Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 6, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/377/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116220773
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4116220773.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcov: 1. E. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. J., N. X, 2. I. C., nar. XX.X.XXXX,

bytom E. X., G. XXXX, 3. E. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Dom sociálnych služieb X., všetci zast.: Kováč/
Krpčiarová & partners - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Lučenec, M. Bela 2, proti žalovanému:
Slovenská republika, Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Bratislava, Búdkova 36,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Súd určuje, že žalobcovia v 1. až 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - pozemkov
C-KN, každý v jednej tretine parc.č.XXX/XX orná pôda o výmere 17095 m2,parc.č.XXX/XX orná pôda o
výmere 17010 m2, parc.č. XXX/XX orná pôda o výmere 42192 m2, parc.č. XXX/XX orná pôda o výmere

42253 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. E., obec E., okres L., vytvorené na základe
geometrického plánu č. 11932856-30/2018, vyhotoveného dňa 7.5.2018 O. D. a autorizačne overeného
dňa 8.5.2018 Ing. O.. C. a úradne overeného dňa 4.6.2018 Okresným úradom Nitra, katastrálnym
odborom pod číslom 1098/2018, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu rozsudku.

II.Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III.Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 3.8.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemkov EKN každý v jednej tretine parc.č.
XXX/XXX orná pôda o výmere 16973m2, parc.č. XXX/XXX orná pôda o výmere 16973m2, parc.č. XXX/
XXX orná pôda o výmere 42415m2, parc.č. XXX/XXX orná pôda o výmere 42415m2 zapísané na LV č.
XXX, kat.úz. E., obec E., okres L. a vymazania duplicitného zápisu o vlastníctve Slovenskej republiky.
V priebehu konania súd vyslovil, že žalobcovia sa petitom žaloby domáhajú určenia vlastníckeho práva
k parcelám registra "E", Krajský súdu v Nitre vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8Co/1072/2015 vyslovil, že

požiadavke určitosti a vykonateľnosti rozsudku zodpovedá len taký rozsudok, ktorý vychádza zo stavu
vlastníckeho práva registra "C" katastra nehnuteľností a nie evidenčného "E" Katastra nehnuteľností.
Vzhľadom k tomu žalobcovia požiadali o vyhotovenie geometrického plánu a došlo k preklasifikovaniu
parcely registra "E" na parcelu registra "C" a bol podaný návrh na zmenu žaloby. Uznesením č.k.
12C/377/2016-276zodňa5.11.2015súpripustilzmenužalobyvčastiurčeniavlastníctvavnasledovnom
znení : Súd určuje, že žalobcovia v 1. až 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností -
pozemkov C-KN, každý v jednej tretine parc.č.XXX/XX orná pôda o výmere 17095 m2, parc.č.XXX/

XX orná pôda o výmere 17010 m2, parc.č. XXX/XX orná pôda o výmere 42192 m2, parc.č. XXX/XX
orná pôda o výmere 42253 m2,zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. E., obec E., okres L.,
vytvorené na základe geometrického plánu č. 11932856-30/2018, vyhotoveného dňa 7.5.2018 O. D. aautorizačne overeného dňa 8.5.2018 Ing. O.. C. a úradne overeného dňa 4.6.2018 Okresným úradom
Nitra, katastrálnym odborom pod číslom 1098/2018, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu rozsudku.

II.Žalobu odôvodnili tým, že sa domáhajú usporiadania vlastníckych práv k pozemkom, nakoľko sú
zapísaní v liste vlastníctva ako spoluvlastníci každý z nich v podiele 1/3, zároveň ako duplicitný vlastník
je zapísaná Slovenská republika v podiele 1/1. Žalobcovia sú dedičmi po I. C., rozsudok, ktorým bol I.
C. odsúdený na prepadnutie majetku v prospech štátu bol zrušený, po neúspešnom vyčerpaní možnosti
mimosúdneho vysporiadania duplicity vlastníctva, podali žalobu na súd.

III.Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalobcovia trvajú na podanej žalobe, žiadajú,
aby bolo zrušené duplicitné vlastníctvo. Zabezpečili prídelovú listinu z r. 1927 z ktorej vyplýva, že právny
predchodca žalobcov kúpil od štátu predmetné nehnuteľnosti, boli im pridelené, neboli zapísané v
katastri. Z týchto dokladov vyplýva, že boli v prenájme od 24.6.1926 do 1.10.1927. Právni predchodcovia
žalobcov ich odkúpili od štátu v rámci pozemkovej reformy, pridelené im boli do vlastníctva, boli

zaplatené, takto to hovorí záborový zákon. M. C., ktorý zomrel v r. XXXX, bol starý otec žalobcov.
Vo výťahu zo zápisnice o pojednávaní pozostalosti, sp. zn. D 720/37 sú uvádzané parcely, ktoré sú
predmetom tohto sporu, parc. č. 2655/4, 2668/2. M. C. mal 4 synov, nehnuteľnosti po ňom dedil I.
C.. Z výťahu zo zápisnice o pojednávaní pozostalosti sp. zn. D 1525/1945 po I. C. sú predmetom
dedenia parc. XXXX/X, XXXX/X. Dedičom po ňom bol I. C. - otec žalobcov. V jeho prípade boli zrušené

trestné rozsudky, ktorými mu bol uložený trest prepadnutia majetku v prospech štátu. Reštitučné konanie
ohľadne nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu, neprebiehalo žiadne. Na základe rozhodnutia
súdu o súdnej rehabilitácii bolo žalobcom vlastníctvo navrátené, zapísaní boli do LV ako vlastníci parc.
č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX a XXX/XXX. Následne po vykonaní ROEP bol ako druhý vlastník
zapísaný do LV SR- zast. SPF. Došlo k porušeniu zákona, pretože vlastník už bol zapísaný. Malo v

rámci ROEP dôjsť len k identifikácii parciel. Zákon o prvej pozemkovej reforme pojem užívanie nepozná.
Pozná pojem pacht - prenájom, do užívania sa pri prvej pozemkovej reforme nehnuteľnosti nedávali,
dávali sa do prenájmu. Aj prenájom mal byť zapísaný, nebol zapísaný ani predaj, ani prenájom, keby
nebol M. C. vlastníkom, nemohlo byť po ňom dedičské konanie. Žalobcovia nemali dôvod uplatňovať si
reštitúciu, pretože boli na LV zapísaní. V rámci ROEP-u tam bol dopísaný štát.

4.Žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že jej starí rodičia I. C. a C. C., rod. D. sa prisťahovali na
Slovensko niekedy v r. 1925-1926, spolu s otcom I. C. a jeho tromi bratmi. M. C. mal 4 synov, postavili
dom. Jej otec sa narodil na Slovensku, obrábali polia. Keď otec zomrel, synom odkázal čiastku. Keď
zomrel jeho brat I., znova sa dedičská čiastka po ňom rozdeľovala. Problémy s pozemkami po M. C. a

I. C., riešila s SPF, veci sa nedali do poriadku.

5.Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že v r. 2015 bol v katastrálnom území E. ukončený
ROEP. Poukazovala na písomné vyjadrenie zo dňa 8.6.2017, žalobcovia predložili Rejstřík přídelu, na
základe tohto boli nehnuteľnosti dané právnym predchodcom žalobcov len do užívania, poukazovala

na pozemno-knižnú vložku XXX, z nej vyplýva, že nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu na
základe záboru Prvá pozemková reforma. Celá PKV XXX je štátna, konečný zápis bol v prospech
Československého štátu, pozemky nemohli prejsť na jednotlivých ľudí, tí boli vyčiarknutí. Svoj nárok si
mohli uplatniť v rámci reštitúcie, zmeškali lehotu. V rámci ROEPU, keďže celá PKV XXX bola štátna,
bol zapísaný štát. Slovenská republika bola zapísaná na základe PKV XXX. Rozhodnutie D 1061/2000

po I. C. v dedičskom konaní, po ňom parcely, ktoré sú predmetom sporu prejednávané neboli.

6.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámením sa s obsahom spisu
a to žalobou, výpisom z LV XXX, uznesením o súdnej rehabilitácii, osvedčením o dedičstve
D 1061/2000, žiadosťou o vyjadrenie, sťažnosťou, oznámením o výsledku prešetrenia sťažnosti,

vyjadrením, doplnením žaloby, vyjadrením žalovaného, výpisom z PKV XXX, vyjadrením žalobcov,
výťahom zo zápisníc o pojednávaní pozostalosti, geometrickým operátom, plánom, dokladmi týkajúcimi
sa prídelov, vyjadrením žalovaného, žiadosťou o identifikáciu parciel, identifikáciou parciel, archívnymi
dokumentmi týkajúcimi sa prídelu na meno M. C. a manželka S., geometrickým plánom, zmenou žaloby
a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobcovia sú zapísaní na LV č. XXX ako vlastníci nehnuteľností, každý z nich v podiele 1/3,
nachádzajúcich sa v kat. úz. E., obec E., okres L. a to parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 16 973m2,
parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 16 973m2, parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 42 415m2a parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 42 415m2. Ako titul nadobudnutia je uvedené osvedčenie o
dedičstve D 1061/2000 a ROEP - E. Z 2805/2015.

Ako duplicitný vlastník prejednávaných nehnuteľností je zapísaná Slovenská republika v podiele 1/1,
ako titul nadobudnutia je uvedený zákon 215/1919 Zb., záborový zákon č.d. 2615/1926 / PKV 849 pod
B1 / a ROEP - E. Z 2805/2015.

Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 1061/2000 zo dňa 23.1.2001 súd zistil, že v dedičskej veci po I.

C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX prichádzali ako dedičia zo zákona do úvahy žalobcovia v 1.
- 3. rade ako jeho vnuci, nadobudli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C., parc. č. XXXX/X roľa o
výmere 4 ha 2 415 m2, parc. č. XXXX/X roľa o výmere 1 ha 6 972m2 v celosti, v PK neidentifikovateľné,
patriace poručiteľovi podľa D1525/45. Parc. č. XXXX/X roľa o výmere 4ha 2 415 m2, parc. č. XXXX/X
roľa o výmere 1 ha 6 973m2 v celosti, v PK neidentifikovateľné, patriace poručiteľovi podľa D720/37.

Pôvodne boli nehnuteľnosti zapísané v PKV č. XXX.

Z Výťahu zo zápisnice o pojednávaní pozostalosti z r. 1912 sp.zn D 720/37, ktorý sa týkal pozostalostnej
záležitosti po M. C., zomr. XX.X.XXXX súd zistil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. A., parc.
č. XXXX/X roľa o výmere 4 ha 2 415m2, parc. č. XXXX/X roľa o výmere 1 ha 6 972m2 nadobudol v

celosti I. C. v celosti a parc.č. XXXX/X roľa o výmere 4 ha 2415m2 a parc.č. XXXX/X roľa o výmere 1
ha 6973m2 nadobudol v celosti I. C. s manželkou C. D..

Z Výťahu zo zápisnice o pojednávaní pozostalosti zo dňa 23.2.1950 sp.zn. D 1525/1945, ktorý sa týkal
pozostalosti po I. C., zomr. X.X.XXXX súd zistil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. A., parc.

č. XXXX/X roľa o výmere 4 ha 2 415 m2, parc. č. XXXX/X roľa o výmere 1 ha 6 972m2 nadobudol v
celosti I. C..

M. C., zomr. v roku XXXX mal štyroch synov I., G., C. a I. C.. Po M. C. dedil parc.č. XXXX/X a XXXX/X
I. C. s manželkou - otec žalobcov a parc.č. XXXX/X a XXXX/X I. C..

I. C. nadobudol parc.č. XXXX/X a XXXX/X dedením po M. C. / D 720/37/ a parc.č. XXXX/X a XXXX/
X nadobudol dedením po I. C. / D 1525/1945/. Žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti dedením po I. C. /
D 1061/2000 /.

K prejednávaným nehnuteľnostiam bol vypracovaný 19.9.1938 Geometrický operát na rozdelenie
parciel č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX. Ten obsahoval aj výkaz plôch na rozdelenie parc. č. XXXX/X, XXXX/
X a XXXX,ako majitelia boli uvedení M. C. pri parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX, I. C. pri parc.č. XXXX/
X a XXXX/X, I. C. pri parc.č. XXXX/X a XXXX/X.

Z Rejstříku přídelu pre veľkostatok A., pracovný program rokov 1926/1927, pre kat. úz. A. súd zistil,
že uvedené nehnuteľnosti boli v pachtu od 24.6.1926 do 1.10.1927. Pojem pacht slovensky znamená
nájom, árenda. V rejtříku Přídělú je uvedené, že pôda bola predaná novým nadobúdateľom dňom
1.10.1927, konkrétne právnym predchodcom žalobcov M. C..

K prejednávaným nehnuteľnostiam bola predložená identifikácia parciel, kat. územie C., je v súčasnosti
E., pôvodne A., pôvodne zapísané v PKV č. XXX, Potom v registri EKN zapísané ako parc.č. XXX/XXX,
parc.č. XXX/XXX, arc.č. XXX/XXX, parc.č. XXX/XXX, zapísané na LV č. XXX.

Z archívnych dokumentov zaslaných zo Slovenského národného archívu, týkajúcich s prídelu a

pozostalosti v katastrálnom území A. - na kolónii G. T. na meno M. C. a manželka S., rod. C. vyplýva, že
z Výťahu zo zápisnice o pojednávaní pozostalosti z r. 1912, D 1162/1932, ktorý sa týkal pozostalostnej
záležitosti po S. C., zomr. XX.XX.XXXX súd zistil, že čiastka prídelu v kat. obci A., parc. č. XXXX/X,
XXXX/X, XXXX nadobudol v celosti M. C.. Z Prídelovej listiny č. 231.305/38-IX/8 z roku 1925 súd zistil,
že ako prídelca tu bol evidovaný M. C. a jeho manželka S., rod. C. a pridelené im boli nehnuteľnosti parc.

č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX v kat. úz. A. a parc.č., XXXX/X, XXXX/X v kat. úz. T., ktoré nie sú predmetom
tohto sporu. Zaslané boli aj doklady - Výpis z účtu z roku 1937, ktoré svedčia o zaplatení prídelovej ceny
a aj v týchto dokladoch je M. C. evidovaný ako prídelca. Z vyjadrenia Ministerstva poľnohospodárstva v
Prahe z roku 138 vyplýva, že M. C. a jeho manželke S. boli podľa zákona z 30.1.1920 č. 81Zb. pridelenév kat.úz. A. pozemky parc.č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX. Zo žiadosti o povolenie úveru z roku 1929
vyplýva, že M. C. s manželkou požiadali o úver , aj tu sú uvádzané pridelené pozemky. M. C. zaplatil
aj nedoplatok prídelovej ceny, k tomu je doklad z roku 1934. Ministerstvo poľnohospodárstva povolilo,

aby boli uskutočnené podľa prídelovej listiny č. 231.305/38- IX/8 zápisy v pozemkovej knihe č. XXX.

Žalovaný sa bránil tým, že nehnuteľnosti nemali byť predmetom dedičstva po I. C., pretože dedičské
rozhodnutia D 1525/1945 a D 720/37 neboli zapísané do PK vložky, na základe žiadosti štátneho
pozemkového úradu v Prahe zo dňa 10.7.1926 č. 81 163/1926-II/7 zo dňa 8.4.1922 č.329 Zb. sa vložilo

vlastnícke právo pre Československý štát. Pozemky boli odovzdané do správy a užívania, vlastníctvo
sa nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy a až zápis mal konštitutívny charakter.

7.Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak
je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva
z osobitného predpisu.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu, keďže v prípade podanej
žaloby sa jedná o určovaciu žalobu, kedy žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam. Súd ako prvé skúma naliehavý právny záujem žalobcu na podanej žalobe, pretože
základným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel je právny záujem žalobcu, jeho záujem na tom, aby

bolvyhovujúcirozsudokprenehopoprávnejstránkevýznamný,abymalzmysel.Žalobcamusínaliehavý
právny záujem na určení preukázať, pretože v predmetnej veci sa naliehavý právny záujem nevyplýva
z osobitného predpisu, ktorými sú Exekučný poriadok , zákon č. 233/1995 Z.z. a Zákon o konkurze a
reštrukturalizácii,zákonč.7/2005Z.z.Súddospelkzáveru,žežalobcoviamajúnaliehavýprávnyzáujem
na podanej žalobe, ktorý je daný tým, že existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami

sporu, keď žalobcovia tvrdia, že sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, pričom ako vlastník sporných
nehnuteľností je na liste vlastníctva zapísaný aj žalovaný, tento stav objektívnej neistoty duplicitného
vlastníctva nemožno iným právnym prostriedkom ako podanou žalobou odstrániť a právne postavenie
žalobcov je tak neisté a ohrozené.

8.Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

9.Právnym predchodcom žalobcov boli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu v rámci prvej
pozemkovej reformy po skonfiškovaní majetku pôvodného vlastníka pridelené na základe prídelovej
listiny, za ktorý zaplatili prídelovú cenu. Skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť bola zapísaná v

pozemkovej knihe ako vlastníctvo štátu nenarušila držbu právnych predchodcov žalobcov, lebo v konaní
nebolo preukázané, že by sa o tejto skutočnosti (nadobudnutí vlastníctva štátom) vôbec dozvedeli. V
uvedenej vložke XXX je vyznačená poznámka o zabratí majetku podľa zákona č. 215/19919 Zb. o
zabratí veľkého majetku pozemkového (tzv. záborový zákon). Uvedená poznámka však nemá právne
účinky prechodu vlastníctva na štát. Pokiaľ došlo k „záboru“ majetku, štát nenadobudol jeho vlastníctvo,

ale iba právo prevziať a prideliť ho do užívania, pričom podrobnejší postup preberania tohto majetku
štátom upravoval zákon č. 329/1920 Zb. o prevzatí a náhrade za zabraný majetok pozemkový (tzv.
náhradovýzákon).Účinkyprechoduvlastníctvanaštátnemalasamaosebeanipoznámkazamýšľaného
prevzatia. Keďže nedošlo k prechodu vlastníctva na štát, Slovenská republika nemala byť v rámci ROEP
zapísaná do listu vlastníctva ako vlastník v zmysle záborového zákona o pôvodnej PKV č. XXX. Prídel

pôdy právnym predchodcom žalobcov bol preukázaný listinnými archívnymi dokladmi podporený aj
inými dôkazmi napr. Geometrickým operátom, ktorý je technickým spracovaním rozdelenia užívania
pôdy, nie je síce rozhodnutím kompetentného štátneho orgánu, a teda nemôže byť ani právnym titulom
pre založenie vlastníckeho práva, ale nepriamo svedčí o prídele pôdy. Keďže právni predchodcoviažalobcov nadobudli spornú nehnuteľnosť na základe prídelu, táto sa následne prejednávala v rámci
pozostalosti po nich v dedičských konaniach, pozemky boli predmetom dedičských konaní a žalobcovia
ako právni nástupcovia ich nadobudli dedením, čo je popísané v zistenom skutkovom stave. Žalobcovia

svoje vlastnícke právo odvodzovali od svojho právneho predchodcu M. C., ktorý svoje vlastníctvo
odvodzoval od prídelu v roku 1925 s tým, že k nadobudnutiu vlastníctva došlo vlastne už samotným
prídelom a zaplatením prídelovej ceny. K základným zákonom, ktoré sa súhrne označovali ako „Prvá
pozemková reforma“ patril zák. č. 215/1919 Sb. zo dňa 16. 04. 1919 o zábraní velkého majetku
pozemkového (záborový zákon), zák. č. 81/1920 Sb. zo dňa 30. 01. 1920, ktorým sa vydávají ustanovení

o přídelu zabrané půdy a upravuje se právni poměr ku přidelené půde (zákon prídelový) a zák.
č. 329/1920 Sb. zo dňa08. 04. 1920 o převzetí a náhrade za zabraný majetek pozemkový (zákon
náhradový). Záborovým zákonom sa na vykonanie úpravy pozemkového vlastníctva zabral štátom veľký
majetok pozemkový ležiaci na území Československej republiky a zriadil sa pozemkový úrad. Prídelový
zákon upravil postup pozemkového úradu pri prideľovaní pôdy spadajúcej pod zábor a náhradový
zákon určoval postup pri prevzatí a poskytovaní náhrady za zabraný majetok. Samotným zabratím

nehnuteľnosti podľa zák. č. 215/1919 Sb. však nenastal právny prechod (nadobudnutie titulu) v prospech
štátu. Ust. § 5 tohto zákona totiž zakotvovalo, že záborom nadobudla Československá republika právo
zabratý majetok prenajímať a prípadne iným osobám prideľovať (§ 10, 11 tohto zákona). Už z tohto
ustanovenia vyplýva, že o právnom prevode zabraného majetku v prospech štátu bolo možné hovoriť
len vtedy, ak štát prejavil, že zabratý majetok skutočne preberá. Do tej doby zostával ako právnym, tak

i faktickým vlastníkom zabraných nehnuteľností ich doterajší vlastník. Dôkazom toho je i ustanovenie
§ 7 záborového zákona, podľa ktorého pre scudzenie, prenájom zabratého majetku, jeho zaviazanie
a delenie sa vyžadoval úradný súhlas, a to súhlas pozemkového úradu (novelizácia vykonaná zák.
č.108/1921 Sb.) a bez tohto boli tieto právne úkony neplatné. Z hľadiska zákona samého preto doterajší
majiteľ bol stále vlastníkom zabratého majetku až do jeho prevzatia štátom, aj keď bol vo výkone svojich

vlastníckych práv obmedzený potiaľ, že k platnosti určitých právnych úkonov potreboval štátny súhlas.
Znamená to potom, že pokiaľ v pozemkovej knihe bola uvedená poznámka záboru a zamýšľaného
prevzatia štátom, týmto záznamom sa štát nestal vlastníkom, ale išlo len blokáciu dispozičného práva
a vlastníctvo pôvodného majiteľa nezaniklo. Následne pri prideľovaní pôdy spadajúcej pod zábor sa
postupovalo podľa prídelového zákona, ktorý umožňoval prevzatú a zabratú pôdu, pokiaľ si ju štát

sám nepodržal alebo nepoužil na účely všeobecne prospešné, prideliť okrem iného i jednotlivcom a
to malým roľníkom, domkárom, drobným živnostníkom, poľnohospodárskym a lesným zamestnancom
a bezzemkom, osobitne legionárom a rodinám príslušníkov ozbrojených síl, ktorí padli vo vojne alebo
zomreli následkom vojenskej služby a vojenským invalidom (§ 1 prídelového zákona). Pôdu prideľoval
a celý postup s tým spojený riadil pozemkový úrad, pričom podľa § 27 prídelového zákona konečné

rozhodnutie pozemkového úradu a dohody opatrené jeho schvaľovacou doložkou boli vkladu schopnými
listinami. Vo svetle týchto záverov preto pri neexistencii dôkazov o prechode vlastníctva na štát, keď
zápisy v tejto vložke jej prevzatie štátom neosvedčujú, možno uzavrieť, že štát sa jej vlastníkom
podľa záborového zákona nestal. V konaní takto bolo preukázané nadobudnutie vlastníctva spornej
nehnuteľnosti mimo pozemkovej knihy, a to na základe prídelu z roku 1925.

10.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a určil, že žalobcovia v 1. až 3. rade sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností - pozemkov C-KN, každý v jednej tretine parc.č.XXX/XX orná pôda o
výmere 17095 m2, parc.č.XXX/XX orná pôda o výmere 17010 m2, parc.č. XXX/XX orná pôda o výmere

42192m2,parc.č.XXX/XXornápôdaovýmere42253m2,zapísanýchnalistevlastníctvač.XXXprek.ú.
E., obec E., okres L., vytvorené na základe geometrického plánu č. 11932856-30/2018, vyhotoveného
dňa 7.5.2018 O. D. a autorizačne overeného dňa 8.5.2018 Ing. O.. C. a úradne overeného dňa 4.6.2018
Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom pod číslom 1098/2018, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu
rozsudku. Požiadavke určitosti a vykonateľnosti rozsudku, z hľadiska i odstránenia právnej neistoty voči

tretím osobám, zodpovedá len taký rozsudok súdu, ktorý vychádza zo stavu vlastníckeho práva registra
"C" katastra nehnuteľností, nie evidenčného "E" katastra nehnuteľností, preto bol vo veci vyhotovený
geometrický plán na identifikovanie výmerom pridelenej parcely, a to aj pre poznanie toho, či parcela
uvedená vo výmere nie je v súčasnosti dotknutá evidovaným právom ešte ďalších - tretích osôb. Súd
žalobu zamietol v časti, kde žalobcovia žiadali vymazať duplicitný zápis o vlastníctve, pretože takýto

výrok, že duplicitný zápis o vlastníctve Slovenskej republiky sa z listu vlastníctva vymaže, je nadbytočný,
nie je potrebné o ňom rozhodovať, pretože ak súd rozhodol, že žalobcovia sú vlastníkmi, v katastri
nehnuteľností budú zapísaní po právoplatnom rozhodnutí vo veci len žalobcovia tak ako bolo súdomrozhodnuté a Slovenská republika už nebude zapísaná ako vlastník aj bez tohto, aby súd o jej výmaze
rozhodoval.

11.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko každá z nich mala vo veci úspech len čiastočný,
žalobe bolo v jednej časti petitu vyhovené, v druhej časti petitu žaloby bola žaloba zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona
č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento

zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).