Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/60/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119263597
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6119263597.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu Home Credit
Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany zastúpeného advokátskou kanceláriou
GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679 proti
žalovanej O. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX S. XXX, zastúpenej R. P., s. r. o., so sídlom Na
rozhliadke 2, 831 01 Bratislava, IČO: 50 680 552, o zaplatenie 2675,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 5Csp/48/2019-139 zo dňa 27. augusta 2020
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby (II. výrok) a vo výroku o trovách konania
(III. výrok) p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Revúca (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 27.
augusta 2020 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 921,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 15,21 eur od 16.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 45,35 eur od 16.09.2018
do zaplatenia, zo sumy 44,61 eur od 16.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 43,88 eur od 16.11.2018 do

zaplatenia, zo sumy 43,16 eur od 16.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 42,45 eur od 16.01.2019 do
zaplatenia, zo 41,76 eur od 16.02.2019 do zaplatenia, zo sumy 41,08 eur od 16.03.2019 do zaplatenia,
zo sumy 40,40 eur od 16.04.2019 do zaplatenia, zo sumy 39,74 eur od 16.05.2019 do zaplatenia, zo
sumy 39,09 eur od 16.06.2019 do zaplatenia, zo sumy 38,45 eur od 16.07.2019 do zaplatenia, zo sumy
37,83 eur od 16.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 37,21 eur od 16.09.2019 do zaplatenia, zo sumy 36,60
eur od 16.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 36,00 eur od 16.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 35,41 eur
od 16.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 34,83 eur od 16.01.2020 do zaplatenia, zo sumy 34,26 eur

od 16.02.2020 do zaplatenia, zo sumy 33,70 eur od 16.03.2020 do zaplatenia, zo sumy 33,15 eur
od 16.04.2020 do zaplatenia, zo sumy 32,61 eur od 16.05.2020 do zaplatenia, zo sumy 32,08 eur
od 16.06.2020 do zaplatenia, zo sumy 31,55 € od 16.07.2020 do zaplatenia, zo sumy 31,03 eur od
16.08.2020 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol (II. výrok) a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 30,92 %, o
výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (III. výrok).

1.1 Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania začatého doručením žaloby dňa 07.04.2019
upomínaciemu Okresnému súdu Banská Bystrica bolo zaplatenie sumy 2.675,79 eur spolu s úrokom z
omeškania 5 % ročne zo sumy 2.500,05 eur od 09. 06. 2018 do zaplatenia, predstavujúcich zostatok
predčasne zosplatneného spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX žalovanou neuhradeného.1.2 Vo veci bol vydaný platobný rozkaz zo dňa 02.05.2019, sp. zn. 3Up/446/2019, proti ktorému žalovaná
podala odpor namietajúc neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka. Úverové zmluvné podmienky žalovaná neobdržala, neprejavila s nimi nikdy súhlas a nemôže
byť nimi viazaná. K svojmu vyhláseniu v zmluve poukázala na to, že išlo o zmluvu formulárovú, ktorej
obsah nemohla meniť ani dopĺňať, ale len ju podpísať v podobe v akej bola predložená. Žalobca hrubo
porušil povinnosť posudzovať schopnosť žalovanej splácať úver v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z. z., preto je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 2

tejto právnej úpravy. Namietala tiež absenciu údaja o výške, počte, termíne splátok, termíne konečnej
splatnosti a nesprávne uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f/, l/, k/), aj nesprávne uvedenie
ročnej percentuálnej miery nákladov v prospech spotrebiteľa, čo sú ďalšie dôvody pre posúdenie úveru
za bezúročný a bez poplatkov.

1.3 Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 29.01.2016 žalobca a

žalovaná uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol úver 3.156,80 eur,
ktorýsazaviazalasplácaťv72mesačnýchsplátkachvovýškepo75,61eur.Úverovázmluvaobsahovala
úrokovú sadzbu 19,54 % ročne, RPMN 21,6 %, výšku odplaty 19,54 %, výšku priemernej RPMN 15,55
%, termín splatnosti prvej splátky po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a pokiaľ kalendárny mesiac
neobsahuje číslo dňa poskytnutia úveru, posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti

druhej a nasledujúcich splátok bol 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc mesiacom nasledujúcim
po mesiaci, v ktorom bola splatná prvá splátka. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je
5.443,92 eur, spôsob úhrady splátok poštovou poukážkou, termín konečnej splatnosti 72 mesiacov po
poskytnutí úveru, a to do 15.dňa v poslednom mesiaci. Na strane 3, v časti označenej „Zoznamujeme
Vás zvlášť s týmito ustanoveniami úverových podmienok“ je okrem iného uvedené, že neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy o úvere sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s.. V zmluve
je uvedené, že žalovaná svojím podpisom na zmluve potvrdzuje, že úverové podmienky prevzala, je
s nimi oboznámená, sú jej všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a
prejavuje súhlas byt' nimi viazaná. Za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade porušenia
zmluvných povinností) žalovaná musí celý čerpaný úver na požiadanie splatiť. V takom prípade prirastá

neuhradený úrok (na ktorý žalobcovi vznikol nárok do doby zosplatnenia) a neuhradené úhrady za
poistenie k poskytnutej istine. Z úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.
s. účinných od 01.10.2015 mal okresný súd preukázané, že v Hlave 6 s názvom „Ukončenie zmluvy“, §
3 písm. a/ je dohoda o tom, že v prípade oneskorenia žalovanej s platením aspoň dvoch splátok alebo
s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace je povinná celý čerpaný úver na požiadanie

splatiť (tzv. zosplatnenie úveru). Z výzvy k splateniu celého úveru vyplynulo, že žalobca dňa 24.05.2018
žalovanú vyzval na úhradu celého úveru vo výške 2.831.79 eur najneskôr do 15 dní od spísania výzvy,
a to v dôsledku omeškania žalovanej s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úveru. Z podacieho hárku č.
C bolo preukázané, že výzva bola odoslaná prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. dňa 28.05.2018;
doručenie tejto výzvy žalovanej preukázané nebolo. Poštový podací hárok je totiž listinným dôkazom

spôsobilým preukázať len odoslanie zásielky prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s., nie však aj jej
doručenie adresátovi. Z amortizačnej tabuľky úveru predloženej žalobcom mal okresný súd preukázané,
že ku dňu vyhlásenia rozsudku sa stali splatné splátky úveru č. 1 až 54. Päťdesiata štvrtá splátka sa
stala splatnou 15.08.2020. Z amortizačnej tabuľky bolo tiež preukázané, že ku dňu vyhlásenia rozsudku
sa stala splatnou istina úveru v celkovej výške 2.680,86 eur. Podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad

žalovaná na úver žalobcovi uhradila celkovo 1.759,42 eur.

1.4 Vychádzajúc z § 497 a § 504 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, 6, 9 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy 29.01.2016, § 565 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj „OZ“), tiež z ust. § 1 ods. 2, § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2 zák. č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej „ZoSÚ“) okresný
súd konštatoval, že zmluva o úvere bola úverovou zmluvou uzatvorenou podľa § 497 Obchodného
zákonníka, ale aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou v písomnej forme, obsahujúcou všetky
podstatné náležitosti uvedené najmä v § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z), aa) ZoSÚ. Dospel k záveru,

že žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere s odbornou starostlivosťou neskúmal schopnosť žalovanej
splácaťposkytnutýúvertak,akomuukladá§7ods.1ZoSÚ.Schopnosťžalovanejsplácaťspotrebiteľský
úver skúmal z údajov poskytnutých žalovanou o jej príjme, rodinnom stave, počte vyživovaných detí,
bývaní a príjme partnera, ktoré nijakým spôsobom neverifikoval. Nahliadol do registra SOLUS, v ktoromžalovaná ako dlžníčka nebola nájdená a do registra NRKI, v ktorom tiež nájdená nebola. U žalovanej
však boli zistené splátky iným spoločnostiam po 150,- eur mesačne a osobný úver s istinou 23.000,-
eur s mesačnou splátkou 376,- eur mesačne. Žalobca zobral do úvahy príjem žalovanej 315,10 eur a

75 % príjmu jej manžela vo výške 337,50 eur, od ktorých odpočítal sumu 160,- eur životného minima 2
plnoletých členov domácnosti (2 x 80,- eur), sumu 90,- eur - mesačných nákladov na bývanie, splátky
iným spoločnostiam z registra NRKI vo výške 150,- eur, ďalšie splátky u žalobcu 79,54 eur (27,69 eur +
51,85 eur) a výšku splátky poskytovaného úveru 75,61 eur, z čoho žalobcovi vyšlo, že žalovanej zostane
k dispozícii voľných 97,45 eur mesačne. Osobný úver vo výške 23.000,- eur s mesačnou splátkou vo

výške 376,- eur žalobca do vyhodnotenia nezapočítal z dôvodu, že žalovaná v ňom mala figurovať len
ako spoludlžník. Okresný súd zdôraznil, že povinnosť veriteľa posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať
poskytovaný spotrebiteľský úver bola do právneho poriadku SR zavedená prijatím zák. č. 129/2010
Z. z., ktorého dôvodová správa uvádza, že „zavedenie tejto povinnosti by malo zabezpečiť záujem
veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu
návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov“.

Uzákonením tejto povinnosti a zavedením sankcie za jej porušenie v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ bol do
slovenského právneho poriadku implementovaný článok 8 ods. 1, 2 Smernice č. 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere, ktorej výkladu musí zodpovedať výklad § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 ZoSÚ. S
odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 27.03.2014 vo veci C- 565/2012
(povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu dlžníka) má chrániť spotrebiteľov

pred rizikami nadmerného zadĺženia a platobnej neschopnosti a má im zabezpečiť účinnú ochranu pred
nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere prekračujúcich ich finančné možnosti, ktoré by mohli viesť
k ich platobnej neschopnosti.

1.4.1 Okresný súd dospel k záveru, že povinnosť veriteľa pred poskytnutím úveru posúdiť schopnosť

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou nie je obmedzená len na vykonanie
šetrenia a zistení, ale je povinnosťou veriteľa získané výsledky aj správne v súlade s cieľom a účelom §
7 ods. 1 ZoSÚ vyhodnotiť. Za skúmanie bonity spotrebiteľa podľa okresného súdu nemožno považovať
akékoľvek vyhodnotenie schopnosti dlžníka splácať úver, ale len vyhodnotenie také, pri ktorom ak
veriteľ zistí, že poskytnutie úveru nespôsobí mesačné predĺženie spotrebiteľa, alebo u neho nespôsobí

stav hmotnej núdze. Nestačí, aby si veriteľ údaje o bonite spotrebiteľa len zabezpečil, ale musí ich
racionálne vyhodnotiť a ak ich vyhodnotí v hrubom rozpore s cieľom tohto ustanovenia, je potrebné
mať za to, že hrubo porušil povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Podľa názoru okresného
súdu žalobca vykonal posúdenie schopnosti žalovanej v hrubom rozpore s účelom a cieľom § 7 ods.
1 ZoSÚ z nasledujúcich dôvodov: Za príjem žalovanej žalobca z neznámeho dôvodu zobral sumu

315,10 eur, pričom disponoval informáciou, že reálna výška jej dôchodku je 305,- eur. V konaní nebolo
tvrdené ani preukazované, že by mal žalobca k dispozícii nejaké iné údaje alebo dôkazy o príjme
žalovanej v inej výške, než ako uviedla pred podpisom zmluvy. Na účely príjmu žalovanej žalobca
podľa názoru súdu nesprávne započítal aj 75 % príjmu jej manžela. Ako správne uviedla žalovaná,
žalobca pri takomto postupe vôbec neskúmal, či manžel žalovanej má aj nejaké dlhy. Nevykonal ani

len jeho lustráciu v registroch dlžníkov. Žalobca nedostatočne skúmal výdavky žalovanej na bývanie,
keď ich ustálil paušálnou sumu 90,- eur bez ohľadu na ich reálnu výšku. Za životné minimum žalovanej
fakticky považoval sumu 80,- eur (zvyšných 80,- eur bolo životné minimum manžela). Spoločne na
žalovanú a jej manžela počítal ako životné minimum sumu 160,- eur mesačne, pritom životné minimum
na jednu plnoletú fyzickú osobu bolo v čase uzavretia úverovej zmluvy 198,09 eur a na ďalšiu spoločne

posudzovanú plnoletú fyzickú osobu 138,19 eur mesačne, čiže spolu na dve spoluposudzované osoby
336,28 eur. Namiesto tejto sumy žalobca, zohľadniac aj započítané výdavky na bývanie počítal pre
žalovanú a jej manžela so sumou životného minima 250,- eur, čiže o 86,28 eur nižšou, než v skutočnosti
je. Pokiaľ žalobca neskúmal existenciu dlhov manžela žalovanej, nebolo namieste zohľadňovať ani
jeho príjmy a ani skutočnosť, že s ním žalovaná žije v spoločnej domácnosti, pretože takéto posúdenie

poskytne neúplný a nepravdivý obraz o pomeroch žalovanej a aj o jej skutočných schopnostiach úver
splácať. Žalobca pri posúdení schopnosti žalovanej splácať úver nesprávane nezohľadnil skutočnosť,
že žalovaná ako spoludlžníčka figuruje v úvere s istinou vo výške 23.000,- eur a výškou splátky 376,- eur
mesačne (ostatné okolnosti tohto úveru nie sú známe). V postavení spoludlžníka je žalovaná povinná
úver splácať spoločne a nerozdielne s dlžníkom, čo znamená, že voči veriteľovi je zaviazaná a takýto

úverjepovinnásplácaťrovnakoakodlžník.Veriteľmôžeodžalovanejpožadovaťsplácanietakéhoúveru
v plnom rozsahu bez splnenia ďalších podmienok. Preto bol žalobca povinný tento úver započítať do
už existujúcich záväzkov žalovanej v celom rozsahu výšky jeho mesačnej splátky. Taktiež bol povinnýzohľadniť aj celkovú výšku istiny úveru 23.000,- eur, ktorá už sama o sebe spôsobovala neprimerané
dlhové zaťaženie žalovanej s ohľadom na výšku jej príjmu 305,- eur.

1.4.2 Informácie, ktoré mal žalobca o žalovanej k dispozícii pri uzavretí zmluvy, mal v súlade s účelom
a cieľom § 7 ods. 1 ZoSÚ správne vyhodnotiť nasledujúcim spôsobom: Od príjmu žalovanej (dôchodku)
vo výške 305,- eur mal, ak nezohľadňoval jej reálne výdavky, automaticky odpočítať výšku životného
minima na jednu plnoletú osobu teda 198,09 eur, pretože životné minimum je spoločensky uznaná
minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze (§ 1 Zák. č.

601/2003 Z. z. o životnom minime). Žalovanej by tak zostalo voľných 106,91 eur. Od tejto sumy mal
žalobca odpočítať jej už existujúce dlhy aj splátku poskytovaného úveru. K záveru o dostatočnej bonite
žalovanej mohol dospieť len v prípade, ak by výsledná suma bola rovná alebo vyššia ako nula, teda ak
by súčet výšky dlhov a životného minima žalovanej neprevyšoval jej príjmy. V prípade žalovanej však jej
dlhy predstavovali splátky žalobcom zistených úverov 150,- eur, splátky ďalších úverov u žalobcu vo v
súhrnnej výške 79,54 eur a splátka 376,- eur (úveru vo výške 23.000,- eur), teda 605,54 eur. Okrem toho

žalovanejpoposkytnutíúverumalapribudnúťsplátkavovýške75,61eur,čosúhrnnepredstavuje681,15
eur. Pri zachovaní sumy životného minima 198,09 eur tak žalovaná bola po poskytnutí úveru žalobcom
mesačne v predĺžení 574,24 eur. Pri takomto vyhodnotení schopnosti žalovanej úver splácať, ak by
žalobca konal s odbornou starostlivosťou, nemohol žalovanej ďalší úver poskytnúť. Keďže tak napriek
už existujúcemu veľkému predĺženiu žalovanej urobil, hrubo porušil povinnosť konať pri posúdení

bonity žalovanej s odbornou starostlivosťou, preto je úver v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ bezúročný a
bez poplatkov. Nad rámec vyššie uvedeného súd prvej inštancie poukázala na to, že údaj o príjme
žalovanej a iné ňou poskytnuté informácie žalobca nijakým spôsobom neverifikoval, uspokojil sa len
s jej neoverenými tvrdeniami. Tvrdenia žalovanej bol pritom povinný verifikovať buď zabezpečením
dokladov o ich pravdivosti od žalovanej (napr. predložením rozhodnutia Sociálnej poisťovne o výške

dôchodku) alebo iným dôveryhodným spôsobom aj napriek tomu, že v zmysle § 7 ods. 2 ZoSÚ bola
žalovaná ako spotrebiteľka povinná poskytnúť žalobcovi ako veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a
pravdivéúdajeovýškesvojhopríjmu.Opotrebeverifikácieúdajovposkytnutýchspotrebiteľomsavyjadril
aj Súdny dvor Európskych spoločenstiev v rozsudku zo dňa 18.12.2014 vo veci C-449/13, v ktorom
uviedol, že obyčajné nepodložené vyhlásenia spotrebiteľa nemôžu byť samy o sebe dostatočné, ak k

ním nie sú pripojené dôkazy (bod 37). Žalobcu ako veriteľa teda povinnosti verifikovať údaje poskytnuté
spotrebiteľom nezbavovala ani povinnosť spotrebiteľa poskytovať mu pravdivé údaje, vyplývajúca z §
7 ods. 2 ZoSÚ a už vôbec nie vyhlásenie uskutočnené spotrebiteľom v zmluve o úvere (ako to urobila
aj žalovaná), že poskytuje pravdivé informácie. Taktiež veriteľa nezbavuje jeho povinnosti dostatočne,
s odbornou starostlivosťou skúmať bonitu spotrebiteľa vyhlásenie spotrebiteľa (ktoré uskutočnila aj

žalovaná v zmluve o úvere), že disponuje dostatočnými finančnými zdrojmi na uhradenie všetkých
svojich záväzkov, vrátane záväzkov zo zmluvy. Takýto prístup by znamenal neprípustné prenesenie
povinnosti veriteľa skúmať bonitu na spotrebiteľa.

1.5 Okresný súd sa podrobným spôsobom v bodoch 53 až 58 zaoberal žalovanou tvrdenými

nedostatkami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré mali viesť k jeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti.
Zistil, že úverová zmluva obsahuje dostačujúce údaje pre výpočet RPMN podľa vzorca uvedeného v
prílohe č. 2 ZoSÚ. Rovnako obsahuje (s odkazom na rozsudok C-42/15 Súdneho dvora EÚ) výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva tiež obsahuje termín konečnej splatnosti
úveru a dobu trvania zmluvy, a to v hlave 6 § 1 úverových podmienok (na dobu trvania záväzkov,

ktoré z nej vyplývajú). K odchýlke v zmluve uvedenej hodnoty RPMN 21,6 % a jej hodnote zistenej
prostredníctvom interaktívnej kalkulačky (21,88 %) okresný súd uviedol, že interaktívne kalkulačky
nemusia poskytovať presný výpočet RPMN, nakoľko nie sú spôsobilé presne zadať a zohľadniť všetky
vstupnéúdajepotrebnénajejvýpočet.Navyšerozdielmedziuvádzanýmihodnotaminiejetakpodstatný,
aby bol spôsobilý privodiť žalovanej výraznejšiu dezinformáciu o výške jej nákladov na úver.

1.6 Súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym názorom žalovanej, že úver nebol zo strany žalobcu
riadne zosplatnený. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je pre platné zosplatnenie úveru
veriteľ povinný okrem iného upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto
práva. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno o tom, že si túto povinnosť voči žalovanej splnil,

preto je právny úkon, ktorým úver zosplatnil v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný pre rozpor
so zákonom, konkrétne § 53 ods. 9 OZ. Keďže úver nebol riadne zosplatnený, zostalo žalovanej
zachované právo úver splácať v mesačných splátkach, avšak vo výške nie 75,61 eur, ale len vo
výške akú predstavovala príslušná časť istiny, tvoriaca tú-ktorú splátku. Výška jednotlivých častí splátokpripadajúcich na istinu vyplývala z amortizačnej tabuľky predloženej žalobcom. Z tej bolo preukázané,
že do vyhlásenia rozsudku sa stali splatnými splátky úveru 1 až 54, teda istina úveru v celkovej výške
2.680,86 eur. Žalovaná na úver uhradila celkovo sumu 1.759,42 eur, preto je povinná ešte zaplatiť

žalobcovi 921,44 eur. Vo zvyšnej časti žalovanej istiny nebola žaloba dôvodná, preto ju okresný súd
zamietol.

1.7 Uhradením sumy 1.759,42 eur žalovaná uhradila v celom rozsahu istinu (splátky č. 1 až 29 a
čiastočne, vo výške 30,89 eur, istinu splátky č. 30). Do omeškania sa dostala deň nasledujúci po

splatnosti tej-ktorej splátky, teda vždy k 16. dňu v mesiaci. Prvýkrát sa dostala do omeškania so zvyškom
istinysplátkyč.30vsume15,21eurdňa16.08.2018.Odtohtodátumu jepovinnáplatiťúrokzomeškania
v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR 87/1995 Z. ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v účinnom znení o päť percentuálnych bodov
vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Od 16.08.2018 do 16.08.2020 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0

% ročne, preto je žalovaná povinná platiť úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Vo zvyšnej časti úroku
z omeškania súd prvej inštancie nedôvodnú žalobu zamietol.

1.8 O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej
aj „C.s.p.“) podľa pomeru úspech a neúspechu vo veci. Žalobca si v konaní uplatnil nárok vo výške

2.675,79 eur. Úspešný bol v sume 921,44 eur, čo predstavuje 34,54 % uplatneného nároku. Neúspešný
bol v 65,46 % uplatneného nároku, čo zároveň predstavuje úspech žalovanej v konaní. Žalovaná tak
bola v konaní úspešnejšia v 30,92 % a v tomto rozsahu je žalobca povinný nahradiť jej trovy konania.

2. Proti I. a III. výroku rozsudku okresného súdu podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho

zástupcu odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku.
Navrhla zmenu rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom tak, že žalobu zamietne aj v časti, v
ktorej jej vyhovel (I. výrok) a žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III. výrok).

2.1 V prvej časti odvolania namietla porušenie svojho práva na spravodlivý proces. Žalovaná (ďalej aj

„odvolateľka“) vytkla okresnému súdu, že jej nedal odpoveď na dôležité nastolené otázky, konkrétne
sa nevysporiadal s argumentáciou, že postup žalobcu pri poskytovaní úveru bol ľahkovážny, pretože
žalovanej úver poskytol napriek jej zjavnej neschopnosti jeho splácania, sledujúc svoj majetkový
prospech. Už vo vyjadrení z 03.04.2020 žalovaná uviedla, že ide o zjavné zneužitie práva žalobcu, ktoré
v zmysle článku 5 Civilného sporového poriadku nemôže používať právnu ochranu. Podľa odvolateľky

okresný súd tento prostriedok procesnej obrany žalovanej opomenul, čím porušil jej právo na spravodlivý
proces, keď nedal odpoveď na podstatný argument žalovanej.

2.2 V ďalšej časti odvolania odvolateľka súdu prvej inštancie vytkla, že prihliadol na neprípustnú zmenu
žaloby, za ktorú je potrebné považovať aj podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností v

zmysle § 140 ods. 2 C.s.p.; zmena žaloby sa však v prípadoch uvedených v § 294 nepripúšťa. Konkrétne
žalobca v žalobe neuviedol, že súčasťou úverovej zmluvy je aj amortizačná tabuľka, čo doplnil až vo
vyjadrení z 26.08.2020. Ide o rozhodujúcu skutočnosť, ktorá dopĺňa rozhodujúce skutočnosti uvedené
v žalobe. Okresný súd oprel rozsudok o tento nezákonný dôkaz, preto mal porušiť právo žalovanej na
spravodlivý proces. V tejto súvislosti odvolateľka uviedla, že predmet a obsah sporu je určený zásadne

žalobou, ktorá je v plnej kompetencii žalobcu, v tomto prípade banky, zastúpenej interným právnikom.

2.3 Ak by mal odvolací súd za to, že doplnením nových podstatných skutočností nešlo o neprípustnú
zmenu žaloby, odvolateľka má za to, že žalobca k obsahu amortizačnej tabuľky neuniesol bremeno
tvrdenia, pretože na ňu vo vyjadrení z 26.08.2020 iba vyslovene odkazuje, neuvádza však k jej obsahu

žiadne skutkové tvrdenia, čo je v rozpore s § 132 ods. 2 C.s.p.

2.4 Súd prvej inštancie podľa odvolateľky rozhodol ultra petitum, pretože žalobca požadoval v žalobe
vyčíslenéplneniedlhuspoluspríslušenstvomzdôvoduvyhláseniapredčasnejsplatnostiúveru.Okresný
súd mu však priznal nárok na nezaplatené splátky spotrebiteľského úveru v časti istiny, čím porušil právo

žalovanej na spravodlivý proces, keďže súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu v zmysle § 216 ods.
1 C.s.p., ktorý nemôže prekročiť (§ 216 ods. 2 C.s.p.).2.5 Za porušenie svojho práva na spravodlivý proces odvolateľka označila aj to, že súd prvej inštancie
označil za sporné jej skutkové tvrdenie, že sa pred uzavretím zmluvy o úvere neoboznámila s úverovými
zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. a napriek tomu bez ďalšieho zmluvné

dojednania obchodných podmienok prebral.

2.6 Nakoľko okresný súd považoval úver za bezúročný a odvolanie len proti odôvodneniu nie je
prípustné, žalovaná sa nebude odvolávať voči tým častiam, kde súd neuznal jej argumentáciu o
dôvodoch bezúročnosti z dôvodu právnych vád zmluvy.

2.7 Výrok o trovách konania odvolateľka napadla odvolaním vzhľadom na zhora uvedené, keďže tento
nie je vzhľadom na nesprávnosť výroku I. vecne správny.

3. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril (§ 373 ods. 3 C.s.p.).

4. krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v
medziach odvolania žalovanej (§ 380 ods. 1 C.s.p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 177 ods. 2 písm. c) C.s.p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací

súd sa stotožnil s odôvodnením odvolaním napadnutého I. a III. výroku rozsudku okresného súdu (§ 387
ods. 2 C.s.p.), s jeho skutkovými a právnymi závermi. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávaného sporu a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s
ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami
aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení

skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, súd prvej inštancie ich
všetky náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil. Argumentácia okresného
súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, argumenty podporujú záver o hrubom porušení
povinnosti žalobcu pred poskytnutím úveru posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s
odbornou starostlivosťou aj o závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a o tom, že nedošlo k jeho

platnému predčasnému zosplatneniu. Rozhodnutie okresného súdu je logické a presvedčivé, premisy v
ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe okresný súd dospel sú prijateľné pre právnickú aj laickú
verejnosť. Žalovaná v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené
v konaní pred súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom
na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovanej v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

5. Odvolateľka tvrdila naplnenie odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f), h) C.s.p.

5.1 Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane
sporu realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Obsah práva na spravodlivý proces zahŕňa najmä
právo na prístup k nezávislému a nestrannému súdu, právo na zákonného sudcu, na prejednanie
sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť

vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,
zákaz prekvapivých rozhodnutí, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Konkrétne pochybenie
súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť vrátenia
nesprávneho postupu, následky, atď.).

5.2 Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť
v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm.
f) C.s.p.).
5.3 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, aleju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

6. Medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania patrí právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra
tohto súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998). Rovnako sa k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyjadril
Ústavný súd Slovenskej republiky napr. aj v náleze III. ÚS 119/03. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV.
ÚS 115/03 ). O arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide aj vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia
právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo
ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú
pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom

rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).

7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie podrobne skúmal správanie sa žalobcu
pri uzatváraní zmluvného spotrebiteľského úverového vzťahu so žalovanou za účelom zistenia, či
porušil povinnosť skúmať pri uzatváraní zmluvy o úvere s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej

poskytnutý úver splácať ustanovenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ. Výsledkom tohto podrobného skúmania
súdu prvej inštancie, ktoré je vecne aj právne správne, je záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru. Po konštatovaní, že žalobca konal v hrubom rozpore s odbornou
starostlivosťou (prvá veta ods. 60 odôvodnenia súdu prvej inštancie) okresný súd svoj postup podrobne
zdôvodnil, vysporiadal sa so všetkými relevantnými skutkovými tvrdeniami a odvolací súd v plnej miere

na odôvodnenie tejto časti rozsudku odkazuje (ods. 59 až 66 odôvodnenia rozsudku okresného súdu).
Okresný súd dokonca v ods. 65 odôvodnenia svojho rozsudku poskytol návod (vrátane prepočtov),
ako mal žalobca správne vyhodnotiť bonitu žalovanej splácať poskytovaný úver. Takéto odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočné. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nie je povinný
vysporiadať sa so všetkými námietkami a argumentmi strany sporu, ale len s tými, ktoré sú pre

prejednanie veci rozhodujúce, čo splnené bolo. Ani odvolací súd nezistil potrebu ďalej sa zaoberať
argumentáciou odvolateľky týkajúcou sa postupu žalobcu pri uzatváraní zmluvy o úvere z hľadiska,
či s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť žalovanej poskytnutý úver splácať a či sa nedopustil
zjavného zneužitia práva. Okresný súd sa vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia so všetkými
podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie a odvolací súd v tomto

smere nemôže zjednať odvolateľkou požadovanú nápravu.

8. Podstata ďalšej časti odvolacej argumentácie odvolateľky spočívala v tvrdení, že súd prvej inštancie
priznal právo nad rámec práva uplatneného žalobou, teda rozhodol ultra petitum. Jednou zo základných
podmienok sporového konania je žaloba (§ 131 C.s.p.). Medzi jej obligatórne náležitosti v zmysle §

132 ods. 1 C.s.p. patrí aj pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a žalobný návrh. Súd je
viazaný žalobným návrhom žalobcu a môže ho prekročiť a prisúdiť viac než čoho sa strany domáhajú
iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§
216 C.s.p.). Súd teda nesmie prisúdiť viac, ale tiež nesmie prisúdiť nič iné, no nie je viazaný právnym
posúdením veci. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená,

že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený
v žalobnom návrhu (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/56/2012). Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením
odvolateľky, že súd sa v sporovom konaní nemôže vecne zaoberať iným právnym vzťahom ani iným
plnením (čo do druhu alebo výšky), než aké sú uvedené v žalobe a nemôže priznať plnenie iné, ako
je žiadané v petite. Odvolací súd iba dopĺňa, že predmet konania je určovaný obsahom konečného

návrhu, žalobného petitu a základ uplatneného nároku je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je
petit odôvodnený (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/290/2012). Odvolací súd z obsahu spisu nezistil, že
by súd prvej inštancie rozhodol ultra petitum priznajúc namiesto požadovaného zosplatneného úveru
ku dňu rozhodnutia splatné splátky a úrok z omeškania. Žalobca sa domáhal zmluvného plnenia zozmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, teda splnenia zmluvnej povinnosti žalovanej vrátiť poskytnutý úver.
Skutočnosť, že predčasná splatnosť celého úveru bola vyhlásená neplatne neznamená, že zanikla
povinnosť žalovanej hradiť splátky k dohodnutému termínu ich splatnosti. Okresný súd spor rozhodol

na základe riadne zisteného skutkového stavu a požadované zmluvné plnenie žalobcovi priznal (ide o
bežnú, rokmi ustálenú rozhodovaciu súdnu prax).

8.1 Pozornosti odvolacieho súdu neušlo tvrdenie odvolateľky, že žalobcom má byť banka, navyše
zastúpená interným právnikom. Žalobcom je ale nebankový subjekt zastúpený advokátkou.

9. K neuneseniu bremena tvrdenia a potrebe zmeny žaloby, ktoré odvolateľka videla v tom, že žalobca
na amortizačnú tabuľku iba odkazuje vo vyjadrení zo dňa 26.08.2020, hoci súd prvej inštancie prevzal
jej obsah a nahradil tým žalobcovu povinnosť tvrdenia odvolací súd uvádza nasledovné: Ustanovenie §
132 ods. 2 C.s.p., na ktoré poukazuje odvolateľka, ustanovuje, že „opísanie rozhodujúcich skutočností
nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy“ vo vzťahu k náležitostiam žaloby, čo vyplýva aj zo

systematického zaradenia tohto ustanovenia v štruktúre Civilného sporového poriadku. Ako uvádza
komentár k Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
1540 s.) na strane 486 „Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné
na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť

také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v rozsahu, ktorý
umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke.“
Žalovaná v pozícii odvolateľky ani pred súdom prvej inštancie nenamietla, že žaloba tieto minimálne
zákonné požiadavky na opis rozhodujúcich skutočností nespĺňa. Pokiaľ podľa tvrdenia odvolateľky
žalobca na obsah amortizačnej tabuľky odkazuje vo vyjadrení z 26.08.2020, na amortizačnú tabuľku

neodkazuje, ale, ako vyplýva z predloženého obsahu tohto podania uvádza, že „predkladá konajúcemu
súdu amortizačnú tabuľku“. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na obsah zápisnice o pojednávaní z
23.07.2020 (na ktorom sa zúčastnil substitučný právny zástupca žalovanej), na ktorom sudkyňa uviedla
právne posúdenie veci, pričom v jeho závere (predposledný odsek predbežného právneho posúdenia
veci) sudkyňa konštatovala, že „nakoľko žalobca doteraz súdu nepredložil riadnu amortizačnú tabuľku,

kde by bolo uvedené, v akej výške je istina, úrok jednotlivých splátok, žalobe nie je možné vyhovieť
ani čiastočne, nakoľko súdu nie je zrejmé, aká časť jednotlivých splátok, keďže úver sa ešte nestal celý
splatný, je splatná ku dňu rozhodnutia súdu a aká časť ešte splatná nie je“. Toto pojednávanie bolo
odročené na deň 27.08.2020, ktorému predchádzalo práve doručenie amortizačnej tabuľky žalobcom
(jeho právnej zástupkyni bola spolu s predvolaním doručená aj zápisnica z pojednávania). Odvolací súd

pritom iba pre úplnosť zdôrazňuje § 295 C.s.p. (osobitné ustanovenia o dokazovaní), v zmysle ktorého
súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Vykonanie dokazovania obsahom amortizačnej
tabuľky bolo vzhľadom na právne posúdenie veci nevyhnutné a v konečnom dôsledku vykonané v
prospech spotrebiteľky (ktorá vo vzťahu k splácaniu jednotlivých splátok procesne aktívna nebola).

Nemožno hovoriť ani o zmene žaloby - predložením amortizačnej tabuľky a vykonaním dokazovania jej
obsahom nedošlo k podstatnej zmene ani doplneniu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe ako
má na mysli § 140 ods. 2 C.s.p..

10. Za porušenie svojho práva na spravodlivý proces odvolateľka označila postup súdu prvej inštancie,

ktorým bez ďalšieho prebral zmluvné dojednania obchodných podmienok napriek argumentácii
odvolateľky o ich nesprávnom inkorporovaní do zmluvy. Odvolací súd v odvolacom prieskume zistil, že
vzhľadom na správne skutkové a právne závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, je problematika
(ne)správnej inkorporácie všeobecných obchodných podmienok do zmluvy nerelevantná. Žalovaná totiž
argumentovala nesprávnou inkorporáciou zmluvných podmienok do zmluvy a tým, že sa nestali jej

súčasťou v spojení s jej tvrdením o tom, že dohoda o možnosti zosplatnenia úveru v nich obsiahnutá
súčasťou úverovej zmluvy nie je. Okresný súd sa (v bode 67 odôvodnenia rozsudku) stotožnil s právnym
názorom žalovanej, že úver nebol zo strany žalobcu riadne zosplatnený (z dôvodu nedodržania § 53
ods. 9 OZ). Z hľadiska spotrebiteľky tento záver znamená, že úver nie je predčasne splatný. Z tohto
postupu okresného súdu zároveň možno vyvodiť, že považoval všeobecné obchodné podmienky za

inkorporované do samotnej úverovej zmluvy riadne a správne. Aj keby okresný súd dospel k záveru,
že všeobecné podmienky do zmluvy riadne inkorporované neboli, netvorili jej súčasť, a preto medzi
zmluvnými stranami nebola dohoda o možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, z hľadiskapožadovaného výsledku konania by okresný súd musel dospieť k rovnakému záveru o tom, že úver
predčasne zosplatnený nie je.

11. Ako už bolo povedané vyššie, súd je povinný dať strane sporu odpoveď len na najzásadnejšie
argumenty odôvodňujúce jeho rozhodnutie. Poznámku odvolateľky o tom, že sa nebude odvolávať voči
častiam rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie neuznal jej argumentáciu o dôvodoch bezúročnosti z
dôvodu právnych vád zmluvy, vzhľadom na výsledok sporu z pohľadu žalovanej (posudzovanie úveru za
bezúročný a bez poplatkov z jedného z viacerých odvolateľkou tvrdených dôvodov) považuje odvolací

súd za nadbytočnú.

12. Iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolateľka netvrdilai, a to ani vo vzťahu
k výroku o trovách konania (III. výrok), hoci ho odvolaním formálne napadla. Odvolací súd je viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania. Nakoľko ide o závislý výrok (§ 379 písm. a) C.s.p.) od výroku vo veci
samej, odvolací súd konštatuje, že odvolateľka de facto rozhodnutie o trovách konania nenamietla, preto

rozsudok okresného súdu aj v tejto časti potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobcabolvodvolacomkonanívplnomrozsahuúspešnýavznikolmuprotižalovanejnároknanáhradu

trov odvolacieho konania. Žalobcovi ale v odvolacom konaní nijaké trovy nevznikli, preto mu odvolací
súd ich náhradu nepriznal.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 posledná veta C.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).