Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/184/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118263903
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6118263903.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu AUTO ADAM s.r.o., Duklianska
18, 080 01 Prešov, IČO: 36 486 582, práv. zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova
26, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 47 237 406, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, práv. zast. JUDr. Felix
Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, konaní o zaplatenie 1.258,47 EUR s
prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/45/2018-131 zo
dňa 24.4.2019 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/45/2018-131 zo dňa 24.4.2019
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.258,47
EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.100,30 EUR od 11.7.2015 do zaplatenia,
zo sumy 158,17 EUR od 11.7.2015 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.258,47 EUR s príslušenstvom titulom krátenia poistného
plnenia z poistnej udalosti č. 8810061397 a č. 8812398294. Nárok odôvodnil tým, že dňa 6.5.2015
došlo k škodovej udalosti v dôsledku krupobitia, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidla
Škoda Fabia EČV: V. - poškodenie karosérie. Poistený mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné
zmluvné poistenie so žalovaným, pričom toto sa vzťahovalo aj na živel. Predmetná škodová udalosť

bola nahlásená žalovanému dňa 14.5.2015 (č. 8810061397). Majiteľ motorového vozidla dal opraviť
autov servise AUTO ADAM, s.r.o. Náklady na opravu predstavovali sumu 2.455,07 EUR a následne bola
uplatnená u žalovaného f. č. 22015071. Spornou medzi stranami sporu zostala otázka aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu na uplatnenie nároku na náhradu škody, výška poskytnutého poistného plnenia,
resp. výška nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla a účelnosť nájmu náhradného
motorového vozidla.

3. Súd mal za to, že žalobca preukázal existenciu aktívnej vecnej legitimácie, keď s poukazom na §
524 a § 580 a § 581 OZ a tiež Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 7.3.2018, preukázal odplatné
postúpenie nároku poškodeného na náhradu škody voči žalovanému na žalobcu. V prejednávanej veci
predmetom sporu je reálna, skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 2, písm. b)Zákona o PZP, a to v podobe nákladov spojených s odstraňovaním následkov poškodenia motorového
vozidla. Súd sa stotožnil s názorom, že v danom prípade postúpenie pohľadávky poškodeného a
následné započítanie pohľadávok žalobcu a poškodeného v zmysle § 580 a § 581 OZ nahrádza úhradu

vystavenej faktúry, a teda predstavuje skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1, OZ. Keďže pohľadávka
poškodeného voči poisťovateľovi nespadá pod pohľadávky, ktorých postúpenie je v zmysle § 525 ods.
1, OZ vylúčené, súd mal za to, že k postúpeniu pohľadávky došlo v súlade so zákonom a žalobca bol
aktívne vecne legitimovaný v konaní. K namietanej výške nájomného a k dôvodom krátenia plnenia zo
strany žalovaného súd musel prisvedčiť názoru žalobcu, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť

poškodenéhozisťovaťcenovéponukyobdobnýchnájmov.Žalovanýtaktiežneurčujetechnológiuopravy.
Úvahy žalovaného o technologických postupoch a voľbe autoservisu, podľa názoru súdu nemali oporu
v zákonných ustanoveniach, preto súd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a
dostatočne nepreukázal dôvodnosť nevyplatenia poistného plnenia v uplatnenom rozsahu, ktorého
výšku naopak žalobca hodnoverne preukázal predloženými listinnými dôkazmi.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že prvoinštančný súd
vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné
pre právne posúdenie veci a rozhodol podľa názoru žalovaného na základe nepodloženej právnej
konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. V zmysle predloženej ZoPP 1, resp. ZoPP 2 (pritom
vyplýva, že poškodený 1, resp. poškodený 2 plánovali postúpiť na žalobcu pohľadávky, ktoré vznikli

z neuhradenia vystavenej faktúry 1, resp. faktúry 2. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodení mali
postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mali voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzkov voči žalobcovi,
čo v konečnom dôsledku znamená, že mali postúpiť pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie
pohľadávky, čo v konečnom dôsledku je práve v rozpore s ustanovením § 524 ods. 1 OZ. Z uvedeného
potom vyplýva, že žalobca nemohol predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu

v predmetnom súdnom konaní. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v samotných ZoPP absentuje
konkrétny prejav vôle poškodených ako postupcov, týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok na
žalobcu. Tiež poukázal na to, že samotný predmet ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný
a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vrátiť.

5. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa koná o pohľadávkach
poškodených voči žalovanému, ktoré vznikli momentom vzniku predmetných poistných udalostí, a
ktoré boli postúpené žalobcovi, tie sú predmetom konania a žalovaný sa môže vyjadrovať iba k týmto
pohľadávkam ako takým, nie však ku vzťahu žalobcu a poškodených. Poukázal na to, že v článku II.

zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna.
Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a
správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto
prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Má
za to, že postupcovia v uvedenom prípade vyjadrili svoju vôľu postúpiť pohľadávky na postupníka, a

to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Žalobca navrhol napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa18.5.2020.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného i s vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

7. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.9. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

10. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania
uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
skutkový stav a vec správne právne posúdil. Poistná udalosť (poškodenie motorového vozidla) založila
povinnosť žalovaného na náhradu škody poškodeným, keď ku vzniku poistnej udalosti vznikla škoda.
Nárok na náhradu škody, t.j. nárok na náhradu všetkých nákladov spojených s odstránením následkov

poistnej udalosti patril poškodenému voči poisťovateľovi, teda žalovanému. Medzi poškodeným a
žalovaným (teda poisťovateľom) vznikol záväzkový vzťah na náhradu škody z poistenia motorových
vozidiel, ktorá mala byť poistenému plnená (§ 442 OZ, § 797 ods. 2, OZ). Keďže škoda bola riešená
vykonaním opravy (t.j. navrátením veci do pôvodného stavu) výška škody teda predstavuje výšku
nákladov na to vynaložených, premietnutých do vyššie uvedených faktúr. V konaní bolo preukázané,
že na základe platnej zmluvy došlo k postúpeniu uplatnenej pohľadávky vlastníkom vozidla na žalobcu.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že predmetom postúpenia mali byť v skutočnosti
záväzky poškodeného voči žalobcovi (nie pohľadávky); v dôsledku čoho sú zmluvy absolútne neplatné.
Poškodený, ktorý je vlastníkom vozidla a následne opravovaného v dôsledku poistnej udalosti, postúpil
na žalobcu nároky na náhradu škody vzniknuté v dôsledku poistnej udalosti a nie svoje záväzky. Úhrada
nájomného za užívanie náhradného mot. vozidla zo strany poškodeného bola v posudzovanej veci

nahradená práve postúpením pohľadávky (obdobne posúdil platnosť postúpenia pohľadávky aj KS BA
vo veci 3Cob/220/2017). Odvolací súd konštatuje, že špecifikácia postúpenej pohľadávky (pokiaľ ide o
žalovaným namietanú nepresnosť a neurčitosť) je dostatočne určitá, opísaná spôsobom vylučujúcim jej
zameniteľnosť a nie je daný žiadny zákonný dôvod pre vyslovenie jej absolútnej neplatnosti.

11. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods.
1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).