Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 24C/120/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115205526
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2115205526.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavasudkyňouJUDr.MonikouVozárovouvprávnejvecižalobcu:P.T.,nar.XX.XX.XXXX,

trvale bytom Z. Y. XX, T., zastúpený: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., M. R. Štefánika 25, Martin proti
žalovanému:N.U.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomP.XX,O.,zastúpený:AdvokátskakanceláriaPacalaj,
Palla a Partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, Trnava, o zaplatenie 6.500 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.500 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 6.000 eur od 05.06.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť svedkyni W. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., T., svedočné vo výške
27,60 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.03.2015, doručenou súdu dňa 13.03.2015, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.500 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.000 eur od 05.06.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.04.2012 uzavrel so žalovaným Zmluvu o pôžičke v zmysle
§ 657 Občianskeho zákonníka, kde sa mu žalovaný zaviazal poskytnutú pôžičku vo výške 6.000 eur
spolu s úrokom z pôžičky vo výške 500 eur vrátiť najneskôr do 04.06.2012 v hotovosti k rukám žalobcu.
Žalovaný sa zaviazal, že v prípade nevrátenia požičanej sumy ku dňu dohodnutému v Zmluve o pôžičke,
je povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania
až do úplného vyrovnania požičanej sumy. Po viacerých telefonických urgenciách zo strany žalobcu
a prísľuboch zo strany žalovaného, mu tento do dnešného dňa dlžnú čiastku neuhradil. Výzvou zo

dňa 06.03.2015 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky i písomne prostredníctvom svojho
splnomocneného právneho zástupcu JUDr. Jána Repáňa, avšak bezúspešne. Žalobca si uplatňuje aj
zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Žalobca ako dôkazy označil a predložil Zmluvu o pôžičke
zo dňa 04.04.2012, výzvu na zaplatenie zo dňa 06.03.2015.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 24C/120/2015-12 zo dňa 19.06.2015, čím vyhovel žalobe v
plnom rozsahu.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor v ktorom uviedol, že Zmluvu o pôžičke zo dňa
04.04.2012 predtým nevidel, zmluvu nepodpisoval, neuzatváral, nikomu nedával splnomocnenie a na
zmluve nie je podpis žalovaného ale sfalšovaný. Žaloba je nedôvodná a navrhuje ju zamietnuť.4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného v odpore sú účelové
a zavádzajúce. So žalovaným boli dlhoročnými priateľmi, čo vie dosvedčiť jeho aj žalovaného okolie,

pričom o uvedenej zmluve a samotnej pôžičke má vedomosť tiež manželka žalobcu, ktorá predmetnú
zmluvu vyhotovila a napísala do zmluvy údaje žalovaného vrátane čísla jeho občianskeho preukazu.
Žalovaný si hotovosť vo výške 6.000 eur prevzal pri podpise tejto zmluvy pričom ústne ale i podpisom
na predmetnej zmluve prisľúbil, že vráti čiastku vo výške 6.500 eur v júni 2012 a túto skutočnosť si
tiež vlastnoručne poznačil do svojho diára. Podpis na predmetnej zmluve je žalovaného a tento je

totožný s podpisom na podanom odpore zo dňa 06.07.2015. Po viacerých telefonických urgenciách zo
strany žalobcu i urgenciách prostredníctvom sms - správ zo strany jeho manželky, ktorú komunikáciu
má manželka zachytenú v mobilnom telefóne a prísľuboch zo strany žalovaného, tento dlžnú čiastku
žalobcovi nevrátil. Žalobca ako dôkaz označil a predložil sms komunikáciu.

5. Žalovaný vo vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že znalecký posudok je vypracovaný

neprofesionálne, je nezrozumiteľný, zmätočný a nepravdivý. Záver znaleckého posudku je pre
žalovaného nezrozumiteľný, zmätočný, nepravdivý a treba ho v plnom rozsahu odmietnuť. V denníku
SME bol dňa 15.07.2016 zverejnený článok, v ktorom sa vyjadruje aj znalec, podľa ktorého na skúmanie
pravosti podpisu znalec musí mať aspoň 15 až 20 ďalších podpisov od pisateľa. Znalec niečo iné tvrdí
vo svojom znaleckom posudku a niečo iné v novinovom článku, čo je hrubým porušením etiky a hrubým

porušením pracovného postupu znalca. Z uvedených dôvodov žiada o vypracovanie nového znaleckého
posudku novým skúsenejším profesionálnym znalcom.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.11.2018 uviedol, že žalovaný od začiatku predmetného konania
popieravznikúdajnéhozmluvnéhovzťahumedzižalovanýmažalobcomnazákladežalobcomdoloženej

zmluvy o pôžičke zo dňa 04.04.2012 a reálne prevzatie údajnej pôžičky od žalobcu a zároveň žalovaný
odzačiatkupredmetnéhokonaniaabsolútneodmietatvrdeniažalobcuakoajnárokyuplatnenéžalobcom
v tomto konaní a trvá na zamietnutí návrhu žalobcu v tomto konaní v celom rozsahu, nakoľko tento
je nedôvodný. Žalovaný od začiatku predmetného konania trvá na skutočnosti, že uvedenú Zmluvu
so žalobcom nikdy reálne neuzatvoril a ani od žalobcu nikdy reálne neprevzal sumu vo výške 6.000

eur. Uvedená argumentácia žalovaného je od začiatku konania nemenná a konštantná. Žalobca v
konaní doposiaľ žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by od neho žalovaný žiadal peniaze
(pôžičku) v žalobcom tvrdenej výške, že by sa so žalovaným za účelom uzavretia Zmluvy stretli a
už vôbec nepreukázal, že by došlo k reálnemu odovzdaniu a prevzatiu peňažných prostriedkov na
základe Zmluvy žalovanému na mieste uvádzanom Žalobcom (výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa

02.11.2015), ktoré dokonca nie je v Zmluve výslovne uvedené. Tvrdenia žalobcu o uzavretí Zmluvy,
resp. o poskytnutí pôžičky na základe Zmluvy sú nepravdivé, zavádzajúce a nepreukázané. Žalobca
svoj nárok opiera len o samotnú Zmluvu bez toho, aby preukázal aj reálne odovzdanie peňazí vo
výške údajnej pôžičky. Jediným svedkom údajného odovzdania pôžičky na základe Zmluvy mala byť
podľa vyjadrenia samotného žalobcu len jeho manželka, ktorej prípadnú výpoveď by v súvislosti s jej

pomerom k žalobcovi, resp. k samotnej veci, nebolo možné považovať za objektívnu a dôveryhodnú.
Okrem iného žalobca uviedol, že peniaze, ktoré ako pôžičku údajne poskytol žalovanému, zobral z
trezoru v dome z peňazí určených na jeho podnikanie s vozidlami. Uvedená konštrukcia deklarovaná
žalobcom sa však žalovanému javí ako zámerne vykonštruovaná a zjavne účelová. Zmluva o pôžičke
je tzv. reálnym kontraktom, t. j. vyžadujúcim pre svoju platnosť reálne odovzdanie predmetu pôžičky

(peňazí) zo strany veriteľa do sféry dispozície dlžníka. Skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí)
veriteľom dlžníkovi je základným predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke. Iba samotné ustanovenie
uvedené v Článku III. Zmluvy, podľa ktorého dlžník podpisom potvrdzuje prevzatie peňažnej hotovosti,
ktorá je predmetom zmluvy o pôžičke, nepreukazuje i faktické odovzdanie peňazí. Dôkazné bremeno
pritom zaťažuje veriteľa, t. j. žalobcu. S ohľadom na vyššie uvedené žalovaný poukazuje i na konštantnú

judikatúru v obdobných veciach, najmä rozhodnutia NS SR z 23.5.2012 sp. zn. 1Cdo 78/2010,
rozhodnutie NS ČR z 14.5.2004 sp. zn. 21Cdo 2217/2003, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre z
31.10.2012 sp. zn. 25Co/289/2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR z 23.1.2013 sp. zn.
IV. ÚS 37/2013-9. Žalobca počas doterajšieho priebehu konania v žiadnom prípade dôveryhodným
spôsobom nepreukázal reálne odovzdanie údajnej pôžičky žalovanému. Odovzdanie, resp. prevzatie

pôžičky žalovaným nemožno v predmetnom konaní preukázať žiadnym priamym dôkazom, nakoľko
v skutočnosti k reálnemu odovzdaniu uvedenej sumy (údajnej pôžičky) žalobcom žalovanému nikdy
nedošlo a teda žiadny právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nikdy platne nevznikol a ani nemohol
vzniknúť. Čo sa týka znaleckého posudku vypracovaného v predmetnom konaní žalovaný i naďalej trvána svojich tvrdeniach, že podpis na Zmluve nie je jeho, že nie je autentický, žalovaný trvá na tom, že
vedome Zmluvu nikdy nepodpísal a zároveň trvá na tom, že súdny znalec pri vypracovaní znaleckého
posudku nemal dostatočný počet porovnávacích materiálov, aby mohol bez akýchkoľvek pochybností

uviesť, že podpis na Zmluve je skutočným podpisom žalovaného. Čo sa týka vyjadrenia žalobcu, ktoré
odznelo na pojednávaní dňa 16.10.2018, podľa ktorého mu mal žalovaný údajne povedať, že bude robiť
všetko preto, aby mu dlh nemusel splatiť, toto je účelové a nepravdivé. Žalobca trvá na všetkých svojich
doterajších vyjadreniach, absolútne odmieta, že by so žalobcom uzavrel Zmluvu a odmieta, že by na
základe Zmluvy prevzal akékoľvek peňažné prostriedky.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkyne W. T., oboznámením s obsahom
listinných dôkazov a to Zmluvu o pôžičke zo dňa 04.04.2012, výzvou na zaplatenie zo dňa 06.03.2015,
sms komunikáciu, osvedčením o evidencii vozidla č.l. 29-30, výpisom z obchodného registra č.l. 31,
fotografiami č.l. 33-34, výpisom z www.katasterportal.sk zo dňa 1.10.2015, výpisom z listu vlastníctva
č. XXXX pre k.ú. L., znaleckým posudkom znalca T.. T. W. č. XX/XXXX, fotokópiou novinového článku

z denníka SME z 15.7.2016, Zmluvou o prevode členských práv a povinností zo dňa 08.03.2010,
dodatkom zo dňa 08.03.2010, e-mailom zo dňa 24.10.2014, výpisom z elektronického diára č.l. 194,
potvrdením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, odboru poriadkovej polície, oddelenie
dokladov zo dňa 07.03.2019, odpoveďou Autocentra AAA auto, a.s. zo dňa 03.05.2019, ako aj celým
obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žaloba je plne dôvodná s prihliadnutím na
doteraz prezentované skutočnosti ako zo strany žalobcu tak i zo strany žalovaného, ktorý rozporoval
podpis na Zmluve o pôžičke, čo bolo vyvrátené znaleckým posudkom č. XX/XXXX T.. T. W.. Teraz
zvolená právna argumentácia vychádzajúc z koncentračnej zásady a rešpektujúc doteraz nepopieranie

tej skutočnosti, že došlo k prevzatiu financií sa stav zmenil oproti tomu ako je uvedené v SMS
z 18.2.2015, kde žiadnym spôsobom skutočnosť prevzatia financií nepopiera. Doslova v zmluve o
pôžičke sa hovorí, že prevzal finančné prostriedky, teda v čase minulom, t.j. pred podpisom pôžičky.
Ak prvotná argumentácia bola, že zmluvu nepodpísal, tak terajšia argumentácia je, že finančné
prostriedky neprevzal. Právny zástupca poukazuje na vyjadrenia žalovaného ohľadom riešení ním

navrhovaných na predchádzajúcich pojednávaniach, kedy mal záujem sa mimosúdne dohodnúť, čo je
taktiež nízko logické a málo pravdepodobné, že by takto činil, pokiaľ by finančné prostriedky neprevzal.
Dôkazom toho, že finančné prostriedky prevzal, je jeho podpis na listine, ktorá zachytáva skutočnosť
o prevzatí uvedených finančných prostriedkov. Súd by mal vec vyhodnocovať spravodlivo, v logických
súvislostiach, vychádzajúc zo zabezpečených podkladov, čo v danom prípade je dôvodné žiadať a

rozhodnúť o povinnosti žalovaného zaplatiť nárok tak ako je vymedzený v písomnom podaní. Ak
právny zástupca žalovaného prezentoval článok 3 uvedenej zmluvy, žalobca poukazoval na článok
1, kde žalovaný svojím podpisom potvrdil, že veriteľ mu vyplatil 6.000 eur dňa 4.4.2012. Článok 3 je
iba duplicitou k tejto skutočnosti a súd je oboznámený s uvedenou zmluvou o pôžičke a teda môže
vyhodnocovať stanovisko žalovaného k poskytnutiu peňazí aj s prihliadnutím na osobné vyjadrenia

žalovaného v pojednávanej miestnosti a jeho dovtedajšie postoje k poskytnutiu sumy 6.000 eur. Je
dôvodné dotazovať žalovaného k tomu, či v roku 2012 bolo voči nemu vedené trestné stíhanie, či mal
obhajcu v tomto trestnom konaní. Účelom poskytnutia pôžičky bolo aj zaplatenie právnika žalovaného.

9. Právny zástupca žalobcu na záver uviedol, že podľa dôkazov bolo preukázané, že žalovaný si od

žalobcu vypožičal žalovanú sumu na základe zmluvy o pôžičke zo 4.4.2012, ktorú vlastnoručne podpísal
a v bode 3 je uvedené, že dlžník svojím podpisom potvrdzuje prevzatie peňažnej hotovosti. Z toho jasne
vyplýva, že žalobca žalovanému tieto finančné prostriedky odovzdal. V bode 1 je uvedené, že veriteľ
vyplatil dlžníkovi, t.z. že mu ich dal. Žalovaného prvá obhajoba bola taká, že zmluva ním podpísaná
nebola, znalecký posudok to vyvrátil, bol to podpis žalovaného. Žalovaný zvolil následne inú obhajobu,

a to že finančné prostriedky nikdy neprevzal, čo mu vyvrátil svedok na strane žalobcu pani W. T.. Obranu
žalovaného považuje za účelovú, nakoľko zvolil rôzne spôsoby, ale ani jeden nenašiel uplatnenie.
Žalovaný ponúkol žalobcovi sponzorský dar, ktorých chcel túto pôžičku vyrovnať a tým len potvrdil to, že
si tieto prostriedky od žalobcu požičal. Argumentáciu žalovaného o občianskom preukaze, že občiansky
preukaz s uvedeným číslom v tom čase nevlastnil, považuje taktiež za účelovú, nakoľko listom z OR PZ

TT bolo preukázané, že žalovaný disponoval týmto občianskym preukazom od 10.4.2002 do 10.4.2012
a následne si vybavil nový občiansky preukza, lebo tomuto skončila platnosť.10. Žalobca na pojednávaní pri výsluchu uviedol, že žalovaný je jeho dlhoročný kamarát, poznajú sa z
80-tychrokov.Žalovanýprišielzanímapožiadalhoopomocspočívajúcuvtom,čibymunepožičal6.000
eur za nejakú províziu, keďže tieto peniaze potreboval z dôvodu prebiehajúcich súdnych sporov. Žalobca

trvalnatom,abytútopôžičkuodsúhlasilaajjehomanželka,takmupožičalisumu6.000eurdňa4.4.2012.
Tieto peniaze mu žalobca požičal v jeho kancelárii autobazáru v T.. O poskytnutí pôžičky spísali zmluvu o
pôžičke, ktorú napísala manželka žalobcu s tým, že do zmluvy uviedla aj províziu za poskytnutú pôžičku
v sume 500 eur. Písomne vyhotovenú zmluvu o pôžičke podpísal žalobca aj žalovaný. Vzhľadom na to,
že žalobca pracuje s vozidlami, potrebuje mať väčší obnos peňazí v hotovosti, tieto peniaze nevyberal

z účtu v banke, ale zobral ich z trezoru z domu. Pri podpise zmluvy peniaze odovzdal žalovanému. Pri
tomto bol prítomný žalobca, jeho manželka a žalovaný. Žalovaný potom odišiel do Z., kde mal peniaze
niekde vyplatiť. Žalovaný býval v X. a prišiel osobne za žalobcom do T. s tým, že túto záležitosť potrebuje
urýchlene vyriešiť, rýchle potreboval peniaze niekomu ich odovzdať. Žalovaný nevrátil peniaze v lehote,
ktorúpísomnedohodlivzmluveopôžičke,žalobcaväčšinoutelefonickyaSMS-kamivyzývalžalovaného
na vrátenie peňazí, avšak stále bezvýsledne. Žalovaný ho stále ubezpečoval, že mu peniaze urýchlene

vráti, keď sa mu dorieši finančná situácia. Keďže uplynula doba už takmer dvoch rokov a peniaze
mu žalovaný nevrátil, obrátil sa žalobca na súd. Žalobca oznámil žalovanému, že nežiada nič navyše,
chce iba aby mu vrátil istinu, navrhol mu aj splátky, avšak bezvýsledne. Žalobca oslovil aj manželku
žalovaného, či by sa celá záležitosť nedoriešila bez toho, aby musel podať žalobu na súd. Skončilo
to tým, že mu žalovaný vynadal, že touto záležitosťou otravoval jeho manželku. K vráteniu peňazí do

dnešnej doby nedošlo. Žalobca k výsluchu žalovaného uviedol, že nemá slov na postoj žalovaného,
nechápe jeho prístup k veci. Boli veľmi blízki priatelia, predmetnú zmluvu vzhľadom na ich priateľský
vzťah nebolo potrebné ani vypracovať písomne, jednoducho postoj žalovaného nechápe. Predmetné
skutočnosti, o ktorých žalovaný hovorí, nemajú súvis s predmetom tohto konania, tieto veci sa riešili v
iných súvislostiach, v tomto konaní sú to zavádzajúce skutočnosti. Okolnosti týkajúce sa motorového

vozidla v súvislosti s jeho synom s touto vecou nemajú nič spoločné. Súdny znalec potvrdil podpis
žalovaného, žalobca nechápe, prečo sa on ako žalobca musí brániť, keď žalovaný celú dobu zavádza
a vymýšľa si nezmysly, ktoré nie sú pravdivé. Dovtedy mali dobré vzťahy so žalovaným. Žalobca bol
ochotný požičať mu peniaze aj bez papiera. Volal mu zo Z., bol vtedy na súde, mal problémy s kauzou S.,
za čo bol odsúdený na päť rokov, volal mu a povedal, že P., prosím ťa, potrebujem 6.000 eur požičať, aby

som nešiel do väzby. Následne prišiel zo Z. k nim do T., žalobca mu pomohol a on sa mu takto odvďačil,
že žalobca je zlý za to, že mu požičal. Žalovaný nechal na žalobcu poslať kriminálku a daňový úrad.

11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že čo sa týka uplatňovaného nároku, právnej
kvalifikácie, pridržiava sa vyjadrenia z 28.11.2018. Žalovaný od začiatku popieral prevzatie pôžičky. Čo

sa týka namietania spornosti podpisu, žalovaný túto spornosť namietal z dôvodu, že si nepamätá, že
by takú zmluvu niekedy podpisoval alebo že by na jej uzavretie niekoho splnomocnil. K doloženým
SMS uviedol, že žalovaný má za to, že takto predložené SMS nie sú schopné konkretizovať, ak aj
žalobcamoholnejakúpohľadávkumať,ideovšeobecnúSMS,zktorejniejezrejméktorejpohľadávkysa
týka. Žalobca počas konania nikdy nepreukázal, že by prišlo k reálnemu poskytnutiu pôžičky. Žalobca a

žalovanýbolivminulostipriateľmi,spolupracovalispolu,bolimedzinimifinančnétoky,niejepretomožné
SMS spájať s nejakými konkrétnymi nárokmi. Čo sa týka prezentovaného názoru žalobcu ohľadom
skutočnosti, že dôkazom o poskytnutí pôžičky je klauzula v zmluve o pôžičke článok 3, takéto znenie
zmluvy o pôžičke nemožno v zmysle konštantnej judikatúry považovať za dôkaz toho, že došlo k
reálnemu prevzatiu pôžičky. Právny zástupca nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že doložené judikáty sú

vytrhnuté z kontextu, uvedené judikáty riešia obdobnú vec s obdobnou spornou skutočnosťou, súd ako
dôkaz reálneho odovzdania pôžičky v predmetnej veci neuznal ani obdobnú klauzulu v tej konkrétnej
veci riešenej zmluvy o pôžičke s prihliadnutím na to, že podpisy oboch strán sporu v predmetnej veci
boli dokonca úradne overené. K článku 1, resp. 3 zmluvy uviedol, že podstata veci je niekde inde.
Bez nepochybného preukázania reálne odovzdanej pôžičky, nemôže byť o pôžičkovom vzťahu medzi

stranami sporu žiadna reč. To je aj podstata, ku ktorej bola doložená konštantná judikatúra, zástupca
poukázal na rozhodnutia ÚS, teda nie je to len rozsudok KS. Či žalovaný bol alebo nebol trestne stíhaný,
o tom zástupca nemá žiadnu vedomosť, pre posúdenie veci je to irelevantné, táto skutočnosť nie je
podstatná pre posúdenie právnej kvalifikácie tejto veci. Na vykonaní dokazovania novým znaleckým
posudkom v odbore písmoznalectvo právny zástupca žalovaného netrvá.

12. Právny zástupca žalovaného na záver uviedol že žalovaný trvá na svojom písomnom vyjadrení k
predmetnej veci zo dňa 28.11.2018 a žalobcom uplatňovaný nárok odmieta v celom rozsahu, nakoľko
tento je nedôvodný. Žalovaný trvá na skutočnosti, že pôžičku, vrátenie ktorej je predmetom tohtokonania, od žalobcu nikdy neprevzal. Zároveň žalovaný trvá na tom, že reálne odovzdanie pôžičky
nebolo v doterajšom konaní preukázané. Svedeckú výpoveď manželky žalobcu považuje žalovaný
za nedôveryhodnú s poukazom na skutočnosť, že ide o osobu priamo zainteresovanú na výsledku

tohto konania. Z uvedeného dôvodu je žalovaný toho názoru, že na jej výpoveď by mal súd nahliadať
ako na výpoveď strany sporu a nie ako na svedeckú výpoveď. Opakovane poukazuje na doloženú
judikatúru vyjadrujúcu sa k obdobným prípadom. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhuje, aby súd
žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal náhradu trov konania.

13. Žalovaný na pojednávaní pri výsluchu uviedol, že pohľadávku žalobcu neuznáva a žiada, aby súd
žalobu zamietol z dôvodu, že zmluvu o pôžičke nikdy nepodpísal, podpis na zmluve nie je jeho. Na
zmluve sú okrem toho nepresné údaje, a to konkrétne číslo občianskeho preukazu na zmluve nie je
správne. Žalovaný žiada, aby súd vykonal znalecké dokazovanie znalcom grafológom, ktorý zodpovie
otázku, či je na zmluve podpis žalovaného alebo nie. Žalobca mu sumu 6.000 eur nepožičal. Celý spor
vznikol na základe manželky žalobcu, ktorá chcela od žalovaného, aby neprenajímal konkurenčnej firme

autoservis, kde mal kedysi firmu. Žalovaný vysvetlil aj žalobcovi a jeho manželke, že tam už nesídli,
v T.iadne podnikateľské aktivity nemá a firma, ktorá prenajíma tieto priestory konkurenčnému bazáru
sídli na X.. Komunikácia SMS vznikla a vyhrážky, ktoré tam boli uvedené považuje za zmanipulované,
nakoľko pozná softvér toho telefónu na fotografii, ktoré predložil žalobca ako dôkaz a taký istý telefón
vlastní. Vyhrážky vznikli na základe toho, že sa nejednalo o peniaze, ale o vybavenie povolenia na

prevádzkovanie vozidla žalobcovho syna. Žalovaný sa rozprával s bývalým policajtom z T. o danom
probléme a upozornil ho, že si má dať veľký pozor, nakoľko takýchto prípadov je viacej. V obchode s
ojazdenými autami je jedna z najvyšších kriminalít na Slovensku, žalobca poskytuje nebankové pôžičky
a potom údajne klientov vydierajú. Názvy spoločností, v ktorých bol majiteľom alebo spoločníkom v roku
2012, si nepamätá. Otázka, aké príjmy v roku 2012 mal žalovaný, je irelevantná. Otázka, či nadobudol

iný byt, kde býval v rokoch 2013-2014, je irelevantná. Skutočnosť, či v roku 2012 prebiehalo trestné
stíhanie jeho osoby, nesúvisí to s týmto prípadom. V roku 2012 žalovaný nebol majiteľom vozidla L.
XXX, takéto vozidlo v rodine ani nikdy nemali. Žalovaný netuší, či bol držiteľom OP č. U Číslo svojho
predošlého občianskeho preukazu uviesť nevie, ale má ho zapísané a to, ktoré bolo uvedené v zmluve
k jeho menu, nikdy nevlastnil. Žalovaný mal niekoľko OP, ich čísla v hlave nenosí. Žalovaný nepodpísal

zmluvu o pôžičke 4.4.2012. Dňa 4.4.2012 v predmetnom autobazáre v T. nebol. Ako verejný činiteľ
žalovaný chodil na politické zhromaždenia do T. veľmi často, pri prezenčnej listine vždy musel predložiť
svoj občiansky preukaz a tskto sa žalobca mohol dostať k jeho občianskemu preukazu. Ani čas ani suma
ani miesto na zmluve nie je pravdivé. Na otázku prečo reagoval na výzvy žalobcu obsahom ktorých
bolo vrátenie peňazí žalovaný uviedol, že to bola vec vyhrážok manželov T. v súvislosti so zriadením

konkurenčného autobazáru v blízkosti ich autobazáru. Celý spor vznikol na základe tohto, vyhrážky,
telefonáty. Žalovaný nikdy nemal takú emailovú adresu. Žalovaný poslal žalobcovi dva emaily z jeho
správnej adresy, kde ich žiadal o stretnutie, urovnanie sporu a dával im návrhy. Chcel urovnať ich spor o
vyhrážkach ohľadne autobazáru. Vyhrážali sa mu, že pôjde do basy. Nepáčilo sa mu konanie manželov
T., obvinili ho, že sprostredkoval autobazár v ich blízkosti a oni majú teraz konkurenciu, čo ohrozuje

ich autobazár. Oni autobazár už teraz nemajú a svedkyňa sa musela zamestnať v obchode, prenajali
ho iným. Takýchto sporov je viacej. V smske sa o pôžičke nič nepísalo. V jeho SMS je odpoveď na
vyhrážku žalobcu. Žalovaný nikdy nemal požičané finančné prostriedky od žalobcu. SMS z 18.2.2015 sa
týkala autobazáru aaa auto a chceli od neho, aby prehovoril jeho bývalého spoločníka, aby neprenajal
svoje vlastné priestory uvedenému autobazáru, pretože je to v bezprostrednej blízkosti ich autobazáru a

ohrozilo by to ich podnikanie. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby vysvetlil nesúlad v tom, že vo
svojom prvotnom prednese pred sudkyňou Z. uviedol súvis s vydieraním so spoločnosťou aaa auto, keď
dnešná výpoveď svedkyne konštatuje, že uvedená spoločnosť je na Francúzskych partizánoch od mája
2014, čo mal s touto spoločnosťou robiť vo februári 2015, keď tam bola etablovaná a jeho tvrdenie nemá
logické súvislosti vo vzťahu k časovej osi, žalovaný uviedol, že číslo mobilného telefónu uvedené v SMS

nikdy nevlastnil, bol to mobil. telefón U., kde sa dajú prepisovať a modelovať SMSky. Žalovaný si vždy
viedol diár len v elektronickej podobe. V uvedený deň bol na cintoríne v J. W. upraviť hrobové miesto.
Nikdy nebol právoplatne odsúdený na 5 rokov do väzenia, má tu so sebou právoplatný oslobodzujúci
rozsudok.

14. Svedkyňa W. T. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že je manželkou žalobcu, žalovaný bol ich
rodinnýmpriateľom. Keď4.4.prišladoautobazáru,vkanceláriisedelpánU.spolusjejmanželom.Zvítali
sa,lebosadlhšiudobunevideli.Bolojejoznámené,žepánU.mázáujempožičaťsisumu6.000eur.Túto
sumu potreboval niekomu odovzdať, potreboval vyriešiť situáciu v období, kedy bol stíhaný v rámci firmyS., bol z niečoho obvinený. Manžel sa jej opýtal, či mu môžu peniaze požičať, ona s tým súhlasila, ale
trvala na tom, aby to bolo podpísané. Manžel to chcel bez papiera. Kým manžel išiel pre peniaze, ona zo
šuflíka vytiahla zmluvu, ktorú mala v kancelárii, vypísala údaje, žalovaný jej predložil občiansky preukaz.

Požadoval to na obdobie 2 mesiacov s tým, že za požičanie zaplatí 500 eur. Svedkyňa teda zmluvu
pripravila, manžel prišiel s peniazmi, tieto položil na stôl. Ona im predložila pripravenú zmluvu, obidvaja
zmluvu podpísali a pán U. si peniaze prevzal. Žalovaný si zmluvu prečítal. Svedkyňa si pamätá, že tam
ešte niečo škrtala, myslí, že to bolo ešte na koruny. Finančné prostriedky sa preberali v autobazáre,
majú tam unimobunku ako kancelársky kontajner. Keď prišla, pán U. sedel pri dverách, ona sedela oproti

nemu, keď zmluvu vypisovala. Občiansky preukaz jej predložil sám žalovaný, ona ho mala v ruke a
odpisovala z neho údaje do zmluvy. Ešte sa ho pýtala, či tam má napísať dátum narodenia, na čo jej
žalovaný odpovedal, že netreba, lebo že pod číslom občianskeho preukazu sú všetky údaje. Svedkyňa
sa ho pýtala, či si ho má prefotiť, na čo žalovaný povedal, že netreba, že za dva mesiace im peniaze
vráti. Svedkyňa si je istá, že údaje opísala z občianskeho preukazu správne. Pán U. nosil so sebou
diár a do neho si zapísal dvojmesačný termín - dátum vrátenia peňazí. Konštatoval, že im vráti 6.500

eur v daný termín. Na zmluve je napísaný aj úrok z omeškania, ale v ten moment, kedy sa zmluva
spisovala, to neprepočítavala. Zmluva bola vyslovene robená na základe toho, že oni verili pánovi U.,
že im peniaze vráti. Svedkyňa počítala len zo sumou 6.500 eur, ktorú za dva mesiace uvidí a zdalo
sa jej to v poriadku. Pán U. bol prítomný pri tom, ako svedkyňa vypisovala zmluvu a spolu zmluvu aj
čítali. Svedkyňa po nahliadnutí do zmluvy uviedla, že je to jej písmo, vypisovala to ona. Nespomína

si, či podala žalovanému pero, ktorým vypisovala zmluvu. Žalovaný nemal výhrady k bodu 1 vete 1 ani
k k bodu 3 uvedenej zmluvy. Svedkyňa ho upozornila na to, že to je škrtané, na čo on uviedol, že mu
to nevadí. Žalovaný si peniaze zobral. Nepamätá si, či si ich dal do taštičky alebo do vrecka. Úmysel,
prečo peniaze potrebuje, im uviedol na začiatku, že ich potrebuje niekomu odovzdať. Peniaze boli v
500-eurových bankovkách. Termín 4.4. nastal a žalovaný sa im neozval. Chystali sa na dovolenku, mali

odlet z X., kde v tom čase býval žalovaný. Iniciovali stretnutie, kde by im peniaze vrátil. V tom termíne sa
nedohodli, vyhováral sa, že vtedy nemôže. Potom mu svedkyňa častejšie telefonovala, aby im peniaze
vrátil, chceli prerábať kúpeľňu, mali tie peniaze vyčlenené na jej prerábku. On jej na to povedal, že buď
trpezlivá, toto sú peniaze, ktoré ti najlepšie zarábajú. Tvrdil to zrejme na základe toho úroku. Svedkyňa
sa nažila s ním dohodnúť, bolo obdobie, keď jej nedvíhal telefón, preto mu písala SMS-ky. On jej tvrdil, že

má byť trpezlivá, ona mu v SMSke uviedla, že trpezlivosť im už dochádza, poslala mu číslo účtu, na ktoré
má peniaze poslať. Doba sa predlžovala, prešli dva roky a z dôvodu, aby neuplynula premlčacia doba,
podali žalobu. Jej manžel telefonoval aj s manželkou žalovaného, ktorá o uvedenej situácii nevedela,
následne telefonoval pán U. manželovi, že prečo to on rieši s jeho manželkou, že ona sa to nemala nikdy
dozvedieť. Stalo sa to sporom, ktorý rozvrátil ich manželstvo. Jej manžela obviňoval, že to je kvôli nemu,

že to prezradil jeho manželke. Číslo účtu na vrátenie peňazí zaslala žalovanému v SMSke, ale písala
mu aj maily, takže asi aj emailom. Číslo účtu posielala z emailu H. na email H. alebo niečo podobné,
presne si to nepamätá, je to viac rokov. So žalovaným už nekomunikovala, len cez SMS. Stretla jeho
manželku v obchodnom centre O. a hovorila jej, že im je dlžný. Ona vedela o tom, povedala, že nemá
na to dosah, lebo sama financuje domácnosť a od žalovaného nedostáva peniaze. Nikdy sa žalovaný

proti tomu nestaval, že by zmluvu nepodpísal alebo že by peniaze neprevzal. Stále argumentoval, že
peniaze vráti. Keď na neho tlačili a dali žalobu na súd, žalovaný telefonoval manželovi, ona bola v
obývačke, manžel mu tvrdil, že chce od neho len čiastku 6.000 eur, nech sa dohodnú mimosúdne a
on mu povedal, že sa to bude naťahoval dlhé roky, že mu sumu bude splácať aj 20 rokov. Po podaní
žaloby žalovaný už s ňou nekomunikoval, komunikoval len s manželom. Nie je pravdou, že by mu volala

ohľadne bazáru, ktorý mal byť v konkurenčných priestoroch. Oni mali autobazár dlhú dobu. Je to čistý
výmysel žalovaného. Bola si zistiť, kedy autobazár aaa prišiel do spomínaných priestorov, bolo to v máji
2014. Priniesť peniaze manželovi trvalo približne 30 minút plus/mínus 10 minút, bolo to rýchlo, peniaze
mali doma. Peniaze pochádzali z rodinného domu. Manžel peniaze išiel zobrať z autobazáru domov.
O tom, že žalovaný, že si chce peniaze požičať, sa svedkyňa dozvedela v momente, keď prišla do

autobazáru, kde už žalovaný sedel. Žalovaný prišiel na vozidle L. XXX, bledomodrá alebo strieborná.
Auto odstavil pred autobazárom, ktorý vlastnia.

15.ZoznaleckéhoposudkuznalcaT..T.W.č.XX/XXXX,znalcazodborupísmoznalectvo,odvetvieručné
písmo (identifikácia pisateľa) vyplýva, že na základe charakteru spornej písomnosti, porovnávacích

písomností a na nich obsiahnutých podpisov, výsledkov vykonaného skúmania v zmysle stanovenej
úlohy, či na zmluve o pôžičke uzatvorenej dňa 04.04.2012 (č.l. 3 spisu) podpis dlžníka patrí žalovanému
N. U. znalec konštatuje, že podpis na zmluve o pôžičke uzatvorenej dňa 04.04.2012 je pravým podpisom
N. U..16. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

18. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

19. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným

spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,
predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. (rozsudok Najvyššieho súdu SR

z 30. 6. 2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009).

20. Predmetom sporu je nárok žalobcu na vrátenie pôžičky vo výške 6.000 eur s úrokom vo výške 500
eur poskytnutej žalobcom žalovanému na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 04.04.2012.

21. S poukazom na vykonané dokazovanie ako aj s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení
dospel súd k záveru, žaloba bola podaná dôvodne. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že
žalobcaakoveriteľažalovanýakodlžníkuzavrelidňa04.04.2012písomnúZmluvuopôžičke,nazáklade
ktorej žalobca prenechal žalovanému sumu 6.000 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi spolu
s úrokom vo výške 500 eur do 04.06.2012, čo vyplynulo z čl. I. a II. Zmluvy o pôžičke (č.l. 3).

22. Žalovaný v konaní popieral, že podpis na Zmluve o pôžičke je jeho a tvrdil, že jeho podpis na Zmluve
o pôžičke je sfalšovaný a on zmluvu nepodpisoval.

23. Súd v konaní vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo, odbor ručné písmo

- identifikácia pisateľa, nakoľko na posúdenie uvedenej skutočnosti boli potrebné odborné znalosti. Zo
znaleckéhoposudkuznalcaT..T.W.č.XX/XXXX,znalcazodborupísmoznalectvo,odvetvieručnépísmo
(identifikácia pisateľa) (č.l. 115) vyplýva, že podpis na zmluve o pôžičke uzatvorenej dňa 04.04.2012 je
pravým podpisom N. U. (č.l. 127).

24. Z uvedeného znaleckého posudku mal súd preukázané, že sporný podpis na Zmluve o pôžičke zo
dňa 04.04.2012 (č.l. 3) je pravým podpisom žalovaného.

25. Žalovaný v konaní namietal znalecký posudok znalca T.. T. W. č. XX/XXXX, z dôvodu, že znalec
podľa neho nemal dostatočný počet porovnávacích podpisov. K uvedenej námietke súd uvádza, že

súd síce znalcovi predložil menší počet porovnávacích podpisov ako žiadal znalec, avšak znalec
znalecký posudok bez ďalších požiadaviek vypracoval a neodmietol vypracovať znalecký posudok
z dôvodu nedostatku porovnávacích podpisov, pričom žiadny zákonný predpis nestanovuje presný
počet porovnávacích podpisov potrebných pre vyhotovenie znaleckého posudku a záväzným nie je ani
novinový článok, na ktorý žalovaný poukazoval.

26. Znalecký posudok sa od iných dôkazných prostriedkov líši tým, že jeho hodnoteniu (podľa § 191
Civilného sporového poriadku) nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd
pritom hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie
znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými prevedenými dôkazmi. Ide o špecifický a významný

dôkaz, ktorý súd použije pri rozhodovacej činnosti založenej na riešení odbornej otázky. Znalec musí
vychádzať z odborných znaleckých záverov a nielen zo skutočností, ktoré príslušná osoba alebo osoby
vnímajú svojimi zmyslami. Znalec v prejednávanej veci vychádzal z porovnávacích podpisov žalovaného
zabezpečených súdom a to z rôznych inštitúcii z daného obdobia. Po oboznámení sa so znaleckýmposudkom súd zistil, že znalec ustanovený vo veci so zreteľom na svoje odborné znalosti a skúsenosti a
predložené porovnávacie podpisy prehľadným a logickým zdôvodnením vyložil svoje odborné závery a
podklady, z ktorých pri zodpovedaní mu zadanej odbornej otázky postupoval. Z uvedeného znaleckého

posudkumalsúdpotompreukázané,žežalovanýpredmetnúzmluvuopôžičkedňa04.04.2012podpísal.

27. Žalovaný v konaní ďalej namietal, že žalobca nepreukázal reálne odovzdanie finančných
prostriedkov žalovanému. Z čl. III Zmluvy o pôžičke, ktorý znie: "Dlžník svojím podpisom potvrdzuje
prevzatie peňažnej hotovosti, ktorá je predmetom tejto zmluvy o pôžičke", mal súd preukázané, že

žalovaný podpisom uvedenej zmluvy potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti, a teda samotná Zmluva o
pôžičke je dôkazom, že žalovaný peňažnú sumu vo výške 6.000 eur reálne od žalobcu prevzal a to
aj s poukazom na ustálenú judikatúru (viď. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2547/2011,
rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 43C/183/2013 zo dňa 16.12.2013, rozsudok Okresného
súdu Bratislava V sp. zn. 50C/310/2014 zo dňa 31.03.2015), podľa ktorej ak zmluva o pôžičke obsahuje
prehlásenie dlžníka, že prevzatie pôžičky od veriteľa potvrdzuje svojím podpisom na zmluve, odporuje

pravidlám logického myslenia uveriť bez ďalšieho obrane dlžníka, že predmet pôžičky od veriteľa
neprevzal. Pokiaľ by totiž predmet pôžičky žalovaný od žalobcu neprevzal, bolo by úplne nelogické,
aby podpísal zmluvu, ktorá obsahuje prehlásenie o prevzatí. Samotná Zmluva o pôžičke je dokladom
o prevzatí predmetu pôžičky, preto by bolo nadbytočné, aby si účastníci Zmluvy o pôžičke obsahujúcej
takútoklauzuluspisovalianavzájomvydávaliešteďalšídokladoprevzatáfinančnejhotovostistotožným

znením. Žalobca ako fyzická osoba nie je v zmysle žiadneho právneho predpisu povinná, vzhľadom k
tomu,žeišlooposkytnutiepôžičkymedzidvomifyzickýmiosobaminepodnikateľmi,vystaviťžalovanému
o poskytnutej pôžičke príjmový pokladničný blok alebo iné obdobné potvrdenie. Pri pôžičke peňazí je
písomné potvrdenie dlžníka o prevzatí peňazí obsiahnuté v zmluve o pôžičke postačujúcim dôkazom.
Žalobca poskytol žalovanému pôžičku, čo žalovaný podpisom Zmluvy o pôžičke výslovne potvrdil.

Celkom zrejmý obsah zmluvných dohôd účastníkov občianskoprávnych dohôd, nemôže byť vyvrátený
na základe jednoduchého popretia zo strany účastníka, ktorý preukázateľne nechce niesť následky
porušenia povinnosti zo zmluvného vzťahu. Tvrdenie žalobcu je aj v súlade aj s čl. I Zmluvy o pôžičke,
podľa ktorého veriteľ "vyplatil" dlžníkovi sumu 6.000 eur dňa 04.04.2012 v hotovosti, pričom v slovese
vyplatil je použití minulý čas, z čoho logicky vyplýva, že túto sumu veriteľ dlžníkovi už odovzdal. Uvedený

skutkový stav a ani text predmetnej pôžičky preto nie je totožný so skutkovým stavom a textom pôžičky
uvedeným v rozhodnutí Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/289/2012 zo dňa 31.10.2012, na ktoré
poukazoval žalovaný.

28. Podpísanie Zmluvy o pôžičke žalovaným a prevzatie peňazí žalovaným mal súd preukázané aj z

výsluchu svedkyne W. T.. Žalovaný v konaní namietal, že svedkyňa je manželkou žalobcu a preto by
jej výpoveď mala byť posúdená ako výpoveď strany sporu, ktorá má záujem na výsledku tohto sporu
a jej výpoveď v súvislosti s jej pomerom k žalobcovi, resp. k samotnej veci, nie je možné považovať
za objektívnu a dôveryhodnú.

29. Hodnovernosť výpovede svedka je možno hodnotiť aj s prihliadnutím k spôsobu, akým svedok
prednášazisťovanéskutočnostiaiktomu,akýjepomersvedkakstranám.Hodnotenievýpovedesvedka
z hľadiska jeho hodnovernosti je vecou súdu, ktorý vykonáva dokazovanie. Aj keď súd nemusí uveriť
svedeckým výpovediam, k tomu, aby im neuveril, musí mať vážne, nespochybniteľné a jednoznačné
dôvody. K spôsobu tohto hodnotenia by odvolací súd mohol prihliadnuť iba vtedy, ak by hodnovernosť

výpovede svedka bola hodnotená na základe skutočností, ktoré sa podľa všeobecných skúseností na
hodnovernosť výpovede nevzťahujú (uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/379/2016 - 138 zo
dňa 20.06.2017).

30. V danom prípade zo žiadnych okolností prípadu nevyplýva úvaha o nevieryhodnosti tejto svedkyne,

keďže okolnosť o príbuzenskom vzťahu k žalobcovi nemôže byť sama o sebe dôvodom, pre ktorý by
súd nemohol na ňou vypovedané skutočnosti týkajúce sa prejednávaného prípadu prihliadať, keďže aj
Civilný sporový poriadok nevylučuje výsluch svedka, ktorý je príbuzným niektorej zo strán sporu. Aj tento
svedok ako každý iný svedok bol svojím výsluchom poučený o trestných následkoch krivej výpovede
podľa § 346 Trestného zákona. Svedkyňa pri výsluchu podrobne opísala celý kontraktačný proces

uzatvárania predmetnej zmluvy od prípravy písomnej Zmluvy o pôžičke až po vyzývanie žalovaného na
vrátenie požičanej sumy, z obsahu jej výpovede vyplýva, že vypovedala jasne, zrozumiteľne, prehľadne
azhodneotýchistýchskutočnostiachakožalobca,bezpochybnostíoobsahuskutočnostíprednesenýchv jej výpovedi, teda presvedčivo. V prejednávanom prípade nebola hodnovernosť v konaní vypočutej
svedkyne spochybnená a táto nevyplynula ani z okolností prípadu.

31.Žalovanývkonaníďalejtvrdil,žečísloobčianskehopreukazu,ktorébolouvedenévZmluveopôžičke
pri jeho mene, nikdy nevlastnil. V Zmluve o pôžičke pri identifikačných údajoch dlžníka je uvedené
číslo občianskeho preukazu U.. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, odboru
poriadkovej polície, oddelenie dokladov zo dňa 07.03.2019 (č.l. 201) mal súd preukázané, že žalovaný
bol vlastníkom občianskeho preukazu s číslom U. od 10.04.2002 do 10.04.2012, počas tejto doby

platnosti nebola hlásená strata ani krádež uvedeného dokladu, o výmenu za ďalší občiansky preukaz
požiadal dňa 10.04.2012 a stal sa vlastníkom občianskeho preukazu č. Q Uvedeným dôkazom teda bolo
vyvrátené aj toto tvrdenie žalovaného.

V konaní bolo nesporné, že žalovaný dlžnú sumu žalobcovi nevrátil v dohodnutej lehote splatnosti, t.j. do
04.06.2012, preto súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.500 eur, pozostávajúcu z

požičanej sumy 6.000 eur a dohodnutého úroku vo výške 500 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

33. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

34. Podľa § 10c ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

35. Pokiaľ ide o požadovaný úrok z omeškania aj v tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú, nakoľko
bolo v konaní preukázané, že žalovaný sa so splnením dlhu dostal do omeškania a žalobcovi vzniklo
právo požadovať od žalovaného aj úroky z omeškania. Súd mal preukázané, že žalovaný je v omeškaní

od 05.06.2012, nakoľko žalovaný dlžnú sumu nevrátil žalobcovi do termínu dohodnutého v Zmluve
o pôžičke, t.j. do dňa 04.06.2012, preto sa nasledujúcim dňom dostal do omeškania. Výšku úroku z
omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého
je výška úroku z omeškania výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu. Nakoľko záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi
podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Výšku úroku z
omeškania mal súd preukázanú, keď základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania žalovanej bola
vo výške 0,75 % zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk., t. j. 0,75 % + 8 bodov spolu výška 8,75 %
ročne. Žalobca však žiadal priznať úrok z omeškania len vo výške 5 % ročne, ktorý návrh súd nemohol

prekročiť, preto súd žalobe aj v tejto časti vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.000 eur od 05.06.2012 do zaplatenia.

36. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý
mal v konaní plný úspech, nakoľko súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu, má voči žalovanému nárok nanáhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

40. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

41. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má

táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

42. O nároku štátu na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu vo veci tak, že
štát má voči žalovanému, ktorý bol v konaní neúspešný, nárok na náhradu trov konania, ktoré štát
zaplatil súdnemu znalcovi T.. T. W. zo štátnych prostriedkov (uznesením č.k. 24C/120/2015 - 145 zo dňa
27.06.2018) vo výške 520,81 eur, v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania štátu súd rozhodne

po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

43. O nároku svedkyne W. T. na svedočné rozhodol súd podľa pomeru úspechu vo veci tak, že žalovaný,
ktorý bol v konaní neúspešný, je povinný zaplatiť svedkyni W. T., nar. XX.XX.XXXX,. trvale bytom Z.,
svedočné vo výške 27,60 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.