11.12.1987o„predzálohe“vovýške20.000Kčs,potvrdeniezodňa4.5.1988oprevzatí
sumy52.000Kčsžalovanýmakoajpotvrdenieoposlednejsplátkevovýške4.000Kčszodňa27.8.1988.
Žalobca predmetnú nehnuteľnosť nerušené užíval od roku 1988 ako záhradu na pestovanie plodín,
na chov zvierat a v 90-tych rokoch minulého storočia sa tam so svojou rodinou presťahovali a užívali
túto nehnuteľnosť aj na bývanie. Nie je sporné, že došlo k predaju predmetných nehnuteľností, pričom

nedošlo k podpisu kúpnej zmluvy a to z dôvodu, že žalovaný nemal platné doklady ako uviedla svedkyňa
na pojednávaní. Žalobca nehnuteľnosti užíval v dobrej viere, že tieto odkúpil, zaplatil za ne kúpnu cenu,
riadne a nerušene ich užíval až do júna 2019, teda 31 rokov a teda nadobudol k týmto nehnuteľnostiam
vlastnícke právo vydržaním, v zmysle ustanovenia § 134 a nasl. OZ.16. Žalobca na pojednávaní uviedol, že niekedy v 90-tych rokoch minulého storočia aj za pomoci rodiny
sa snažil kontaktovať so žalovaným za účelom vyriešenia veci ohľadne predmetného rodinného domu.

V súvislosti s predajom domu bol vypracovaný aj znalecký posudok a vec následne dali právničke, ktorá
zistila, že nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom. Predmetné nehnuteľnosti užíva niekedy od roku
1988, za predaj nehnuteľností žalovanému zaplatil časť peňazí, sumu 76.000 Kčs, v skutočnosti mu
mal zaplatiť sumu vyššiu, 80.000 Kčs s tým, že zvyšok (do sumy 80.000 Kčs) predstavovali náklady
súvisiace s prevodom nehnuteľností a to na spísanie kúpnej zmluvy, odhad hodnoty nehnuteľností a

podobne. Nehnuteľnosti začal užívať na základe ústnej dohody so žalovaným. Kľúče od nehnuteľností
neboli žiadne, ani od domu. Nehnuteľnosti mu žalovaný umožnil užívať ešte pred tým, ako mala byť
uzavretá kúpna zmluva, pričom celá vec mala byť vybavená do nejakých 2 rokov. V podstate teda došlo
medzi ním a žalovaným k dohode, že predmetné nehnuteľností bude užívať do času, kým bude uzavretá
riadna kúpna zmluva, k čomu však doposiaľ nedošlo. Nevedel sa vyjadriť k tomu, dokedy mala byť
žalovanému vyplatená kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti, v čase keď však začal nehnuteľnosti

užívať,tátoužvyplatenážalovanémubola.KúpnuzmluvumalavypracovaťprávničkaJUDr.Hammerová
niekedy v 90-tych rokoch, táto však zistila, že na predmetných nehnuteľnostiach viazne záložné právo
v prospech inej osoby a preto celá vec ohľadne uzavretia písomnej kúpnej zmluvy sa nezrealizovala.
Potom, ako mu žalovaný umožnil predmetné nehnuteľnosti užívať, a potom ako mu zaplatil kúpnu cenu
za nehnuteľnosti, nedohodli si medzi sebou žiadne osobitné podmienky, za ktorých bude predmetné

nehnuteľnosti užívať do času uzavretia písomnej kúpnej zmluvy. Okrem sumy 76.000 Kčs žalovanému
nezaplatil za celú dobu užívania predmetných nehnuteľností žiadnu ďalšiu sumu peňazí. Žalovaný mu
predmetné nehnuteľnosti umožnil užívať v podstate bez akejkoľvek odplaty z dôvodu, že zaplatil kúpnu
cenu za predaj nehnuteľností, a to počas celej doby do uzavretia písomnej kúpnej zmluvy. Žalovaný
ho nikdy v minulosti nevyzýval, aby predmetné nehnuteľnosti vypratal a tieto mu odovzdal. Až doposiaľ

všetky výdavky spojené s užívaním rodinného domu platí on.

17. Právna zástupkyňa žalobcu a ani žalobca sa k vzájomnej žalobe žalovaného výslovne nevyjadrili,
avšak z dôvodu, že na podanej žalobe o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
v priebehu celého konania trvali a žalobca doposiaľ nehnuteľnosti užíva, je zrejmé, že so vzájomnou

žalobou žalovaného nesúhlasili.

18. Svedkyňa, Mgr. Eva Adamová, na pojednávaní uviedla, že je dcéra žalobcu, a že sa stretla so
žalovaným v čase, keď ho hľadali ohľadne vyporiadania domu. Na matrike sa dozvedela, kde by mohla
žalovanéhoskontaktovať,čoboloasi10rokovdozadu.Sožalovanýmsastretlavmiestnejkrčme,aspolu

išli na matriku, kde však zistili, že žalovaný nemôže predložiť potrebný doklad. Následne išla na štátnu
políciu v Handlovej informovať sa, ako by sa celá vec dala riešiť ohľadne overenia identity dotyčného.
Na polícii jej povedali, že nemá žiadne možnosti, jedine v prípade, ak by ten pán niečo ukradol, vedeli
by jej pomôcť v zistení jeho identity. Jej otec mal dlhodobo problémy zistiť, kde sa žalovaný nachádza a
pretože mal dosť iných svojich starostí, informácie o žalovanom zisťovala ona. Problém bol v tom, že jej

otec a žalovaný nemali uzavretú písomnú kúpnu zmluvu, čo bol aj dôvod, že sa snažila so žalovaným
sa skontaktovať.

19. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

21. Podľa § 126 ods. 1 a 2 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

22. Podľa § 129 ods. 1 a 2 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba. Držať možno veci ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

23. Podľa § 130 ods. 1 a 2 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávnenia. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba jeoprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má
tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
24. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

25. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

26. Podľa § 134 ods. 2 OZ, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť
predmetom vlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených
právnických osôb (§ 125).

27. Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

28. Podľa § 134 ods. 4 OZ, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.

29. Podľa § 46 ods. 1 a 2 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností ako aj

iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou
formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu, a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode
nehnuteľností, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

30. Podľa § 659 OZ, zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu

bezplatne užívať.

31. Podľa § 660 OZ, požičiavateľ je povinný odovzdať vypožičiavateľovi vec v stave spôsobilom na
riadne užívanie. Ustanovenie § 617 platí primerane aj pre užívanie veci.

32. Podľa § 661 ods. 1 OZ, vypožičiavateľ je oprávnený užívať vec riadne a v súlade s účelom, ktorý
sa v zmluve dohodol alebo ktorému obvykle slúži; je povinný chrániť ju pred poškodením, stratou alebo
zničením.

33. Podľa § 662 ods. 1 a 2 OZ, vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť len čo ju nepotrebuje, najneskôr

však do konca určenej doby zapožičania. Požičiavateľ môže požadovať vrátenie veci aj pred skončením
určenej doby zapožičania, ak vypožičiavateľ neužíva vec riadne, alebo ak ju užíva v rozpore s účelom,
ktorému slúži.

34. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo

nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

35. Žaloba žalobcu je žalobou určovacou podľa § 137 písm. c/ CSP. Základnou podmienkou
dôvodnosti určovacej žaloby podľa tohto ustanovenia CSP je existencia naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu. Ten musí byť podľa požiadavky
zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý, a teda pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať
skutočnosti,zktorýchvyplývaexistencianaliehavéhoprávnehozáujmunažiadanomurčení,čojejednou
zpodmienkounato,abysúdmoholvrozsudkužalobemeritórnevyhovieť.Naliehavosťprávnehozáujmu
je charakterizovaná určitými aspektmi, a to žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva,

či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami je sporný
(existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami); jestvuje ohrozenie práva, či
právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len
určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenie práva alebo právneho
vzťahu. Tento naliehavý právny záujem musí existovať aj v čase rozhodovania súdu a nepreukázaná

existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej
žaloby. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý v tom
zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie
spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.36. V danej právnej veci, podľa právneho názoru súdu, mal žalobca právny záujem na určení, že
predmetné nehnuteľnosti sú jeho vlastníctvom, pretože žalovaný popieral toto jeho vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam, a teda právo medzi stranami k predmetným nehnuteľnostiam bolo sporné, pričom
stav neistoty právneho postavenia žalobcu, nebolo možné odstrániť inak, len predmetným určovacím
výrokom.

37. V prejednávanej veci bolo zistené, že žalobca sa mal ujať držby predmetných nehnuteľností niekedy

v roku 1988, potom, čo sa strany sporu dohodli na tom, že žalovaný prevedie vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam na žalobcu. Medzi stranami nebolo sporné, že k uzavretiu písomnej
kúpnej zmluvy o prevode predmetných nehnuteľností medzi nimi nedošlo. Medzi stranami nebolo sporné
ani to, že žalovaný umožnil žalobcovi bezodplatne predmetné nehnuteľnosti užívať dovtedy, kým mu
žalobca nevyplatí celú kúpnu cenu za nehnuteľnosti a pokiaľ nedôjde k prevodu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiamnažalobcu.Medzistranamizostalosporné,čižalobcazaplatilžalovanémukúpnusumu

v dohodnutej výške 80.000 Kčs, resp. že sa mali strany dohodnúť na tom, že z vyššie uvedenej kúpnej
ceny sa odpočíta suma 4.000 Kčs, v súvislosti s prepisom nehnuteľností na žalobcu ako i to, či žalobca
bol dobromyseľný počas zákonom požadovanej doby 10 rokov v tom, že mu predmetné nehnuteľnosti
vlastnícky patria, resp. či nadobudol vlastnícke právo k nim vydržaním.

38. Občiansky zákonník v znení platnom v čase údajného vstupu žalobcu do držby nehnuteľností,
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním upravoval. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva
takýmto spôsobom bola zavedená do nášho právneho poriadku zákonom č. 131/1982 Zb., s účinnosťou
od 1.4.1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov)
a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo

k pozemkom. Novelou OZ, vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1.1.1992, boli tieto
obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku vyššie uvedená novela
OZ umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1.1.1992, pričom držbu nekvalifikovala
odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (ten, kto s pozemkom
nakladal ako vlastník) splnil k 1.1.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu 10 rokov a

zároveň bol držiteľom oprávneným, t.j. so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu
pozemok patrí, nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním. V zmysle ust. § 134 ods.
1 a 2 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. V zmysle ust. § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten,
kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. V zmysle § 130 ods. 1 OZ, ak je

držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom
oprávnený. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Vyššie uvedené právne závery
nie sú v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 80/01, na ktoré
rozhodnutie právna zástupkyňa žalobcu v podanej žalobe poukazuje.

39. Citované ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 OZ upravuje vydržanie ako osobitný, originárny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti,
ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej
držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Jeho funkciou je umožniť nadobudnutie
vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá

viera - dobromyseľnosť je podľa platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti. Opakom ovládania
veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho
titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej
opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titulu vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok

ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

40. Okrem spôsobilého predmetu vydržania, základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a
nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom stanovenej doby.

41. V zmysle ustanovení § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 OZ, oprávneným držiteľom je ten, kto
nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí.
Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie či
držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska- osobného presvedčenia strany sporu a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O

dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu táto patrí a ide pritom o omyl
ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo
v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho

posúdenia právnych dôsledkov, právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne aj v oblasti súkromného
práva uznávanú zásadu ,,neznalosť zákona neospravedlňuje“, vyplývajúcu zo samej podstaty práva,
právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho
zákonníka, platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno
takýto omyl ospravedlniť a to len v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.

42. Pokiaľ sa žalobca ujal držby nehnuteľností, teda predmetného rodinného domu a pozemku v
roku 1988 na základe údajne ústne uzavretej kúpnej zmluvy, ktorá teda nemala písomnú formu a
nebola registrovaná v katastri nehnuteľností, tak, ako to zákon v tom čase vyžadoval, nemohol byť
žalobca so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, aj
keď subjektívne mohol byť o svojom vlastníctve presvedčený. Požiadavka písomnej formy zmluvy pri

prevode nehnuteľností a požiadavka registrácie zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci bola v
OZ jasne a jednoznačne vymedzená v ustanovení § 134 ods. 2 v platnom znení do 31.12.1991 tak, že ak
sa nehnuteľná vec prevádza na základe písomnej zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy,
pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia na štátnom notárstve. V súčasnosti je nutnosť písomnej
formy zmluvy o prevode nehnuteľností zakotvená v ustanovení § 46 OZ.

43. Z vykonaného dokazovania, vypočutím strán sporu a takisto svedkyne, mal súd jednoznačne
preukázané, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená písomná kúpna zmluva o prevode
predmetnýchnehnuteľností.Zvyššieuvedenýchzistenítakistomožnojednoznačneuzavrieť,žežalobca
mal už v čase odovzdania prvej sumy peňazí žalovanému v súvislosti so zamýšľaným predajom

nehnuteľností vedomosť o tom, že k tomu, aby mohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam, je potrebné nielen uzavretie písomnej formy kúpnej zmluvy, ale aj to, že táto zmluva
musí byť následne riadne registrovaná na štátnom notárstve (v súčasnosti na príslušnom katastri). To,
že žalobca o tom vedel, nesporne vyplynulo z jeho výpovede a z výpovede jeho dcéry a síce, že za
účelom riadneho uzavretia zmluvy a jej registrácie na príslušnom katastri sa snažili v 90-tych rokoch

minulého storočia opakovane kontaktovať sa so žalovaným, k čomu minimálne v jednom prípade (viď
výpovede svedkyne) aj došlo, k samotnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalobcu
všakdoposiaľnedošlo,aleizvýpovedeprávnejzástupkynežalobcu,ktoráuviedla,že„Žalovanýodneho
(od žalobcu) peniaze prevzal, preto mu veril, že predmetnú nehnuteľnosť prevedie na jeho osobu, čo sa
však do dnešného dňa nestalo“. V danom prípade, na základe vyššie uvedených zistení, teda nemožno

hovoriť ani o tom, že by žalobca konal v omyle, resp. že by nevedel, že k nadobudnutiu jeho vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam je potrebné nielenže uzavretie kúpnej zmluvy v písomnej forme,
ale aj následná registrácia tejto zmluvy na príslušnom katastri (štátnom notárstve).

44.Zvyššieuvedenýchdôvodovsúdžalobužalobcuvcelomrozsahuakonedôvodnúzamietol,majúcza

to, že nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním.

45. Pokiaľ ide o vzájomný návrh žalovaného o vypratanie nehnuteľností, ktorý podal v predmetnej veci
v priebehu konania, súd prednostne zisťoval, akú konkrétnu ústnu zmluvu strany sporu uzavreli, keď
žalovaný umožnil žalobcovi predmetné nehnuteľnosti nerušene a bezodplatne užívať od roku 1988 až

do júna 2019.

46. Z dôvodov uvedených nižšie, dospel súd k právnemu záveru, že strany sporu uzavreli zmluvu
o výpožičke podľa ustanovení § 659 a nasl. OZ. Predmetom výpožičky môže byť len jednotlivo
(individuálne) určená vec (tým sa zmluva o výpožičke líši od zmluvy o pôžičke, ktorej predmetom je

druhovo určená vec), tak ako tomu bolo aj v tomto prípade (predmetom výpožičky boli nehnuteľnosti,
rodinný dom a pozemok vo vlastníctve žalovaného). Predmetom zmluvy o výpožičke môže byť hnuteľná
ako i nehnuteľná vec. Predmet výpožičky je potrebné individualizovať najneskoršie pri jej odovzdaní
vypožičiavateľovi. V zásade nemôže byť predmetom zmluvy o výpožičke spotrebiteľná vec; podľa § 662ods.1OZ,vypožičiavateľjepovinnýpožičiavateľovivrátiťtúistúvec.Výnimočnemôžebyťjejpredmetom
aj spotrebiteľná (druhovo určená) vec, ak sa účastníci zmluvy dohodnú na vrátení veci v pôvodnom
(prirodzenom) stave a ak takéto vrátenie je možné. Zo zmluvy o výpožičke musí vyplývať, že užívanie

veci je iba dočasné. Doba užívania môže vyplývať zo zmluvy alebo môže byť daná účelom, na ktorý
má byť vec použitá. Ak doba užívania nie je v zmluve uvedená, užívanie veci je dojednané na neurčitú
dobu. Pojmovým znakom zmluvy o výpožičke je jej bezodplatnosť. Bezodplatnosť musí priamo alebo
nepriamo vyplývať zo zmluvy (bez určenia povinnosti vypožičiavateľa platiť odplatu) v opačnom prípade
by išlo o nájom veci. Podmienkou platnosti zmluvy o výpožičke nie je, aby požičiavateľ bol vlastníkom

veci, ale musí ísť o osobu, ktorá je oprávnená takýmto spôsobom s vecou nakladať. Zmluva o výpožičke
na svoju platnosť nevyžaduje osobitnú formu (aj tu však platí, že písomne uzavretá zmluva poskytuje
účastníkom väčšiu právnu istotu, ako ústna dohoda).

47. Vypožičiavateľ je povinný požičiavateľovi vrátiť tú istú vec, ak ju už ďalej nepotrebuje. Spolu s vecou
je povinný vydať aj jej prírastky a úžitky (plody), pokiaľ v zmluve o výpožičke nebolo dojednané niečo

iné. Ak doba vrátenia je určená v zmluve alebo ak túto dohodu možno vyvodiť z dohodnutého účelu
užívania veci, vypožičiavateľ je povinný vrátiť vec v dobe vyplývajúcej zo zmluvy. Ak dobu výpožičky
nemožno vyvodiť zo zmluvy, ani z jej účelu, takže ide o zmluvu dojednanú na neurčitú dobu, požičiavateľ
môže požadovať vrátenie veci kedykoľvek. V takomto prípade musí byť vec vrátená kedykoľvek o to
požičiavateľ žiada. Zmluvu o výpožičke možno uzavrieť aj s touto výhradou. Vo výnimočných prípadoch

môžepožičiavateľžiadaťovrátenieveciajpreddojednanoudobou.Zákonumožňujepredčasnévrátenie
veci ak požičiavateľ vec neužíva riadne alebo v rozpore s účelom, ktorému slúži. Aj keď to zo zákona
priamo nevyplýva, požičiavateľ by mohol požadovať vrátenie veci aj v prípade smrti vypožičiavateľa
alebo ak ju len prenechá na užívanie inému. Ak vypožičiavateľ nevráti vypožičanú vec po uplynutí
dojednanej doby, vlastník veci môže uplatniť: a/ žalobu z obligačného právneho vzťahu (actio commodati

directa) alebo b/ reivindikačnú žalobu (actio reivindicatio) podľa § 126 OZ. Obe žaloby majú spoločné
to, že smerujú k vráteniu veci do dispozície vlastníka, ide o rôzne, od seba nezávislé žaloby.

48. Predpokladom žaloby na vrátenie vypožičanej veci je skutočnosť, že vec bola vypožičaná
žalovanému vypožičiavateľom a že uplynula doba výpožičky; predpokladom tejto žaloby nie je

vlastníctvo žalobcu ani skutočnosť, že žalovaný mal vec vo svojej moci. Žalobca v súdnom konaní musí
preukazovať len uvedené skutočnosti, teda nie svoje vlastnícke právo. Povinnosť vypožičiavateľa je vec
vrátiť a tomu sa musí prispôsobiť aj žalobný petit (povinnosť vec vrátiť je širšia ako povinnosť vec vydať a
zahŕňa aj napríklad povinnosť získať späť vec, ktorú vypožičiavateľ protiprávne previedol na inú osobu).

49. V prípade vzájomnej vlastníckej žaloby žalovaného bolo povinnosťou žalovaného v danej veci
tvrdiť a súčasne preukázať svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Zároveň bolo jeho
povinnosťou tvrdiť, že žalobca zadržuje vec bez právneho dôvodu. Záležalo od žalovaného (v tomto
prípade z dôvodu vzájomnej žaloby žalobca), aby preukázal platný právny dôvod detencie (t.j. platnú
zmluvu o výpožičke). Ak by tvrdil existenciu práva detencie a súd zistí, že toto právo už zaniklo,

reivindikačná žaloba bude spravidla úspešná. Vrátenia veci z titulu reivindikácie pred uplynutím doby
výpožičky sa nemožno domáhať.

50. Z vykonaného dokazovania, vypočutím strán, svedkyne K. a takisto z pripojených listinných
dôkazov bolo preukázané, že žalovaný je a aj v minulosti bol výlučným vlastníkom predmetných

nehnuteľností, ktorých vlastníkom nebol nikdy žalobca. Z výpovedí strán sporu je tiež nesporné, že
žalovaný má predmetné nehnuteľnosti v bezodplatnej držbe od roku 1988 z dôvodu zamýšľaného
prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo žalovaného na žalobcu, k čomu malo
dôjsť po zaplatení kúpnej ceny nehnuteľností a následným zápisom na katastri nehnuteľností (žalovaný
tvrdil, že sa tak malo stať do dvoch rokov od začatia užívania nehnuteľností žalobcom). K riadnemu

uzavretiu kúpnej zmluvy však medzi stranami nedošlo (nebola uzavretá písomná zmluva registrovaná
katastrom) a žalobca naďalej užíval predmetné nehnuteľnosti na základe ústne uzavretej zmluvy o
výpožičke a v skutočnosti tieto užíva i v súčasnosti.

51. Podľa právneho názoru súdu, žalovaný umožnil žalobcovi nehnuteľnosti užívať bez časového

obmedzenia, aj keď tvrdil, že ich mal žalobca bezodplatne užívať do dvoch rokov, dokedy mal byť
realizovaný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalobcu, pretože aj po tomto období
umožnil žalobcovi predmetné nehnuteľnosti užívať, pričom žalobca si bol vedomý toho, že nie je ich
vlastníkom (inak by nemal záujem so žalovaným sa v neskoršom období skontaktovať za účelomriadneho uzavretia zmluvy a jej registrácii na katastri nehnuteľností). Podľa názoru súdu, dobu výpožičky
nie je možné vyvodiť zo zmluvy o výpožičke, ani z jej účelu a preto mal za to, že ide o zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú a teda požičiavateľ (v tomto prípade žalovaný) mohol žalobcu (vypožičiavateľa) požiadať o

vrátenievecikedykoľvek.Žalovanýtakurobillistomzodňa6.6.2019,ktorýžalobcaprevzal(jetozrejméz
podanej žaloby), v ktorom liste žalovaný žalobcu vyzval o vypratanie nehnuteľností do 1.9.2019. Žalobca
teda bol oprávneným držiteľom predmetných nehnuteľností, avšak len do 1.9. 2019. Od 2.9.2019 teda
žalobca užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného bez právneho dôvodu a preto súd vzájomnej
žalobežalovanéhovyhovelauložilžalobcovipovinnosťvovýrokurozsudkušpecifikovanénehnuteľnosti,

ktoré má v držbe žalobca a ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, vypratať.

52. Vzhľadom na to, že žalobca užíval nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného dlhodobo a teda žalobca
má v ich priestoroch umiestnené aj rôzne hnuteľné veci, ktoré bude musieť umiestniť na inom mieste,
súd uložil žalobcovi povinnosť nehnuteľnosti vypratať v dlhšej, 60-dňovej lehote, v súlade s ust. § 232
ods. 3 CSP.

53.Vzhľadomnavyššiezistenýskutkovýstavveciaznehovyvodenéprávnezáverysúdu,súdvovecina
návrh žalovaného nedoplnil dokazovanie vypočutím ďalších svedkov, ktorých žalovaný navrhol vypočuť
na okolnosti mladomanželskej pôžičky, ktoré dokazovanie by bolo nadbytočným, nehospodárnym a
neviedlo by k inému právnemu posúdeniu veci. Navyše, doplnenie dokazovania v žalovaným žiadanom

rozsahu by bolo aj v rozpore so zásadou koncentrácie konania (čl. 10 CSP, § 167 CSP). Preto súd návrh
žalovaného na doplnenie dokazovania zamietol.

54. Súčasne, v súlade s ust. § 335 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 337 ods. 3 CSP, súd zrušil uznesenie
tunajšieho súdu, č. k. 12C/19/2019-47, zo dňa 7.8.2019, ktorým rozhodnutím nariadil vo veci neodkladné

opatrenie.

55. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní v celom
rozsahu úspešný a preto mu súd priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po

právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm.
d/ CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.