Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 8, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 30Cbi/10/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 510203663
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Varga

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:510203663.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Pavlom Vargom v právnej veci žalobcu: N. V. , S.. XX.X.XXXX, F.

X, Z. zast.: JUDr. Michal Michalovčík, advokát, so sídlom : Makovická 768/20, 089 01 Svidník, adresa
pracoviska : Pri Jazdiarni 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: E.. F. C.U., N. M. XXX XX G. Č..XXX,
zast. JUDr. Katarína Adamovská, advokátka, Žižkova č.6, 040 01 Košice o zaplatenie 51.375,50 € s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 37.579,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%

ročne z dlžnej sumy 37.579,15 € od 8.2.2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 46%, ktorú je povinný nahradiť žalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca žalobcu ( JUDr. Jana Závodská, správca úpadcu Wagner Slovakia spol. s r.o. )
sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.5.2010 domáhal zaplatenia sumy 51.375,50 € s

príslušenstvom. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že Uznesením
Okresného súdu Košice I, zo dňa 16.11.2009 č.k. 9K/42/2009 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka
Wagner Slovakia spol. s r.o., Slnečná 1, Košice, IČO: 00 619 949 a súd ustanovil predbežného správcu
JUDr. Jana Závodská, advokátka, Alžbetina 3, Košice. Správca už ako predbežný správca z návrhu na
vyhlásenie konkurzu zo dňa 21.9.2009 zistil, že úpadca eviduje pohľadávku voči žalovanému celkovo vo
výške 51.375,50 €. Túto pohľadávku zaradil správca po vyžiadaní príslušných dokladov od účtovníčky
úpadcu p. O. do majetku úpadcu. Správca vyzval listom zo dňa 28.1.2010 žalovaného na úhradu

pohľadávky vo výške 51.375,50 €, a to do dňa 7.2.2010.

Žalovaný podaním z 25.5.2010 sa vyjadril k žalobe tak, že celé konanie a uplatňované fiktívne
nároky voči jeho osobe zo strany správcu podstaty sa zakladajú na nepravdivých tvrdeniach, ktoré
môže byť podložené len vykonštruovanými dôkazmi. Zároveň podaním z 13.10.2010 uviedol, že
žiadne nároky zo strany spoločnosti Wagner Slovakia voči jeho osobe neexistujú. Spoločnosť Wagner
Slovakia nikdy relevantne neúčtovala o pohľadávkach, tzv. nevrátených zálohách. Uvedené pohľadávky

považuje za účelovo vykonštruované, neexistujúce, ktoré sa objavili v účtovníctve až po vyhlásení
konkurzu, resp. tesne pred podaním návrhu na konkurz. V skutočnosti nikdy firma Wagner Slovakia s.r.o.
relevantne neevidovala žiadne pohľadávky voči E.. C., je dosvedčované aj tým, že konateľky spoločnosti
neuvádzali, že by v účtovníctve firmy figurovala akákoľvek pohľadávka voči žalovanému.K samotnému rozpisu pohľadávky sa žalovaný vyjadril tak, že po rozdelení na samostatné celky
pohľadávky č.I správca vyčíslil na sumu 20.427,53 €. Na dokladoch 2.11, 2.12, 2.13predložených
správkyňou mala byť Ing. Zádorovi vyplatená suma 6.000,-Sk, 147.000,-Sk, 17.500,-Sk sa nikde

nenachádza podpis žalovaného. Taktiež na sa podpis nenachádza na dokladoch 2.21,2.22 a mala by
vyplatená suma 25.000,-Sk a 26.750,-Sk. Pokiaľ ide o výpisy z účtu v banke pod č.2.15,2.17,2.18, 2.19,
2.20 príjemcom sumy je E.. C..
K pohľadávke č.II, v celkovej sume 26.989,17 € ( 813.075,90 Sk ). Na dokladoch pod č. 3.3, 3.4 mala
byť vyplatená suma 70.000,-Sk, a 50.000,-Sk sa nenachádza podpis žalovaného. Doklady pod č.3.6.,

3.8, 3.11, 3.12, 3.15-3.38 výpisy z bankového účtu je príjemcom sumy E.. C. a nie žalovaný. Z dokladov
bankových vyplýva, že E.. C. bola poskytnutá čiastka na č.ú. 213144913/7500. Z uvedeného vyplýva, že
sa jedná o rozdielne bankové účty, čo len potvrdzuje, že príjemcom platieb na meno poukazovaných E..
C. nebol žalovaný. Podľa správkyňou doložených dokladov žalovaný poukázal v prospech firmy čiastky
3x197.003,-Sk, + 15.811 Sk, čo spolu predstavuje sumu 606.820,-Sk ( 20.142,73 €).
K pohľadávke č.III správca vyčíslil na sumu 3.350,26 €. Táto pohľadávka je podložená výlučne

analytickou evidenciou, bez relevantných dokladov preukazujúcich akékoľvek prijatie, poukázanie alebo
prevzatie príslušných súm žalovaným, a teda je nehodnoverná a nepreukázaná.
K pohľadávke č.IV a V. tieto správca vyčíslil na sumu 530,07 €, resp. 78,47 €. Vzhľadom na zmätočné
vedenie evidencie popiera žalovaný aj tieto pohľadávky v celej výške.
Zároveň vzniesol žalovaný námietku premlčania uplatňovaných pohľadávok žalobcom, ktoré sú

uplatňované ako nevratné zálohy voči jeho osobe, ktoré vznikli pred 23.3.2007. V danom prípade by
sa mohlo jednať len o bezdôvodné obohatenie v zmysle Občianskeho zákonníka, na prípadné vrátenie
nevrátených záloh, čo bolo potrebné žalovať jednotlivé pohľadávky pred uplynutím 3 ročnej všeobecnej
premlčacej doby.

Okresný súd Košice I, uznesením č.k. 30Cbi/10/2010 zo dňa 26.11.2010 vyhovel návrhu na vstup do
konania na strane žalobcu N. V., F. X, Z. na miesto doterajšieho žalobcu.

Okresný súd Košice I, rozsudkom č.k. 30Cbi/10/2010-433 zo dňa 25. januára 2017 rozhodol tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.381,04 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne

z dlžnej sumy od 10.6.2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania.

Krajský súd v Košiciach, uznesením č.k. 4CoKR/17/2017-475 zo dňa 14. septembra 2017 zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci :

Uznesením sp.zn. 9K/42/2019 zo dňa 16.11.2019 Okresný súd Košice I vyhlásil konkurz na majetok
dlžníka Wagner Slovakia spol. s r.o., Slnečná 1, Košice, IČO: 00 619 949 a ustanovil správcu JUDr. Jana

Závodská, advokátku, Alžbetina 3, Košice.
Správca túto pohľadávku vo výške 51.375,50 € zaradil do majetku úpadcu - súpisová položka majetku
č.26.

Na pojednávaní konanom dňa 20.11.2013 sa žalovaný vyjadril tak, že neuznáva tento návrh. Boli mu

vyplatené nejaké zálohy v uvedenom období, ale tieto zálohy vrátil spoločnosti. Tieto zálohy - peniaze
dostával na služobné cesty, od účtovníčky vo firme. Prípadne druhý konateľ potvrdzoval vyplatenie
vyššej sumy. K ostatným dokladom odmietol ich podpísať ak neboli správne, nakoľko účtovníctvo nebolo
vedené správne. To sa týka účtovnej závierky za rok 2007-2008. Ďalej uviedol, že nevie prečo boli
vyplatené zálohy Ing. Zádorovej. Približne do jedného mesiaca od skončenia služobnej cesty sa urobilo

vyúčtovanie.

Na pojednávaní konanom dňa 21.5.2014 svedkyňa p. Eva Eleková, bývalá účtovníčka firmy Wagner
Slovakia spol. s r.o., k veci uviedla, že tam pôsobila od 2004 do 2007. Nevedela sa vyjadriť k účtovnému
dokladu z 22.12.2006 ohľadom výdaja 20.000,-Sk záloha SC D, čo je to za účet, lebo účet na služobné

cesty mal iný analytický účet, to jej povedala pôvodná účtovníčka, že tak to má účtovať a tých 20.000,-
Sk bolo vydaných z pokladne. Uviedla, že ohľadne pokladničného dokladu z účtu 335401 z októbra
20074 mala byť vyplatená SC D ako záloha suma 26.750,-Sk, jej bolo povedané , že má takýto doklad
vystaviť, peniaze nemala v pokladni, išlo to z karty a malo to byť na polovicu či už pre E.. Š. alebo E.. C.spoločníkov firmy. Zároveň uviedla, že nie vždy bol podpísaný pokladničný doklad vydajový príjemcom.
Čo sa týka skratiek SC D, SC Z jej bolo povedané šéfmi firmy, že tak to má účtovať. Na aký účel boli
vyplatené sa nevie vyjadriť, len ich zúčtovala. Žalovaný Ing. Zádora vedel, že sa takto vyplácajú peniaze.

Nevie, prečo sa účtovala suma 30.000,-Sk z účtu ČSOB pre E.. C. z účtu 335401 trvalým príkazom,
mala tak robiť. Konatelia priebežne boli informovaný o stave účtovníctva, robili sa súvahy, výsledovky.
K daňovým priznaniam sa konatelia mali možnosť vyjadriť. Nikto nebol nespokojný, že nie sú uvedené
v daňových priznaniach skutočnosti. Riadili spoločnosť v podstate 4 osoby, Q..Š., Q..Š., Q.. C., Q.. C..

Na pojednávaní konanom dňa 17.9.2014 sa svedok p. E.. P. Š. vyjadril tak, že bol spoločníkom u úpadcu.
So žalovaným sa pozná 35-40 rokov a spolu zakladali spoločnosť - úpadcu. Ďalej uviedol, že boli
vyberané čiastky z firmy spoločne ním aj žalovaným. Tie platby a sumy, ktoré vyberali boli identifikované
tak, že boli ináč označené ako iné platby, alebo výbery a tie platby boli označené ako SCZ, SC. Tento
znak alebo kód mal označovať, že sa nejednalo o výbery financií na klasickú služobnú cestu, ale vyberali
sapreosobnúpotrebuSCDbolznak,ktorýoznačovalsumuvybratúpreosobnúpotrebuaSCZbolisumy,

ktoré neboli možné byť označené ako daňovo uznateľný výdavok. To bola ich dohoda od 90-tych rokov,
lebo nevedeli, či bude firma každý rok v zisku. Tieto peniaze podľa dohody potom aj vrátia firme, ak budú
potrebné. Tieto peniaze vyberali a čerpali rôzne, ako tržby, hotovostná platba od zákazníka, alebo výber
z účtu. Mali prehľad absolútne o všetkom pohybe peňazí vo firme, mesačne dostávali od účtovníčky
analytické výkazy. Všetky platby, či už vybral alebo žalovaný boli dohodnuté, že sú ich platbami, bez

rozdielu na aký účet budú vyplatené aj na účet E.. C.. Stalo sa, že ak spoločnosť potrebovala peniaze
tak ich vrátili, napr. v roku 2004 každý po 600.000,-Sk. Nechceli oficiálne zapísať to ako pôžičku do
účtovníctva, lebo bola v tom čase vysoká úroková sadzba. Tieto zálohy nebolo možné čerpať na iné
výdavky, tie boli na iných podúčtoch.

Na pojednávaní konanom dňa 25.1.2017 sa svedkyňa p. E.. H. C. vyjadrila tak, že od roku 2007
bola konateľkou Wagner Slovakia spol. s r.o.. O spore sa dozvedela z Obchodného vestníku, že bola
uplatnená pohľadávka. Nie je známe z akého titulu mohla vzniknúť. Vo firme mala na starosti agendu
skladu a skladových zásob. Platby, ktoré jej boli posielané na účet súviseli s chodom firmy, a týkali
sa nákupu materiálu, služieb. Ak sa obchody zrealizovali, tak odovzdala účtovníčke doklady o týchto

nákupoch. Mali sa vykonávať spárovania týchto platieb. Ten účet bol vedený na jej meno a pri vyúčtovaní
sa platby spárovali cez pokladňu.

Okresný súd Košice I uznesením č.k. 30Cbi/10/2010 zo dňa 12.6.2015 nariadil znalecké dokazovanie
znalcom z odboru písmoznalectvo na preskúmanie pravosti podpisu príjemcu na účtovných dokladoch.

Okresný súd Košice I uznesením č.k. 30Cbi/10/2010 zo dňa 15.3.2016 zrušil nariadené znalecké
dokazovanieznalcomzodborupísmoznalectvonapreskúmaniepravostipodpisupríjemcunaúčtovných
dokladoch.

Dňa 6.11.2017 podal žalovaný návrh na odročenie pojednávania nariadeného na deň 8.11.2017, spolu s
návrhom na prerušenie konania až do právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu o podanom dovolaní
žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.4CoKR/17/2017 zo dňa 14.9.2017, ktoré
žalovaný podal dňa 6.11.2017.

Podľa § 470 ods. 1 z.č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ( ďalej len CSP ) Ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 162 ods.3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím
vo veci samej.

Podľa § 261 ods. 6 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník ( ObchZ ), touto časťou zákona sa spravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy : a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností,
medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy
týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka,

medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou
spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí
spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.Podľa § 261 ods.9 ObchZ, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené
v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa
príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Podľa ust. §657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust.§ 563 Občianskeho zákonníka, ( OZ ) ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa ust. § 365 veta prvá Obchodného zákonníka platného a účinného v čase vzniku omeškania, dlžník

je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ust.§ 369 ods.1 ObchZ, platného a účinného v čase vzniku omeškania, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z

omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa §3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. platného a účinného v čase omeškania, výška

úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 46 ods.1 z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ( ZoKR ), nesplatené pohľadávky
a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho

konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon
neustanovuje inak;

Podľa § 391 ods.2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 183 CSP, nová právna úprava reaguje sprísnenými podmienkami odročovania pojednávaní
so zvýraznením procesnej diligencie procesných strán a výnimočnosti odročovania.

Podľa čl. 10 a § 157 ods. 1 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo

a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Z uvedeného
vyplýva, že uvedené vyjadruje princíp tzv. arbitrárneho poriadku a v mnohom ide o nosný princíp
civilného sporového konania.

Cieľomnovejprávnejúpravycivilnéhoprocesubolovytvorenietakýchprocesnoprávnychinštitútov,ktoré

umožnili sa čo najviac priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov
procesných strán za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov civilného procesu k súdnemu
konaniu.

V danom prípade aj žalobca má právo na spravodlivý a rýchly súdny proces zaručený aj v článku 48

ods.2 Ústavy Slovenskej republiky.

Na základe zisteného skutkového stavu a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vec
právne posúdil nasledovne:Žalovaným podaný návrh na prerušenie konania podľa ust.§ 162 ods.1 CSP a § 164 CSP , súd
zamietol nakoľko podľa názoru súdu nebol daný zákonný dôvod na prerušenie konania, ktorý žalovaný

odôvodňoval len podaním dovolania voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 4CoKR/17/2017
zo dňa 14.9.2017. V danom prípade súd nerozhoduje o ňom samostatným uznesením, ale uznesenie
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania bude súčasťou meritórneho rozhodnutia. Tento procesný
postup má za cieľ eliminovať množstvo šikanóznych návrhov na prerušenie konania, ktoré zo strany
sporových strán môžu viesť k prieťahom v konaní a môžu spôsobovať neprimeranú dĺžku konania.

K samotnému návrhu na prerušenie konania má súd za to, že napadnutým uznesením Krajského
súdu v Košiciach bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie súdu, ktorým vec vrátil na ďalšie konanie a
poukazovanie žalovaného na § 162 ods.1 CSP, že rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto
konaní oprávnený riešiť ( obligatórne dôvody prerušenia), resp. na § 164 CSP ( fakultatívne dôvody
prerušenia ), ak prebieha súdne alebo správne konanie v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu právne neobstojí. Pretože povinnosť súdu podľa § 162 CSP ods.1 písm. a) je

nevyhnutné vykladať v intenciách § 193 CSP - posledná veta. Prerušenie konania v tomto prípade trvá
až do momentu, kým predbežná otázka nie je právoplatne vyriešená. A podanie dovolania žalovaným
nie je týmto prípadom.

Súd má za to, že žalobca preukázal v konaní, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky zo

spoločnosti Wagner Slovakia spol. s r.o. a to pôžičky. Nakoľko v danej veci sa súd musel vysporiadať
najprv s tou skutočnosťou, či išlo o vrátenie týchto poskytnutých záloh titulom bezdôvodného obohatenia
alebo titulom pôžičky. Túto skutočnosť potvrdili vo svojich výpovediach aj svedkovia, ktorí vypovedali
v konaní, hlavne E.. Š. - bývalý konateľ a spoločník v uvedenej spoločnosti, že bola to dohoda medzi
spoločníkmiuúpadcu,žetaktosibudúpožičiavaťfinanciezospoločnostianásledneaktobudepotrebné

tak ich vrátia. Taktiež účtovníčka v spoločnosti vypovedala, že tieto finančné prostriedky má účtovať
na osobitný účet so znakom SCD, SCZ. Súd v danom prípade vychádzal z toho, že sa jednalo o
pôžičky, poskytnuté spoločnosťou Wagner Slovakia s.r.o., ktoré sú reálnym kontraktom a je potrebné
aby boli aj reálne odovzdané prostriedky dlžníkovi - žalovanému. Vyjadrenia žalovaného ohľadne týchto
poskytnutých záloh sa súdu javí ako nedôveryhodné, nakoľko sa tieto finančné prostriedky účtovali

na samostatných analytických účtoch, iných ako skutočne poskytnuté zálohy na služobné cesty. Čo
potvrdila aj svedkyňa v konaní, účtovníčka firmy. A aj z tohto dôvodu súd sa priklonil k tomu, že sa jednalo
o pôžičky, nakoľko ani samotný žalovaný nepoprel tvrdenie svedka Ing. Šlárka a jeho zdôvodnenie, že
bolinejakésumyvrátenédospoločnosti (vroku2004ajzjehostranycca600.000,-Sk).Tútoskutočnosť
nijakým spôsobom nenamietal a čoho sa mali týkať tieto finančné prostriedky.

V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na vrátenie peňažných
prostriedkov listom zo dňa 28.1.2010. Žalovaný podal námietku premlčania nároku žalobcu, a to titulom
bezdôvodného obohatenia uvedeného nároku ak by sa aj preukázalo, že žalovaný je povinný na úhradu
žalovaných pohľadávok.
Podľa súdu žalobca preukázal v konaní, že nedošlo k premlčaniu predmetnej pohľadávky, ktorú namietal

žalovaný a to z dôvodu, že podľa ust.§563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý,
ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po
tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
V danej veci bol dlžník vyzvaný na vrátenie pôžičky dňa listom zo dňa 28.1.2010 do termínu 7.2.2010,
súd je podľa § 391 CSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a splatnosť pôžičky nastáva aj na

základe iných skutočností, napr. zo zákona, a to podľa § 46 ZoKR, kde nesplatené pohľadávky úpadcu
sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, a teda v danom prípade
Uznesením Okresného súdu Košice I, zo dňa 16.11.2009 č.k. 9K/42/2009 bol vyhlásený konkurz na
majetok úpadcu : Wagner Slovakia s.r.o., IČO: 00 619 949, uznesenie publikované dňa 23.11.2009 v
Obchodnom vestníku č.225/2009. To znamená splatnosť pôžičky nastala dňom vyhlásenia konkurzu na

majetok úpadcu dňa 24.11.2009 ( § 23 ZoKR ). Z uvedeného dôvodu počas prebiehajúceho konania
30Cbi/10/2010 ( podaný návrh na začatie konania dňa 23.3.2010 ) sa právo žalobcu premlčať nemohlo
a z tohto dôvodu námietka premlčania zo strany žalovaného je nedôvodná.
Súd poukazujúc na rozhodnutie odvolacieho súdu ustálil, že finančné prostriedky - „zálohy“ ak aj boli
poukazované na súkromný účet E.. H. C., pokiaľ na ich úhradu v prospech manželky dal príkaz žalovaný

ako štatutár, súd ich vyhodnotil ako pôžičky poskytnuté žalovanému a následne ustálil výšku pôžičiek z
celkových pohľadávok a z tejto celkovej sumy odpočítal vrátené zálohy žalovaného.
Čo sa týka samotnej výšky uplatneného nároku, súd priznal žalobcovi sumu 37.579,15 €, rešpektujúc
právny názor odvolacieho súdu podľa § 391 CSP, ktorá pozostáva z nasledovných položiek. K súborupohľadávok č.I uplatnenému správcom ( vo výške 20.427,-€ ) súd uznal pohľadávky v položkách,
výdavkový pokladničný doklad, resp. výpisy z účtu z banky vyplatené sumy pre Lenka Zádorová -
vyplatená suma žalovanému z 22.2.2002 sumu 7.500,-Sk, z 25.3.2002 sumu 4.500,-Sk, z 30.4.2002

sumu 25.000,-Sk, z 26.9.2002 sumu 35.000,-Sk, z 31.10.2002 sumu 5.000,-Sk, z 19.11.2002 sumu
50.000,-Sk, z 4.12.2002 sumu 50.000,-Sk, z 10.12.2002 sumu 50.000,-Sk, z 13.2.2003 sumu 10.000,-
Sk, z 28.2.2003 sumu 10.000,-Sk, z 14.3.2003 sumu 3.150,-Sk, z 30.4.2003 sumu 10.000,-Sk, z
14.5.2004 sumu 17.500,-Sk, z 21.6.2004 sumu 30.000,-Sk, z 15.7.2004 sumu 5.000,-Sk, z 20.9.2004
sumu 30.000,-Sk, z 20.10.2004 sumu 30.000,-Sk, z 22.11.2004 sumu 30.000,-Sk, z 20.12.2004 sumu

30.000,-Sk, z 31.12.2006 sumu 25.000; t.j. celkom 457.650,-Sk čo činí 15.191,20 €. Zvyšné pohľadávky
z uvedeného súboru vytvoreného správcom súd neuznal ako oprávnený nárok žalobcu z dôvodu, že
buď chýbal podpis príjemcu - žalovaného, a to z 5.9.2003 sumu 17.500,-Sk, z 5.9.2003 sumu 6.000,-Sk,
z 18.9.2003 sumu 147.000,-Sk, resp. 2x zahrnutých a účtovaných položiek, a to dňa 14.5.2004 sumu
17.500,-Sk a dňa 21.6.2004 30.000,Sk ( totožné fotokópie v spise ). Teda sa nejednalo o perfektný
právny úkon, v tomto prípade pôžičku, ktorá mala byť poskytnutá žalovanému.

K súboru pohľadávok č. II uplatnenému správcom ( vo výške 26.989,17 € ) súd uznal pohľadávky v
položkách, výdavkový pokladničný doklad, resp. z výpisov z účtu banky vyplatené sumy pre H. C. -
vyplatená suma žalovanému z 4.6.2003 sumu 10.000,-Sk, z 31.7.2003 sumu 50.000,-Sk, z 27.12.2003
suma 20.000,-Sk, z 4.8.2004 suma 30.000,-Sk, z 31.8.2004 sumu 244.516,-Sk, z 3.9.2004 suma

20.000,-Sk,z30.9.2004sumu45.882,-Sk,z3.11.2004sumu100.000,-Sk,z26.1.2005suma30.000,-Sk,
z 21.2.2005 suma 30.000,-Sk, z 16.3.2005 sumu 2.500,-Sk, z 16.3.2005 sumu 7.000,-Sk, z 21.3.2005
suma 30.000,-Sk, z 20.4.2005 suma 30.000,-Sk, z 20.5.2005 suma 30.000,-Sk, z 20.6.2005 suma
30.000,-Sk, z 26.8.2005 suma 30.000,-Sk, z 24.10.2005 suma 30.000,-Sk, z 30.11.2005 suma 30.000,-
Sk, z 20.12.2005 suma 30.000,-Sk, z 20.1.2006 suma 30.000,-Sk, z 20.2.2006 suma 30.000,-Sk, z

20.3.2006 suma 30.000,-Sk, z 20.4.2006 suma 30.000,-Sk, z 22.5.2006 suma 30.000,-Sk, z 20.6.2006
suma 30.000,-Sk, z 20.7.2006 suma 30.000,-Sk, z 21.8.2006 suma 30.000,-Sk, z 20.9.2006 suma
30.000,-Sk, z 24.10.2006 suma 30.000,-Sk, z 20.11.2006 suma 30.000,-Sk, z 20.12.2006 suma 30.000,-
Sk, z 22.12.2006 sumu 20.000,-Sk, z 22.1.2007 suma 30.000,-Sk, z 26.2.2007 suma 30.000,-Sk, z
4.4.2007 suma 30.000,-Sk, t.j. celkom 1.299.898,-Sk, čo činí sumu 43.148,71 €.

Tak ako uviedol správca z vyššie uvedených súm žalovaný vrátil dňa 28.10.2004 sumu 197.003 Sk,
dňa 15.11.2004 sumu 197.003,-Sk, dňa 6.12.2004 sumu 197.005,-Sk, dňa 31.12.2008 sumu 15.811,-Sk,
20.142,73 €; Žalovaný vrátil sumu 606.822,-Sk, t.j. sumu 20.142,80 €. Zvyšné pohľadávky z uvedeného
súboru vytvoreného správcom súd neuznal ako oprávnený nárok žalobcu z dôvodu, že chýbal podpis
príjemcu - žalovaného, a to z 31.8.2003 sumu 70.000,-Sk, z 5.9.2003 na sumu 50.000,-Sk. Teda sa

nejednalo o perfektný právny úkon, v tomto prípade pôžičku, ktorá mala byť poskytnutá žalovanému.
K súboru pohľadávok č.III uplatneného správcom ( vo výške 3.350,26 € ) súd neuznal pohľadávku
žalobcu, nakoľko nebolo preukázané v konaní poskytnutie pôžičky, len uvedená evidencia analytického
účtu bez bližšej špecifikácie jednotlivých platieb a len uvedenými ročnými obratmi, resp. stavmi na
začiatku a konci kalendárneho roka.

K súboru pohľadávok č.IV uplatnenému správcom ( vo výške 530,07 € ) súd uznal pohľadávky v
položkách, výdavkový pokladničný doklad vyplatená suma žalovanému z 30.1.2006 sumu 765,65 €;
ostatné uplatnené položky súdu nepredložil, takéto doklady sa v spise nenachádzali. Tak ako uviedol
správca z vyššie uvedených súm žalovaný vrátil dňa 10.10.2006 sumu 49,69 €, dňa 13.10.2006 sumu
36,15 €, dňa 13.10.2006 sumu 21,-€, dňa 13.10.2006 sumu 203,02 €, dňa 13.10.2006 sumu 187,25 €,

dňa 13.10.2006 sumu 27,33 €, čo činí v prospech žalobcu celkom sumu 241,21€.
K súboru pohľadávok č.V uplatnenému správcom ( vo výške 78,47 € ) súd neuznal pohľadávky v
uvedenýchpoložkách,nakoľkochýbalpodpisžalovanéhonatýchtovýdavkovýpokladničnýchdokladoch
zo dňa 8.3.2006, 9.3.2006, 10.3.2006, 11.3.2006, a 17.5.2007 - takýto doklad sa v spise nenachádzal.
Tak ako uviedol správca žalovaný vrátil dňa 31.5.2006 sumu 20.800,99 Sk, dňa 31.3.2006 sumu

4.026,95 Sk, dňa 31.12.2008 sumu 1.055,48 Sk. Suma v prospech žalovaného vo výške - 859,17€.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že súd po spočítaní všetkých súborov v spise č. I až č.V - teda
poskytnutých pôžičiek žalovanému vo výške 59.105,56 € ( sumy 15.191,20 €; 43.148,71€; 765,65 € ) a
vrátených čiastok žalovaným 21.526,41 € ( sumy 20.142,80 €; 524,44 €; 859,17 € ) vyplýva, že nevrátil
sumu 37.579,15 € a na túto sumu žalovaného aj súd zaviazal na úhradu žalobcovi.

Súd nariadil v konaní aj znalecký posudok na žalovaným spochybňované podpisy na výdavkových
pokladničných dokladoch a teda prevzatie platieb v nich uvedených, avšak pre neposkytnutie súčinnosti
so znalcom zo strany žalovaného toto znalecké dokazovanie súd zrušil. A v tých namietaných podpisochžalovanýmnatýchtodokladochsúdmutakétoneuznaniepodpisuzasvojneuznalavtejtočastižalovaný
neuniesol dôkazné bremeno.
Súd odmietol vykonať navrhnutý dôkaz navrhnutý na poslednom pojednávaní žalovaným na

preukázanie podpisov na sporných listinách, nakoľko mal za to, že ide o účelový návrh, takýto dôkaz
zmaril samotný žalovaný už pred samotným prvým rozhodnutím súdu prvého stupňa vo veci samej a
nadôvažok už mal dostatok času na vypracovanie si takéhoto dôkazu sám - tzv. súkromný znalecký
posudok podľa ust.§209 CSP. Taktiež súd nepripustil navrhnutý dôkaz - opätovne vypočuť svedkyňu
E.. H. C. ohľadne vyplácania záloh, nakoľko táto svedkyňa už bola vypočutá v konaní na prvom stupni,

a súd už nepotreboval ju opätovne vypočuť aj s poukazom na právny názor odvolacieho súdu, že je
právne irelevantné na aký účet boli pravidelne zasielané vyššie uvedené finančné prostriedky.

Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 37.579,15 € žalobcovi
tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania,
v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko mal za to, že sa jedná o pôžičky poskytnuté

dlžníkovi podľa Občianskeho zákonníka, ale týka sa to vzťahov podľa § 261 Obchodného zákonníka
a teda príslušenstvo pohľadávky posúdil podľa obchodnoprávnych predpisov, a teda priznal úrok z
omeškania od 8.2.2010 ( v zmysle žalobného návrhu, tak ako to žiadal žalobca, i keď splatnosť týchto
pohľadávok nastala aj skôr ) do zaplatenia vo výške 9% ročne, nakoľko takýto úrok je v súlade s ust.§
369 Obchodného zákonníka.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu voči žalovanému zamietol. Nakoľko v tejto časti bola obrana
žalovaného úspešná, nakoľko namietal, že v nepriznaných jednotlivých výdavkových dokladoch chýba
jeho podpis, resp. boli účtované 2x tie isté položky, prípadne také listinné doklady ( výpisy z účtu, resp.
výdavkové pokladničné doklady ako uviedol v žalobnom návrhu - bez identifikácie ) sa v spise ani

nenachádzali. Súd má za to, že sa jednalo o pôžičky, ktoré sú reálnym kontraktom v ktorom musí dôjsť
k prevzatiu peňazí dlžníkom.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci čiastočný úspech ( 73%

úspechu k 27% neúspechu ), priznal mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 46
%, ktorú je povinný nahradiť žalovaný.

Podľaust.§262ods.1CSP,Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho

doručenia v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok).